(1)

Kvalifikovaná pracovná sila je rozhodujúca pre posilnenie udržateľnej konkurencieschopnosti Únie, podporu oživenia hospodárstva po pandémii covidu-19 sprevádzaného tvorbou veľkého počtu pracovných miest a zaistenie sociálne spravodlivej digitálnej a zelenej transformácie. Ľudia musia držať krok s vývojom na trhoch práce a neustále si zvyšovať úroveň svojich zručností. Nové a lepšie zručnosti otvárajú viac možností a pripravujú ľudí na to, aby zohrávali aktívnu úlohu pri zvládaní zmien postavenia na trhu práce a plne sa zapájali do života spoločnosti prechádzajúcej demografickými zmenami. Zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia dospelých môžu okrem toho byť účinným nástrojom pri podporovaní sociálnej spravodlivosti a inklúzie pre spravodlivú transformáciu.

(2)

V článku 14 ods. 1 Charty základných práv (1) sa stanovuje, že každý má právo na vzdelanie a na prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelávaniu. V prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv (ďalej len „pilier“), ktorý spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 (2) sa stanovuje, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce. Štvrtá zásada piliera sa týka aktívnej podpory zamestnanosti na obhajobu práva každého na včasnú a cielenú pomoc na zlepšenie vyhliadok, pokiaľ ide o zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť. V piatej zásade piliera o bezpečnom a adaptabilnom zamestnaní sa zdôrazňuje, že bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu pracovníci majú právo na spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o pracovné podmienky, prístup k sociálnej ochrane a odbornej príprave.

(3)

Európska rada 25. júna 2021 uvítala hlavné ciele Únie v rámci akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv v súlade s Portským vyhlásením z 8. mája 2021, ktorými sa podporí snaha zabezpečiť, aby sa do roku 2030 minimálne 60 % všetkých dospelých každoročne zúčastňovalo na odbornej príprave. Účasť na vzdelávaní dospelých v Únii však v poslednom desaťročí stagnuje a 21 členských štátov nesplnilo cieľ na rok 2020 na úrovni Únie. Rada so zreteľom na to prijala uznesenie o novom európskom programe vzdelávania dospelých na roky 2021 – 2030 (3) v záujme podpory pokroku pri dosahovaní hlavného cieľa Únie v oblasti vzdelávania dospelých. Možnosti rozvoja zručností sú príliš často nedosiahnuteľné pre mnohých dospelých, ako sú osoby v atypických formách práce, zamestnanci malých a stredných podnikov (MSP), nezamestnané, neaktívne a nízkokvalifikované osoby.

(4)

Európsky program v oblasti zručností, ktorý Komisia prijala 1. júla 2020, obsahuje výzvu na revolúciu v zručnostiach, aby sa zelená a digitálna transformácia premenili na možnosti rýchlej a spravodlivej obnovy. Okrem iného sa v ňom oznamuje, že Komisia preskúma individuálne vzdelávacie účty ako nástroj podpory zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie dospelých v produktívnom veku, pričom doplní iné opatrenia zamerané na zamestnávateľov a poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy.

(5)

V súvislosti s prechodom na moderné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, ako sa stanovuje v rámci Európskej zelenej dohody, ktorej cieľom je klimatická neutralita do roku 2050, bude potrebné zabezpečiť zručnosti pre zelenú transformáciu, ako aj zvýšenie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovnej sily. V oznámení Komisie zo 14. júla 2021„Fit for 55“ sa uznáva, že zelená transformácia môže uspieť len vtedy, ak bude EÚ disponovať kvalifikovanou pracovnou silou, ktorú potrebuje na udržanie svojej konkurencieschopnosti, a poukazuje sa na kľúčové opatrenia v rámci Európskeho programu v oblasti zručností s cieľom vybaviť ľudí zručnosťami potrebnými na zelenú a digitálnu transformáciu.

(6)

V oznámení Komisie z 9. marca 2021 o digitálnom desaťročí Európy sa uznáva nedostatok zamestnancov s primeranými digitálnymi zručnosťami, ako aj rodová nerovnováha medzi odborníkmi na informačné a komunikačné technológie (IKT) a absolventmi v oblasti vied, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM). V oznámení sa znovu opakuje cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby do roku 2030 minimálne 80 % populácie Únie disponovalo aspoň základnými digitálnymi zručnosťami, a ako ďalší cieľ do roku 2030 sa navrhuje, aby bolo zamestnaných 20 miliónov odborníkov na IKT s rovnomernejším zastúpením žien a mužov. V návrhu Komisie z 15. septembra 2021 Cesta k digitálnemu desaťročiu sa predpokladá ustanovenie rámca na umožnenie napredovania v týchto cieľoch. V akčnom pláne digitálneho vzdelávania z 30. septembra 2020 na roky 2021 – 2027 sa zdôrazňuje, že technologické prostriedky by sa mali použiť na uľahčenie prístupnosti a posilnenie flexibility možností vzdelávania vrátane zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie.

(7)

V oznámení Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu Komisia vyzýva na prijatie ráznych opatrení zameraných na to, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo realitou pre všetkých a aby sa zabezpečilo, že vzdelávanie a odborná príprava udržiavajú krok so súbežnou transformáciou a pomáhajú ju realizovať.

(8)

V záveroch Rady z 8. júna 2020 (4) sa členské štáty vyzývajú, aby s prihliadnutím na vnútroštátnu situáciu a rešpektujúc pritom úlohu a nezávislosť sociálnych partnerov skúmali možné modely verejného a súkromného financovania celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností na individuálnej úrovni, keďže udržateľné financovanie je obzvlášť dôležité v situácii, keď je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a venovali osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám a nízkokvalifikovaným pracovníkom, a v súlade so svojimi právomocami vyzývajú Komisiu, aby členské štáty v tomto úsilí podporila.

(9)

Jednou z hlavných prekážok ovplyvňujúcich účasť na vzdelávaní je nedostatočná finančná podpora pre jednotlivcov. Celkove sú verejné a súkromné investície nedostatočné. Väčšinu odbornej prípravy súvisiacej so zamestnaním v Únii financujú zamestnávatelia. Mnohé spoločnosti, najmä MSP, však neposkytujú alebo nefinancujú odbornú prípravu pre svojich zamestnancov a jednotlivci v atypickej forme práce majú obmedzený alebo žiadny prístup k odbornej príprave financovanej zamestnávateľmi. Takéto nerovnosti by mohli narúšať blahobyt a zdravie jednotlivcov, znižovať hospodársku konkurencieschopnosť, viesť k premárneným možnostiam a k prekážkam pre inovácie a predstavovať riziko, že sa pri prechode na udržateľnejšie hospodárske činnosti zabudne na ľudí.

(10)

Významným faktorom, ktorý dospelým bráni vyhľadávať odbornú prípravu, sú okrem priamych nákladoch aj časové obmedzenia. Hoci vo väčšine členských štátov existujú pravidlá týkajúce sa plateného voľna na odbornú prípravu (5), informovanosť o ňom a jeho využívanie zo strany dospelých v produktívnom veku je často na nízkej úrovni a pravidlá sa často nevzťahujú na atypických pracovníkov alebo neumožňujú dospelým vyhľadávať vzdelávanie a odbornú prípravu počas nezamestnanosti alebo nízkej úrovne hospodárskej činnosti.

(11)

Mnohí dospelí, najmä medzi nízkokvalifikovanými osobami a osobami, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, nie sú motivovaní absolvovať odbornú prípravu. Nemusia si uvedomovať svoje potreby zručností a nemusia vedieť, či sú podpora a odborná príprava k dispozícii, alebo či majú dobrú kvalitu a či sú uznávané na trhu práce. Navyše ľudia nemusia byť motivovaní zapojiť sa do odbornej prípravy, ktorá bola zvolená bez konzultácie s nimi a nie je prispôsobená ich potrebám.

(12)

V Únii je potrebný nový prístup k zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii. Mal by dopĺňať existujúce nástroje a nadväzovať na politické záväzky tým, že sa ním posilní postavenie jednotlivcov a poskytne sa im podpora a nástroje, ktoré potrebujú na zvýšenie úrovne zručností alebo rekvalifikáciu, na všetkých úrovniach zručností.

(13)

Poradný výbor pre odbornú prípravu vo svojom stanovisku zo 16. augusta 2021 k iniciatíve Únie v oblasti individuálnych vzdelávacích účtov a posilnenia poskytovania odbornej prípravy v Európe uviedol, že takáto iniciatíva by mala prispievať k väčšiemu zapájaniu, motivácii a účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave. Hlavnou výzvou je zlepšiť zosúlaďovanie zručností a pracovných miest a zaistiť prístup k rôznorodým možnostiam kvalitnej odbornej prípravy poskytovaním relevantnejšej a lepšie cielenej odbornej prípravy. Poradný výbor pre odbornú prípravu vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že výber mechanizmov financovania a individualizovaných stimulov podľa cieľových skupín na vnútroštátnej úrovni by sa mal riadiť vnútroštátnymi potrebami a prioritami.

(14)

Jedným z možných prístupov k riešeniu uvedených otázok je poskytnúť ľuďom priamu podporu prostredníctvom nárokov na odbornú prípravu v individuálnych vzdelávacích účtoch. Jeho súčasťou je aj vytvorenie rozsiahleho podporného rámca, ktorý jednotlivcom umožní prístup k príležitostiam odbornej prípravy, informáciám, usmerneniam, platenému voľnu na odbornú prípravu a uznávaniu výsledkov odbornej prípravy. Tento prístup môže dopĺňať existujúce iniciatívy na vnútroštátnej úrovni.

(15)

Odporúča sa, aby sa individuálny nárok na odbornú prípravu vymedzil na vnútroštátnej úrovni v súlade s potrebami odbornej prípravy ľudí (6) a s prihliadnutím na iné existujúce nástroje. Prispôsobením financovania podľa potrieb sa môže zvýšiť efektívnosť iniciatívy. Členské štáty môžu stanoviť dodatočné nároky na odbornú prípravu pre jednotlivcov, ktorí to najviac potrebujú, v závislosti od vnútroštátneho kontextu a meniaceho sa trhu práce. Napríklad by členské štáty mohli navýšiť individuálne vzdelávacie účty v strategických odvetviach (7) s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu. Kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú účasť na zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii, sú okrem finančných nárokov aj relevantnosť, užitočnosť a uznanie odbornej prípravy. Odporúča sa tiež, aby sa o týchto otázkach konzultovalo so sociálnymi partnermi a s príslušnými zainteresovanými stranami.

(16)

Individuálne vzdelávacie účty by mali umožniť ľuďom zhromažďovať a využívať nároky na odbornú prípravu počas stanoveného obdobia, ktorý by sa mal vymedziť na vnútroštátnej úrovni, aby mohli absolvovať dlhšiu alebo nákladnejšiu odbornú prípravu alebo aby sa mohli odborne pripravovať počas hospodárskych poklesov v reakcii na potreby nových zručností. Jednotlivci by mali mať možnosť uchovávať si svoje individuálne nároky na odbornú prípravu nezávisle od svojho postavenia v rámci pracovnej sily alebo postavenia v zamestnaní a zmien počas kariéry. Členské štáty sa vyzývajú, aby stanovili pravidlá pre skončenie platnosti nárokov, ktoré stimulujú vzdelávajúce sa osoby, aby svoje nároky využili v plnej miere.

(17)

Mala by sa podporovať možnosť uchovania individuálnych nárokov na odbornú prípravu počas období, kedy jednotlivec žije v inom členskom štáte, alebo využívanie individuálnych nárokov na odbornú prípravu na prístup k uznávanej odbornej príprave so zaručenou kvalitou zo svojho vzdelávacieho účtu zo zahraničia prostredníctvom svojho vnútroštátneho registra. Prenosnosť nárokov medzi členskými štátmi je z dlhodobého hľadiska žiaducim prvkom, ktorý treba ďalej preskúmať, a to so zreteľom na prípadné vplyvy na vnútroštátne trhy práce.

(18)

S cieľom pomôcť jednotlivcom identifikovať vhodnú sústavu odbornej prípravy, a tým zvýšiť ich motiváciu vzdelávať sa, je potrebné umožniť prístup k možnostiam kariérového poradenstva a potvrdzovania. Existuje tiež potreba aktualizovaných verejných registrov uznávanej odbornej prípravy prostredníctvom vyhradených jednotných vnútroštátnych digitálnych portálov prístupných pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím a podľa možnosti prepojených s platformou Europass.

(19)

Na prístup k možnosti potvrdzovania vrátane možností hodnotenia zručností sa odporúča sa používať individuálne vzdelávacie účty. Komisia vo svojom nedávnom hodnotení práce vykonanej v rámci odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia (8) poukazuje na podstatný pokrok, ale identifikuje aj pretrvávajúce problémy a navrhované reakcie. Predovšetkým je nevyhnutné poskytnúť jednotlivcom prispôsobenú podporu a zaistiť užšiu koordináciu s poradenskými službami a účinné prispôsobenie iniciatív týkajúcich sa potvrdzovania pre znevýhodnené a zraniteľné skupiny. Členské štáty sa vyzývajú, aby podporovali prípadné poskytovanie mikrocertifikátov na základe potrieb identifikovaných v súlade s odporúčaním Rady z 16. júna 2022 o mikrocertifikátoch pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť (9).

(20)

Týmto odporúčaním sa podporuje uplatňovanie plateného voľna na odbornú prípravu. Riadne poskytovanie plateného voľna na odbornú prípravu by pracovníkom počas obdobia odbornej prípravy umožnilo dostávať plat alebo náhradu príjmu. Členské štáty sa vyzývajú, aby začali dialóg so sociálnymi partnermi o pravidlách, ktoré zamestnancom umožnia zúčastňovať sa na odbornej príprave v pracovnom čase s využitím svojich individuálnych vzdelávacích účtov, a to so zreteľom na vnútroštátne možnosti a systémy odbornej prípravy. V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť aj situácia MSP a mikropodnikov.

(21)

Rozsiahlejšie osvetové činnosti a kampane na zvyšovanie informovanosti sú mimoriadne dôležité na výrazné zvýšenie mier účasti dospelých na možnostiach vzdelávania, najmä v skupinách s nízkou informovanosťou o zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácie, napríklad tých, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce. Spoluprácou medzi subjektmi verejného sektora, sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a inými zainteresovanými stranami na základe spoločného výkladu zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie ako prostriedkov investovania, sa môže zvýšiť účinnosť osvetových činností a činností na zvyšovanie informovanosti. Zameraním pozornosti na prístupnosť by sa mala uľahčiť účasť dospelých so zdravotným postihnutím.

(22)

Pri podpore vykonávania tohto odporúčania majú mimoriadny význam monitorovanie na vnútroštátnej úrovni a neustále zlepšovanie individuálnych vzdelávacích účtov a podporného rámca. Následné úpravy by sa mohli týkať sumy individuálnych nárokov na odbornú prípravu, prioritných skupín alebo používateľsky ústretovej integrácie rôznych prvkov podporného rámca.

(23)

Hlavným prvkom úspešných systémov pre individuálne vzdelávacie účty je primerané financovanie. Vnútroštátny systém individuálnych vzdelávacích účtov by mohol uľahčiť rozdelenie nákladov medzi rôzne zdroje financovania, ako sú subjekty verejného sektora, zamestnávatelia a fondy riadené sociálnymi partnermi tým, že prispievanie na individuálny vzdelávací účet umožní rôznym zdrojom financovania. Kombináciou verejných a súkromných zdrojov financovania by sa mala zaistiť udržateľnosť iniciatívy v členských štátoch, čo je základom jej úspechu. Takouto kombináciou zdrojov financovania sa uľahčí prispôsobenie podpory a navýšenia zo strany zamestnávateľov pre svojich zamestnancov, ktoré môžu byť dobrovoľné alebo výsledkom kolektívnych zmlúv.

(24)

Zavedenie individuálnych vzdelávacích účtov a ich podporného rámca sa môže podporiť fondmi Únie, ktoré podporujú systémy vzdelávania dospelých, ako sú Európsky sociálny fond plus (10), Európsky fond regionálneho rozvoja (11) a Fond na spravodlivú transformáciu (12) a tiež prípadne Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (13) v rámci nástroja NextGenerationEU, a prispôsobenými odbornými znalosťami prostredníctvom Nástroja technickej podpory (14). Proces môže podporiť aj vzájomné učenie, ktoré uľahčuje Komisia.

(25)

Týmto odporúčaním nie je dotknutá výlučná právomoc členských štátov, ani rozdelenie právomocí v každom členskom štáte na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, pokiaľ ide o financovanie ako aj organizáciu a obsah ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy dospelých. Členským štátom nebráni v zachovaní alebo stanovení iných alebo rozsiahlejších ustanovení týkajúcich sa vzdelávania a odbornej prípravy dospelých, ako sa tu odporúčajú v tomto odporúčaní.

(26)

Členské štáty by do návrhu reforiem mali zapojiť sociálnych partnerov a všetky príslušné zainteresované strany vrátane organizácií občianskej spoločnosti. V tomto odporúčaní sa v plnej miere rešpektuje nezávislosť sociálnych partnerov, ak zodpovedajú za zriaďovanie a riadenie systémov odbornej prípravy.

(27)

Opatrenia uvedené v tomto odporúčaní nenahrádzajú poskytovanie odbornej prípravy zamestnávateľmi, verejnými a súkromnými službami zamestnanosti alebo inými poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, nemali by toto poskytovanie ovplyvňovať, ani nahrádzať verejnú podporu inštitúciám vzdelávania a odbornej prípravy či iné druhy podpory. Dodatočná administratívna záťaž by sa mala minimalizovať,

1.

2.

3.

Odporúča, aby cezhraniční pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré pracujú v inom členskom štáte, než v ktorom majú oprávnený pobyt, prideliť nároky v tom členskom štáte, v ktorom pracujú.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

—

Kariérové poradenstvo a potvrdzovanie

12.

—

Vnútroštátny register oprávnených možností kvalitnej odbornej prípravy, kariérového poradenstva a potvrdzovania

13.

14.

15.

16.

17.

—

Jednotný vnútroštátny digitálny portál podporujúci individuálne vzdelávacie účty

18.

—

Platené voľno na odbornú prípravu

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.