23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/22

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach, iných ako farbivá a sladidlá (3), sa ustanovuje zoznam prídavných látok v potravinách, ktoré možno používať v Spoločenstve, a podmienky ich použitia.

(2)

Od prijatia smernice 95/2/ES bol v oblasti prídavných látok v potravinách zaznamenaný technický pokrok. Smernica by sa so zreteľom na tento pokrok mala prispôsobiť.

(3)

Ako sa uvádza v článku 31 nariadenia (ES) č. 1333/2008, pokým nebude vypracovaný únijný zoznam prídavných látok v potravinách uvedený v článku 30 daného nariadenia, prílohy k smernici 95/2/ES sa budú v prípade potreby meniť a dopĺňať prostredníctvom opatrení prijímaných Komisiou.

(4)

V smernici 95/2/ES sú v súčasnosti povolené na rôzne použitie tieto stabilizátory: agar (E 406), karagénan (E 407), karobová guma (E 410), guarová guma (E 412), xantánová guma (E 415), pektíny (E 440), celulóza (E 460), karboxymetylcelulóza (E 466), oxidovaný škrob (E 1404), monoškrobfosfát (E 1410), diškrobfosfát (E 1412), fosfátový diškrofosfát (E 1413), acetylovaný diškrofosfát (E 1414), acetylovaný škrob (E 1420), acetylovaný diškrobadipát (E 1422), hydroxypropylškrob (E 1440), hydroxypropyldiškrobfosfát (E 1442), škrobový oktenyljantaran sodný (E 1450), oxidovaný acetylénovaný škrob (E 1451) a emulgátory mono- a diglyceridy mastných kyselín (E 471). Pri týchto prídavných látkach v potravinách Vedecký výbor pre potraviny (ďalej len „SCF“ - Scientific Committee on Food) nešpecifikoval hodnoty prijateľného denného príjmu (ADI - acceptable daily intake), a preto nepredstavujú riziko pre zdravie spotrebiteľov. Existuje technologická potreba rozšíriť ich použitie vo výrobkoch z neochutenej kyslej smotany so živými kultúrami a v jej náhradách s obsahom tuku menej ako 20 %, aby sa dosiahla stabilita a integrita emulzie. Toto použitie by bolo prínosom pre spotrebiteľov tým, že sa im umožní výber fermentovaných výrobkov zo smotany so zníženým obsahom tuku s podobnými vlastnosťami, ako majú bežné výrobky. Toto ďalšie použitie je preto vhodné povoliť.

(5)

V roku 1990 SCF posúdil mliečnan sodný a mliečnan draselný (E 325 a E 326), octan draselný (E 261), octan sodný (E 261i) a hydrogénoctan sodný (E 262ii) a dospel k záveru, že tieto látky sú prirodzene prítomné ako zložky potravín a odhady ich príjmu sa v porovnaní s príjmom z prirodzených zdrojov zdajú byť zanedbateľné. Z tohto dôvodu boli zaradené do skupiny „ADI neurčený“. Použitie týchto prídavných látok je preto všeobecne povolené vo všetkých potravinách okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 3 smernice 95/2/ES. Existuje návrh na rozšírenie použitia týchto prídavných látok v potravinách na balené prípravky z čerstvého mletého mäsa s cieľom zamedziť rast mikrobiálnych patogénov, ako napríklad Listeria, E. coli O157. Na základe technologického zdôvodnenia a vzhľadom na skutočnosť, že toto použitie nevyvoláva žiadne obavy o bezpečnosť, ďalšie použitie uvedených prídavných látok v potravinách je v balených prípravkoch z čerstvého mletého mäsa vhodné povoliť.

(6)

Sorbáty (E 200, E 202, E 203) a benzoáty (E 210, E 211, E 212, E 213) sú v súčasnosti povolené ako prídavné látky v potravinách podľa smernice 95/2/ES. Existuje návrh na ďalšie použitie týchto prídavných látok v potravinách ako konzervačných látok v náhradách rybích výrobkov na báze morských rias (náhrady kaviáru vyrobené z morských rias) na povrchovú úpravu rôznych potravín s cieľom zabrániť rastu plesní a kvasiniek a vzniku mykotoxínov. ADI týchto solí bol stanovený na úrovni 0 – 25 mg/kg telesnej hmotnosti a 0 – 5 mg/kg telesnej hmotnosti v uvedenom poradí. V prípade najhoršieho scenára, pri ktorom boli použité maximálne koncentrácie, je odhadovaný príjem v porovnaní s ADI veľmi nízky. Expozícia spotrebiteľov v dôsledku uvedeného použitia nie je dôvodom na obavy o bezpečnosť. Ďalšie použitie sorbátov a benzoátov v náhradách rybích výrobkov na báze morských rias je preto vhodné povoliť s prihliadnutím na technologické zdôvodnenie a skutočnosť, že tento nový produkt zastupuje len okrajový segment trhu.

(7)

Použitie sorbátov (E 200, E 202, E 203) a benzoátov (E 210, E 211, E 212, E 213) sa požaduje pri pivách v sudoch, do ktorých bolo pridaných viac ako 0,5 % kvasiteľných cukrov a(alebo) ovocných štiav a koncentrátov a ktoré sa podáva čapované priamo zo suda. Tieto pivá môžu ostať dlhšie napojené na výčapné zariadenie. Existuje možnosť mikrobiologickej kontaminácie suda, keďže sud na výčapné zariadenie nemožno pripájať v sterilných podmienkach. Tento problém sa týka pív, ktoré stále obsahujú kvasiteľné cukry, čo môže viesť k rastu škodlivých mikroorganizmov. Z tohto dôvodu sú vo výčapných pivách, do ktorých boli pridané kvasiteľné cukry a(alebo) ovocných šťavy alebo koncentráty, žiaduce antimikrobiálne látky. Z pohľadu príjmu je konzumácia takýchto ovocných pív okrajová a odhadovaný príjem sorbátov a benzoátov by v prípade prístupu založeného na najhoršom možnom prípade mal byť nižší ako príslušná hodnota ADI. Ďalšie použitie sorbátov a benzoátov v pivách v sudoch s obsahom viac ako 0,5 % pridaných kvasiteľných cukrov a(alebo) ovocných štiav alebo koncentrátov je preto vhodné povoliť.

(8)

S cieľom predchádzať tvorbe plesní na citrusovom ovocí je povolené ošetrovať ich po zbere pomocou pesticídov, akými sú izmalil a tiabendazol. Tieto pesticídy by mohli byť pri ošetrovaní citrusového ovocia celkom alebo čiastočne nahradené sorbátmi (E 200, E 202, E 203). Sorbáty možno na povrch čerstvých neolúpaných citrusových plodov aplikovať pomocou povolených voskov, akými sú včelí vosk, vosk kandelila, karnaubský vosk a šelak (E 901, E 902, E 903 a E 904 v uvedenom poradí). Vystavenie spotrebiteľov účinkom týchto prídavných látok v potravinách nie je dôvodom na obavy o bezpečnosť. Jej ďalšie použitie je preto vhodné povoliť.

(9)

Spotrebitelia sa môžu rozhodnúť doplniť príjem niektorých živín potravinovými doplnkami. Na tento účel možno vitamín A a kombinácie vitamínu A a D pridať k potravinovým doplnkom, ako sa vymedzujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (4). Z dôvodu bezpečnej manipulácie sa vitamín A a kombinácie vitamínu A a D musia pridávať do prípravkov, ktoré si za prítomnosti škrobov a cukru môžu vyžadovať vysokú vlhkosť a vysokú teplotu. Pri takýchto procesoch existuje zvýšená pravdepodobnosť rozvoja mikroorganizmov. S cieľom zabrániť rastu týchto mikroorganizmov by sa pridávanie sorbátov (E 200, E 202, E 203) a benzoátov (E 210, E 211, E 212 a E 213) do vitamínu A a kombinácií vitamínu A a D malo povoliť, keď sa používajú v potravinových doplnkoch dodávaných v suchej forme.

(10)

Oxid siričitý a siričitany (E 220, E 221, E 222, E 223, E 224, E 226, E 227, E 228) sú prídavnými látkami v potravinách povolenými podľa smernice 95/2/ES, ktoré účinkujú hlavne ako antimikrobiálne látky a zabraňujú kazeniu potravín vplyvom chemických procesov. Objem prepravy čerstvého ovocia je v súčasnosti veľmi veľký, a to najmä po mori. Takáto preprava môže trvať niekoľko týždňov. Používaním oxidu siričitého a siričitanov sa ochránia čerstvé čučoriedky pred tvorbou húb. Ďalšie použitie oxidu siričitého a siričitanov by sa malo povoliť s cieľom napomáhať ochranu čerstvých čučoriedok pred rastom húb s prihliadnutím na skutočnosť, že tento segment trhu sa zdá byť okrajový. Berúc tiež do úvahy spoľahlivé technologické dôvody na zahrnutie týchto nových povolení, potrebu napomáhať svetový obchod a zanedbateľný vplyv na príjem síry a siričitanov je toto ďalšie použitie oxidu siričitého pri čučoriedkach v koncentrácii uvedenej v prílohe k tejto smernici vhodné povoliť.

(11)

Na výrobu celej škorice (len Cinnamomum ceylanicum), tiež známej ako „brká“ sa používajú čerstvé odrezky z vnútornej kôry škoricovníka. Odrezky sú v produkujúcej krajine vystavené mikrobiálnej kontaminácii a napádaniu hmyzom, a to najmä v tropických a vlhkých klimatických podmienkach. Vhodným ošetrením proti takejto mikrobiálnej kontaminácii a napádaniu hmyzom je fumigácia použitím oxidu siričitého. SCF v roku 1994 stanovil ADI na úrovni 0 – 0,7 mg/kg telesnej hmotnosti a usúdil, že používanie oxidu siričitého a iných siričitanových činidiel by malo byť obmedzené, aby sa predchádzalo výskytu vážnych astmatických reakcií. Hoci by sa používanie oxidu siričitého a siričitanov malo obmedzovať, toto špecifické použitie prispieva k príjmu oxidu siričitého a siričitanov v zanedbateľnej miere. Ďalšie použitie oxidu siričitého a siričitanov (E 220, E 221, E 222, E 223, E 224, E 226, E 227, E 228) je preto vhodné povoliť len pri uvedenom konkrétnom druhu škorice.

(12)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) posúdil údaje o bezpečnosti použitia nizínu v prípade ďalšej kategórie potravín, a to tekutých vajec, a údaje o bezpečnosti nizínu vyrábaného modifikovaným výrobným postupom. EFSA vo svojom stanovisku z 26. januára 2006 (5) potvrdil predtým stanovený ADI na úrovni 0 – 0,13 mg/kg pre nizín vyrobený novým výrobným a extrakčným postupom založeným na fermentácii média na báze cukru, ktorý je náhradou za tradičné médium na báze mlieka. Vo svojom stanovisku EFSA takisto potvrdil, že sa neočakáva vznik antibiotickej rezistencie v dôsledku používania nizínu v potravinách. Podľa EFSA nie sú správy o tom, že by sa u bakteriálnych mutantov odolných voči nizínu prejavila skrížená rezistencia na terapeutické antibiotiká. Predpokladá sa, že je to zapríčinené rozdielmi medzi terapeutickými antibiotikami a nizínom, pokiaľ ide o typ antimikrobiálneho účinku. EFSA ďalej vo svojom stanovisku z 20. októbra 2006 potvrdil (6), že ďalšie použitie nizínu v pasterizovaných tekutých vajciach za predpokladaných podmienok používania (maximálny limit na úrovni 6,25 mg/l) nevyvoláva obavy o bezpečnosť, a je odôvodnené z technologického hľadiska na predĺženie trvanlivosti produktu, ako aj na zamedzenie rastu spórotvorných druhov, ktoré vyvolávajú otravy z potravín, akým je napríklad Bacillus cereus, ktorý môže prežiť ošetrenie pasterizáciou. Ďalšie použitie nizínu v pasterizovaných tekutých vajciach je preto vhodné povoliť.

(13)

Dimetyldikarbonát (DMDC, E 242) je doplnkovou látkou v potravinách povolenou podľa smernice 95/2/ES, ktorá pôsobí ako konzervačná látka v nealkoholických aromatizovaných nápojoch, nealkoholickom víne a tekutých čajových koncentrátoch. O povolení tejto doplnkovej látky bolo rozhodnuté na základe kladného stanoviska SCF vydaného v roku 1990 a potvrdeného v roku 1996. Keďže DMDC sa rýchlo rozkladá na oxid uhličitý a metanol, SCF nebo schopný stanoviť hodnotu ADI. SCF bol v roku 2001 požiadaný o preskúmanie bezpečnosti použitia DMDC vo víne. SCF vtedy predpokladal, že tvorba metanolu a iných reakčných produktov, ako napríklad metylkarbamátu, vznikajúcich v dôsledku použitia DMDC na ošetrenie alkoholických nápojov a vína je podobná ako v prípade nealkoholických nápojov a z metanolu a metylkarbamátu by nevyplývalo žiadne riziko ani pri nadmernej konzumácii vína. Bolo požiadané o použitie DMDC na zamedzenie kazenia nápojov v dôsledku fermentácie v neotvorených nesterilných naplnených fľašiach s jablčným muštom (ciderom), hruškovým muštom, ovocnými vínami, vínami so zníženým obsahom alkoholu, nápojmi na báze vína a všetkými inými produktmi, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91 (7). Toto ďalšie použitie sa nepokladá za dôvod na obavy o bezpečnosť spotrebiteľov. Navyše použitie DMDC by mohlo prispieť k zníženiu vystavenia účinkom oxidu siričitého. Ďalšie použitie DMDC v jablčnom mušte (cideri), hruškovom mušte, ovocných vínach, vínach so zníženým obsahom alkoholu, nápojoch na báze vína a ďalších produktoch, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91, je preto vhodné povoliť.

(14)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia extraktov z rozmarínu, keď sa používajú ako antioxidant v potravinách. Extrakty z rozmarínu sa získavajú z Rosmarinus officinalis L a obsahujú viaceré zložky s antioxidačnými účinkami (najmä fenolové kyseliny, flavonidy, diterpenoidy a triterpény). Aj keď toxikologické údaje EFSA o extraktoch z rozmarínu nepostačovali na to, aby EFSA číselne stanovil ADI, vo svojom stanovisku zo 7. marca 2008 (8), EFSA uviedol, že rozsah bezpečnosti bol dostatočný na to, aby bol prijatý záver, že vystavenie v dôsledku navrhovaného použitia a úrovne použitia nie sú dôvodom na obavy o bezpečnosť. Extrakty z rozmarínu sa preto môžu povoliť tam, kde existuje technologické zdôvodnenie ich použitia. Navrhované použitie extraktov z rozmarínu ako antioxidantu by sa mali povoliť a extraktom z rozmarínu by sa malo prideliť číslo E 392.

(15)

Srvátka je vedľajším produktom pri výrobe syra. Bolo vyvinutých niekoľko nápojov s obsahom srvátkových proteínov s cieľom zabezpečiť stravu bohatú na proteíny. Aby sa proteíny uchovali v suspenzii pri tepelnom ošetrení takýchto nápojov, úroveň fosfátov musí byť vyššia než pri bežných nealkoholických aromatizovaných nápojoch. V nápojoch pre športovcov s obsahom srvátkového proteínu by mali byť povolené fosfáty.

(16)

Včelí vosk (E 901) je v súčasnosti povolený ako povlaková látka na použitie pri drobnom jemnom pečive poliatom čokoládou. Toto povolenie sa nevzťahuje na zmrzlinové oplátky, ktoré nie sú poliate čokoládou. Okrem toho, že v balených zmrzlinových oplátkach možno včelí vosk považovať za alternatívu k čokoláde, poťahovanie oplátok včelím voskom by zamedzilo prenikaniu vody do oplátok a zaručilo by tak ich chrumkavosť a predĺženie trvanlivosti, a preto sa včelí vosk pokladá za technologicky odôvodnený. Včelí vosk by sa preto mal povoliť ako povlaková látka, aby celkom alebo čiastočne nahradil vrstvu čokolády na balených oplátkach obsahujúcich zmrzlinu.

(17)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia včelieho vosku z hľadiska jeho ďalšieho použitia ako nosiča aróm v nealkoholických aromatizovaných nápojoch. Aj keď dostupné údaje týkajúce sa včelieho vosku neboli ako také postačujúce na stanovenie ADI, EFSA dospela k záveru, že vzhľadom na nízky toxikologický profil včelieho vosku, jeho existujúce použitie v potravinárstve a navrhované nové použitie nie je dôvod na obavy o bezpečnosť. Toto ďalšie použitie včelieho vosku ako nosiča aróm v nealkoholických aromatizovaných nápojoch je preto vhodné povoliť.

(18)

Trietylcitrát (E 1505) je v súčasnosti povolený v rámci EÚ podľa smernice 95/2/ES ako nosič v arómach a v sušenom vaječnom bielku. SCF stanovil príslušný ADI v roku 1990 na úrovni 0 – 20 mg/kg. Bolo navrhnuté, aby sa použitie trietylcitrátu ako povlakovej látky rozšírilo na tablety pre doplnkovú výživu. Trietylcitrát by zvýšil odolnosť povlaku, chránil tabletu pred okolitým prostredím, a tiež predĺžil trvanie uvoľňovania produktu. Podľa najhoršieho scenára je tento dodatočný príjem trietylcitrátu v porovnaní s celou hodnotou ADI zanedbateľný (0,25 % ADI). Ďalšie použitie trietylcitrátu ako povlakovej látky pri tabletách pre doplnkovú výživu je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť.

(19)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia polyvinilalkoholu (PVA) ako povlakovej látky pri potravinových doplnkoch a svoje stanovisko vyjadril 5. decembra 2005 (9). EFSA vyjadril názor, že použite PVA v povlakoch potravinových doplnkov, ktoré sú vo forme kapsúl a tabliet, nevyvoláva obavy o bezpečnosť. EFSA vyjadril názor, že predpokladané potenciálne vystavenie ľudí účinkom PVA je pri zamýšľanom použití nízke. V súvislosti s PVA sa uvádza, že pri perorálnom podávaní sa absorbuje v minimálnych množstvách. Maximálna úroveň použitia bola stanovená na 18 g/kg, čo bolo založené na najhoršom scenári, z ktorého EFSA pri posúdení rizika vychádzal. Z dôvodu dobrých adhéznych vlastností a pevnosť vrstvy polyvinilalkoholu sa predpokladá, že táto nová doplnková látka v potravinách bude zohrávať technologickú úlohu ako povlaková látka potravinových doplnkov, a to najmä pri aplikáciách, ktoré si vyžadujú vrstvu proti vlhkosti a ďalšie vlastnosti, pokiaľ ide ochranu pred vlhkosťou. Preto je vhodné povoliť toto použitie na úrovni EÚ. Tento novej prídavnej látke v potravinách by sa malo priradiť číslo E 1203.

(20)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia šiestich stupňov polyetylénglykolu (PEG 400, PEG 3000, PEG 3350, PEG 4000, PEG 6000, PEG 8000) ako povlakovej látky potravinových doplnkov a vyjadril svoje stanovisko 28. novembra 2006 (10). EFSA vyjadril názor, že použitie týchto šiestich stupňov polyetylénglykolu ako povlakovej látky v prípravkoch na povlakové úpravy tabliet pre doplnkovú výživu a kapsule nie je za predpokladaných podmienok používania dôvodom na obavy o bezpečnosť. EFSA pri posúdení rizika takisto vzal do úvahy ďalší zdroj vystavenia týmto polyetylénglykolom, ktorým je užívanie farmaceutických produktov, a vyjadril názor, že ďalší príjem v dôsledku už schváleného použitia PEG 6000 ako nosiča sladidiel, ako aj v dôsledku použitia polyetylénglykolov v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami môže byť len obmedzený. Toto nové použitie je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť. Okrem toho z dôvodu obmedzeného príjmu z PEG 6000 ako nosiča sladidiel a jeho podobného toxikologického profilu s inými stupňami PEG (šiestim PEG bola priradená skupinová hodnota pre prípustný denný príjem (TDI)) je vhodné povoliť použitie PEG, ktoré boli predmetom posúdenie EFSA, ako alternatív k PEG 6000 ako nosiča sladidiel. Všetkým týmto PEG by sa malo priradiť číslo E 1521.

(21)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia kasiovej gumy ako novej prídavnej látky v potravinách, ktorá pôsobí ako želírujúca látka a zahusťovadlo a svoje stanovisko vyjadril 26. septembra 2006 (11). EFSA vyjadril názor, že použitie kasiovej gumy v súlade so špecifikovanými podmienkami nevyvoláva obavy o bezpečnosť. Aj keď dostupné toxikologické údaje o kasiovej gume sú podľa EFSA nedostatočné na to, aby sa vyvodil konkrétny ADI, EFSA sa domnieva, že tieto údaje nie sú dôvodom na obavy. EFSA hlavne zdôraznil nízku špecifickú absorpciu kasiovej gumy a skutočnosť, že ak by sa hydrolyzovala, vzniknú zložky, ktoré vstúpia do normálnych metabolických ciest. Používanie kasiovej gumy je technologicky odôvodnené jej synergickými želírujúcimi účinkami, keď sa pridáva do iných bežných potravinárskych gúm. Toto použitie je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť a kasiovej gume priradiť číslo E 427.

(22)

EFSA vyhodnotil bezpečnosť neotamu ako zvýrazňovača chuti a svoje stanovisko vyjadril 27. septembra 2007 (12). EFSA dospel k záveru, že neotam nevyvoláva žiadne obavy o bezpečnosť, pokiaľ ide o jeho navrhované použitie ako zvýrazňovača chuti a ADI stanovil na úrovni 0 – 2 mg/kg telesnej hmotnosti na deň. Použitie neotamu ako zvýrazňovača chuti je preto potrebné povoliť.

(23)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia L-cysteínu (E 920) v určitých potravinách určených dojčatám a malým deťom. EFSA vo svojom stanovisku z 26. septembra 2006 (13) dospel k záveru, že navrhované použitie L-cysteínu v následných výživových prípravkoch na báze obilia a potravinách (najmä detských sušienkach) pre dojčatá a malé deti nevyvoláva obavy o bezpečnosť. Pri sušienkach pre dojčatá a malé deti sa vyžaduje vhodné zloženie vrátane stanoveného obsahu cukru a tuku. Sušienky s nízkym obsahom tuku sú však krehkejšie, z čoho vyplýva riziko zadrhnutia a zadusenia v dôsledku zlomenia sušienky v ústach dieťaťa. L-cysteín funguje ako látka pridávaná do cesta na zlepšenie jeho vlastností s cieľom kontrolovať textúru konečného produktu. Použitie L-cysteínu v sušienkach pre dojčatá a malé deti je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť.

(24)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia enzýmového prípravku na báze trombínu s fibrinogénom získavaného z hovädzieho dobytka a/alebo ošípaných ako prídavnej látky v potravinách na rekonštitúciu potravín a vo svojom stanovisku z 26. apríla 2005 dospel k záveru, že použitie tohto enzýmového prípravku nevyvoláva žiadne obavy o bezpečnosť za predpokladu, že sa vyrába tak, ako sa uvádza v danom stanovisku (14). Európsky parlament však vo svojej rezolúcii z 19. mája 2010 týkajúcej sa návrhu smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá, považuje zaradenie tohto enzýmového prípravku ako prídavnej látky v potravinách na rekonštitúciu potravín do prílohy IV k smernici 95/2/ES za nezlučiteľné s cieľom a obsahom nariadenia (ES) č. 1333/2008, pretože nie je v súlade so všeobecnými kritériami uvedenými v článku 6 nariadenia (ES) č. 1333/2008, najmä v odseku 1c) článku 6.

(25)

Rozhodnutím Komisie 2004/374/ES (15) sa zastavilo uvádzanie na trh a dovoz želé cukríkov vo forme pružných kalíškov alebo malých kapsúl obsahujúcich želírujúce prídavné látky v potravinách získavané z morských rias a určitých gúm (E 400, E 401, E 402, E 403, E 404, E 405, E 406, E 407, E 407a, E 410, E 412, E 413, E 414, E 415, E 417, E 418), a to z dôvodu rizika udusenia, ktoré tieto produkty predstavujú. Smernica 95/2/ES bola primeraným spôsobom zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/52/ES (16). Rozhodnutie Komisie 2004/374/ES by sa preto malo zrušiť, keďže jeho ustanovenia boli zahrnuté do smernice 95/2/ES.

(26)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,