23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/42

1.1

EHSV víta návrh Komisie, pretože prekážky v cezhraničnom hlasovaní narúšajú jednotný trh.

1.2

Blokovanie akcií, čiže povinnosť akcionára uložiť alebo blokovať akcie na niekoľko dní pred valným zhromaždením, aby mohol hlasovať, ešte v niekoľkých členských štátoch stále existuje. Tento postup je v niektorých krajinách dokonca povinný. Ide o nákladné pravidlo, ktoré neumožňuje akcionárom obchodovať s akciami pred valným zhromaždením. Väčšina inštitucionálnych investorov to tiež považuje za jednu z najväčších prekážok v hlasovaní. Článok 7 navrhovanej smernice vylučuje akýkoľvek návrh na blokovanie akcií, ktorý by požadoval, aby boli tieto akcie zablokované pred valným zhromaždením. EHSV víta tento návrh, hoci si je vedomý skutočnosti, že počet krajín, v ktorých je to stále prípustné, je obmedzený.

1.3

EHSV si myslí, že smernica by mala zohľadniť úsilie vyvinuté v snahe vytvoriť lepšie právne predpisy a konkrétne upozorňuje na odstavec 34 Interinštitucionálnej dohody o lepšej legislatíve z decembra 2003. Odstavec 34 nabáda členské štáty, „aby vo svojom záujme i v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastnú úpravu, ktorá by v rámci možností odrážala súvislosti medzi smernicou a transpozičnými opatreniami“. [neoficiálny preklad]

1.4

EHSV by privítal širšie využitie elektronického hlasovania s cieľom zlepšiť transparentnosť a povzbudiť účasť akcionárov, ale domnieva sa, že táto otázka sa týka zainteresovaných spoločností. Zároveň si želá, aby členské štáty nevytvárali prekážky pre širšie využitie elektronickej účasti na valných zhromaždeniach.

1.5

Na základe predchádzajúceho odstavca EHSV očakáva širšie využitie bezpečného hlasovania prostredníctvom Internetu, prípadne využitie krátkych textových správ (SMS). Smernica ES by mala tieto mechanizmy podporovať, ale nemala by ich zavádzať ako záväzné.

1.6

EHSV víta najmä návrh v článku 10 o hlasovaní prostredníctvom splnomocnenca. S potešením prijíma najmä odstránenie obmedzení týkajúcich sa hlasovania prostredníctvom splnomocnenca, pretože v niektorých členských štátoch môžu byť splnomocnencami len príbuzní akcionára.

1.7

EHSV podporuje návrh, aby členské štáty mohli stanoviť jeden termín, ktorý by zodpovedal určitému počtu dní pred valným zhromaždením a aby spoločnosti neboli povinné odpovedať na otázky, ktoré boli predložené po danom termíne.

1.8

EHSV by privítalo posilnenie článku 5 týkajúceho sa poskytovania informácií akcionárom pred valným zhromaždením.

2.1

Vzhľadom na nedávnu sériu škandálov spojených so správou a riadením spoločností v EÚ a v USA je potrebné podporiť, aby akcionári zohrávali aktívnejšiu úlohu pri hlasovaní na valných zhromaždeniach. Zvažovaný návrh je zameraný na ochranu práv akcionárov nie len v EÚ, ale aj kdekoľvek na svete.

2.2

Cieľom tohto návrhu je zlepšiť správu a riadenie spoločností kótovaných v EÚ prostredníctvom posilnenia práv, ktoré si akcionári môžu uplatniť počas valných zhromaždení. Snaží sa to konkrétne dosiahnuť tým, že zabezpečí, aby akcionári, ktorí vlastnia akcie spoločností registrovaných a kótovaných v inom členskom štáte, mohli bez problémov hlasovať na valných zhromaždeniach.

2.3

Návrh smernice sa zameriava na nasledujúce štyri dôležité otázky:

2.4

Tento návrh je jedným z krátkodobých opatrení, ktoré stanovuje oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 21. mája 2003 (1) pod názvom „Modernizácia obchodného práva a zlepšenie správy a riadenia spoločností v Európskej únii – plán pokroku“.

2.5

Komisia zaznamenala, že proces hlasovania na valných zhromaždeniach spoločností sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišuje a je často veľmi zložitý. V prípade, že akcie sa nachádzajú u držiteľov v rôznych krajinách EÚ, hlasovanie sa komplikuje ešte viac.

2.6

Komisia je toho názoru, že súčasná legislatíva na úrovni EÚ sa nezaoberá dostatočne problémami pri cezhraničnom hlasovaní. V súčasnosti musia spoločnosti podľa článku 17 smernice o transparentnosti (2004/109/ES) sprístupniť určité množstvo informácii súvisiacich s valnými zhromaždeniami. Ale smernica o transparentnosti sa nezaoberá procesom hlasovania akcionárov.

2.7

Hlasovanie môže byť zložitým procesom. Investori často držia svoje akcie prostredníctvom sprostredkovateľov. V takomto prípade môže hlasovanie pozostávať zo série krokov, ktoré zahŕňajú spoločnosti, registre, dozorné banky, investičných manažérov, centrálnych depozitárov cenných papierov a agentúry pre hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca.

3.1

Neexistuje žiadna záruka, že trh bude reagovať dostatočne rýchlo na to, aby sa zlepšili práva akcionárov a nedôjde ani k vhodnej legislatívnej zmene vo všetkých členských štátoch, ktorou by sa riešil problém zložitého procesu hlasovania.

3.2

Odporúčanie Komisie nemá právnu moc, ale poskytlo by členským štátom flexibilitu, aby ho zaviedli do národných systémov na základe usmernení Komisie.

Odporúčanie by nezaručilo zavedenie minimálnych požiadaviek v kľúčových oblastiach, ktoré spôsobujú problémy pri cezhraničnom hlasovaní a zvyšujú náklady. Ide napríklad o blokovanie akcií, kde investorov odrádza skutočnosť, že by takáto požiadavka mohla existovať na národnej úrovni.

3.3

Nariadenie by zaviedlo rovnaké zaobchádzanie nezávislé od právnych predpisov členských štátov. Mohlo by tiež zabezpečiť zavedenie pevného spoločného rámca pre otázky týkajúce sa cezhraničnej činnosti. Ďalšou výhodou by bolo, že zabráni, aby si členské štáty pridávali požiadavky, ktoré nie sú obsiahnuté v smernici („gold plating“).

Podľa názoru Komisie by boli náklady na uplatnenie nariadenia vysoké, pretože by nebolo možné flexibilne prispôsobiť rozdiely, ktoré sú charakteristické pre rôzne právne tradície v jednotlivých členských štátoch EÚ.

3.4

Smernica by umožnila ponechať rozdiely v postupoch uplatňovaných v členských štátoch, zabránila by vzniku nerovnováhy medzi rôznymi skupinami akcií a akcionárov a podporila by stanovenie základných, minimálnych pravidiel.

4.1.1

Návrh by z krátkodobého hľadiska znamenal prínos hlavne pre inštitucionálnych investorov, ktorí vo svojich portfóliách v súčasnosti vlastnia cezhraničné akcie. Náklady spojené s prekážkami pri cezhraničnom hlasovaní spôsobujú, že investori sa nemôžu do správy a riadenia spoločností zapojiť aktívne do takej miery, ako by si želali.

4.1.2

V dlhodobejšej perspektíve môže návrh povzbudiť menších investorov, ktorých v súčasnosti vysoké náklady spojené s hlasovaním odrádzajú od držania cezhraničných akcií, aby zvýšili počet držaných akcií. Umožní im to ďalej diverzifikovať svoje portfóliá a znižovať tak riziká. Vo všeobecnosti by návrh z dlhodobého hľadiska mal spôsobiť zvýšenie platobnej schopnosti na európskych kapitálových trhoch.

4.1.3

V súčasnosti existuje mnoho prekážok v cezhraničnom hlasovaní. Blokovanie akcií je naďalej v niektorých krajinách problémom a mnohí investori ho chápu ako vážnu prekážku v hlasovaní. V tomto zmysle predstavuje prekážku v efektívnom vedení cezhraničných kapitálových trhov. Medzi investormi navyše pretrváva nedorozumenie vo veci presnej povahy blokovacích opatrení v štátoch EÚ. Aj toto spôsobuje investorom vysoké náklady, ktoré by sa návrhom smernice znížili.

4.1.4

V súčasnej situácii sa nespravodlivo rozlišuje medzi domácimi a cezhraničnými akcionármi, čo sa týka informácií o valnom zhromaždení, ktoré sú sprístupnené cezhraničným akcionárom. Návrh Komisie zabezpečuje, aby boli vhodné a včasné informácie sprístupnené na všetkých trhoch, čo by malo pomôcť zmierniť tento problém.

4.1.5

Jurisprudencia Európskeho súdneho dvora (ESD) zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty zabránili zneužívaniu zo strany jednej skupiny akcionárov voči ostatným skupinám.

4.1.6

Požiadavky na hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca a opätovná registrácia sú často nákladné a správa Komisie o hodnotení dôsledkov do určitej miery dokazuje, že výška týchto nákladov skutočne odrádza menšinových vlastníkov od hlasovania. Návrh Komisie by mal zjednodušiť proces menovania splnomocnencov, objasniť kto môže byť menovaný ako splnomocnenec a posilniť práva splnomocnencov v niektorých krajinách.

4.1.7

V prípadoch, keď predseda valného zhromaždenia zároveň zastupuje niektorých akcionárov, mal by byť povinný hlasovať prísne v súlade so želaním týchto akcionárov.

4.2.1

Navrhnutá jednotná lehota na oznámenie o konaní valného zhromaždenia by obmedzila flexibilitu v tých členských štátoch, ktoré požadujú len štrnásťdňovú lehotu na oznámenie o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia.

4.2.2

Požiadavka vypracovávať písomné odpovede na písomné otázky akcionárov je nevyhnutná.

4.2.3

Články 5 a 7 návrhu smernice stanovili lehotu 30 dní medzi vydaním oznámenia o konaní schôdze a termínom konania schôdze, aby umožnili akcionárom hlasovať za svoje akcie.

5.1

EHSV víta návrh Komisie, pretože prekážky v cezhraničnom hlasovaní narúšajú jednotný trh.

5.2

Keďže finančný sektor má dôležitý vplyv na hospodárstvo a zvyšovanie zamestnanosti, mali by byť odstránené akékoľvek prekážky v účasti akcionárov. Návrh komisie sa na to podujal.

5.3

V súčasnosti je cezhraničné hlasovanie a priori drahšie pre akcionárov so sídlom v zahraničí, ako pre tých, ktorí sídlia v krajine, kde má príslušná spoločnosť akcie kótované, čo je tiež príkladom narušenia trhu.

5.4

Výbor sa domnieva, že v súčasnosti existuje príliš mnoho obmedzení, ktoré nevhodne komplikujú hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca v niektorých členských štátoch.

5.5

Blokovanie akcií, čiže povinnosť akcionára uložiť alebo blokovať akcie na niekoľko dní pred valným zhromaždením, aby mohol voliť, ešte v niekoľkých členských štátoch stále existuje. Tento postup je v niektorých krajinách dokonca povinný. Ide o nákladné pravidlo, ktoré neumožňuje akcionárom obchodovať s akciami dokonca až niekoľko týždňov pred valným zhromaždením. Väčšina inštitucionálnych investorov to tiež považuje za jednu z najväčších prekážok v hlasovaní.

5.6

EHSV sa stotožňuje s názorom Komisie, že neskoré sprístupnenie informácií týkajúcich sa valného zhromaždenia alebo ich neúplnosť, ďalej rozhodnutia vo forme zhrnutia alebo krátke lehoty na oznámenie o konaní valného zhromaždenia patria medzi najzávažnejšie prekážky, ktorým akcionári so sídlom v zahraničí čelia pri uplatňovaní svojich práv. Všetky príslušné dokumenty vrátane správy audítora, odpovedí na otázky akcionárov a oznamy o zvolaní valného zhromaždenia, ako aj návrhy týkajúce sa takýchto stretnutí, by mali byť dostupné v elektronickej aj fyzickej podobe.

5.7

Článok 8 hovorí o účasti na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov. Keďže vývoj technológií rýchlo napreduje, Komisia navrhuje, aby „členské štáty nezakazovali účasť akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov“.

5.8

Text Komisie sa konkrétne nezaoberá problémom akcií na doručiteľa, s ktorým komunikácia v súčasnosti prebieha najmä prostredníctvom oznamov v tlači. EHSV sa nazdáva, že elektronická komunikácia je modernejšia, rýchlejšia a jednoznačne lacnejšia.

5.9

Článok 10 objasňuje ustanovenia pre hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca a ruší ustanovenia, na základe ktorých niektoré spoločnosti uplatňujú obmedzenia týkajúce sa osôb, ktoré môžu hlasovať prostredníctvom splnomocnenca.

5.10

EHSV nepripúšťa postoj „ničnerobenia“, čiže inými slovami ponechanie súčasného stavu. Prekážky spôsobujú, že náklady na cezhraničné hlasovanie sú pre malých akcionárov neúnosné a veľmi vysoké aj pre inštitucionálnych investorov.