17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/86

1.1

Výbor víta konzultačný dokument o štátnej pomoci na inováciu, prostredníctvom ktorého chce Komisia ustanoviť rámec na zvýšenie právnej istoty, formulovať kritériá na poskytovanie cielenejšej pomoci a zjednodušenie regulačného rámca.

1.1.1

EHSV si uvedomuje, že dokument Komisie po prvýkrát otvára hĺbkovú diskusiu o záležitostiach, ktoré sú momentálne nesmierne aktuálne:

1.2

Odpovede na tieto otázky budú mať vplyv na nový právny rámec, ktorý predloží Komisia. Tento rámec bude musieť odrážať záväzok členských štátov spojiť rozvoj a pokrok na jednej strane s rešpektovaním predpisov, a to najmä tých, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže, na strane druhej.

1.3

Príčinou nedostatočnej konkurencieschopnosti Európy je predovšetkým nízka úroveň inovácie, ktorá je často výsledkom zlyhania trhu. V takomto prípade môže štátna pomoc prispieť k podnieteniu aktérov na trhu, aby viac investovali do inovácie výrobkov a postupov (1).

1.4

Alternatívou inovácie je kultúrny a hospodársky úpadok Únie. EHSV si túto skutočnosť naplno uvedomuje a prostredníctvom účasti svojich členov v rozličných odvetviach organizovanej občianskej spoločnosti sa snaží zabezpečiť, aby (čiastočne prostredníctvom správneho využitia štátnej pomoci):

1.5

Komisia zatiaľ nevydala špecifické predpisy, týkajúce sa štátnej pomoci na inováciu. V súlade s článkami 87 a 88 Zmluvy Komisia zohľadnila inovácie v kontexte iných kategórií pomoci: pomoci pre regionálne účely, pomoci pre odbornú prípravu, intervenčné opatrenia pre investičný kapitál, pomoc zamestnanosti, opatrenia na pomoc MSP.

1.5.1

Do istej miery inovácia spadala pod štátnu pomoc pre výskum a vývoj (5), ktorá bola predĺžená na obdobie od 30. júna 2002 do 31. decembra 2005 (6).

1.6

EHSV sa už v predchádzajúcich stanoviskách jednomyseľne alebo väčšinou hlasov vyjadril k mnohým otázkam, ktoré kladie Komisia:

1.7

Výbor už pri inej príležitosti zdôraznil, že štátna pomoc zameraná na podporu investícií malých a stredných podnikov do inovačných projektov musí tiež zohľadniť rast podnikov a rovnako:

2.1.1

Cieľom Komisie je otvoriť diskusiu, ktorá by viedla k zlepšeniu pravidiel Spoločenstva, týkajúcich sa štátnej pomoci na inovačné projekty.

2.1.2

Komisia očakáva a objasňuje svoj postoj k šiestim všeobecným oblastiam:

2.1.3

Pokiaľ:

2.2.1

Vo svojich predchádzajúcich stanoviskách EHSV vždy zdôrazňoval dôležitosť kontroly štátnej pomoci, aby bolo v rámci EÚ možné uskutočňovať:

2.2.2

Ak má, na jednej strane, politika hospodárskej súťaže (9) zásadný význam pre správne fungovanie a rozvíjanie sa vnútorného trhu bez obmedzení spôsobených diskriminačnými pravidlami, môže sa, na druhej strane, štátna intervencia ukázať ako vhodná a nevyhnutná na kompenzovanie obmedzení a zlyhaní trhu.

2.2.2.1

Samotná Lisabonská stratégia, obnovená a obohatená o nový pragmatizmus na jar 2005 (10), žiada, aby sa špeciálna pozornosť venovala:

2.2.3

Štátna pomoc v uplynulých rokoch mierne poklesla (11) a predovšetkým bola nasmerovaná hlavne na dosiahnutie horizontálnych cieľov. V roku 2003 predstavovala horizontálna pomoc 79 % z celkového objemu pomoci, pričom 14 % z tohto percentuálneho podielu bolo vyčlenených na výskum a vývoj (12). V marci 2005 to vzala na vedomie taktiež Európska rada, ktorá opätovne potvrdila potrebu poskytnúť vhodné výnimky, ak sú nevyhnutné na nápravu zlyhania trhu.

2.2.3.1

Európsky parlament vo svojom uznesení o „Upevnení európskej konkurencieschopnosti: dôsledky priemyselných zmien na politiku a na úlohu malých a stredných podnikov“ (13), tiež podporil zníženie celkového objemu pomoci a opätovne potvrdil užitočnosť pomoci určenej na výskum, vývoj, odbornú prípravu a poradenstvo pre malé podniky.

2.2.4

V rámci procesu podpory reformy systému štátnej pomoci (14), ku ktorému EHSV taktiež vyjadril svoj postoj (15), Európsky parlament opätovne potvrdzuje potrebu vypracovať jasný postup činnosti v otázke reformy štátnej pomoci na inováciu, chápanú v širšom zmysle a neobmedzujúcu sa len na technologické aspekty (16), ktorý by bol schopný horizontálne pokryť všetky odvetvia, vrátane odvetví obchodu a služieb, čo by mohlo skutočne prispieť k realizácii Lisabonskej stratégie.

2.2.5

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že v roku 2004 Komisia predložila viacero podrobných návrhov na všeobecnú reformu pomoci, ktoré zohľadňovali zlyhania trhu. Tieto návrhy, ktoré s potešením prijal aj výbor, sa prostredníctvom vydaných oznámení stávajú skutočnosťou.

2.2.6

Okrem toho si EHSV uvedomuje, že situácia v tejto oblasti je veľmi dynamická, pretože otázka štátnej pomoci závisí od zmien v politickom, sociálnom, ekonomickom a právnom rámci a taktiež od zrýchľovania procesu globalizácie trhov. Z tohto dôvodu sú nevyhnutné vhodné periodické zmeny (17), ktoré nenarušia zrozumiteľnosť a transparentnosť referenčného právneho rámca.

2.2.7

Z hľadiska globalizácie trhov by mala venovať mimoriadna pozornosť multilaterálnemu referenčnému rámcu WTO na jednej strane a multilaterálnemu referenčnému rámcu hlavných obchodných partnerov Európy na strane druhej.

2.2.8

V USA poskytuje Správa pre malé podniky (Small Business Administration – SBA) malým a stredným podnikom prostredníctvom niekoľkých federálnych verejných programov rozličné formy pomoci na inováciu, ku ktorým je potrebné pripočítať pomoc, ktorú poskytujú jednotlivé štáty, ako aj iniciatívu známu ako Small Business Innovation Research Programme – SBIR.

2.2.8.1

SBA má na starosti viaceré programy:

2.2.8.2

Iniciatíva SBIR, určená na poskytovanie verejnej pomoci na inováciu a výskum v menších podnikoch, stanovuje príspevok k počiatočnému kapitálu na realizačné štúdie, a to do výšky 100 tisíc USD v prvej fáze a do výšky 750 tisíc USD v druhej fáze vývoja prototypov. Pre tretiu fázu sa nestanovuje žiadna pomoc z fondov SBIR, ale využívajú sa v nej mechanizmy hľadania možností financovania štádia marketingu z verejných a súkromných zdrojov.

2.2.9

Nedávne odporúčania EURAB-u, poradného orgánu Európskej komisie, ktorý spája európsku akademickú obec s podnikateľskými kruhmi, vyzdvihli potrebu prijať podobný mechanizmus buď na úrovni Spoločenstva alebo členských štátov, ako doplnok k opatreniam rámcového programu pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti. EURAB zdôraznil, že „toto si môže vyžiadať prehodnotenie pravidiel pre štátnu pomoc“  (18).

2.2.10

V Japonsku poskytuje Agentúra pre malé a stredné podniky rôzne druhy verejnej pomoci na inováciu, ako napríklad:

2.2.11

Vzhľadom na mnohostranné dohody WTO pojem „špecifická štátna pomoc“ znamená subvenciu, ktorá môže byť pridelená len podniku, priemyselnému odvetviu alebo skupine priemyselných odvetví v štáte, ktorý subvencie poskytuje. Pravidlá WTO sa vzťahujú len na túto pomoc, s výnimkou odvetvia poľnohospodárstva, pričom sa očakáva zavedenie ďalších dvoch kategórií: zakázaná pomoc a neoprávnená pomoc.

2.2.12

Za zakázanú sa považuje pomoc, ktorá je určená na podporu vývozu alebo na uprednostňovanie domácich výrobkov pred dovážaným tovarom, čo narúša medzinárodný obchod a brzdí ďalšie krajiny v obchodovaní. Takúto pomoc bude WTO posudzovať v skrátenom konaní s cieľom buď zrušiť podporné opatrenia alebo umožniť znevýhodnenej krajine alebo krajinám prijať colné protiopatrenia.

2.2.13

Čo sa týka neoprávnenej pomoci, krajina, ktorá vznesie sťažnosť proti pomoci poskytovanej v inej krajine, musí na základe troch typov „poškodenia“ (19) dokázať, že táto pomoc mala negatívny vplyv na jej legitímne záujmy. V opačnom prípade sú štátne podporné opatrenia povolené. V prípade dokázaného poškodenia, ktoré uzná aj Orgán na urovnávanie sporov (Dispute Settlement Body), musí krajina, ktorá túto pomoc zaviedla, toto opatrenie zrušiť, inak môže poškodená krajina zaviesť kompenzačné clá.

2.3.1

Výbor víta návrh Komisie, ktorý sa zameriava na vymedzenie vzťahu, ktorý existuje a ktorý sa môže zlepšiť medzi štátnou pomocou a inováciou v Európe. Je zrejmé, že nedostatočná konkurencieschopnosť EÚ v porovnaní s inými aktérmi na poli svetového obchodu je z veľkej časti dôsledkom slabého inovačného procesu. Táto slabina sa v procese globalizácie stáva ešte akútnejšou.

2.3.1.1

Výbor taktiež víta, že problematika, ktorá spája štátnu pomoc s inováciou je predmetom verejnej diskusie, do ktorej sa so svojimi názormi na túto chúlostivú tému môžu zapojiť aj najzainteresovanejšie subjekty.

2.3.1.2

Otázky zahrnuté v oznámení sú obsiahle, dobre formulované a pokrývajú väčšinu záležitostí, týkajúcich sa zlyhania trhu a možnosti zjednodušenia postupov. Krátkosť času a chýbajúca diskusia v rámci študijných skupín neumožňujú spravodajcovi, aby sa podrobne zaoberal každou z otázok alebo aby mal na každú z nich faktami podloženú odpoveď.

2.3.2

Výbor si uvedomuje skutočnosť, že štátna pomoc na inováciu sama osebe nie je riešením problému konkurencieschopnosti EÚ. Mnohé dokumenty Spoločenstva a rozličné stanoviská výboru odhalili obmedzenia činnosti Európskej únie:

2.3.3

To viedlo k určitej právnej neistote, ktorú je možné prekonať len dôkladným zvážením obmedzení a potenciálnych výhod, ktoré v tomto odvetví ponúka štátna pomoc.

2.3.4

Inovácia výrobkov a postupov (21) sa vo všetkých ohľadoch nakoniec premietne na trhu, a môže tak ovplyvniť činnosť, ktorá môže mať vážny dosah na hospodársku súťaž a obchod.

2.3.5

Z tohto dôvodu, aby bolo možné udeliť predbežné oprávnenie, je nevyhnutné stanoviť špecifický referenčný rámec, ktorý bude transparentný a spoločný a bude sa niesť v duchu partnerstva a proaktívnej spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi.

2.3.6.1

EHSV si uvedomuje, že definícia inovácie, ktorá bola pred časom uvedená v zelenej knihe by mala byť aktualizovaná vzhľadom na zmeny, ktoré sa udiali za posledných 10 rokov. Na druhej strane je taktiež nevyhnutné podrobne preskúmať fázy, ktoré prebiehajú medzi inovačnými procesmi a hranicou, za ktorou sa začína štádium marketingu, aby sa príliš nenarušovali pravidlá hospodárskej súťaže.

2.3.6.2

Kedysi bol vývoj spoločnosti natoľko pomalý, že ho v priebehu jedného ľudského života nebolo možné postrehnúť. Dnes je však taký rýchly, že je ťažké ho pochopiť. Spoločnosť ako celok, no predovšetkým podniky, správne orgány a služby dnes prechádzajú celým radom zmien, ktoré majú tendenciu spochybňovať nadobudnuté znalosti.

2.3.6.3

Inovácia sa takto stáva spoločenským procesom, prostredníctvom ktorého ľudia, orgány a organizácie s najbohatšími vedomosťami, pretože boli poverené ich skúmaním, pomáhajú „ostatným“ vyvodiť z nich závery a preniesť ich do profesionálnej činnosti a vzájomných vzťahov.

2.3.6.4

Ak je utópia projektom, ktorý sa má uskutočniť v budúcnosti, potom je inovácia overením všetkých utópií (22).

2.3.6.5

Po vypracovaní zelenej knihy Komisia vhodne definovala inováciu ako: „úspešné vytváranie, prispôsobovanie a využívanie noviniek v hospodárskej a sociálnej sfére“ (23).

2.3.6.6

Inovácia je zložitý proces. Popri rozvoji výskumných činností a lepšom uplatňovaní technológií prispievajú k vytváraniu inovácií mnohé ďalšie faktory a okolnosti, ktoré sa často menia, medzi nimi napr.:

2.3.6.7

Výbor už pri inej príležitosti potvrdil, že inovácia je sociálny proces (24), ktorý je založený na výskume, odohráva sa v rámci hospodárskej súťaže a rozvíja sa, ak vo všeobecnosti existuje kladný vzťah k zmenám a riziku. Výsledkom tohto procesu je vyššia konkurencieschopnosť, lepšia súdržnosť a väčší sociálno-ekonomický blahobyt.

2.3.6.8

Aby sa výbor mohol opierať o objektívne kritériá, žiada Komisiu, aby s prispením organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť a v koordinácii s Eurostatom bližšie upresnila, ktorá výrobná činnosť a ktoré služby môžu byť zaradené medzi činnosti, ktoré v súčasnosti môžeme označiť za inovačné. Bolo by skutočne veľmi užitočné, keby boli pre toto zložité a meniace sa odvetvie k dispozícii usmernenia.

2.3.6.9

Pomoc na inováciu (podľa definície Zelenej knihy (25)). Podľa názoru výboru, ktorý už mal príležitosť vyjadriť sa k tejto otázke (26), jestvujúca sústava by sa mala rozšíriť o nové druhy pomoci pre inovačné činnosti, ktoré nespadajú pod platné usmernenia, a mali by sa stanoviť ďalšie kritériá zlučiteľnosti, ktoré by členským štátom nechali väčší priestor na intervenciu bez oznamovacej povinnosti.

2.3.6.10

Oznámenie zdôrazňuje špeciálne potreby MSP, ktoré boli opakovane spomenuté v dokumentoch Európskeho parlamentu, Rady, EHSV a samotnej Komisie. EHSV je taktiež presvedčený, že skutočný podnet na zvýšenie konkurencieschopnosti môže vychádzať predovšetkým z inovačných a cielených intervencií, určených pre mikropodniky a MSP.

2.3.6.11

Je potrebné, aby inovačné procesy s rôznym nasadením na jednotlivých úrovniach podporovali všetci zamestnanci, a to ako v malých, tak aj vo veľkých podnikoch. To bude možné, ak bude v podnikoch vytvorené prostredie, ktoré citlivo reaguje na spoluprácu, a ak ľudia dokážu so záujmom prijať podnety, aby vyskúšali nové veci. Na dosiahnutie takéhoto stavu je potrebná neustála odborná príprava.

2.3.6.12

Podľa názoru EHSV je nevyhnutné, aby všetky členské štáty zvýšili svoje úsilie o dosiahnutie lepšej zrozumiteľnosti vedy a zvýšenie počtu mladých ľudí, ktorí sa o vedu zaujímajú (27). Televízne programy môžu taktiež do značnej miery prispieť ku kultúre inovácií (28). Pomocou odbornej prípravy, vrátane prostredníctvom televízie, sa môže zlepšiť schopnosť komunikovať, lepšie informovať a následne aj inovovať a uspieť v hospodárskej súťaži. Cielená a zrozumiteľne vyjadrená informácia prispieva k zlepšeniu povedomia ľudí o vede a k tvorbe inovácií.