(1)

Normalizácia zohráva významnú úlohu pri podporovaní stratégie Európa 2020, ako Komisia uvádza vo svojom oznámení s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (2). Viaceré z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 zdôrazňujú význam dobrovoľnej normalizácie na trhoch s výrobkami alebo službami na zabezpečenie zlučiteľnosti a interoperability medzi výrobkami a službami, posilnenie technologického vývoja a podporu inovácie.

(2)

V digitálnej spoločnosti sa normalizované produkty stávajú nevyhnutnými na zabezpečenie interoperability medzi prístrojmi, aplikáciami, úložiskami údajov, službami a sieťami. Komisia vo svojom oznámení s názvom Strategická vízia pre európske normy: smerom k posilneniu a urýchleniu udržateľného rastu európskeho hospodárstva do roku 2020 (3) uznáva osobitý charakter normalizácie IKT, pretože v tejto oblasti riešenia, aplikácie a služby IKT často vyvíjajú celosvetové fóra a konzorciá, ktoré sa stali vedúcimi organizáciami v oblasti tvorby noriem IKT.

(3)

Účelom nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 je modernizácia a skvalitnenie rámca pre európsku normalizáciu. Stanovuje sa ním systém, prostredníctvom ktorého Komisia môže rozhodnúť, že určí najrelevantnejšie a všeobecne najviac akceptované technické špecifikácie IKT od organizácií, ktoré nie sú európskymi ani vnútroštátnymi normalizačnými organizáciami. Možnosťou využiť pri obstarávaní hardvéru, softvéru a služieb informačných technológií všetky technické špecifikácie IKT sa zabezpečí interoperabilita, prispeje sa k predchádzaniu odkázanosti verejnej správy na obmedzený okruh dodávateľov a povzbudí sa hospodárska súťaž v oblasti poskytovania interoperabilných riešení IKT.

(4)

Technické špecifikácie IKT, na ktoré sa môžu uviesť odkazy vo verejnom obstarávaní, musia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012. Súlad s týmito požiadavkami orgánom verejnej moci zaručuje, že technické špecifikácie IKT sú stanovené v súlade so zásadami otvorenosti, spravodlivosti, objektívnosti a nediskriminácie, ktoré Svetová obchodná organizácia (WTO) uznala v oblasti normalizácie.

(5)

Rozhodnutie o určení špecifikácií IKT sa má prijať po porade s Európskou multilaterálnou platformou pre normalizáciu v oblasti IKT zriadenou rozhodnutím Komisie 2011/C 349/04 (4) doplnenou o ďalšie formy konzultácií s odborníkmi z príslušných sektorov.

(6)

Európska multilaterálna platforma pre normalizáciu v oblasti IKT 17. októbra 2013 vyhodnotila prvý súbor šiestich technických špecifikácií IKT: verziu 6 internetového protokolu (Internet Protocol – ďalej len „IPv6“), verziu 3 protokolu ľahkého prístupu k adresáru (Lightweight Directory Access Protocol – ďalej len „LDAPv3“), bezpečnostné rozšírenia systému názvov domén (Domain Name System Security Extensions – ďalej len „DNSSEC“), e-mailové podpisy s identifikáciou domény (DomainKeys Identified Mail Signatures – ďalej len „DKIM“), ECMAScript-402 internacionalizačná špecifikácia (ECMAScript-402 Internationalisation Specification – ďalej len „ECMA-402“) a verziu 1.0 rozšíriteľného značkového jazyka (Extensible Markup Language – ďalej len „W3C XML“). Platforma na určenie týchto špecifikácií vydala kladné stanovisko. Všetkých šesť technických špecifikácií bolo následne predložených na konzultáciu so širokou verejnosťou, ktorá potvrdila odporúčanie platformy.

(7)

Špecifikácia „IPv6“, ktorú vydáva osobitná skupina pre internetovú techniku (Internet Engineering Task Force – IETF), zahŕňa súbor technických špecifikácií uplatniteľných na veľkú škálu zariadení a služieb prostredníctvom rôznych súborov „žiadostí o pripomienky“ („Requests for Comments“ – RFC). Verejní obstarávatelia by si v závislosti od kontextu a uplatňovania museli vybrať také RFC, ktoré sú pre každý produkt alebo službu potrebné, a to tak, aby sa tým nenarušila interoperabilita. „IPv6“ rozširuje počet dostupných IP adries, a tým narastajúcemu počtu operačných systémov, webových serverov, vyhľadávačov a multimediálnych lokalít umožňuje úspešnú interakciu. Špecifikácia „IPv6“ je založená na vyspelom technologickom vývoji a podporuje neustály rozvoj internetu, čím umožňuje aj vznik nových internetových scenárov, ako je internet vecí.

(8)

„LDAPv3“ je internetový protokol, ktorý vydáva osobitná skupina pre internetovú techniku a ktorý umožňuje prístup k distribuovaným adresárovým službám fungujúcim v súlade s modelmi dát a služieb X.500. „LDAPv3“ je špecifikovaný v rade štandardných „žiadostí o pripomienky“ („Requests For Comments“ – RFC) osobitnej skupiny pre internetovú techniku, ktoré sú podrobne uvedené v RFC 4510–4519, a dokáže zabezpečiť vysokú dostupnosť s replikáciou LDAP serverov. Väčšina produktov v oblasti adresárových služieb s významom pre trh podporuje „LDAPv3“. Ide o stabilnú technológiu, ktorá môže zvýšiť interoperabilitu, a pokiaľ ide o autentifikáciu, povoľovanie a adresáre používateľov a adries, predstavuje pre systémy IKT de facto normu, vďaka ktorej môžu zlepšiť prístupnosť a kontinuitu, najmä v prípade verejnoprávnych služieb, ktoré poskytuje verejná správa.

(9)

„DNSSEC“ vydala osobitná skupina pre internetovú techniku (Internet Engineering Task Force – IETF) a ide o bezpečnostné rozšírenie systému názvov domén (Domain Name System – DNS), ktoré zabezpečuje overenie pôvodu údajov a ochranu neporušiteľnosti údajov pre samotný systém názvov domén (DNS). Identifikácia „DNSSEC“ zahŕňa súbor dokumentov, ktoré predstavujú jadro bezpečnostných rozšírení DNS potrebných na podporu verejného obstarávania bloku „DNSSEC“. Vďaka „DNSSES“ je DNS lepšie prispôsobený na výmenu bezpečnostných služobných parametrov, ktoré sa viažu na názvy domén. Zvyšuje sa tým dôvera v DNS (kľúčová a zásadná internetová služba) ako celku, čo umožňuje jeho využívanie ako infraštruktúry na ukladanie, distribúciu a overovanie certifikátov týkajúcich sa aplikácií.

(10)

„DKIM“ je technická špecifikácia, ktorú vyvinula osobitná skupina pre internetovú techniku (Internet Engineering Task Force – IETF) a ktorá osobe, funkcii alebo organizácii vlastniacej podpisovú doménu umožňuje vyžadovať určitú zodpovednosť pri správach spojením danej domény so správou. DKIM rozdeľuje medzi totožnosťou osoby podpísanej pod správou a totožnosťou údajného autora správy. Vyhlásenie o zodpovednosti je potvrdené prostredníctvom kryptografického podpisu a priamym požiadaním domény podpisujúcej osoby s cieľom získať príslušný verejný kľúč. „DKIM“ pôsobí vo viacerých sektoroch na trhu, konkrétne vo finančnom a bankovom sektore, v sektore poskytovania e-mailových služieb, sociálnych sietí alebo elektronického obchodu. Ak by „DKIM“ používali orgány verejnej moci, zabezpečila by sa základná úroveň spoľahlivosti, pokiaľ ide o pôvod komunikácií, čím by sa zlepšila interoperabilita medzi odosielajúcimi a prijímajúcimi organizáciami.

(11)

„ECMA-402“, ktorú vyvinula organizácia Ecma International, je všeobecný viacúčelový programovací jazyk opísaný viacerými špecifikáciami, ktoré sa prispôsobujú jazykovým a kultúrnym zvyklostiam zaužívaným v rôznych ľudských jazykoch a krajinách. ECMAScript je veľmi rozšírený programovací jazyk na webe, ktorý sa používa aj v Európe. Jeho používanie je veľmi rozšírené, pokrýva webové zákaznícke aplikácie, ako sú webové prehliadače alebo serverové aplikácie, ako je elektronické bankovníctvo, emailové servery či dokonca počítačové hry, a je aj dôležitým programovacím jazykom, ktorý sa používa v rámci World Wide Web. Charakteristiky týkajúce sa internacionalizácie, ktoré ECMA-402 ponúka, predstavujú osobitne významné vylepšenie jazyka ECMAScript pre viacjazyčné európske prostredie. Špecifikácie a normy ECMAScript účinne prispievajú k zlepšovaniu interoperability a úplne bežne sa zaraďujú do vnútroštátnych zoznamov noriem a špecifikácií týkajúcich sa interoperability na účely verejného obstarávania.

(12)

„W3C XML“, vydávaný konzorciom World Wide Web Consortium (W3C), je balík špecifikácií v oblasti štruktúrovania súvisiacich dát, ktorý podporuje široko nastaviteľné delenie sa o informácie a výpočtové zdroje. Verzia 1.0 XML je v súčasnosti jedným z najpoužívanejších formátov zdieľania štruktúrovaných informácií a mnoho ďalších špecifikácií formátu dát vychádza z rozšírení XML. Vďaka jeho všeobecne rozšírenému používaniu ako formátu výmeny informácií medzi osobami aj medzi počítačmi sa v prevažnej miere stal neoddeliteľnou súčasťou používania internetu. Obstarávatelia by mali vyberať špecifikácie zodpovedajúce požiadavkám, pre ktoré potrebujú zadávať zákazku. Veľkoplošným rozšírením XML do svetových úložísk dát a sietí sa zabezpečí, že počas ďalších desaťročí bude kľúčovým formátom pre globálnu IKT interoperabilitu medzi aplikáciami, službami a produktmi,