15.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/22

(1)

Komisia 16. februára 2008 formou oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých sviečok, tenkých sviečok a podobných výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Spoločenstva.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 3. januára 2008 predložili niektorí výrobcovia určitých sviečok, tenkých sviečok a podobných výrobkov, zastupujúci podstatnú časť, v tomto prípade asi 60 %, z celkovej výroby určitých sviečok, tenkých sviečok a podobných výrobkov v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkaz prima facie o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľov, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a ostatné strany, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a predstaviteľov ČĽR o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Navrhovatelia, iní výrobcovia v Spoločenstve, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, dovozcovia vrátane veľkých maloobchodných skupín a dodávateľov surovín oznámili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že na stanovenie dumpingu a ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia sa môže použiť výber vzorky. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky, požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov a výrobcov v Spoločenstve, aby sa jej prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom za obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007, ako sa ustanovuje v oznámení o začatí konania.

(6)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 33 až 40, štyridsaťjeden vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. Na základe informácií, ktoré sa získali od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, Komisia vybrala vzorku ôsmich výrobcov v ČĽR alebo skupín prepojených spoločností s najväčším objemom vývozu do Spoločenstva. Po porade so všetkými vyvážajúcimi výrobcami, ktorých sa konanie týka, ako aj s ich združeniami a s orgánmi ČĽR sa dohodol výber vzorky.

(7)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, aby v prípade záujmu mohli predložiť žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a orgánom ČĽR.

(8)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení THZ vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, ktorých sa konanie týka, orgánom ČĽR a navrhovateľom, ktorí tiež dostali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie, pokiaľ na vypočutie existujú konkrétne dôvody.

(9)

Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zahrnutý do vzorky, pretože nespĺňal kritériá stanovené v článku 17 ods. 1 základného nariadenia, žiadal individuálne rozpätie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Usúdilo sa však, že individuálne preskúmanie by predstavovalo neúmerné zaťaženie a prekážalo by včasnému ukončeniu prešetrovania. Predbežne sa preto dospelo k záveru, že žiadosť vyvážajúceho výrobcu o individuálne preskúmanie sa nemôže prijať.

(10)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých vedela, že sa ich konanie týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania, a to tridsaťjeden výrobcom v Spoločenstve, tridsiatim dvom dovozcom, ako aj dvom dodávateľom surovín.

(11)

Vyplnené dotazníky zaslali navrhujúci výrobcovia v Spoločenstve, šiesti neprepojení dovozcovia a dvaja dodávatelia.

(12)

Pokiaľ ide o krajinu, ktorej sa toto prešetrovanie týka, Komisia dostala vyplnený dotazník na výber vzorky od štyridsaťjeden vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(13)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(14)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa hodnotenia ujmy trvalo od roku 2004 do konca PO („posudzované obdobie“).

(15)

Príslušný výrobok sú určité druhy sviečok, tenké sviečky a podobné výrobky, nie však náhrobné kahance a iné svietidlá na vonkajšie používanie, ktoré sa vyvážajú do Spoločenstva a pochádzajú z ČĽR (ďalej len „sviečky“). Výrobný postup na výrobu sviečok je pomerne jednoduchý a spočíva v zahriatí surovín (najmä parafínový vosk a stearín) a v tvarovaní sviečok vo formách alebo nádobách pri chladení. Sviečky dávajú teplo a svetlo, ale vo veľkej miere sa používajú na dekoratívne účely v interiéroch, napr. v rôznych svietnikoch, stojanoch a v iných ozdobných predmetoch.

(16)

Sviečky sa zvyčajne zaraďujú pod kódy KN ex 3406 00 11, ex 3406 00 19 a ex 3406 00 90.

(17)

Náhrobné kahance a iné svietidlá na vonkajšie používanie nie sú súčasťou príslušného výrobku. Možno ich vymedziť ako výrobky, ktorých palivo obsahuje viac ako 500 ppm toluénu a/alebo viac ako 100 ppm benzénu, a/alebo majú knôt s priemerom najmenej 5 milimetrov, a/alebo sú jednotlivo uložené v plastovej nádobe s kolmými stenami vo výške minimálne 5 cm. Usúdilo sa, že tieto kritériá zreteľne oddeľujú druhy sviečok, ktoré patria do tohto prešetrovania, od tých sviečok, na ktoré sa prešetrovanie nevzťahuje.

(18)

Prešetrovaním sa zistilo, že existuje veľké množstvo rôznych druhov sviečok, ako sú tenké sviečky, čajové svetlá, ako aj mnohé iné sezónne a osobitné druhy, ktoré sa vyrábajú v ČĽR a predávajú na trhu Spoločenstva. Rôzne druhy sviečok sa v zásade môžu líšiť veľkosťou, farbou, môžu byť parfumované alebo neparfumované atď. Všetky tieto druhy však majú spoločné základné chemické a technické vlastnosti a použitie a vo veľkej miere sú vzájomne zameniteľné. Dospelo sa preto k záveru, že všetky sviečky zahrnuté do súčasného prešetrovania sú súčasťou jednej skupiny výrobkov.

(19)

Určité zainteresované strany predložili stanoviská a tvrdenia týkajúce sa vymedzenia príslušného výrobku. Tvrdili, že náhrobné kahance a iné svietidlá na vonkajšie používanie boli nesprávne vyňaté z rozsahu výrobku, lebo v tomto segmente je dominantné výrobné odvetvie Spoločenstva a technické kritériá uvedené v odôvodnení 17 nie sú jednoznačné v tom zmysle, že náhrobné kahance a iné svietidlá na vonkajšie používanie sa nie vždy vymykajú z uvedených vlastností. Okrem toho tvrdili, že rozlíšenie medzi sviečkami a náhrobnými kahancami a inými svietidlami na vonkajšie používanie nie je podopreté žiadnym štandardom ani normami vo výrobnom odvetví a je v rozpore s predpokladom, že čajové svetlá aj iné sviečky sú zahrnuté do vymedzenia príslušného výrobku.

(20)

Iné strany tvrdili, že výrobné postupy a škála výrobkov vyrábaných v ČĽR, ako aj druhy sviečok vyvážané do Spoločenstva sú veľmi špecifické. V tejto súvislosti sa konštatovalo, že v mnohých prípadoch vývozcovia v ČĽR vyvážajú príslušný výrobok spolu s inými doplnkami, ako je sklený pohár a/alebo stojan na sviečky, pričom hodnota vývozu zahŕňa všetky položky a nielen sviečky. Všetky tieto druhy by sa mali vyňať z rozsahu prešetrovania.

(21)

Taktiež sa tvrdilo, že vyvážajúci výrobcovia v ČĽR vyrábajú vo veľkej miere ručne vyrábané alebo špeciálne sviečky s použitím ďalších zušľachťovacích postupov, ako je tlač, rytie a lakovanie. Sú to druhy náročné na prácu, tzv. „ozdobné“ alebo „špeciálne“ sviečky, ktoré sa nevyrábajú v Spoločenstve. Tieto strany spoločne tvrdili, že špeciálne sviečky by sa mali vylúčiť z rozsahu výrobkov v tomto prešetrovaní.

(22)

Je potrebné poznamenať, že uvedené tvrdenia neboli konkrétne a neobsahovali všetky podporné dôkazy, ktorými by sa preukázalo, že v oznámení o začatí konania príslušný výrobok nie je správne vymedzený. V skutočnosti, ako sa už konštatovalo, sa zistilo, že všetky druhy príslušného výrobku majú spoločné rovnaké základné chemické a technické vlastnosti a použitie a vo veľkej miere sú vzájomne zameniteľné. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa náhrobných kahancov a iných svietidiel na vonkajšie používanie, treba poznamenať, že tieto výrobky sa dajú odlíšiť od iných druhov sviečok na základe technických a chemických kritérií uvedených v odôvodnení 17. Skutočnosť, že na jednej strane výrobcovia v Spoločenstve sú možno dominantní v tomto konkrétnom segmente, alebo na druhej strane tvrdenie, že výrobcovia v Spoločenstve nevyrábajú určité druhy výrobku, sú nepodstatné a na vymedzení príslušného výrobku sa nič nemení.

(23)

Je potrebné poznamenať, že výrobné postupy, rozmanitosť druhov výrobkov, ktoré sa vyrábajú a predávajú na trhu Spoločenstva, samotná existencia alebo neexistencia noriem nie sú dôvodmi, ktorými by sa preukázalo, že vymedzenie príslušného výrobku by sa malo prehodnotiť.

(24)

Určité zainteresované strany tvrdili, že tzv. čajové svetlo by sa malo odlišovať od ostatných sviečok, lebo má iné fyzikálne vlastnosti, ako je veľkosť a to, že vosk je uložený v nádobe, aby sa zabránilo jeho pretekaniu alebo kvapkaniu. Okrem toho, zatiaľ čo sviečky sa používajú najmä na svietenie, hlavný účel čajového svetla je vydávať teplo.

(25)

Určité zainteresované strany namietali, že sviečky, ktoré sa vyrábajú vo výrobnom odvetví Spoločenstva a predávajú sa na trhu Spoločenstva, nie sú rovnaké ako príslušný výrobok. Tvrdili najmä to, že príslušný výrobok sa vo veľkej miere predáva v súpravách s inými ozdobnými predmetmi, ako sú svietniky, stojany, iné keramické alebo sklené predmety, a že nie je možné odlíšiť cenu sviečky v súprave. Namietali tiež, že zatiaľ čo výrobcovia v Spoločenstve predávajú len štandardné druhy sviečok, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR predávajú veľké objemy špeciálnych druhov sviečok, ktoré nie je možné porovnať so štandardnými druhmi.

(26)

Pokiaľ ide o tvrdenie predložené v súvislosti s použitím určitých druhov sviečok, je potrebné poznamenať, že pri vypočutí, ktoré sa konalo najmä so združením výrobcov sviečok v ČĽR, sa konštatovalo, že domáca spotreba v ČĽR v posledných rokoch významne stúpa a že sviečky predávané na domácom trhu majú rovnaké hlavné použitie ako v Spoločenstve, konkrétne výzdobu interiérov. Vzhľadom na údajný rozdiel v použití sviečok (svetlo) a čajových svetiel (teplo) sa zistilo, že tieto výrobky sú vzájomne zameniteľné a že obidva druhy sa môžu používať na vydávanie svetla a tepla, ale že, ako sa uvádza v odôvodnení 15, obidva druhy sa vo veľkej miere používajú na účely výzdoby interiérov.

(27)

Pripomína sa tiež, ako sa uvádza v odôvodnení 18, že existujú rôzne druhy sviečok, ktoré sa v zásade môžu líšiť veľkosťou, tvarom alebo farbou, ale všetky tieto druhy majú rovnaké základné chemické a technické vlastnosti a použitie a sú vo veľkej miere vzájomne zameniteľné. Dospelo sa preto k záveru, že druhy sviečok zahrnuté do súčasného prešetrovania sú súčasťou rovnakej skupiny výrobkov.

(28)

Kritériá, ktoré sa majú uplatňovať pri určovaní „podobného výrobku“, vychádzajú z technických a chemických vlastností, ako aj z konečného použitia alebo funkcií výrobku, a nie z takých faktorov, ako je tvar, vôňa, farba alebo iné vlastnosti, ktoré uvádza zainteresovaná strana. Rozdiely vo veľkosti nemajú žiadny vplyv na vymedzenie príslušného výrobku a podobného výrobku, keďže nie je možné zreteľne odlíšiť výrobky, ktoré patria do jednej skupiny výrobkov, podľa ich základných technických a chemických vlastností, konečného použitia a vnímania používateľov.

(29)

Vzhľadom na predložené tvrdenia a dôkazy, ktoré poskytli zainteresované strany, a na informácie dostupné v tejto etape prešetrovania sa usúdilo, že sa nezistili žiadne rozdiely medzi príslušným výrobkom a sviečkami, ktoré vývozcovia/výrobcovia vyrábajú a predávajú na svojich domácich trhoch, a sviečkami, ktoré vyrábajú/predávajú výrobcovia v Spoločenstve, ktoré tiež slúžilo ako analogická krajina na účel stanovenia normálnej hodnoty vzhľadom na ČĽR. Tieto sviečky majú v zásade rovnaké základné technické a chemické vlastnosti a rovnaké základné použitie. Predbežne sa preto dospelo k záveru, že všetky druhy sviečok sa považujú za rovnaké v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(30)

V súčasnej etape prešetrovania Komisia nedostala dostatočný dôkaz o tom, že fyzikálne vlastnosti a/alebo konečné použitie čajových svetiel sa zásadne líšia od vlastností a použitia iných sviečok, a ktorý by viedol k záveru, že čajové svetlá a iné sviečky nie sú súčasťou rovnakej skupiny výrobkov. Pri prešetrovaní sa budú ďalej skúmať a posudzovať všetky odôvodnené tvrdenia, ktoré môžu byť predložené v súvislosti s problémom podobného výrobku.

(31)

Vzhľadom na veľký počet výrobcov zo Spoločenstva podporujúcich podnet sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia predpokladal výber vzorky. Na základe analýzy odoziev na výber vzorky sa nakoniec vybrala vzorka piatich výrobcov podľa kritéria najväčšieho objemu výroby, ako sa predpokladá v článku 17 ods. 1 základného nariadenia.

(32)

Vzhľadom na veľký počet dovozcov v Spoločenstve zistených z podnetu sa v oznámení o začatí konania predpokladal aj výber vzorky dovozcov v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Na základe analýzy mnohých odoziev na výber vzorky však nebolo potrebné použiť výber vzorky pre dovozcov.

(33)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR v oznámení o začatí konania sa predpokladal výber vzorky na zistenie dumpingu v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia.

(34)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či vzorka bude potrebná, a ak áno, aby mohla vybrať vzorku, požiadala vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby sa prihlásili do 15 dní od dátumu začatia prešetrovania a poskytli základné informácie o svojom predaji na vývoz a o domácom predaji, presný opis svojich činností súvisiacich s výrobou sviečok a názvy a činnosti všetkých svojich prepojených spoločností, ktoré sa zúčastňujú na výrobe a/alebo predaji príslušného výrobku.

(35)

Výber reprezentatívnej vzorky sa tiež konzultoval s orgánmi ČĽR a združeniami výrobcov.

(36)

V danej lehote, ktorá sa stanovila v oznámení o začatí konania, sa celkove prihlásilo a požadované informácie poskytlo štyridsaťjeden vyvážajúcich výrobcov vrátane skupín prepojených spoločností v ČĽR. Všetky oznámili vývoz sviečok do Spoločenstva počas OP a všetci, s výnimkou jedného výrobcu s pomerne nevýznamným objemom vývozu, vyjadrili želanie, aby boli zahrnutí do vzorky. Takže štyridsať vyvážajúcich výrobcov sa považuje za spolupracujúcich v súčasnom prešetrovaní (ďalej len „spolupracujúci vývozcovia“).

(37)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa neprihlásili v stanovenej lehote alebo nepredložili požadované informácie v stanovenom čase, sa považovali za vyvážajúcich výrobcov nespolupracujúcich na prešetrovaní. Porovnanie údajov Eurostatu o dovoze s objemom vývozu do Spoločenstva príslušného výrobku nahláseným za OP spoločnosťami uvedenými v odôvodnení 36 naznačuje, že spolupráca čínskych vyvážajúcich výrobcov je na veľmi nízkej úrovni, ako sa uvádza v odôvodnení 87.

(38)

Vzorka sa vyberala v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu sviečok do Spoločenstva, ktorý sa mohol vo vyhradenom čase primerane prešetriť. Na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov Komisia vybrala vzorku ôsmich spoločností alebo skupín prepojených spoločností s najväčším objemom vývozu do Spoločenstva. Na základe informácií z výberu vzorky vybrané spoločnosti zastupovali v OP viac ako 73 % z celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva, ktorý oznámili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 36. Dospelo sa preto k záveru, že takáto vzorka umožní obmedziť prešetrovanie na primeraný počet vyvážajúcich výrobcov, ktorí by sa mohli prešetriť vo vyhradenom čase, a zabezpečila by sa vysoká miera reprezentatívnosti. Po porade so všetkými vyvážajúcimi výrobcami, ktorých sa konanie týka, ako aj s ich združením a orgánmi ČĽR, sa dosiahla dohoda o výbere vzorky.

(39)

Dvaja spolupracujúci vývozcovia, ktorí neboli zahrnutí do vzorky, žiadali zahrnutie do vzorky a odporúčali, aby sa pri výbere vzorky prihliadalo na také kritériá ako i) rozsah výrobkov vyvážajúcich výrobcov, ii) typ zákazníkov v Spoločenstve, iii) geografické zastúpenie, iv) zahraničné investície a v) miera spoľahlivosti pri vývoze do Spoločenstva.

(40)

Vzhľadom na to je potrebné poznamenať, že žiadne z týchto kritérií sa nestanovuje v článku 17 ods. 1 základného nariadenia v súvislosti s výberom vzorky. Žiadosti boli preto zamietnuté.

(41)

Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zahrnutý do vzorky, lebo nesplnil kritériá stanovené v článku 17 ods. 1 základného nariadenia, žiadal individuálne rozpätie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

(42)

Ako sa uvádza v odôvodnení 38, vzorka bola obmedzená na primeraný počet spoločností, ktoré sa mohli prešetriť vo vyhradenom čase. Spoločnosti, ktoré sa prešetrovali s cieľom zisťovania dumpingu v ČĽR, sú uvedené v odôvodnení 13. So zreteľom na kontrolu, ktorá sa vykonala v priestoroch veľkého počtu spoločností vo vzorke a spočívala v kontrole žiadostí o trhovohospodárske zaobchádzanie a vyplnených dotazníkov, sa dospelo k záveru, že individuálne preskúmanie by predstavovalo neúmerné zaťaženie a prekážalo by včasnému ukončeniu prešetrovania.

(43)

Predbežne sa preto dospelo k záveru, že žiadosti o individuálne preskúmanie tohto vyvážajúceho výrobcu sa nemôže vyhovieť.

(44)

Počas kontroly na mieste jeden spolupracujúci vývozca, súčasť skupiny spoločností, ktorá bola vybraná do vzorky, neposkytol podkladovú dokumentáciu k radu položiek, ako je domáci predaj, predaj na vývoz, pohyb zásob, príjmy v cudzích menách, bankové vklady a kapitálové aktíva, ktoré sa považovali za potrebné na kontrolu formulárov jeho žiadosti o THZ. Okrem toho neposkytol i) priznania DPH, ii) osobitné faktúry na DPH, ktoré orgány vyžadujú pre zníženie vývoznej dane a iii) priznania dane z príjmov potvrdené orgánmi. Dokumenty, ktoré predložil na mieste namiesto uvedených dokumentov, neboli potvrdené a považovali sa za zavádzajúce a obsahujúce nesprávne informácie. Napokon sa zistili nezrovnalosti medzi účtovnými dokladmi predloženými v dotazníkoch a dokladmi prezentovanými na mieste. To znamená, že vierohodnosť a presnosť formulárov žiadosti o THZ sa nedala na mieste skontrolovať.

(45)

Vzhľadom na tento stav bol vývozca informovaný v tom zmysle, že podľa článku 18 základného nariadenia sa predpokladá, že zistenia a závery budú vychádzať z dostupných skutočností, a dostal možnosť vyjadriť sa.

(46)

Vývozca vo svojej odpovedi v podstate tvrdil, že nearchivuje účtovné doklady, ktoré sa z právneho hľadiska nevyžadujú v čínskom zákone o účtovníctve. Neposkytol však žiadne doklady na podporu svojho tvrdenia a neposkytol ani žiadne zdôvodnenie toho, prečo si neponechal úradné doklady potvrdené orgánmi ČĽR a nepredložil ich. Napokon vo svojom vyjadrení pripustil nezrovnalosti zistené v jeho odpovediach a v dokladoch predložených na mieste.

(47)

Za týchto okolností sa informácie, ktoré poskytla táto skupina prepojených spoločností, nebrali do úvahy, a použili sa dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(48)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR sa normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(49)

Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame tieto kritériá v súhrnnej forme:

(50)

Všetky spoločnosti zahrnuté do vzorky požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovených lehôt zaslali vyplnený formulár žiadosti o THZ. Komisia si vyžiadala a preverila informácie uvedené vo formulároch žiadosti a všetky ostatné informácie, ktoré považovala za potrebné, preverila v priestoroch predmetných spoločností.

(51)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 44 až 47, článok 18 základného nariadenia sa musel uplatniť v prípade jedného žiadateľa o THZ, pretože neposkytol požadované informácie alebo počas kontroly na mieste poskytol zavádzajúce informácie.

(52)

Pri kontrole sa tiež zistilo, že päť ďalších spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nesplnilo požiadavky kritérií ustanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia na udelenie THZ.

(53)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia nesplnili kritérium 2, pretože nevedeli preukázať, že ich účtovné záznamy prešli nezávislým auditom v súlade s IAS. Presnejšie povedané, zistilo sa, že účty jedného vyvážajúceho výrobcu, týkajúce sa pôžičiek prepojeným stranám, neboli v súlade s IAS 24 a IAS 32. V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu účty obsahovali množstvo nezrovnalostí a nedostatkov a pokiaľ ide o jeho kapitálové aktíva, nespĺňali IAS 1 a IAS 38.

(54)

Jeden spolupracujúci vývozca nesplnil požiadavky kritérií 1 až 3. Po prvé, nevedel preukázať, že jeho rozhodnutia boli reakciou na signály trhu a bez významného zasahovania štátu, pretože sa zistilo, že existujú obmedzenia v jeho nákupných a predajných činnostiach (kritérium 1). Po druhé, nepreukázal, že jeho účtovné záznamy prešli auditom v súlade s IAS 1 a IAS 38 (kritérium 2). Napokon sa zistili deformácie prenesené zo systému netrhového hospodárstva vo forme nesprávnych hodnotení práv na využívanie pôdy (kritérium 3).

(55)

Ďalší spolupracujúci vývozca nevedel preukázať, že spĺňa kritérium 1, pretože jeho rozhodnutia neboli reakciou na trhové signály a bez významných zásahov štátu, keďže existujú obmedzenia v jeho nákupných a predajných činnostiach.

(56)

Jeden spolupracujúci vývozca nevedel preukázať, že spĺňa kritériá 1 a 3. Zistilo sa, že jeho obchodné rozhodnutia v oblasti investícií sa nerobili bez významných zásahov štátu. Miestne orgány ovplyvňovali jeho obchodné rozhodnutia a finančne prispievali na výstavbu technologického centra (kritérium 1). Zistili sa aj deformácie prenesené zo systému netrhového hospodárstva vo forme nesprávnych hodnotení práv na využívanie pôdy (kritérium 3).

(57)

Dvaja spolupracujúci vývozcovia preukázali, že spĺňajú kritériá článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a mohlo sa im udeliť THZ. V súvislosti s pripomienkami doručenými po zverejnení zistení týkajúcich sa THZ sa však udelenie THZ týmto dvom spoločnostiam ešte podrobnejšie preskúma.

(58)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa clo pre celú krajinu stanovuje, pokiaľ sa toto clo stanoví, pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, okrem prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, a je im preto udelené individuálne zaobchádzanie (IZ).

(59)

Spolupracujúci vývozcovia, ktorí nesplnili kritériá pre THZ, požiadali aj o IZ pre prípad, že by sa im neudelilo THZ.

(60)

Na základe dostupných informácií sa predbežne zistilo, že títo piati vyvážajúci výrobcovia v ČĽR spĺňajú všetky požiadavky pre IZ ustanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia:

(61)

Na stanovenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv zisťovala pre každú spoločnosť, ktorej bolo udelené THZ, či domáci predaj príslušného výrobku nezávislým zákazníkom bol v reprezentatívnych objemoch, t. j. či celkový objem tohto predaja počas OP predstavoval minimálne 5 % z celkového objemu predaja podobného výrobku na vývoz do Spoločenstva.

(62)

V prípade jedného spolupracujúceho vývozcu sa zistilo, že jeho domáci predaj bol v reprezentatívnom objeme. V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu, ktorému bolo udelené THZ, sa však zistilo, že na domácom trhu nemal žiadny predaj.

(63)

Komisia následne určila tie druhy výrobkov, ktoré na domácom trhu predáva vyvážajúci výrobca s celkovo reprezentatívnym objemom domáceho predaja a ktoré sú zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(64)

Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny vtedy, keď objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Spoločenstva.

(65)

Komisia následne preskúmala, či domáci predaj spoločnosti, ktorej sa konanie týka, možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia.

(66)

Pre tie druhy výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredávajú v reprezentatívnych množstvách, ako sa uvádza v odôvodnení 64, alebo sa nepredávajú v rámci bežného obchodovania, normálna hodnota sa musí vytvoriť na základe článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Z toho dôvodu sa predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA náklady“) a vážený priemerný zisk, ktorý realizovala príslušná spoločnosť pri domácom predaji podobného výrobku, pripočítali k jej vlastným priemerným nákladom na výrobu počas OP.

(67)

V prípade jedného spolupracujúceho výrobcu, ktorému bolo udelené THZ, sa domáci predaj nemohol použiť na stanovenie normálnej hodnoty. Normálna hodnota sa preto vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia tak, že k nákladom spoločnosti na výrobu príslušného výrobku sa pripočítala primeraná suma PVA nákladov a zisku.

(68)

Rozhodlo sa, že PVA náklady a zisk sa nestanovia na základe článku 2 ods. 6 písm. a), pretože iba jednému spolupracujúcemu vývozcovi s reprezentatívnym domácim predajom bolo udelené THZ. Okrem toho PVA náklady a zisk sa nedali stanoviť na základe článku 2 ods. 6 písm. b), pretože príslušný spolupracujúci výrobca nemal reprezentatívny predaj rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov. PVA náklady a zisk sa preto museli stanoviť na nejakom inom vhodnom základe v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(69)

V tomto prípade sa usúdilo, že vážený priemer PVA nákladov počas OP a primeraný zisk 6,5 %, ktoré sa stanovili na základe údajov výrobného odvetvia Spoločenstva, sa môžu použiť na vytvorenie normálnej hodnoty pre daného spolupracujúceho výrobcu, ktorému bolo udelené THZ. Uvedený primeraný zisk nepresahuje zisk realizovaný iným spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ktorému bolo udelené THZ, pri predaji podobného výrobku na domácom trhu počas OP.

(70)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v transformujúcich sa hospodásrtvach sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, musí stanoviť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(71)

V oznámení o začatí konania sa navrhla Brazília ako vhodná analogická krajina na účel stanovenia normálnej hodnoty v ČĽR. Komisia nadviazala kontakt so známymi výrobcami sviečok v Brazílii a zaslala dotazníky určené na zber údajov, ktoré považovala za potrebné na určenie normálnej hodnoty. Výrobcovia v Brazílii však neprejavili záujem o spoluprácu.

(72)

Komisia sa ďalej pokúšala o spoluprácu s inými potenciálnymi analogickými krajinami. V súvislosti s tým sa skúmala spolupráca s výrobcami v krajinách s trhovým hospodárstvom, ako Argentína, Kanada, Čile, India, Indonézia, Izrael, Malajzia, Nový Zéland, Taiwan a Thajsko. S výrobcami v týchto krajinách sa však nenadviazala žiadna spolupráca.

(73)

Keďže sa nepodarilo nadviazať spoluprácu s výrobcami v tretích krajinách s trhovým hospodárstvom, Komisia preskúmala všetky ostatné možné vhodné základy na stanovenie normálnej hodnoty v ČĽR. Skúmalo sa, či v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia by sa ceny za sviečky, ktoré účtujú vývozcovia z tretích krajín, mohli použiť ako základ normálnej hodnoty. Zistilo sa však, že kódy KN, pod ktorými sa sviečky z tretích krajín vyvážajú, nemajú dostatočne konkrétne opisy a neumožnili by objektívne a správne porovnanie s druhmi, ktoré vyvážajú spolupracujúci vývozcovia v ČĽR. Dospelo sa preto k záveru, že tieto informácie sú nespoľahlivé a nereprezentatívne, a stanoviť normálnu hodnotu v ČĽR na tomto základe by preto nebolo vhodné.

(74)

So zreteľom na uvedené sa dospelo k predbežnému záveru, že použitie cien, ktoré sa skutočne platia alebo sú splatné za podobný výrobok v Spoločenstve, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, tvoria vhodný základ pre určenie normálnej hodnoty v ČĽR.

(75)

Zistilo sa, že domáci predaj výrobcov v Spoločenstve, ktorí boli zahrnutí do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva, sa uskutočňuje v reprezentatívnych objemoch v porovnaní s objemom vývozu sviečok do Spoločenstva od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky, ktorým nebolo udelené THZ.

(76)

Predajné ceny výrobcov v Spoločenstve sa potom náležite upravili s cieľom zahrnúť do nich primerané ziskové rozpätie, ako sa predpokladá na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Použilo sa primerané ziskové rozpätie 6,5 %. Toto rozpätie sa stanovilo na základe váženého priemerného zisku, ktorý dosiahli výrobcovia v Spoločenstve zahrnutí do vzorky za prvé dva roky posudzovaného obdobia, v ktorých trhové podmienky vo veľkej miere neovplyvnil dovoz z ČĽR.

(77)

Vývozné predajné ceny sa stanovili na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za podobný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(78)

Keď sa predaj na vývoz do Spoločenstva uskutočňoval prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti so sídlom v Spoločenstve, vývozné ceny sa stanovili na základe cien pri ďalšom predaji prvým nezávislým zákazníkom v Spoločenstve podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Keď sa predaj uskutočňoval prostredníctvom prepojených spoločností mimo Spoločenstva, vývozná cena sa stanovila na základe cien pri ďalšom predaji prvým nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(79)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(80)

V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(81)

Na základe toho sa upravili rozdiely v nákladoch na dopravu, nákladoch na námornú dopravu a poistenie, manipuláciu, nakládku a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na balenie, úverových nákladoch a províziách, kde to bolo vhodné a opodstatnené.

(82)

V prípade predaja, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom prepojených obchodníkov so sídlom mimo Spoločenstva, sa použila úprava v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia keď obchodník vedel preukázať, že vykonáva funkcie podobné funkciám sprostredkovateľa, ktorý pracuje na báze provízie. Táto úprava vychádzala zo skutočných PVA nákladov, ktoré vznikajú prepojeným obchodníkom, plus ziskové rozpätie stanovené na základe údajov získaných od neprepojených obchodníkov v Spoločenstve.

(83)

Kde to bolo vhodné, upravila sa vývozná cena spolupracujúcich výrobcov, ktorých sa konanie týka, s cieľom zohľadniť rozdiel medzi zaplatenou a refundovanou daňou z pridanej hodnoty (DPH) z výroby a vývozu sviečok počas OP.

(84)

V prípade spoločností, ktorým bolo udelené THZ alebo IZ, sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu príslušného výrobku, ktorý sa vyváža do Spoločenstva, porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(85)

Na základe toho predbežné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Spoločenstva pri nezaplatenom cle, sú takéto:

(86)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich výrobcov, ktorí neboli zahrnutí do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa stanovilo na základe rozpätí zistených pre vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky, bez ohľadu na rozpätie vyvážajúcich výrobcov s nulovým dumpingovým rozpätím a na rozpätie spoločnosti, pre ktorú sa uplatnil článok 18 základného nariadenia. Na základe toho sa dumpingové rozpätie vypočítané pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté do vzorky dočasne stanovilo na 26,2 %.

(87)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vývozcov v ČĽR, Komisia najprv zistila úroveň spolupráce. Vykonalo sa porovnanie medzi celkovým vyvážaným množstvom uvedeným vo vyplnených dotazníkoch k výberu vzorky, ktoré prišli od všetkých spolupracujúcich výrobcov, a celkovým dovozom z ČĽR, ktorý sa odvodil zo štatistických údajov Eurostatu o dovoze. Zistený podiel spolupráce bol 46 %. Na základe uvedeného sa úroveň spolupráce považovala za nízku. Dospelo sa preto k záveru, že je vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úroveň vyššiu, ako je najvyššie dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Dostupné informácie však naznačovali, že nízka úroveň spolupráce môže byť dôsledkom toho, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR všeobecne mali počas OP dumping na vyššej úrovni ako ktorýkoľvek spolupracujúci vývozca. Dumpingové rozpätie sa preto stanovilo na úrovni, ktorá zodpovedá najvyššiemu dumpingovému rozpätiu a najvyššej ujme zistenej pre reprezentatívne druhy výrobku.

(88)

Na tomto základe sa úroveň dumpingu pre celú krajinu dočasne stanovila na 66,1 % z ceny CIF na hranici Spoločenstva pri nezaplatenom cle.

(89)

Táto colná sadzba sa tiež uplatnila pre vyvážajúceho výrobcu, u ktorého sa zistenia robili na základe dostupných skutočností, ako sa uvádza v odôvodnení 51.

(90)

Na určenie celkovej výroby v Spoločenstve sa použili všetky dostupné informácie vrátane informácií, ktoré sa poskytli v podnete, a údaje zhromaždené od výrobcov v Spoločenstve pred začiatkom prešetrovania a po ňom.

(91)

Na základe týchto informácií sa zistilo, že výroba v Spoločenstve počas OP bola okolo 390 000 ton. Toto množstvo zahŕňa možnú výrobu tých výrobcov, ktorí sa počas konania neohlásili, a výrobcov, ktorí zachovali nestranný postoj vo vzťahu k začatiu prešetrovania. Títo výrobcovia realizujú asi 23 % z celkovej výroby v Spoločenstve. Patria sem takisto výrobcovia, ktorí boli proti začatiu prešetrovania. Títo výrobcovia predstavujú okolo 17 % z výroby v Spoločenstve.

(92)

Prešetrovaním sa preukázalo, že výrobcovia v Spoločenstve, ktorí podnet podporujú a súhlasili so spoluprácou pri prešetrovaní, predstavujú asi 60 % z celkovej výroby v Spoločenstve počas OP. Títo výrobcovia sa preto považujú za výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(93)

Spotreba v Spoločenstve sa stanovila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva plus dovoz z ČĽR a ďalších tretích krajín podľa údajov Eurostatu. Vyvíjala sa takto:

Tabuľka 1

(94)

Celkovo sa v posudzovanom období spotreba v Spoločenstve zvýšila o 13 %. Toto zvýšenie sa prerušilo dočasným medziročným poklesom o 5 % v rokoch 2005 a 2006, po ktorom sa spotreba obnovila, a počas OP vzrástla o 11 %. Pokles spotreby v roku 2006 možno čiastočne pripísať prudkému zvýšeniu kúpnej ceny hlavnej suroviny používanej na výrobu sviečok – parafínu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 122.

(95)

Ako sa uvádza v odôvodnení 15, pri prešetrovaní sa zistilo, že v štatistických údajoch Eurostatu sa rozlišujú tri hlavné kódy KN na colné prihlásenie sviečok:

(96)

Zistilo sa, že niektorí vyvážajúci výrobcovia v ČĽR prihlasovali súpravy obsahujúce sviečky, ale aj iné predmety, ako keramiku sklo, tkaninu a iné podobné ozdobné predmety, ako kategóriu 2.

(97)

Keď sa na zisťovanie dumpingu používa výber vzorky, Komisia vždy skúma, či existuje kladný dôkaz o tom, že všetky spoločnosti alebo niektoré spoločnosti, ktoré neboli zahrnuté do vzorky, účinne uplatňovali dumping na svoje výrobky na trhu Spoločenstva počas OP.

(98)

Na prešetrenie tohto problému Komisia stanovila vývozné ceny, ktoré účtovali spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezahrnutí do vzorky, a vývozné ceny nespolupracujúcich vývozcov na základe údajov Eurostatu, vyplnených dotazníkov vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zahrnutých do vzorky a formulárov na výber vzorky, ktoré poskytli všetky spolupracujúce spoločnosti v ČĽR. Súčasne sa usúdilo, že úroveň cien nedumpingového vývozu sa stanoví pripočítaním priemerného dumpingového rozpätia, zisteného na základe vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky, k priemerným vývozným cenám stanoveným pre vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky, u ktorých sa zistil dumping. Vývozné ceny stanovené pre vyvážajúcich výrobcov nezahrnutých do vzorky sa potom porovnali s nedumpingovými vývoznými cenami.

(99)

Pri tomto porovnaní cien sa ukázalo, že i) spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezahrnutí do vzorky aj ii) vývozcovia, ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní, mali priemerné vývozné ceny vo všetkých prípadoch nižšie, ako sú priemerné nedumpingové ceny. Na základe toho sa usúdilo, že všetky spoločnosti, ktoré neboli zahrnuté do vzorky, a to spolupracujúce aj nespolupracujúce, účinne uplatňovali dumping na svoje výrobky na trhu Spoločenstva.

(100)

Je potrebné poznamenať, že v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu v ČĽR zahrnutého do vzorky sa zistilo, že neuplatňuje dumping na svoje výrobky na trhu Spoločenstva. Preto by sa mal jeho vývoz vylúčiť z analýzy, ktorá sa zaoberá vývojom dumpingového dovozu na trh Spoločenstva. V snahe predísť možnému zverejneniu citlivých obchodných údajov týkajúcich sa daného výrobcu sa však považuje za vhodné z dôvodu zachovania dôvernosti údajov neprezentovať verejne dostupné údaje, ako sú údaje Eurostatu, neuvedením údajov o vývozcovi, u ktorého sa nezistil dumping na trhu Spoločenstva.

(101)

V prvej tabuľke sa preto uvádzajú všetky dovozy sviečok s pôvodom v ČĽR a v druhej tabuľke sa uvádzajú indexované údaje týkajúce sa dumpingového dovozu na trh Spoločenstva v posudzovanom období.

Tabuľka 2a

(102)

Celkovo sa dovoz z ČĽR v posudzovanom období významne zvýšil zo 147 530 ton v roku 2004 na 199 112 ton v OP, t. j. o 35 %, alebo o viac ako 51 000 ton. Zvýšenie zodpovedajúceho podielu na trhu (+ 5,6 percentuálnych bodov) bolo menej výrazné v dôsledku zvýšenia spotreby v Spoločenstve.

(103)

V súlade s poznámkami uvedenými v odôvodnení 96 pri prešetrovaní sa ukázalo, že na priemernú cenu dovozu z ČĽR a na pozorovaný vývoj mala do istej miery vplyv skutočnosť, že určité výrobky prihlásené ako sviečky zahŕňajú hodnotu súprav s keramikou, sklom, kartónom alebo s inými obalovými materiálmi.

Tabuľka 2b

(104)

Objem dumpingového dovozu z ČĽR sa v posudzovanom období tiež významne zvýšil o 36 %. Zvýšenie zodpovedajúceho podielu na trhu bolo menej výrazné v dôsledku nárastu spotreby v Spoločenstve. Údaje Eurostatu ukazujú, že najväčší nárast predajného objemu dumpingového dovozu a teda aj podielu na trhu získal prvý kód KN, pod ktorý patrí hlavný výrobok výrobného odvetvia Spoločenstva a ktorý predstavuje veľký podiel vývozu z ČĽR. Okrem toho sa zistilo, že napriek všeobecnému poklesu spotreby v rokoch 2005 a 2006, dovoz v skutočnosti nestratil nič zo svojho podielu na trhu.

(105)

Priemerné ceny dumpingového dovozu z ČĽR vykázali nárast o 10 % počas posudzovaného obdobia, ale počas OP zostali stále na výraznej dumpingovej úrovni, v priemere 38 %. Priemerná cena dumpingového dovozu klesla o viac ako 3 % medzi rokom 2006 a OP, a ako sa vysvetľuje ďalej, v tomto období znamenala podhodnotenie cien výrobného odvetvia Spoločenstva.

(106)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny za každý druh výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva pre neprepojených zákazníkov na trhu Spoločenstva, upravené na úroveň zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami príslušného dovozu prvému nezávislému zákazníkovi, stanovenými na základe cien CIF, vhodne upravenými vzhľadom na náklady po dovoze.

(107)

Na základe uvedenej metodiky sa rozdiel medzi uvedenými cenami vyjadrený ako percento váženej priemernej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva (zo závodu), t. j. rozpätie cenového podhodnotenia, pohyboval v priemere na úrovni 9 %.

(108)

Taktiež sa zistilo, že podhodnotenie ťažiskového výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva bolo vyššie v porovnaní s podhodnotením vypočítaným pre iné druhy sviečok, konkrétne 12,1 %. Toto je ďalší prejav tlaku cien, ktorý počas OP vyvíjal dumpingový dovoz za nízke ceny na výrobné odvetvie Spoločenstva.

(109)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa posúdenia stavu výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2004 do konca OP.

(110)

Ako sa uvádza v odôvodnení 31, vzhľadom na veľký počet výrobcov, ktorí podnet podporujú, prijalo sa rozhodnutie o uplatnení výberu vzorky za účelom prešetrenia ujmy. Pôvodne sa uvažovalo o zahrnutí ôsmich výrobcov alebo skupín výrobcov do vzorky na základe kritéria najobjemnejšej výroby, ako sa predpokladá v článku 17 ods. 1 základného nariadenia. Jeden výrobca v Spoločenstve, ktorý čelil vážnym finančným problémom, a dvaja ďalší výrobcovia v Spoločenstve nemohli ponúknuť plnú spoluprácu pri prešetrovaní napriek tomu, že podnet plne podporovali. Zostávajúcich päť výrobcov alebo skupín výrobcov malo počas OP objem výroby na úrovni 44 % z celkovej výroby spolupracujúcich spoločností. Považovali sa preto za reprezentatívnych na účely vzorky.

(111)

Keď sa v súvislosti s prešetrovaním ujmy uplatňuje výber vzorky, Komisia vždy stanovuje ukazovatele ujmy čiastočne na základe výrobcov zahrnutých do vzorky a čiastočne na základe údajov týkajúcich sa všetkých výrobcov zahrnutých do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva. Hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré súvisia s výkonnosťou spoločnosti, ako ceny, mzdy, ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií a schopnosť zvyšovať kapitál, sa zisťovali na základe informácií získaných od spoločností zahrnutých do vzorky. Objemové faktory, ako výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity, produktivita, objem predaja a podiel na trhu, zásoby, zamestnanosť, rast a veľkosť dumpingového rozpätia, sa zisťovali na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku.

(112)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že jeden z ťažiskových výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva je tzv. čajové svetlo. Predstavuje asi 50 % z výroby výrobcov zahrnutých do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva.

(113)

Ako vyplýva z tabuľky, v posudzovanom období sa výroba výrobného odvetvia Spoločenstva mierne zvýšila o 2 %. Pokles výroby o 8 %, ktorý sa zaznamenal medziročne v rokoch 2005 a 2006, sa v OP zastavil súbežne so zvýšením spotreby Spoločenstva o 11 %. Výrobné odvetvie Spoločenstva stabilne zvyšovalo svoju výrobnú kapacitu asi na 300 000 ton počas OP, ale využitie dostupnej kapacity bolo počas OP nižšie. Keďže táto výroba je vo výrobnom odvetví skôr sezónna, v priebehu roka sa nedá dosiahnuť plné využitie kapacity, využitie kapacity na 76 %, ktoré sa dosiahlo počas OP, bolo však pomerne nízke v porovnaní s úrovňou v rokoch 2004 a 2005.

(114)

Objem predaja príslušného výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom, najmä veľkým maloobchodníkom a distribútorom, na trhu Spoločenstva sa v porovnaní s rokom 2004 zvýšil v OP o 3 %. V súlade s pomerne nízkou úrovňou spotreby v roku 2006 sa objem predaja znížil medziročne o 5 % v rokoch 2005 a 2006, ale počas OP sa obnovil súbežne s obnovou spotreby v Spoločenstve.

(115)

Zistilo sa však, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo počas posudzovaného obdobia v plnej miere pokryť zvyšovanie spotreby Spoločenstva o 13 %, najmä v rokoch 2005 a 2006, keď trh vzrástol o 11 %. V dôsledku toho sa jeho podiel na trhu v OP znížil o 3,7 percentuálnych bodov, z 39,8 % na 36,1 %.

(116)

Priemerné predajné ceny zo závodu neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa v posudzovanom období znížili o 9 %. K tomuto poklesu dochádzalo postupne počas posudzovaného obdobia.

Tabuľka 5

(117)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že cena výrobného odvetvia Spoločenstva tiež klesla v období od roku 2006 do OP napriek stúpajúcemu dopytu na trhu Spoločenstva.

(118)

Úroveň koncoročných zásob, ktorá predstavuje v priemere okolo 25 % z výroby, sa počas posudzovaného obdobia môže považovať za vysokú.

Tabuľka 6

(119)

Vysokú úroveň zásob však možno vysvetliť sezónnym charakterom príslušného výrobku, skutočnosťou, že druhy, ktoré sa vyrábajú vo výrobnom odvetví Spoločenstva, sú hlavne štandardné druhy, a tým, že existuje široká škála výrobkov a táto by mala byť naďalej dostupná pre zákazníkov. Úroveň zásob bola ešte vyššia v roku 2005, keď na základe nepriaznivého vývoja objemu predaja v porovnaní s rokom 2004 sa v priebehu roka vytvorili väčšie zásoby. Zníženie predaja ku koncu roka 2005 následne viedlo k vysokej úrovni zásob. Zásoby sa však v tomto prípade nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy.

(120)

Pomerne vysoká úroveň zamestnanosti v roku 2005 bola najmä dôsledkom zamestnávania dočasných pracovníkov na riešenie zvýšeného dopytu počas tohto roka. Od roku 2006 sa však zamestnanosť drasticky znížila a na konci OP bola o 13 % nižšia ako v roku 2004. Nárast priemerných nákladov práce bol v posudzovanom období obmedzený na 9 %.

(121)

Zvýšenie zamestnanosti spôsobilo mierny pokles produktivity v roku 2005, ale nadbytok pracovných síl v roku 2006 umožnil zvýšiť produktivitu, i keď objem výroby klesol v rokoch 2005 a 2006 medziročne o 8 %. Kombináciou vyššieho predaja a objemu výroby a najmä nižšej zamestnanosti sa vysvetľuje zvýšenie produktivity počas OP o 23 % v porovnaní s rokom 2004.

(122)

Je potrebné poznamenať, že suroviny, najmä parafín, predstavujú asi 50 % výrobných nákladov (ďalej len „VN“). Tabuľka ukazuje, že okrem roku 2006 VN zostávali v posudzovanom období stabilné. Zvýšenie v roku 2006 sa vysvetľuje významným medziročným nárastom cien parafínu v rokoch 2005 a 2006. Výrobné odvetvie Spoločenstva sa bránilo tomuto náhlemu zvýšeniu cien nahradzovaním parafínu stearínom, pokiaľ to bolo technicky možné. Ceny stearínu skutočne zostali stabilnejšie až do roku 2006 a aj v OP boli nižšie ako ceny parafínu.

(123)

Okrem toho prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva racionalizovalo svoju výrobu, ktorá sa čiastočne presunula do členských štátov Európskeho spoločenstva, a pre znižovanie nákladov muselo súčasne výrazne znížiť zamestnanosť, najmä po roku 2006.

(124)

Spojenie všetkých týchto faktorov viedlo k situácii, že výrobnému odvetviu Spoločenstva sa počas OP podarilo udržať svoje VN na úrovni porovnateľnej s rokom 2004.

(125)

Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. V posudzovanom období sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva znížila zo zisku vo výške 6,9 % v roku 2004 na stratu vo výške 0,6 % v OP. Zatiaľ čo ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola v rokoch 2004 a 2005 dobrá, situácia sa dramaticky zmenila v roku 2006 v dôsledku pôsobenia kombinácie takých faktorov, ako nárast VN a zníženie predajných cien. I keď priemerná predajná cena počas OP ďalej klesala, zníženie VN umožnilo v tomto období takmer dosiahnuť hranicu ziskovosti.

(126)

Vývoj peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samostatne financovať svoje činnosti, vo veľkej miere odráža vývoj ziskovosti. I keď sa v OP peňažný tok vrátil do priaznivého stavu, mal oveľa nižšiu úroveň ako v rokoch 2004 a 2005. To isté možno povedať o návratnosti investícií, ktorá bola nepriaznivá v roku 2006 aj počas OP.

(127)

Napriek ťažkej situácii výrobné odvetvie Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia pokračovalo v investovaní. To naznačuje, že výrobné odvetvie neplánuje ukončiť výrobu, ale považuje tento sektor za životaschopný. Úroveň investícií ukazuje, že sektor je schopný zvyšovať potrebný kapitál.

(128)

Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva medzi rokom 2004 a OP na trhu Spoločenstva vzrástol o 3 %, ale výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo naplno držať krok so zvyšovaním spotreby v Spoločenstve, ktorá dosiahla 13 %. V dôsledku toho podiel na trhu klesol takmer o 3,7 percentuálneho bodu.

(129)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu v ČĽR zahrnutého do vzorky, ktorý má obmedzený objem vývozu do Spoločenstva, sa zistilo, že neuplatňuje dumping na svoje výrobky na trhu Spoločenstva. U všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky sú však dumpingové rozpätia, uvedené v odôvodneniach 84 až 89, značne nad úrovňou de minimis. Ako sa uvádza v odôvodnení 99, u všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nezahrnutých do vzorky, spolupracujúcich aj nespolupracujúcich, sa predpokladalo uplatňovanie dumpingu na trhu Spoločenstva. Vzhľadom na objemy a ceny dumpingového dovozu vplyv skutočného dumpingového rozpätia, ktoré sa zistilo na priemernej úrovni 48 %, sa nedá považovať za zanedbateľný.

(130)

V priebehu posudzovaného obdobia sa zistilo, že výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa zlepšila vzhľadom na niektoré objemové ukazovatele, ako výroba (+ 2 %), výrobná kapacita (+ 8 %), produktivita (+ 23 %) a objem predaja (+ 3 %).

(131)

Všetky ukazovatele týkajúce sa finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva sa však v posudzovanom období výrazne zhoršili. Bez ohľadu na schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšiť kapitál na investovanie, návratnosť investícií bola počas OP nepriaznivá a peňažný tok klesol v posudzovanom období o 81 %. Priemerné predajné ceny sa znížili o 9 % a ziskovosť klesla z takmer 6,9 % v roku 2004 na stratu 0,6 % počas OP.

(132)

Okrem toho iné ukazovatele ujmy týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva sa v posudzovanom období tiež vyvíjali nepriaznivo: využitie kapacity sa znížilo o 4 %, zásoby sa zvýšili o 7 % a zamestnanosť klesla o 13 %. Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu tiež klesol z 39,8 % v roku 2004 na 36,1 %, menovite o 3,7 percentuálneho bodu. Výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo ťažiť z 13 % nárastu trhu, keďže dokázalo zvýšiť svoj objem predaja len o 3 %.

(133)

Analýza nákladov, vrátane nákladov na suroviny, ukázala, že napriek prudkému zvýšeniu ceny hlavnej suroviny sa výrobnému odvetviu Spoločenstva podarilo udržať jednotkové náklady v OP na úrovni rokov 2004 a 2005. Napriek zvýšeniu dopytu o 11 % medzi rokom 2006 a OP však predajné ceny klesli o 3 % a zamestnanosť sa radikálne znížila. Ziskovosť zostala počas OP stále nepriaznivá.

(134)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(135)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa skúmalo, či dumpingový dovoz sviečok s pôvodom v ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v takej miere, ktorá sa môže posúdiť ako závažná. Skúmali sa aj iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli súčasne poškodzovať výrobné odvetvie Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(136)

Prešetrovaním sa zistilo, že sviečky dovážané z ČĽR do Spoločenstva sa na trhu Spoločenstva počas OP predávali za výrazne dumpingové ceny. Ako sa uvádza v odôvodnení 129, zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR predávali príslušný výrobok s priemerným dumpingovým rozpätím 26,2 %. Treba takisto zdôrazniť, že okolo 55 % čínskych vývozcov nespolupracovalo pri prešetrovaní. Existuje jasný dôkaz, ktorý preukazuje, že títo vývozcovia uplatňovali dumping viac ako tí, ktorí pri prešetrovaní spolupracovali.

(137)

Objem dumpingového dovozu na trh Spoločenstva sa v posudzovanom období zvýšil o 36 %. Toto zvýšenie sa realizovalo za výrazne dumpingové ceny, ktoré počas OP v priemere o 9 % podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 108, pri prešetrovaní sa zistilo, že podhodnotenie v dôsledku dumpingového dovozu bolo ešte výraznejšie, konkrétne 12,1 % v ťažiskovom trhovom segmente výrobného odvetvia Spoločenstva. V súlade s tým podiel vývozcov, ktorí uplatňovali dumping, sa na trhu počas OP zvýšil asi z 27,5 % približne na 33 %, čo predstavuje nárast o viac ako 5 percentuálnych bodov.

(138)

Na základe štatistických údajov Eurostatu o dovoze sa zdá, že dumpingový dovoz vzrástol relatívne viac v tých kategóriách, do ktorých patria ťažiskové výrobky, ktoré vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva. Dumpingový dovoz v tomto segmente trhu stúpol o 46 % a získal podiel na trhu asi 3,5 percentuálnych bodov. Tento vývoj by sa mal sledovať z pohľadu celkového významného cenového podhodnotenia a cenového tlaku, ktorý dumpingový dovoz vyvíja na trh Spoločenstva.

(139)

Zároveň sa objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšil iba o 3 % napriek celkovému nárastu spotreby o 13 %. V súlade s tým sa zmenšil jeho podiel na trhu v priebehu posudzovaného obdobia z 39,8 % na 36,1 %, strata podielu na trhu konkrétne predstavovala 3,7 percentuálneho bodu.

(140)

Okrem toho sa zistilo, že v roku 2006 výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola osobitne nepriaznivá, keďže mu vznikli významné straty v porovnaní s rokom 2005. Táto situácia sa časovo zhodovala s pokračujúcou prítomnosťou vysokého objemu dovozu z ČĽR za nízke ceny na trhu Spoločenstva a so znížením spotreby v Spoločenstve o 5 %. Celkový objem predaja Spoločenstva klesal rovnakým tempom ako rástol dumpingový dovoz, pričom ceny výrobného odvetvia Spoločenstva klesli o 5 % v snahe vyrovnať sa cenovej úrovni dumpingového dovozu.

(141)

Pri posudzovaní obdobia od roku 2006 do konca OP sa ukázalo, že spotreba sa zvýšila o 11 %. Výrobnému odvetviu Spoločenstva sa podarilo zvýšiť objem svojho predaja o 8 %, ale dumpingový dovoz celkovo vzrástol výrazne viac (+ 18 %). Súčasne sa ceny dumpingového dovozu znížili o viac ako 3 %. Výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo zabezpečiť prínosy z rastu trhu a zo znížených VN. Namiesto toho muselo počas OP sledovať klesajúci vývoj predajnej ceny a ďalej znížiť svoje ceny o 2,5 %, čím sa pridali ďalšie straty k tým, ktoré mu vznikli v roku 2006.

(142)

Dospelo sa k záveru, že pokračujúci tlak, ktorý vyvíja dumpingový dovoz za nízke ceny na trh Spoločenstva, nedovoľuje výrobnému odvetviu Spoločenstva stanoviť svoje predajné ceny tak, aby zodpovedali jeho nákladom počas OP. Tým sa vysvetľuje strata podielu na trhu, nízka úroveň predajných cien a nepriaznivá ziskovosť, ktorú dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva v tomto období. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že nárast dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR mal počas OP výrazne nepriaznivý vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(143)

Ako sa uvádza v odôvodnení 94, spotreba sviečok v Spoločenstve sa medzi rokom 2004 a OP zvýšila o 13 %. Keďže toto umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva pôsobiť na rozširujúcom sa trhu, značná ujma, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo, sa nemôže pripísať vývoju spotreby na trhu Spoločenstva.

(144)

Prešetrovaním sa zistilo, že dovoz, u ktorého sa nezistil dumping, sa predával na trhu Spoločenstva za pomerne vysokú cenu. Dospelo sa preto k záveru, že tento dovoz neprispieval k nízkej predajnej cene a k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(145)

Vývoj objemu dovozu a cien z iných tretích krajín medzi rokom 2004 a OP bol takýto:

Tabuľka 10

(146)

Objem dovozu z tretích krajín, ktorých sa toto prešetrovanie netýka, sa v posudzovanom období zvýšil o 7 %, ale počas OP zostal na miernej úrovni. Ide pravdepodobne najmä o dovoz doplnkového sortimentu výrobkov s vysokou hodnotou, najmä zo Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“). Skutočnosť, že zvýšenie spotreby Spoločenstva bolo výraznejšie, viedla k strate podielu na trhu o 0,2 percentuálneho bodu počas OP. Ceny týchto dovozov, ktoré boli v posudzovanom období pomerne vysoké, sa v priebehu tohto obdobia zvýšili o 21 %.

(147)

Na základe uvedených skutočností sa predbežne dospelo k záveru, že tento dovoz neprispel k značnej ujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(148)

Ako sa naznačilo v odôvodnení 92, dostupné informácie o trhu so sviečkami v Spoločenstve ukazujú, že výrobcovia, ktorí predstavujú asi 40 % výroby v Spoločenstve, nie sú zahrnutí do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva v tomto prešetrovaní.

(149)

Určití výrobcovia v Spoločenstve, ktorí predstavujú asi 17 % výroby v Spoločenstve, boli proti začatiu prešetrovania, lebo väčšina z nich dovážala pomerne veľké množstvá sviečok z ČĽR. Vplyv ich dovozu z ČĽR sa zohľadnil pri analýze vplyvu dumpingového dovozu z ČĽR v odôvodneniach 136 až 142. Zvyšní výrobcovia v Spoločenstve, ktorí predstavujú 23 % výroby v Spoločenstve, sa neprihlásili alebo zaujali nestranný postoj k začatiu súčasného prešetrovania.

(150)

Analýza údajov týkajúcich sa trhu Spoločenstva naznačila, že v posudzovanom období všetci ostatní výrobcovia v Spoločenstve nezískali, ale naopak stratili podiel na trhu pri predaji svojej vlastnej výroby. Prešetrovaním sa nepreukázal žiadny konkrétny problém v súvislosti s hospodárskou súťažou medzi výrobcami v Spoločenstve s vlastnou výrobou sviečok ani žiadny deformačný účinok na obchodovanie, ktorým by sa mohla vysvetliť značná ujma zistená vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(151)

Na základe uvedených skutočností sa predbežne dospelo k záveru, že výrobcovia, ktorí nie sú zahrnutí do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva, neprispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(152)

Na základe údajov Eurostatu a vyplnených dotazníkov od výrobcov v Spoločenstve zahrnutých do vzorky, celkový vývoz sviečok od výrobcov v Spoločenstve mimo Spoločenstva sa v posudzovanom období zvýšil o 10 %, konkrétne zo 47 701 ton v roku 2004 na 52 565 ton počas OP. Hlavné vývozné trhy sú Nórsko, Švajčiarsko a USA, kde sú cenové úrovne vo všeobecnosti pomerne vysoké. Pri prešetrovaní sa ukázalo, že výrobnému odvetviu Spoločenstva sa podarilo zvýšiť svoj vývoz do tretích krajín, najmä medziročne v rokoch 2005 a 2006, keď sa spotreba Spoločenstva znížila o 5 %. Táto pomerne dobrá výkonnosť vývozu bola osobitne prínosná počas OP.

(153)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva neprispela k ujme, ktorú toto výrobné odvetvie utrpelo počas OP.

(154)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že dovoz sviečok z ČĽR zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva je zdrojom ujmy, ktorú si výrobné odvetvie Spoločenstva samo zapríčinilo.

(155)

Prešetrovaním sa zistilo, že niektorí výrobcovia zahrnutí do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva dovážali sviečky s pôvodom v ČĽR na doplnenie svojej škály výrobkov. Zistilo sa však, že tieto nákupy počas OP boli nízke, a to menej ako 5 %, v porovnaní s objemom predaja výrobcov v Spoločenstve, ktorých sa konanie týka.

(156)

Na základe uvedeného sa predbežne dospelo k záveru, že dovoz príslušného výrobku z ČĽR zo strany výrobného odvetvia neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo počas OP.

(157)

Určité zainteresované strany pripísali straty vo využití kapacity a podielu na trhu, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, skutočnosti, že premiestnilo časť svojej výroby do iných členských štátov v Spoločenstve, najmä v roku 2006. Okrem toho pokles predajných cien pripísali podmienkam hospodárskej súťaže prevládajúcim v týchto členských štátoch, kde údajne existuje väčší tlak na predajné ceny.

(158)

Prešetrovaním sa ukázalo, že výrobná kapacita Spoločenstva sa neznížila, ale v priebehu posudzovaného obdobia stabilne vzrástla o 8 %. Okrem toho sa zistilo, že hlavné zvýšenie kapacity sa zaznamenalo v období od roku 2006 a počas OP. A napokon sa tiež zistilo, že objem výroby a predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa medzi rokom 2006 a OP zvýšil o 8 %. Toto tvrdenie je teda v rozpore so zisteniami prešetrovania, ktoré ukázalo zvýšenie výrobnej kapacity, výroby a zásob. Ako sa uvádza v odôvodnení 115, strata podielu na trhu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola dôsledkom toho, že nedokázalo plne využiť prínosy z nárastu trhu, ku ktorému došlo v tomto období.

(159)

Okrem toho sa v odôvodneniach 122 až 124 ukázalo, že reštrukturalizačné kroky, ktoré vykonalo výrobné odvetvie Spoločenstva, najmä v roku 2006, viedli k podstatnému zníženiu jeho priemerných VN o 14 %, najmä počas OP. Pri prešetrovaní sa neukázalo, že by výrobné odvetvie Spoločenstva výrazne zmenilo skladbu svojich zákazníkov v Spoločenstve, ako namietali predmetné strany. Usúdilo sa skôr, že cenový tlak, ktorý vyvíjal dumpingový dovoz za nízke ceny z ČĽR, viedlo k nízkej úrovni cien sviečok na trhu Spoločenstva.

(160)

Na základe uvedeného sa prešetrovaním nepreukázala žiadna súvislosť medzi premiestnením výroby, ktoré uskutočnilo výrobné odvetvie Spoločenstva, a značnou ujmou, ktorú utrpelo počas OP.

(161)

Určité strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, spôsobil nárast cien hlavnej suroviny, konkrétne parafínu, ku ktorému došlo na trhu Spoločenstva. Presnejšie, odvolávali sa na oznámenie o námietkach, ktoré vydalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodársku súťaž (ďalej len „GR pre hospodársku súťaž“), podľa ktorého do začiatku roku 2005 údajne existovala kartelová dohoda medzi európskymi výrobcami parafínového vosku. Preto strany žiadali Komisiu, aby tieto skutočnosti dôkladne preskúmala, a aby sledovala každý nový vývoj v súvislosti s vplyvom tejto kartelovej dohody na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(162)

Prešetrovaním sa zistilo, že zvýšenie ceny parafínu zasiahlo nielen trh Spoločenstva, ale aj iné trhy vo svete, keďže vývoj cien parafínu, ktorý je ropným derivátom, úzko súvisí s vývojom cien ropy.

(163)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodneniach 122 až 124, výrobnému odvetviu Spoločenstva sa podarilo kontrolovať svoje náklady počas OP. Proti zvýšeniu ceny parafínu sa bránilo nahradzovaním parafínu stearínom. Výrobné odvetvie Spoločenstva tiež racionalizovalo svoju výrobu a podarilo sa mu značne znížiť náklady, ktoré sa počas OP udržali na úrovni porovnateľnej s rokmi 2004 a 2005.

(164)

GR pre hospodársku súťaž skutočne prešetrilo údajnú existenciu kartelu medzi určitými výrobcami parafínového vosku, hlavnej suroviny pre sviečkový priemysel Spoločenstva, a začiatkom októbra 2008 oficiálne vydalo svoje zistenia.

(165)

Prvá analýza týchto zistení v súvislosti s aktuálnym antidumpingovým prešetrovaním ukazuje, že výrobné odvetvie Spoločenstva počas OP, konkrétne v roku 2007, odoberalo asi jednu tretinu potrebného parafínu od spoločností, ktoré sú účastníkmi kartelu. Overené údaje za toto obdobie ukazujú, že priemerná cena parafínu kupovaného od spoločností, ktoré sú účastníkmi kartelovej dohody, je v takom istom rozsahu ako sú ceny parafínu kupované od iných dodávateľov v Spoločenstve. Treba tiež poznamenať, že sa zistilo, že ceny, za ktoré parafín nakupovalo výrobné odvetvie Spoločenstva, sú v súlade s cenami parafínu v ČĽR, čo je jediná dostupná informácia o cenách mimo EÚ v tejto etape prešetrovania.

(166)

GR pre hospodársku súťaž začalo svoje prešetrovanie na začiatku apríla 2005 a posudzované obdobie pre aktuálne prešetrovanie zahŕňalo o niečo viac ako jeden rok, počas ktorého sa zistila existencia kartelu. Mohlo by sa preto namietať, že rok 2004 nie je vhodný ani reprezentatívny pre analýzu ujmy a príčinnej súvislosti pre existenciu kartelu v tomto roku.

(167)

Vzhľadom na to, že predpoklad, že kartel prestal existovať po začatí prešetrovania zo strany GR pre hospodársku súťaž, a to začiatkom roka 2005, sa považuje za opodstatnený, porovnával sa smer vývoja týkajúci sa hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, keď kartel ešte existoval, konkrétne v roku 2004, a potom, keď kartel prestal existovať, konkrétne v roku 2005. Toto porovnanie ukazuje, že vývoj týkajúci sa obrazu ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva zostáva približne rovnaký. Preto keď sa vezme do úvahy vývoj ukazovateľov ujmy medzi rokom 2005 a OP, nezmení sa obraz ujmy ani závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 130 až 134.

(168)

Preto na základe informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, sa zdá, že nárast nákladov na surovinu a kartel nemohli mať závažný vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá sa dôkladne preskúmala od roku 2004 do konca roku 2007.

(169)

Vplyv, ktorý mohol mať kartel na trh Spoločenstva, sa však bude ďalej skúmať v zostávajúcom období prešetrovania.

(170)

Pri uvedenej analýze sa preukázalo, že medzi rokom 2004 a OP došlo k podstatnému zvýšeniu objemu dumpingového dovozu za nízke ceny s pôvodom v ČĽR a jeho podielu na trhu. Okrem toho sa zistilo, že tento dovoz sa realizoval za výrazne dumpingové ceny, ktoré boli oveľa nižšie ako ceny, ktoré účtovalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva zo podobné druhy výrobkov.

(171)

Toto zvýšenie objemu dumpingového dovozu za nízke ceny s pôvodom v ČĽR a jeho podielu na trhu sa časovo zhodovalo so všeobecným zvýšením dopytu v Spoločenstve, ale aj s nepriaznivým vývojom predajných cien, s výrazným poklesom podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu a so zhoršením hlavných ukazovateľov týkajúcich sa jeho hospodárskej situácie počas OP. Výrobné odvetvie Spoločenstva malo významné straty v roku 2006 a počas OP zostalo naďalej stratové.

(172)

Skúmaním ostatných známych faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva sa zistilo, že žiadny z nich nemohol mať významný nepriaznivý vplyv na toto výrobné odvetvie, najmä počas OP.

(173)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od škodlivých vplyvov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(174)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek zisteniam o poškodzujúcom dumpingu existujú presvedčivé dôvody pre záver, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva prijať dočasné antidumpingové opatrenia. Analýza záujmu Spoločenstva vychádzala z komplexného hodnotenia všetkých rôznych zúčastnených záujmov, vrátane záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dodávateľov surovín, dovozcov a spotrebiteľov príslušného výrobku.

(175)

Výrobné odvetvie Spoločenstva sa skladá z početných malých a stredných výrobcov, rozmiestnených v celom Spoločenstve, ktorí priamo zamestnávajú asi 5 000 ľudí a väčšinu potrebných surovín odberajú od dodávateľov v Spoločenstve. To znamená, že v Spoločenstve je mnoho spoločností, ktoré sú závislé od tohto výrobného odvetvia. To zvyšuje hospodársky význam výrobného odvetvia sviečok a najmä jeho vplyv na zamestnanosť v Spoločenstve.

(176)

Výrobné odvetvie Spoločenstva pokračovalo v úsilí o zvýšenie kapitálu a v investovaní do modernizácie a automatizácie výrobných postupov s cieľom udržať si konkurencieschopnosť. Zaznamenalo sa tiež značné úsilie pri reštrukturalizácii výroby a v znižovaní nákladov. To ukazuje, že výrobné odvetvie je životaschopné a neplánuje sa zastavenie výroby.

(177)

Dospelo sa k záveru, že neuloženie dočasných antidumpingových opatrení by viedlo k ďalšiemu zhoršovaniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a teda k narušeniu tohto úsilia, najmä investícií z ostatných rokov. Z krátkodobého hľadiska by to znamenalo zatvorenie firiem nielen vo výrobe sviečok, ale pravdepodobne aj v oblasti zabezpečovania surovín, a následné straty pracovných miest v Spoločenstve.

(178)

Predpokladá sa, že po uložení dočasných antidumpingových ciel sa zvýši úroveň cien sviečok na trhu Spoločenstva a umožní obnovenie ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva. Zvýšenie cien o 7 % by bolo dostatočné a umožnilo by odvetviu rýchlo dosiahnuť prijateľnú úroveň ziskovosti. Okrem toho navrhnuté opatrenia veľmi pravdepodobne posunú výrobné odvetvie Spoločenstva do takej pozície, že získa späť aspoň časť podielu na trhu, o ktorý prišlo v posudzovanom období, čo by malo ďalší priaznivý vplyv na jeho hospodársku situáciu a ziskovosť.

(179)

Celkove prišlo šesť vyplnených dotazníkov od dovozcov, z ktorých len dva sa mohli považovať za zmysluplné na účely analýzy záujmu Spoločenstva.

(180)

Dvaja dovozcovia, ktorí predložili zmysluplné odpovede a spolupracovali pri prešetrovaní, boli proti uloženiu antidumpingových opatrení. Títo dovozcovia zastupovali asi 3 % z celkového dovozu sviečok z ČĽR do Spoločenstva a 1 % zo spotreby sviečok v Spoločenstve počas OP. Obrat v súvislosti s obchodovaním so sviečkami tvorí 3,4 % z činnosti týchto spoločností.

(181)

Zistilo sa, že hrubé ziskové rozpätie, ktoré realizovali títo dovozcovia zo sviečok nakúpených z ČĽR počas OP, bolo v rozsahu 15 až 25 % počas OP, keďže ich predaj smeruje hlavne distribútorom na trhu Spoločenstva. Priamy vplyv uloženia dočasných antidumpingových opatrení teda môže byť pre týchto dvoch spolupracujúcich dovozcov nezanedbateľný, ak nemôžu preniesť možný vplyv opatrení na svojich zákazníkov. Pri prešetrovaní sa zistilo, že ceny za sviečky pre veľkých zákazníkov, ako sú distribútori, boli počas OP pomerne nízke, ale maloobchodníci pohodlne dosiahli hrubé ziskové rozpätia aj pri maloobchodnom predaji základných výrobkov. Na základe toho sa usúdilo, že aspoň časť alebo celý nárast nákupnej ceny v dôsledku antidumpingových opatrení sa môže preniesť v rôznych etapách distribučnej reťaze až po úroveň maloobchodníkov.

(182)

Vzhľadom na malý podiel, ktorý predstavuje obchod so sviečkami v obrate spolupracujúcich dovozcov, t. j. iba 3,4 %, a na pravdepodobnosť, že dovozcovia by mohli preniesť aspoň časť zvýšenia ceny v distribučnej reťazi smerom nadol, predbežne sa usúdilo, že vplyv dočasných opatrení na ich finančnú situáciu nebude významný.

(183)

Veľké maloobchodné skupiny, ktoré počas OP dovážali veľké množstvá sviečok, neponúkli spoluprácu alebo predložili vyplnené dotazníky, ktoré neboli zmysluplné pre analýzu záujmu Spoločenstva. Preto nebolo možné presne posúdiť celkový vplyv navrhnutých antidumpingových opatrení na ziskovosť týchto skupín na základe overených údajov.

(184)

Napriek nespolupráci týchto strán však Komisia preskúmala verejne dostupné informácie týkajúce sa maloobchodných cien sviečok a najmä čajových svetiel, a posúdila možný vplyv, ktorý by mohli mať dočasné antidumpingové opatrenia na maloobchodníkov. Čajové svetlá predstavovali počas OP veľký podiel z vývozu ČĽR aj z predaja výrobného odvetvia Spoločenstva. Následne sa porovnalo priemerné clo splatné pri dovoze sviečok z ČĽR a možné zvýšenie cien čajových svetiel vyrábaných vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(185)

Na základe verejne dostupných informácií sa zistilo, že veľkí maloobchodníci pri svojom obchodovaní so sviečkami pohodlne dosahujú hrubé ziskové rozpätia na úrovni niekoľkých stoviek percent. Prakticky to znamená, že za jeden balík základných sviečok, predaný za indexovanú maloobchodnú cenu 100 spotrebiteľom, hrubé ziskové rozpätie maloobchodníkov môže vzrásť až na index 70. Na základe overených údajov by indexovaná cena za rovnaký balík dovezený z ČĽR bola 30 a uloženie dočasných antidumpingových opatrení by viedlo k uloženiu indexovaného cla vo výške 4 pri zohľadnení príslušného podielu dumpingového dovozu na trhu.

(186)

Ak by veľkí maloobchodníci kúpili rovnaký balík sviečok priamo od výrobného odvetvia Spoločenstva, ich hrubé ziskové rozpätie by zostalo vysoké, aj keby došlo k zvýšeniu ceny, ako sa uvádza v odôvodnení 178. Indexovaná nákupná cena pre maloobchodníkov za jeden balík by bola okolo 35.

(187)

Táto analýza vedie k záveru, že vplyv, ktorý môžu mať prípadné dočasné opatrenia na maloobchodné spoločnosti, by bol veľmi obmedzený. Existujú náznaky, že tieto spoločnosti by boli dokonca schopné čeliť väčšine navrhovaných opatrení bez toho, aby ich preniesli na spotrebiteľov a bez toho, aby to malo významný vplyv na ich ziskové rozpätie.

(188)

Za týchto okolností sa predbežne dospelo k záveru, že na základe dostupných informácií je veľmi pravdepodobné, že účinok prípadných antidumpingových opatrení nebude žiadny respektíve že tieto opatrenia nebudú mať žiadny významný vplyv na dovozcov.

(189)

Napriek tomu že sviečky sú typický spotrebný výrobok, nedošlo k žiadnej spolupráci zo strany združení zastupujúcich záujmy spotrebiteľov. Možný vplyv, ktorý môžu mať dočasné antidumpingové opatrenia na spotrebiteľov v Spoločenstve, sa však preskúmal z hľadiska zozbieraných údajov týkajúcich sa veľkých maloobchodných skupín v Spoločenstve.

(190)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 185 a 186, maloobchodníci, a najmä veľké maloobchodné skupiny, dosahujú vysoké hrubé ziskové rozpätia, ktoré sú na takej úrovni, že by mali absorbovať dočasné antidumpingové opatrenia bez toho, aby sa zvýšenie cien prenášalo na spotrebiteľov.

(191)

Za týchto okolností sa dospelo k predbežnému záveru, že na spotrebiteľov by opatrenia nemali mať žiadny významný vplyv.

(192)

Prihlásil sa jeden dodávateľ parafínového vosku, ktorý poskytol vyplnený dotazník určený pre dodávateľov surovín, ktoré sa používajú pri výrobe sviečok. Pripomína sa, že parafín môže predstavovať až 50 % VN na príslušný výrobok.

(193)

Ako sa uvádza v odôvodnení 175, budúca situácia výrobného odvetvia Spoločenstva bude mať pravdepodobne priaznivý vplyv na dodávateľov surovín. Predbežne sa dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení nie je proti záujmu dodávateľov surovín.

(194)

Pokiaľ ide o trh Spoločenstva, ak sa uložia antidumpingové opatrenia, čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorých sa konanie týka, vzhľadom na svoje silné postavenie na trhu, budú pravdepodobne pokračovať v predaji svojich výrobkov, aj keď za nedumpingové ceny. Pri veľkom počte výrobcov v Spoločenstve a v Číne je tiež pravdepodobné, že bude stále dostatočný počet veľkých konkurentov na trhu Spoločenstva. Je preto pravdepodobné, že dovozcovia, či už obchodníci, distribútori alebo maloobchodníci, a teda aj spotrebitelia, budú mať naďalej možnosť výberu spomedzi rôznych dodávateľov sviečok.

(195)

Ak by sa však neuložili žiadne opatrenia, budúcnosť výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré vlastnilo významný podiel na trhu, by bola ohrozená v krátkodobom a strednodobom horizonte. Povolenie vstupu dumpingového dovozu z ČĽR na trh Spoločenstva bez odstránenia jeho narúšajúceho vplyvu na obchodovanie by mohlo viesť k zániku mnohých výrobcov v Spoločenstve, teda k menšiemu výberu rôznych prevádzkovateľov, k obmedzeniu hospodárskej súťaže a k strate značného počtu pracovných miest na trhu Spoločenstva.

(196)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že v tomto prípade neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných antidumpingových opatrení.

(197)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Spoločenstva, mali by sa uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, ktoré zabránia, aby dumpingový dovoz spôsobil ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(198)

Pri stanovení výšky cla sa musí prihliadať na úroveň zisteného dumpingového rozpätia a na výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(199)

Na základe údajov z prešetrovania sa usudzuje, že zisk, ktorý by sa mohol dosiahnuť pri neexistujúcom dumpingovom dovoze, by mal vychádzať z rokov 2004 a 2005, kedy sa výrobnému odvetviu Spoločenstva podarilo dosiahnuť ziskovú úroveň a keď prítomnosť čínskych dovozov na trhu Spoločenstva bola menšia. Dospelo sa preto k záveru, že ziskové rozpätie na úrovni 6,5 % z obratu sa môže považovať za primerané minimum, ktorého získanie by mohlo výrobné odvetvie Spoločenstva očakávať pri neexistencii poškodzujúceho dumpingu. Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo tak, že sa za každý výrobok porovnala vážená priemerná dovozná cena vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zahrnutých do vzorky s nepoškodzujúcou cenou tých druhov výrobkov, ktoré predávalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva počas OP. Nepoškodzujúca cena sa získala pripočítaním výrobných nákladov vo výrobnom odvetví Spoločenstva k uvedenému ziskového rozpätiu na úrovni 6,5 %. Každý rozdiel, ktorý z porovnania vyplynul, sa potom vyjadril ako percento z dovoznej hodnoty CIF porovnávaných druhov.

(200)

Z hľadiska uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové clá na dovoz s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(201)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz výrobkov vyrobených akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnych ustanoveniach tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétne uvedenými subjektmi, sa nemôžu využiť tieto sadzby, a platí pre ne sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(202)

Stanovené rozpätia dumpingu a ujmy sú takéto:

(203)

Vzhľadom na skutočnosť, že sviečky sa veľmi často dovážajú v súpravách spolu so stojanmi, držiakmi a inými predmetmi, považovalo sa za vhodné stanoviť clá ako pevné sumy na základe obsahu paliva vo sviečkach, vrátane knôtu, keďže z tohto dôvodu sa táto forma opatrenia javí ako vhodná pre príslušný výrobok.

(204)

Všetky zainteresované strany budú informované o uvedených predbežných zisteniach a budú vyzvané, aby písomne oznámili svoje stanovisko a požiadali o vypočutie. Ich pripomienky sa posúdia a v prípade, že budú opodstatnené, sa zohľadnia pred prijatím konečného rozhodnutia. Predbežné zistenia sa pravdepodobne budú musieť prehodnotiť na účely akýchkoľvek konečných zistení,

a)

ich palivo obsahuje viac ako 500 ppm toluénu;

b)

ich palivo obsahuje viac ako 100 ppm benzénu;

c)

majú knôt s priemerom minimálne 5 milimetrov;

d)

sú jednotlivo zabalené v plastovej nádobe s kolmými stenami vo výške minimálne 5 cm.