Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006AE1147

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii KOM(2006) 91, konečné znenie – 2006/0033 (COD)

    Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, p. 38–41 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    23.12.2006   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 318/38


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii“

    KOM(2006) 91, konečné znenie – 2006/0033 (COD)

    (2006/C 318/05)

    Rada sa 27. marca 2006 rozhodla podľa článku 159 (3) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.

    Poradná komisia pre priemyselné zmeny, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 31. augusta 2006. Spravodajcom bol pán van Iersel a pomocným spravodajcom bol pán Gibellieri.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 429. plenárnom zasadnutí 13. a 14. septembra 2006 (schôdza z 13. septembra) 170 hlasmi za, 10 hlasom proti, pričom 15 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    1.   Súhrn

    1.1

    EHSV víta návrh Európskej komisie na ustanovenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len EGF). EHSV súhlasí s tým, aby cieľom EGF bolo zasahovať v prípadoch, keď sa vyskytnú náhle a rozsiahle sociálne problémy pracovníkov v dôsledku závažných a nepredvídateľných narušení ekonomiky.

    1.2

    EHSV súhlasí s tým, že hlavnú zodpovednosť ponesú samotné členské štáty, a že EGF zasiahne len na žiadosť členského štátu a po príslušnom rozhodnutí rozpočtového orgánu. Pravidlá musia byť jasné.

    1.3

    Predvídavá politika, dynamické podnikanie, regionálna zodpovednosť a včasné opatrenia a spolupráca príslušných zainteresovaných strán – podnikateľov, sociálnych partnerov, vlády a ďalších – sú v období vážnych narušení rozhodujúce. EGF ako nástroj solidarity EÚ má dopĺňajúcu funkciu. Ak má byť dôveryhodný, nemožno naň mať priveľmi vysoké očakávania.

    1.4

    Špecifické činnosti, financované v rámci EGF, musia zapadať do celkového plánovania všetkých zúčastnených aktérov. EGF by nemal zasahovať do oblastí, v ktorých majú kompetencie výlučne členské štáty. Malo by byť jasne stanovené, že fond sa zameriava na konkrétne pracovné príležitosti pre ľudí v naliehavej ekonomickej situácii.

    1.5

    EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zaistila aktívnu účasť sociálnych partnerov v procese zameranom na vytváranie pracovných miest pre prepustených pracovníkov. Dosiahnutie cieľa „rýchle opätovné začlenenie“ prepustených zamestnancov do pracovného trhu je obvykle veľmi náročné. Skúsenosť dokazuje, že takéto procesy si vyžadujú veľa času.

    1.6

    Na zvýšenie účinnosti a vzájomného dopĺňania sa by mala byť garantovaná prísna koordinácia rôznych jestvujúcich nástrojov, najmä EGF a štrukturálnych fondov.

    2.   Návrh Komisie

    2.1

    V marci 2006 predložila Európska komisia návrh na zriadenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) (1). Je zameraný na poskytovanie špecifickej jednorazovej podpory na uľahčenie opätovného vstupu pracovníkov do zamestnania v tých oblastiach alebo sektoroch, ktoré trpia šokom vyvolaným závažným narušením ekonomiky.

    2.2

    Závažným narušením ekonomiky môže byť premiestnenie výroby do tretích krajín, podstatné zvýšenie dovozu, či postupné zníženie podielu EÚ na trhu v danom sektore. Hlavným kritériom pre EGF je viac ako 1 000prepustených v podniku alebo v skupine podnikov v regióne s nadpriemernou nezamestnanosťou.

    2.3

    Na čerpanie z EGF sú oprávnené tie činnosti, ktoré by mali vytvárať podmienky na rýchle opätovné začlenenie pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, do trhu práce. Táto pomoc je doplnkom k národným opatreniam a cieleným regionálnym programom. Mala by zahŕňať také opatrenia ako rekvalifikácia, pomoc pri relokácii, pomoc pri zakladaní podnikov a dávky, ktoré sú doplnkom k príjmu.

    2.4

    Intervencia v rámci EGF sa bude aktivovať len na žiadosť členského štátu. Suma vyplatená Európskou úniou nesmie prekročiť 50 % celkových odhadovaných nákladov na celý balík opatrení plánovaných členským štátom.

    2.5

    Fond nie je predmetom žiadneho osobitného finančného ustanovenia vo viacročnom finančnom rámci. Bude financovaný prostredníctvom nevyčerpaných prostriedkov (under-spends) a uvoľnených fondov (decommitted funds). O každom využití bude rozhodovať rozpočtový orgán, čo znamená, že plná zodpovednosť bude spočívať na Rade a EP.

    2.6

    Predpokladá sa podrobné vypracovanie rozpočtového postupu. Za riadenie činností podporovaných fondom EGF budú zodpovedné členské štáty. Európska komisia bude mať úlohu kontrolného orgánu. V tých prípadoch, keď sa neminie celá suma, sa uskutoční refundácia.

    2.7

    Komisia bude vykonávať priebežné hodnotenie výsledkov, kritérií a účinnosti nariadenia ako aj hodnotenie ex-post. Od roku 2008 bude Komisia predkladať výročnú správu o implementácii opatrení v rámci fondu, vrátane hodnotení.

    3.   Východiská EGF

    3.1

    Návrh, ktorého cieľom je demonštrovať solidaritu EÚ s pracovníkmi, ktorí pre náhle štrukturálne zmeny v usporiadaní svetového obchodu prišli o zamestnanie, je založený na záveroch zasadnutia Európskej rady v decembri 2005. Je súčasťou kompromisnej dohody týkajúcej sa finančného výhľadu. Vykonalo sa hodnotenie dôsledkov (2), ktoré obsahuje dôležité informácie o náplni a rozsahu pôsobenia EGF.

    3.2

    EGF bude pôsobiť samostatne popri štrukturálnych fondoch ako jeden z nástrojov EÚ, ktorých úlohou je zvyšovať adaptáciu a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva (3).

    3.3

    Štrukturálne fondy sú zamerané na dlhodobé preventívne opatrenia založené na viacročnom prístupe, zatiaľ čo EGF nie je určený na reštrukturalizáciu. Je špecificky zacielený na pomoc jednotlivcom v regiónoch postihnutých závažnými otrasmi v systéme svetového obchodu. Takéto zriedkavé, ale kritické situácie si môžu vyžadovať jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu. Niektoré ciele EGF nie sú pokryté štrukturálnymi fondmi.

    3.4

    Do určitej miery poslúžil ako vzor americký program „Trade Adjustment Assistance“ (TAA) z roku 1962. Cieľom TAA je korekcia asymetrie medzi nepriaznivými účinkami otvorenia trhu a medzinárodnej liberalizácie na niektoré špecifické individuálne prípady či regióny a ich celkovým pozitívnym vplyvom. Porovnávanie TAA a EGF však nie je jednoduché vzhľadom na kultúrne rozdiely medzi USA a EÚ a tiež vzhľadom na využívanie rôznych kritérií.

    3.5

    EGF by mal fungovať v súlade s najlepšími osvedčenými postupmi OECD, ktoré stanovujú potrebu jasnej identifikácie skupín prepustených robotníkov a časové obmedzenie poskytovania pomoci v súlade s princípmi efektívnosti, transparentnosti a dokladovania nákladov.

    3.6

    Cieľom EGF je prispievať k rozvoju prístupu tzv. „flexicurity“ v rámci EÚ, t. j. rovnováhy medzi flexibilnosťou a istotou zamestnania, a dopĺňať viacročné strategické priority a politiky štrukturálnych fondov.

    4.   Všeobecné pripomienky

    4.1

    Nariadenie sa na začiatku odvoláva na celkovo pozitívny vplyv globalizácie na rast a zamestnanosť v EÚ. EHSV však konštatuje, že je celkom možné, že na sektorálnej a regionálnej úrovni sú zároveň viditeľné opačné účinky. EGF bude konkrétnym nástrojom v zmysle zvyšovania možností opätovného zamestnania pre pracovníkov postihnutých závažným narušením ekonomiky. Škoda, že v hodnotení dosahu (4) sa neanalyzujú konkrétne prípady.

    4.2

    Nakoľko v štvrtom odôvodnení nariadenia sa vyžaduje, aby aktivity EGF boli „vzájomne prepojené a zlučiteľné s inými politikami Spoločenstva a takisto v súlade s acquis“, návrhy by mali byť preskúmané viacerými tvorcami politiky v rámci Komisie, najmä z GR pre konkurencieschopnosť, aby sa predišlo akýmkoľvek obvineniam z neoprávneného pridelenia štátnej dotácie.

    4.3

    EGF predstavuje konkrétny krok Európskej únie smerom k vyrovnaniu sa s dôsledkami závažných otrasov v zahraničnom obchode a na svetových trhoch. V budúcnosti by bolo možné uvažovať o podobných nástrojoch na zmierňovanie negatívnych vplyvov vnútorného obchodu a jednotného trhu EÚ (napr. relokácie v rámci EÚ, politika zdaňovania).

    4.4   Intervenčné kritériá

    4.4.1

    Vyžaduje sa stanovenie prísnych intervenčných kritérií. Avšak kritérium uvedené v článku 1: „podpora pracovníkom, ktorí pre veľké štrukturálne zmeny v usporiadaní svetového obchodu prišli o zamestnanie, a to v prípade, keď tieto prepúšťania vo významnej miere nepriaznivo vplývajú na regionálnu alebo miestnu ekonomiku“, je pomerne vágne. Členské štáty majú hlavnú zodpovednosť pri predkladaní žiadostí o príspevok z fondu. Komisia by mala zaručiť rovnaké uplatňovanie kritérií vo všetkých prípadoch a pre všetky členské štáty.

    4.4.2

    Bremeno preukazovania oprávnenosti žiadostí leží na členskom štáte. Žiadosť bude na základe usmernení preskúmaná a podrobne overená Komisiou a rozpočtový orgán pridelí finančný príspevok individuálne z prípadu na prípad. Bude si to od Komisie, členských štátov aj od rozpočtového orgánu vyžadovať učenie sa „za pochodu“ na základe činnosti a skúseností z praxe. Nejasnostiam je potrebné predísť: v rámci celej EÚ musia platiť rovnaké pravidlá a musí sa uplatňovať rovnaký prístup.

    4.4.3

    Pokiaľ ide o podmienku minimálneho počtu prepustených v presne špecifikovaných regiónoch, samotné intervenčné kritériá uvedené v článku 2 sú jasne definované. Kritérium „1 000 zamestnancov“ nie je obmedzené na jednu firmu, ale zahŕňa celý (oboma smermi) na seba nadväzujúci reťazec výrobcov (dodávateľov aj odberateľov).

    4.4.4

    Obvykle bude odôvodnenie zníženia počtu zamestnancov založené na celom rade rôznych faktorov, ako modernizácia, racionalizácia, zmena výrobných metód a naozaj aj zmena v usporiadaní medzinárodného obchodu. Len zriedka bude úplne prevažovať jeden špecifický faktor.

    4.4.5

    Ako vzor poslúžil americký program TAA. Pri prezentácii fungovania TAA je však v opise Komisie súvislosť medzi meniacim sa usporiadaním medzinárodného obchodu a aktivitami vlády zameranými na zmiernenie vplyvu týchto zmien na počet prepustených znova dosť hmlistá. Okrem toho kritériá a história uplatňovania TAA sa pomerne líšia od predstáv v EÚ.

    4.4.6

    Pomoc EGF bude vyhľadávaná v prípade hospodárskych otrasov a nepredvídateľných okolností. Náznaky zmien sú však obvykle viditeľné už pred tým, ako sa prejavia skutočné dôsledky týchto zmien. Pri dobrom riadení podnikov by sa už v predstihu mali začať uskutočňovať kroky na ich predchádzanie.

    4.4.7

    To znamená, že pri všetkých plánovaných opatreniach na podporu, či už na národnej úrovni alebo na úrovni EÚ, sa bude musieť zvážiť, akým spôsobom samotné podniky a sociálni partneri predvídali zmeny. Aké relevantné sú, napríklad, opatrenia na podporu, ak predtým podnik a sociálni partneri zanedbali identifikáciu vývoja, ktorý by mohol ohroziť trh a zamestnanosť?

    4.5   Definícia činností, oprávnených na čerpanie.

    4.5.1

    Rozdiel medzi štrukturálnymi fondmi a EGF je trojaký: a) rozdiel v rozsahu: 44 mld. EUR oproti 500 miliónom EUR ročne v budúcom programovacom období 2007 – 2013; b) rozdiel v pôsobení: dlhodobé a anticipatívne pôsobenie, zamerané širokospektrálne na otázky modernizácie, oproti krátkodobému pôsobeniu zacielenému na rýchle opätovné začlenenie pracovníkov do trhu práce; c) vzhľadom na objem a rozsah sa stávajú štrukturálne fondy byrokratické, zatiaľ čo v prípade EGF je cieľom nebyrokratický prístup.

    4.5.2

    Musí sa zabezpečiť prísne rozlišovanie medzi štrukturálnymi fondmi a EGF. EGF je definovaný ako krátkodobý a časovo obmedzený a zameraný na osobitné prípady. Na dlhodobejšie pôsobenie možno predurčiť ďalšie prostriedky zo štrukturálnych fondov v rámci širšieho regionálneho kontextu. V prípadoch, keď sa pôsobenie fondov vzájomne dopĺňa, je potrebné rešpektovať ich odlišnú filozofiu a štruktúru.

    4.5.3

    Nebude ľahké vytvoriť podmienky na „rýchle“ opätovné začlenenie prepustených zamestnancov do trhu práce, ak celkový kontext a podmienky nebudú priaznivé, napr. v prípade regiónov, v ktorých dominuje jedno priemyselné odvetvie, v prípade zaostalých regiónov, alebo tam, kde chýbajú doškoľovacie a rekvalifikačné zariadenia a pod. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať strednému a vyššiemu manažmentu, aby sa zabránilo úniku mozgov. V týchto osobitných prípadoch je pravdepodobne potrebné spoločné pôsobenie EGF a štrukturálnych fondov, rovnako ako najlepšie možné využitie siete EURES na sprostredkovanie príležitostí mobility v celej Európe. Nedostatok efektívnej koordinácie môže spôsobiť problémy. V tomto ohľade si vyžadujú osobitnú pozornosť ustanovenia článku 5, ods. 3.

    4.5.4

    Oprávnené činnosti stanovené v článku 3 sa musia chápať v úzkej súvislosti s ustanoveniami článkov 5 a 6, najmä pokiaľ ide o vzájomné vzťahy a vzájomné pôsobenie medzi regionálnymi a národných aktivitami a aktivitami EÚ. Keďže aktivity EÚ sú doplnkom k regionálnym a národným opatreniam, skúsenosti získané v minulosti v EÚ – napríklad v rámci RESIDER, RECHAR a RETEX – a v iných situáciách by mohli byť, vzhľadom na to, že EGF neplní žiadnu reštrukturalizačnú úlohu, prínosom.

    4.5.5

    V zvláštnych prípadoch môže byť pri analýzach a pri určovaní využívania nástrojov užitočný odvetvový prístup používaný v modernej priemyselnej politike.

    4.5.6

    Pre mnohé členské štáty je obzvlášť dôležité a veľmi im na tom záleží, aby politika týkajúca sa príjmov a trhu práce zostala v ich kompetencii a aby Komisia nezasahovala do národných kompetencií. V dôsledku toho v rámci celého balíčka opatrení vypracovaných členským štátom pri reakcii na konkrétnu krízu, príspevok EÚ sa musí výslovne zamerať na jednotlivcov a na podporu opätovného návratu prepustených pracovníkov na pracovný trh. V tejto súvislosti sa EHSV odvoláva na kritériá žiadostí v rámci sociálnej kapitoly bývalého spoločenstva uhlia a ocele, ktoré môžu pomôcť vyhnúť sa konfliktom a prekrývaniu sa pôsobnosti inštitúcií.

    4.6

    Rozhodujúcu úlohu má rozpočtový orgán. Je prínosom, že nariadenie presne a detailne popisuje finančné postupy, ktoré treba rešpektovať.

    4.7

    Nariadenie je navrhované pre osobitne naliehavé prípady, ktoré si zvyčajne vyžadujú rýchle a účinné konanie. To znamená, že ak sa správne uplatnia pravidlá, byrokracia sa samozrejme zníži na minimum a súčasne sa zaručí rýchle pôsobenie. Cieľom by malo zostať poskytnutie účinnej pomoci v čo najkratšom časovom rámci.

    4.8

    V (nedávnej) minulosti sa v mnohých prípadoch uskutočnila úspešná reštrukturalizácia, dokonca aj v komplikovaných prípadoch. Aj keď konkrétne prípady sú vždy jedinečné, široké spektrum reštrukturalizácie dokazuje, že sústredené regionálne úsilie všetkých aktérov, často s podporou vlády, s jasným zámerom vytvoriť podmienky pre nové alebo obnovené priemyselné podniky a podniky služieb, vedie k úspechu.

    4.9

    Vo väčšine prípadov sú vytvorené ekonomické a sociálne plány v úzkej spolupráci medzi vládou štátu, regionálnymi orgánmi a sociálnymi partnermi, ktorí obvykle organizujú poradné diskusie a zapájajú všetkých zainteresovaných v regióne.

    4.10

    Podobné postupy by sa mali stanoviť a uplatňovať aj v prípade nového EGF, ak má byť úspešný. V záujme toho by sa predstavitelia Komisie mali zúčastňovať priamo na podobných zhromaždeniach a schôdzach na regionálnej a miestnej úrovni.

    5.   Zvláštne pripomienky

    5.1

    Hoci Komisia pridelila EGF rozpočtové prostriedky vo výške 500 miliónov EUR na základe štatistických simulácií založených na konkrétnych prípadoch, táto suma by mala byť prehodnotená a prípadne upravená každý rok, podľa vývoja situácie a skutočnej spätnej väzby o využívaní fondu.

    5.2

    V článku 2 sa uvádzajú závažné ekonomické narušenia ako odôvodnenie intervencie v rámci EGF. EHSV vyzýva Radu, aby predtým, ako nariadenie vstúpi do platnosti, prediskutovala definície javov, spomínaných v úvodnom odseku uvedeného článku. Príliš všeobecné definície môžu neskôr brániť efektívnemu rozhodovaniu rozpočtového orgánu. Príliš úzke vymedzenia môžu mať rovnaký účinok. Diskusia Rady môže pomôcť vyjasniť túto dilemu a nastoliť rovnováhu. Takáto diskusia sa môže byť tiež užitočným príspevkom k usmerneniam Komisie.

    5.3

    Dôvody na takúto intervenciu musia byť stanovené jednoznačne. Je potrebné zahrnúť do zvažovania aj preventívne kroky samotného podniku, sociálnych partnerov a ostatných aktérov. To by tiež mohlo byť súčasťou usmerňujúcich vysvetliviek Komisie.

    5.4

    Ako súčasť výročného hodnotenia a zároveň s cieľom umožniť prípadné zmeny v súlade s článkom 20 by sa malo uvažovať o hodnotení intervenčných kritérií, ktoré sú stanovené v článku 2 (počet postihnutých pracujúcich, územná dimenzia a ukazovatele zamestnanosti), aby sa zaistilo, že intervenčné kritériá budú dostatočne pružné na to, aby odrážali rôznorodosť jednotlivých regiónov, predovšetkým pokiaľ ide o malé krajiny, v ktorých sú hlavne malé až stredne veľké podniky.

    5.5

    V článku 3 sa v odsekoch a) a b) uvádzajú činnosti oprávnené na finančnú intervenciu EGF. EHSV konštatuje, že oblasti súvisiace s príjmom, ako dôchodkové práva a sociálne príspevky, sú výlučnou právomocou členských štátov. EGF by sa mal obmedziť na financovanie rôznych druhov vzdelávacích organizácií a zariadení odbornej prípravy a rámcových podmienok. V špecifickej situácii to môže zahŕňať aj príspevok k príjmu pre osoby, ktoré majú alebo si hľadajú zamestnanie.

    5.6

    V článku 10 sa v odseku 1 stanovuje maximálny finančný príspevok EGF na 50 % celkových nákladov na celý balík opatrení plánovaných členským štátom. EHSV nechce diskutovať o výške tohto percentuálneho údaja. Poukazuje však na fakt, že existuje súvislosť medzi úrovňou finančného príspevku EGF a počtom a rozsahom prípadov, ktoré budú prejednávané.

    5.7

    Pokiaľ ide o článok 12, EHSV navrhuje nasledujúce znenie odseku 1. b): „dôkaz o tom, že kritériá stanovené v článku 2 a požiadavky článku 6 sú splnené“.

    5.8

    EHSV sa domnieva, že sociálni partneri a ďalšie zainteresované subjekty v regiónoch musia byť zapojené do všetkých stupňov postupu EGF. EHSV a Výbor regiónov by mali byť informované aj Komisiou.

    5.9

    Od roku 2008 bude Komisia predkladať výročné správy o EGF. Takéto hodnotenie ex-post sa môže stať predmetom diskusie Rady. V článku 20 sa určuje, aby sa toto nariadenie formálne preskúmalo do decembra 2013. EHSV odporúča, aby Komisia zahrnula hodnotenie EGF do bielej knihy pred diskusiou o rozpočte EÚ, ktorá je plánovaná na rok 2009, keď uplynie polovica rozpočtového obdobia EÚ.

    V Bruseli 13. septembra 2006

    Predsedníčka

    Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Anne-Marie SIGMUND


    (1)  Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, marec 2006, COM(2006) 91, konečné znenie – 2006/0033 (COD).

    (2)  Hodnotenie dosahu uvedeného nariadenia je k dispozícii pod SEK(2006) 274/2.

    (3)  Konkurencieschopnosť EÚ a umiestnenie priemyslu, Úrad poradcov Komiie o otázkach európskej politiky (EU Competitiveness and Industrial Location, Bureau of European Policy Advisors to the Commission,) BEPA (2005), 26. októbra 2005.

    (4)  SEK(2006) 274.


    Top