Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52005IE0141

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme „Účinky rozšírenia EÚ na spotrebiteľskú politiku“

    Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005, p. 153–172 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    8.9.2005   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 221/153


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme „Účinky rozšírenia EÚ na spotrebiteľskú politiku“

    (2005/C 221/24)

    Dňa 17. júla 2003 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor v súlade s článkom 29(2) vnútorného poriadku rozhodol vypracovať tému „Účinky rozšírenia EÚ na spotrebiteľskú politiku“

    Odborná sekcia pre spoločný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 8. septembra 2004. Spravodajcom bol pán Pegado Liz.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 414. plenárnom zasadnutí (na schôdzi 10. februára 2005) nasledujúce stanovisko 95 hlasmi za, pričom sa 2 členovia hlasovania zdržali.

    1.   Úvod – dôvody

    1.1

    Rozšírenie EÚ po pristúpení desiatich nových členských štátov naraz neprinieslo len problémy kvantitatívneho charakteru.

    Celková analýza dosahu pristúpenia na štruktúru Európskej únie a spôsob, akým funguje, bola jedným z hlavných tém Európskeho konventu a stojí za celou sériou iniciatív zakotvených v návrhu ústavy.

    Rozšírenie si tiež vyžaduje politickú diskusiu o jeho dopade na rôzne sektory, ktoré ním budú ovplyvnené. (1)

    1.2

    Čo sa týka spotrebiteľskej politiky EÚ a hlavne práva v tejto oblasti, doposiaľ nedošlo k žiadnej systematickej podrobnej diskusii o kvalitatívnych dôsledkoch rozširovania, ani o možných zmenách a úpravách, ktoré budú potrebné na prispôsobenie spotrebiteľskej politiky a práva novému trhu s približne 500 miliónmi spotrebiteľov.

    1.2.1

    Počas zasadnutia EHSV v Solúne v dňoch 14. a 15. marca 2003 však bolo zdôraznené, že rozširovanie by mohlo zahŕňať hlavné zmeny v usmerneniach, ktoré predstavujú základ spotrebiteľskej politiky, s dôsledkami dokonca aj pre zmluvu a tiež pre konkrétne metódy používané na definovanie nových spotrebiteľských ochranných opatrení takým spôsobom, aby sa dali uplatňovať účinne a dostatočne jednotne v celej Európe, kde nevyhnutne budú rásť rozdiely medzi legislatívou jednotlivých členských štátov.

    1.3

    V skutočnosti ide o naozajstný „kvalitatívny skok“ – nový spôsob obhajovania, ochrany a presadzovania záujmov spotrebiteľov, ich konzultácií a angažovanosti, zabezpečenia ich zastúpenia na všetkých úrovniach politického rozhodovania, v novom prostredí s rôznymi charakteristikami, odlišnými spotrebiteľskými praktikami a zvykmi, rôznymi kultúrnymi tradíciami, rôznymi zákonmi a zásadami správania sa.

    1.4

    Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy bolo preto podporiť čo možno najpodrobnejšiu diskusiu o účinkoch rozširovania na spotrebiteľskú politiku a spotrebiteľské právo, čo by mohlo viesť k predloženiu návrhov usmernení v spotrebiteľskej politike na obdobie po úplnej integrácii nových členských štátov, alebo možných zmien acquis Spoločenstva pre obhajovanie, ochranu, a podporu záujmov spotrebiteľov a ich angažovanosti, alebo dokonca nových legislatívnych iniciatív, ktoré by sa mohli považovať za potrebné.

    2.   Spôsob realizácie a prípravné práce

    2.1

    Aby sa mohlo toto stanovisko pripraviť, zdalo sa nevyhnutné získať od príslušných orgánov a spotrebiteľských organizácií v každej jednej pristupujúcej krajine čo možno najpresnejšie informácie o problémoch, s ktorými sa stretávajú pri implementácii legislatívy Spoločenstva.

    2.2

    Preto boli rozoslané dva dotazníky mnohým verejne exponovaným odborníkom, ktorí pôsobia v tejto oblasti, a to z orgánov verejnej správy, ako aj z organizácií spotrebiteľov a profesijných organizácií, ktoré sa priamo podieľajú na vzťahoch so spotrebiteľmi. Okrem toho sa dňa 2. decembra 2003 konalo vypočutie na túto tému s vysokým počtom účastníkov.

    2.3

    Na základe výsledkov vypočutia, analýzy odpovedí na otázky obsiahnutých v dotazníkoch a na základe bilaterálnych kontaktov udržiavaných počas prác Výboru toto stanovisko predkladá závery a odporúčania o možných zmenách usmernení spotrebiteľskej politiky po rozšírení.

    3.   Definícia pojmu „organizácia zastupujúca záujmy spotrebiteľov“ ako základ pre podporu záujmov spotrebiteľov a ich účasti

    3.1

    Vo všeobecnosti Výbor súhlasí s tým, že hlavným cieľom akejkoľvek spotrebiteľskej politiky v súlade s realitou dnešného života na rozšírenom spoločnom trhu musí byť stále väčšia podpora spotrebiteľov ako „trhových partnerov“ a preto podpora a vytváranie prostriedkov a mechanizmov, ktoré umožnia účasť spotrebiteľov na formulovaní usmernení politiky, ktoré sa ich týkajú. (2)

    3.2

    Hoci je pravdou, že nielen miestne, regionálne a národné vládne organizácie v rôznych členských štátoch, ale aj rôzne úseky inštitúcií a orgánov Spoločenstva hrajú dôležitú úlohu pri plnení tohto cieľa, Výbor sa domnieva, že spotrebitelia sa musia sami rozhodnúť – dobrovoľne a v rámci svojho práva zakladať združenia a federácie a vstupovať do nich – ako sa budú organizovať, aby čo najlepšie chránili a zastupovali svoje záujmy a aby sa sami angažovali do rozhovorov a vypracúvania usmernení, ktoré ich ovplyvňujú na rôznych úrovniach politiky a legislatívneho rozhodovania.

    3.3

    Základným princípom v tejto oblasti preto musí byť úplné uznávanie práva a a nezávislosti spotrebiteľov pri ich organizovaní a riadení, aby mohli zakladať združenia a spolky na miestnej, regionálnej, národnej, komunitárnej a medzinárodnej úrovni a vstupovať do nich, a tým zabezpečovať, že ich záujmy budú správne zastúpené, a že sa sami budú podieľať na všetkých prijímaných rozhodnutiach, ktoré sa ich dotýkajú.

    Splnenie týchto požiadaviek závisí jednoznačne od zákonodarcov, či už na úrovni jednotlivých členských štátov alebo Spoločenstva

    3.4

    Mnohé strany však žiadali, aby sa definovali identické parametre na úrovni Spoločenstva, ktoré zabezpečia, že všetky spotrebiteľské organizácie budú rešpektovať základné princípy demokratickej organizácie a metódy, ktoré následne zabezpečia, že spotrebitelia vo všeobecnosti budú dostatočne a nezávisle zastúpení.

    3.4.1

    Celý rad nástrojov Spoločenstva už určil kritériá definujúce parametre pre hodnotenie reprezentatívnosti spotrebiteľských organizácií a združení, aby mohli byť porovnávané v celej EÚ (3). Tieto kritériá sa však považovali za nedostatočné.

    3.4.2

    Za týmto účelom EÚ tiež definovala celý rad kritérií pre uznávanie organizácií zastupujúcich práva spotrebiteľov, ako napríklad tie, ktoré boli ustanovené v smernici 98/27/ES zo dňa 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu záujmov spotrebiteľov (4).

    3.4.2.1

    Tieto kritériá však vedú k „administratívnemu“ rozhodnutiu členských štátov, a preto sa nedajú použiť ako základ pre jednotnú definíciu toho, čo znamená pojem „zastupiteľské spotrebiteľské združenie alebo organizácia“, ktorá by bola zhodná a porovnateľná v rôznych členských štátoch a v celej oblasti spadajúcej pod spoločný trh.

    3.5

    Výsledkom snahy o definovanie jednotného spôsobu vysvetľovania pojmu „združenie zastupujúce záujmy spotrebiteľov“ sú nasledujúce charakteristiky:

    (a)

    musí mať právnu subjektivitu a právo podať na súd žalobu;

    (b)

    musí byť neziskové;

    (c)

    jeho hlavným štatutárnym cieľom musí byť obhajovanie a zastupovanie záujmov spotrebiteľov všeobecne (združenia všeobecného záujmu) alebo ochrana a zastupovanie jeho členov a spotrebiteľov alebo užívateľov špecifického tovaru a služieb (združenia špecifického záujmu);

    (d)

    jeho riadiace orgány musia byť slobodne volené v tajnom hlasovaní všetkými jeho členmi;

    (e)

    musí byť finančne nezávislé a

    (f)

    musí byť nezávislé vo vzťahu k politickým a hospodárskym záujmom, podnikom a podnikateľským organizáciám (pôsobiacim na ponukovej strane trhu).

    3.5.1

    Tiež sa navrhovalo, aby boli družstevné organizácie a hlavne spotrebiteľské družstvá zriaďované na tom istom základe ako spotrebiteľské združenia (5).

    3.5.2

    Okrem toho bola navrhnutá alternatíva, podľa ktorej by zastupiteľské združenia mali byť povinne oficiálne uznané autorizovaným verejným orgánom svojho členského štátu. Bolo však tiež navrhnuté, že by podpora spotrebiteľských organizácií mala byť založená na technických kvalifikáciách a výsledkoch ich práce, a nielen na ich akreditácii národnými úradmi.

    3.6

    Vzhľadom na delikátny charakter tejto záležitosti sa Výbor, ktorý si uvedomuje jej dôležitosť domnieva, že Komisia by ju mala prediskutovať do hĺbky a potom svoje zistenia uverejniť v oznámení.

    3.7

    Aby sa zabezpečilo, že organizácie zastupujúce všeobecné a špecifické záujmy spotrebiteľov budú riadne využívať práva spotrebiteľov na ich zastupovanie hlavne na úrovni Spoločenstva, tiež bol identifikovaný celý rad nedostatkov alebo medzier v existujúcich systémoch.

    3.7.1

    Jednou zo stránok, ktoré si zasluhujú mimoriadnu pozornosť, sú vzdelávacie potreby manažérov a školiteľov vo vyššie uvedených združeniach organizáciách zastupujúcich záujmy spotrebiteľov (6).

    3.7.2

    Okrem všeobecných informačných programov zameraných na spotrebiteľov všeobecne musia spotrebiteľské združenia a organizácie dostať na mieru šité informácie vopred, aby ich následne mohli postúpiť svojim členom alebo všeobecne spotrebiteľom v ich príslušných krajinách alebo regiónoch.

    3.7.3

    Samotné spotrebiteľské združenia musia byť lepšie zastupované v jednotlivých orgánoch Spoločenstva, a to priamo alebo prostredníctvom zastrešujúcich organizácií. EHSV napriek tomu víta nedávne iniciatívy Komisie na reštrukturalizáciu Spotrebiteľského výboru (7) a menovanie styčného úradníka pre spotrebiteľov v rámci generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž (8) a dúfa, že tento príklad bude nasledovaný v iných politických oblastiach týkajúcich sa spotrebiteľov (9).

    3.7.4

    Bolo by tiež vhodné začať znovu organizovať pravidelné európske spotrebiteľské fóra, aby sa zintenzívnili a zlepšili dialóg, informácie a spolupráca medzi spotrebiteľskými organizáciami.

    4.   Financovanie spotrebiteľských organizácií a združení

    4.1

    Jednou z hlavných podmienok pre adekvátne zastupovanie spotrebiteľov je zabezpečenie dostatočného financovania zastupiteľských orgánov, a to na organizačnej a prevádzkovej úrovni (10).

    4.2

    Bez ohľadu na rôzne predpisy platné v jednotlivých krajinách sa mnohí zástupcovia spotrebiteľov domnievajú, že len s významnou podporou a iniciatívami Spoločenstva budú mať zastupiteľské spotrebiteľské združenia zdroje potrebné na to, aby mohli plniť svoju významnú úlohu pri obhajovaní, podpore a zastupovaní spotrebiteľov na regionálnej, národnej, komunitárnej a medzinárodnej úrovni. (11)

    4.3

    Tiež sa vytvoril všeobecný názor, že spoliehanie sa spotrebiteľských združení na financovanie z členských príspevkov a ich vlastných iniciatív môže viesť k ich úpadku a tým aj k strate nezávislosti voči politickým a hospodárskym záujmom (12).

    Aby sa tieto princípy dodržali, musí sa stať pravidlom, že akákoľvek prijatá finančná pomoc bude použitá na aktivity, programy, projekty a iniciatívy spojené s vzdelávaním technických zamestnancov, ako aj na poskytovanie spotrebiteľského vzdelávania a krytie nákladov hromadných žalôb obhajujúcich všeobecné záujmy spotrebiteľov, a nie na financovanie každodenného riadenia týchto organizácií.

    4.4

    Súčasný rámec podpory Spoločenstva pre spotrebiteľské organizácie a združenia je zakotvený v rozhodnutí 20/2004/ES zo dňa 8. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje všeobecný rámec pre financovanie akcií Spoločenstva na podporu spotrebiteľskej politiky na roky 2004 až 2007 (13), na čo je nutné nazerať v spojení s revíziou existujúceho programu akcií Stratégie spotrebiteľskej politiky na obdobie 2002-2006 zo dňa 15. septembra 2003 (14).

    5.   Maximálna harmonizácia v súlade s najvyššou úrovňou ochrany spotrebiteľa

    5.1

    Článok 153 jasne identifikuje minimálnu harmonizáciu a vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa ako základný princíp spotrebiteľskej politiky Spoločenstva (15).

    5.2

    V súlade s týmto prístupom, ktorý mimochodom nie je nový (16) a nezmenil sa ani v návrhu ústavy, väčšina smerníc o ochrane spotrebiteľa, ktoré boli prijaté, obsahuje „minimálnu klauzulu“, ktorej znenie je viac-menej nasledovné:

    „Táto smernica nebráni členským štátom zachovať alebo zavádzať opatrenia, ktoré sú výhodnejšie alebo prísnejšie, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa v predmetnej oblasti, bez toho, že by tým boli dotknuté ich povinnosti vyplývajúce zo zmluvy“  (17).

    5.3

    Zelená kniha o ochrane spotrebiteľa Európskej únie (18) a oznámenie Komisie o Stratégie ochrany spotrebiteľa na roky 2002-2006 (19) však naznačujú, že v súčasnosti sa uprednostňuje metóda úplnej harmonizácie pri aproximácii legislatívy v oblastiach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

    5.3.1

    Podobný dojem budia aj nedávno navrhnuté smernice o spotrebiteľských úveroch (20) a nečestných obchodných praktikách (21). Spolu s nadmernou dôležitosťou, ktorá sa pripisuje princípu vzájomného uznávania (22) by sa zdalo, že ide o všeobecný a nie jednorázový prístup, ktorý je odôvodnený povahou dotknutých záležitostí alebo potrebou doriešiť kľúčové aspekty vnútorného trhu.

    5.3.2

    Čo sa týka opatrení, ktoré boli určené výhradne alebo hlavne na to, aby zabezpečili hladké fungovanie vnútorného trhu, EHSV uznáva, že je výhodné prijať právne predpisy, ktoré zabezpečia najvyšší možný stupeň harmonizácie pravidiel vzťahujúcich sa na právne transakcie medzi spoločnosťami alebo medzi spoločnosťami a spotrebiteľmi. Toto je obzvlášť dôležité vzhľadom na to, že EÚ bude mať čoskoro 25 členských štátov.

    5.3.2.1

    EHSV sa preto domnieva, že kdekoľvek je to možné a berúc do úvahy charakter daného predmetu, EÚ potrebuje prijímať nariadenia (podľa nového názvoslovia z Návrhu európskej ústavy „európske zákony“ (23)) alebo smernice („európske rámcové zákony“), ktoré sa zameriavajú na úplnú harmonizáciu, nakoľko ide o najlepší spôsob zaručenia istoty a bezpečnosti sekundárneho práva.

    5.3.3

    EHSV napriek tomu zastáva názor, že takáto harmonizácia sa bude dať dosiahnuť len ak sa zabezpečí ochrana spotrebiteľa na najvyššej úrovni v súlade s technologickým pokrokom, vedeckými poznatkami a kultúrnymi modelmi doby.

    5.4

    EHSV sa domnieva, že vo všetkých ostatných situáciách, kde hlavným cieľom podpory týchto záujmov nie je dobudovanie a hladké fungovanie vnútorného trhu, ale skôr zabezpečenie ochrany spotrebiteľa, najlepší spôsob ochrany týchto záujmov spočíva v presadzovaní princípu minimálnej harmonizácie. Úmyslom by bolo zabezpečiť vysokú úroveň ochrany a zároveň umožniť členským štátom zachovať alebo zaviesť prísnejšie opatrenia ochrany spotrebiteľa v súlade so zmluvou a pri prísnom uplatňovaní článku 153 ods.5.

    5.5

    Vzhľadom na rozšírenie EÚ o ďalších desať krajín EHSV odporúča, aby Komisia prehodnotila svoj súčasný prístup spočívajúci vo všeobecnom uprednostňovaní maximálnej harmonizácie a obmedzila ho na situácie súvisiace s dobudovaním alebo fungovaním vnútorného trhu. Tiež vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v takýchto prípadoch bude zaručená ochrana spotrebiteľa na najvyššej úrovni, akú umožňujú nové vedecké poznatky, technologický rozvoj a sociálno-kultúrne modely v danej oblasti.

    5.6

    „Vedecké poznatky“ sa vzťahujú na vedomostný základ pre pracovníkov s rozhodovacími právomocami v oblasti spotrebiteľskej politiky. Patria medzi ne potvrdené výsledky

    a)

    teórie spotreby

    b)

    empirického výskumu správania spotrebiteľov a organizačného rozvoja

    c)

    hodnotenia opatrení a projektov naplánovaných Komisiou atď.

    Očividné nedostatky v dostupnosti vedomostnej základne by sa mali odstrániť vytvorením vhodných výskumných kapacít.

    5.7

    Ak je to možné a technický a právny pokrok to dovolí, EHSV tiež odporúča používanie nariadení (alebo „európskych zákonov“ podľa nového názvoslovia), nakoľko ide o najvhodnejší nástroj účinného zabezpečenia aproximácie legislatívy a zabezpečenia právnej istoty a bezpečnosti pri uplatňovaní na právne transakcie (24).

    6.   Princíp subsidiarity, vzájomného uznávania a prevencie – interpretácia a uplatňovanie zamerané na ochranu spotrebiteľa

    6.1

    Mnohé základné princípy obsiahnuté v zmluve sú tiež základnými prvkami sekundárneho práva a je nutné sa na ne odvolávať pri definovaní charakteru, základných vlastností, vhodnosti a rozsahu regulačných opatrení v rôznych sektoroch a pri vytváraní politík EÚ.

    Spotrebiteľské právo v tomto ohľade nie je žiadnou výnimkou.

    6.2

    Najdôležitejšími z týchto princípov sú subsidiarita (25), vzájomné uznávanie a prevencia.

    6.3

    Bez toho, aby sme zachádzali do podrobnej analýzy rozsahu princípu subsidiarity, a jeho uplatnenia v právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa v spojitosti s článkom 153, jeho súčasné znenie vyvoláva to, čo niektorí ľudia nazývajú „duálna subsidiarita.“ (26)

    6.3.1

    V skutočnosti, okrem testu „primárnej“ alebo všeobecnej subsidiarity uvedeného v článku 3b Zmluvy o ES mal zákonodarca v úmysle opatrenia uvedené v článku 153(3)(b) vystaviť dokonca prísnejšiemu testu „sekundárnej“ subsidiarity. To znamená, že dokonca aj keď opatrenia Spoločenstva prešli testom subsidiarity, budú prijateľné len ak „dopĺňajú“ alebo „podporujú“ iniciatívy členských štátov v uvedených oblastiach.

    6.3.2

    Inými slovami, členské štáty musia vždy prijať alebo navrhnúť opatrenia na národnej úrovni skôr než Spoločenstvo môže zaviesť opatrenia na „doplnenie“ alebo „podporu“ takýchto krokov, ak je vhodné tak učiniť.

    6.3.3

    V krátkosti, Spoločenstvo nemá právomoc podnikať kroky dokonca ani v oblastiach výslovne načrtnutých vyššie a dokonca aj keď je v súlade s princípom subsidiarity ustanoveným v článku 3b takéto konanie opodstatnené, pokiaľ nedopĺňa alebo nepodporuje špecifické opatrenia prijaté členskými štátmi.

    6.4

    Je preto veľmi dôležité – za všetkých okolností a hlavne pri uplatňovaní princípu subsidiarity – aby zástupcovia spotrebiteľov objasnili inštitúciám Spoločenstva, že ich interpretácia tohto princípu nesmie zdržovať prijatie prepotrebných a vhodných opatrení ochrany spotrebiteľa.

    6.5

    Podobne, pokiaľ ide o princíp vzájomného uznávania (27), Výbor už vysvetlil svoje postoje do určitej hĺbky vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy z novembra 2000 (28) po kľúčovom oznámení Komisie Vzájomné uznávanie v kontexte ďalšieho sledovania akčného plánu pre spoločný trh  (29).

    6.6

    Následne Komisia uverejnila programy opatrení pre implementáciu princípu vzájomného uznávania v celom rade špecifických sektorov, hlavne v oblasti rozhodovania v trestných záležitostiach a v občianskych a obchodných veciach (30).

    6.7

    Pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa spotrebiteľov, rastie trend smerom k rozširovaniu takýchto opatrení na ďalšie oblasti legislatívy, hlavne keď ho sprevádza aj snaha o úplnú harmonizáciu.

    6.8

    Je nutné zdôrazniť, že hoci je uplatňovanie princípu vzájomného uznávania vo všeobecnosti garantované, existujú oblasti, kde takéto konanie znamená, že spotrebitelia podliehajú zákonom rôznych členských štátov. To vytvára zmätok a je hlavnou prekážkou v cezhraničnom obchode (31).

    6.9

    EHSV by chcel upriamiť pozornosť Komisie na to, že princíp vzájomného uznávania je nutné uplatňovať opatrne a spôsobom, ktorý by zohľadňoval realitu dotknutého sektoru, ak sa tento princíp používa pri aproximácii legislatívy.

    6.10

    Na druhej strane je EHSV presvedčený, že preventívny princíp začlenený do práva Spoločenstva po nadobudnutí účinnosti Maastrichtskej zmluvy, ktorý sa vzťahuje len na environmentálnu politiku, sa musí považovať za právny princíp spoločný pre všetky politiky EÚ, hlavne pre politiku ochrany spotrebiteľa. To by mohlo mať významné praktické dôsledky, hlavne pre systematické a objektívne hodnotenie rizík a s ohľadom na tzv. „obrátenie“ dôkazného bremena v prospech spotrebiteľov ako všeobecné pravidlo v zákone o občianskej zodpovednosti (32).

    7.   Skutočne horizontálny prístup k spotrebiteľskej politike

    7.1

    Ako už bolo uvedené vyššie, myšlienka horizontálneho prístupu k spotrebiteľskej politike a jej prevládajúci trend boli zahrnuté do Zmluvy o ES, keď nadobudla účinnosť Amsterdamská zmluva; takisto už bola spomenutá v rôznych programových dokumentoch Komisie (33), v súčasnosti získava významnú oporu v usmerneniach politiky Komisie, a bola zaradená medzi základné práva v návrhu ústavy (34).

    7.2

    Stratégia spotrebiteľskej politiky 2002-2006“ Komisie (35) uvádza, že: „Okrem konkrétnych predpisov ochrany spotrebiteľa sa spotrebiteľov dotýkajú aj iné dôležité politiky EÚ ako napríklad vnútorný trh, životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj, doprava, finančné služby, hospodárska súťaž, poľnohospodárstvo, vonkajší obchod atď. Spotrebiteľská politika ako taká sa nemôže vytvárať v izolácii bez zohľadňovania ostatných oblastí, ktoré majú dosah na spotrebiteľov. Systematická integrácia spotrebiteľských záujmov do všetkých relevantných oblastí politiky EÚ je veľmi dôležitá“  (36).

    7.3

    V skutočnosti však tento princíp nie je pri vytváraní a implementácii rôznych politík Spoločenstva využívaný systematicky a ani vyššie uvedený strategický dokument na tento cieľ nekladie dôraz, čo je v rozpore s návrhmi predloženými EHSV v jeho stanovisku k oznámeniu Komisie (37).

    7.4

    Výbor preto žiada, aby sa vytvorili transparentné mechanizmy a zaviedli spoľahlivé postupy, ktoré zaručia, že záujmy spotrebiteľov budú vždy brané do úvahy a zabezpečí sa vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa pri prijímaní opatrení v akejkoľvek oblasti spadajúcej do oblasti pôsobnosti EÚ (38).

    7.5

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti EHSV navrhuje hlavne, aby Komisia zvážila potrebu posilnenia ľudských a materiálnych zdrojov DG SANCO a prehodnotila spôsob, akým sú jeho metódy a postupy prepojené s ostatnými generálnymi riaditeľstvami.

    7.5.1

    Ostatné inštitúcie Spoločenstva – od Rady po Európsky parlament, Výbor regiónov a samotný EHSV – by mali podobne prepracovať svoj prístup a viac sa usilovať o to, aby ochrana spotrebiteľa bola patrične zohľadňovaná vo všetkých politikách Spoločenstva.

    8.   Zjednodušenie a kodifikácia spotrebiteľského práva

    8.1

    Vzhľadom na to, že nové právne predpisy a nariadenia v oblasti spotrebiteľského práva sú stále rozsiahlejšie a zložitejšie, bolo by vhodné – ak nie naliehavé – pokračovať v zlepšovaní zákonodarstva a zjednodušovaní legislatívy.

    8.2

    Komisia vyjadrila rastúce znepokojenie nad týmito stránkami legislatívneho procesu Spoločenstva (39).

    8.3

    Výbor medzitým nielen vyslovil tie isté obavy ako Komisia (40), ale od roku 2000 sa trvalo zameriava na „zjednodušenie legislatívy“ prostredníctvom svojho Observatória spoločného trhu.

    8.4

    EHSV preto víta dohodu dosiahnutú medzi EP, Radou a Komisiou v tejto oblasti (41) a okrem toho sa odvoláva na pripomienky, ktoré predstavil vo vyššie uvedených stanoviskách a hlavne v jeho nedávno prijatom stanovisku k ostatnému oznámeniu Komisie v danej veci (42).

    8.5

    Táto záležitosť je obzvlášť dôležitá v oblasti spotrebiteľského práva, pretože toto právo sa dotýka v prvom rade súkromných osôb; mimoriadnu pozornosť je preto nutné venovať ďalšiemu zjednodušovaniu spotrebiteľského práva, aby sa ľahšie chápalo a uplatňovalo (43).

    8.6

    Zároveň by sa mali vyvinúť snahy o zintenzívnenie kodifikácie, ktoré už začala rozvíjať Komisia, hoci len v malom rozsahu a zatiaľ len u niekoľkých smerníc.

    8.7

    Vzhľadom na to, že termín „kodifikácia“ má mnoho možných významov, zdá sa, že v skutočnosti nemá zmysel vypracúvať Európsky kódex spotrebiteľa (44); namiesto toho by sme mali pokračovať v prepracúvaní práva Spoločenstva v súlade s hlavnými témami, v harmonizácii ustanovení obsiahnutých v rôznych legislatívnych iniciatívach a ich v ich triedení podľa predmetnej oblasti.

    8.8

    Jedným zo všeobecne akceptovaných spôsobov znižovania legislatívneho bremena je väčšie využívanie autoregulačných a korekulačných mechanizmov.

    8.8.1

    Bez toho, že by sme chceli dopredu predpovedať stanovisko EHSV k danej veci, ktoré sa momentálne vypracúva, je už možné uviesť, že hlavne v oblasti spotrebiteľského práva a na ešte doposiaľ nekonsolidovanom trhu so zrejmým nedostatkom informácií bude možné rozvinúť alternatívne autoregulačné a koregulačné systémy len vtedy, ak bude existovať právny rámec s dobre definovaným rozsahom, parametrami a kritériami. EHSV už toto uviedol vo svojom stanovisku k nečestným obchodným praktikám (45).

    9.   Spotrebiteľské informácie a vzdelávanie

    9.1

    EHSV už dlho poukazuje na to, že pri presadzovaní, ochrane a obhajovaní záujmov spotrebiteľov hrajú rozhodujúcu úlohu ich informovanosť a vzdelávanie.

    9.2

    Čo sa týka hlavne spotrebiteľských informácií, EHSV zdôrazňuje, že nestačí len poskytovať špecifické informácie o každej službe alebo výrobku, pretože hoci tieto informácie môžu byť podrobné, existuje tu skôr potreba všeobecných informácií o právach spotrebiteľov, ktoré musia následne slúžiť ako základňa pre na mieru šité informácie o dotknutých tovaroch a službách (46).

    9.3

    Čo sa týka vzdelávania spotrebiteľov, nedávne stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy nielenže vyzdvihlo silu „vzdelaného spotrebiteľa“, ale aj podrobne opísalo obsah a techniky vzdelávania spotrebiteľov a úlohu rôznych zúčastnených strán (Európska únia, členské štáty, združenia spotrebiteľov, odborníci, atď.) v procesoch vzdelávania (47).

    9.4

    V akýchkoľvek opatreniach na prepracovanie spotrebiteľskej politiky – nevyhnutnom dôsledku rozšírenia – by mali spotrebiteľské informácie a vzdelávanie hrať ešte väčšiu úlohu pri zabezpečovaní toho, že záujmy spotrebiteľov budú účinne presadzované a chránené, pričom sa naďalej ponechá na členských štátoch a združeniach spotrebiteľov, aby definovali usmernenia a kritériá pre zosúladenie takýchto informácií a vzdelávania so špecifickými okolnosťami a znakmi každého národného, regionálneho alebo miestneho trhu.

    9.4.1

    V tejto dôležitej úlohe nehrajú dôležitú rolu len školy, združenia spotrebiteľov, podniky, odborníci a členské štáty.

    Zohráva ju aj Európska únia, ktorá musí nielen koordinovať iniciatívy, ale aj povzbudzovať a podporovať opatrenia vytvorené za účelom zlepšenia kvality informácií a úrovne vzdelanosti spotrebiteľov (48).

    9.4.2

    Takéto opatrenia nesmú byť obmedzené na poskytovanie adekvátnej finančnej podpory, ale musia zahŕňať aj rozvoj spoločných informačných a vzdelávacích kampaní a programov.

    9.4.3

    Tiež by mali zahŕňať nielen spotrebiteľov, ale aj odborníkov, poskytovateľov tovarov a služieb a dokonca regulátorov a orgány zodpovedné za implementáciu práva, s mimoriadnym dôrazom na členov právnych profesií (sudcovia, právnici, prokurátori atď.).

    10.   Administratívna spolupráca pri uplatňovaní zákonov o ochrane spotrebiteľa

    10.1

    V tejto oblasti bude mať zásadný význam výsledok nedávneho návrhu Nariadenia o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za uplatňovanie zákonov o ochrane spotrebiteľa (COM(2003) 443 v konečnom znení,18.7.2003), ku ktorému Výbor už vypracoval svoje stanovisko (49).

    10.2

    Aby sa zvýšila účinnosť systému pre monitorovanie porušovania legislatívy Spoločenstva a aby implementácia tejto legislatívy v jednotlivých členských štátoch zaručila účinné uplatňovanie zákonov, je nutné vyriešiť otázky spojené s rôznymi obmedzeniami, na ktoré poukazuje tento návrh.

    Jednou zo stránok, ktorá by sa mala bezodkladne zmeniť, je rozsah návrhu, ktorý EHSV považuje za príliš obmedzený.

    11.   Niekoľko nápadov pre účinnú a adekvátnu ochranu, obhajovanie a presadzovanie záujmov spotrebiteľov na rozšírenom jednotnom trhu

    11.1

    EHSV si uvedomuje, že žiadne zmeny v legislatíve neprinesú okamžité účinky alebo výsledky. Preto – okrem snahy o zdôrazňovanie potreby konsolidovať a podporovať správne uplatňovanie existujúcich zákonov – vo svojej diskusii o rôznych oblastiach, s ktorými by sa malo podrobnejšie zaoberať alebo by sa mali zlepšiť, EHSV sa snaží zdôrazniť aj to, že prípadne zmeny musia prebehnúť postupne, aby sa neporušila rovnováha medzi hlavnými záujmami a že vo väčšine prípadov sú v procese spotreby spotrebitelia v nevýhode.

    11.2

    Majúc toto na mysli, EHSV uvádza celý rad oblastí, ktoré si vyžadujú pozornosť, so zreteľom na zlepšovanie súčasného legislatívneho rámca, ktorými sa riadia právne transakcie priamo sa týkajúce spotrebiteľov.

    11.2.1

    Jedna takáto oblasť sa dotýka bezpečnosti služieb pre spotrebiteľov, a v spojení s ňou aj spôsobu, akým sa reguluje zodpovednosť dodávateľov za chybné služby.

    11.2.2

    V roku 1992 sa návrh smernice v danej veci odložil na neurčito (50). V odozve na výzvu Rady a Parlamentu, aby sa „identifikovali potreby, možnosti a priority pre činnosť Spoločenstva v oblasti bezpečnosti služieb“  (51), sa Komisia rozhodla znova naštartovať diskusie v danej veci prostredníctvom správy zo dňa 6. júna 2003 (52) a nedávno Návrhom smernice o službách na vnútornom trhu (53); toto rozhodnutie bolo uvítané s obnovenou nádejou.

    11.2.3

    Napriek tomu prevláda obava, že prístup Komisie k danej veci, založený na mylnej interpretácii princípov subsidiarity a komplementarity vo vzťahu k národným politikám, by mohol znamenať, že prijaté opatrenia nebudú včasné a účinné (54).

    11.2.4

    Ďalšou oblasťou, v ktorej legislatíva Spoločenstva preukazuje značné nedostatky je definícia rozsahu kľúčových služieb všeobecného záujmu a štandardných princípov, ktorými by sa tieto služby mali riadiť, vo vzťahu ku kontinuite a univerzálnemu charakteru služieb, cenovej dostupnosti, právu prístupu a slobode voľby atď. (55)

    11.2.4.1

    Vychádzajúc zo svojich stanovísk k danej veci (56) sa Výbor domnieva, že rozširovanie EÚ si vyžaduje vytvorenie presných smerníc vo vzťahu k privatizácii určitých kľúčových verejných služieb a bezodkladnú identifikáciu ústredných služieb všeobecného záujmu, ktoré budú zahŕňať leteckú a železničnú dopravu, elektrickú energiu, plyn a poštové a telekomunikačné služby. (57)

    11.2.4.2

    Vzhľadom na akútny nedostatok kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré by boli dostatočne presné na to, aby umožnili komparatívne hodnotenie týchto služieb, sa netrpezlivo očakáva sľúbené oznámenie Komisie o metóde pre horizontálne hodnotenie týchto služieb všeobecného záujmu.

    11.2.5

    Ďalší z nedostatkov, ktoré boli doposiaľ odhalené sa týka štandardizácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na nezmluvné záväzky v celom Spoločenstve.

    11.2.5.1

    Iniciatíva Komisie na dosiahnutie pokroku pri návrhu nariadenia (58) v danej veci si preto zaslúži špeciálnu pochvalu; spolu s pripomienkami a návrhmi predloženými EHSV v jeho stanovisku (59) tento návrh predstavuje kľúčový prínos pre harmonizáciu legislatívy v celej rozšírenej EÚ v oblasti dôležitej pre zabezpečenie adekvátnej ochrany spotrebiteľa.

    11.3

    Čo sa týka práva na informácie, hlavne v súvislosti s potravinami (60), okrem skutočnosti, že označovanie by malo byť zrozumiteľnejšie pre spotrebiteľov, mali by sa používať aj iné moderné metódy na zvyšovanie spotrebiteľskej informovanosti (internet, bezplatné telefónne linky, služby pomoci zákazníkom atď.) bez toho, aby sa zabúdalo, kde je nevyhnutné a možné uvádzať pôvod výrobkov (61).

    11.4

    Pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť, zvýšenie účinnosti systému RAPEX (62) závisí od schopnosti členských štátov reagovať. EHSV preto opakuje, že je potrebné investovať do kvality systému pre monitorovanie trhu Spoločenstva prostredníctvom projektov, ktoré pomáhajú vytvárať mechanizmy kontroly trhu členských štátov, hlavne v pristupujúcich krajinách a ktoré poskytujú podporu spotrebiteľským organizáciám a príslušným verejným orgánom (63).

    11.4.1

    Spotrebiteľské organizácie musia pre zmenu poskytovať spoľahlivé informácie o najbezpečnejšom tovare a službách a zverejňovať výsledky kontrol vykonávaných na národnej úrovni.

    11.5

    Pri ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov si zaslúžia pozornosť a prepracovanie rôzne aspekty:

    11.5.1

    Pokiaľ ide o zodpovednosť výrobcu  (64), súčasné opatrenia sú nevyvážené a to v neprospech spotrebiteľa, čo sa týka dôkazového bremena uvaleného na spotrebiteľa na jednej strane a dôvodov pre oslobodenie od zodpovednosti výrobcu na strane druhej.

    11.5.1.1

    Preto existujú pádne dôvody pre pokračovanie v súčasnej práci na smernici 85/374/CEE zo dňa 25. júla rovnakým spôsobom, ktorý bol odporúčaný okrem iného v Zelenej knihe o zodpovednosti za chybné výrobky (65), ktorú zohľadnila séria štúdií zadaných Komisiou (66).

    11.5.2

    Na žiadosť mnohých spotrebiteľov boli vyslovené určité obavy týkajúce sa krokov obmedzujúcich ochranu spotrebiteľa pri podomovom predaji  (67), vzhľadom na ťažkosti spojené s predkladaním dôkazu a pretože je niekedy nejasné, aké pravidlá by sa mali uplatňovať. EHSV sa domnieva, že by sa mala tomuto problému znova venovať pozornosť a že by sa mal vypracovať základ pre ochranu spotrebiteľa pred podvodným správaním; okrem toho by sa mala revidovať celá smernica vo svetle súčasných nečestných a agresívnych praktík a dokumentov Spoločenstva, ktoré sa touto problematikou zaoberajú.

    11.5.3

    Čo sa týka zmlúv uzatváraných na diaľku  (68), je nutné bezodkladne prijať rozhodnutie o presunutí dôkazného bremena na dodávateľa, pokiaľ ide o súlad s požiadavkami existencie predbežných informácií, písomným potvrdením a súhlasom spotrebiteľa (69). Okrem toho by sa mala analyzovať vhodnosť informačných požiadaviek v zmluvách uzatváraných na diaľku, ktoré sa týkajú nových technológií.

    11.5.4

    EHSV má obavy v súvislosti s uplatňovaním práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré považuje za dôležité na to, aby sa štandardizovali časové lehoty v rôznych právnych textoch a aby sa vypracovali jasné pravidlá pre vykonávanie tohto práva, hlavne pokiaľ ide o marketing finančných služieb na diaľku (70) a spotrebiteľský úver (71). EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť tieto opatrenia, pretože sú zložité a netransparentné (72).

    11.5.5

    Pre ochranu spotrebiteľov pred nečestnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách  (73) by bolo cenným prínosom, keby Komisia vykonala systematický a aktuálny prieskum všeobecných zmluvných podmienok, ktoré boli výslovne prehlásené za nečestné v precedenčnom práve členských štátov alebo Súdneho dvora, s cieľom postúpiť tieto informácie spotrebiteľským a profesionálnym organizáciám (74).

    11.5.5.1

    Na druhej strane, keďže sa uznáva, že regulačný rámec je zastaralý, EHSV vyzýva Komisiu, aby rýchlo zavŕšila svoje revízne práce bezprostredne po vypracovaní správy o implementácii danej smernice (75) a po početných zasadnutiach, ktoré zorganizovala v danej súvislosti.

    11.5.6

    Pokiaľ ide o záležitosť spotrebiteľského úveru  (76), EHSV už mal príležitosť vydať svoje stanovisko k poslednému návrhu Komisie (77) v danej veci; domnieva sa, že je vhodné znovu potvrdiť potrebu boja proti vydieračským praktikám prania špinavých peňazí a vyrovnať práva a povinnosti spotrebiteľov a poskytovateľov úverov. Rozdiely medzi národnou legislatívou v tejto oblasti a rôznymi úrovňami ochrany spotrebiteľa – ktoré sa zhoršia, keď do EÚ vstúpia nové členské štáty – by mohli poškodiť dôveru na trhu s finančnými službami a spôsobiť deformácie v hospodárskej súťaži.

    11.5.7

    Záležitosťou, ktorá by sa mala v súčasnosti riešiť na úrovni Spoločenstva, ako EHSV zdôraznil už pri niekoľkých príležitostiach, je nadmerná zadĺženosť domácností; táto sa nedávno zhoršila a existujú obavy, že s očakávaným nárastom úrokových sadzieb sa prudko zvýši (78).

    11.5.8

    EHSV sa tiež domnieva, že je veľmi dôležité ďalej vypracúvať legislatívu o bezpečnosti elektronických platieb  (79) a víta nedávnu iniciatívu Komisie začať diskusiu o vytvorení spoločnej oblasti pre platobný styk na jednotnom trhu (80).

    11.5.8.1

    Napriek tomu naďalej chýba súhrnný prístup k elektronickému obchodu, ktorý je nevyhnutný pre získanie dôvery spotrebiteľov. Toto konštatovanie bolo hlavným záverom konferencie, ktorá sa konala v Dubline pri príležitosti Európskeho dňa spotrebiteľov v roku 2004.

    11.5.8.1.1

    Okrem toho doposiaľ dosiahnuté výsledky, v snahe zriadiť systémy pre akreditáciu odborníkov v tejto sfére, dokonca neviedli k prijatiu žiadnych autoregulačných opatrení, ktoré by umožnili spotrebiteľom rozpoznávať spoľahlivé internetové stránky.

    11.5.8.1.2

    Preto sú nedávne iniciatívy Komisie v rámci podpory bezpečnejšieho používania internetu (81), ochrany maloletých, ľudskej dôstojnosti a práva na odpoveď vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb vítané napriek ich obmedzeniam (82).

    11.5.8.2

    Okrem toho, neexistuje žiaden celosvetový právny rámec podobný rámcu zavedenému v EÚ bruselským nariadením I, ktoré je veľmi dôležité pre bezpečný rozvoj medzinárodných elektronických transakcií; z uvedeného dôvodu je dohoda o záležitostiach spadajúcich pod jurisdikciu a implementáciu verdiktov v občianskych a obchodných veciach kľúčovým cieľom, ktorý má byť jedným hlavných bodov programu na konferencii v Haagu.

    11.5.9

    Jednou z najdôležitejších oblastí je štandardizácia zmluvného práva, ktorú začala Komisia a podporil EHSV (83); táto by sa mala sledovať a ďalej rozvíjať, zameriavajúc sa na štandardizáciu špecifických typov zmlúv, ktoré majú pre spotrebiteľov najväčší význam (84).

    11.5.10

    Nedávno uverejnená smernica o určitých aspektoch predaja spotrebiteľského tovaru a pridružených zárukách (85) sa zaoberá rôznymi aspektmi súvisiacimi so zárukami spojenými s predajom tovaru. Kritika EHSV namierená proti tomuto návrhu, uvedená v stanovisku k tejto záležitosti (86), naďalej platí, najmä pokiaľ ide o prepojenie medzi komerčnými a právnymi zárukami, a postupmi pre ich uvedenie do praxe.

    11.5.10.1

    Teraz bude nutné nielen znovu premyslieť rozšírenie rozsahu smernice tak, aby zahŕňala popredajné služby (87), ale hlavne, aby Komisia podrobne monitorovala, ako sa transponuje do legislatívy členských štátov, pretože ide o zložité opatrenia, ktoré bude náročné prepojiť so zákonmi členských štátov.

    11.5.11

    Jednou z oblastí, kde sa silno dúfalo, že Komisia by mohla zaujať postoj bezprostredne po vydaní Zelenej knihy o ochrane spotrebiteľa (88) boli nečestné obchodné praktiky.

    11.5.11.1

    Napriek tomu, EHSV vo svojom stanovisku k danej veci (89) už mal príležitosť vyjadriť svoje sklamanie a určitú predtuchu, pokiaľ ide o cestu a usmernenia stanovené v predmetnej smernici.

    11.5.11.2

    Táto záležitosť sa preto bude v budúcnosti podrobne monitorovať, najmä zástupcami spotrebiteľov a hlavne v nových členských štátoch.

    11.5.12

    EHSV už takisto vyjadril svoje sklamanie nad Návrhom nariadenia o podpore odbytu  (90) a znovu vyjadruje svoje obavy o konečnú formu tohto nariadenia a spôsob, akým nadviaže na návrh o nečestných obchodných praktikách, obávajúc sa, že tieto dva nástroje, namiesto ďalšej pomoci podpory záujmov spotrebiteľov, budú nakoniec predstavovať krok späť od súčasnej úrovne ochrany spotrebiteľov.

    11.6

    Nakoniec, pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, EHSV považuje za potrebné posilniť ochranu nielen kolektívnych, všeobecných a podobných individuálnych záujmov (91) – bezodkladným revidovaním smernice o súdnych príkazoch pre ochranu záujmov spotrebiteľov (92), rozšírením jej rozsahu, aby sa zmenila na skutočné „triednu činnosť“ zameranú na podporu kompenzácie škody okrem obyčajného zastavenia nezákonných alebo nečestných praktík – ale aj na legitimné záujmy jednotlivých spotrebiteľov v konfliktnej situácii, najmä pokiaľ ide o rýchly prístup k spravodlivosti, pokiaľ možno bezplatný (93). V tejto súvislosti by EHSV rád zopakoval, že obhajuje používanie nielen alternatívnych prostriedkov urovnania konfliktu (alternatívne riešenie sporu – ARS) (94), ale aj zmierčích konaní a že považuje za jednu z hlavných priorít poskytnutie národným orgánom prevádzkovej a technickej podpory pre zriaďovanie a implementáciu ARS a zmierčích konaní v rôznych členských štátoch (95).

    11.6.1

    EHSV tiež obhajuje prijímanie záväznej legislatívy, ktorá bez toho, aby sa dotkla princípov subsidiarity a proporcionality, bráni ciele stanovené Komisiou v jej odporúčaniach k danej veci (96). Uvedené sa týka hlavne princípov spotrebiteľskej slobody a nestrannosti, ako aj transparentnosti daného procesu, vytvárajúc záväzné pravidlá zo súčasných odporúčaní, ktoré neboli účinne zavedené do praxe a všeobecne uplatňované.

    11.7

    V tejto súvislosti EHSV víta nedávne iniciatívy Komisie v súdnej spolupráci; rád by zdôraznil nedávne nariadenia o konaniach vo veci platobnej neschopnosti (97) a práve vzťahujúcom sa na súdnu jurisdikciu (Bruselská dohoda) (98), ako aj navrhované nariadenia o práve vzťahujúcom sa nezmluvné záväzky (Rím II) (99), Zelenú knihu o premene Rímskej dohody z roku 1980 o práve vzťahujúcom sa na zmluvné povinnosti na nástroj Spoločenstva (Rím I) (100) a Nariadenie, ktorým sa ustanovuje všeobecný rámec pre aktivity Spoločenstva, aby sa umožnila implementácia európskej súdnej oblasti v občianskych veciach (101). Nalieha na Komisiu, aby pokračovala v krokoch smerujúcich k vytvoreniu spoločnej súdnej oblasti ako základného princípu štrukturálnej podpory pre dobudovanie spoločného trhu, stále viac a viac dôležitého pre rozšírenú EÚ.

    12.   Závery

    12.1

    Presadzovanie, ochrana a obhajovanie záujmov spotrebiteľov a angažovanie sa spotrebiteľov musia byť neustálym cieľom všetkých politík EÚ ako skutočné právo európskych občanov.

    12.2

    Teraz, keď do EÚ vstúpilo desať nových členských štátov, pre ktoré je ochrana spotrebiteľov po väčšine novým pojmom, spotrebiteľská politika ako celok musí byť znova prehodnotená, aby sa dostala do súladu s novou realitou trhu predstavujúceho približne 500 miliónov spotrebiteľov.

    12.3

    EÚ a jej inštitúcie hrajú kľúčovú úlohu pri identifikovaní priorít pre nové definovanie právneho a inštitucionálneho rámca a programov a krokov nevyhnutných na zabezpečenie účinnej spotrebiteľskej politiky, ktorá zaručí plnenie týchto cieľov.

    12.4

    Týmto stanoviskom z vlastnej iniciatívy by sa EHSV – vo svojej funkcii zástupcu záujmov občianskej spoločnosti – rád zapojil do definovania takejto politiky, vyvíjajúc mimoriadnu snahu o angažovanie zástupcov z nových členských štátov.

    12.5

    EHSV je toho názoru, že okamžitými prioritami spotrebiteľskej politiky musia byť:

    konsolidácia acquis Spoločenstva prostredníctvom zjednodušenia a kodifikácie;

    účinné uplatňovanie zákonov, ktoré boli schválené a riadne transponované do národného práva, a podrobné monitorovanie dodržiavania týchto zákonov;

    implementácia rámcovej smernice o nečestných obchodných praktikách;

    prijatie urýchlených krokov na skvalitnenie spotrebiteľských informácií a vzdelávania;

    zohľadnenie efektívnej integrácie spotrebiteľskej politiky v rámci ostatných politík rovnako na úrovni Spoločenstva ako aj jednotlivých štátov;

    podpora spotrebiteľských organizácií v ich úsilí spojenom s vypracúvaním analýz výrobkov a s výmenami informácií o ich kvalite.

    12.6

    EHSV sa domnieva, že silné a nezávislé spotrebiteľské organizácie poskytujú základ pre účinnú politiku obhajovania a presadzovania záujmov spotrebiteľov a ich angažovania sa.

    12.7

    Preto je EHSV toho názoru, že je veľmi dôležité zabezpečiť dostatočné financovanie spotrebiteľských organizácií, aby mohli rozvíjať svoju činnosť, programy, projekty a iniciatívy.

    12.8

    EHSV verí, že kľúčovým spôsobom k zefektívneniu spotrebiteľskej politiky je definovanie kritérií pre hodnotenie reprezentatívnosti spotrebiteľských organizácií.

    12.9

    EHSV sa domnieva, že by sa – bez toho, aby sa pozabudlo na potrebu udržiavať rovnováhu medzi predmetnými záujmami – mali postupne zaviesť legislatívne iniciatívy hlavne v nasledovných oblastiach:

    bezpečnosť služieb a zodpovednosť za poskytovanie chybných služieb;

    kľúčové služby všeobecného záujmu;

    ochrana zdravia a bezpečnosť;

    väčšia bezpečnosť pre elektronický platobný styk a používanie internetu;

    nadmerná zadĺženosť domácností;

    platobné prostriedky;

    zmluvné právo;

    prístup k spravodlivosti a spoločná súdna oblasť.

    12.10

    EHSV je tiež presvedčený, že existujúca legislatíva Spoločenstva musí byť revidovaná a harmonizovaná, aby sa zosúladila s novým rozšíreným spoločným trhom, pričom by sa mal klásť zvláštny dôraz na nasledujúce oblasti:

    zodpovednosť výrobcu;

    podomový predaj, predaj na diaľku, elektronické obchodovanie a podpory odbytu;

    nečestné podmienky v spotrebiteľských zmluvách;

    spotrebiteľský úver;

    záruky súvisiace s predajom tovaru a služieb.

    12.11

    EHSV pripomína svoj návrh na zriadenie Európskeho výskumného ústavu pre ochranu spotrebiteľa ako poskytovateľa vedomostného základu pre spotrebiteľskú politiku (102).

    12.12

    EHSV vyzýva členské štáty, aby ochranu, obhajovanie a presadzovanie záujmov spotrebiteľov, ako aj ich angažovanosť určili za prioritu vo všetkých politikách.

    12.13

    EHSV odporúča, aby Komisia zohľadnila návrhy a odporúčania predložené v tomto stanovisku pri definovaní nových usmernení spotrebiteľskej politiky a aby začala pravidelne publikovať správy o situácii týkajúcej sa spotreby a spotrebiteľov v Európe.

    Brusel 10. februára 2005

    Predsedníčka

    Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Anne-Marie SIGMUND


    (1)  EHSV mal príležitosť prediskutovať tieto otázky v sériách stanovísk, z ktorých by sa mali zvýrazniť nasledovné:

    Budúcnosť politiky súdržnosti v kontexte rozširovania a prechod k učiacej sa spoločnosti, spravodajca: pán Malosse, Ú. v. ES C 241, 7.10.2002.

    Hospodárske a sociálne dôsledky rozširovania v kandidátskych krajinách, spravodajcovia: pán Dimitriadis a pani Belabedová, Ú. v. EÚ C 85, 8.4.2003.

    Dopad rozširovania na EMU, spravodajca: pán Vever, Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003.

    Dopad rozširovania Európskej únie na spoločný trh, spravodajkyňa: pani Belabedová, Ú.v. EÚ C 85, 8.4.2003.

    Doprava/Rozširovanie, spravodajca: pán Kielman, Ú.v. EÚ C 61, 14.3.2003.

    Finančná predvstupová pomoc, spravodajca: pán Walker, Ú.v. EÚ C 61, 14.3.2003.

    Rozširovanie EÚ: výzva splnenia hospodárskych kritérií pre pristúpenie, ktorej čelia kandidátske krajiny, spravodajca:pán Vever, Ú.v. ES C 193, 10.7.2001.

    Rozširovanie Európskej únie smerom na východ a lesnícky sektor, spravodajca: pán Kallio, Ú.v. ES C 149, 21.6.2002.

    (2)  Pozri bod 14 rezolúcie Rady zo dňa 2. decembra 2002 o Stratégii spotrebiteľskej politiky spoločenstva na roky 2002-2006 (Ú.v. ES C 11, 17. 1.2003, s. 1), ktorý uvádza nasledovné:

    „VÝZVY KOMISII A ČLENSKÝM ŠTÁTOM:

    14.

    podporovať zastupiteľské spotrebiteľské organizácie, aby mohli nezávisle podporovať záujmy spotrebiteľov na úrovni spoločenstva, ako aj na národnej úrovni, a umožnilo sa im vykonávať ich vplyv, vstupovať, napríklad do rovnovážneho dialógu s podnikmi a podieľať sa na vytváraní politiky spoločenstva. Vytváranie projektov budovania kapacity, aby sa posilnili spotrebiteľské organizácie, kde je to vhodné, ako aj vzdelávacích nástrojov pre špecifické aspekty cezhraničných transakcií, by boli v tomto ohľade kľúčové.“

    (3)  Pozri hlavne článok 7 (2) a (3) rozhodnutia č. 20/2004/ES zo dňa 8. decembra 2003, ktorým sa zavádza všeobecný rámec pre financovanie aktivít spoločenstva na podporu spotrebiteľskej politiky na roky 2004 až 2007 (Ú.v. ES L 5, 9.1.2004, s. 1), ktorý uvádza nasledovné:

    „2.   Finančné príspevky na akciu 16 sa môžu udeliť európskym spotrebiteľským organizáciám, ktoré:

    (a)

    sú nevládne, neziskové, nezávislé od priemyselných, komerčných a obchodných alebo iných konfliktných záujmov, a majú ako svoje primárne ciele a aktivity propagáciu a ochranu zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov v spoločenstve;

    (b)

    dostali mandát na zastupovanie záujmov spotrebiteľov na úrovni spoločenstva od národných spotrebiteľských organizácií aspoň v polovici členských štátov, ktoré zastupujú spotrebiteľov, v súlade s národnými pravidlami alebo praxou, a sú aktívne na regionálnej alebo národnej úrovni, a

    (c)

    poskytli Komisii uspokojivé zúčtovanie svojho členstva, interných pravidiel a zdrojov financovania.

    3.   Finančné príspevky na akciu 17 sa môžu udeliť európskym spotrebiteľským organizáciám, ktoré:

    (a)

    sú nevládne, neziskové, nezávislé od priemyselných, komerčných a obchodných alebo iných konfliktných záujmov, a majú ako svoje primárne ciele a zastupovanie záujmov spotrebiteľov v štandardizačnom procese na úrovni spoločenstva, a

    (b)

    dostali mandát v aspoň dvoch tretinách členských štátov na zastupovanie záujmov spotrebiteľov na úrovni spoločenstva:

    od orgánov ktoré zastupujú národné spotrebiteľské organizácie v členských štátoch, v súlade s národnými pravidlami alebo praxou, alebo

    za absencie takýchto orgánov, od národných spotrebiteľských organizácií v členských štátoch, ktoré zastupujú spotrebiteľov, v súlade s národnými pravidlami alebo praxou, a sú aktívne na národnej úrovni.“

    (Pozri aj stanovisko EHSV v danej veci, ktoré vypracoval pán Hernández Bataller (INT/180) zo dňa 17.7.2003, Ú.v. ES C 234, 30.9.2003.)

    (4)  Pozri Ú.v. ES L 166 s. 51, ktorého znenie je nasledovné:

    „Článok 3

    Subjekty kvalifikované na konanie

    Na účely tejto smernice znamená ‚kvalifikovaný subjekt’ akýkoľvek orgán alebo organizáciu, ktorá bola riadne založená podľa práva členského štátu, má legitimný záujem o zabezpečenie, že ustanovenia uvedené v článku 1 budú dodržané, hlavne:

    (a)

    jeden alebo viac nezávislých verejných orgánov, špecificky zodpovedné za ochranu záujmov uvedených v článku 1, v členských štátoch, v ktorých takéto orgány existujú a/alebo

    (b)

    organizácie, ktorých účelom je chrániť záujmy uvedené v článku 1, v súlade s kritériami ustanovenými ich národným právom.“

    Alebo jeho „kodifikovanú verziu“, ktorá uvádza nasledovné:

    „Článok 3

    Subjekty kvalifikované na predkladanie žalôb

    Na účely tejto smernice znamená ‚kvalifikovaný subjekt’ akýkoľvek orgán alebo organizáciu, ktorá je správne založená v súlade s právom členského štátu, má legitimný záujem o zabezpečovanie toho, že ustanovenia uvedené v článku 1 budú dodržané, hlavne:

    (a)

    jeden alebo viac nezávislých verejných orgánov, špecificky zodpovedné za ochranu záujmov uvedených v článku 1, v členských štátoch, v ktorých takéto orgány existujú; a/alebo

    (b)

    organizácie, ktorých účelom je ochrana záujmov uvedených v článku 1, v súlade s kritériami ustanovenými ich národným právom.“

    (5)  O dôležitosti družstevného sektora, pozri oznámenie Komisie o podpore družstevných spoločností v Európe - COM(2004) 18 v konečnom znení zo dňa 23. februára 2004, ktoré znova predkladá myšlienku zákona pre európske družstevné združenia. (Stanovisko pána Hoffelta).

    (6)  EHSV preto víta nedávnu iniciatívu Komisie (DG SANCO) požiadať BEUC, aby v priebehu tohto roka zorganizoval školiace kurzy o finančnom riadení a riadení ľudských zdrojov, vzťahoch s verejnosťou a lobovaní a o spotrebiteľskom práve.

    (7)  Rozhodnutie zo dňa 9. októbra 2003 o zriadení Európskej spotrebiteľskej poradnej skupiny (Ú.v. ES L 258, 10.10.2003).

    (8)  V decembri 2002 bolo oznámené, že tento post by sa mal vytvoriť so zreteľom na zabezpečenie trvalého dialógu s európskymi spotrebiteľmi; toto miesto obsadil pán Juan Riviere y Marti po menovaní komisárom Mariom Montim dňa 9. decembra 2003 (IP/03/1679, 9.12.03).

    (9)  Mimoriadnu dôležitosť má nedávne rozhodnutie Komisie, ktorým sa zriaďujú Vedecké výbory v oblasti spotrebiteľskej bezpečnosti, zdravia verejnosti životného prostredia (Ú.v. ES L 66, 4.3.2004).

    (10)  72 % respondentov dotazníka povedalo, že spotrebiteľské združenia nedostávali štátnu podporu, ale považovali to za neadekvátne.

    (11)  V auguste 2003 v mimoriadne včasnom vyhlásení BEUC apeloval na vlády v nových členských štátoch, aby poskytovali spotrebiteľským združeniam adekvátnu finančnú podporu a zaviedli možnosť využívať v danom ohľade program PHARE.

    (12)  75 % respondentov dotazníka povedalo, že spotrebiteľské ochranné združenia neťažili z daňových úľav.

    (13)  Ú.v. ES L 5, 9.1.2004, s. 1, porovnaj stanovisko EHSV, spravodajca: pán Hernández Bataller, Ú. v. ES C 234, 30.9.2003.

    (14)  SEC(2003) 1387, 27.11.2003.

    (15)  Pozri článok 153(1) a (5), z ktorých neskoršie menovaný uvádza, že opatrenia, ktoré podporujú, doplňujú a monitorujú politiku presadzovanú členskými štátmi, a ktoré boli prijaté Radou v súlade s článkom 251 a po konzultácii s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom „nebude brániť žiadnemu členskému štátu udržiavať alebo zavádzať prísnejšie ochranné opatrenia“, samozrejme za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade so zmluvou, hlavne princípmi podružnosti a proporcionality.

    (16)  To isté ustanovenie bolo uvedené v článku 129-A v aktuálnom znení Maastrichtskej dohody.

    (17)  Porovnaj napríklad smernice 90/314/EHS (turistické zájazdy), článok 8; 94/47/ES (zdieľanie času), článok 11; 93/13/EHS (nečestné podmienky), článok 8; 97/7/ES (zmluvy uzatvorené na diaľku), článok 14; 85/577/EHS (zmluvy dohodnuté mimo podnikateľské priestory); 84/450/EHS (klamlivá reklama), článok 7; a 87/102/EHS (spotrebiteľský úver), článok 15. Mali by sme tu spomenúť dôležitú štúdiu vypracovanú na žiadosť Komisie Centrom pre spotrebiteľské právo, ktorú koordinovala Monique Goyensová. Spravodajca tohto stanoviska mal príležitosť zúčastniť sa tejto štúdie, spolu s významnými špecialistami, ako napríklad Prof. Klaus Tonner, Lopez-Sanchez, Susanne Stormová, Jérome Frank, Alexandros Voutsas, William Fagan, Paolo Martinello, Andrée Colomer, A. Tavassy a Geraint Howells (SPC/02/93/CM, júl 1994). Konečná správa v podstate právom rozlišuje medzi rôznymi formami harmonizácie: minimálnou, kompletnou, čiastočnou, úplnou a voliteľnou.

    (18)  COM(2001) 531 v konečnom znení, 2.10.2001.

    (19)  COM(2002) 208 v konečnom znení, 7.5.2002.

    (20)  COM(2002) 443 v konečnom znení, 11.9.2002.

    (21)  COM(2003) 356 v konečnom znení, 18.6.2003.

    (22)  Zahrnutý do zmluvy, keď nadobudol účinnosť Spoločný európsky akt.

    (23)  Porovnaj článok 32 návrhu ústavy.

    (24)  Medzi dobré príklady uvedeného patria nedávne nariadenia o jurisdikcii a uznávaní a vykonávaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie (ES) č. 44/2001, 22.12.2000); o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v členských štátoch v občianskych a obchodných veciach (nariadenie (ES) č. 1348/2000, 29.5.2000); o jurisdikcii a uznávaní a vykonávaní rozsudkov v manželských veciach a veciach rodičovskej zodpovednosti za deti oboch manželov (nariadenie (ES) č. 1347/2000, 29.5.2000); o konaniach vo veci platobnej neschopnosti (nariadenie (ES) č. 1346/2000, 29.5.2000); týkajúce sa podpory odbytu na internom trhu (COM(2002) 585 v konečnom znení, 25.10.2002); o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vykonávanie zákonov o ochrane spotrebiteľa (COM(2003) 443 v konečnom znení, 18.7.2003); o materiáloch a artikloch, ktoré majú prísť do kontaktu s potravinami (COM(2003) 689 v konečnom znení, 17.11.2003).

    (25)  Pozri článok 5(II) Zmluvy o ES, ktorý uvádza nasledovné:

    V oblastiach, ktoré nespadajú do jeho výlučnej pôsobnosti, vyvíja Spoločenstvo činnosť v súlade s princípom subsidiarity lenvtedy a potiaľ, pokiaľ ciele navrhovanej činnosti nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a môžu byť z dôvodovrozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti lepšie dosiahnuté Spoločenstvom.“

    Existuje tiež niekoľko rozdielov v znení článku 9 odsek 3 návrhu ústavy, ktoré by sme mali dôkladne preskúmať.

    Návrh ústavy obsahuje nasledovné:

    Podľa zásady subsidiarity v oblastiach, ktoré nespdajú do výlučnej pôsobnosti únie, koná únia len vtedy a do tej miery, do akej nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť ciele zamýšľaných akčných krokov na centrálnej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale kedje ich možné lepšie dosiahnuť skôr na úrovni únie z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovaných akčných krokov.“

    Najdôležitejšie príspevky do diskusie o tomto princípe sú uvedené nižšie:

    Subsidiarity: The challenge of change, zápis z kolokvia Jacquesa Delorsa, vydal Európsky inštitút verejnej správy, Maastricht, 1991 (EIPA 11/04); The principle of subsidiarity, Jean-Louis Clergerie, Ellipses, 1997; štúdia profesora G. Vandersandena, ktorá nemala byť publikovaná, Considérations sur le principe de subsidiarité, január 1992; Il principio di sussidiarietà nella prospectiva dell'attuazione del Trattato sull' Unione europea od Giana Pietra Orsella, Rím, 1993; a Mégretov Commentary of the Treaty, Vol. 1, 2nd ed., Addendum, kap. III, strana 421 atď.

    (26)  Musíme však konštatovať, že pôvodný výklad Komisie predložený na zasadnutí Európskej rady v Edinburgu 11. a 12. decembra 1992 bol taký, že štúdia v súlade s uvedeným princípom by mala za následok stiahnutie celého radu súvisiacich návrhov a ďalšie z nich by museli byť odložené.

    (27)  Tento princíp bol plne integrovaný do článku 100-b, keď Spoločný európsky akt nadobudol účinnosť, definitívne zahŕňajúc verdikt Cassis de Dijon.

    (28)  Vzájomné uznávanie spoločného trhu, spravodajca: pán Lagerholm, Ú. v. ES C 116, 20.4.2001.

    (29)  COM(1999) 299 v konečnom znení, 16.6.1999.

    (30)  Ú.v. ES C 12, 15.3.2001.

    (31)  Vzťahuje sa to hlavne na finančné produkty predávané prostredníctvom zásielkového predaja.

    (32)  Porovnaj stanovisko EHSV Využívanie preventívneho princípu, spravodajca: pán Bedossa, Ú.v. ES C 268, 19.9.2000, s. 6.

    (33)  Porovnaj Predbežný program EHS pre ochranu spotrebiteľa a informačnú politiku zo dňa 14. apríla 1975, ktorý uvádza: „Všetkým týmto právam [spotrebiteľa] by sa malo dostať väčšieho významu konaním podľa špecifických politík Spoločenstva, ako napríklad hospodárska, spoločná poľnohospodárska, sociálna, environmentálna, dopravná a energetická politika, ako aj aproximáciou zákonov, ktoré všetky ovplyvňujú postavenie spotrebiteľa.“ (Ú.v. ES C 92, 25.4.1975). Táto myšlienka sa mala následne rozvinúť do oznámenia Rade zo dňa 4. júla 1985 nazvaného „Nový podnet“, kde bolo po prvý raz vcelku správne uvedené, že pre vytvorenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva je dokončenie spoločného trhu prostriedkom a nie cieľom (COM(85) 314 v konečnom znení ). To viedlo k rezolúcii Rady zo dňa 23.6.1986.

    Európsky parlament tiež, vo svojej rezolúcii z marca 1992 o Požiadavkách zohľadnenia ochrany spotrebiteľa a zdravia verejnosti pri dokončovaní interného trhu, apeloval na Komisiu, aby vzala viac do úvahy požiadavky na ochranu spotrebiteľa vo všetkých oblastiach politiky (DOC. PE 152150).

    Na EHSV však pripadlo, v podvečer amsterdamského zasadnutia Európskej rady, v jeho stanovisku Spoločný trh a ochrana spotrebiteľa (CES 1309/95 zo dňa 22. novembra 1995, spravodajca: pán Ceballo Herrero, Ú.v. ES C 39, 12.2.1996), aby jasne stanovil celú sériu odporúčaní o implementácii horizontálneho prístupu k spotrebiteľskej politike a žiadal, aby všeobecný odkaz na uvedené bol zahrnutý do revidovanej zmluvy.

    (34)  Článok III-38 a článok-III-5.

    (35)  COM(2002) 208 v konečnom znení, 7.5.2002.

    (36)  Tamtiež strana 7.

    (37)  Stanovisko EHSV 276/2003 zo dňa 26. februára 2003, spravodajkyňa: pani Ann Davisonová, Ú.v. ES C 95, 23.4.2003.

    (38)  V stanovisku CES 1309/95, na ktoré sa odvolávalo predtým, EHSV v tejto súvislosti odporúčal, že:

    „—

    záujmy spotrebiteľov by sa mali vziať do úvahy vo všetkých rozhodnutiach obchodnej politiky EÚ, v súlade s cieľom a uverejnenými kritériami;

    konzultácie so spotrebiteľskými organizáciami by mali byť povinné podľa článkov 85 a 86 zmluvy pred udelením výnimiek s ohľadom na dohody medzi podnikmi a skôr, než sa takéto dohody zautorizujú, najmä v prípadoch týkajúcich sa fúzií, nakoľko obe praktiky bránia správnemu fungovaniu trhu;

    mali by sa prijať smernice o nečestnej hospodárskej súťaži a nečestnej reklame a mali by sa prijať opatrenia, aby sa predišlo sociálnemu a environmentálnemu dumpingu, tiež v záujmoch spotrebiteľov;

    právo chrániť spotrebiteľa pred diskriminačnými alebo agresívnymi predajnými praktikami v tomto sektore by malo byť harmonizované;

    mala by sa posilniť kooperačná politika v oblasti schvaľovania bezpečnostných noriem a sankcií za obchodovanie s výrobkami alebo službami, ktoré predstavujú zdravotné alebo bezpečnostné riziká. (bod 3.2.4)“

    (39)  Mimoriadny význam od roku 1992 majú jeho dokumenty Lepšie zákonodarstvo, hlavne dokument na rok 2002 (COM(2002) 715 v konečnom znení, 11.12.2002) a jeho oznámenia zo dňa 5. decembra 2001Zjednodušovanie a zlepšovanie regulačného prostredia (COM(2001) 726 v konečnom znení, 5.6.2002; Európske riadenie: Lepšie zákonodarstvo (COM(2002) 275-278 v konečnom znení), 11.2 2003; Aktualizácia a zjednodušovanie acquis Spoločenstva (COM(2003) 71 v konečnom znení) a hlavne jeho nedávno uverejnená legislatíva a pracovný program na rok 2004 (COM(2003) 645 v konečnom znení, 29.10.2003), ktorí činí zo zjednodušovania a kodifikácie legislatívy spoločenstva prioritu na rok 2004 (príloha 5).

    (40)  Porovnaj stanoviská EHSV, spravodajcovia: pán Vever (Ú.v. ES C 14, 16.1.2001), pán Walker (Ú.v. ES C 48, 21.2.2002 a Ú.v. ES C 125, 27.5.2002), pán Simpson (Ú.v. ES C 133, 6.6.2003) a pán Retureau (INT 187, 17.3.2004 – CESE 500/2004; Ú.v. ES C 112, 30/4/04).

    (41)  Ú.v. ES C 32, 31.12.2003. Porovnaj mimoriadne dôležitú správu EP zo dňa 25.9.2003 (A5-0313/2003), ktorej autorkou je Monica Frassoniová, členka EP.

    (42)  COM(2003) 71 v konečnom znení, spravodajca: pán Retureau (CESE 500/2004; Ú.v. ES C 112, 30/4/04 ).

    (43)  Keď bola respondentom položená otázka, aký pokrok sa dosiahol pri transponovaní acquis Spoločenstva, 65 % respondentov uviedlo, že reforma právneho rámca bola úplne dokončená, pričom 35 % uviedlo, že proces transpozície ešte nebol dokončený.

    (44)  Myšlienka „kodifikácie“ spotrebiteľského práva Spoločenstva a rôzne významy termínu „kodifikácia“ boli nakoniec prediskutované na konferencii, ktorá sa konala v Lyone dňa 12. a 13. decembra 1997, z ktorej zápisnicu uverejnil Bruylant (1998) pod názvom Vers un Code Européen de la Consommation. Uvedené bolo znova prediskutované na konferencii, ktorá sa konala v Bologne-sur-Mer dňa 14. a 15. januára 2000, z ktorej zápisnicu uverejnila spoločnosť Documentation Française (Paríž 2002). Táto záležitosť bola tiež prediskutovaná rôznymi autormi v práci, ktorú vytvorili Dominique Fenouilleta a Françoise Labarthe, nazvanej Faut-il recodifier le droit de la consommation? (ECONOMICA, 2002).

    (45)  Stanovisko EHSV 105/2004, spravodajca: pán Hernández Bataller (Ú.v. ES C 108, 30.4.2004).

    (46)  V tejto súvislosti pozri vo všeobecnosti stanoviská EHSV vo veci „Spoločný trh a ochrana spotrebiteľa“, spravodajca: pán Ceballo Herrero (Ú. v. ES C 39, 12.2.1996) a „Zelená kniha o ochrane spotrebiteľa Európskej únie“, spravodajkyňa: pani Davisonová (Ú. v. ES C 125, 27.5.2002) a hlavne stanoviská o návrhoch smerníc o klamlivej a porovnávacej reklame, podomovom predaji, spotrebiteľskom úvere, turistických zájazdoch, nečestných podmienkach, zdieľaní času, predaji tovaru na diaľku vo všeobecnosti a hlavne predaji služieb, zodpovednosti výrobcu, zárukách, elektronickom obchode, bezpečnosti výrobkov a nečestných obchodných praktikách.

    (47)  Stanovisko EHSV zo dňa 26. marca 2003, spravodajca: pán Hernández Bataller (Ú. v. ES C 133, 6.6.2003). Správa Holandského výboru pre spotrebiteľské záležitosti z novembra 2000 v danej veci je v danej súvislosti tiež zaujímavá.

    (48)  Ako uvádza Rada vo svojej rezolúcii zo dňa 9. júna 1986 (Ú.v. ES C 184, 23.7.1986).

    (49)  Stanovisko prijaté dňa 28. januára 2004, spravodajca: pán Hernández Bataller (Ú.v. ES C 108, 30.4.2004). Komisia už poukázala na potrebu lepšieho monitorovania uplatňovania práva Spoločenstva vo svojom oznámení zo dňa 11. decembra 2002 (COM(2002) 725 v konečnom znení).

    (50)  Na zasadnutí Rady v Edinburgu dňa 11. a 12. decembra 1992 sa rozhodlo, že sa stiahnu celé série navrhovaných smerníc, ktoré boli prejednávané, aby sa uplatnil princíp subsidiarity; uvedené sa týkalo predmetného textu. (SN/456/92 príloha C k záverom predsedníctva)

    (51)  Smernica 2001/95/ES, článok 20.

    (52)  COM(2003) 313 v konečnom znení, 6.6.2003.

    (53)  COM(2004) 2 v konečnom znení, 13.1.2004.

    (54)  Tento komentár bol vypracovaný bez akéhokoľvek zámeru očakávania stanoviska, ktorý EHSV pripraví na danú tému (CESE 137/2005.

    (55)  Porovnaj Zelená kniha Služby všeobecného záujmu (COM(2003) 270 v konečnom znení, 21.5.2003) a oznámenie Komisie nazvané „Služby všeobecného záujmu v Európe“ (COM(96) 443 v konečnom znení, 11..9.1996).

    (56)  Stanovisko CESE 1607/2003 zo dňa 10.12.2003 (Ú.v. ES C 80 v konečnom znení, 30.3.2004), spravodajca: pán Hernández Bataller a stanovisko CES 605/1997, 29.5.1997 (Ú.v. ES C 287, 22.9.1997), spravodajca: pán Van Dijk. Tiež pozri sektorové stanoviská EHSV k určitým kľúčovým službám, hlavne stanovisko CES 1269/1996 zo dňa 31.10.1996 (Ú.v. ES C 66, 3.3.1997) o energie a stanovisko CES 229/2001 zo dňa 1.3.2001 (Ú.v. ES C 139, 11.5.2001) o elektronických komunikačných službách – spravodajca v oboch prípadoch: pán Hernández Bataller.

    (57)  V nedávnom rozhodnutí v Portugalsku neboli telefónne služby prekvapivo zahrnuté ako časť kľúčových verejných služieb (zákon 5/2004 zo dňa 10.2.2004)

    (58)  Nariadenie o Práve, ktoré sa vzťahuje na nezmluvné záväzky (COM(2003) 427 v konečnom znení, 22.7.2003) („Rím II“)

    (59)  Stanovisko CESE 841/2004, spravodajca: pán Von Fürstenwerth (Ú.v. ES C 241, 28/9/2004).

    (60)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES zo dňa 20. marca 2000, Ú.v. ES L 109, 6.5.2000.

    (61)  Smernica ustanovuje, že identifikácia pôvodu výrobku je povinná len, keď jej neuvedenie by mohlo spotrebiteľov zavádzať; to vyvoláva vznik vážnej obavy a vytvára dojem, že právna istota nie je dostatočne jasná.

    (62)  Systém pre rýchlu výmenu informácií.

    (63)  Rovnakým spôsobom: Stanovisko EHSV Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnej produktovej bezpečnosti (Ú.v. ES C 367, 20.12.2000). Pri odpovedi na otázku o mechanizmoch monitorovania trhu 65 % respondentov ich považovali za adekvátne, zakiaľ čo 37 % ich považovali za relatívne neúčinné.

    (64)  Smernica 85/374/EHS zo dňa 25. júla 1985 o Aproximácii zákonov a správnych ustanovení členských štátov týkajúcich sa zodpovednosti za chybné produkty novelizovaná smernicou 99/34/ES parlamentu a Rady zo dňa 10. mája 1999, ktorá rozšírila rozsah smernice na zahrnutie trhu s elektrickou energiou.

    (65)  COM(1999) 396 v konečnom znení, 28.7.1999.

    (66)  Hlavný odkaz tu smeruje na Lovellsovu správu (MARKT/2001/II/D), zmluva č.ETD/2001/B5-3001/D/76; súčasný spravodajca bol tiež zainteresovaný do prípravy vyššie uvedenej správy.

    (67)  Smernica Rady 85/577/EHS zo dňa 20. decembra 1985 k Ochrane spotrebiteľa vo vzťahu k zmluvám dohodnutých mimo podnikateľské priestory, Ú.v. ES L 372, 31.12.1985.

    (68)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES zo dňa 20. mája 1997 o Ochrane spotrebiteľov vo vzťahu k zmluvám na diaľku, Ú.v. ES L 144, 4.6.1997.

    (69)  Tamtiež článok 11, odsek 3a)

    (70)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES zo dňa 23. septembra týkajúca sa Marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku Ú.v. ES L 271, 9.10.2002.

    (71)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o Harmonizácii zákonov, nariadení a správnych ustanovení členských štátov týkajúcich sa úveru pre spotrebiteľov COM(2002) 443 v konečnom znení, 11.9.2002.

    (72)  89 % respondentov uviedlo, že toto právo bolo zakotvené v zákone, ale 30 % cítilo, že tieto mechanizmy neboli vhodne uplatňované.

    (73)  Smernica 93/13/EHS zo dňa 5. apríla, Ú.v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29.

    (74)  Pokiaľ je známe, databáza CLAB už nie je aktualizovaná a ťažko sa k nej dostáva. 52 % respondentov považovalo ochranu spotrebiteľov pred nečestnými ustanoveniami za adekvátnu, pričom len 19 % ju považovalo z neadekvátnu.

    (75)  COM(2000) 248 v konečnom znení, 6.7.2000; porovnaj stanovisko EHSV, spravodajca: pán Ataíde FerreiraÚ.v. ES C 116, 20.4.2001.

    (76)  Smernica 87/102/EHS, Ú.v. ES L 42, 12.2.1987 a smernica 98/7/ES, Ú.v. ES L 101, 1.4.1998.

    (77)  Stanovisko EHSV vo veci Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii zákonov, nariadení a správnych ustanovení členských štátov týkajúcich sa úverov pre spotrebiteľov zo dňa 17. júla 2003 (Ú.v. ES C 234, 30.9.2004), pričom EHSV zdôrazňuje, že neakceptuje, že by daný návrh, ako smernica 87/102/EHS, zachoval, že vytvorenie spoločného trhu bude naďalej hlavným záujmom, a že ochrana spotrebiteľov je dôležitá, len pokiaľ by mohla podporiť voľný pohyb ponuky úverov, nepredstavujúc cieľ, ale len prostriedky na vytvorenie spoločného trhu.

    (78)  Čo sa v tejto spojitosti musí zdôrazniť, je neustále aktuálna informačná správa EHSV a stanovisko z vlastnej iniciatívy (24.4.2002, spravodajca: pán Ataíde Ferreira, Ú. v. ES C 149, 21.6.2002) a rôzne zasadnutia organizované v tejto súvislosti Komisiou a národnými organizáciami.

    (79)  Odporúčanie Komisie 87/598/EHS Európsky kódex súvisiaci s elektronickými platbami (Ú.v. ES L 365, 24.12.1987) nepostačuje na ochranu záujmov spotrebiteľov v tejto oblasti.

    (80)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu týkajúce sa Nového právneho rámca pre platby na vnútornom trhu (COM(2003) 718 v konečnom znení); EHSV má navrhnúť stanovisko v danej veci, pri ktorom bude spravodajcom pán Ravoet (CESE 951/2004, 30. júna 2004).

    (81)  Porovnaj COM(2004) 91 v konečnom znení, 12.3.2004 a stanovisko EHSV, ktoré sa v súčasnosti prejednáva, pri ktorom je spravodajcom pán Retureau a pani Davisonová.

    (82)  Porovnaj COM(2004) 341 v konečnom znení a stanovisko EHSV, pri ktorom bol spravodajca ten istý, ako v tomto stanovisku.

    (83)  Porovnaj oznámenie Komisie Európske zmluvné právo (COM(2001) 398 v konečnom znení, 11.7.2001) a príslušné stanovisko EHSV, spravodajca: pán Retureau, Ú.v. ES C 241, 7.1.2002.

    (84)  Porovnaj stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy na tému Európske poistné zmluvy (INT/202), spravodajca: ten istý ako pri tomto stanovisku.

    (85)  Smernica 1999/44/ES v konečnom znení, 25.5.1999, Ú.v. ES L 171, 7.7.1999.

    (86)  Stanovisko ESC 743/94 zo dňa 1. júna 1994, spravodajca: pán J. Proumens (Ú.v. ES C 295, 22.10.1994)

    (87)  Ako bolo ustanovené vo vynikajúco vypracovanej Zelenej knihe Komisie (COM(1993) 509 v konečnom znení, 15.111993); dotknutá smernica sa nepridŕža ducha danej Zelenej knihy.

    (88)  COM(2001) 531 v konečnom znení, porovnaj stanovisko EHSV 344/2002, spravodajkyňa: pani Davisonová, Ú.v. ES C 125, 27.5.2002.

    (89)  Stanovisko EHSV zo dňa 28.1.2004, spravodajca: pán Hernández Bataller (Ú.v. ES C 108, 30.4.2004).

    (90)  Vo svojom stanovisku CES, Ú. v. ES C 221, 17.9.2002, spravodajca: pán Dimitriadis, k návrhu Komisie pre reguláciu v danej veci (COM(2001) 546 v konečnom znení, 2.10.2001).

    (91)  71 % respondentov uviedlo, že existujú mechanizmy, ktoré umožňujú spotrebiteľom získať prístup k spravodlivosti, pričom len 29 % uviedlo, že pre takéto konanie neexistujú špecifické mechanizmy; keď im bola položená otázka, ako boli účinné, 58 % ich považovalo za adekvátne, pričom 35 % ich považovalo za relatívne neúčinné.

    (92)  Smernica 98/27/ES zo dňa 19. mája 1998 (Ú.v. ES L 166, 11.6.1998) teraz v kodifikovanej verzii (COM(2003) 241 v konečnom znení, 12.5.2003).

    (93)  Keď bola respondentom položená otázka, či existujú pravidlá, ktoré oslobodzujú združenia spotrebiteľov od právnych nákladov, 73 % respondentov uviedlo, že takéto pravidlá neexistujú.

    (94)  Stanovisko EHSV k Zelenej knihe o alternatívnom riešení sporov v občianskom a obchodnom práve (COM(2002) 196, 19.4.2002), spravodajc EHSV: pán Malosse, CESE 1349/2002, Ú.v. ES C 85, 8.4.2003. V ďalšom sledovaní EHSV očakáva uverejnenie správy o fungovaní EEJ-NET (európska mimosúdna sieť); mala by sa tu a teraz zdôrazniť potreba zabezpečenia jej lepšej funkčnosti.

    (95)  78 % respondentov uviedlo, že existujú alternatívne prostriedky riešenia sporov, pričom len 33 % uviedlo, že neexistujú žiadne.

    (96)  Odporúčanie 98/257/ES zo dňa 30. mája 1998 o Princípoch aplikovateľných na orgány zodpovedné za mimosúdne urovnanie spotrebiteľských sporov, Ú.v. ES L 115, 17.4.1998 a odporúčanie 2001/310/ES, 4. apríla 2001, Ú.v. ES L 109, 19.4.2001.

    (97)  Dokument Rady 9179/99 a Corr 1-99/00806; spravodajca EHSV: pán Ravoet (Ú. v. ES C 75, 15.3.2000); tieto dokumenty Rady sa teraz stali nariadením Rady (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 1).

    (98)  Nariadenie 44/2001/ES (Ú.v. ES L 12, 16.1.2001).

    (99)  COM(2003) 427 v konečnom znení, 22.7.2003.

    (100)  COM(2002) 654 v konečnom znení; spravodajca EHSV: autor súčasného stanoviska (Stanovisko CESE 88/2004 v Ú.v. ES C 108, 30.4.2004).

    (101)  COM(2001) 705 v konečnom znení, 22.11.2001; spravodajca EHSV: pán Ataíde Ferreira (17.10.2001), Ú. v. ES C 36, 8/2/2002.

    (102)  Stanovisko Stratégia spotrebiteľskej politiky na roky 2002-2006 (26.2.2003, Ú.v. ES C 95, 23.4.2003, spravodajca: pani Ann Davisonová); Stanovisko Finančný rámec pre spotrebiteľskú politiku na roky 2004-2007 (17.7.2003, Ú.v. ES C 234, 30.9.2003, spravodajca: pán Hernández Bataller)


    PRÍLOHA

    k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Uvedený pozmeňovací návrh bol zamietnutý, ale získal viac ako jednu štvrtinu odovzdaných hlasov.

    Bod 12.5

    Doplniť vymenovanie priorít nasledovne:

    „-

    v prípade problémov ochrany práv spotrebiteľa mimo jeho štátu, udelenie možnosti riešiť ich v jeho národnom jazyku prostredníctvom národného orgánu pre ochranu spotrebiteľov vo svojom štáte“.

    Zdôvodnenie:

    Momentálne je ťažké pre spotrebiteľov vymáhať svoje práva v inom štáte EÚ ako vo svojom z dôvodu jazykových prekážok a neznalosti procesných prekážok ako napríklad v prípade nedodržania spotrebiteľských práv Lotyšom v Holandsku a naopak.

    Výsledok hlasovania:

    Za: 23

    Proti: 43

    Zdržali sa hlasovania: 3


    Top