17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/9

1.

2.

3.

4.

5.

6.

1.1

Lisabonské ciele (1) sa týkajú postavenia Európy v globálnej hospodárskej súťaži. Jej podstatnou charakteristickou črtou je globálna súťaž rastúcich investícií do výskumu a vývoja, a to zo strany tradičných priemyselných krajín (napr. USA, EÚ a Japonsko) ako aj zo strany rýchlo rastúcich, nových hospodárskych mocností (napr. Čína, India, Brazília, Kórea), ktoré majú podstatne lacnejšie pracovné sily.

1.2

Dostatočne podporovaný a efektívny výskum a vývoj na špičkovej úrovni je rozhodujúcim základom a predpokladom pre inováciu, konkurencieschopnosť a prosperitu a tým aj pre kultúrny rozvoj a sociálne služby. Investície do výskumu a vývoja vedú – ako výrazný multiplikačný činiteľ – k vyššej hospodárskej výkonnosti. Tomu zodpovedá aj cieľ 3 %, ktorý bol definovaný v roku 2002 v Barcelone (2), ktorý však vzhľadom na globálnu súťaž predstavuje tzv. „pohyblivý cieľ“ (moving target).

1.3

Výskum a vývoj podporovaný zo strany Európskeho spoločenstva vytvára podstatnú európsku pridanú hodnotu. Otvára zároveň potenciál, ktorý výrazne presahuje možnosti jednotlivých členských štátov, a niektoré výsledky európskeho výskumu a vývoja už nadobudli celosvetový význam. Výskum a vývoj má rozhodujúci a stimulujúci integračný účinok pre nevyhnutné a rozsiahlejšie národné výskumné programy členských štátov, čo vedie aj ku koncentrácii zdrojov. Prepája európske výskumné elity, európsky priemysel a európske rozhodovacie štruktúry. Je katalyzátorom európskej integrácie, súdržnosti a vytvárania spoločnej identity. Je kľúčovým prvkom európskeho výskumného priestoru.

1.4

Návrh Komisie zvýšiť doterajšie výdavky a vynaložiť na tieto ciele takmer 8 % celkového rozpočtu Spoločenstva je jednoznačne potrebný prvý krok správnym smerom, ktorý treba privítať. Je minimálnym objemom prostriedkov pri úsilí neohroziť pozíciu Európy, kolísky modernej vedy a techniky, ale udržať a posilniť ju, pričom uvedené percento by z dlhodobého hľadiska malo ešte narásť. Bez vynaloženia tohto finančného objemu nie je možné dosiahnuť lisabonské ciele – a to ani z dlhodobejšieho hľadiska.

1.5

Ale nielen konkurencieschopnosť hospodárstva, ale aj kultúrny a politický význam a vplyv a z toho vyplývajúca príťažlivosť pre investorov, vedcov a inžinierov („brain-drain“!) závisí od vedecko-technickej výkonnosti. EÚ musí zostať relevantným, vyhľadávaným kooperačným partnerom a nesmie stratiť svoj politický význam v globálnej sieti.

1.6

Výbor preto apeluje na Európsky parlament, Európsku radu a najmä na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov, aby v plnej miere poskytli investície do výskumu a vývoja, ktoré navrhla Komisia a ktoré sú veľmi potrebné a aby z nich neurobili predmet sporu alebo obeť v rámci rokovaní o budúcom celkovom rozpočte EÚ. Toto rozhodnutie bude významným skúškou schopnosti európskej politiky správne nasmerovať budúci vývoj Európy.

1.7

Výbor okrem toho apeluje na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov a na európsky priemysel, aby prostredníctvom národných výskumných programov a výskumných opatrení v priemyselnej oblasti prispeli k dosiahnutiu cieľa 3 % v čo najskoršom termíne.

1.8

Výbor podporuje zásadnú koncepciu oboch rámcových programov (RP7 a RP7-Euratom), ktoré navrhla Komisia. To sa netýka len ich tematického obsahu a štrukturálneho členenia, ale väčšinou aj vyváženosti medzi jednotlivými cieľmi a prvkami programu.

1.9

Výbor víta, že do úvah boli opäť zahrnuté čiastkové programy „Energetika“, „Bezpečnosť“ a „Vesmírne lety“. Jedným z najdôležitejších a prioritných problémov v rámci trvalej udržateľnosti, ekologickosti a konkurencieschopnosti je zabezpečenie dostatočného, cenovo výhodného a trvalo udržateľného zásobovania EÚ energiou, pričom jeho riešenie prinesie výskum a vývoj, ktorý bude mať dostatočný rozsah. Veľký význam témy bezpečnosť sa v súčasnosti prejavuje predovšetkým v súvislosti s odsúdeniahodnými teroristickými útokmi.

1.10

Mnohé problémy, ktoré je potrebné vyriešiť, predstavujú komplexné úlohy, ktoré zahŕňajú viacero čiastkových programov, vrátane humanitných a ekonomických vied. V týchto prípadoch výbor odporúča zabezpečiť nadriadenú koordináciu a vytvoriť potrebné prepojenia. Tým by sa ešte dalo ovplyvniť aktuálne priradenie určitých položiek rozpočtu k jednotlivým čiastkovým programom. To sa týka aj zrejme nízkeho podielu rozpočtu naplánovaného na výskum v oblasti ekonomických vied.

1.11

Výbor víta zámer Komisie zjednodušiť administratívne postupy, zredukovať náročnosť, ktorá je s nimi spojená a zvýšiť tak efektívnosť európskych výskumných programov. Súčasná pracovná a nákladová náročnosť pri predkladaní žiadostí a v rámci schvaľovacích konaní je príliš vysoká a vytvára problémy užívateľom z oblasti vedy a priemyslu. Účasť na európskom výskumnom programe – vrátane rizika v prípade predloženia žiadosti – sa záujemcom musí vyplatiť. To platí predovšetkým aj pre menšie zainteresované strany, ako malé a stredné podniky (MSP) a menšie výskumné skupiny z univerzít a výskumných centier.

1.12

Podstatným aspektom je pritom dostatočná kontinuita modalít súvisiacich so predložením žiadosti a podporou, ako aj kooperačné štruktúry a organizačné formy (nástroje). Nové nástroje, ako napr. iniciatívy spoločných technológií, by sa mali zavádzať s veľkou opatrnosťou a na začiatku len v rámci skúšobnej fázy.

1.13

Vzhľadom na rozhodujúcu úlohu malých a stredných podnikov v Lisabonskom procese víta výbor zámer Komisie zapojiť MSP ešte vo väčšej miere do výskumných, vývojových a inovačných procesov. Výbor preto odporúča zvýšiť v prípade potreby rozpočet, ktorý bol pre tento účel vyhradený, ak by príspevky naplánované v rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 – 2013) – ktorý má dôležitý význam z hľadiska podpory a sprostredkovania a s ktorým sa toto stanovisko nezaoberá – neboli dostatočné.

1.14

Pre šance takýchto MSP na úspech, ktoré boli založené práve na rozvíjanie a distribúciu nových produktov z oblasti špičkových technológií, je potrebné predovšetkým dostatočné vybavenie počiatočným kapitálom a rizikovým kapitálom (venture capital) na úspešné zvládnutie prvých 5 – 10 rokov prevádzky.

1.15

Výbor podporuje postavenie spoločného výskumného centra (SVC) a jeho dôležité úlohy v mnohých oblastiach, vrátane analýzy budúcich trendov vo vedecko-technologickej, hospodárskej a spoločenskej oblasti a jeho významu pri vypracovaní odporúčaní pre politické orgány.

1.16

Čo sa týka mnohých ďalších, podrobných pripomienok a odporúčaní odkazuje výbor na podrobné kapitoly 2, 4 a 5 tohto stanoviska.

2.1

Hospodárska, sociálna a kultúrna budúcnosť Európy. Budúci vývoj Európy a jej postavenie v celkovom rozložení síl vo svete bude určovať hlavne hospodárska súťaž na svetovom trhu, pre ktorý sú charakteristické neustále prebiehajúce zmeny priemyselnej a hospodárskej štruktúry, zmeny situácie na trhu práce ako aj zmeny v zásobovaní surovinami. Pritom rast, úspech a sila hospodárstva - a z toho vyplývajúca schopnosť garantovať sociálne služby a kultúrny rozvoj - sú v rozhodujúcej miere závislé od dostupných vedomostí a investícií do výskumu a technologického vývoja. Investície do výskumu a vývoja vedú – ako výrazný multiplikačný činiteľ – k vyššej hospodárskej výkonnosti.

2.2

Situácia v globálnej hospodárskej súťaži. Európa sa nachádza v hospodárskej súťaži na jednej strane s tradičnými priemyselnými štátmi, ako napr. USA, Japonskom alebo Ruskom, pričom predovšetkým investície USA  (3) do všetkých relevantných sektorov výskumu a vývoja výrazne prevyšujú investície zo strany EÚ, čím neustále narastá existujúci náskok USA. Na druhej strane sa Európa nachádza v hospodárskej súťaži s rýchle rastúcimi hospodárskymi mocnosťami – Čínou, Indiou, Brazíliou, Kóreou atď.

2.3

Globálne preteky vo výskume. Krajiny, ktoré boli menované v závere predchádzajúceho odseku, však nemajú – v porovnaní s EÚ – len oveľa lacnejšie pracovné sily, ale sú charakteristické aj rýchle rastúcou vysokou vedecko-technickou úrovňou a významnými investíciami do vzdelávania, výskumu a vývoja. V tomto kontexte je preto pre EÚ stále náročnejšie zabezpečiť oproti tomu oveľa vyššie pracovné mzdy ako aj sociálne a ekologické štandardy prostredníctvom ďalšieho vedecko-technického náskoku a z toho vyplývajúcich sofistikovanejších výrobkov a postupov. Európa musí preto urobiť všetko preto, aby neprehrala v týchto globálnych pretekoch rastúcich investícií vo výskumu a vývoja, ktoré rozhodnú o jej budúcnosti.

2.4

Všeobecný význam a atraktivita – Medzinárodná spolupráca. Od vedecko-technickej výkonnosti nezávisí len konkurencieschopnosť hospodárstva a z nej vyplývajúca príťažlivosť pre investorov, vedcov a inžinierov („brain-drain“), ale aj kultúrny a politický význam a vplyv. EÚ musí zostať relevantným, vyhľadávaným kooperačným partnerom a nesmie stratiť svoj politický význam v globálnej sieti.

2.5

Lisabonská stratégia. Európska Rada preto na zasadaní v Lisabone v marci 2000 stanovila cieľ urobiť z Európy najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku sveta založenú na poznatkoch (4). Od tohto momentu je Lisabonská stratégia – a v rámci nej vytvorenie silného európskeho výskumného priestoru – vyhlásenou hlavnou súčasťou európskej politiky. Európska rada v Barcelone (jar 2002) definovala ciele podpory výskumu aj kvantitatívne: celkové výdavky EÚ sa majú do roku 2010 zvýšiť na 3 % HDP, pričom 2/3 z toho má pochádzať zo súkromného sektora. Cieľ 3. % Výbor ďalej poukazuje na skutočnosť, že tento cieľ predstavuje vzhľadom na globálnu súťaž o investície „pohyblivý cieľ“. To znamená, že kto tento cieľ dosiahne neskoro, bude stále viac zaostávať.

2.6

Nevyhnutnosť silného výskumného programu Spoločenstva. Výskum a vývoj podporovaný zo strany Európskeho spoločenstva nedopĺňa len výskumné programy členských štátov, ale vedie okrem toho aj k podstatnej európskej pridanej hodnote. Otvára zároveň potenciál, ktorý presahuje možnosti jednotlivých členských štátov a niektoré výsledky európskeho výskumu a vývoja už nadobudli celosvetový význam (5). Výskum a vývoj má rozhodujúci a stimulujúci integračný účinok pre nevyhnutné a rozsiahlejšie národné výskumné programy členských štátov. Zodpovedá medzinárodnému charakteru vedy, výskumu a výroby a medzinárodnému trhu práce, ktorý je pre tento účel potrebný.

2.7

Katalyzátor európskej integrácie a súdržnosti. Výskum a vývoj koordinovaný zo strany Spoločenstva okrem toho prepája európske výskumné elity, európsky priemysel a európske rozhodovacie štruktúry. Je podstatným katalyzátorom európskej integrácie, súdržnosti a vytvárania spoločnej identity.

2.8

Návrhy Komisie. Návrhy Komisie sa týkajú obsahových a finančných opatrení, ktoré sú zo strany Spoločenstva naliehavo potrebné na podporu výskumu a vývoja, a tým aj pre ciele Lisabonskej stratégie. Zahŕňajú napriek nárastu naďalej len relatívne malú časť, a to v súčasnosti takmer 8 % celkového rozpočtu EÚ navrhnutého na obdobie 2007 – 2013.

2.9

Návrhy Komisie súvisia okrem toho aj s návrhom zriadenia rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 – 2013), ktorý však nie je predmetom tohto stanoviska. Tento program by mohol fungovať ako sprostredkovateľ medzi predloženým rámcovým programom a potrebnými inovačnými procesmi mnohých MSP.

2.10

Stanovenie priorít ako skúška. Rozhodujúcou skúškou vážnosti, výkonnosti a dôveryhodnosti európskej politiky bude preto skutočnosť, či Parlament, Rada a čo sa týka finančných perspektív aj členské štáty odsúhlasia navrhnuté opatrenia a či tieto dostanú potrebnú prioritu (pozri aj body 4.2. až 4.6).

3.1

Siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), uvádzaný ďalej ako RP7, má v porovnaní so svojím predchodcom tieto vlastnosti:

3.2

Obdobie pre siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania (2007 – 2011) – uvádzaný ďalej ako RP7 – Euratom – zostáva naproti tomu zachované, ale vzťahuje sa samozrejme takisto na Európu s 25 členskými štátmi EÚ.

3.3

Rámcový program RP7 má pozostávať zo štyroch špecifických programov, ktoré zodpovedajú štyrom hlavným cieľom európskej politiky v oblasti výskumu:

3.4

Celková navrhnutá suma finančného podielu Spoločenstva na RP7 predstavuje 72 726 mil. EUR. Táto suma sa percentuálne rozdelí na opatrenia uvedené v článku 2, odseky 2 až 6, týmto spôsobom:

3.5

Program „Spolupráca“ s celkovým navrhovaným rozpočtom vo výške 44 432 mil. EUR sa člení na tematické, prioritné čiastkové programy. Pritom je potrebné zabezpečiť priechodnosť medzi čiastkovými programami a umožniť komplexný prístup zahŕňajúci viacero tém. Program zahŕňa deväť výskumných tém uvedených nižšie, ktoré budú v rámci EÚ predmetom nadnárodnej spolupráce. Pri jednotlivých témach sa uvádza sa aj navrhované percentuálne rozdelenie rozpočtu.

3.6

RP7-Euratom zahŕňa dva špecifické programy.

3.6.1

Jeden z nich sa zaoberá týmito témami:

3.6.2

Ďalší obsahuje opatrenia spoločného výskumného centra v oblasti jadrovej energetiky.

3.6.3

Na realizáciu programu RP7-Euratom v období 2007 – 2011 majú byť vyhradené prostriedky vo výške 3 092 mil. EUR. Táto suma sa percentuálne rozčlení takto:

3.7

Súčasťou je ešte podrobné vysvetlenie navrhovaných princípov a nástrojov podpory. Tieto princípy a nástroje boli avizované už v predchádzajúcom oznámení Komisie (6), ku ktorému výbor už zaujal podrobné stanovisko (7).

4.1

Predložený návrh Komisie je veľmi rozsiahly dokument, ktorý zahŕňa významný program výskumu a vývoja s mnohými podrobnosťami, aspektmi a prepojeniami. V rámci tohto stanoviska preto nie je možné explicitne predložiť všetky navrhnuté prvky programy, a ani ich okomentovať. Podrobné pripomienky sa preto obmedzujú len na aspekty, ktorým výbor venuje osobitnú pozornosť. Výbor poukazuje na svoje odporúčania (8) k podstatným špecifickým témam, ktoré predložil v uplynulom období, a zdôrazňuje ich relevantnosť aj pre 7. rámcový program. Ďalšie vyjadrenia sa budú nachádzať v neskorších stanoviskách výboru k oznámeniam Komisie k „Špecifickému programu“ (9) ako aj k „Prístupovým pravidlám“ (10).

4.2

Výbor považuje oba navrhnuté rozpočty za minimálny objem prostriedkov pri úsilí neohroziť pozíciu Európy, kolísky modernej vedy a techniky, ale udržať a posilniť ju, pričom uvedené percento by z dlhodobého hľadiska malo ešte narásť. Výbor v tom vidí jednoznačne potrebný prvý krok, aby sa aspoň zo strany Spoločenstva dosiahlo priblíženie k európskemu politickému cieľu 3 %  (11) , na ktorom sa dohodli hlavy štátov a predsedovia vlád na summite v Barcelone.

4.3

Bez primeraného finančného krytia nebudú môcť programy RP7 a RP7 Euratom splniť svoje úlohy v rámci Lisabonskej stratégie. Existuje dokonca nebezpečenstvo, že Európa bude v globálnej súťaže čoraz viac zaostávať. Výskum a vývoj je východiskom a motorom inovačného procesu na ceste ku konkurencieschopným výrobkom a technológiám. Možno nimi vyvolať „lavínu“, ktorá sa pozitívne prejaví aj na dynamike hospodárstva a situácii v oblasti zamestnanosti.

4.4

Návrh Komisie je okrem toho aj zreteľným signálom pre členské štáty, aby nasledovali tento príklad a urobili všetko preto, aby aj zo strany národných výskumných rozpočtov bol čo najrýchlejšie dosiahnutý cieľ 3 %.

4.5

Z tohto dôvodu považuje výbor celkovú výšku oboch rozpočtov, ktoré sa majú prijať, za rozhodujúcu skúšku európskej politiky, jej dôveryhodnosti a akcieschopnosti. Práve v tejto súvislosti sa totiž ukáže, či európska politika skutočne stanovuje potrebné priority a či stanovuje správne ciele vzhľadom na prebiehajúce trendy s cieľom zabrániť zaostávaniu EÚ v globálnej súťaži a dosiahnuť stanovené lisabonské ciele.

4.6

Apel. Výbor preto apeluje na Európsky parlament, Európsku radu a najmä na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov, aby vynaložili investície do výskumu a vývoja, ktoré navrhla Komisia a ktoré sú veľmi potrebné a aby z nich neurobili predmet sporu alebo obeť v rámci rokovaní o budúcom celkovom rozpočte EÚ. V opačnom prípade by vznikli veľké nevýhody, okrem toho by nebolo možné realizovať ciele Lisabonskej stratégie a utrpela by povesť a dôveryhodnosť európskej politiky.

4.7

Výbor okrem toho apeluje na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov a na európsky priemysel, aby prostredníctvom národných výskumných programov, ktoré sú čo do objemu významnejšie, a výskumných opatrení v priemyselnej oblasti podstatne prispeli k dosiahnutiu cieľa 3 % v čo najskoršom termíne.

4.8

Výbor podporuje zásadnú koncepciu oboch rámcových programov (RP7 a RP7-Euratom), ktoré navrhla Komisia. To sa týka ich tematického obsahu, štrukturálneho členenia a vo veľkej miere aj vyváženosti medzi jednotlivými cieľmi a prvkami programu.

4.9

Výbor víta, že do návrhu Komisie bolo zahrnutých veľa jeho odporúčaní, resp. že týmto odporúčaniam bola venovaná osobitná pozornosť. Čo sa týka výskumných tém v špecifickom programe „Spolupráca“, vzťahuje sa to napr. na stanoviská výboru k nanotechnológiám  (12) , biotechnológiám  (13) , výskumu v oblasti zdravotníctva  (14) , informačným technológiám  (15) , výskumu v oblasti energetiky  (16) (vrátane výskumu jadrovej fúzie (17)), vesmírnym letom  (18) a výskumu v oblasti bezpečnosti  (19) Na tomto mieste treba opäť pripomenúť, že výbor prisudzuje všetkým uvedeným témam veľký význam a výslovne podporuje ich zodpovedajúce spracovanie. Medzery, ktoré si výbor všimne, alebo špecifické hľadiská budú predmetom neskoršej analýzy.

4.10

Čo sa týka vesmírnych letov a výskumu v oblasti bezpečnosti, výbor síce odporučil a príslušne zdôvodnil, že ich podpora a realizácia prebehne mimo programu RP7. Výbor však vníma aj výhody ich zaradenia do RP7, napr. jednoduchšiu administratívu a lepšie zosúladenie a synergiu s ostatnými časťami programu. Výbor sa preto teraz vyslovuje za to, aby sa tieto časti programu pokusne zaradili do RP7 a na základe získaných skúseností, napr. po uplynutí polovice príslušného obdobia, alebo v RP8 vyvodiť v prípade potreby príslušné závery.

4.10.1

Téma „Aplikácie vesmírnych letov v službách európskej spoločnosti“, ktorá je zaradená do čiastkového programu „Vesmírne lety“, spolupracuje ako typická komplexná téma (pozri kapitolu 5) s témami „Bezpečnosť“, „Životné prostredie“ a „Informačné technológie“.

4.10.2

Výskumné témy v oblasti bezpečnosti, ktoré sú žiaľ dnes veľmi aktuálne, ako „Ochrana pred terorizmom a kriminalitou“, „Bezpečnosť infraštruktúr a zásobovacích zariadení“, „Ochrana hraníc“, „Bezpečnosť a spoločnosť“ atď., sú komplexnými témami a v oblasti humanitného alebo spoločenskovedného výskumu by ich mali doplniť témy, ako napr. „Výskum vývoja konfliktov a mieru“, „Výskum kultúr“ s cieľom získať viac poznatkov o javoch súvisiacich s konfliktmi a možnosťami, ako im zabrániť alebo predchádzať. Zvláštny dôraz by mal spočívať na boji proti terorizmu a kontrole (pozri aj bod 6.4.3) zbraní hromadného ničenia, ktoré predstavujú veľkú hrozbu.

4.11

Čo sa týka špecifického programu „Myšlienky“, výbor víta, že boli zohľadnené aj jeho odporúčania (20). Tieto sa týkali predovšetkým autonómneho riadenia tohto programu zo strany európskej výskumnej rady, ktorá sa má skladať z medzinárodne uznávaných, špičkových vedcov. Výbor opakuje svoje odporúčanie, aby sa do tohto procesu zapojili aj špičkoví vedci z priemyselného výskumu. Výbor tiež naliehavo odporúča aj Parlamentu a Rade, aby vyjadrili svoj súhlas s týmto novým typom podpory výskumu, ktorá by sa mala realizovať analogicky, ako podpora napr. zo strany Medical Research Council (Veľká Británia) alebo Deutsche Forschungsgemeischaft (SRN).

4.11.1

Tento program – zameraný na podporu špičkovej kvality vo všetkých vedeckých a technologických oblastiach – vytvorí európsku pridanú hodnotu a prispeje ku konkurencieschopnosti EÚ v globálnom kontexte. Výbor poukazuje predovšetkým na to, že (21) „len základný výskum v slobodných a nezávislých podmienkach, výskum bez pút – ale nie bez hraníc – je schopný dodať najdôležitejšiu surovinu pre prosperitu v budúcnosti: nové poznatky.“ Aj priemysel uznáva význam základného výskumu a podporuje ho (22).

4.11.2

To zodpovedá aj viacnásobnému odporúčaniu výboru venovať primeranú pozornosť v inovačnom trojuholníku základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj (vývoj produktov a procesov) všetkým trom potrebným pilierom a vytvoriť tak optimálne predpoklady pre integrálny úspech. Z iného pohľadu je to potrebné aj pre multidisciplinaritu navrhovanú zo strany Komisie. Výbor okrem toho opäť poukazuje na skutočnosť, že hranice medzi pojmami základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj boli vždy plynulé a stanovené ad hoc, a preto by v žiadnom prípade nemali byť zdôrazňované prostredníctvom administratívnych opatrení.

4.12

Výbor takisto víta posilnenie opatrení v oblasti „Ľudia“ a v programe Marie Curie, ktorý funguje v tejto oblasti. Tento program sa doteraz prejavil ako mimoriadne úspešný a dôležitý nástroj vzdelávania a podpory európskych vedcov a posilnenia atraktivity európskeho výskumného priestoru pre výskumných pracovníkov z celého sveta. Výbor opakuje, že výskumní pracovníci nie sú len tvorcami nových poznatkov, ale sú aj najdôležitejšími nositeľmi a sprostredkovateľmi týchto poznatkov medzi krajinami a kontinentmi ako aj medzi výskumnými organizáciami a priemyslom, to znamená aj medzi výskumom a jeho aplikáciou.

4.12.1

Ako súčasť tohto programu je potrebné zdôrazniť ciele „Celoživotné vzdelávanie a kariérny rast“ a „Partnerstvá medzi priemyslom a univerzitami“. Zatiaľ čo prvý cieľ slúži pre kvalifikáciu mladých výskumných pracovníkov a predovšetkým pre ich ďalší profesionálny vývoj - vrátane ďalšieho rozvoja skúsených výskumných pracovníkov (pozri aj nasledujúci bod) – zameriava sa druhý cieľ na dôležitú úlohu zaviesť a podporiť dlhodobejšie programy pre spoluprácu medzi vysokoškolskými pracoviskami a priemyslom, predovšetkým MSP, teda na podporu vyššie uvedeného inovačného trojuholníka. Preto by sa mala podporiť predovšetkým mobilita medzi verejným a súkromným sektorom. To by malo zahŕňať aj mobilitu a partnerstvá napr. s poľnohospodárskym sektorom alebo politickými inštitúciami.

4.12.2

Tým sa výbor zároveň dotýka kľúčovej funkcie univerzít ako výskumných a vzdelávacích inštitúcií. Aby však univerzity mohli plniť svoju funkciu, musí tomuto cieľu zodpovedať aj ich materiálne/prístrojové vybavenie, ich rozpočet na personál a ich organizačné štruktúry (pozri aj bod 4.15.4). V tejto oblasti však existujú – predovšetkým v porovnaní so špičkovými univerzitami, napr. v USA – veľmi výrazné deficity. Výbor preto víta, že Komisia pripravuje k tejto dôležitej otázke vlastné oznámenie, ku ktorému výbor zaujme stanovisko. Na tomto mieste možno predoslať jeden z aspektov dôležitých pre RP7, že musia existovať nástroje podpory, ktoré budú prispôsobené veľkosti projektov bežnej pre výskumné skupiny na univerzitách.

4.13

Výbor víta okrem toho snahu Komisie vytvoriť koherentný profil profesie „európskeho výskumného pracovníka“, vyvinúť pre tento účel spoľahlivý kariérny postup a prispôsobiť tomu pravidlá na jednotnom trhu. Výbor poukázal už skôr na skutočnosť (23), že ľudský kapitál je najcitlivejším a najhodnotnejším zdrojom pre výskum a vývoj a že podporuje snahy Komisie rozšíriť a udržať ľudské zdroje. Výbor súhlasí s Komisiou, že nutnosť zlepšenia sa týka aj tvorby osobných zmlúv s výskumnými pracovníkmi ako aj prispôsobenia/prenosnosti všetkých prvkov sociálneho a dôchodkového poistenia dôležitého pre každý druh mobility.

4.13.1

Ak sa nepodarí ponúknuť schopným mladým vedeckým pracovníkom atraktívny a plánovateľný kariérny postup (USA: tenure track), budú vykonávať výskum mimo Európu alebo sa zaoberať inými úlohami. Mobilita vedeckým pracovníkov nie je nevyhnutná a želateľná len v rámci EÚ, ale aj medzi EÚ a mnohými ostatnými krajinami. Toto však v konečnom dôsledku nesmie viesť k strate („brain-drain“) najnadanejších pracovníkov. Osobitným aspektom je v tejto súvislosti – v záujme dôležitej súdržnosti rodín – program umožňujúci zamestnanie oboch partnerov.

4.13.2

Výbor pritom poukazuje aj na odporúčanie Komisie z 11. marca 2005 o Európskej charte pre výskumných pracovníkov  (24) a pravidlá pri zamestnávaní výskumných pracovníkov, ktoré majú slúžiť horeuvedeným cieľom. Výbor mimoriadne podporuje zámer vyjadrený v tomto odporúčaní a mnohé špecifické podrobnosti slúžiace tomuto zámeru. Výbor preto vyjadruje poľutovanie, že odporúčaný súbor pravidiel zachádza v niektorých bodoch príliš ďaleko, čím sa sťažuje akceptácia tohto súboru pravidiel a jeho inak správneho zamerania vo vedeckej komunite. Niektoré zo zvolených formulácií a odporúčaní považuje výbor dokonca za zavádzajúce alebo prinajmenšom za nejasné a nejednoznačné (25). To môže skomplikovať o.i. zjednodušenie procedúr (pozri ďalší bod) alebo viesť k nesprávnym rozhodnutiam. Výbor preto odporúča, aby sa dôležitý súbor pravidiel pri vhodnej príležitosti zodpovedajúco prepracoval.

4.14

Výbor v tejto súvislosti víta aj deklarovaný zámer Komisie zjednodušiť mnohé opatrenia a predpisy pre predkladanie žiadostí a rozhodovacie procesy a citeľne ich tak uľahčiť žiadateľom. Súčasná pracovná a nákladová náročnosť pri predkladaní žiadostí a v rámci schvaľovacích konaní je v konečnom dôsledku jednou z hlavných prekážok pre užívateľov z oblasti vedy a priemyslu. To sa týka predovšetkým MSP a ich pozoruhodného inovačného potenciálu, ako aj menších výskumných skupín na univerzitách. Konania, ktoré by lepšie vyhovovali potrebám výskumu, by významne zvýšili efektívnosť európskej podpory výskumu a navyše by prispeli k zlepšeniu imidžu Bruselu u občanov Európy, pretože doteraz je tento imidž charakterizovaný najmä pojmami ako „byrokracia“ a „nadmerné množstvo predpisov“. Výbor pripomína svoje skoršie odporúčania na túto tému a svoju podporu Marimonovej správy (26). Záujemcom sa musí vyplatiť účasť na európskom výskumnom programe – vrátane náročnosti a rizika predloženia žiadosti!

4.14.1

Výbor si je vedomý toho, že táto záležitosť sa týka vzájomných vzťahov a súvislostí medzi potrebnou transparentnosťou, predpismi Európskeho dvora audítorov a odborným úsudkom zo strany všetkých rozhodovacích inštancií. Toto môže a musí viesť k väčšej miere vlastnej zodpovednosti zúčastnených zainteresovaných strán (v tejto súvislosti je však potrebné zvážiť aj riziko ich osobného ručenia) zo strany Komisie alebo agentúr, ktoré Komisia poverí. Z toho zároveň vyplývajú veľmi vysoké nároky na špecifickú odbornosť zúčastnených zainteresovaných strán. Výbor preto opakuje svoje odporúčanie, že pre tento účel sú potrební príslušní špecifickí odborníci s dlhoročnými skúsenosťami. Výbor pripomína svoje skoršie odporúčania týkajúce sa tejto veci (27).

4.14.2

Obzvlášť dôležitý aspekt pri inováciách a vyhýbaní sa priemernosti je aj nevyhnutná pripravenosť akceptovať aj neistotu a riziko neúspechu. Prieskum územia, ktoré bolo doteraz vedecko-technicky neprebádané, a objavovanie neznámeho nemožno naplánovať alebo vykonať tak, aby bol zaručený úspech – je to práve naopak: keď je všetko známe vopred, nemôže vzniknúť žiadny nový poznatok. Preto „neúspech“ nemožno hodnotiť ako taký, ale ako užitočný poznatok v rámci procesu „pokus a omyl“. Šanca a riziko sú dve strany tej istej mince.

4.14.3

Zriadenie externých agentúr možno odporúčať až vtedy, keď sa tým zabezpečí výrazné zlepšenie administratívnych postupov a keď sa dosiahne preukázateľná a zreteľná úspora nákladov. Možné dodatočné, resp. externé administratívne náklady nesmú v žiadnom prípade znamenať krátenie rozpočtu vyhradeného pre vlastný výskum!

4.15

Výbor osobitne víta aj dôležité programové súčasti, ktoré sú zahrnuté pod špecifickým programom „Kapacity“ a ktoré obsahujú body ako „Výskumná infraštruktúra“, „Výskum v prospech MSP“, „Regióny orientované na vedomosti“, „Výskumný potenciál“, „Veda a spoločnosť“ ako aj „Opatrenia medzinárodnej spolupráce“.

4.15.1

Je potrebné zdôrazniť dôležitý cieľ výraznejšie zapájať malé a stredné podniky (MSP) do výskumného a inovačného procesu a vytvoriť pre tento účel vhodné rámcové podmienky a nástroje.

4.15.2

Podpora zo strany investičného programu sa môže vyvinúť na ďalší dobrý nástroj podpory MSP  (28) . No aj v tomto prípade musia mať konania realizovateľný rozmer primeraný MSP. V závislosti od úspechu tohto inovačného programu považuje výbor za potrebné zvážiť ďalšie zvýšenie rozsahu explicitnej podpory MSP zo súčasných 15 %, predovšetkým vzhľadom na potreby nových členských štátov. Výbor pritom pripomína svoje predošlé vyhlásenie, že pre šance takýchto MSP na úspech, ktoré boli založené práve na rozvíjanie a distribúciu nových produktov z oblasti špičkových technológií, je potrebné predovšetkým dostatočné vybavenie počiatočným kapitálom a rizikovým kapitálom (venture capital) na úspešné zvládnutie prvých 5 – 10 rokov prevádzky. Hospodársky výskum a hospodárska politika môžu k tomu významne prispieť.

4.15.3

Rovnako dôležité sú ciele optimalizácie a vývoj výskumnej infraštruktúry, rozvoj regionálnych centier zameraných na výskum, ako aj podpora a uvoľnenie výskumného potenciálu v konvergenčných a okrajových regiónoch EÚ. Rozšírenie existujúcej a vytvorenie novej výskumnej infraštruktúry bude mať priaznivý účinok na vytvorenie regionálnych centier zameraných na výskum a aj na ich rozvoj. Ale aj v tomto prípade je jedným z rozhodujúcich faktorov úspechu potreba dostatočného vybavenia rizikovým kapitálom (venture capital).

4.15.4

Výbor zdôrazňuje predovšetkým význam dostatočných opatrení v rámci infraštruktúry pre zlepšenie podmienok na univerzitách (pozri k tomu bod 4.12.2). V tejto súvislosti výbor poukazuje na to, že na viacerých miestach v EÚ už vznikli úspešné strediská z firiem z oblasti špičkových technológií, ktoré sa koncentrujú v okolí určitých univerzít a/alebo výskumných centier a vyvolávajú rast a inovácie aj v okolitom hospodárskom priestore (poles of economic growth) (pozri aj bod 4.16.2).

4.15.5

Význam európskych vysokovýkonných výpočtových stredísk ako ďalšieho veľmi dôležitého opatrenia infraštruktúry je témou ďalšej časti tohto stanoviska (pozri 5.8).

4.15.6

Výbor na druhej strane odporúča vyčleniť tematickú oblasť „Veda a spoločnosť“ začlenenú pod „Kapacity“ (29) – s výhradou účasti tejto témy v programe „Myšlienky“ – a priradiť ho prioritnému čiastkovému programu „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“, ktorý sa nachádza v programe „Spolupráca“. Týmto spôsobom by bolo možné lepšie využiť potenciálne synergické účinky v rámci týchto tém a vytvoriť potrebné prepojenia. Okrem toho by sa ozrejmilo, že rozpočet týchto prekrývajúcich sa tematických oblastí predstavuje spolu 3 % tematických, prioritných programov.

4.15.7

Dobrá a plodná medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a vzdelávania je podstatným prvkom globálneho partnerstva a zodpovedá podstate vedeckého výskumu a vývoja. Opatrenia medzinárodnej spolupráce  (30) zaradené do čiastkového programu „Kapacity“ slúžia dôležitému cieľu spolupráce (pozri aj bod 4.13.1) s kandidátskymi krajinami, susednými krajinami EÚ, rozvojovými krajinami a krajinami, ktoré v súčasnosti zaznamenávajú vysoký hospodársky rast. Výbor víta, že aspoň rovnako dôležitá spolupráca je umožnená s krajinami, ktoré sú vo vedecko-technickej oblasti veľmi rozvinuté, ako napr. USA alebo Japonsko v čiastkových programoch „Spolupráca“ alebo „Ľudia“ a že je v konkrétnych prípadoch inštitucionalizovaná prostredníctvom osobitných bilaterálnych zmlúv. Výbor zastáva názor, že spolupráca musí vyplývať z príslušných špecifických odborných potrieb. Napriek tomu odporúča, aby tieto dôležité skutočnosti boli pri prezentácii zdôraznené.

4.16

Kontinuita a nástroje podpory výskumu (formy podpory) K obom aspektom výbor už predložil odporúčania v predošlom stanovisku, ktoré ešte raz dôrazne pripomína. Vzhľadom na naliehavú potrebu väčšej miery kontinuity poukazuje opätovne na to, že pre tento účel je veľmi dôležité zachovať osvedčené nástroje a že žiadatelia by mali mať flexibilitu pri voľbe nástrojov. Avšak voľba nástroja (ktorý zo strany Komisie príp. nie je favorizovaný) nesmie v rámci posudzovania viesť k sankciám, resp. pri posudzovaní sa nesmie vypracovať hierarchické poradie nástrojov. Výbor zastáva názor, že k väčšej miere kontinuity môže prispieť aj predĺžená doba platnosti RP7 – ale v tom prípade len pri primeranom finančnom vybavení.

4.16.1

Niektoré nástroje majú nové označenie alebo sú úplne nové. Na tomto mieste výbor opakuje aj v tejto súvislosti svoje všeobecné odporúčanie, a to na jednej strane postupovať veľmi rozvážne pri zavádzaní nových nástrojov, ale aj pri ich premenovaní – kvôli požadovanej kontinuite, na druhej strane si uvedomovať pri nevyhnutnom preskúšaní nových nástrojov, že najprv ide o testovaciu fázu.

4.16.2

Okrem technologických platforiem, ktoré boli uvedené vyššie, predstavujú spoločné technologické iniciatívy takýto nový nástroj, ktorý má slúžiť vytvoreniu dlhodobejších partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom. Hoci výbor zastáva názor, že v tejto súvislosti doteraz chýbajú jasnejšie predstavy Komisie, o.i. ohľadom rozdielu vzhľadom na technologické platformy, vníma priemysel, a predovšetkým aj MSP, tento nástroj veľmi pozitívne. Mohli by viesť okrem iného aj ku kooperatívnym sieťam medzi veľkými firmami a MSP, ale aj univerzitami a výskumnými centrami, ako aj všeobecne k vyšším investíciám do výskumu a vývoja v súkromnom sektore (pozri aj bod 4.15.4). Preto by rámcové podmienky a spôsoby fungovania týchto spoločných technologických iniciatív mali byť ešte jasnejšie rozpracované a po primeranom čase by sa okrem toho malo preskúmať, či boli splnené očakávania spojené s týmto nástrojom.

4.16.3

Komisia by mala dbať na to, aby sa pri zavádzaní nových nástrojov neopakovali chyby, ku ktorým prišlo pri zavádzaní tzv. „špičkových sietí“ (v RP6). V uvedenom programe totiž viedla nesprávna informačná politika k zmätkom a rozdielnemu chápaniu u všetkých zúčastnených, dokonca aj v rámci Komisie. Výbor vychádza z predpokladu, že bude mať príležitosť zaoberať sa podrobnosťami tejto témy v neskoršom stanovisku. Výbor víta návrh Komisie zahrnúť aj články 169 a 171 Zmluvy o založení EÚ do foriem podpory.

5.1

Konkrétne pripomienky sa vzťahujú predovšetkým na tematické čiastkové programy programu „Spolupráca“, ktoré predstavujú hlavnú časť rámcového programu. V tejto súvislosti treba ešte raz zopakovať, že výbor celkovo víta návrhy Komisie a odporúča ich realizáciu.

5.2

Výbor sa pritom zameriava najprv na dôležité hľadisko komplexnejších tém zahŕňajúcich viacero oblastí, ktoré si na základe svojho charakteru vyžadujú premyslenú koordináciu alebo riadenie a ktoré ako také zahŕňajú často aj čiastkový program „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ (pozri aj bod 5.8). Preto by sa malo zabezpečiť, aby napriek jemnej štruktúre čiastkových programov, ktorá je nevyhnutná z administratívnych dôvodov, boli správne identifikované, zohľadnené a využité komplexné súvislosti mnohých problémov, ktoré treba vyriešiť. V týchto prípadoch výbor odporúča zabezpečiť nadradenú koordináciu a vytvoriť potrebné prepojenia.

5.2.1

Témy „Výskum v oblasti bezpečnosti“ a „Boj proti terorizmu“, ktoré sú súčasťou uvedeného, boli už uvedené v kapitole 4.

5.2.2

Ako ďalší príklad tu možno uviesť demografický vývoj  (31) Potrebný výskum v tejto oblasti siaha od zaznamenávania demografických údajov, príčin a trendov, cez mieru pôrodnosti, ktorá je v mnohých členských štátov hrozivo nízka, až po dôsledky prípadného pokračujúceho nárastu priemerného veku. Čo sa týka javu uvedeného na záver, ide na jednej strane o nevyhnutný výskum v oblasti geriatrie a medicíny a techniku ošetrovania (32). Obzvlášť dôležitým aspektom sú pritom socioekonomické otázky spojené s celou uvedenou komplexnou problematikou.

5.2.3

Aj téma zdravie (pozri bod 5.9) je v konečnom dôsledku komplexnou témou, pretože na ňu vplývajú faktory ako spôsob života, pracovné podmienky, životné prostredie, stravovanie, ochota zaočkovať sa proti chorobám, užívanie omamných látok, atď.

5.3

Ale aj niektoré z čiastkových programov sú eo ipso v osobitnej miere komplexnými programami. Ich výsledky totiž neprinášajú len bezprostredný prospech výkonnosti európskeho priemyslu, ale aj ostatným čiastkovým programom na základe ich tematického prepojenia (pozri aj bod 5.2).

5.4

To sa v osobitnej miere týka aj čiastkových programov „Informačné a komunikačné technológie (IKT)“, ako aj „Biotechnológie“ a „Nanovedy, nanotechnológie, materiály a nové výrobné technológie“. Ale aj čiastkový program „Energetika“ je úzko prepojený s čiastkovým programom „Životné prostredie“ a čiastkovým programom „Doprava“. Preto je vyhodnotenie vyváženosti medzi jednotlivými programami možné prinajlepšom z kvalitatívneho hľadiska. Preto treba nasledujúce poznámky chápať len s uvedeným obmedzením.

5.5

Informačné a komunikačné technológie (IKT) sú preto skutočne kľúčovými technológiami pre všetky oblasti priemyslu, hospodárstva, služieb, vedy a techniky, vrátane bezpečnosti a obrany. Sú podstatnou súčasťou globálnej hospodárskej súťaže. Aj vzhľadom na význam vysokovýkonných počítačov pre mnohé dôležité otázky – od výskumu klímy, bezpečnosti, materiálov až napr. po syntézu nových liečiv – Európa výrazne zaostáva, predovšetkým v porovnaní s Japonskom a USA. Toto zaostávanie sa vzťahuje na zariadenie európskych vysokovýkonných počítačových centier – čo by bola úloha skôr pre program „Kapacity“, resp. „Infraštruktúra“ – ale aj na samostatný európsky vývoj príslušného hardwaru a softwaru.

5.5.1

Napriek tomu je zrejmé, že aj teraz je jednoznačne najväčší podiel rozpočtu vyhradený opäť pre IKT – ako tomu bolo aj v prípade RP6. Vzhľadom na – aj hospodársky – význam ďalších tém, ako napr. energetika alebo zdravie, vzniká otázka, či by nebolo dobré zachovať možnosť prenesenia ťažiska v zmysle priechodnosti medzi čiastkovými programami. Odpoveď na túto otázku závisí okrem iného aj od toho, v akom rozsahu prispeje program IKT k ostatným programom, napr. k výskumu v oblasti bezpečnosti alebo vesmírnemu výskumu.

5.5.2

Na základe tohto príkladu výbor vo všeobecnosti navrhuje umožniť pri realizácii RP7 dostatočnú flexibilitu pri prideľovaní rozpočtu medzi jednotlivými čiastkovými programami, resp. využiť zamýšľanú priechodnosť, napr. prostredníctvom spoločných verejných oznamov alebo výberových konaní viacerých čiastkových programov. Pripomienka k IKT sa podobným spôsobom vzťahuje aj na čiastkové programy „Doprava“ a „Vesmírne lety“ (napr. letecká doprava).

5.5.3

Výbor ešte raz vyjadruje uspokojenie v súvislosti so začiatkom výstavby projektu GALILEO, ktorý je vzorovým príkladom uplatňovania zásady subsidiarity. Výbor vidí v tejto technológii a predovšetkým vo využití projektu typické vlastnosti multidisciplinárnej komplexnej úlohy, ktorá má zároveň vysokú technickú inovačnú hodnotu.

5.6

Výbor opakuje, že veľmi víta zriadenie dôležitého čiastkového programu Energetika v rámci RP7. V konečnom dôsledku to zodpovedá jednému z jeho odporúčaní, ktoré predložil už viackrát. Ale aj vzhľadom na skutočnosť, že program RP7-Euratom je veľmi zameraný na výskum v oblasti energetiky, zastáva výbor názor, že tejto kľúčovej – a mimoriadne aktuálnej – téme by sa mala venovať ešte väčšia pozornosť. Energia je „základnou potravinou“ konkurencieschopného hospodárstva, od dovozu ktorej je EÚ v súčasnosti závislá, čo vyvoláva obavy, a v strednodobom horizonte môžeme navyše očakávať pokles energetických zdrojov na celom svete. Kľúč k riešeniu problému energie a nachádza v oblasti výskumu a vývoja.

5.6.1

Výbor preto víta, že vývoju obnoviteľných zdrojov energie sa bude venovať taká významná pozornosť. Tieto zdroje zohrávajú rozhodujúcu úlohu v rámci celej problematiky energetiky a životného prostredia (globálne otepľovanie). Výbor v tejto súvislosti poukazuje na svoje mnohé stanoviská (33), ktoré zahŕňajú celé spektrum potreby výskumu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie – od geotermálnej energie, cez biomasu, solárnu a veternú energiu až po metódy akumulácie. S podporou zo strany RP7 dostanú obnoviteľné zdroje energie ďalší dôležitý pomocný impulz, ktorý doplní rôzne podporné opatrenia pre zavedenie na trh (napr. zákony o dodávkach energie z alternatívnych zdrojov) slúžiacich pre vývoj produktov schopných udržať sa na trhu. V tejto súvislosti odporúča aj presnejšie preskúmať energetickú bilanciu obnoviteľných systémov, pretože sa nedávno objavili napr. pochybnosti o tom, či niektoré pohonné hmoty na biologickom základe sú z energetického hľadiska výhodné (34).

5.6.2

Výbor však poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že využívanie „klasických“ fosílnych zdrojov energie – uhlia, ropy a zemného plynu  (35) - naďalej predstavuje – a to aj pre niekoľko nadchádzajúcich desaťročí – hlavný zdroj európskych a celosvetových dodávok energie. Preto majú všetky opatrenia v oblasti výskumu a vývoja, ktoré pri ťažbe, preprave a spracovaní týchto zdrojov energie prispievajú k zvyšovanie efektivity – a tým aj priamo či nepriamo aj k znižovaniu objemu emisií skleníkových plynov – mimoriadny hospodársky a ekologický význam. Tieto body sú síce zahrnuté do čiastkového programu Energetika v časti o znižovaní CO2 (vrátane zachytávania a ukladania CO2) a zvyšovaní efektívnosti. Je však potrebné zabezpečiť, aby boli aj vybavené potrebnými prostriedkami. Existuje tu aj synergické prepojenie s čiastkovými programami „Materiály“ a „Doprava“. Výbor okrem toho víta výskumný program „Uhlie a oceľ“ (36), ktorý súvisí s predchádzajúcimi programami.

5.6.3

Výbor preto odporúča, aby sa okrem opatrení v oblasti výskumu a vývoja zameraných na obnoviteľné zdroje energie venovala pozornosť aj energetickým technikám s fosílnymi zdrojmi energie, ktorá by zodpovedala ich významu. To platí o to viac, keď bude potrebné nahradiť v nadchádzajúcich dvoch desaťročiach veľkú časť doterajších elektrární, ktoré využívajú spaľovanie fosílnych zdrojov energie a doplniť ich o ďalšie nové elektrárne (v EÚ ich má byť niekoľko sto!). Z hľadiska hospodárskeho i environmentálneho je veľmi dôležité, aby sa táto obnova realizovala pomocou najmodernejšej techniky. V súvislosti s vysokými cenami ropy sa v neposlednom rade vynára aj dôležitá otázka, kedy dosiahnu technológie na získavanie pohonných hmôt z uhlia také štádium, že poskytnú z hospodárskeho hľadiska konkurencieschopnú alternatívu.

5.6.4

Čo sa týka ďalších podrobností, poukazuje výbor na svoje predošlé a terajšie stanoviská (37) k energetickému výskumu a problematike energetiky.

5.7

Zlepšenie energetických technológií je napokon aj jedným z najdôležitejších opatrení proti zmene klímy a ostatným neželateľným vplyvom na životné prostredie (38).

5.7.1

Obsahové prepojenie týchto čiastkových programov by sa preto malo využiť aj pre ich optimalizáciu. Zatiaľ čo výskumné práce v čiastkovom programe „Životné prostredie“ (vrátane klimatických zmien) majú najmä stanoviť diagnózu, slúži čiastkový program „Energetika“ predovšetkým ako terapia.

5.7.2

Ale aj v rámci čiastkového programu „Životné prostredie“ by mali byť vypracované a využité najdôležitejšie prepojenia a synergické účinky medzi analýzou/diagnózou (napr. „geológia morského dna“) a možnou terapiou (napr. „ochrana morského dna“).

5.8

Aj čiastkový program „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ doplnený priradením programu „Veda a spoločnosť“ odporúčaným v odseku 4.15.5 by mal byť chápaný ako komplexná téma. Výbor okrem toho pripomína svoje skoršie odporúčanie prepojiť intenzívnejšie prírodné a humanitné vety (vrátane spoločenských vied), ich aktérov, ale aj metód a kritérií (39). Spoločenské a humanitné vedy by sa mali podieľať aj na príčinných otázkach výskumu v oblasti bezpečnosti.

5.8.1

V tejto súvislosti výbor víta zdôraznený význam národohospodárskych prieskumov s cieľom vypracovať čo najlepšie postupy pre jednotný trh a Lisabonskú stratégiu vzhľadom na globálnu hospodársku súťaž a ďalšie vplyvy globalizácie. Výbor zdôrazňuje naliehavosť prieskumov a politického poradenstva (pozri aj program spoločného výskumného centra, bod 5.10.1) zameraného na príčiny nezamestnanosti, silné a slabé stránky rôznych hospodárskych systémov ako aj na príčiny, dôsledky a možné zmeny demografického vývoja. Výbor v neposlednom rade zdôrazňuje nevyhnutnosť dôkladnejšieho preskúmania príčinných súvislostí medzi výskumom, inováciou a vysokou životnou úrovňou.

5.8.2

Spolu s právnymi vedami pritom ide v konečnom dôsledku aj o vedecký základ pre všetky politické oblasti EÚ, ako napr. sociálnu politiku, právnu politiku, hospodársku politiku (menovú a peňažnú politiku, daňovú politiku, inovačnú politiku, atď.) a bezpečnostnú politiku. Predovšetkým ide však o politicko-hospodársko-právne otázky ďalšieho vnútorného vývoja EÚ, vrátane jednotného trhu, súdržnosti, integrácie a vlády (governance).

5.8.3

Výbor ďalej zdôrazňuje obzvlášť aktuálnu otázku politického a kultúrneho chápania Európskej únie a jej hraníc. K tejto otázke by sa mali vypracovať spoločné charakteristicky európskej kultúry v oblasti umenia, vedy, architektúry, techniky a módy, ale aj dejín myslenia, vývoja práva, systéme hodnôt a štátnictva. Myšlienka moderného štátu vznikla v Európe (a bola po prvý raz uskutočnená v USA). To však potom znamená, že sú potrebné dôkladné štúdie o pojme kultúry, jeho významových odtieňoch, hierarchiách hodnôt a nedorozumeniach, ktoré s tým súvisia.

5.8.4

Vzhľadom na rozmanitosť dôležitých čiastkových otázok je možné, že rozpočet naplánovaný pre čiastkový program „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ je napriek navrhovanému spojeniu s rozpočtom pre čiastkový program „Veda a spoločnosť“nedostatočný. Túto záležitosť je potrebné preskúmať, čo si vyžaduje zapojenie tých čiastkových úloh z oblasti humanitných vied, ktoré sú zahrnuté v iných čiastkových programoch, napr. energetika.

5.8.5

Výbor v neposlednom rade zdôrazňuje všetky etické otázky týkajúce sa poznatkov, výskumu a aplikácie, ako aj rizík a šancí. Dôležitá otázka – aj vzhľadom na Lisabonskú stratégiu – sa vzťahuje na súvislosti a protiklady medzi ideologicko-dogmatickými stanoviskami, ochotou znášať riziko a pokrokom.

5.8.6

To sa zasa vzťahuje na tematickú oblasti „Veda a spoločnosť“. Na túto tému výbor už vypracoval veľmi rozsiahle stanovisko (40). Aj v zmysle tohto predošlého stanoviska víta výbor tematické spektrum, ktoré navrhla Komisia. Sem patrí aj úloha priblížiť občanom vedecký výskum a poznanie, posilniť vzájomné porozumenie a motivovať najmä mladých ľudí, aby si našli cestu k vede. Tu sa ponúka aj fórum na vytvorenie vzťahov medzi občanmi a spotrebiteľmi na jednej strane a vedou a výskumom na strane druhej a zohľadniť pritom názory občanov.

5.8.6.1

Výbor pre tento účel považuje za dôležité tie opatrenia, ktoré umožňujú bezprostredné kontakty alebo dokonca priame, aktívne zapojenie: dobré technické múzeá, špeciálne laboratóriá, „dni otvorených dverí“, atď. No predovšetkým je potrebné, aby dostatočnú váhu opäť nadobudlo dobré a názorné vyučovanie prírodných vied v učebných plánoch vyšších škôl. Tým sa má podporiť predovšetkým záujem a pochopenie pre prírodné vedy a techniku. Pretože len dostatočné vedomosti umožňujú človeku, aby si vytvoril úsudok na veci okolo seba.

5.8.6.2

Vedomosti z oblasti prírodných vied sú nevyhnutné aj pre rozvoj myslenia a vytvorenie jasného obrazu sveta.

5.8.6.3

Rovnako dôležité však je zapojiť samotných výskumných pracovníkov v tomto programe a ich názory do diskusií a rozhodovacích procesov.

5.9

Veľmi dôležitý čiastkový program sa vzťahuje na veľmi širokú tému zdravie, s ktorou sa výbor už viackrát zaoberal. Zahŕňa všetky výskumné a vývojové práce, ktoré sa týkajú tém diagnóza, terapia, zmiernenie a prevencia chorôb.

5.9.1

Prioritu má pritom predovšetkým ošetrenie alebo prevencia týchto chorôb, ktoré sa vyznačujú obzvlášť vysokou mortalitou a morbiditou – v prípade detí, dospelých a starých ľudí – alebo ktoré by mali v prípade nekontrolovanej epidémie obzvlášť vysokú mortalitu.

5.9.2

Za neustály nárast priemerného veku života vďačíme na jednej strane úspechom doterajšieho lekárskeho pokroku, na druhej strane však aj stále lepšej a zdravšej ponuke potravín. No spolu s tým sa v rastúcej miere objavujú choroby podmienené spôsobom života (napr. obezita (41), fajčenie), zdravotné ťažkosti a choroby z povolania, ako aj tie, ktoré vyplývajú zo staroby. Na význam poslednej témy bolo poukázané už vyššie v tomto stanovisku (42). Táto téma nezahŕňa len zdravotné aspekty, ale – v súvislosti s pracovnou schopnosťou alebo potrebou poskytnúť starostlivosť – aj aspekty relevantné z národohospodárskeho hľadiska. To sa týka aj celkovej tematiky organizácie a financovania systému zdravotníctva a aplikácie pokroku v tejto oblasti. Podobne sa to týka aj výskumných prác na zmiernenie zdravotného postihnutia, teda zvýšenia kvality života zdravotne postihnutých osôb a ich možného začlenenia do pracovného procesu.

5.9.3

No problematiku zdravotného postihnutia nemožno riešiť výlučne programami zameranými na zdravotníctvo. Zdravotné postihnutie by malo byť zohľadnené vo všetkých relevantných sektoroch programu.

5.9.4

Výbor okrem toho poukazuje na medzinárodnú dimenziu témy zdravie: na jednej strane na spoluprácu s tými krajinami, ktoré realizujú intenzívny a úspešný výskum, na druhej strane na aspekty zdravotníckej pomoci rozvojovým krajinám. Tým nadobúda mimoriadny význam spolupráca s WHO (World Health Organisation).

5.9.5

Aj globálne rozširovanie nových pôvodcov chorôb je medzinárodnou témou, pri ktorej je spolupráca s WHO rovnako veľmi dôležitá.

5.9.6

Medzinárodná spolupráca poskytuje okrem toho príležitosť na vypracovanie prehĺbených klinických štúdií vzťahujúcich sa nielen na všeobecnú populáciu, ale zohľadňujúcich aj vek človeka: detí, dospelých, starých ľudí.

5.9.7

Významné práce v oblasti výskumu a vývoja, ktoré realizoval súkromný sektor (farmaceutický priemysel a výrobcovia zdravotníckych prístrojov) v oblasti zdravotníctva, sú dobrým príkladom uplatnenia článku 169 pre partnerstvá medzi súkromným sektorom a výskumom podporovaným z verejných zdrojov (aj zo strany členských štátov).

5.10

Spoločné výskumné centrum SVC (mimo jadrovej oblasti)

5.10.1

SVC sa angažuje v oblastiach, ktoré sú vhodné pre vedecko-technickú podporu politiky EÚ. Patria sem oblasti ako napr. trvalo udržateľný rozvoj, ochrana klímy, potraviny, energetika, doprava, chemikálie, alternatívy k pokusom so zvieratami, politika v oblasti výskumu, informačné technológie, referenčné postupy a materiály, ako aj riziká, nebezpečenstvá a socioekonomické dôsledky biotechnológií, ale aj ekonometrické techniky modelov a analýz. Ďalšou úlohou je rozvoj vedecko-technologických referenčných údajov pre rôzne oblasti kontroly životného prostredia a potravín. Uvedené aktivity predstavujú cenný prínos pre vypracovanie právnych predpisov Spoločenstva.

5.10.2

Výbor vidí ďalšiu úlohu Spoločenstva v koordinácii deľby práce národných inštitúcií pre metrológiu a štandardizáciu za súčasnej účasti na ich programoch. V zmysle jednotného trhu a európskej integrácie vo všeobecnosti by bolo potrebné zvážiť vytvorenie „European Bureau of Standards“ [Európskeho normalizačného úradu] v spolupráci s príslušnými doterajšími národnými inštitúciami, priemyselnými odvetviami a SVC. Doterajšia rozmanitosť by umožňovala realizovať paralelné metódy a ich porovnávanie a tiež koordinovane uskutočňovať nový vývoj vo veľmi priaznivých podmienkach.

5.10.3

Výbor berie s uspokojením na vedomie, že aktivity SVC sú zapojené do medzinárodného vedného spoločenstva. Výbor považuje takéto zapojenie za veľmi dôležité aj pre spoločenské, ekonomické a humanitné vedy uvedené v bode 5.8.

6.1

Kontrolovaná termojadrová fúzia. Výbor opakuje vyjadrenia zo svojho nedávneho stanoviska (43)„Termojadrová energia“, konkrétne, že mierové využívanie termojadrovej energie má potenciál veľmi podstatným spôsobom prispieť k dlhodobému riešeniu zásobovania energiou v zmysle trvalej udržateľnosti, ekologickosti a konkurencieschopnosti. Podobne ako jadrové štiepenie, ani jadrová fúzia neemituje žiadne klimatické plyny a má navyše ďalšie dôležité výhody.

6.1.1

Výbor gratuluje Komisii a ďalším zúčastneným aktérom za úspech ich rokovaní, ktoré odporúčal výbor a na základe ktorých bol dôležitý medzinárodný projekt ITER umiestnený v Európe. Projekt ITER  (44) predstavuje rozhodujúci krok smerom k neskoršiemu vybudovaniu demonštračného reaktora DEMO. No s týmto projektom je spojený aj záväzok zmluvne dohodnutého financovania samotného ITER a s ním súvisiacich prípravných a sprievodných programov, ako aj prípravných programom pre DEMO.

6.1.2

Výbor v tejto súvislosti apeluje aj na členské štáty, aby sa takisto výraznou mierou zapojili do európskeho termojadrového programu a aby zodpovedajúco podporovali svoje laboratóriá spojené s týmto programom. Výbor si je vedomý, že program termojadrovej fúzie sa tým dostáva do fázy, ktorej realizácia si vyžaduje vynaloženie značného – a oproti minulosti vyššieho – objemu finančných prostriedkov. Vzhľadom na potenciál tohto zdroja energie a závažnosti energetickej problematiky to výbor však považuje za nevyhnutné a oprávnené.

6.1.3

Čo sa týka ďalších podrobností, poukazuje výbor na svoje predošlé stanovisko (45) na túto tému. Výbor pritom zdôrazňuje práce v oblasti vývoja pri príprave projektu DEMO (vývoj materiálov, vývoj blanketu, koncepcia systému atď.) ako aj výskum týkajúci sa lepších koncepcií uzáveru.

6.2

Jadrové štiepenie a ochrana pred ožiarením. Jadrová energia je najdôležitejším, v súčasnosti dostupným zdrojom elektrickej energie vyrábanej na neuhlíkovej báze. Časť obyvateľstva má však obavy týkajúce sa prevádzkových rizík a bezpečného trvalého skládkovania vyhorených článkov. Výbor pripomína svoje stanoviská k jadrovej energii (46) (jadrové štiepenie) a k tzv. nukleárnemu balíčku (47). Už v stanovisku uvádzanom na poslednom mieste výbor konštatoval, že podporuje Komisiu v jej zámere aj v budúcnosti výrazne podporovať výskum v oblasti bezpečnosti jadrovotechnických zariadení a skládkovania rádioaktívneho odpadu a koordinovať túto činnosť na úrovni Spoločenstva. Opatrenia navrhované Komisiou slúžia tejto úlohe a výbor ich víta.

6.2.1

Systémy reaktorov. Ide pritom o výskumné práce, na jednej strane na podporu ďalšej bezpečnej prevádzky existujúcich systémov reaktorov (vrátane zariadení na obeh jadrového paliva), na druhej strane na vyhodnotenie potenciálu a bezpečnostných aspektov budúcich koncepcií reaktorov.

6.2.1.1

Výbor považuje práve druhý bod za obzvlášť dôležitý. Mal by viesť k vývoju inovatívnych systémov reaktorov. Dejiny techniky ukázali, že najväčší pokrok možno dosiahnuť inovatívnym rozvíjaním, resp. generačným postupom systémov a koncepcií. Vzhľadom na energeticko-politický význam jadrovej energie by bolo potrebné preskúmať a využiť potenciál existujúci v tejto oblasti – zvýšená bezpečnosť, zníženie množstva rádioaktívneho (obzvlášť dlhodobého) odpadu, predĺženie životnosti existujúcich zdrojov a využívanie ďalších, nových zdrojov.

6.2.2

Ochrana pred ožiarením. Cieľom je prehĺbiť vedecký základ pre ochranu obyvateľstva pred ionizujúcim žiarením, ktoré sa vyskytuje pri využívaní rádioaktivity alebo iných zdrojov žiarenia v oblasti zdravotníctva, výskumu a priemyslu (vrátane výroby jadrovej energie). Veľmi dôležitým objektom skúmania je pritom pôsobenie veľmi nízkych dávok žiarenia, ktoré sú štatisticky ťažko zistiteľné a o ktorých preto ešte stále existujú kontroverzné názory.

6.2.3

Obzvlášť dôležitý je aj vývoj, ktorý slúži na technickú kontrolu a monitorovanie všetkých opatrení zameraných na nerozširovanie materiálu alebo techniky použiteľnej na výrobu jadrových zbraní.

6.3

Aj pre vývoj termojadrovej elektrárne ako aj pre bezpečnú prevádzku a ďalší vývoj reaktorov pre jadrové štiepenie je naliehavo potrebné vyškoliť dostatočné množstvo vysokokvalifikovaných pracovníkov a umožniť im zaškoliť sa na príslušných pokusných zariadeniach. To sa môže podariť len vtedy, ak jadrová technológia v Európe opäť nadobudne väčší význam, čím sa zvýši záujem mladých vedeckých pracovníkov o túto oblasť. Výskum a vývoj musia aj v tomto prípade vytvoriť osvedčenú symbiózu.

6.3.1

Čo sa týka ďalších podrobností, poukazuje výbor na svoje predošlé stanovisko (48) na túto tému.

6.4.1

Výbor víta, že spoločné výskumné centrum (SVC) podporuje politické rozhodovanie v nukleárnej oblasti, vrátane realizácie a kontroly existujúcich stratégií a reakcie na nové požiadavky.

6.4.2

Výbor považuje za správne aj zameranie priorít „nukleárneho“ programu SVC na hlavné témy, ktorými sú likvidácia odpadu, bezpečnosť a kontrola. Práve s týmito problémami sú spojené na jednej strane obavy občanov, na druhej strane nevyhnutnosť spoľahlivých riešení. Výbor vychádza z predpokladu, že aj tieto činnosti sa prepoja a skoordinujú s činnosťami členských štátov.

6.4.3

Výbor zastáva názor, že dôležitou úlohou je aj (ďalší) vývoj postupov, ktoré umožnia ešte lepšiu kontrolu nerozširovania materiálu alebo techniky jadrových zbraní (pozri aj bod 4.10.2.).