(1)

Rada 22. júna 2018 v súlade s článkom 121 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) rozhodla, že v Rumunsku existuje značná zistená odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na úrovni – 1 % HDP.

(2)

Vzhľadom na stanovenú značnú odchýlku Rada 22. júna 2018 adresovala Rumunsku odporúčanie (2), aby prijalo opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (3) v roku 2018 nepresiahne úroveň 3,3 % a v roku 2019 úroveň 5,1 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,8 % HDP v každom z rokov. Rumunsku bolo zároveň odporučené, aby na zníženie deficitu použilo všetky neočakávané zisky, zatiaľ čo opatrenia na rozpočtovú konsolidáciu by mali zabezpečiť trvalé zlepšenie štrukturálneho salda verejných financií spôsobom, ktorý podporuje rast. Na podanie správy o opatreniach prijatých v reakcii na uvedené odporúčanie stanovila Rada Rumunsku lehotu do 15. októbra 2018.

(3)

Komisia 27. a 28. septembra 2018 vykonala v Rumunsku misiu zvýšeného dohľadu na účely monitorovania na mieste podľa článku -11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97. Po tom, ako Komisia zaslala svoje predbežné zistenia rumunským orgánom na pripomienkovanie, predložila 21. novembra 2018 správu o svojich zisteniach Rade. Uvedené zistenia sa následne zverejnili. V správe Komisie sa zistilo, že rumunské orgány udržiavajú celkový cieľový deficit na rok 2018 na úrovni tesne pod 3 % HDP, vzhľadom na čo nemajú v úmysle riadiť sa odporúčaním Rady z 22. júna 2018. V roku 2019 plánuje vláda znížiť celkový deficit na 2,38 % HDP, no príslušné opatrenia stále neboli konkretizované.

(4)

Rumunské orgány 16. októbra 2018 predložili správu o opatreniach prijatých v reakcii na odporúčanie Rady z 22. júna 2018 (4). V správe orgány opätovne potvrdili, že ich cieľom na rok 2018 je naďalej celkový deficit vo výške 2,96 % HDP. Na rok 2019 orgány plánujú deficit na úrovni 2,38 % HDP. V správe sa nespomínajú nové opatrenia na rok 2018. Na rok 2019 sa správa opiera o obmedzenie výdavkov na odmeňovanie zamestnancov a na tovar a služby bez toho, aby toto obmedzovanie výdavkov bolo podložené dostatočne podrobnými a prijatými alebo aspoň dôveryhodne ohlásenými opatreniami. Na strane príjmov sa v správe uvádza predĺženie platnosti už existujúcich opatrení a určité kroky zamerané na zvýšenie daňovej disciplíny. Celkovo možno konštatovať, že fiškálny vplyv oznámených opatrení zaostáva za požiadavkou uvedenou v odporúčaní Rady z 22. júna 2018.

(5)

Z prognózy Komisie z jesene 2018 vyplýva, že rast čistých primárnych verejných výdavkov má v roku 2018 dosiahnuť úroveň 11,3 %, čo je výrazne nad 3,3 % referenčnou hodnotou pre výdavky. Štrukturálne saldo má v roku 2018 zostať vo všeobecnosti stabilné na úrovni 3,3 % HDP. Oba piliere preto poukazujú na riziko odchýlky od odporúčanej úpravy. Referenčná hodnota pre výdavky poukazuje na odchýlku vo výške 2,3 % HDP. Štrukturálne saldo potvrdzuje tento výklad, pričom naznačuje nižšiu odchýlku vo výške 0,8 % HDP. Na štrukturálne saldo má pozitívny vplyv výrazne vyšší deflátor HDP a vyšší bodový odhad rastu potenciálneho HDP oproti strednodobému priemeru, z ktorého vychádza referenčná hodnota pre výdavky. Tento vplyv je čiastočne kompenzovaný vplyvom nárastu verejných investícií, ktorý sa v referenčnej hodnote pre výdavky prejavuje menej výraznejšie. Celkové posúdenie preto potvrdzuje výraznú odchýlku od úpravy, ktorú odporúčala Rada.

(6)

V roku 2019 má rast nominálnych verejných výdavkov bez diskrečných príjmových a jednorazových opatrení na základe prognózy Komisie z jesene 2018 dosiahnuť 7,5 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou pre výdavky na úrovni 5,1 % (odchýlka od odporúčanej úpravy o 0,7 % HDP). Štrukturálne saldo sa má znížiť o 0,1 % HDP, čo povedie k deficitu 3,4 % (odchýlka o 0,9 % HDP). Keďže teda oba piliere poukazujú v roku 2019 na odchýlku od požadovanej úpravy o podobnú hodnotu, celkové posúdenie potvrdzuje, že existuje odchýlka od úpravy, ktorú odporúčala Rada.

(7)

Komisia navyše vo svojej prognóze z jesene 2018 očakáva deficit verejných financií vo výške 3,3 % v roku 2018 a 3,4 % v roku 2019, čo je nad referenčnou hodnotou 3 % HDP stanovenou v zmluve.

(8)

Uvedené zistenia vedú k záveru, že reakcia Rumunska na odporúčanie Rady z 22. júna 2018 bola nedostatočná. Fiškálne úsilie teda nedokáže zabezpečiť, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov nepresiahla v roku 2018 úroveň 3,3 % a v roku 2019 úroveň 5,1 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,8 % HDP v každom z rokov,