(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/649 (2) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila konečné antidumpingové clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „dotknutá krajina“ alebo „Čína“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“. V súčasnosti platné antidumpingové clá sa pohybujú v rozmedzí od 0 % do 31,3 % (3). Sadzby cla boli stanovené na základe rozpätia ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 4 základného nariadenia.

(2)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(3)

Žiadosť o revízne prešetrovanie (ďalej len „žiadosť“) predložilo 4. januára 2022 v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia Európske združenie oceliarskeho priemyslu – EUROFER (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určité ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(4)

Čínske združenie výrobcov železa a ocele (China Iron and Steel Association – ďalej len „CISA“) tvrdilo, že združenie EUROFER v žiadosti o revízne prešetrovanie uplatnilo nadmernú ochranu dôverných informácií v takom rozsahu, že zainteresované strany sa k nej nemohli zmysluplne vyjadriť, a že žiadosť mala byť preto zamietnutá. Podľa združenia CISA mu úmyselné použitie nadmernej ochrany dôverných informácií bránilo v tom, aby akokoľvek primerane pochopilo situáciu počas obdobia prešetrovania. Najmä pokiaľ ide o vzor nákladov výrobcov z Únie, združenie CISA tvrdilo, že antidumpingová dohoda WTO, konkrétne jej článok 6.5.1, ako aj základné nariadenie, konkrétne jeho článok 19, sú podobne formulované, pokiaľ ide o povinnosť zainteresovaných strán poskytnúť informácie, ktoré nemajú dôverný charakter.

(5)

Článok 19 základného nariadenia umožňuje chrániť dôverné informácie za okolností, keď by zverejnenie znamenalo významnú konkurenčnú výhodu pre konkurenta alebo by malo významne nepriaznivý vplyv na osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej táto osoba získala informácie. Do týchto kategórií patria informácie uvedené v obmedzených prílohách k žiadosti. Najmä pokiaľ ide o konkrétnu jednotkovú spotrebu výrobcov z Únie v rámci výrobných faktorov potrebných na výrobu prešetrovaného výrobku, ktorá bola poskytnutá v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, Komisia poznamenala, že tieto údaje obsahujú informácie o obchodnom tajomstve a povinnosť ich uvedenia v zhrnutí sa na ne nevzťahuje. Žiadateľ použil jednotkovú spotrebu v rámci výrobných faktorov na vytvorenie normálnej hodnoty. Zároveň verzia žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ktorá nemá dôverný charakter, obsahovala dostatočné dôkazy týkajúce sa výrobných faktorov, ktoré sa skutočne použili na vytvorenie normálnej hodnoty. Podobne sa v priebehu prešetrovania od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nevyžaduje, aby v zhrnutí poskytli alebo uviedli určité dôverné informácie, ako napríklad konkrétny návod na výrobu svojich druhov výrobkov obsahujúci jednotkovú spotrebu v rámci výrobných faktorov. Komisia preto usúdila, že verzia žiadosti verejne prístupná na nahliadnutie zainteresovaným stranám obsahovala všetky podstatné dôkazy a že informácie poskytnuté vo verzii podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, boli dostatočné na to, aby zainteresované strany mohli uplatniť svoje práva na obhajobu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(6)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 5. apríla 2022 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR do Únie na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v Úradnom vestníku Európskej únie (5) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(7)

Združenie CISA tvrdilo, že Komisia mala na základe úrovní ziskovosti výrobného odvetvia Únie uvedených v žiadosti zamietnuť žiadosť a že sa v nej nepreukázalo, že uplynutie platnosti opatrení by mohlo opodstatnene viesť k pokračovaniu ujmy. Podľa združenia CISA stav výrobného odvetvia Únie nie je taký nestabilný, ako tvrdilo združenie EUROFER. Argumentovalo, že ani jeden ukazovateľ ujmy sa počas celého posudzovaného obdobia neznížil na úroveň nižšiu ako index poklesu spotreby a že výrobné odvetvie Únie bolo do určitej miery schopné zotaviť sa počas obdobia, keď bolo chránené zavedenými opatreniami. Napokon združenie CISA takisto poznamenalo, že uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom Únie z dôvodu vplyvu sankcií EÚ, ako aj prepojených narušení dodávateľského reťazca a obnovy po pandémii COVID-19.

(8)

Komisia pripomenula, že žiadosť bola založená na pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, a nie na pokračovaní ujmy. Údaje o ziskovosti uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie teda nebránili začatiu revízneho prešetrovania, ktoré je výhľadové. Ziskovosť je v každom prípade len jedným z mnohých ukazovateľov použitých pri analýze hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. V rozpore s názorom združenia CISA z analýzy žiadosti vykonanej Komisiou vyplynulo, že žiadateľ vo fáze začatia prešetrovania poskytol dostatočné dôkazy poukazujúce na pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz z ČĽR. V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že pri posudzovaní opodstatnenosti žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti neexistuje žiadna právna povinnosť zohľadniť záujem Únie. Začatie revízneho prešetrovania bolo preto opodstatnené.

(9)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti osobitne informovala žiadateľa, všetkých známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v Čínskej ľudovej republike a orgány Čínskej ľudovej republiky, ako aj známych dovozcov, používateľov a obchodníkov a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(11)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(12)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(13)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe najväčšieho objemu výroby podobného výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 29 % odhadovanej celkovej výroby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Keďže Komisii neboli doručené žiadne pripomienky, potvrdila predbežne vybratú vzorku. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(14)

Hoci počas postupu výberu vzorky neboli predložené žiadne pripomienky, združenie CISA v neskoršom podaní tvrdilo, že miera reprezentatívnosti bola nízka, a to najmä v porovnaní so vzorkou vybranou v pôvodnom prešetrovaní, ktorá predstavovala 45 % výroby v Únii. Združenie CISA vyzvalo Komisiu, aby podrobne zvážila, či nízky podiel nemá vplyv na mieru reprezentatívnosti domáceho výrobného odvetvia.

(15)

Komisia najprv pripomenula, že rozdiely vo vzorke medzi pôvodným prešetrovaním a revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti neznamenajú, že reprezentatívnosť vzorky nie je platná. Po druhé Komisia poznamenala, že združenie CISA okrem porovnania so vzorkou v pôvodnom prešetrovaní nepredložilo žiadne podstatné prvky, ktoré by preukazovali, že vzorka nebola reprezentatívna. Keďže vzorka bola vybraná podľa článku 17 základného nariadenia na základe objemov výroby podobného výrobku v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania, ako aj geografickej reprezentatívnosti, a bola obmedzená na niekoľko výrobcov z Únie, ktorých možno primerane prešetriť v rámci dostupného času, Komisia opätovne potvrdila, že vzorka sa považuje za reprezentatívnu.

(16)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(17)

Žiadny neprepojený dovozca sa však neprihlásil a neposkytol požadované informácie.

(18)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, vyzvala všetkých známych výrobcov v Čínskej ľudovej republike, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala čínske orgány, aby identifikovali a/alebo kontaktovali prípadných ďalších výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(19)

Na začiatku prešetrovania Komisia sprístupnila kópiu dotazníkov v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod. (6)

(20)

Žiadni čínski výrobcovia neposkytli požadované informácie ani nesúhlasili so zaradením do vzorky. Komisia informovala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii o svojom zámere uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(21)

Keďže vyvážajúci výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, zistenia týkajúce sa dovozu z ČĽR boli preto založené na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia, najmä na základe obchodnej štatistiky o dovoze a vývoze [Eurostat, databáza Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (7) a žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti].

(22)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) (8) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Čínskej ľudovej republike v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Nebola doručená žiadna odpoveď. Komisia preto informovala zastúpenie ČĽR pri Európskej únii o svojom zámere uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(23)

Vyplnené dotazníky boli doručené od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(24)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(25)

Komisia 4. apríla 2023 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(26)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté. Združenie CISA požiadalo o vypočutie útvarmi Komisie a toto vypočutie sa uskutočnilo 12. apríla 2023.

(27)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, sú určité ploché valcované výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov rezaných na dĺžku a úzkych pásov), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

Toto revízne prešetrovanie sa nevzťahuje na tieto výrobky:

Prešetrovaný výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10 (kód TARIC 7225191090), 7225 30 90, ex 7225 40 60 (kód TARIC 7225406090), 7225 40 90, ex 7226 19 10 (kódy TARIC 7226191091, 7226191095), 7226 91 91 a 7226 91 99. Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu a bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia.

(28)

Ploché výrobky z ocele valcované za tepla sa vyrábajú valcovaním za tepla. Ide o proces tvarovania kovov, pri ktorom je teplý kov valcovaný jedným alebo viacerými pármi teplých valcov s cieľom zmenšiť a vyrovnať hrúbku, pričom teplota kovu presahuje jeho rekryštalizačnú teplotu. Môžu sa dodávať v rôznych formách: vo zvitkoch (olejovaných alebo neolejovaných, morených alebo nemorených), v rezaných dĺžkach (plechy) alebo úzkych pásoch.

Existujú dve hlavné použitia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Po prvé, ide o prvotný materiál na výrobu rôznych oceľových výrobkov s pridanou hodnotou v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, počínajúc plochými oceľovými výrobkami a potiahnutými výrobkami z ocele valcovanými za studena. Po druhé, využívajú sa ako priemyselný vstup, ktorý koncoví používatelia nakupujú pre rôznu škálu použití vrátane výstavby (výroba oceľových rúrok), stavby lodí, plynových kontajnerov, áut, tlakových nádob a energetických potrubí.

(29)

Dotknutým výrobkom v rámci tohto prešetrovania je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(30)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(31)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(32)

Dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z ČĽR pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania, i keď na nižších úrovniach ako v období prešetrovania pôvodného prešetrovania (t. j. od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015). Podľa údajov Eurostatu predstavoval dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z ČĽR v období revízneho prešetrovania menej ako 0,1 % trhu Únie v porovnaní so 4,32 % (9) podielom na trhu počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania. V absolútnom vyjadrení vyviezla Čína do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania približne 28 743 ton, čo je výrazný pokles v porovnaní s približne 1 519 304 tonami (10), ktoré vyviezla do Únie počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania.

(33)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden vývozca/výrobca z ČĽR. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii v tomto ohľade neboli predložené žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(34)

V dôsledku toho zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v súvislosti s ČĽR preto vychádzajú v súlade s článkom 18 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a v podaniach predložených zainteresovanými stranami v spojení s ďalšími zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky dovozu a vývozu (Eurostat, GTA (11)).

(35)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(36)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(37)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt bolo vzhľadom na dostupné dôkazy ako vhodná reprezentatívna krajina podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predbežne vybrané Mexiko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(38)

Komisia 29. augusta 2022 prostredníctvom záznamu o výrobných faktoroch informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Mexiko. V zázname o výrobných faktoroch Komisia poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií o spoločnosti Ternium S.A., výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(39)

Združenie CISA predložilo svoje pripomienky 16. septembra 2022. Združenie tvrdilo, že údaje z databázy GTA o dovoze neodrážajú ceny na domácom trhu, ale dovozné ceny, ktoré sú zvyčajne ovplyvnené mnohými faktormi, ako je množstvo dovozu konkrétneho výrobku, dostupnosť takéhoto výrobku a vzdialenosť medzi vyvážajúcimi a dovážajúcimi krajinami. Komisia uznala, že údaje z databázy GTA o dovoze skutočne odrážajú dovozné ceny. Nič v spise však nenasvedčovalo tomu, že tieto ceny neodrážali ceny na domácom trhu v reprezentatívnej krajine ani že by použité údaje o dovoze nemali byť pre ich kvalitu alebo množstvo vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(40)

Združenie CISA okrem toho spochybnilo, či by použitie váženej priemernej jednotkovej ceny mohlo odrážať zmysluplné jednotkové náklady na suroviny, ako sú ferozliatiny, keďže v jednotkovej cene boli v závislosti od triedy kvality surovín a/alebo krajiny pôvodu výrazné rozdiely. Keďže sa výrobcovia v ČĽR rozhodli nespolupracovať pri prešetrovaní, Komisia nemohla individuálne posúdiť triedu kvality ferozliatin, ktoré používali konkrétne pri výrobe plochých výrobkov valcovaných za tepla. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola preto stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu všetkých tried kvality zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO uvedenými v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (12).

(41)

Združenie CISA okrem toho nastolilo otázku presnosti jednotkovej ceny CIF každého faktora, clo zaplatené, keďže údaje z databázy GTA o dovoze vykázané Mexikom sú na úrovni FOB, a nie na úrovni CIF. V kontexte revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nie je Komisia povinná vypočítať presné dumpingové rozpätie, ale len stanoviť, či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu. Vzhľadom na to, ako je vysvetlené v odôvodnení 118, zistenia, že cenový rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou do zvyšku sveta bol vyšší ako 100 %, aj keby sa použil iný konverzný koeficient založený na skutočnom pôvode dovážaného tovaru, by nezmenili závery, ku ktorým dospela Komisia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(42)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(43)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(44)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(45)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia ocele v ČĽR (13), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(46)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že v ČĽR existuje značné zasahovanie vlády, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (14). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (15), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (16). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (17). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (18). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (19), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (20).

(47)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve ČĽR na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (21) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(48)

V žiadosti sa tvrdilo, že čínske hospodárstvo ako celok vo veľkej miere ovplyvňujú a postihujú rôzne komplexné zásahy čínskej vlády alebo iných verejných orgánov na rôznych úrovniach verejnej správy, vzhľadom na ktoré sa v tomto prešetrovaní nemôžu použiť ceny a náklady na domácom trhu čínskeho oceliarskeho priemyslu. Na podporu svojho stanoviska sa v žiadosti odkazovalo na nedávne prešetrovania Komisie týkajúce sa čínskeho oceliarskeho odvetvia (22) alebo na závery Globálneho fóra G20 pre nadmernú kapacitu ocele (23).

(49)

Konkrétnejšie sa v žiadosti poukázalo na to, že na pozadí doktríny „socialistického trhového hospodárstva“ zakotvenej v ústave ČĽR, všadeprítomnosti Komunistickej strany Číny a jej vplyvu na hospodárstvo prostredníctvom iniciatív strategického plánovania – ako napríklad 13. a 14. päťročný plán (24) – má zasahovanie čínskej vlády rôznu formu, konkrétne administratívnu, finančnú a regulačnú.

(50)

V žiadosti boli uvedené príklady prvkov poukazujúcich na existenciu deformácií uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej až šiestej zarážke základného nariadenia. S odvolaním sa na predchádzajúce prešetrovania Komisie v oceliarskom odvetví, na správu, ako aj na ďalšie zdroje žiadateľ konkrétne uviedol, že:

(51)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(52)

Konkrétne v odvetví prešetrovaného výrobku, t. j. v oceliarskom odvetví, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Keďže čínski vývozcovia prešetrovaného výrobku nespolupracovali, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov nebolo možné určiť. Prešetrovaním sa však potvrdilo, že dvaja najväčší výrobcovia v oceliarskom odvetví, a to skupina Angang Steel Group (ďalej len „Ansteel“) a skupina China Baowu Steel Group (ďalej len „Baowu“), sú buď úplne vo vlastníctve štátu, alebo v nich štát vlastní kontrolný podiel. V každom prípade, hoci konkrétne informácie nemusia byť pre prešetrovaný výrobok k dispozícii, toto odvetvie predstavuje pododvetvie oceliarskeho priemyslu a zistenia týkajúce sa oceliarskeho odvetvia sa preto považujú za smerodajné aj pre prešetrovaný výrobok.

(53)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v oceliarskom odvetví podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa oceliarskeho odvetvia potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom toho je návrh usmerňujúceho stanoviska Ministerstva priemyslu a informačných technológií na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa požaduje ďalšia konsolidácia priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (30), 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín, podľa ktorého sa v tomto odvetví „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a bude „sa venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (31), alebo 14. päťročný plán rozvoja odvetvia oceľového šrotu, ktorého hlavným cieľom je „nepretržite zvyšovať mieru využívania oceľového šrotu, aby celkový podiel šrotu pri výrobe ocele na celoštátnej úrovni do konca 14. päťročného plánu dosiahol 30 %“. (32)

(54)

Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj v odvetví a riadiť ho možno vidieť na provinčnej úrovni, ako napríklad v provincii Che-pej, ktorá plánuje „plynule zaviesť skupinový rozvoj organizácií, zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín s vplyvom na domáci trh, ktoré budú slúžiť ako opora“ a „ďalej rozšíriť postupy recyklácie a obehu oceľového šrotu, posilniť preosievanie a triedenie oceľového šrotu (33)“. Okrem toho sa v pláne provincie Che-pej v oceliarskom odvetví konkrétne niekoľkokrát spomínajú výrobky z ocele valcované za tepla: „Nabádať podniky vyrábajúce plechy, aby urýchlili realizáciu transformácie nízkoúrovňových valcovní na valcovanie za tepla […] a usilovali sa zabezpečiť, aby do roku 2022 primárne plechy valcované za tepla predstavovali viac ako 30 % operácií hĺbkového spracovania (34) “. Ďalší príklad: „Konsolidovať výhody trhu s drôtmi a tyčami. Nabádať výrobcov drôtov a tyčí, aby uskutočňovali výskum a vývoj a výrobu rebrovaných oceľových tyčí valcovaných za tepla pri tlaku nad 500 MPa a modernizáciu olovených výrobkov. Podporovať špeciálne oceliarske podniky, aby kombinovali transformáciu a modernizáciu technológií a zariadení a vyvíjali ložiskovú oceľ, oceľ na ozubené kolesá a iné špeciálne výrobky z ocele.“

(55)

Podobne v pláne vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu sa počíta s „vybudovaním typických základní výroby ocele […], vybudovať šesť typických základní výroby ocele v An-jangu, Ťi-juane, Pching-ting-šane, Sin-jangu, Šang-čchiou, Čou-kchou atď. a zvýšiť rozsah, intenzitu a špecializáciu odvetvia. V rámci nich bude do roku 2025 výrobná kapacita surového železa v An-jangu regulovaná v objeme pod 14 miliónov ton a výrobná kapacita surovej ocele bude regulovaná v objeme do 15 miliónov ton.“ (35) V pláne vykonávania provincie Che-nan sa takisto konkrétne spomínajú výrobky valcované za tepla: „Podporovať účasť nezávislých podnikov venujúcich sa valcovaniu za tepla na fúzii a reorganizácii železiarskych a oceliarskych podnikov a zlepšovaní odolnosti a koncentrácie priemyselného reťazca (36) .“ Ďalšie ciele priemyselnej politiky sa nachádzajú aj v plánovacích dokumentoch iných provincií, ako je Ťiang-su (37), Šan-tung (38), Šan-si (39) alebo Če-ťiang (40), prípadne mestách, ako je Ta-lien v provincii Liao-ning (41).

(56)

Pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, z dôvodu nespolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov nebolo možné systematicky preukázať existenciu osobných prepojení medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny. Keďže však prešetrovaný výrobok predstavuje pododvetvie oceliarskeho odvetvia, dostupné informácie o výrobcoch ocele sú relevantné aj pre prešetrovaný výrobok.

(57)

Napríklad predseda skupiny Ansteel zároveň zastáva funkciu tajomníka výboru strany. Podobne aj riaditeľ a generálny riaditeľ skupiny Ansteel zastáva funkciu zástupcu tajomníka výboru strany (42). V prípade skupiny Baowu, predseda spoločnosti Baosteel, ktorá je dcérskou spoločnosťou v úplnom vlastníctve skupiny Baowu, zastáva zároveň funkciu tajomníka výboru strany, kým výkonný riaditeľ vykonáva aj funkciu zástupcu tajomníka výboru strany a zástupca výkonného riaditeľa je členom stáleho výboru strany (43).

(58)

V odvetví prešetrovaného výrobku sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Ako je opísané v odôvodnení 54 týkajúcom sa akčného plánu provincie Che-pej a v odôvodnení 55 týkajúcom sa akčného plánu provincie Che-nan, prešetrovaním bolo možné identifikovať niektoré dokumenty, ktorými sa konkrétne riadi vývoj pododvetvia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Prešetrovaním sa okrem toho identifikovali ďalšie dokumenty, z ktorých vyplýva, že výrobné odvetvie ťaží z vládnych usmernení a zasahovania do oceliarskeho odvetvia, keďže prešetrovaný výrobok predstavuje jedno z jeho pododvetví.

(59)

Oceliarsky priemysel čínska vláda naďalej považuje za kľúčový (44). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na oceľ, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu prijatého v marci 2021 čínska vláda určila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (45). Podobne sa v 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na oceliarsky priemysel, uvádza odvetvie ako „základ reálneho hospodárstva“ a „kľúčovú oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“, a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj oceliarskeho odvetvia v období 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) alebo digitálna transformácia (46).

(60)

Dôležitou surovinou používanou na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla je železná ruda. Železná ruda sa uvádza aj v 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, v rámci ktorého štát plánuje „racionálne rozvíjať domáce zdroje nerastných surovín, posilniť prieskum železnej rudy […], vykonávať preferenčné daňové politiky, podporovať prijímanie vyspelých technológií a zariadení na znižovanie vzniku tuhého banského odpadu.“ (47) V provinciách, ako je Che-pej, orgány plánujú tieto opatrenia pre toto odvetvie: „diskontovaná subvencia na nové projektové investície; uskutočnenie prieskumu medzi finančnými inštitúciami a nasmerovanie ich k tomu, aby poskytovali zvýhodnené úvery železiarskym a oceliarskym podnikom na prechod do nových priemyselných odvetví, a zároveň vláda poskytne diskontované subvencie.“ (48) Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda zaviedla opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(61)

Týmto prešetrovaním sa odhalili určité dôkazy o diskriminačnom uplatňovaní alebo nedostatočnom presadzovaní konkurzného a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Konkrétne ide o továreň spoločnosti Chaoyang Iron & Steel, ktorej vznikli straty päť po sebe nasledujúcich rokov (od roku 2010 do roku 2015) a bola na pokraji konkurzu. Dohľad nad majetkom vo vlastníctve štátu ju takisto označil za „zombie podnik“ (49).

(62)

Odvetvie plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 46. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (50).

(63)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 46. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(64)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(65)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(66)

Združenie CISA predložilo 19. mája 2022 (51) a 16. septembra 2022 (52) niekoľko argumentov týkajúcich sa tvrdení o výrazných deformáciách. Po prvé združenie CISA tvrdilo, že správa, z ktorej Komisia vychádza, nespĺňa normy nestranných a objektívnych dôkazov a nemá dostatočnú dôkaznú hodnotu, a to najmä vzhľadom na to, že ju vypracovala Komisia na konkrétny účel, aby uľahčila výrobným odvetviam Únie podávať podnety v oblasti obchodných opatrení. Združenie CISA ďalej tvrdilo, že vzhľadom na to, že správa bola uverejnená v roku 2017, nemohli v nej byť zohľadnené údajné deformácie za obdobie prešetrovania, ktoré sa vzťahuje na kalendárny rok 2021.

(67)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia poznamenala, že správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretej strany od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa bola verejne prístupná od decembra 2017, takže všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená, a ani čínska vláda, ani žiadne iné strany nepredložili argumenty ani dôkazy na vyvrátenie zdrojov zahrnutých v správe. Podobne, pokiaľ ide o tvrdenie, že správa je zastaraná, Komisia predovšetkým poznamenala, že hlavné politické dokumenty a dôkazy uvedené v správe vrátane príslušných päťročných plánov a právnych predpisov uplatniteľných na prešetrovaný výrobok boli v období revízneho prešetrovania väčšinou stále relevantné a že žiadne strany nepreukázali opak. Čína začala uverejňovať nové päťročné plány až počas roka 2021 a mnohé z týchto plánov boli uverejnené až v druhom polroku. Potvrdilo sa to aj výskumom zameraným na konkrétne prípady, ktorý viedla Komisia a ktorý je zhrnutý v predchádzajúcom texte.

(68)

Po druhé združenie CISA tvrdilo, že článok 2.2 antidumpingovej dohody WTO nepozná pojem výrazné deformácie. Ustanovenia tohto článku namiesto toho umožňujú vytvorenie normálnej hodnoty v malom počte osobitných podmienok, pričom výrazné deformácie nepatria medzi tieto podmienky. Združenie CISA navyše tvrdilo, že podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody je možné použiť len výrobné náklady v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, kým podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia je možné použiť údaje z vhodnej reprezentatívnej krajiny, v dôsledku čoho nie je tento článok v súlade s právom WTO. Združenie CISA ďalej tvrdilo, že každú vytvorenú hodnotu treba vypočítať v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a s výkladom Odvolacieho orgánu WTO v spore EÚ – bionafta (DS 473), ako aj správou poroty WTO v spore EÚ – Metodiky úpravy nákladov II (Rusko) (DS494), v ktorých sa neuvádza pojem výrazných deformácií ani možnosť nezohľadniť údaje vyvážajúcej spoločnosti.

(69)

Komisia usúdila, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú plne v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO a judikatúrou, ktorú cituje združenie CISA. Komisia ďalej zastáva názor, že v súlade s rozhodnutím poroty WTO a odvolacieho orgánu WTO v spore DS473 ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, napríklad článok 2 ods. 5 druhý pododsek, umožňujú použitie údajov z tretej krajiny, ktoré sú náležite upravené, pokiaľ sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. Existencia výrazných deformácií vedie k tomu, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia predpokladá, že náklady na výrobu a predaj sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. V súvislosti s vecou DS494 Komisia pripomína, že tak EÚ, ako aj Ruská federácia sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré nie sú konečné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme WTO, keďže ich prostredníctvom rozhodnutia členov WTO nepotvrdil orgán na urovnávanie sporov. V každom prípade sa v správe poroty v uvedenom spore osobitne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia presahujú rámec predmetu tohto sporu. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(70)

Po tretie združenie CISA tvrdilo, že postup odvolávania sa na predchádzajúce prešetrovania ako na „dôkaz“ určitých tvrdení, ako to robí žiadateľ v žiadosti pri tomto prešetrovaní, by pravdepodobne nevyhovel prístupu Odvolacieho orgánu k dôkaznému bremenu, ako sa uvádza v rozhodnutí Odvolacieho orgánu WTO v spore USA – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky (Čína) (DS 379). Združenie CISA sa konkrétne odvolalo na zistenia Komisie v jej antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov valcovaných za tepla (53).

(71)

Komisia tento argument odmieta. Na jednej strane žiadosť nevychádzala len z vyrovnávacieho cla na ploché výrobky valcované za tepla, ale boli v nej doplnené aj dodatočné zdroje na opodstatnenie tvrdenia týkajúceho sa deformácií na trhu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla (54). Na druhej strane Komisia nedospela k svojim záverom o uplatniteľnosti článku 2 ods. 6a na základe žiadosti, ale na základe všetkých dostupných dôkazov zhromaždených počas prešetrovania a uvedených v celom rozsahu v tomto oddiele.

(72)

Po štvrté združenie CISA nastolilo otázku 14. päťročného plánu upozorňujúc, že na jednej strane sa v 14. päťročnom pláne skutočne spomína oceliarske odvetvie, ale len vo všeobecnom kontexte, pričom poukázalo na význam všeobecnej transformácie a modernizácie tradičných výrobných odvetví, a na druhej strane, že plán by sa nemal považovať za záväzný predpis, ale skôr za usmerňujúci dokument vyjadrujúci politické stanoviská do budúcnosti. Okrem toho sa združenie CISA domnieva, že takéto plány existujú aj v EÚ vzhľadom na uverejňovanie „bielych kníh“, „zelených kníh“ atď. Európskou komisiou.

(73)

Tento argument nebolo možné akceptovať. Päťročné plány uverejňované čínskou vládou nie sú predovšetkým len všeobecnými usmerneniami, ale majú právne záväzný charakter. V tomto zmysle Komisia odkázala na podrobnú analýzu plánov v kapitole 4 správy s oddielom, ktorý je osobitne venovaný záväznej povahe plánov v oddiele 4.3.1. V 14. päťročnom pláne sa výslovne všetkým orgánom pripomína, aby dôsledne vykonávali plány: „Budeme posilňovať systémy riadenia plánovania, ako sú katalógy a zoznamy, zostavovanie a archiváciu a zosúlaďovanie a koordináciu, vypracujeme zoznamy a katalógy, ako sú napríklad osobitné plány na národnej úrovni pre ‚14. päťročnicu‘, podporíme archiváciu plánu založenú na informačnej platforme pre integrované riadenie národného plánovania a zabezpečíme, aby rôzne plány podliehali jednotnému riadeniu. Vytvoríme a zlepšíme mechanizmy zosúladenia plánovania a koordinácie, zosúladíme plány schválené Ústredným výborom Komunistickej strany Číny a Štátnou radou a plány rozvoja provincií s týmto plánom pred predložením na schválenie, zabezpečíme, aby sa územné plánovanie na národnej úrovni, osobitné plánovanie, regionálne plánovanie a iné úrovne plánovania koordinovali s týmto plánom z hľadiska hlavných cieľov, smerov rozvoja, celkovej koncepcie, hlavných politík, veľkých projektov a prevencie a kontroly rizík.“ (55) V 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín sa stanovuje, že „všetky kraje sa musia týmto plánom zlepšiť a zaradiť hlavný obsah a hlavné projekty v ňom uvedené medzi svoje základné miestne úlohy“, kým „oceliarske a ďalšie kľúčové odvetvia formulujú špecifické stanoviská k vykonávaniu na základe cieľov a úloh stanovených v tomto pláne“. (56)

(74)

Čínska vláda v rámci tohto prešetrovania nepredložila žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(75)

Združenie CISA po poskytnutí informácií ďalej zdôraznilo, že správa nespĺňa normy nestranných a objektívnych dôkazov a nemá dostatočnú dôkaznú hodnotu. V súvislosti s uvedeným sa združenie CISA ďalej odvolalo na rôzne „päťročné plány“, ktoré by sa podľa neho mali považovať za všeobecný politický dokument, v ktorom sa stanovujú rôzne priority z hľadiska verejných investícií, a nie za záväzné právne predpisy.

(76)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 67 a 73, tieto tvrdenia boli zamietnuté a keďže po poskytnutí informácií neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy ani argumenty, rozhodnutie Komisie zostalo nezmenené.

(77)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom oddiele.

(78)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(79)

Ako je uvedené v odôvodnení 38, Komisia vydala 29. augusta 2022 záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam o výrobných faktoroch“). V tomto zázname sú opísané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a zainteresované strany sa ním informujú o zámere považovať v tomto prípade Mexiko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(80)

V súlade s kritériami uvedenými v článku 2 ods. 6a základného nariadenia Komisia identifikovala Mexiko ako krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR. Svetová banka klasifikuje Mexiko na základe hrubého národného dôchodku ako krajinu s vyšším stredným príjmom. Mexiko sa navyše identifikovalo ako krajina, v ktorej sa vyrába prešetrovaný výrobok a v prípade ktorej boli ľahko dostupné príslušné údaje.

(81)

A napokon, vzhľadom na nespoluprácu a po určení Mexika ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých uvedených skutočností nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(82)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu, ako sa navrhuje v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, a vzhľadom na to, že Mexiko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, Komisia vybrala Mexiko za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(83)

V zázname o relevantných zdrojoch na použitie na účely určenia normálnej hodnoty Komisia vysvetlila, že v dôsledku neexistencie spolupráce sa bude musieť spoliehať na dostupné skutočnosti podľa článku 18 základného nariadenia. Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v kombinácii s inými zdrojmi informácií považovanými za vhodné podľa príslušných kritérií stanovených v článku 2 ods. 6a základného nariadenia v súlade s článkom 18 ods. 5 základného nariadenia vrátane databázy GTA s cieľom stanoviť nedeformované náklady na väčšinu výrobných faktorov, najmä suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na energie použije tieto zdroje: v prípade elektriny najnovšie dostupné údaje o priemyselných cenách elektriny platných v Mexiku a uverejnených na Globalpetrolprices.com (59) a v prípade plynu cenu uverejnenú v rámci referenčných indexov Indices de Referencia de Precios de Gas Natural (IPGN) (60). Komisia navyše uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu použije na určenie miezd v Mexiku najnovšie verejne dostupné údaje z odboru štatistiky Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „ILOSTAT“) (61).

(84)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Komisia stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k priamym výrobným nákladom na základe údajov výrobcov z Únie uvedených žiadateľom, ktoré obsahovali konkrétne informácie na tento účel.

(85)

V zázname o výrobných faktoroch Komisia uviedla, že v prípade krajiny určenej ako krajina, v ktorej sa vyrába prešetrovaný výrobok, t. j. Mexiko, Komisia identifikovala spoločnosť Ternium S.A. ako výrobcu prešetrovaného výrobku, pričom z najnovších verejných finančných údajov vyplýva zisk a primeraná suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady na stanovenie nedeformovanej normálnej hodnoty.

(86)

Z analýzy údajov o dovoze vyplynulo, že Mexiko by sa mohlo použiť ako vhodná reprezentatívna krajina, keďže jej dovoz hlavných výrobných faktorov nebol v podstatnej miere ovplyvnený dovozom z ČĽR ani z krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (62).

(87)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Mexiko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosť Ternium S.A v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty.

(88)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Mexika ako reprezentatívnej krajiny a spoločnosti Ternium S.A ako výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(89)

Združenie CISA vo svojich pripomienkach tvrdilo, že spomedzi niekoľkých reprezentatívnych krajín, ktoré Komisia nedávno vybrala, je Mexiko jedinou krajinou, ktorá nedokáže vykázať dovozné ceny na úrovni CIF, a spochybnilo prístup Komisie zvýšiť cenu FOB o 5 % s cieľom prepočítať cenu FOB na cenu CIF. Komisia poznamenala, že aj keby sa tento konverzný pomer neuplatnil, cenový rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou do zvyšku sveta stanovený v odôvodnení 118 by bol značný. Preto toto tvrdenie zamietla.

(90)

Združenie CISA takisto tvrdilo, že referenčná hodnota pre ferozliatiny nebola spoľahlivá, pretože použité kódy HS pozostávali z niekoľkých rôznych zliatin s veľmi odlišnými jednotkovými cenami. Komisia poznamenala, že združenie CISA neuviedlo, ktoré druhy zliatin by sa mali odstrániť zo súhrnných údajov o tejto referenčnej cene. Komisia okrem toho usúdila, že toto tvrdenie bolo bezpredmetné, pretože aj keby sa pre tento vstup nestanovila žiadna referenčná cena, ako je vysvetlené v odôvodnení 118, stanovený cenový rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou do zvyšku sveta by bol naďalej značný. Preto toto tvrdenie zamietla.

(91)

Združenie CISA spochybnilo aj primeranosť finančných výsledkov spoločnosti Ternium S.A., keďže sú vykázané na konsolidovanej úrovni, ktorá zahŕňa niekoľko krajín a iné výrobky.

(92)

Komisia usúdila, že v tomto prípade bolo použitie konsolidovaných údajov spoločnosti Ternium S.A. primerané, keďže neboli k dispozícii podrobnejšie údaje týkajúce sa výlučne spoločnosti Ternium Mexico a prešetrovaného výrobku. Okrem toho spoločnosť vyrába prevažne výrobky z ocele. Jej údaje sa preto považovali za reprezentatívne pre oceliarske odvetvie a prešetrovaný výrobok. Okrem toho sa v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vyžaduje, aby suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk zahrnutá do vytvorenej normálnej hodnoty bola nedeformovaná a primeraná. Združenie CISA neuviedlo ani nepodložilo tvrdenie, že by použitá suma bola buď deformovaná, alebo neprimeraná. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(93)

Združenie CISA tvrdilo, že použitie finančných údajov spoločnosti Ternium S.A. za rok 2020 nie je zlučiteľné s obdobím revízneho prešetrovania, ktorým je rok 2021. Komisia považovala údaje spoločnosti Ternium S.A. za primerané, keďže spoločnosť dosahovala zisk počas obdobia revízneho prešetrovania, jej finančné výkazy boli ľahko dostupné a Mexiko predstavuje 52 % jej konsolidovaného predaja. Komisia okrem toho usúdila, že v kontexte tohto prešetrovania je použitie roku 2020 ako referenčného roku opodstatnené, keďže ide o posledný rok, v ktorom bola spoločnosť Ternium S.A. zisková a vykázala primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Ako je vysvetlené v zázname o výrobných faktoroch, v rozpočtovom roku 2021 bol zisk mimoriadne vysoký, t. j. 58,25 %, čo pravdepodobne odráža oživenie po pandémii COVID-19. Komisia preto usúdila, že použitie údajov za rok 2020 bolo vhodnejšie, a tvrdenie zamietla.

(94)

Po poskytnutí informácií združenie CISA tvrdilo, že Komisia neposkytla „referenčné hodnoty použité na účely určenia normálnej hodnoty“, čo podľa združenia CISA môže viesť k bezprostrednému porušeniu základnej zásady antidumpingového práva a konania, konkrétne článku 20 základného nariadenia, a práv na obhajobu združenia CISA, pokiaľ ide o základné aspekty revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Združenie CISA ďalej uviedlo, že poskytovanie podrobných referenčných cien (a výpočtov) na účely určenia normálnej hodnoty je bežnou praxou Komisie, a to tak v pôvodných prešetrovaniach, ako aj v revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti, a preto žiada Komisiu, aby svoju prax zosúladila v podobných konaniach.

(95)

Komisia poznamenala, že referenčné ceny, t. j. jednotkové hodnoty hlavných výrobných faktorov, poskytla v zázname o výrobných faktoroch z 29. augusta 2022, ako aj ich zdroje. Združenie CISA bolo ako zainteresovaná strana informované o vložení záznamu o výrobných faktoroch do spisu a mala k nemu prístup. Žiadna z referenčných hodnôt uvedených v danom zázname nebola následne upravená. Komisia okrem toho použila rovnakú metodiku na výpočet normálnej hodnoty ako v žiadosti, ktorá bola sprístupnená všetkým zainteresovaným stranám. Komisia napokon pripomenula, že vzhľadom na nespoluprácu zo strany všetkých výrobcov v ČĽR neboli poskytnuté žiadne informácie konkrétnym spoločnostiam. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(96)

Podľa uvedenej analýzy Mexiko vyhovuje kritériám stanoveným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(97)

Na základe všetkých informácií zo žiadosti a po analýze pripomienok zainteresovaných strán boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla

(98)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania k bráne závodu výrobcu z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny podľa databázy GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 77 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny.

(99)

K týmto dovozným cenám by sa zvyčajne mali prirátať aj ceny vnútroštátnej dopravy. Vzhľadom na zistenie v oddiele 3.4, ako aj na charakter tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré sa zameriava na zisťovanie toho, či dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval alebo sa mohol opätovne vyskytnúť, a nie na zisťovanie presného rozsahu, Komisia rozhodla, že úpravy na zohľadnenie vnútroštátnej dopravy nie sú potrebné. Takéto úpravy by mali za následok iba zvýšenie normálnej hodnoty, a tým aj dumpingového rozpätia.

(100)

ILOSTAT uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Mexiku. Komisia použila najnovšie dostupné štatistiky za rok 2021, pokiaľ ide o priemerné náklady práce a priemerné týždenné odpracované hodiny v Mexiku.

(101)

Cenu elektrickej energie pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v Mexiku uverejňuje stránka Globalpetrolprices.com. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny za september 2021.

(102)

Komisia použila cenu plynu v Mexiku za obdobie revízneho prešetrovania uverejnenú v rámci referenčných indexov Indices de Referencia de Precios de Gas Natural (IPGN) (63), ktorá umožňuje určiť cenu zemného plynu dodávaného priemyselným používateľom.

(103)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(104)

Komisia použila finančné údaje spoločnosti Ternium S.A, výrobcu v reprezentatívnej krajine, ako sa uvádza v odôvodnení 85.

(105)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov, ktoré výrobcovia z Únie poskytli v žiadosti, Komisia preto stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým výrobným nákladom a nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou v závislosti od vyrábaného modelu.

(106)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(107)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o použití každého výrobného faktora (materiálov a práce) pri výrobe určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(108)

Keď boli stanovené nedeformované priame výrobné náklady, Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Režijné náklady spojené s výrobou sa stanovili na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk boli stanovené na základe finančných výkazov spoločnosti Ternium S.A za rok 2020, ako sa uvádzajú v audítorsky overených účtoch spoločnosti (64). Komisia k nedeformovaným priamym výrobným nákladom pripočítala tieto položky:

(109)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Takto stanovená normálna hodnota je 1 381,50 EUR/t.

(110)

Po poskytnutí informácií združenie CISA súhlasilo s tým, že Komisia použila finančné údaje za rok 2020 namiesto roku 2021, hoci zároveň tvrdilo, že 16,33 % zisk spoločnosti Ternium S.A v roku 2020 nebol v prípade železiarskeho a oceliarskeho priemyslu stále nízky.

(111)

Po poskytnutí informácií združenie CISA spochybnilo normálnu hodnotu stanovenú Komisiou. Ako sa uvádza v odôvodnení 94, združenie CISA tvrdilo, že nemalo možnosť overiť presnosť normálnej hodnoty stanovenej Komisiou, a podľa združenia CISA normálna hodnota stanovená počas prešetrovania bola potenciálne nesprávna. Dôvodom bola skutočnosť, že zatiaľ čo sa obdobia použité v žiadosti a v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti z veľkej časti prekrývali, Komisia v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti zistila normálnu hodnotu, ktorá je o viac ako 80 % vyššia ako v žiadosti, hoci sa použila rovnaká metodika výpočtu a ako reprezentatívna krajina bola použitá tá istá krajina.

(112)

V zázname o výrobných faktoroch z 29. augusta 2022 Komisia poskytla jednotkové hodnoty hlavných „výrobných faktorov“. Z týchto hodnôt bolo zrejmé, že referenčná cena železnej rudy, ktorá je jedným z najvýznamnejších vstupov používaných na výrobu prešetrovaného výrobku, sa počas obdobia revízneho prešetrovania výrazne zvýšila, a to o 186 %. Okrem toho po vložení záznamu o výrobných faktoroch do spisu neboli doručené žiadne pripomienky, pokiaľ ide o rozdiely medzi cenami výrobných faktorov medzi záznamom o výrobných faktoroch a žiadosťou. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(113)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností. Na stanovenie vývozných cien sa Komisia pokúšala použiť štatistické údaje z Eurostatu.

(114)

Podľa Eurostatu však bolo z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania dovezených len 28 743 ton určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla, čo zodpovedá 0,1 % spotreby na voľnom trhu. Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že tieto nízke objemy neposkytujú dostatočný základ na pokračovanie analýzy dumpingu. Komisia preto zamerala svoje prešetrovanie na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(115)

Komisia vzhľadom na úvahy uvedené v odôvodneniach 113 a 114 ďalej analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. V rámci toho boli analyzované tieto prvky: vývozná cena určitých čínskych plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla do zvyšku sveta, čínska výrobná kapacita a voľná kapacita a atraktívnosť trhu Únie.

(116)

Komisia analyzovala cenový model čínskeho vývozu do tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania. Preto nahliadla do verejne dostupných informácií, ako je štatistika čínskeho vývozu podľa databázy GTA, a vybrala množstvá a hodnoty vývozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla za obdobie revízneho prešetrovania.

(117)

V štatistike čínskeho vývozu v databáze GTA sa uvádzala priemerná vývozná cena FOB z Číny do iných krajín vo výške 660 EUR/t, ktorá bola upravená na cenu zo závodu (po úpravách o námornú a vnútroštátnu nákladnú dopravu a poplatky za vykládku) vo výške 626 EUR/t.

(118)

Priemerná vývozná cena zistená počas obdobia revízneho prešetrovania bola o viac ako 100 % pod normálnou hodnotou stanovenou v oddiele 3.4.4. Preto sa považovalo za pravdepodobné, že ak by sa súčasné opatrenia zrušili, čínski vyvážajúci výrobcovia by začali predávať do Únie na úrovni nižšej ako je zistená normálna hodnota.

(119)

Keďže vyvážajúci výrobcovia v ČĽR nespolupracovali, Komisia vychádzala pri svojich zisteniach týkajúcich sa kapacity ostatných vyvážajúcich výrobcov z dostupných skutočností a informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ako aj z iných dostupných zdrojov.

(120)

V roku 2020 predstavoval podiel Číny na svetovej produkcii surovej ocele 56,5 % v porovnaní s 53,3 % v roku 2019 (65). V septembri 2020 sa vo vyhlásení z 88. zasadnutia Výboru OECD pre oceľ konštatovalo, že „napriek globálnym negatívnym zmenám na strane dopytu sa výroba a zásoby v Číne oproti minulému roku výrazne zvýšili“. Výbor pre oceľ okrem toho poukázal „so znepokojením na odchýlku od celosvetového trendu v Číne, kde výroba ocele dosiahla v prvom polroku 2020 rekordné objemy a kde sa zásoby dostali na historicky vysokú úroveň. Tento vývoj predstavuje riziko nadmernej ponuky v Číne, čo zhoršuje globálnu nerovnováhu vyplývajúcu z náhlych zmien na strane dopytu v dôsledku pandémie COVID-19.“ Trend neustále sa rozširujúcej kapacity výroby ocele v Číne ešte viac podporilo „obrovské uvoľnenie úverových podmienok“ v kombinácii s rastúcimi investíciami veľkých výrobcov ocele, zatiaľ čo menší hráči stále zostávajú mimo systému kontroly kapacity. Aj v nedávnej správe OECD z februára 2021 sa poukázalo na rastúcu nadmernú kapacitu výroby ocele na celom svete, a to najmä v ázijských krajinách vrátane Číny (66).

(121)

Čínska vláda má ambiciózne plány pre svoj oceliarsky priemysel (67), pretože sa snaží odstrániť zastarané závody a nekonkurencieschopné spoločnosti s neprimeranými nákladmi, a zároveň sa zameriava na podporu a propagáciu výrobcov ocele, ktorí dodržiavajú vládne politiky a priority. Základnou myšlienkou je očistiť odvetvie, posilniť postavenie vedúcich hráčov a zbaviť sa tých, ktorí dosahujú slabšie výsledky, ako aj tých, ktorí nedodržiavajú vládne priority (alebo sa s nimi nezhodujú). Cieľom je vychovať „novú generáciu vedúcich predstaviteľov odvetvia“. Dosiahnuť sa to má prostredníctvom politík, ako je systém výmeny kapacít, konverzie dlhu na kapitál, ktoré dávajú štátu veľkú mieru vlastného uváženia pri rozhodovaní o činnosti jednotlivých firiem. Základným cieľom je zvýšiť kapacity „vybraných“ hráčov, ktorými sú vysokovýkonní výrobcovia spĺňajúci súčasné ciele vlády v oceliarskom priemysle.

(122)

Podľa informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa celková čínska kapacita na výrobu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla odhadovala na viac ako 345 miliónov ton, pričom v roku 2020 sa výroba aj čínska spotreba odhadovali na 314 miliónov ton. Na základe toho sa voľná kapacita v Číne v roku 2020 odhadovala na 31 miliónov ton, čo podáva obraz o voľnej kapacite v období revízneho prešetrovania a takmer sa rovná celkovej spotrebe v Únii na voľnom trhu (približne 35 miliónov ton) v období revízneho prešetrovania.

(123)

Zníženie čínskeho dopytu po oceli na začiatku roka 2021 je a bude kľúčovým faktorom zvyšovania vývozu. Výsledná nerovnováha medzi kapacitou a dopytom pravdepodobne zvýši tlak na výrobcov, aby vyvážali. Čínske kapacity sú v porovnaní so skutočnými potrebami čínskeho hospodárstva privysoké.

(124)

Okrem toho je jeden z hlavných trhov, a to Spojené štáty, chránený antidumpingovými opatreniami uloženými na prešetrovaný výrobok, ktoré obmedzujú prístup čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(125)

Na základe uvedeného je pravdepodobné, že čínski výrobcovia v prípade uplynutia platnosti opatrení budú smerovať svoje voľné kapacity vo veľkých množstvách na trh Únie za dumpingové ceny.

(126)

Trh Únie patrí medzi najväčšie trhy s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za tepla na celom svete. Čínsky trh nedokáže absorbovať nadmernú kapacitu ocele a trhy významných tretích krajín sú pre čínsky vývoz uzavreté, pretože majú voči ČĽR zavedené antidumpingové opatrenia, záruky alebo iné ochranné opatrenia (68). Okrem toho sú cenové úrovne v Únii (priemerná cena účtovaná výrobným odvetvím Únie bola počas obdobia revízneho prešetrovania 734 EUR/t) vyššie než priemerná cena účtovaná čínskymi vyvážajúcimi výrobcami do zvyšku sveta (714 EUR/t na úrovni CIF). Keďže ploché výrobky valcované za tepla sú komoditou veľmi citlivou na cenu, ako je vysvetlené v odôvodnení 200, čínski vývozcovia by mali v prípade uplynutia platnosti opatrení silnú motiváciu smerovať svoj vývoz do Únie.

(127)

Žiadateľ vo svojej žiadosti tvrdil, že samotné ochranné opatrenia Únie pre oceľ, ktoré sa uplatňujú na prešetrovaný výrobok, by nepostačovali na ochranu trhu Únie pred značnými množstvami dovozu za dumpingové ceny. Keďže Číne nebola pridelená žiadna kvóta pre konkrétnu krajinu na prešetrovaný výrobok, čínski vyvážajúci výrobcovia majú prístup k veľkému množstvu zvyškových objemov kvót, v rámci ktorých by mohli nasmerovať svoj vývoz na trh Únie, ak by platnosť antidumpingových opatrení uplynula. V dôsledku toho, ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili, objemy čínskeho vývozu sa pravdepodobne výrazne zvýšia v rámci zvyškovej kvóty, a tým zaplavia trh Únie skôr, ako by sa začalo uplatňovať akékoľvek clo pri prekročení kvóty podľa ochranného opatrenia.

(128)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že trh Únie predstavuje atraktívny cieľ pre existujúcu voľnú kapacitu v ČĽR, ak by sa zrušili antidumpingové opatrenia.

(129)

Po poskytnutí informácií združenie CISA tvrdilo, že aj keď je normálna hodnota čínskych vývozcov založená na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia, je nezmyselné, aby bola takmer dvojnásobná oproti výrobným nákladom výrobného odvetvia Únie.

(130)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 95 a 112, Komisia poskytla jednotkové hodnoty výrobných faktorov a vysvetlila metodiku použitú na výpočet normálnej hodnoty. Keďže vyvážajúci výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, zistenia týkajúce sa dovozu z ČĽR boli založené na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia vrátane databázy GTA s cieľom stanoviť nedeformované náklady na väčšinu výrobných faktorov, najmä suroviny. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(131)

Vzhľadom na zistenia týkajúce sa voľných kapacít, atraktívnosti trhu Únie z hľadiska veľkosti a cien a na skutočnosť, že ceny účtované vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR tretím krajinám sú výrazne nižšie ako stanovená normálna hodnota, Komisia dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(132)

Podľa žiadateľa vyrábalo podobný výrobok v Únii počas posudzovaného obdobia dvadsaťjeden výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(133)

Celková výroba prešetrovaného výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 70 miliónov ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, overené vyplnené dotazníky a vyplnený makrodotazník predložený združením EUROFER. Ako sa uvádza v odôvodnení 13, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 29 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(134)

Prešetrovaný výrobok sa považuje za prvotný materiál na výrobu rôznych výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca s pridanou hodnotou, počínajúc výrobkami valcovanými za studena. Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie je prevažne vertikálne integrované a vyrába prešetrovaný výrobok aj výrobky v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, trh vlastnej spotreby aj voľný trh boli podľa potreby analyzované samostatne.

(135)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom je pre analýzu ujmy dôležité, lebo výrobky určené na trh vlastnej spotreby nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu a prípadné transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík. Výroba určená na voľný trh je naopak v priamej konkurencii s dovozom dotknutého výrobku a ceny sú nastavené podľa trhových podmienok. Okrem toho celkový voľný trh zahŕňa predaj zo strany výrobcov z Únie neprepojeným zákazníkom a predaj prepojeným spoločnostiam na inú ako vlastnú spotrebu.

(136)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz o výrobnom odvetví Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti vo vzťahu k podobnému výrobku a určila, či bola výroba určená na trh vlastnej spotreby alebo voľný trh. Komisia zistila, že približne 60 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii bolo počas obdobia revízneho prešetrovania určených na trh vlastnej spotreby.

(137)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu v Únii na základe a) predaja všetkých známych výrobcov v Únii na trhu Únie, ako sa uvádza vo vyplnenom makrodotazníku združenia EUROFER, a b) dovozu do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu. Spotreba na trhu vlastnej spotreby Únie sa stanovila na základe použitia na vlastnú spotrebu a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii, ako sa uvádza vo vyplnenom makrodotazníku združenia EUROFER.

(138)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tisíckach ton)

(139)

Celková spotreba v Únii sa v roku 2019 znížila o 7 % a v roku 2020 prudko klesla o ďalších 12 % v dôsledku poklesu dopytu spôsobeného pandémiou COVID-19. Po tomto poklese však nasledovalo oživenie spôsobené nárastom dopytu po oceli počas obdobia revízneho prešetrovania, ale spotreba bola stále o 6 % nižšia než v roku 2018.

(140)

Spotreba na voľnom trhu sa vyvíjala podobne ako celková spotreba v Únii. Do roku 2020 prudko klesla o 19 % a počas obdobia revízneho prešetrovania sa výrazne zotavila a dokonca dosiahla úroveň o 1 % vyššiu než v roku 2018.

(141)

Vývoj spotreby na trhu vlastnej spotreby bol takmer totožný s vývojom celkovej spotreby v Únii, pričom do roku 2020 došlo k prudkému poklesu o 18 %, po ktorom nasledovalo oživenie, ktoré však dosiahlo len 89 % úrovne z roku 2018.

(142)

Celkovo sa celková spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia znížila o 6 %.

(143)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe porovnania medzi objemom dovozu a spotrebou na voľnom trhu Únie, ako sa uvádza v tabuľke 2.

(144)

Dovoz do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tisíckach ton), podiel na trhu a ceny (EUR/t)

(145)

Po uložení opatrení v roku 2017 klesol dovoz z Číny na bezvýznamnú úroveň, pričom v roku 2018 dosiahol zanedbateľný podiel na trhu vo výške 0,002 %. V rokoch 2018 až 2020 dovoz ešte viac klesol. Počas obdobia revízneho prešetrovania však dovoz z ČĽR v apríli 2021 prudko vzrástol v porovnaní s nízkymi úrovňami v predchádzajúcich troch rokoch. Podiel na trhu však zostal veľmi nízky, a to na úrovni 0,1 %.

(146)

Čínske dovozné ceny podľa údajov Eurostatu boli v rokoch 2018, 2019 a 2020 mimoriadne vysoké, hoci počas obdobia revízneho prešetrovania prudko klesli. Mimoriadne vysoké dovozné ceny v rokoch 2018 až 2020 pravdepodobne súvisia so skutočnosťou, že Čína vyvážala do Únie zanedbateľný objem, ktorý nemožno považovať za spoľahlivý.

(147)

Komisia usúdila, že čínske dovozné ceny uvádzané Eurostatom počas posudzovaného obdobia nie sú reprezentatívne pre priemerné ceny plochých výrobkov valcovaných za tepla z dôvodu veľmi nízkeho objemu dovozu z ČĽR počas tohto obdobia a že ich nemožno použiť na vyvodenie zmysluplných alebo relevantných záverov.

(148)

Dovoz prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(149)

Celkový dovoz prešetrovaného výrobku z tretích krajín iných ako dotknutá krajina sa od roku 2018 do roku 2020 znížil o 26 % a v roku 2021 prudko vzrástol a dosiahol trhový podiel 28 %, čo je o 20 % viac než v roku 2018. Celkovo Únia dováža ploché výrobky valcované za tepla z viac ako 40 krajín sveta. Piatimi najväčšími vývozcami plochých výrobkov valcovaných za tepla do EÚ počas obdobia revízneho prešetrovania boli Rusko, India, Turecko, Egypt a Taiwan, ktorí tvorili 18 % voľného trhu Únie a 65 % celkového dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla. Individuálne bolo najväčším vývozcom Rusko s podielom na trhu 5,8 %, zatiaľ čo ostatné štyri krajiny mali podiel na trhu od 2 % do 4 %. Žiadna iná krajina nemá podiel na trhu vyšší ako 2 %. Spomedzi najväčších vývozcov sa antidumpingové opatrenia v súčasnosti vzťahujú na dovoz z Ruska (69) a Turecka (70).

(150)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(151)

Ako sa uvádza v odôvodnení 13, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(152)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov poskytnutých žiadateľom, ktoré sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(153)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(154)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(155)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 136 – 137, s cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz o výrobnom odvetví Únie Komisia získala údaje o celkovej výrobe dotknutého výrobku a určila, či bola výroba určená na trh vlastnej spotreby alebo voľný trh. Ak to bolo relevantné a možné, Komisia osobitne analyzovala ukazovatele ujmy týkajúce sa voľného trhu a trhu vlastnej spotreby.

(156)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(157)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa vyvíjal podobne ako celková spotreba v Únii a počas posudzovaného obdobia sa celkovo znížil približne o 8 %, pričom v roku 2020 došlo k výraznému poklesu, po ktorom nasledovalo oživenie v dôsledku nárastu dopytu po oceli počas obdobia revízneho prešetrovania.

(158)

Zatiaľ čo výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila o 3 %, využitie kapacity vykazovalo rovnaký negatívny trend ako objem výroby a spotreba a od roku 2018 do obdobia revízneho prešetrovania sa znížilo o 10 %.

(159)

Objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na voľnom trhu (v tisíckach ton)

(160)

Vývoj objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie v posudzovanom období mal podobný priebeh ako trend v oblasti spotreby. Od roku 2018 do roku 2020 sa znížil z dôvodov uvedených v odôvodnení 139, po čom nasledoval nárast v období revízneho prešetrovania. Tento nárast v období revízneho prešetrovania však bol stále pod úrovňami z roku 2018.

(161)

Počas posudzovaného obdobia sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu z hľadiska spotreby v Únii od roku 2018 do roku 2020 mierne zvýšil zo 77 % na 79 % a od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania klesol o sedem percentuálnych bodov na 72 %. Ako sa uvádza v tabuľke 4, tento pokles sa vysvetľuje tým, že podiel dovozu z tretích krajín na trhu sa od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšil o 7 %, čo vysvetľuje stratu podielu výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu.

Tabuľka 7

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie a podiel na trhu (v tisíckach ton)

(162)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (pozostávajúci z použitia na vlastnú spotrebu a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie) sa od roku 2018 do roku 2020 znížil o 18 % a v roku 2021 sa zotavil o sedem percentuálnych bodov, čo viedlo k celkovému poklesu o 11 % počas posudzovaného obdobia z približne 45 miliónov ton na 40 miliónov ton od začiatku do konca obdobia revízneho prešetrovania. Celkovo sa na trhu vlastnej spotreby a voľnom trhu prejavil rovnaký trend. Komisia preto dospela k záveru, že vývoj trhu vlastnej spotreby nemal žiadny významný vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu.

(163)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu vlastnej spotreby (vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej výroby) zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný na úrovni medzi 58,1 % a 60,5 %.

(164)

V dôsledku znižujúcej sa spotreby a výroby výrobné odvetvie Únie stratilo objem predaja a podiel na voľnom trhu. Celkovo počas posudzovaného obdobia v prípade výrobného odvetvia Únie nedošlo k žiadnemu rastu.

(165)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(166)

Od roku 2018 do obdobia revízneho prešetrovania počet zamestnancov zapojených do výroby prešetrovaného výrobku vykazoval podobný trend ako objem výroby v Únii, v rokoch 2018 až 2020 prudko klesol a počas obdobia revízneho prešetrovania sa mierne zotavil. Celkovo došlo počas posudzovaného obdobia k poklesu o 7 %.

(167)

Produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie, ktorá sa meria ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca, zostala v posudzovanom období celkovo stabilná.

(168)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 114, nebolo možné konštatovať pozitívne stanovenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania. V dôsledku toho sa nedalo stanoviť žiadne dumpingové rozpätie. Prešetrovanie bolo preto zamerané na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia antidumpingových opatrení.

(169)

Antidumpingové opatrenia uložené po pôvodnom prešetrovaní umožnili výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa z minulého dumpingu, ako to dokazujú údaje za rok 2018. Potvrdili to aj zistenia Komisie v antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov valcovaných za tepla z Turecka (71).

(170)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/t)

(171)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa v rokoch 2018 až 2020 znížili o 18 % a v roku 2021 sa v porovnaní s rokom 2018 prudko zvýšili o 34 %. Vývoj jednotkových predajných cien v posudzovanom období ovplyvnili vážne narušenia spôsobené pandémiou COVID-19 a obnovenie dopytu po pandémii. V roku 2021 boli vysoký dopyt po oceli, obmedzená ponuka a zvýšené výrobné náklady faktormi, ktoré ovplyvnili náhly a výrazný nárast jednotkovej predajnej ceny.

(172)

Jednotkové výrobné náklady sa za dotknuté obdobie zvýšili o 29 %. V roku 2019 sa však výrobné náklady zvýšili, zatiaľ čo jednotkové predajné ceny klesli. Neschopnosť výrobného odvetvia Únie premietnuť zvýšené výrobné náklady do svojich predajných cien bola spôsobená veľkým objemom dumpingového dovozu z Turecka, ktorý tlačil ceny nadol. V roku 2020 klesli tak výrobné náklady, ako aj predajné ceny, ale výrobné náklady poklesli v menšej miere. Spôsobil to prepad trhu počas pandémie COVID-19, ktorý výrazne stlačil ceny nadol, zatiaľ čo výrobné náklady boli ovplyvnené menej. Jednotkové výrobné náklady v roku 2021 prudko vzrástli v dôsledku vysokého nárastu cien energií a komodít. V dôsledku oživenia po pandémii COVID-19 však prudko vzrástol aj dopyt a následne sa výrazne zvýšili aj ceny (o viac ako 50 % medzi rokom 2020 a obdobím revízneho prešetrovania), dokonca viac ako výrobné náklady v tom istom období.

(173)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(174)

Počas posudzovaného obdobia priemerné náklady práce vzrástli o 22 %. Zatiaľ čo počet zamestnancov v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2018 klesol, priemerné náklady práce na zamestnanca sa zvýšili.

(175)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(176)

Počas posudzovaného obdobia sa zásoby plochých výrobkov valcovaných za tepla výrobného odvetvia Únie neustále znižovali, pričom v roku 2020 došlo k prudkému poklesu, čo sa vysvetľuje vplyvom pandémie COVID-19, a v roku 2021 bol zaznamenaný opätovný nárast. Pre odvetvie plochých výrobkov valcovaných za tepla v Únii sú charakteristické rámcové zmluvy (mesačné, štvrťročné, ročné) medzi výrobcami a zákazníkmi, v ktorých sa stanovujú množstvá a ceny. Tieto rámcové zmluvy sa vykonávajú prostredníctvom objednávok podľa potrieb zákazníkov. V dôsledku toho môže výrobné odvetvie Únie plánovať výrobu a zásoby. Na základe uvedeného a ako sa zistilo aj v pôvodnom prešetrovaní, zásoby sa nepovažujú za dôležitý ukazovateľ ujmy pre toto výrobné odvetvie, keďže väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov.

(177)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(178)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku na voľnom trhu Únie ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(179)

Ziskovosť počas posudzovaného obdobia kolísala a celková ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 5,7 percentuálneho bodu. Po uložení opatrení v roku 2017 sa výrobné odvetvie zotavilo a v roku 2018 zaznamenalo zisk. V roku 2019 však došlo k stratám a v roku 2020 uprostred pandémie ziskovosť dosiahla najnižšiu úroveň, konkrétne –18 %, zatiaľ čo v roku 2021 sa zisk výrazne zvýšil na 14,1 %. Po uložení opatrení proti ČĽR v roku 2017 sa rýchlo zvýšil dumpingový dovoz za nízke ceny z Turecka, čo vysvetľuje pokles ziskovosti v roku 2019. Tento pokles ziskovosti potom ešte zhoršili náhle zmeny spôsobené globálnou pandémiou v roku 2020, ako napríklad narušenia dodávateľských reťazcov a pokles spotreby ocele. Prudký nárast dopytu po oceli spolu so zvýšenými predajnými cenami viedol v roku 2021 k výnimočne vysokým ziskom, čo pre výrobné odvetvie Únie znamenalo výnimočný rok.

(180)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoje činnosti z vlastných zdrojov. Čistý peňažný tok sa vyvíjal podobne ako ziskovosť: prudký pokles v rokoch 2019 – 2020, po ktorom nasledoval výrazný nárast v období revízneho prešetrovania.

(181)

Od roku 2018 do obdobia revízneho prešetrovania sa investície zvýšili o 82 %. Celkovo investičné toky počas posudzovaného obdobia vykazovali bimodálne rozdelenie: investície sa v roku 2019 výrazne zvýšili, po čom nasledoval pokles v roku 2020 a druhý vrchol v roku 2021. Vo všeobecnosti boli investície zamerané na zlepšenie kvality a ekologizáciu výroby.

(182)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií sa počas obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2018 výrazne zlepšila. V skutočnosti sa počas posudzovaného obdobia návratnosť investícií zvýšila o 8,3 percentuálneho bodu. Vyvíjala sa podobne ako ziskovosť: prudký pokles v rokoch 2019 a 2020, po ktorom nasledoval výrazný nárast v období revízneho prešetrovania.

(183)

Schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získavať kapitál nebola počas obdobia revízneho prešetrovania, v ktorom došlo k rýchlemu zotaveniu z pandémie, ovplyvnená.

(184)

Po uložení antidumpingových opatrení na dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny v roku 2017 sa dovoz z Číny znížil a počas posudzovaného obdobia zostal pod úrovňou de minimis, čo výrobnému odvetviu Únie umožnilo začať sa zotavovať zo škodlivého vplyvu dumpingového dovozu z Číny, a ako Komisia potvrdila v nariadení Komisie 2021/1100 týkajúcom sa dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku (72), do konca roka 2018 sa výrobné odvetvie Únie zotavilo. Oživenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa však náhle zastavilo a zvrátilo v roku 2019, keď výrobné odvetvie Únie muselo čeliť značnému objemu dumpingového dovozu z Turecka za nízke ceny, čo ho nútilo stanoviť ceny pod úrovňou nákladov, aby si udržalo svoj podiel na trhu, a to spôsobilo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu (73). V júli 2021 Komisia uložila konečné opatrenia voči Turecku a vďaka rôznym pôsobiacim faktorom, ako je vysvetlené v odôvodnení 179, sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie zlepšila a do konca roka 2021 sa zotavila na podobnú úroveň ako v roku 2018. Preto sa usúdilo, že počas obdobia revízneho prešetrovania výrobné odvetvie Únie už netrpelo ujmou.

(185)

Konkrétne takmer všetky ukazovatele ujmy, najmä výroba, využitie kapacity, objemy predaja a predajné ceny, zamestnanosť a produktivita, zisk, peňažný tok a návratnosť investícií, vykazovali počas posudzovaného obdobia podobný trend. Tento trend bol charakterizovaný poklesom v roku 2019, výraznejším poklesom v roku 2020 a opätovným nárastom v období revízneho prešetrovania na úroveň podobnú úrovni na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2018. Príčinou tohto nepravidelného vývoja je najmä značný prílev dumpingového dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla za nízke ceny z Turecka súbežne s jedinečnou dynamikou spôsobenou pandémiou COVID-19. Obmedzenia pohybu a prerušenia priemyselnej činnosti viedli v roku 2020 k mimoriadne nízkej úrovni spotreby ocele a nízkemu dopytu po oceli, zatiaľ čo v roku 2021 počas oživenia po pandémii COVID-19 dopyt po oceli a jej ceny prudko vzrástli, čo okrem iného viedlo k mimoriadne vysokým ziskom oceliarskeho priemyslu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(186)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(187)

Ukazovatele však nemožno analyzovať bez zohľadnenia mimoriadne priaznivých podmienok na trhu s oceľou v roku 2021. V roku 2020 však pandémiou vyvolané spomalenie priemyselnej činnosti a z neho vyplývajúce zníženie dopytu po oceli viedli k výraznému poklesu výkonnosti oceliarskeho priemyslu a svetového hospodárstva vo všeobecnosti. V roku 2021 vďaka oživeniu dopytu po oceli jej spotreba výrazne vzrástla, rovnako ako ceny ocele.

(188)

Ako sa uvádza v odôvodnení 186, Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Na druhej strane, ako je vysvetlené v odôvodnení 131, Komisia dospela k záveru, že v prípade neexistencie antidumpingových opatrení by pravdepodobne došlo k opätovnému výskytu dumpingu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR v prípade, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(189)

Komisia v tejto súvislosti preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Číne, atraktívnosť trhu Únie, pravdepodobné cenové úrovne dovozu z Číny pri neexistujúcich antidumpingových opatreniach a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(190)

Ako sa uvádza v odôvodnení 122, výrobcovia v Číne majú značnú voľnú kapacitu. Odhadovaná čínska voľná kapacita totiž zodpovedá 89 % objemu spotreby na voľnom trhu EÚ. Ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, táto voľná kapacita by sa mohla použiť na výrobu prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 123, klesajúci čínsky dopyt po oceli je a bude kľúčovým faktorom zvyšovania vývozu. Výsledná nerovnováha medzi kapacitou a dopytom v Číne pravdepodobne zvýši tlak na čínskych výrobcov, aby vyvážali.

(191)

Okrem toho sú Spojené štáty ako jeden z hlavných trhov chránené antidumpingovými opatreniami uloženými na prešetrovaný výrobok, ktoré obmedzujú prístup čínskych výrobcov.

(192)

Ako sa uvádza v odôvodnení 126, trh Únie patrí medzi najväčšie trhy s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za tepla na celom svete. Čínsky trh navyše nedokáže absorbovať nadmernú kapacitu ocele a trhy významných tretích krajín sú pre čínsky vývoz uzavreté, pretože majú voči ČĽR zavedené antidumpingové opatrenia, záruky alebo iné ochranné opatrenia. Okrem toho cenové úrovne v Únii sú vyššie než priemerná cena, ktorú čínski vývozcovia účtujú zvyšku sveta. Preto trh Únie predstavuje atraktívny cieľ pre existujúcu voľnú kapacitu v ČĽR, ak by sa zrušili antidumpingové opatrenia.

(193)

Po poskytnutí informácií združenie CISA spochybnilo závery týkajúce sa atraktívnosti trhu Únie, pričom tvrdilo, že čínsky oceliarsky priemysel sa spolieha na svoj domáci trh a že čínska domáca spotreba je desaťkrát vyššia ako v segmente voľného trhu EÚ. Ďalej zdôraznilo, že od 1. augusta 2021 určité výrobky z ocele vrátane plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla už nie sú oprávnené na vývozné zľavy z DPH, čo má odrádzajúci účinok na vývoz a vedie k presmerovaniu čínskej výroby ocele na čínske domáce výrobné odvetvie.

(194)

Komisia uznala, že čínska domáca spotreba plochých výrobkov valcovaných za tepla je výrazne vyššia v porovnaní s voľným trhom EÚ, ale ako je vysvetlené v odôvodnení 190, výrobcovia v Číne majú značnú voľnú kapacitu, ktorú nedokážu uplatniť na svojom domácom trhu. Čínskym výrobcom tak nič nebráni použiť túto voľnú kapacitu na výrobu prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 123, klesajúci čínsky dopyt po oceli je a bude kľúčovým faktorom zvyšovania vývozu. Výsledná nerovnováha medzi výrobnou kapacitou a dopytom v Číne pravdepodobne zvýši tlak na čínskych výrobcov, aby vyvážali. Pokiaľ ide o údajnú zmenu v systéme DPH, Komisia poznamenala, že združenie CISA nepredložilo žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že zmena zliav z DPH by viedla alebo povedie k akýmkoľvek významným zmenám vývozného správania čínskych výrobcov. Komisia preto toto tvrdenie zamietla ako nepodložené.

(195)

Vzhľadom na nízky objem dovozu z ČĽR v rokoch 2018 až 2021 Komisia usúdila, že na dovozné ceny uvádzané Eurostatom sa pri určovaní pravdepodobných cien dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny v prípade neexistencie antidumpingových opatrení nemožno spoliehať. Namiesto toho Komisia považovala za reprezentatívne zástupnú hodnotu vývozných cien z ČĽR do všetkých tretích krajín okrem Únie (ďalej len „zvyšok sveta“).

(196)

Ako je uvedené v odôvodnení 117, Komisia stanovila, že čínske vývozné ceny (FOB) do zvyšku sveta boli počas obdobia revízneho prešetrovania v priemere 660 EUR/t. Na základe tejto ceny a s cieľom určiť pravdepodobnú cenu, za ktorú by čínsky vývoz dorazil na hranice Únie, Komisia pripočítala náklady na poistenie a prepravu. Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia využila ako najlepšie dostupné skutočnosti náklady použité v pôvodnom prešetrovaní, t. j. 52 EUR/t, čo predstavuje 7,9 % ceny za tonu. Komisia preto dospela k záveru, že pravdepodobná dovozná cena CIF čínskeho vývozu plochých výrobkov valcovaných za tepla do Únie by bez opatrení nebola vyššia ako 712 EUR/t.

(197)

Vzhľadom na to, že sa použili štatistické údaje, keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, bolo možné stanoviť len priemernú cenu za tonu pre veľké množstvo rôznych druhov výrobkov. A keďže Komisia nemala dostatok informácií na úrovni druhu výrobku, nemohla vykonať presný výpočet podhodnotenia ceny, ale musela sa obmedziť na porovnanie priemerných cien za tonu.

(198)

Takto stanovená čínska vývozná cena sa porovnala s váženým priemerom predajných cien počas revízneho prešetrovania, ktoré výrobcovia z Únie zaradení do vzorky účtovali zákazníkom na trhu Únie, upraveným na úroveň cien zo závodu.

(199)

Porovnanie cien sa uskutočnilo na rovnakej úrovni obchodu a výsledok porovnania sa rovnako ako v prípade presnej metodiky výpočtu podhodnotenia ceny vyjadril ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania. Ukázalo sa, že čínsky vývoz do Únie by v priemere podhodnotil priemerné ceny výrobného odvetvia Únie približne o 8 %.

(200)

Ploché výrobky valcované za tepla sú komoditou, ktorá je veľmi citlivá na cenu, a ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny a aj v prešetrovaní rovnakého výrobku z Turecka, pomerne nízke úrovne podhodnotenia ceny v kombinácii s veľkými objemami môžu mať značný a okamžitý vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie (74). V oboch týchto prešetrovaniach rozpätie podhodnotenia ceny pod 5 % prinútilo výrobné odvetvie Únie znížiť predajné ceny (alebo stratiť podiel na trhu) do takej miery, že mu v krátkodobom horizonte vznikla značná ujma.

(201)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie sa počas obdobia revízneho prešetrovania práve spamätávalo z turbulentného a hospodársky náročného obdobia vrátane pandémie COVID-19 s nahromadenými stratami, sa stále nachádza v nestabilnej situácii. Je preto veľmi pravdepodobné, že opätovný výskyt dumpingového dovozu z Číny za nízke ceny v značných objemoch, ktoré podhodnocujú ceny Únie, by mal značný nepriaznivý vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie, najmä pokiaľ ide o výrobu, objemy predaja a ceny, ziskovosť a investičné potreby, čo by viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(202)

Po poskytnutí informácií združenie CISA spochybnilo výber posudzovaného obdobia na analýzu ujmy. Argumentovalo, že dumpingový dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla vo zvýšených objemoch z Turecka v roku 2019, spomalenie hospodárskeho rastu vyvolané pandémiou COVID-19 a intenzívne oživenie po pandémii skreslili dôkazy, ktoré slúžili ako základ na analýzu dumpingu a ujmy. Združenie tvrdilo, že Komisia mala analyzovať iné obdobie, a navrhlo preskúmať predĺžené obdobie, ktoré zahŕňa jeden alebo dva roky pred posudzovaným obdobím (2016 – 2018), ako aj po období revízneho prešetrovania (2022).

(203)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Pripomenula, že rôzne prvky, ktoré združenie CISA uviedlo ako schopné skresliť dôkazy počas posudzovaného obdobia, boli zohľadnené a dôkladne zvážené v analýze ujmy, ktorú vykonala Komisia. Komisia ďalej poznamenala, že aj keby sa zvážilo predĺžené obdobie pred obdobím revízneho prešetrovania, ako navrhlo združenie CISA, naďalej by boli prítomné tie isté prvky. Pokiaľ ide o obdobie revízneho prešetrovania, Komisia pripomenula, že na základe článku 6 ods. 1 základného nariadenia „sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré v prípade dumpingu trvá bežne najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa nezohľadnia“. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že od Komisie nemožno vyžadovať, aby vo svojich výpočtoch zohľadnila dôkazy týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania, ibaže by tieto dôkazy odhalili také nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by sa predpokladané zavedenie antidumpingového cla javilo ako zjavne neprimerané (75). Rovnaké odôvodnenie by sa analogicky malo uplatňovať aj na revízne prešetrovania začaté podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Združenie CISA neposkytlo žiadne dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že pre vývoj po období revízneho prešetrovania by opätovné uloženie cla bolo zjavne neprimerané.

(204)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu dumpingového dovozu z ČĽR za ceny spôsobujúce ujmu, čím by pravdepodobne došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(205)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(206)

Výrobné odvetvie Únie sa nachádza v 15 členských štátoch (Belgicko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko). V súvislosti s prešetrovaným výrobkom zamestnáva viac ako 38 000 zamestnancov.

(207)

V prípade neexistencie opatrení výrobné odvetvie Únie už nebude chránené proti pravdepodobnému nárastu dumpingového dovozu z Číny, čím by vznikla značná ujma. Účinok antidumpingových opatrení bude pre výrobcov z Únie pozitívny, keďže opatrenia pomôžu výrobnému odvetviu Únie pokračovať v zotavovaní sa z minulého dumpingu. Je preto v jednoznačnom záujme výrobného odvetvia Únie zachovať opatrenia.

(208)

Komisia sa obrátila na všetkých známych používateľov a neprepojených dovozcov. Neprihlásili sa žiadni používatelia ani neprepojení dovozcovia, ktorí by na tomto prešetrovaní spolupracovali a predložili vyplnený dotazník. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu používateľov a neprepojených dovozcov, a keďže nič nesvedčí o opaku, pokračovanie opatrení neodporuje záujmom používateľov a dovozcov.

(209)

Komisia okrem toho analyzovala, či by opatrenia voči Číne mali negatívny vplyv na bezpečnosť dodávok, keďže v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla sú zavedené aj opatrenia voči Turecku, Brazílii, Iránu a Rusku. Podľa údajov z makrodotazníka združenia EUROFER bola úroveň využitia kapacity výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania 75 % a celková výrobná kapacita prekročila celkovú spotrebu v Únii o 18 miliónov ton. Okrem toho napriek opatreniam voči niektorým hlavným vývozcom plochých výrobkov valcovaných za tepla takmer 40 krajín vyvážalo počas obdobia revízneho prešetrovania prešetrovaný výrobok do Únie, čo dokazuje, že uloženie opatrení by nemalo vplyv na diverzifikáciu dodávok. Z týchto dôvodov a vzhľadom na to, že používatelia a dovozcovia nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že na úrovni dodávok pre používateľov v odberateľských odvetviach neexistujú žiadne potenciálne riziká.

(210)

Po poskytnutí informácií združenie CISA poukázalo na ochranné opatrenie EÚ týkajúce sa okrem iného dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny, ktoré výrazne obmedzuje možnosť čínskych výrobcov vyvážať ploché výrobky valcované za tepla na trh EÚ, ako aj toky voľného obchodu na úkor nadväzujúcich výrobcov a koncových používateľov.

(211)

Komisia pripomenula, že predmetné ochranné opatrenie nemožno považovať za opatrenie trvalého charakteru a že aktuálne platné opatrenie (76) nemá žiadny vplyv na posúdenie pravdepodobnosti zvýšenia dovozu v prípade neexistencie antidumpingových ciel. Vzhľadom na dočasný charakter ochranných opatrení týkajúcich sa ocele Komisia konštatuje, že nemôžu mať vplyv na jej závery v tomto prešetrovaní. Pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, ako sa uvádza v odôvodnení 209, celková výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie presahovala celkovú spotrebu v Únii a počas obdobia revízneho prešetrovania vyvážalo ploché výrobky valcované za tepla do Únie niekoľko ďalších tretích krajín. Ochranné opatrenie sa okrem toho pravidelne preskúmava a podľa potreby upravuje s cieľom zabezpečiť dostatočné dodávky ocele na trh Únie. Preto by ochranné opatrenia nepredstavovali riziko pre bezpečnosť dodávok pre následných používateľov.

(212)

Združenie CISA navyše tvrdilo, že zavedenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (Carbon Border Adjustment Mechanism – ďalej len „CBAM“) by zhoršilo prístup na trh EÚ vzhľadom na zaťažujúce ohlasovacie povinnosti a príplatky spojené s mechanizmom CBAM.

(213)

Komisia pripomenula, že mechanizmus CBAM nadobudne účinnosť až v októbri 2023 a že počas prechodného obdobia do roku 2026 budú musieť dovozcovia ohlasovať len emisie viazané vo svojom tovare bez akýchkoľvek finančných poplatkov. Stanoveným dôvodom tohto prechodného obdobia je poskytnúť stranám čas na prispôsobenie sa pred zavedením konečného systému a znížiť riziko narušenia obchodu. Komisia preto usúdila, že akékoľvek posúdenie potenciálneho vplyvu mechanizmu CBAM na budúce obchodné toky plochých výrobkov valcovaných za tepla je predčasné, a tvrdenie zamietla.

(214)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by hovorili v neprospech pokračovania existujúcich opatrení na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR.

(215)

Združenie CISA tvrdilo, že súčasné antidumpingové opatrenia by sa mali pozastaviť v súlade s článkom 14 ods. 4 základného nariadenia, pričom argumentovalo, že sú splnené obe podmienky stanovené v uvedenom článku 14 ods. 4 základného nariadenia. Tvrdilo, že trhové podmienky sa dočasne zmenili do takej miery, že je nepravdepodobné, že by v dôsledku takéhoto pozastavenia pokračovala alebo opätovne nastala ujma. V tejto súvislosti združenie CISA pripomenulo očakávania rastu odberateľského odvetvia Únie a očakávané oživenie hospodárstva po pandémii COVID-19, zvýšenie cien dotknutého výrobku, očakávaný pokles objemu dovozu z Ruska a Ukrajiny a vykonávacie rozhodnutie na pozastavenie konečných antidumpingových ciel uložených na ploché valcované výrobky z hliníka z ČĽR (77).

(216)

Komisia tvrdenie združenia CISA zamietla ako všeobecné a nepodložené. Na druhej strane sa revíznym prešetrovaním zistilo, že k opakovanému výskytu ujmy by došlo v prípade neexistencie opatrení a mutatis mutandis aj v prípade pozastavenia. Po poskytnutí informácií združenie CISA zopakovalo toto tvrdenie, ale nepredložilo žiadny nový argument.

(217)

Na základe záverov Komisie o opätovnom výskyte dumpingu, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie by sa antidumpingové opatrenia na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR mali zachovať.

(218)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(219)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(220)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(221)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z uvedených individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(222)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (78). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(223)

Vývozca alebo výrobca, ktorý nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla v súčasnosti uplatňovaného na jeho vývoz, môže Komisiu požiadať, aby sa na neho vzťahovala sadzba antidumpingového cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala vyhovieť takejto žiadosti za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca musí preukázať, že: i) v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla uplatňovaného na jeho vývoz, nevyvážal dotknutý výrobok do Únie; ii) nie je prepojený so spoločnosťou, ktorá v uvedenom období dotknutý výrobok dovážala, a preto sa na ňu vzťahujú antidumpingové clá, a iii) vyvážal dotknutý výrobok do Únie po tomto období alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

(224)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (79), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(225)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,