17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/1

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor dôsledne zdôrazňuje dôležitosť regulácie štátnej pomoci ako kľúčového činiteľa

1.2

Pravidlá štátnej pomoci vychádzajú zo zakladajúcich dokumentov Spoločenstva – Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Na rozdiel od Zmluvy o založení ESUO, ktorá už neplatí, Zmluva o založení ES nestanovuje úplný zákaz štátnej pomoci: ustanovuje odchýlky (1) a niektoré výnimky (2) zo zákazu, čím dáva Komisii a výnimočne aj Rade široké možnosti voľne uvážiť schválenie pomoci ako výnimku zo všeobecného pravidla.

1.3

Okrem toho články 87, 88 a 89 upravujúce túto komplexnú problematiku sú zahrnuté v časti VI, hlava II a stanovujú všeobecné pravidlá hospodárskej súťaže, zdaňovania a aproximácie zákonov práve za účelom podčiarknutia skutočnosti, že na problematiku štátnej pomoci by sa malo pozerať s ohľadom na dosah, ktorý môže mať štátna pomoc na trhovú konkurenciu.

1.3.1

V súvislosti s tým už EHSV zdôrazňoval, že akýkoľvek nový akčný plán štátnej pomoci by mal byť zlučiteľný s cieľmi stanovenými v článku 2 Zmluvy o založení ES, aby sa okrem iného zabezpečilo správne fungovanie vnútorného trhu, uplatňovanie nediskriminačných pravidiel, harmonický, vyvážený, trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, trvalo udržateľný a neinflačný rast, vysoký stupeň konkurencieschopnosti a zbližovania, lepšia kvalita života, hospodárska a sociálna súdržnosť a solidarita medzi členskými štátmi.

1.4

Tak ako to konštatovala samotná Komisia, štátna pomoc je „forma štátnej intervencie využívaná na podporu určitej hospodárskej činnosti“. Znamená to, že určité hospodárske odvetvia alebo činnosti sa uprednostňujú pred inými, čo narušuje hospodársku súťaž, pretože dochádza k diskriminácii podnikov, ktoré pomoc nedostávajú oproti podnikom, ktoré ju dostávajú (3).

1.4.1

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES štátna pomoc nezahŕňa iba podporu poskytnutú verejnými orgánmi alebo financovanú z verejných fondov, ale aj intervencie na znižovanie nákladov, ktoré sú normálne súčasťou výdavkov podniku.

1.5

V marci 2005 sa Európska rada vrátila k cieľu pokračovať v úsilí o znižovanie celkovej úrovne štátnej pomoci, pričom by poskytnutie pomoci bolo dovolené pri akomkoľvek zlyhaní trhu. Je to v súlade s odporúčaniami z lisabonského stretnutia z roku 2000 a štokholmského stretnutia z roku 2001 a spĺňa to požiadavku priamej podpory horizontálnych cieľov všeobecného záujmu, vrátane cieľov súdržnosti.

1.5.1

Okrem toho sa Komisia vo svojom nedávnom oznámení o priebežnom hodnotení Lisabonskej stratégie venuje tomuto cieľu znižovania štátnej pomoci a jej presmerovania na riešenie zlyhaní trhu, osobitne v odvetviach s veľkým potenciálom rastu a stimulujúcich inovácie (4).

1.6

Aj Európsky parlament nedávno vyjadril svoje názory na štátnu pomoc (5), pričom zdôraznil, že sa musí využívať zodpovedne a účelne, pretože štátna pomoc:

1.6.1

Navyše prijal Európsky parlament 12. mája 2005 uznesenie o „Upevnení európskej konkurencieschopnosti: dôsledky priemyselných zmien na politiku a na úlohu malých a stredných podnikov“ (6), v ktorom podporil cieľ znižovania celkového objemu pomoci podnikom, ale poukázal na užitočnosť istých druhov pomoci pri kompenzácii nedostatkov trhu, napríklad pomoci pre výskum a vývoj, vzdelávanie a poradné služby.

1.6.2

Európsky parlament poukázal na dôležitosť štátnej pomoci malým a stredným podnikom v členských štátoch, vyzval Komisiu, aby v rámci štrukturálnych fondov zachovala všetky nástroje pomoci na hospodársku a sociálno-hospodársku konverziu regiónov postihnutých presídľovaním priemyselných podnikov, a nabádal na väčšie zohľadňovanie malých a veľmi malých podnikov (7) v týchto regiónoch a vo všeobecnosti vo všetkých opatreniach politiky súdržnosti.

1.6.3

Ako súčasť plánu reformy dohôd o štátnej pomoci Európsky parlament navrhol, aby sa stanovil jasne ohraničený prístup za účelom podpory inovácie vo všetkých odvetviach pod záhlavím lisabonských cieľov.

1.7

Pokiaľ ide o Európsky súdny dvor, aj on vyjadril svoj názor na štátnu pomoc pri mnohých príležitostiach a vytvoril skutočné precedentné právo ustanovujúc ucelené, mimoriadne podrobné usmernenia, naposledy rozhodnutím o službách verejného záujmu a vo veci Altmark Trans z 24. júla 2003 (8).

1.8

Vo svojej správe z apríla 2005 o Vestníku štátnej pomoci (9) Komisia vykreslila povzbudivý obraz reakcií členských štátov na Lisabonskú stratégiu, zaznamenávajúc mierny pokles úrovne pomoci vo vzťahu k HDP a ešte kladnejšie odozvy pokiaľ ide o presmerovanie pomoci v súlade s návrhmi Európskej rady. Stále však ešte zostáva veľa práce.

1.8.1

V roku 2001 Komisia vytvorila register štátnej pomoci a vestník štátnej pomoci ako základňu na rozpravu o stratégii na znižovanie celkovej úrovne štátnej pomoci a jej presmerovanie na horizontálne ciele a tieto nástroje sa v roku 2002 ďalej rozvíjali. EHSV už vyjadril uznanie snahám Komisie o dosiahnutie väčšej transparentnosti v oblasti štátnej pomoci, ktorá sa javí byť osobitne dôležitá pokiaľ ide o členské štáty, ktoré nedávno vstúpili do EÚ.

1.9

EHSV s potešením konštatuje, že v roku 2003 celková ročná štátna pomoc poklesla o 3,6 % oproti roku 1999 a takmer o 30 % oproti roku 1996. Poukazuje však tiež na to, že suma 53 miliárd EUR (10), z ktorých viac ako 60 % je vyčlenených pre výrobné odvetvia a odvetvie služieb, zostáva aj naďalej vysoká. Zdôrazňuje takisto svoje obavy z potenciálneho narušovania hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo byť spôsobené rozdielmi v štátnej pomoci medzi členskými štátmi a rôznymi regiónmi v členských štátoch.

1.9.1

Vo svojom skoršom stanovisku (11) EHSV privítal pokračujúce objasňovanie a upresňovanie pravidiel Komisiou, osobitne s ohľadom na nariadenie o skupinovej výnimke pre pomoc zamestnanosti určenú na uľahčenie iniciatív členských štátov na vytváranie pracovných miest.

1.9.2

EHSV úplne súhlasí s Komisiou, že pravidlá štátnej pomoci sa musia s postupom času prispôsobovať tak, aby zohľadňovali vývoj politiky, hospodárstva a práva. To je dôvod, prečo sa nástroje na hodnotenie štátnej pomoci periodicky prehodnocujú a majú často obmedzené trvanie (12).

1.10

EHSV víta návrhy Komisie na všeobecnú reformu príslušnej oblasti (13) založenú na integrovanom prístupe, ktorý náležite berie do úvahy „zlyhania trhu“.

1.10.1

Zastáva tiež názor, že prijatie nového rámca, ktorý zameriava politiku štátnej pomoci na rozvojové potreby, by malo byť predmetom prehodnotenia, ktoré by malo zahŕňať zefektívnenie a vyčerpávajúce hodnotenie dopadov.

1.10.2

Prehodnotenie by malo byť založené na jasných cieľoch, rozsiahlej konzultácii a komplexných informáciách. Okrem jednoznačného systému kontroly by nový rámec mal zabezpečiť spojitosť medzi politikami, sústredenými opatreniami, a na záver väčším zefektívňovaním, transparentnosťou a právnou určitosťou.

1.10.3

Navrhovaný rámec by mal byť v súlade

1.10.4

Starostlivo sa musí zohľadňovať aj nasledovné:

1.11

Podľa názoru EHSV je však pri určovaní všeobecného rámca štátnej pomoci najdôležitejšie, aby sa zaviedla moderná politika, ktorá získa jednomyseľnú podporu všetkých členských štátov, keďže v dôsledku globalizácie dochádza k zmenám a reštrukturalizačným procesom vo všetkých hospodárstvach EÚ.

1.12

Ako konkurenti a koneční príjemcovia štátnej pomoci majú podniky spolu s verejným sektorom to správne postavenie na hodnotenie účinnosti vytvorených nástrojov. Musia prakticky prispieť k vhodným riešeniam na sledovanie modernej európskej politiky štátnej pomoci a môžu dávať odporúčania na vypracovávanie nových usmernení.

1.12.1

Podniky sú navyše priamo vystavované právnej neistote a dlhým lehotám schvaľovania v systémoch pomoci a vážnym dôsledkom pri vracaní pomoci vyhlásenej za nezákonnú. Patria preto k tým zainteresovaným, ktorí by mali najväčší úžitok z rozširovania jednotného chápania legislatívy Spoločenstva a odstránenia ťažkostí a rozdielov vo výklade a uplatňovaní.

2.1

EHSV pevne verí, že reformný návrh Komisie by mohol byť cenným taviacim kotlom na dosiahnutie vyvážených pomerov medzi:

2.2

EHSV plne podporuje zásadu reformy štátnej pomoci v duchu hesla „menšia a lepšie zacielená pomoc“, ktorá sa snaží o to, aby boli podniky konkurencieschopnejšie na domácom a medzinárodnom trhu a aby sa vytvorili správne podmienky umožňujúce odmeniť najefektívnejšie podniky.

2.3

EHSV plne súhlasí s prístupom načrtnutým Komisiou, ktorého cieľom je zjednodušenie pravidiel, aby sa podnikateľom poskytla väčšia istota a aby sa zmiernili administratívne prekážky v členských štátoch. EHSV je skutočne pevne presvedčený, že neistota v rozlišovaní, čo predstavuje legitímnu štátnu pomoc a čo nie, pravdepodobne spochybní legitímnosť procesu regulácie štátnej pomoci Komisiou.

2.4

EHSV je presvedčený, že navrhovaná reforma pravidiel štátnej pomoci Spoločenstva by mala v podstate priniesť:

2.5

Politika štátnej pomoci je neoddeliteľnou súčasťou politiky hospodárskej súťaže, a ako taká patrí k tým politikám Spoločenstva, ktoré najviac ovplyvňujú hospodárske trendy. EHSV je preto presvedčený, že politika štátnej pomoci by sa mala používať špecifickejšie na dosiahnutie vysoko kvalitného rozvoja a súladu s lisabonskými cieľmi, aby mohla zohrávať úlohu hybnej sily pri zabezpečovaní zdravých trendov rozvoja hospodárstva a zamestnanosti.

2.6

Konkurencieschopnosť vyjadruje schopnosť trhu efektívne vytvárať hodnotný tovar a hodnotné služby v globalizovanom svete so zvyšovaním životnej úrovne a zabezpečovaním vysokej úrovne zamestnanosti. Treba však priznať, že EÚ neuspela vo svojom pokuse podporiť rast svojich podnikateľských a ľudských zdrojov a dosiahnuť vyššiu úroveň technologického výskumu, inovácie, vzdelávania a internacionalizácie, ako to žiadala Lisabonská stratégia.

3.1

EHSV podporuje nový všeobecný rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc založený na politike pomoci, ktorá

3.2

EHSV je presvedčený, že politika štátnej pomoci Spoločenstva má zohrávať aktívnu úlohu pri zatraktívňovaní Európy pre investorov a zamestnávateľov, oživovaní konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, povzbudzovaní výskumných a inovačných snáh, a nakoniec pri podporovaní zavádzania a šírenia nových zručností a pri vzdelávaní ľudských zdrojov.

3.3

EHSV zastáva názor, že by sa malo zaviesť nariadenie o všeobecnej skupinovej výnimke na rozšírenie a zjednodušenie rámca výnimiek Spoločenstva pre pomoc vzdelávaniu a zamestnanosti, ktoré by uprednostňovalo transparentnejšie podporné opatrenia s najlepším zameraním na špecifické ciele, ktoré by sa určovali na základe úzkych konzultácií s podnikmi a sociálnymi partnermi, pretože ako príjemcovia pomoci majú najlepšiu pozíciu na hodnotenie účinnosti navrhovaných nástrojov.

3.4

Pokiaľ ide o sústavu regionálnej pomoci, EHSV podporuje zámer nového programovacieho rámca na roky 2007 – 2013 na oživenie rozvoja znevýhodnených regiónov („regióny postihnuté štatistickými dopadmi“ podľa nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely NUTS II, „hospodársky sa rozvíjajúce regióny“ podľa NUTS II a „regióny s nízkou hustotou obyvateľstva“ podľa NUTS III), odľahlých ostrovov a horských oblastí s prekonávaním závislosti na pomoci, redukovaním maximálnej intenzity pomoci, predchádzaním rozdielu v pomoci medzi menej rozvinutými regiónmi, ktorý by presahoval 10 %, a bojom proti potenciálnym vlnám presídľovania podnikov kvôli disproporciám v odstupňovaní pomoci medzi pohraničnými regiónmi (nie viac ako 20 % pre regióny na úrovni NUTS III).

3.4.1

EHSV podporuje prístup Komisie s premenlivou intenzitou regionálnej pomoci pre rôzne druhy podnikov, zastáva však názor, že by sa malo odstrániť nebezpečenstvo spomalenia expanzie malých podnikov a mal by sa stanoviť jednotný rozdiel 20 % pre malé aj pre stredné podniky. Navrhované medze pomoci investíciám veľkých podnikov v regiónoch spadajúcich pod nové zvýhodnenia by mali zohľadňovať novú klasifikáciu podnikov stanovenú v odporúčaniach Komisie z roku 2003 (14).

3.5

Pokiaľ ide o pomoc v malom rozsahu, EHSV schvaľuje zvyšovanie hornej medze pomoci „de minimis“, v neposlednom rade za účelom zabezpečenia cielenejšej a efektívnejšej činnosti Spoločenstva.

3.6

EHSV zastáva názor, že Komisia by sa mala zamerať na štátnu pomoc, ktorá má podstatné účinky na obchod, namiesto mrhania zdrojmi na analyzovanie veľkého počtu prípadov prevažne miestneho významu, a že by mala objasniť význam a výklad koncepcie „miestneho významu“.

3.7

EHSV zastáva názor, že regulácia štátnej pomoci by mala byť proporcionálna a účinná a že by sa mali odstrániť zložité oznamovacie postupy v prípadoch, ktoré majú pre hospodársku súťaž Spoločenstva malú dôležitosť.

3.8

EHSV pevne podporuje návrh o štátnej pomoci v malom rozsahu, ktorý Komisia predložila vo februári 2004 so zámerom poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu, jednoduchšie postupy a dostatok príležitostí na zavedenie podporných opatrení uľahčujúcich dosiahnutie lisabonských cieľov pri súčasnom zachovaní zodpovedajúceho priestoru na kontrolu zo strany Komisie.

3.9

Pokiaľ ide o odvetvovú pomoc, treba popri smerovaní, ktoré Komisia odporúča pre skupinové výnimky, zabezpečiť spojitosť odvetvovej politiky EÚ a systémov pomoci v odvetviach dopravy, energetiky, informatiky a komunikácie. Lisabonská stratégia stanovuje špecifické ciele pre kultúru, šport, audiovizuálny a filmový sektor, kde je veľký potenciál na inovácie, rast a vytváranie pracovných miest.

3.10

Sústava štátnej pomoci Spoločenstva pre ochranu životného prostredia zostane v platnosti do roku 2007. v nej je takisto dôležité usilovať sa o splnenie lisabonských cieľov, tým že sa uľahčí zavedenie systému obchodovania s emisiami CO2 (národné alokačné plány) ako súčasti cieľov Kjótskeho protokolu.

3.11

Pomoc inováciám (na základe zelenej knihy (15)): EHSV je presvedčený, že jestvujúca sústava by sa mala rozšíriť o ďalšie druhy pomoci pre inovačné činnosti, ktoré nespadajú pod platné usmernenia, a že by sa mali definovať jasné kritériá všeobecnej zlučiteľnosti, ktoré by členským štátom nechali väčší priestor na intervenciu bez oznamovacej povinnosti.

3.11.1

Na zlepšenie v tejto oblasti EHSV vyzýva Komisiu, aby s pomocou Eurostatu presnejšie špecifikovala, ktoré výrobné činnosti a služby možno v súčasnosti považovať za inovačné. v tejto citlivej oblasti by bolo mimoriadne užitočné nejaké usmernenie.

3.11.2

V súvislosti s tým víta EHSV oznámenie o štátnej pomoci a inovácii vydané 21. septembra 2005, ktoré prináša rámec Spoločenstva pre toto kľúčové odvetvie a určuje najočividnejšie zlyhania trhu a vhodné opatrenia pre prípady, pri ktorých je možné ozdravenie.

3.12

Okrem toho je potrebné vymyslieť jasné vopred stanovené kritériá hodnotenia, ktoré zlyhania trhu budú pravdepodobne prekážať inovačným opatreniam a nástrojom v implementácií Lisabonskej stratégie. Zároveň však členské štáty a ich regióny budú mať dostatočný priestor na manévrovanie pri obmene zásahov tak, aby zásahy boli primerané a účinné a mohli výskum v rámci prípravy na konkurenciu premeniť na trhovú inováciu.

3.13

Štátna pomoc na uľahčenie investícií malých a stredných podnikov do inovačných projektov potrebuje podporiť podniky v raste čo do veľkosti a zahŕňať obzvlášť:

3.14

EHSV je presvedčený, že nový rámec by takisto mal zohľadňovať všetky vonkajšie činitele, ktoré ovplyvňujú inovačný proces, a to:

3.14.1

Všeobecnejšie je EHSV presvedčený, že pri prehodnocovaní usmernení o horizontálnej pomoci výskumu, inováciám, životnému prostrediu a ľudským zdrojom by sa:

3.15

Pokiaľ ide o pomoc pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu, treba zdôrazniť, že tieto služby sú základným prvkom sociálnej a regionálnej súdržnosti. Preto treba v súlade s kritériami, ktoré nastolilo rozhodnutie vo veci Altmark Trans (16) a príslušné rozhodnutie Komisie z 13. júla 2005, ďalej objasniť koncepciu „typického dobre riadeného podniku“. Takisto je potrebné zabezpečiť právnu určitosť pokiaľ ide o náhrady za poskytovanie verejných služieb, čo je druh štátnej pomoci zlučiteľnej so zakladacími zmluvami.

3.16

EHSV je presvedčený, že budúca legislatíva by mala zohľadňovať skutočnosť, že za definovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu sú zodpovedné národné, regionálne a miestne inštitúcie s demokratickou legitímnosťou pre danú oblasť (17).

4.1

EHSV je presvedčený, že je možné urobiť hlavné kroky vpred na dosiahnutie jednoduchšej a transparentnejšej politiky pomoci Spoločenstva vychádzajúc z práce Komisie k cieľovým prvkom, ktoré pravdepodobne môžu značne narušovať hospodársku súťaž.

4.2

Takisto treba odstrániť prieťahy pri spracovávaní prípadov, zlepšiť a zefektívniť administratívne postupy. Na zabezpečenie transparentnosti a efektívnosti je potrebné, aby aj členské štáty prevzali svoj podiel zodpovednosti.

4.3

EHSV takisto dôrazne žiada, aby sa vypracovali kódexy správania s plným zapojením všetkých zainteresovaných skupín, obzvlášť podnikov ako príjemcov pomoci.

5.1

Situácia po rozšírení si vyžaduje, aby sa urobili zmeny v politike štátnej pomoci, ktoré by všetky regióny EÚ zatraktívnili pre investorov rovnako ako nové pôsobiská a ktoré by zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž susedných regiónov.

5.2

Desať nových členských štátov v súčasnosti poskytuje podnikom oveľa vyššie sumy štátnej pomoci – percentuálne z HDP, než členské štáty EÚ 15, hoci to vyzerá, že situácia by sa mala postupne vyrovnať. v období rokov 2000 – 2003 predstavovala štátna pomoci v nových členských štátoch v priemere 1,42 % HDP v porovnaní s priemerom 0,4 % v EÚ 15.

5.3

Lisabonská stratégia stanovuje používanie pomoci na dosiahnutie horizontálnych cieľov. v roku 2002 bolo v EÚ 15 na tieto účely vyhradených 73 % pomoci oproti 22 % v nových členských štátoch (18).

5.4

Na druhej strane by sa malo uznať, že nové členské štáty sa veľmi dobre prispôsobili trhovému hospodárstvu, aj keď rozšírená EÚ stále potrebuje významné kroky na zníženie celkovej úrovne pomoci a podporenie hospodárskej súťaže, trvalo udržateľného a súdržného rozvoja a nového európskeho hospodárstva založeného na vedomostiach.

6.1

EHSV je presvedčený, že je potrebné lepšie riadenie praktík a postupov v oblasti štátnej pomoci. Je potrebné viacej zapájať priamo zainteresované skupiny, obzvlášť podnikateľov a občiansku spoločnosť, ktoré sú priamo vystavované právnej neistote a dlhým lehotám schvaľovania v systémoch pomoci Spoločenstva a vážnym dôsledkom pri vracaní neprípustnej alebo nezákonnej pomoci.

6.2

Ako príjemcovia štátnej pomoci a súčasne ako konkurenti majú podniky najlepšie postavenie na:

6.3

Preto je EHSV presvedčený, že

7.1

EHSV je presvedčený, že je potrebný jasný obraz príspevku štátnej pomoci pre budúcnosť Európskej únie vo vzťahu k cieľom konkurenčného, trvalo udržateľného a súdržného rozvoja členských štátov, o ktorých sa rozhodlo v Lisabone a ktoré boli niekoľkokrát zopakované na rôznych európskych schôdzkach od roku 2000.

7.1.1

Kľúčové odvetvia definované Lisabonskou stratégiou si vyžadujú značné cielené finančné vstupy, ktoré sa musia plne odrážať v rozpočtovej a štruktúrnej politike členských štátov. Je potrebný vopred stanovený premyslený konkurenčný rámec, ku ktorému sa musí každá politika, vrátane politiky hospodárskej súťaže, vzťahovať a s ktorým musí byť v súlade.

7.2

EHSV je presvedčený, že kým bude možné úplne dosiahnuť jednotný európsky trh, ktorý môže za rovnakých podmienok súťažiť s ostatnými účastníkmi globálneho trhu, je potrebná podstatná modernizácia rámca i uplatňovania európskej hospodárskej politiky a osobitne politiky štátnej pomoci. To je tiež nevyhnutným predpokladom na investície do hlavnej infraštruktúry a nehmotných aktív potrebné na to, aby správne fungoval účinný, technologicky moderný a konkurenčný trh.

7.3

Výbor zastáva názor, že je potrebné určiť kritériá všeobecnej zlučiteľnosti na povzbudenie členských štátov a regiónov k uplatňovaniu podporných opatrení s cieľom dosiahnuť konkurenčné hospodárstvo, ktoré bude v súlade s pravidlami voľného obchodu.

7.4

Tam kde trh zlyhá vo vytváraní konkurenčných európskych podnikov a ukáže sa ako neschopný rozvíjania ich technologickej inovácie, vzdelávania a zmedzinárodnenia kapacít, tam musí európska politika štátnej pomoci skôr uľahčovať než brzdiť politické opatrenia a systémy na povzbudzovanie rastu podnikov a zvyšovanie ich schopnosti prilákať nové investície, odborné poznatky a kapitál do Európy.

8.1

EHSV sa prikláňa k modernizácii európskej politiky štátnej pomoci založenej na nových proaktívnych prístupoch a novom všeobecnom rámci Spoločenstva. v tejto súvislosti hlavne odporúča