8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/141

1.1.1

Jedným zo strategických cieľov Európskej únie je dosiahnuť celkový harmonický rozvoj celého svojho územia najmä odstránením všetkých faktorov – socio-ekonomických, historických, fyzikálnych alebo prírodných – ktoré by mohli ohrozovať konkurencieschopnosť daných oblastí a brániť ich rozvoju.

1.1.2

Neprístupnosť je jednou z najvážnejších prekážok ovplyvňujúcich spôsob života v určitých oblastiach, ako napríklad ostrovné oblasti alebo horské oblasti. Nízka hustota obyvateľstva je ďalším znevýhodnením pre rozvoj vo viacerých regiónoch. Niektoré územia sú postihnuté viacerými znevýhodneniami súčasne, ako je to v prípade hornatých ostrovov, dôsledkom čoho je nárast ťažkostí.

1.1.3

Európska komisia ako súčasť svojich snáh v prospech hospodárskej a sociálnej súdržnosti uznala existenciu trvalých prírodných znevýhodnení (špecifické geografické alebo prírodné a demografické znevýhodnenia) v niektorých regiónoch EÚ – vysokohorské regióny, oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné regióny – ktoré sú prekážkou pre hospodársku aktivitu a predstavujú reálnu nevýhodu pre rozvoj príslušných regiónov.

1.1.4

EHSV však usudzuje, že európska regionálna politika neposkytuje celkom uspokojivú odpoveď, pokiaľ ide o náležité zohľadnenie veľkých obmedzení postihujúcich tieto regióny.

1.1.5

Existuje rad opatrení Spoločenstva, ktoré sú zamerané a fakticky alebo potenciálne sa vzťahujú na niektoré z týchto regiónov. Ale neexistuje žiadna štrukturálna európska politika pre všetky územia postihnuté týmto typom znevýhodnenia, ktorá by obsahovala individuálne opatrenia špeciálne upravené na ich konkrétne potreby.

1.1.6

EHSV verí, že táto situácia nastala z veľkej časti kvôli tomu, že Spoločenstvo nedostatočne definovalo skutočné „regióny postihnuté trvalými prírodnými a štrukturálnymi znevýhodneniami“ v právnom aj inštitucionálnom ponímaní.

1.1.7

V súčasnom kontexte rozšírenej Európy s 25 členskými štátmi EHSV považuje za najdôležitejšie právne a formálne uznanie tejto koncepcie ako východisko pre vypracovanie osobitného rámca pre ďalšie aktivity.

1.1.8

EHSV sa domnieva, že si takéto oblasti zasluhujú osobitnú pozornosť, hlavne zavedením osobitného rámca vrátane stálych opatrení, pretože výlučne takéto opatrenia dokážu minimalizovať najnástojčivejšie štrukturálne problémy. Toto je jediný spôsob na odvrátenie nebezpečenstva, aby nenastala ešte väčšia izolácia takýchto regiónov a aby sa prispelo k ich integrácii do Spoločenstva, ktorého sú rovnoprávnou súčasťou.

1.1.9

Vo svojom stanovisku o budúcnosti vysokohorských oblastí v EÚ (1) EHSV vyhlásil, že prvým krokom smerom k presadzovaniu spoločnej vízie bolo zachovanie osobitného postavenia týchto oblastí v rámci zmlúv, ako sa už učinilo v článkoch 158 a 299 Amsterdamskej zmluvy. Dôvodom tohto uznania boli znevýhodnenia a výzvy, s ktorými boli tieto oblasti konfrontované, čo by im mohlo poskytovať právo na solidaritu, osobitný prístup a experimentovanie.

1.1.10

EHSV vždy zastával názor, že tieto oblasti si vyžadujú uznanie, ktoré ich umožní stavať na základných princípoch a na druhej strane im zase umožní realizovať svoj plný potenciál ako regiónov, ktoré charakterizuje originalita a rozmanitosť.

1.1.11

EHSV preto víta zahrnutie do Ústavnej zmluvy Európskej únie, prijatej 18. júna 2004 medzivládnou konferenciou, na ktorej sa zúčastnili hlavy štátov a vlád EÚ, a ktorá ešte podlieha procesu ratifikácie – v článku, ktorý je preformulovanou verziou článku 158 Amsterdamskej zmluvy – s výslovným odkazom na regióny postihnuté trvalými štrukturálnymi znevýhodneniami, ako napríklad ostrovy, horské oblasti alebo oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva.

1.1.12

V časti o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, článok III-220, pripája nasledovný odsek ku dvom, ktoré sa už nachádzali v článku 158 Amsterdamskej zmluvy: „V rámci dotknutých regiónov je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, pohraničné a horské regióny“.

1.1.13

EHSV je presvedčený, že skutočnosť, že regióny s týmto typom znevýhodnenia sú teraz jasne uvedené v Zmluve o Ústave, bude slúžiť ako politická páka otvárajúca cestu k budúcim národným a komunitárnym opatreniam vhodnejším pre aktuálne podmienky v týchto oblastiach a zameraným na zásadné zmiernenie trvalých štrukturálnych znevýhodnení alebo aspoň na zníženie ich dopadu.

1.1.14

EHSV víta, že Európska únia sa naďalej zaviazala podporovať hospodársku a sociálnu súdržnosť a domnieva sa, že uznanie osobitostí týchto oblastí v zmluve rozhodne pre ne znamená budúce príležitosti. EHSV však usudzuje, že zriadenie skutočnej právnej normy pre uznanie dotknutých oblastí nutne znamená objasnenie pojmov a najmä významov „trvalé alebo demografické znevýhodnenia“, „regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva“ a „vysokohorské oblasti“.

1.1.15

Teraz je pre legislatívu Spoločenstva dôležité, aby sa stanovila objektívna definícia, ktoré oblasti sú oprávnené na účely zabezpečenia implementácie budúcich stálych osobitných opatrení pre tieto regióny.

1.1.16

Formálne uznanie tejto definície by určite väčšmi posilnilo opatrenia politiky Spoločenstva, prispôsobené špecifickým znakom týchto regiónov zameraných na ich kompenzáciu za štrukturálne znevýhodnenia, ktorými sú postihnuté.

1.2.1

Ostrovný charakter sa označuje za geokultúrny faktor a trvalé znevýhodnenie predstavujúce ďalšie obmedzenie pre konkurencieschopnosť v príslušných oblastiach.

1.2.2

V inštitucionálnom ponímaní sa uvádza jasný odkaz na ostrovné regióny (článok 154 Maastrichtskej zmluvy, článok 158 Amsterdamskej zmluvy a Deklarácia č. 30 pripojená k Amsterdamskej zmluve), v ktorých sa uznáva, že štrukturálne znevýhodnenia, ktoré súvisia s ich ostrovnou polohou, závažne poškodzujú ich hospodársky a sociálny rozvoj a odporúča sa, aby legislatíva Spoločenstva zahrnula v oprávnených prípadoch osobitné opatrenia v prospech týchto regiónov, aby sa mohli lepšie a rovnoprávne integrovať do jednotného trhu.

1.2.3

V správe z marca 2003 o ostrovných regiónoch (2) sa však uvádza, že napriek dôležitosti týchto inštitucionálnych odkazov sa doteraz uskutočnilo len veľmi málo osobitných opatrení.

1.2.4

Zo štúdie 286 ostrovných regiónov (3) vyplýva, že:

1.2.5

Definícia „ostrova“ podľa Eurostatu vylučovala ostrovy, na ktorých sa nachádzalo hlavné mesto niektorého štátu EÚ. Pred rozšírením sa toto vylúčenie vzťahovalo na Veľkú Britániu a Írsko, no teraz sa vzťahuje aj na dva relatívne malé ostrovy: Cyprus a Maltu. EHSV navrhuje, aby táto definícia bola revidovaná a aby do definície ostrova boli zahrnuté aj tieto dva nové členské štáty. Toto bolo už akceptované zo strany Európskej komisie v návrhu k novým štrukturálnym a kohéznym fondom (4), ako aj v kontexte novej európskej ústavy (5), ktorá obsahuje prehlásenie na túto tému.

1.3.1

Horské oblasti pokrývajú okolo 40 % územia EÚ s počtom obyvateľov približne 66,8 milióna (17,8 % celkového počtu obyvateľov EÚ).

1.3.2

Špecifické geofyzikálne, kultúrne a ekonomické znaky (pohoria tvoria často národné hranice) znevýhodňujú vysokohorské regióny pre mnohé hospodárske aktivity. Toto má vplyv na spôsob života miestneho obyvateľstva.

1.3.3

Nová štúdia o horských oblastiach (6) poukázala nielen na ich rôznorodé prírodné, ekonomické a sociálne znevýhodnenia, ale zamerala sa aj na značné rozdiely medzi týmito oblasťami.

1.3.4

Zo štúdie vyplýva, že národné politiky v prípade horských oblastí boli odlišné, v niektorých krajinách mali sektorový charakter, zameraný v podstate na poľnohospodárstvo/rozvoj vidieka, zatiaľ čo ostatné boli zamerané na multisektorový rozvoj, najmä v oblastiach, ako napríklad verejná infraštruktúra, životné prostredie a cestovný ruch.

1.3.5

Štúdia tiež zdôraznila, že životné prostredie, krajinné a kultúrne hodnoty sú ako kultúrne dedičstvo teraz lepšie chránené národnými a komunitárnymi právnymi predpismi, ale predsa je len potrebná užšia koordinácia s rozvojovými stratégiami.

1.3.6

Štúdia upozornila na tri riziká vyplývajúce z globalizácie: trend v horských oblastiach vytvárať „skanzeny“ (prírodné/kultúrne rezervácie a rekreačné oblasti), trend zameraný na podporu hospodárskeho rastu bez zohľadnenia zásady trvalej udržateľnosti a trend k úbytku obyvateľstva.

1.4.1

Pre oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva je hlavným problémom doprava, a to jej časová náročnosť a nákladnosť. V mnohých prípadoch je problémom skutočná absencia dopravných prostriedkov. V týchto oblastiach sa zriedkakedy dosahujú úspory vyplývajúce z veľkosériovej výroby, čo predstavuje problém pre súkromnú výrobu, ale aj pre sociálne a iné verejné služby. Národná solidarita celej spoločnosti je tak vystavená skúške, pretože verejné služby v takýchto oblastiach si vyžadujú väčšiu časť verejných výdavkov, než by zodpovedalo počtu obyvateľov.

1.4.2

Ďalšou problémovou charakteristikou týchto oblastí je podnebie. Nízka hustota obyvateľstva často súvisí s chladným podnebím. Okrem nákladov na zdĺhavú dopravu vznikajú aj vyššie náklady na vykurovanie.

1.5.1

Vo svojom uznesení z 12. februára 2003 k Bielej knihe o dopravnej politike upozornil Európsky parlament na potrebu dopravnej politiky, ktorá by prispela k hospodárskej a sociálnej súdržnosti a zohľadnila osobitnú povahu odľahlých, ostrovných a horských regiónov a regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva a zdôraznil, že je tiež potrebné zohľadniť ich konkrétne požiadavky. Vzhľadom na ich geografickú polohu má doprava pre tieto regióny strategický význam.

1.5.2

Okrem toho skutočnosť, že niektoré z týchto regiónov sú súostrovia, iba zdôrazňuje ich závislosť na doprave, pretože ich politické, hospodárske a sociálne vzťahy s pevninou sú závislé hlavne na leteckých a námorných dopravných službách.

1.5.3

Dodatočné dopravné náklady spôsobené odľahlosťou týchto regiónov a aj potrebou zabezpečovať tieto pravidelné služby predstavujú zvyčajne ďalšiu prekážku pre ich hospodársky rozvoj. Tieto hospodárske znevýhodnenia sa v praxi premietajú do vysokých nákladov osobnej a nákladnej prepravy do týchto oblastí a z nich (v ostrovných regiónoch sú náklady za prepravu tovaru na vonkajší trh vyššie kvôli tomu, že je potrebné používať námornú alebo leteckú dopravu a uvedené druhy dopravy sú omnoho drahšie ako cestná alebo železničná doprava na rovnakú vzdialenosť), do vysokých distribučných nákladov (vzhľadom na potrebu veľkých zásob, aby sa zabránilo nedostatočnému zásobeniu v prípade zlého počasia alebo z inej príčiny a aby sa pokryli sezónne požiadavky) a do vyšších výrobných nákladov (spôsobených obmedzenou veľkosťou miestneho trhu a v niektorých prípadoch vysokými cenami pozemkov a nízkou kapacitou miestnych investícií).

1.5.4

Hoci ich hospodársky a demografický význam je vcelku neveľký v porovnaní s celou EÚ, niektoré regióny vrátane tých vzdialenejších a okrajovejších predstavujú potenciálnu základňu, odkiaľ môže Európa rozvíjať svoje obchodné vzťahy so susednými oblasťami.

1.5.5

Tvrdí sa, že spoločná dopravná politika je kľúčová, ak sa špecifické potreby týchto regiónov majú uspokojovať tak, aby sa umožnil ich hospodársky a sociálny rozvoj, konkrétne lepšou integráciou ich letísk a prístavov do transeurópskych sietí.

1.5.6

Vo svojej správe o štrukturálne znevýhodnených regiónoch Výbor pre regionálnu politiku, dopravu a cestovný ruch zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu hlavné transeurópske siete zohrávať v odvetviach dopravy a energetiky na zabezpečenie lepších spojení medzi nimi a zvyškom EÚ a na obmedzenie vnútorného rozdelenia regionálnych trhov.

1.6.1

Veľké vzdialenosti k hlavným európskym trhom, ako aj v rámci regiónov vážne obmedzujú ich konkurencieschopnosť a ich možnosti rozvoja.

1.6.2

Rozvoj informačnej spoločnosti, telekomunikačných sietí, multimédií a technologická inovácia ponúkajú týmto regiónom reálne možnosti.

1.6.3

Odstránením obmedzení týkajúcich sa času a vzdialenosti sú nové informačné a komunikačné technológie prostriedkami, ktoré zmierňujú izolovanosť a pomáhajú pri poskytovaní rôznych služieb ostrovom (predovšetkým v oblasti vzdelávania a zdravotníctva, v druhom prípade prostredníctvom telemedicíny) a sú zároveň jedným z hlavných predpokladov pre hospodársky rozvoj týchto regiónov.

1.6.4

S vedomím, že tieto záležitosti sú kľúčové pre rozvoj miestnych ekonomík, Európska únia podporuje úsilie regiónov a verejné a aj súkromné hospodárske subjekty pri modernizácii telekomunikačnej infraštruktúry, budovaní služieb potrebných na vytvorenie informačnej spoločnosti a ich účinnejšej integrácii do regionálneho prostredia.

1.6.5

Zo štúdií však vyplýva, že napriek významnému zlepšeniu telekomunikačnej infraštruktúry v regiónoch, pokiaľ ide o kvalitu a počet liniek, regionálne a národné spojenia a medzinárodné komunikácie a rozvoj telematických služieb, ktoré umožňujú užívateľom verejných a súkromných služieb lepšiu informovanosť, pretrvávajú závažné rozdiely v porovnaní s regiónmi na európskej pevnine.

1.6.6

Napriek významnému pokroku sa ešte úplne nevyriešili všetky problémy, ale predpokladá sa, že technologický pokrok napomôže pozitívnym zmenám v najbližších piatich rokoch zmierniť pocit psychologickej izolácie, ktorou v týchto regiónoch ľudia trpia.

1.7.1

Regióny postihnuté trvalými a štrukturálnymi znevýhodneniami majú vo všeobecnosti problém s tým, ako si udržať obyvateľstvo.

1.7.2

Nedostatok kritického množstva vedie vo všeobecnosti ku kvalitatívnemu alebo kvantitatívnemu deficitu verejných služieb v týchto oblastiach. Dodatočné náklady základných služieb, ako napríklad doprava, ovplyvňujú hospodársky rozvoj týchto regiónov. EHSV sa na základe toho domnieva, že pre územnú dynamiku dotknutých regiónov sú nevyhnutné aj verejné služby vzhľadom na ich sociálne dôsledky.

1.7.2.1

Keďže poskytovanie verejných služieb patrí do kompetencie členských štátov, postupy pre tieto služby sú predovšetkým národnou otázkou. EHSV preto žiada členské štáty, aby vytvorili systémy sociálnych služieb, ktoré budú charakterizované socio-geografickou solidaritou.

1.7.3

Aj keď informačné a komunikačné technológie poskytujú niektoré riešenia, vo väčšine týchto regiónov stále badať iba pomalý pokrok v tejto oblasti.

1.7.4

Rovnako ako Európsky parlament aj EHSV usudzuje, že reforma politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva musí umožniť posilnenie vplyvu regionálnej pomoci v regiónoch s trvalými geografickými znevýhodneniami a zabezpečiť, aby sa v nich zachovávala kvalita verejných služieb.

1.8.1

Životné prostredie v niektorých z týchto regiónov je veľmi krehké a nárast cestovného ruchu, hlavne na niektorých ostrovoch v Stredozemnom mori, ešte viac zvyšuje tlak na životné prostredie. No napríklad veľká rozmanitosť ekosystémov ponúka veľa možností. Tieto možnosti sa môžu a mali by sa využívať tak, aby bola zabezpečená ich trvalá udržateľnosť a rovnováha.

1.8.2

Čo sa týka energetiky, ostrovné regióny, hlavne tie najvzdialenejšie, sú zvyčajne veľmi závislé od dodávok ropy (vzhľadom na ich polohu, ďaleko od hlavných energetických sietí, a kvôli vyšším nákladom na výrobu elektrickej energie, berúc do úvahy priemernú veľkosť sietí, do ktorých sa elektrina dodáva a ktoré bývajú často veľmi malé). Z tohto dôvodu sa v týchto regiónoch, ktoré vo všeobecnosti nie sú dobre zásobované energiou, zavádzajú alternatívne zdroje energie.

1.9.1

Jedným z hlavných problémov, ktorým čelia tieto regióny, sú nepochybne nepriaznivé predpoklady pre zakladanie a prevádzku podnikateľských subjektov, a to kvôli nedostatku kapitálu a z veľkej časti aj kvôli ekonomickej a sociálnej klíme, ktorá nie je pre rozvoj podnikania priaznivá.

1.9.2

Niektoré štúdie odporúčajú diverzifikáciu ekonomiky v týchto regiónoch, a to najmä v tých, ktoré závisia výhradne od cestovného ruchu, a podporu nových integrovaných zdrojov na podporu miestneho všeobecného rozvoja.

1.9.3

Ďalšie štúdie považujú za nevyhnutné vypracovať vzdelávacie programy, ktoré by podporovali inováciu a podnikanie v nových oblastiach, alebo by umožnili rozvoj cestovného ruchu, a tým podporili aj zamestnanosť.

1.9.4

Štruktúra zamestnanosti vo všeobecnosti ukazuje, že významný podiel pripadá na poľnohospodárstvo. Zamestnanosť je vysoká aj v odvetví služieb, ale prevažne vďaka zamestnanosti v štátnom sektore.

1.10.1

Cestovný ruch hrá nepochybne dôležitú úlohu ako hybná sila ekonomiky, ale aj pri zmenšovaní rozdielov v rozvoji regiónov s trvalými štrukturálnymi obmedzeniami. Toto odvetvie má najväčší podiel na vytváraní bohatstva niektorých regiónov.

1.10.2

EHSV zastáva názor, že snaha vyrovnávať rozdiely medzi týmito územiami a rozvinutejšími regiónmi EÚ vyžaduje, aby sa maximálne využili možnosti súvisiace s cestovným ruchom a jeho potenciálom pre ekonomický rozvoj.

1.10.3

EHSV je presvedčený, že cestovný ruch nesmie byť jediným základom ekonomiky týchto území a že je potrebné prinášať do nej diverzifikáciu a mnohostrannosť.

1.10.4

Vo svojom predchádzajúcom stanovisku o budúcnosti vysokohorských oblastí v EÚ (7), EHSV trval na tom, že pri náležitom uvážení potreby trvalo udržateľného rozvoja je potrebné viac diverzifikovať vysokohorskú turistiku tak, aby bola rovnomernejšie rozložená počas celého roka (lepšia sezónna proporcionalita návštevníkov) a tiež územne (lepšie územné rozdelenie návštevníkov).

1.10.5

EHSV naďalej predpokladá, že vysokohorské oblasti sú pre turistov z iných oblastí príťažlivým cieľom alebo jednoducho slúžia na rekreáciu, a to do veľkej miery vďaka ich prirodzeným kladom, ale berie do úvahy, že túto rolu je potrebné rozvíjať a prispôsobovať meniacemu sa dopytu.

1.10.6

Štúdie ukazujú, že cestovný ruch a rekreácia sú pre tieto regióny kľúčovými hodnotami, ale upozorňujú na nevýhody prílišnej špecializácie na toto hospodárske odvetvie.

1.11.1

Keďže ide o regióny s objektívnymi, trvalými znevýhodneniami, ktoré trvalo generujú dodatočné náklady, EHSV pokladá za mimoriadne dôležité, aby sa vykonávali aktívne politiky, napr. prostredníctvom daňových opatrení, ktoré podporia rozvoj miestnych ekonomík tak, aby miestne obyvateľstvo mohlo zostať v danej oblasti.

1.11.2

Vzhľadom na charakteristiky a špecifické obmedzenia v týchto regiónoch a v každom prípade vzhľadom na zrejmú dôležitosť zabezpečenia stratégie, ktorá je v súlade s cieľmi, EHSV verí, že je obzvlášť dôležité podporovať rast trvale udržateľného cestovného ruchu vysokej kvality spolu s miestnou výrobou, aby bol zabezpečený rozvoj miestneho hospodárstva a aby sa prispelo k vytvoreniu alebo zachovaniu pracovných príležitostí. Jedným zo spôsobov realizácie tohto cieľa je rozvoj podporných služieb pre podniky a podpora pre vytváranie a rozvoj malých podnikov a mikropodnikov.

1.11.3

EHSV verí, že užšia spolupráca, resp. väčšia angažovanosť miestnych orgánov a sociálnych partnerov v týchto regiónoch, napr. prostredníctvom spoločných aktivít, by mohla vytvoriť také minimálne nevyhnutné podmienky, ktoré by umožnili lepšie využívať potenciál rozvoja týchto regiónov, aby sa priblížili k úrovni ostatných rozvinutejších regiónov EÚ. Tieto regióny slúžia – vzhľadom na ich vplyv súvisiaci s cestovným ruchom – na šírenie hodnôt Európskej únie.

1.11.4

EHSV zastáva názor, že prístup ku kvalitnému vzdelaniu i odborným školám je kľúčom k rozvoju týchto oblastí.

1.12.1

Odľahlosť týchto regiónov a tiež ich vnútorné rozdelenie predstavuje zjavnú prekážku pre ich rozvoj, hlavne kvôli ich malej veľkosti, ktorá spôsobuje ťažkosti pri zabezpečovaní návratnosti veľkých investícií a získavaní úspor z hospodárskych aktivít väčšieho rozsahu alebo pri zabezpečovaní trvalej udržateľnosti mnohostranných aktivít.

1.13.1

Podľa názoru EHSV možno zaviesť verejné politiky zodpovedajúce špecifickým potrebám každého regiónu iba prostredníctvom aktívnych, reprezentatívnych ekonomických a sociálnych reforiem. Absencia „kritického množstva“ (obyvateľov, infraštruktúry, služieb, atď.) v mnohých z týchto regiónov a nedostatok efektívnych úrovní organizácie medzi hospodárskymi a sociálnymi partnermi sú obmedzujúcimi faktormi rozvoja a konkurencieschopnosti.

1.14.1

Štrukturálne fondy pokrývajú významnú časť obyvateľstva týchto regiónov (v prípade ostrovov viac ako 95 %), nakoľko sú prípustné podľa cieľov 1 a 2.

1.14.2

S podporou komunitárnych a národných politík sa zaviedlo množstvo programov na podnietenie trvalo udržateľného rozvoja v týchto regiónoch, založených na využívaní ich špecifických predností. Ako príklad je potrebné uviesť podporu rozvoja miestnych remesiel, turistické projekty a nové dopravné, vzdelávacie a environmentálne infraštruktúry.

1.14.3

Značná časť financovania Spoločenstvom sa vyhradila na modernizáciu a posilnenie hospodárskych odvetví na pomoc pri zakladaní alebo udržaní podnikov. Rovnako ako v prípade konvenčnej priamej pomoci na investície vyžadujú opatrenia určité finančné techniky (systémy záruk, posilnenie vlastných zdrojov, preferenčné úrokové sadzby atď.), ktoré vedú k pákovému efektu pri mobilizovaní zdrojov na kapitálových trhoch. Verejná pomoc sa uplatňuje aj na podnikateľské prostredie, ako napríklad vybavenie hospodárskych oblastí, poskytovanie spoločných služieb, rozvoj aplikovaných výskumných projektov a transfer technológií a využívanie nových komunikačných technológií.

1.14.4

V poľnohospodárskej oblasti sa zaviedli osobitné opatrenia na posilnenie tradičných miestnych plodín a na podporu diverzifikácie, aplikovaného výskumu a experimentovania.

1.14.5

Pokiaľ ide o rybné hospodárstvo a akvakultúru, niektorým regiónom sa podarilo získať finančné prostriedky na projekty týkajúce sa stavby a modernizácie plavidiel, rybného hospodárstva, vybavenia rybárskych prístavov, spracovania a uvádzania výrobkov na trh.

1.14.6

Investovalo sa aj v oblasti odbornej prípravy (vytvorenie infraštruktúry a vzdelávacích kurzov) na podporu pri prijímaní do zamestnania a uspokojenie potreby určitých odvetví.

1.14.7

Prijali sa aj opatrenia týkajúce sa životného prostredia na obmedzovania znečistenia najmä v oblasti manipulácie a spracovania rezíduí a odpadových vôd z priemyslu a domácností.

1.14.8

Komunitárne opatrenia na rozvoj vidieka osobitne zamerané na podporu vysokohorských regiónov boli určené na ďalšie využitie poľnohospodárskej pôdy v najmenej produktívnych oblastiach a na poskytnutie väčšej podpory pre investície v týchto oblastiach. Poľnohospodárske výrobné metódy, ktoré sa dopĺňali s požiadavkami ochrany životného prostredia a ochrany prírodných oblastí, podporili agroenvironmentálne opatrenia.

1.15.1

Komunitárne politiky zohrávajú najmä prostredníctvom štrukturálnych fondov veľmi dôležitú úlohu pri celkovom rozvoji týchto regiónov, hlavne pokiaľ ide o zbližovanie sa s ostatnými regiónmi Európskej únie. Vplyv týchto politík je veľmi významný alebo dokonca rozhodujúci v mnohých oblastiach, ako napr. v dopravnej infraštruktúre alebo rybnom hospodárstve a poľnohospodárstve, ktoré tvoria dve základné hospodárske odvetvia.

1.15.2

Vytváranie a rozvoj infraštruktúry znižujúcej vonkajšiu izoláciu je jedným z najviditeľnejších aspektov projektov spolufinancovaných Európskou úniou v každom z týchto regiónov. Vo všetkých regiónoch sa evidentne zlepšila prístupnosť, čo je prínosom nielen pre miestne obyvateľstvo, ale aj pre cestovný ruch. Vnútorne majú tieto regióny úžitok z významného zvýšenia kvality ciest a v niektorých prípadoch aj z opatrení na rozvoj verejnej dopravy. V niektorých oblastiach bol rozvoj infraštruktúry podporujúcej hospodárske aktivity urýchlený, aby bolo možné vyrovnať sa s meniacimi sa podmienkami.

1.15.3

Spolu s posilnením leteckých a námorných spojení napomohli k zníženiu vplyvu hlavných znevýhodnení súvisiacich s ostrovnou polohou alebo odľahlosťou aj iniciatívy prinášajúce vyspelú komunikačnú technológiu (telekonferencie, diagnostika na diaľku, telematické služby a káblové rozvody).

1.15.4

Úsilie vynakladané na rôzne odvetvia hospodárstva prispieva k zvýšeniu produktivity podnikov a lepšieho zásobovania v súlade s možnosťami miestnych a exportných trhov.

1.16.1

V rámci reformy štrukturálnych fondov na roky 2006-2013 by sa malo zohľadniť špecifické postavenie ostrovov a regiónov s trvalými znevýhodneniami a ich trvalé štrukturálne obmedzenia spolu s ich sociálno-ekonomickými charakteristikami.

1.16.2

EHSV vyjadruje veľkú radosť v súvislosti s tým, že Tretia správa o hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorú prijala Európska Komisia 18. februára 2004, poukazuje na konkrétne problémy týchto regiónov a na potrebu prijať opatrenia v súlade s ich pomermi.

1.16.3

Podľa názoru EHSV by mal spôsob prideľovania zdrojov na základe priorít II (Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť) a III (Európska územná spolupráca) predpokladaných v novom usporiadaní politiky súdržnosti EÚ na programovacie obdobie 2007-2013 náležite zohľadniť kritériá, ktoré hodnotia trvalé štrukturálne znevýhodnenia, ako napríklad odľahlosť, izolácia, nedostatočná prístupnosť a nízka hustota obyvateľstva. Ako je známe, tieto faktory predstavujú vážne prekážky pre hospodársky a sociálny rozvoj postihnutých regiónov.

1.16.4

EHSV preto podporuje zámer Európskej komisie náležite zohľadniť územný rozmer spolu s ekonomickým a sociálnym rozmerom ako doplnenie prístupu nových štrukturálnych fondov na nové finančné programovacie obdobie. Európska komisia navrhuje, aby pomoc Spoločenstva podľa priority II uplatňovala územné kritériá zohľadňujúce relatívnu nevýhodu regiónov s geografickými znevýhodneniami (ostrovy, horské oblasti a regióny s nízkou hustotou obyvateľstva).

1.16.5

EHSV súhlasí s návrhom Európskej Komisie, aby členské štáty zabezpečili, že sa špecifiká týchto regiónov zohľadnia pri určovaní zdrojov v rámci regionálnych programov a aby územia so stálymi geografickými znevýhodneniami maximálne využili nárast príspevku zo Spoločenstva.

1.16.6

EHSV zastáva názor, že by sa mala venovať osobitná pozornosť situáciám, kde nastáva akumulácia takýchto faktorov (napríklad ostrovy s horskými oblasťami a riedko obývané ostrovy).

1.16.7

Okrem toho by sa osobitné potreby takýchto území nemali zohľadňovať iba v politike súdržnosti, ale aj vo všetkých komunitárnych politikách.

1.16.8

EHSV je presvedčený, že spolu s potrebou politiky súdržnosti na riešenie problémov súvisiacich s konkurencieschopnosťou regiónov s trvalými znevýhodneniami ovplyvňujúcimi ich rozvoj by mali ďalšie komunitárne politiky – ako napríklad politika hospodárskej súťaže – zohľadňovať ich priame a nepriame a pozitívne a negatívne dôsledky na tieto regióny, aby sa mohli plne integrovať do Spoločenstva, do ktorého patria.

1.17.1

Hospodársky a sociálny rozvoj najviac znevýhodnených oblastí Únie nie je iba otázkou sociálnej spravodlivosti, ale je dôležitý aj pre politickú stabilitu a harmonický rozvoj samotnej Únie. Je spravodlivé, aby sa poskytla priorita tým regiónom, ktorých úroveň rozvoja patrí medzi najnižšie v EÚ a ktoré sú postihnuté najvážnejšími sociálnymi problémami.

1.17.2

V rámci plánovaných finančných prostriedkov štrukturálneho fondu vyhradených na cieľ 1 po roku 2006 by sa obmedzenia spojené s trvalými znevýhodneniami mali zohľadňovať vo vzťahu k ich príslušným intenzitám ako určujúce faktory distribučných kritérií. Prideľovanie rozpočtových prostriedkov by malo tiež zohľadňovať priťažujúce faktory, ako napríklad súostrovie, vyľudňovanie a problémy s dostupnosťou kvôli neprístupnému terénu.

1.17.3

Nie je podstatné, či takýto nástroj patrí do právneho rámca ako samostatný program, alebo pôsobí ako rad osobitných opatrení v rámci nového nariadenia „cieľa 2“, pokiaľ je splnený počet cieľov a príslušné kritériá:

1.17.3.1

Výskyt pretrvávajúcich alebo trvalých geografických alebo demografických obmedzení by mal byť výslovným kritériom pre oprávnenie.

1.17.3.2

Mal by sa uplatňovať na oblasti, ktoré sú jasne postihnuté pretrvávajúcimi geografickými alebo demografickými obmedzeniami. Najmä prostredníctvom:

1.17.3.3.

Spôsob prideľovania tohto nástroja by mal byť založený na princípe proporcionality, na základe intenzity postihnutia znevýhodnením, meranej ako stupeň prístupnosti, demografickej situácie a prípadne produktivity. V kritériách na distribúciu pomoci by sa mohla zohľadniť aj akumulácia obmedzení, ktorá ovplyvňuje mnohé ostrovné regióny (ako napríklad rozdelenie územia na súostroviach, zložitá demografická situácia alebo hornatý charakter časti ich územia).

1.17.4

Ak nemá byť vytvorenie takéhoto nástroja iba symbolické, musia sa naň prideliť značné zdroje. Tieto zdroje by mali byť minimálne v rozsahu od výšky pomoci zodpovedajúcej pomoci, ktorá sa v súčasnosti poskytuje na regióny cieľa 2, maximálne do výšky pomoci, ktorá sa v súčasnosti poskytuje regiónom cieľa 1.

1.18.1

Poskytovanie pomoci v členských štátoch je v porovnaní so štrukturálnymi fondmi omnoho rozsiahlejšie. Preto je dôležité pre tieto regióny, aby rôzne systémy pomoci kontrolované Spoločenstvom zohľadňovali dodatočné náklady a obmedzenia súvisiace s ich špecifickými znakmi.

1.18.2

Zástupcovia týchto regiónov žiadajú flexibilnejší rámec a argumentujú, že pomoc určená na kompenzáciu dodatočných nákladov súvisiacich s ich polohou, ďaleko od narušovania trhov, prispieva k rovnováhe.

1.18.3

Právne predpisy EÚ týkajúce pomoci, predovšetkým štátnej regionálnej pomoci a poľnohospodárskej pomoci, je preto potrebné preskúmať. Takáto pomoc musí v súlade s princípom pozitívnej diferenciácie zahŕňať obmedzenia osobitostí a ich prípadnej akumulácie s ostatnými trvalými obmedzeniami geografického alebo demografického charakteru. Ďalej sa uvádzajú niektoré príklady:

1.18.3.1

Systém štátnej regionálnej pomoci zohľadňuje obmedzenia, ktorými sú postihnuté oblasti s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a v súčasnosti im umožňuje vyššiu úroveň pomoci spolu s možnosťou priamej pomoci na dopravu. Neuvádza sa však žiaden odkaz na ostrovy (okrem neoficiálneho odkazu). Preto je minimálne potrebné, aby sa výhody udelené oblastiam s nízkou hustotou obyvateľstva rozšírili na všetky ostrovy, t. j.:

1.18.3.2

Okrem toho tieto isté právne predpisy prinajlepšom pripúšťajú prevádzkovú pomoc iba v prípade, že takáto pomoc je „dočasná a progresívne znižovaná“. Toto obmedzenie nezohľadňuje trvalý charakter obmedzení ostrovov a mali by sa preto odstrániť, najmä v prípade dopravných dotácií.

1.18.3.3

Formálny zákaz priamej pomoci na dopravu týkajúci sa obchodu medzi členskými štátmi Spoločenstva by sa mal v prípade ostrovov znovu prehodnotiť, pretože takáto pomoc by mohla pomôcť zlepšiť ich hospodársku integráciu do Spoločenstva a umožniť im, aby využili svoju geografickú polohu v mori nachádzajúcom sa v okolí Európy. Toto sa konkrétne týka tých ostrovov, ktoré ležia bližšie k pobrežiu iného členského štátu ako k pevnine vlastnej krajiny a dokonca o to viac – a na inej úrovni – tých, ktorých obchod so Spoločenstvom sa uskutočňuje pomocou zaoceánskej dopravy.

1.18.3.4

Otázka pomoci na dopravu by sa mala riešiť aj v rámci WTO tak, aby sa podporil rozvoj priameho obchodu s najbližšie ležiacimi tretími krajinami.

1.18.3.5

Systém hospodárskej súťaže, ktorý prevláda v oblasti námornej a leteckej dopravy, obsahuje rôzne podmienky týkajúce sa ostrovov, ktoré by sa mali zlepšiť alebo nahradiť. Napríklad:

1.18.3.6

V prípade pomoci určenej na poľnohospodárstvo alebo rybolov by sa mali plánovať osobitné podporné opatrenia pre miestnu výrobu určené na obmedzenie účinkov dodatočných dopravných nákladov alebo účinkov obmedzenej veľkosti trhu. Toto by sa mohlo uplatňovať napríklad na prevádzkovú pomoc určenú pre malé spracovateľské jednotky (bitúnky, mliekárne atď.), ak neveľký objem výroby regiónov alebo obmedzená veľkosť miestneho trhu, nezabraňuje ich životaschopnému hospodáreniu.

1.18.3.7

Uplatňovanie jednotných nepriamych sadzieb zdaňovania (DPH, spotrebná daň atď.) vedie k zhoršovaniu situácie na ostrovoch, kde sú spotrebné ceny najvyššie. Štátom by sa malo povoliť, aby flexibilnejšie uplatňovali určité dane v tých regiónoch, kde by takýto prístup prispieval k znižovaniu dodatočných štrukturálnych nákladov a zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva. To isté sa vzťahuje zo zrejmých dôvodov na zdaňovanie užívateľských poplatkov v oblasti dopravy (napr. letiskových daní).

2.1

Zraniteľnosť regiónov s trvalými znevýhodneniami sťažuje ich rozvoj a v mnohých prípadoch zhoršuje ich hospodárske a sociálne ťažkosti. Pri konfrontácii s podobnými problémami obyvateľstvo v regiónoch, ktoré nie sú postihnuté takýmito znevýhodneniami, bude mať úžitok z väčšej prosperity alebo aspoň z menších ťažkostí.

2.2

Bolo by nepresné a zjednodušené vyhlásiť, že akýsi „osud“ odsudzuje regióny s trvalými znevýhodneniami na druhotriednu existenciu a ich obyvateľov na endemický nedostatok rozvoja. V mnohých prípadoch sa európske regióny s trvalými znevýhodneniami honosia niektorými prednosťami alebo možnosťami, ktoré môžu podporiť ich vývoj: blízkosť k dôležitým prírodným zdrojom, kapacita na výrobu obnoviteľnej energie, atraktívnosť pre turistov, geostrategická poloha, blízkosť námorných ciest, rozmanitosť ekosystémov atď.

2.3

Problém, ktorému čelia tieto regióny, spočíva v tom, že na to, aby úspešne využili tieto príležitosti, budú musieť viac pracovať, alebo omnoho viac riskovať, ako by museli urobiť v rovnakom prípade v iných viac zvýhodnených častiach EÚ. Na druhej strane počas recesie by mohli byť medzi prvými, ktoré budú zasiahnuté kvôli nízkej ziskovosti svojich odvetví.

2.4

Európska politika v prospech regiónov s trvalými znevýhodneniami by mala preto pozostávať z radu opatrení určených na minimalizáciu ich zraniteľnosti a na pomoc pri vytváraní skutočnej „rovnosti príležitostí“ medzi týmito územiami a zvyšnou časťou Únie. Keďže táto politika je reakciou na reálne prírodné obmedzenia, je oprávnené, že sa odstupňuje podľa intenzity týchto obmedzení. Z rovnakého dôvodu by mala skôr dopĺňať ako nahrádzať tradične zavedené opatrenia ako súčasť hospodárskej a sociálnej politiky súdržnosti.

2.5.1

Európska politika pre regióny s trvalými znevýhodneniami by sa mala zakladať na troch hlavných princípoch a na niektorých cieľoch:

2.5.2

Cieľom nie je poskytnúť opatrenia, ktoré sa budú uplatňovať systematicky a jednotne na každé územie, ale v prvom rade, aby vytvárali rámec, v ktorom bude možné zohľadňovať tieto rozdiely. Takýto trvalý rámec založený niekedy na právnych ustanoveniach, inokedy na finančných zdrojoch alebo na formách spravovania by mohol umožňovať, aby sa navrhovali riešenia prispôsobené pre každý z týchto regiónov vo vzťahu k povahe a intenzite vyskytujúcich sa problémov. V niektorých prípadoch to budú opatrenia spoločné pre všetky regióny s trvalými znevýhodneniami a v iných špecifické opatrenia pre danú situáciu a nevhodné pre všeobecné použitie.

2.6.1

Tri typy cieľov politiky pre regióny s trvalými znevýhodneniami sú sociálne, hospodárske a environmentálne. Tieto ciele sú úzko previazané.

2.6.2

Pri riadnej implementácii pomoci v znevýhodnených oblastiach by mal mať termín „trvalá udržateľnosť“ dva významy: po prvé z hľadiska socio-ekonomického, t.j. ako zabezpečenie ďalšej existencie životaschopných rodinných podnikov a výrobných systémov, čo by zároveň pribrzdilo demografický exodus, a po druhé ako konsolidácia ekologických postupov.

2.6.2.1

Sociálne ciele:„sociálne ciele“ slúžia na to, aby umožnili obyvateľom týchto regiónov, ktorí si to želajú, aby „sa narodili, žili a pracovali doma“.

2.6.2.2

Obyvatelia týchto regiónov by mali mať možnosť voľby a kvalitu infraštruktúry a služieb čo možno najpodobnejšiu tým, aké sa poskytujú v iných častiach Únie.

2.6.2.3

Toto sa týka množstva odvetví, najmä vzdelávania, prvého a celoživotného odborného vzdelávania, zdravotníctva, dopravy a telekomunikácií. Rovnováha s ostatnými časťami Únie sa nedá definovať iba čisto štatisticky, ale musí sa posudzovať z kvalitatívneho hľadiska. Ak sú infraštruktúra alebo služby sofistikované, tak čím menší je počet obyvateľov regiónu, tým väčšia disproporcia čo do ich veľkosti a náklady bude existovať vzhľadom na počet obyvateľov. Neexistuje jednotná odpoveď na tento problém, okrem uplatnenia princípu: potreba zamerať sa na optimálne kvalitné služby tak, aby prinajmenšom udržali obyvateľov.

2.6.2.4

Požadované zdroje pochádzajú zo štrukturálnych fondov zameraných najmä na oblasti dopravy (pevné alebo mobilné infraštruktúry), odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, vzdelávanie a zdravotníctvo. V oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií by sa intervencia štrukturálnych fondov mala posilniť efektívnym uplatňovaním článku 154 Zmluvy v súvislosti s transeurópskymi sieťami s príslušnými finančnými zdrojmi.

2.6.2.5

Obyvatelia regiónov s trvalými znevýhodneniami by mali mať prístup k spotrebnému tovaru alebo službám za sociálne únosné ceny.

2.6.2.6

V tejto situácii sa v určitých prípadoch dá pomôcť opatreniami na zníženie spotrebných cien, alebo podporou zriadenia určitých poskytovateľov služieb v najizolovanejších a najmenej obývaných oblastiach.

2.6.2.7

Požadované zdroje sú intervenčné opatrenia sociálneho charakteru, ako napríklad:

Intenzita niektorých z týchto opatrení môže byť úmerná k izolácii príslušných spoločenstiev a tiež nepriamo úmerná k veľkosti ich trhu.

2.6.2.8

Rozsiahle využitie ustanovení článkov 73 (verejné dopravné služby), 86 odseku 2 (o podnikoch poverených prevádzkou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu) a 87 odseku 2 (v súvislosti s pomocou sociálneho charakteru poskytovanou jednotlivým spotrebiteľom) Zmluvy o ES by mohlo v určitých prípadoch slúžiť ako základ pre takéto opatrenia.

2.6.3

Hospodárske ciele:„hospodárske ciele“ európskej politiky pre regióny s trvalými znevýhodneniami by mohli prispieť k integrácii ostrovov do jednotného trhu pri zohľadnení ich sociálnej a environmentálnej krehkosti. Princípy voľného trhu sa musia preto zmierňovať princípmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

2.6.3.1

Integrácia hospodárstiev týchto regiónov do jednotného trhu si vyžaduje spravodlivé podmienky.

2.6.3.2

Vo všeobecnosti dosiahnuť zníženie dodatočných dopravných nákladov prostredníctvom priamej pomoci podnikom.

2.6.3.3

Na základe jednotlivých prípadov a v závislosti od situácie majú slúžiť opatrenia na vyváženie obmedzeného charakteru miestneho trhu a limitovaného charakteru prírodných alebo ľudských zdrojov. Patria sem podnety a podporné opatrenia pre súkromný sektor, regulované na základe povahy aktivít, ich ziskovosti a sociálneho a environmentálneho vplyvu.

2.6.4

Environmentálne ciele:„environmentálne ciele“ európskej politiky pre regióny s trvalými znevýhodneniami spočívajú v pomoci na ochranu životného prostredia týchto regiónov v súlade s požiadavkami ich hospodárskeho a sociálneho rozvoja. „Životné prostredie“ zahŕňa prírodné zdroje, krajiny a ekosystémy týchto regiónov spolu s ich kultúrnym dedičstvom v najrozličnejších formách: architektúra, historické pamiatky, jazykové dedičstvo, piesne, tance, literatúra, umenie, umelecké remeslá atď.

2.6.4.1

Ochrana environmentálneho dedičstva by sa nemala uskutočňovať staticky alebo pasívne, s tendenciou spraviť z regiónov s trvalými znevýhodneniami „indiánske rezervácie“. Naopak, mala by sa uskutočňovať aktívne a dynamicky so zameraním najmä na podporu trvalo udržateľného rozvoja potrebného na udržanie stálych obyvateľov doma a na to, aby sa im zaistilo kvalitné životné prostredie.

2.6.4.2

Environmentálne ciele si vyžadujú zásahy na najrôznejších úrovniach, nielen miestnej, ale aj národnej, európskej a dokonca niekedy aj planetárnej. Napríklad:

2.6.4.3

Environmentálne ciele sú do veľkej miery otázkou spravovania. Malo by sa konzultovať s ostrovnými, najsevernejšími, horskými a okrajovými spoločenstvami a prípadne ich zainteresovať na environmentálnych rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú.

2.6.4.4

Európska únia by mala zohľadniť osobitnú zraniteľnosť ostrovov pri rokovaniach o environmentálnych otázkach na medzinárodnej scéne (napríklad v prípade dohôd o rybnom hospodárstve s tretími krajinami alebo v oblasti boja proti skleníkovému efektu).

3.1

Vzhľadom na dôležitosť a rozsiahle geografické rozšírenie regiónov s osobitnými charakteristikami, ktoré sa rozoberali v predloženom stanovisku z vlastnej iniciatívy, v rámci územia Únie, a vzhľadom na pripomienky a návrhy sa EHSV bude usilovať o zabezpečenie ich lepšej integrácie. Európsky hospodársky a sociálny výbor bude naďalej monitorovať vývoj v tejto oblasti a prispievať k hodnoteniu budúcich politík zameraných na riešenie ich problémov.