3.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/66

1.1

Výbor podporuje vypracovanie nového nariadenia, do ktorého budú zapracované viaceré upravené časti nariadenia č. 2358/71. Návrh Komisie však považuje za obmedzujúci a domnieva sa, že si vyžaduje určité zmeny. Zastáva názor, že ochranná klauzula by sa nemala vzťahovať len na štáty, ktoré nie sú členmi Svetovej obchodnej organizácie, ale že by mala zahŕňať všetky tretie krajiny.

1.2

Výbor navrhuje znovu použiť bod č.2 odôvodnenia nariadenia (EHS) č. 2358/71:

„keďže situáciu na trhu s osivom charakterizuje nutnosť udržiavať konkurencieschopnosť cien týchto výrobkov s ich cenami na svetových trhoch; keďže by sa preto mali prijať primerané opatrenia na stabilizáciu tohto trhu a zabezpečenie primeraného príjmu príslušných výrobcov;“

1.3

Výbor navrhuje znovu použiť bod č. 6 odôvodnenia nariadenia (EHS) č. 2358/71 a rozšíriť jeho pôsobnosť na všetky citlivé produkty:

„keďže v prípade hybridnej kukurice určenej na výsev pri výrobe citlivých druhov osiva je potrebné predchádzať prípadom narušenia trhu spoločenstva spôsobovaným ponukami na svetovom trhu za abnormálne nízke ceny; keďže na tento účel by pre tento výrobok mali byť stanovené referenčné ceny a v prípade, že ceny ponúk s dodaním na hranice sú po pripočítaní ciel nižšie ako tieto referenčné ceny, by sa k clám mal pridávať vyrovnávací príplatok;“

1.4

Výbor navrhuje upraviť článok 7 ods. 1 nasledovne:

„V prípade, že je trh spoločenstva s jedným alebo viacerými výrobkami uvedenými v článku 1 vystavený v dôsledku dovozov alebo vývozov závažným narušeniam, ktoré môžu ohroziť plnenie cieľov stanovených v článku 39 zmluvy, alebo že takéto narušenia hrozia, môžu sa v rámci obchodu s tretími krajinami, ktoré nie sú členmi Svetovej obchodnej organizácie uplatňovať primerané opatrenia dovtedy, kým takéto narušenie alebo jeho hrozba neskončí.“. (Pozn. prekl.: slovenská verzia citovaného dokumentu sa vzťahuje na tretie krajiny.)

2.1

Návrh Európskej komisie na revíziu spoločnej organizácie trhu (SOT) s osivami má za cieľ hlavne konsolidovať nariadenie (EHS) č. 2358/71, vzhľadom na jeho početné úpravy a vzhľadom na nedávnu reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Redukuje však poľnohospodársku politiku v oblasti osív na jej najjednoduchšiu formu: zachovanie ochrannej klauzuly a požadovanie výmeny štatistických informácií medzi členskými štátmi.

2.2

Osivá nemožno považovať len za prostú poľnohospodársku surovinu. Predstavujú strategický faktor produkcie, nielen pri adaptácii poľnohospodárskych a poľnohospodársko-potravinárskych odvetví ale aj pri napĺňaní očakávaní spotrebiteľov (napr. vo výrobe bez použitia GMO). Osivo je v skutočnosti prvým článkom reťazca výroby a preto musí svojimi genetickými vlastnosťami a kvalitou spĺňať požiadavky konkurencieschopnosti na trhu ako aj požiadavky občanov v oblasti potravinovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. V rámci spoločnej organizácie trhu s osivami by sa mali definovať čo najambicióznejšie prostriedky, ktoré by chránili, sprevádzali a usmerňovali poľnohospodársku výrobu v Európe.

3.1

Pri revízii predmetného nariadenia je potrebné skutočne zohľadniť články 33 a 34 zmluvy. Bolo by vhodné znovu použiť prinajmenšom body č. 2 a 6 odôvodnenia nariadenia (EHS) č. 2358/71, čím by Európska komisia získala právomoc zasiahnuť v prípade problémov na trhu s osivami. Táto právomoc by jej umožnila dodržiavať ustanovenia zmluvy a vyhovieť požiadavkám európskych spotrebiteľov.

3.2

Z legislatívneho hľadiska by bolo logickejšie, keby sa v zozname produktov, na ktoré sa vzťahuje SOT (článok 1) okrem colnej nomenklatúry uviedli aj odkazy na smernice 66/401 a 66/402 (1) z roku 1966 o obchode s osivom.

3.3

V návrhu Komisie bola ochranná klauzula umožňujúca Komisii podniknúť opatrenia v prípade závažných narušení, ktoré by mohli ohroziť plnenie cieľov článku 33 zmluvy výrazne obmedzená na štáty, ktoré nie sú členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Všetci konkurenti EÚ v oblasti technologicky vyspelých produktov, medzi ktoré patria osivá, sú však rozvinuté krajiny (USA, Čile, Austrália, Nový Zéland atď.). Tieto štáty sú prirodzene členmi WTO. Nie je preto vhodné, aby sa ochranná klauzula vzťahovala len na štáty, ktoré členmi WTO nie sú.

3.4

Kvalitu osív a s ňou súvisiace kontroly v členských štátoch upravujú smernice č. 66/401, 66/402, 2002/54 a 2002/57. Rovnakú úroveň kvality je potrebné zaručiť aj v tretích krajinách. Keďže tu ide o výsledok rokovaní o ekvivalencii medzi EÚ a tretími krajinami, mala by sa táto požiadavka kvality v rámci SOT uviesť napríklad v odôvodnení predmetného nariadenia.

3.5

V rámci SOT by sa mala definovať skutočná politika podpory pre organizácie výrobcov. Výroba osív podlieha zmluvným vzťahom medzi podnikmi a poľnohospodármi. Poľnohospodári pestujúci osivo sú povinní odovzdať celú svoju úrodu podniku, s ktorým uzavreli zmluvu v súlade s nariadením z roku 1994 (2) o ochrane práv rastlinných odrôd. V rámci tejto štruktúry by bolo zaujímavé, keby SOT podporila organizácie poľnohospodárov, ktorí sú v porovnaní s podnikmi často v slabšej pozícii a keby definovala minimálne pravidlá pre uzatváranie zmlúv.

3.6

V rámci SOT by sa mali definovať prostriedky, ktoré podporia zber štatistických údajov v náväznosti na ciele stanovené v bode č. 8 odôvodnenia.

3.7

Komisia by mala definovať funkčné postupy na zavedenie ochranných klauzúl. Je totiž veľmi ťažko dokázateľné, že ojedinelé prípady dovozu za veľmi nízke ceny by „ohrozovali plnenie cieľov stanovených v článku 33 zmluvy“, ako sa uvádza v návrhu Komisie alebo že by nerešpektoval očakávania európskych spotrebiteľov.