15.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/5

(1)

Dňa 3. januára 2008 Komisia dostala podnet týkajúci sa dovozu určitých predpínacích a dodatočne napínacích drôtov a splietaných laniek z nelegovanej ocele (ďalej len „PSC drôty a splietané lanká“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), ktorý podala v zmysle článku 5 základného nariadenia spoločnosť Eurostress Information Service (ďalej len „ESIS“) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú väčšinu, v tomto prípade viac ako 57 % z celkovej výroby PSC drôtov a splietaných laniek v Spoločenstve.

(2)

Tento podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu a o značnej ujme spôsobenej dumpingom, ktoré sa posúdili ako dostatočné na opodstatnenie začatia konania.

(3)

Konanie sa začalo 16. februára 2008 uverejnením oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(4)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov, obchodníkov, používateľov a združenia, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, orgány ČĽR, výrobcov v Spoločenstve, ktorí podali podnet, a ďalších výrobcov v Spoločenstve, o ktorých sa vie, že sa ich začatie konania týka. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom podať žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak si to želajú, Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim čínskym výrobcom, o ktorých bolo známe, že sa ich konanie týka, a orgánom ČĽR. Osem vyvážajúcich výrobcov vrátane skupín prepojených spoločností požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o IZ v prípade, ak by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky poskytnutia THZ.

(6)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov a výrobcov v Spoločenstve Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že na stanovenie dumpingu a ujmy môže použiť výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(7)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov a výrobcov v Spoločenstve, aby sa jej prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania (od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007) špecifikované v oznámení o začatí konania.

(8)

Vzhľadom na obmedzený počet odpovedí v rámci vykonávania výberu vzorky sa rozhodlo, že výber vzorky nie je u čínskych vyvážajúcich výrobcov ani u dovozcov v Spoločenstve nutný.

(9)

Pokiaľ ide o výrobcov v Spoločenstve, vzhľadom na počet odpovedí doručených v rámci vykonávania výberu vzorky sa Komisia rozhodla vybrať vzorku v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Táto vzorka siedmich spoločností nachádzajúcich sa v siedmich členských štátoch vychádzala z najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorý mohol byť v čase, ktorý bol k dispozícii, primerane prešetrený.

(10)

Všetkým spoločnostiam v ČLR a všetkým používateľom a dovozcom v Spoločenstve, ktorí odpovedali počas vykonávania výberu vzorky, a výrobcom v Spoločenstve, ktorí boli vybraní ako vzorka, a všetkým ostatným zúčastneným stranám, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, boli zaslané dotazníky. Dotazníky vyplnilo sedem vyvážajúcich výrobcov a skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, všetci výrobcovia v Spoločenstve vybraní do vzorky, štyria dovozcovia a siedmi používatelia. Ostatné zainteresované strany dotazníky nevyplnili.

(11)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, výslednej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala kontroly v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým by nemohlo byť poskytnuté THZ, sa overovanie na účely stanovenia normálnej hodnoty na základe údajov z analogickej krajiny, ktorou bolo v tomto prípade Turecko, uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti:

Výrobca v Turecku

(13)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy trvalo od 1. januára 2004 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

Príslušným výrobkom sú určité drôty z nelegovanej ocele (neplátované ani nepokované alebo plátované alebo pokované zinkom) a splietané lanká z nelegovanej ocele (plátované alebo pokované alebo neplátované ani nepokované) obsahujúce 0,6 % alebo viac hmotnosti uhlíka, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“), zvyčajne zaradené pod kódy KN ex 7217 10 90, ex 7217 20 90, ex 7312 10 61, ex 7312 10 65 a ex 7312 10 69. Výrobky sú komerčne známe ako predpínacie alebo dodatočne napínacie drôty a splietané lanká (ďalej len „PSC drôty a splietané lanká“).

(15)

Najbežnejšími spôsobmi použitia PSC drôtov a splietaných laniek je použitie na betónové výstuže, závesné systémy a visuté mosty. Výrobok sa vyrába ťahaním drôtu z ocele s vysokým obsahom uhlíka.

(16)

Združenie dovozcov lán do Spoločenstva požiadalo, aby sa rámec výrobkov obmedzil vylúčením plátovaných alebo pokovovaných lán, lán z viac ako siedmich drôtov a lán s priemerom menším ako 6,8 mm a väčším ako 15,7 mm z dôvodu, že navrhovatelia by neutrpeli žiadnu vážnu ujmu následkom dovozu týchto druhov výrobkov, pretože podiel týchto druhov výrobkov na trhu spolu neprevyšuje 3 % celkovej výroby v Spoločenstve. Tieto druhy výrobkov sa však nemôžu vylúčiť len z toho dôvodu, že predstavujú malý podiel výroby. Prešetrovaním sa zistilo, že tieto a ďalšie druhy príslušného výrobku majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a v podstate sa využívajú na rovnaké účely. Okrem toho podiel na výrobe uvedených druhov môže byť podstatne vyšší v závislosti od výrobnej spoločnosti.

(17)

Dospelo sa preto k predbežnému záveru, že všetky druhy PSC drôtov a splietaných laniek, ktoré sú opísané v oznámení o začatí konania, predstavujú na účely tohto prešetrovania jeden výrobok.

(18)

Prešetrovaním sa preukázalo, že základné fyzikálne a technické vlastnosti PSC drôtov a splietaných laniek vyrábaných a predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva v Spoločenstve, PSC drôtov a laniek vyrábaných a predávaných na domácom trhu v Turecku, ktoré slúžilo ako analogická krajina, a PSC drôtov a laniek vyrábaných v ČĽR a predávaných do Spoločenstva majú v podstate rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a rovnaké základné použitie.

(19)

Jeden dovozca zo Spoločenstva tvrdil, že v súčasnosti dováža druh inovovaného výrobku (špirálovitý vrúbkovaný drôt), ktorý sa v Spoločenstve nevyrába. Toto tvrdenie sa prešetrilo sa zistilo sa, že:

(20)

Z tohto dôvodu sa uvedené PSC drôty a splietané lanká považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(21)

V prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov sa zistilo, že vo svojich žiadostiach o trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ) a počas kontroly v ich priestoroch poskytli nepravdivé a zavádzajúce informácie. Jeden ďalší vyvážajúci výrobca nevyplnil po overovacej návšteve THZ v priestoroch spoločnosti antidumpingový dotazník.

(22)

Všetky tri spoločnosti boli informované o navrhovanom uplatnení článku 18 základného nariadenia a dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky.

(23)

Dve zo spoločností, ktoré poskytli nepravdivé a zavádzajúce informácie, nepredložili žiadne rozhodujúce tvrdenia ani neposkytli dôkazy, ktoré by mohli zmeniť rozhodnutie o uplatnení tohto článku. Komisia preto považovala za vhodné zamietnuť žiadosti týchto spoločností o THZ a svoje zistenia založila na dostupných skutočnostiach.

(24)

Tretia spoločnosť na uvedené zverejnené informácie nereagovala. Dospelo sa preto k záveru, že spoločnosť si už neželá ďalej v rámci konania spolupracovať, a zistenia sa preto založili na dostupných skutočnostiach.

(25)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota pri antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanoví v súlade s bodmi 1 až 6 uvedeného článku u tých výrobcov, v prípade ktorých sa zistí, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(26)

Stručne a na uľahčenie orientácie uvádzame zhrnutie kritérií THZ:

(27)

Po začatí konania siedmi čínski vyvážajúci výrobcovia požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslali vyplnený formulár žiadosti o THZ.

(28)

U troch čínskych vyvážajúcich výrobcov sa musel uplatniť článok 18 základného nariadenia (pozri odôvodnenia 23 až 25), a preto boli ich žiadosti o priznanie THZ zamietnuté.

(29)

Pokiaľ ide o zvyšné štyri spoločnosti alebo skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov, zistilo sa, že žiadna z nich nespĺňala všetkých päť kritérií pre THZ.

(30)

V rámci prešetrovania sa zistilo, že jeden čínsky vyvážajúci výrobca nemôže preukázať, že spĺňa kritérium 3, pretože sa zistilo, že cena, ktorú spoločnosť platí za práva na využívanie pôdy, v podstatnej miere neodráža trhové hodnoty, a preto predstavuje závažnú deformáciu prenesenú z bývalého systému netrhového hospodárstva, ktorá ovplyvnila finančnú situáciu podniku.

(31)

Po zverejnení týchto zistení spoločnosť tvrdila, že nízka cena za využívanie pôdy tvorí relatívne malú časť výrobných nákladov, a preto by sa kritérium 3 malo považovať za splnené. Usudzuje sa však, že svojvoľné ocenenie práv na využívanie pôdy naznačuje, že existujú závažné deformácie prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva. Preto pokiaľ nejestvujú ďalšie dôkazy, že ceny za využívanie pôdy sú reprezentatívne pre trh alebo že sa stanovili na základe obchodných úvah, toto tvrdenie sa predbežne zamieta.

(32)

Druhá spoločnosť nemohla preukázať, že spĺňa kritériá 1 až 3. Po prvé jej rozhodnutia týkajúce sa predaja neboli prijaté ako reakcia na signály trhu, ktoré by odrážali ponuku a dopyt bez výrazných zásahov štátu. Konkrétne sa zistilo, že spoločnosť mala výhodu v podobe zníženia dane z príjmu, ktoré bolo podmienené vývozom aspoň 70 % výroby. Po druhé sa zistilo, že účtovný systém spoločnosti nebol v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami. Konkrétne sa neuplatňovalo správne odpisovanie investičného majetku: spoločnosť začala odpisovať aktíva len v roku 1997 vrátane aktív nadobudnutých v roku 1994. Napokon treba poznamenať, že spoločnosť nepreukázala neexistenciu možných deformácií prenesených z bývalého systému netrhového hospodárstva. Konkrétne, počas overovania spoločnosť nebola schopná poskytnúť žiadny dôkaz týkajúci sa podmienok, za akých nadobudla svoj majetok, ani dôkaz o tom, že bol ocenený, prevedený, účtovaný (vrátane odpisov) a odpisovaný na základe jeho trhovej hodnoty. V podaní predloženom po zverejnení informácií sa neuvádzajú žiadne nové informácie alebo dôkazy, ktoré by zmenili tieto zistenia, preto sa tieto predbežne potvrdzujú.

(33)

Tretia spoločnosť nebola schopná preukázať, že spĺňa kritériá 1 až 3. Po prvé sa v rámci prešetrovania ukázalo, že existovala značná nadmerná kapacita tak pracovných síl, ako aj výroby, aj napriek tomu spoločnosť ďalej investovala do ďalšej kapacity. Usudzovalo sa tiež, že relatívne krátke obdobie platnosti jej obchodnej licencie by mohlo predstavovať prekážku pre dlhodobé obchodné rozhodnutia a plánovanie a je náznakom nepriameho zásahu zo strany štátu. Po druhé sa zistilo, že v účtovnom systéme tejto spoločnosti sa nevytvárali žiadne rezervy na nedobytné pohľadávky; nejestvovala žiadna jasná politika týkajúca sa rozličných kategórií investičného majetku; vyskytovali sa chyby v odpisovaných sumách; zistili sa neopodstatnené rezervy; a jestvovali pôžičky nepodložené dôkazmi. Všetko toto jasne ovplyvňovalo náklady spoločnosti. Nič z toho však nebolo uvedené v správe audítora, čím sa stali účty spoločnosti a práca vykonaná audítormi nespoľahlivými.

(34)

Spoločnosť takisto nepreukázala, že spĺňa kritérium 3, kde sa zistilo, že jestvujú závažné deformácie prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva. Konkrétne, spoločnosť nepredložila žiadne dôkazy týkajúce sa jej práv na využívanie pôdy, úverov, pôvodu investičného majetku, splatenia vkladu do základného imania a navýšenia kapitálu.

(35)

Štvrtý vyvážajúci výrobca, ktorý zahŕňa skupinu prepojených spoločností, nemohol získať THZ, pretože za zistilo, že skupina nespĺňala kritériá 1 až 3. Konkrétne sa skupine nepodarilo preukázať, že rozhodovací proces nebol ovplyvňovaný podstatnými zásahmi štátu. Okrem toho účtovné záznamy neboli v súlade s medzinárodnými účtovnými zásadami a zistilo sa niekoľko účtovných chýb, na základe čoho sa externý audit stal nespoľahlivým. Okrem toho došlo k deformáciám preneseným zo systému netrhového hospodárstva, najmä pokiaľ ide o prevod vlastníctva a práv na využívanie pôdy. V podaní, ktoré skupina predložila po zverejnení informácií, sa neuvádzajú žiadne nové informácie alebo dôkazy, ktoré by zmenili tieto zistenia, preto sa tieto predbežne potvrdzujú.

(36)

V dôsledku toho sa dospelo k záveru, že žiadny čínsky vyvážajúci výrobca nepreukázal, že spĺňa podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(37)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny spadajúce pod ustanovenia uvedeného článku prípadne stanoví clo pre celú krajinu s výnimkou prípadov, ak sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia na poskytnutie IZ.

(38)

Všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí nesplnili kritériá na poskytnutie THZ, požiadali aj o IZ v prípade, že by im nebolo poskytnuté THZ.

(39)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že traja čínski vyvážajúci výrobcovia splnili všetky požiadavky na IZ stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Dospelo sa však k záveru, že štvrtému vyvážajúcemu vývozcovi sa nemôže poskytnúť IZ, pretože nie je možné vylúčiť prípadné zásahy štátu do stanovovania cien.

(40)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov v transformujúcich sa hospodárstvach, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(41)

V oznámení o začatí konania sa na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR navrhlo Turecko ako vhodná analogická krajina. Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby k tomuto návrhu predložili svoje pripomienky.

(42)

Jedna zainteresovaná strana predložila pripomienky, v ktorých ako alternatívnu tretiu krajinu navrhla Thajsko. Tvrdila, že vzhľadom na to, že v Turecku je len jeden výrobca, ktorý je chránený antidumpingovými opatreniami, tento výrobca má na tureckom trhu kvázi monopolné postavenie. Komisia kontaktovala známe spoločnosti v Thajsku, ako aj v ostatných tretích krajinách, o ktorých sa vie, že majú výrobcov podobného výrobku. Od týchto výrobcov však nedostala žiadne vyplnené dotazníky.

(43)

Výrobca v Turecku v rámci prešetrovania v plnom rozsahu spolupracoval predložením úplne vyplneného dotazníka a akceptovaním overovacej návštevy.

(44)

Komisia preskúmala tvrdenie zainteresovanej strany a dospela k záveru, že Turecko spĺňa kritériá vhodnej analogickej krajiny. A naozaj, aj keď je v tejto krajine len jeden výrobca podobného výrobku a platia tam antidumpingové opatrenia na dovoz z ČLR a Ruska, jeho dovoz z rozličných tretích krajín do Turecka je značný a na tureckom trhu predstavuje viac ako 50 %, čím zabezpečuje podmienky hospodárskej súťaže na tomto trhu.

(45)

Na základe uvedeného sa preto dospelo k predbežnému záveru, že Turecko predstavuje vhodnú analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(46)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre ČĽR stanovila na základe overených informácií získaných od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine.

(47)

Skúmalo sa tiež, či by sa domáci predaj každého druhu príslušného výrobku predávaného v analogickej krajine mohol považovať za predaj pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia, a to pomocou stanovenia podielu ziskového predaja daného druhu výrobku nezávislým zákazníkom.

(48)

V prípade väčšiny druhov výrobkov sa dospelo k záveru, že domáca cena týchto druhov výrobkov neposkytuje vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty, pretože objem ziskového predaja predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja.

(49)

V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia bola normálna hodnota pre tieto druhy výrobkov vypočítaná na základe vlastných výrobných nákladov vyvážajúceho výrobcu s pripočítaním primeranej sumy za predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a zisku. Zisk sa vypočítal na základe nákladov PVA a zisku za rovnakú všeobecnú kategóriu výrobkov predaných na domácom trhu tureckým výrobcom podľa článku 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia.

(50)

V prípade jedného druhu výrobku, pri ktorom objem ziskového predaja predstavoval menej ako 80 %, ale viac ako 10 % celkového objemu predaja, sa pri normálnej hodnote vychádzalo zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja daného typu.

(51)

Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom do Spoločenstva, sa vývozná cena určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(52)

Jeden vyvážajúci výrobca zrealizoval určitý vývozný predaj prostredníctvom prepojeného dovozcu v Spoločenstve. V tomto prípade sa podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia vývozná cena určila na základe ceny, za ktorú sa dovážané výrobky prvýkrát opätovne predali nezávislému kupujúcemu, náležite upravené, berúc do úvahy všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom, ako aj primerané rozpätie PVA nákladov a ziskové rozpätie. Použili sa vlastné PVA náklady prepojeného dovozcu, ale ziskové rozpätie sa stanovilo na základe informácií, ktoré poskytli spolupracujúci neprepojení dovozcovia.

(53)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa urobilo na základe ceny zo závodu.

(54)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V prípade všetkých prešetrovaných spoločností (spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a výrobca v analogickej krajine) sa v prípadoch, kde to bolo možné a opodstatnené, umožnili úpravy týkajúce sa rozdielov v nákladoch na dopravu, nákladoch na námornú dopravu a poistenie, DPH, bankových poplatkoch, nákladoch na balenie, úverových nákladoch a províziách.

(55)

V prípade spoločností, ktorým bolo poskytnuté IZ, sa vážená priemerná normálna hodnota porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(56)

Dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hraniciach Spoločenstva, clo nezaplatené, sú nasledujúce:

(57)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných čínskych vývozcov, Komisia najprv určila úroveň spolupráce. Porovnala celkové vyvezené množstvá, ktoré uviedli vo vyplnených dotazníkoch spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, s celkovým dovozom z ČĽR odvodeným zo štatistík Eurostatu o dovoze. Zistená úroveň spolupráce bola nízka, t. j. 24 %.

(58)

Preto sa považovalo za vhodné určiť celoštátne dumpingové rozpätie ako vážený priemer i) dumpingového rozpätia zisteného u spolupracujúceho vývozcu, ktorému nebolo poskytnuté ani THZ, ani IZ a ii) najvyšších dumpingových rozpätí pre reprezentatívne druhy výrobkov toho istého výrobcu, pretože neexistovali žiadne náznaky, že by nespolupracujúci vyvážajúci vývozcovia predávali za dumpingové ceny na nižšej úrovni.

(59)

Na tomto základe sa úroveň dumpingu pre celú krajinu dočasne stanovila vo výške 50,2 % z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené.

(60)

Vzhľadom na definíciu výrobného odvetvia Spoločenstva (ďalej len „VOS“), ako je uvedená v článku 4 ods. 1 základného nariadenia, sa na stanovenie objemu výroby Spoločenstva zvažovalo zahrnutie výroby týchto výrobcov v Spoločenstve:

Na účely analýzy ujmy preto VOS ako celok tvorí týchto 22 spoločností.

(61)

Sedem spoločností spomedzi jedenástich výrobcov v Spoločenstve, ktorí podnet podporili, bolo vybraných do vzorky na základe reprezentatívnosti ich objemov predaja, rôznych druhov výrobkov a ich umiestnenia v Spoločenstve.

(62)

Jedna z pôvodne vybraných spoločností však počas výberu vzorky nespolupracovala, t. j. nevyplnila dotazník, ktorý jej bol zaslaný. Preto bola zo vzorky vylúčená a nahradená spoločnosťou, ktorá podnet podporila a ktorá bola treťou najreprezentatívnejšou spoločnosťou, pokiaľ ide o objem predaja.

(63)

Týchto sedem spolupracujúcich výrobcov v Spoločenstve predstavovalo 51 % celkovej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva.

(64)

Vzhľadom na skutočnosť, že výber vzorky sa použil v súvislosti s výrobným odvetvím Spoločenstva, ujma sa posudzovala na základe trendov týkajúcich sa výroby, výrobnej kapacity, využitia kapacity, zamestnanosti, produktivity, predaja, podielu na trhu a rastu, získaných na úrovni celého výrobného odvetvia Spoločenstva, a trendov týkajúcich sa cien, ziskovosti, peňažných tokov, schopnosti zvýšiť kapitál a investície, ďalej na základe zásob, návratnosti investícií a miezd, získaných na úrovni výrobcov v Spoločenstve zaradených do vzorky.

(65)

Spotreba v Spoločenstve sa stanovila na základe objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva zaradeného do vzorky, údajov o predaji poskytnutých podporujúcimi výrobcami v Spoločenstve, údajov o predaji poskytnutých ostatnými výrobcami v Spoločenstve a údajov o objeme dovozu na trh Spoločenstva získaných od Eurostatu.

(66)

V priebehu posudzovaného obdobia sa spotreba v Spoločenstva zvýšila o 17 % z 903 541 ton v roku 2004 na 1 054 236 ton v OP. Zvýšenie spotreby Spoločenstva možno vysvetliť zvýšením dopytu v odvetví stavebníctva a ozdravením samotného oceliarskeho odvetvia.

(67)

V priebehu posudzovaného obdobia sa objem dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva výrazne zvýšil, pričom narástol z 3 940 ton v roku 2004 na 86 918 ton v OP, predstavujúc nárast o 2 106 %. V období od roku 2005 do roku 2006 sa zaznamenal najväčší nárast, keď dovoz vzrástol o celých 271 %.

(68)

Podiel čínskeho dovozu na trhu vyjadrený ako percento spotreby v Spoločenstve sa v OP zvýšil z 0,4 % na 8,2 %.

(69)

V priebehu posudzovaného obdobia sa priemerná cena za príslušný výrobok z ČĽR prudko znížila z 1 238 EUR/t v roku 2004 na 683 EUR/t v OP, t. j. o viac ako 45 %.

(70)

Porovnanie medzi cenami zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva zaradeného do vzorky pre neprepojených zákazníkov na trhu Spoločenstva s cenami CIF na hranici Spoločenstva vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, riadne upravenými o náklady na vykládku a colné vybavenie, ukázali cenové podhodnotenie v priemere o 18 %.

(71)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu z ČĽR na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo analýzu všetkých relevantných ekonomických faktorov, ktoré súvisia so stavom výrobného odvetvia od roku 2004 do OP.

(72)

V období od roku 2004 do OP sa celková výroba výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšila o 3 %, zatiaľ čo výrobná kapacita sa zvýšila o 13 %. V priebehu rovnakého obdobia sa využitie kapacity znížilo o 7 percentuálnych bodov. Je však potrebné sa na to pozerať z hľadiska 17 % zvýšenia spotreby v Spoločenstve.

(73)

Úrovne zamestnanosti zostali v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva relatívne stabilné počas celého posudzovaného obdobia.

(74)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Spoločenstva meraná ako produkcia v tonách na jednu zamestnanú osobu vykázala v priebehu posudzovaného obdobia mierny nárast o 2 %.

(75)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva zostal stabilný, pričom v roku 2004 predstavoval 842 526 ton a v OP 846 561 ton.

(76)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu počas posudzovaného obdobia neustále klesal. Celkový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol približne o 13 percentuálnych bodov z približne 93 % v roku 2004 na približne 80 % v OP.

(77)

Zatiaľ čo spotreba v Spoločenstve v období od roku 2004 do OP vzrástla o 17 %, pokles podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu približne o 13 percentuálnych bodov a súčasný nárast dovozu z ČĽR ukazujú, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa nemohlo na raste trhu podieľať.

(78)

Nasledujúce údaje sa týkajú len spoločností zaradených do vzorky a predstavujú objem zásob na konci každého obdobia.

(79)

Zásoby sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 35 %, čo odráža narastajúce ťažkosti výrobného odvetvia Spoločenstva pri predaji výrobkov na trhu Spoločenstva aj napriek značnému nárastu spotreby v Spoločenstve.

(80)

Jednotkové ceny vzorky výrobného odvetvia Spoločenstva v prípade predaja neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa v období od roku 2004 do OP zvýšili o 1 %. Zvýšenie predajných cien v roku 2005 možno vysvetliť nedostatkom hlavnej suroviny, t. j. valcovaného drôtu.

(81)

Ročné investície do výroby PSC drôtov a splietaných laniek sa v posudzovanom období zvýšili o 73 %. Investície boli vynaložené nielen na zvýšenie kapacity, ale aj na zlepšenie a ďalšie usmernenie výrobného procesu s cieľom ušetriť náklady. Tento cieľ sa dosiahol aj napriek nepriaznivému vývoju ziskovosti.

(82)

Návratnosť investícií (ďalej len „NI“), vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií, sledovala negatívny trend ziskovosti poklesom o 18 percentuálnych bodov. Maximálna hodnota dosiahnutá v roku 2005 súvisela s investíciami jednej spoločnosti.

(83)

Komisia nedostala nijaké dôkazy pokiaľ ide o zvýšenie alebo zníženie schopnosti zvýšiť kapitál v posudzovanom období.

(84)

V priebehu posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobcov v Spoločenstve zaradených do vzorky významne znížila zo 6,2 % v roku 2004 na 2,1 % v OP. Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva mala od roku 2005 rovnaký trend ako predajné ceny. Je jasné, že zisk dosiahnutý počas OP nepostačuje na dlhodobé zabezpečenie životaschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva.

(85)

Čistý peňažný tok vytvorený príslušným výrobkom sa znížil o 51 % z 37 miliónov EUR v roku 2004 na 18 miliónov EUR v OP.

(86)

V priebehu posudzovaného obdobia sa náklady práce vo výrobnom odvetví Spoločenstva zvýšili o 5 %. Je to prirodzený nárast a je nižší ako miera inflácie v danom období.

(87)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dumpingového dovozu z príslušnej krajiny sa vplyv skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva nemôže považovať za zanedbateľný.

(88)

Neexistujú žiadne náznaky toho, že sa výrobné odvetvie Spoločenstva zotavuje z následkov dumpingu v minulosti.

(89)

Väčšina ukazovateľov ujmy, ktoré sa týkajú výrobného odvetvia Spoločenstva, sa v priebehu posudzovaného obdobia vyvíjala negatívne. Zatiaľ čo sa spotreba Spoločenstva zvýšila o 17 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva zostal len stabilný, a v dôsledku toho sa jeho podiel na trhu znížil približne o 13 percentuálnych bodov. Zatiaľ čo ceny dovozu z Číny poklesli o 45 %, jednotková predajná cena podobného výrobku na trhu Spoločenstva výrobcov v Spoločenstve zaradených do vzorky ostala viac-menej stabilná napriek zvýšeniu jednotkových nákladov výroby o 5 %, ku ktorému došlo následkom zvýšenia nákladov na energie a suroviny. Následkom toho ziskovosť klesla zo 6,2 % v roku 2004 na 2,1 % v OP, čo je pre tento typ odvetvia zjavne nedostatočné. Peňažné toky a návratnosť investícií mali tiež negatívny trend, t. j. počas posudzovaného obdobia poklesli o 51 % a 18 percentuálnych bodov.

(90)

Počas posudzovaného obdobia vykazovalo pozitívny vývoj len niekoľko ukazovateľov. Výroba sa zvýšila o 3 % a výrobná kapacita o 13 %. Zamestnanosť vzrástla o 73 %. Ako je uvedené vyššie, je potrebné sa na to pozerať z hľadiska značného zvýšenia spotreby v Spoločenstve (+ 17 %).

(91)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(92)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva do takej miery, že sa môže považovať za značnú. Skúmali sa aj známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v tom istom čase spôsobovať ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(93)

Masívny nárast objemu dumpingového dovozu v období od roku 2004 do OP o 2 106 % a zodpovedajúce zvýšenie podielu na trhu Spoločenstva z 0,4 % v roku 2004 na 8,2 % v OP, ako aj 18 % podhodnotenie zistené počas OP sa z časového hľadiska zhodovalo so zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, ako je vysvetlené vyššie. Do roku 2005 nebol objem dovozu z Číny podstatný a jeho ceny boli vyššie alebo takmer rovnaké ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Od roku 2005 sa však priemerné ceny dovozu z ČĽR značne znížili, čo bránilo výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby zvýšilo svoje ceny aj napriek zvýšeniu nákladov na hlavnú surovinu, t. j. valcovaný drôt, ktorá sa podieľa na výrobných nákladoch vo výške 75 %. V dôsledku toho sa finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva v roku 2006 a počas OP prudko zhoršila. Okrem toho výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo z dôvodu dumpingového dovozu značnú časť svojho podielu na trhu.

(94)

Na základe uvedených skutočností sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR, ktorého ceny boli značne podhodnotené v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP a ktorého objem sa prudko zvýšil, zohral rozhodujúcu úlohu pri ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva, čo sa odrazilo v jeho zlej finančnej situácii a v zhoršení väčšiny ukazovateľov ujmy.

(95)

Podľa údajov Eurostatu sa objem dovozu PSC drôtov a splietaných laniek s pôvodom v tretích krajinách, ktorých sa toto prešetrovanie netýka, do Spoločenstva zvýšil o 112 % z 57 075 ton v roku 2004 na 120 757 ton v OP. Zodpovedajúci podiel tohto dovozu na trhu sa zvýšil zo 6 % v roku 2004 na 11 % v OP.

(96)

Priemerné ceny tohto dovozu však ďaleko prevyšovali ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov, a dokonca aj ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto sa nemožno domnievať, že prispel k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva. Je potrebné poznamenať, že sa zistilo, že dve z týchto krajín s podielom 2,5 % na trhu Spoločenstva mali v OP ceny nižšie ako dovozné ceny príslušného výrobku z ČĽR. Vzhľadom na relatívne nízky objem dovozu, ktorého sa to týka, sa to nemôže považovať za dostatočné porušenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(97)

Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky, počas posudzovaného obdobia zvýšilo výrobné odvetvie Spoločenstva zaradené do vzorky svoj objem predaja na vývoz o 16 %. Tento vývoz predstavoval 14 % celkového predaja počas OP.

(98)

Jednotková vývozná predajná cena výrobcov v Spoločenstve poklesla o 8 % zo 715 EUR v roku 2004 na 660 EUR v OP. Hoci celkové údaje naznačujú, že tento vývoz sa od začiatku posudzovaného obdobia uskutočnil za ceny nižšie, ako boli výrobné náklady, existujú rozdiely medzi jednotlivými spoločnosťami a obdobiami. Okrem toho z dôvodu konkurencie čínskych spoločností na týchto trhoch boli výrobcovia v Spoločenstve nútení prispôsobiť svoje ceny cenám, ktoré si účtovali čínske spoločnosti.

(99)

Z toho dôvodu nie je možné urobiť záver, či tento faktor značnou mierou prispel k nedávnemu zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, a tým k značnej ujme, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo.

(100)

Prešetrovaním sa zistilo, že jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Spoločenstva sa v období od roku 2004 do OP zvýšili o 5 %. Toto zvýšenie možno pripísať zvýšeniu ceny hlavnej suroviny, valcovaného drôtu, ako aj nákladom na energiu.

(101)

Za bežných hospodárskych podmienok a pri neexistencii silného tlaku dumpingového dovozu na ceny by výrobné odvetvie Spoločenstva nemalo žiadne problémy vysporiadať sa so zvýšením nákladov, ku ktorému došlo v období od roku 2004 do OP. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že tento nárast neporušuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(102)

Pokiaľ ide o objem predaja ostatných výrobcov v Spoločenstve, ktorí nie sú ani navrhovateľmi, ani podporujúcimi spoločnosťami, podieľajúcich sa na celkovej výrobe v EÚ vo výške 8 %, tento poklesol o 6 % z odhadovaných 85 500 Mt v roku 2004 na 80 356 Mt v OP. Ich podiel na trhu Spoločenstva počas rovnakého obdobia klesol z 9,5 % na 7,6 % a nepotvrdilo sa, že by ich ceny boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva zaradeného do vzorky. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že ich predaj na trhu Spoločenstva neprispel k ujme, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo.

(103)

Prešetrovaním sa zistilo, že ostatné známe faktory, ako je dovoz z ostatných tretích krajín, vývoz výrobným odvetvím Spoločenstva, konkurencia zo strany ostatných výrobcov a zvýšenie výrobných nákladov, neboli rozhodujúcou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(104)

Na základe časovej zhody medzi výrazným nárastom dumpingového dovozu z ČĽR, zodpovedajúcim nárastom podielu na trhu a zisteným podhodnotením cien na jednej strane a zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva na strane druhej možno vyvodiť záver, že dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(105)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu existujú závažné dôvody domnievať sa, že nie je v záujme Spoločenstva prijať v tomto konkrétnom prípade opatrenia. Zvažoval sa vplyv možných opatrení na všetky zainteresované strany v tomto konaní, ako aj dôsledky neprijatia opatrení.

(106)

Výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ujmu vplyvom poškodzujúceho dumpingového dovozu príslušného výrobku z ČĽR. Ďalej sa pripomína, že väčšina ekonomických ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva vykazovala počas posudzovaného obdobia negatívny trend. Berúc do úvahy povahu ujmy (t. j. pokles podielu na trhu a pokles ziskovosti), ďalšie značné zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva sa zdá byť v prípade neexistencie opatrení nevyhnutné.

(107)

Očakáva sa, že uloženie opatrení zabráni ďalším deformáciám a obnoví spravodlivú hospodársku súťaž na trhu. To by malo výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť zvýšiť predajné ceny na úroveň, ktorá by zabezpečila primerané ziskové rozpätie.

(108)

Ak by sa opatrenia nezaviedli, ceny by naďalej klesali a zisk výrobcov v Spoločenstve by sa ďalej zhoršoval. V strednodobom alebo dlhodobom horizonte by to bolo neudržateľné. Vzhľadom na nízku úroveň ziskov a investícií do výroby sa dá očakávať, že v prípade, ak by sa opatrenia neuložili, niektorí výrobcovia v Spoločenstve nebudú schopní získať späť svoje investície.

(109)

Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva tvoria malé a stredné podniky roztrúsené po celom Spoločenstve, uloženie antidumpingových opatrení pomôže udržať zamestnanosť v týchto oblastiach.

(110)

Predbežne sa preto dospelo k záveru, že antidumpingové opatrenia by boli v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(111)

Pokiaľ ide o štyri spoločnosti, ktoré neboli ani navrhovateľmi, ani podnet nepodporovali, neexistujú žiadne náznaky, že by uloženie opatrení bolo v rozpore so záujmami týchto výrobcov.

(112)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym dovozcom a obchodníkom. Štyria dovozcovia počas prešetrovania spolupracovali zaslaním vyplneného dotazníka. Títo dovozcovia sa počas OP podieľali na celkovom dovoze z ČĽR do Spoločenstva približne 38 % a približne vo výške 3,2 % na spotrebe Spoločenstva. Následne sa vykonala overovacia návšteva v priestoroch dvoch z nich, ktorí majú sídlo v Španielsku a v Spojenom kráľovstve. Objem príslušného výrobku dovážaného týmito dvoma spoločnosťami z ČĽR do Spoločenstva predstavoval 20 % až 38 % z jeho celkového dovozu.

(113)

U týchto dvoch dovozcov predstavoval príslušný výrobok 100 % ich obratu. Jeden dovozca získaval 100 % a druhý 90 % svojho celkového dovozu príslušného výrobku z ČĽR. Pokiaľ ide o pracovnú silu, v oblasti nákupu, obchodu a ďalšieho predaja príslušného výrobku je zamestnaných 8 až 11 osôb.

(114)

V prípade uloženia antidumpingových opatrení sa nevylučuje, že úroveň dovozu s pôvodom v príslušnej krajine sa môže znížiť, čo bude mať vplyv na hospodársku situáciu dovozcov. Vplyv akéhokoľvek zvýšenia cien dovozu príslušného výrobku na dovozcov by však mal len obnoviť hospodársku súťaž na trhu Spoločenstva a nemal by brániť dovozcom, aby predávali príslušný výrobok. Okrem toho nízky podiel nákladov na príslušný výrobok na celkových nákladoch používateľov by mal dovozcom uľahčiť preniesť akékoľvek zvýšenie ceny na svojich zákazníkov. Na základe uvedeného sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať vážny negatívny vplyv na situáciu dovozcov v Spoločenstve.

(115)

Dotazníky boli zaslané všetkým stranám, ktoré boli v podnete uvedené ako používatelia. Siedmi používatelia, ktorí sa podieľali na celkovom dovoze z ČĽR do Spoločenstva približne vo výške 13 %, počas prešetrovania spolupracovali zaslaním vyplneného dotazníka. Následne sa vykonala overovacia návšteva v priestoroch dvoch z nich, ktorí majú sídlo v Španielsku a v Spojenom kráľovstve. Celkovo sa tieto dve spoločnosti počas OP podieľali na dovoze PSC drôtov a splietaných laniek z ČĽR objemom menším ako 5 %. Príslušný výrobok získavali väčšinou z iných zdrojov, ako je napríklad výrobné odvetvie Spoločenstva a Južná Afrika.

(116)

Pripomína sa, že príslušný výrobok sa využíva v stavebníctve pri vystužovaní betónu, pri závesných prvkoch a pri visutých mostoch. V rámci tohto konania sú však používateľmi medzinárodné spoločnosti, ktoré vyrábajú a dodávajú prvky na vyššie uvedené použitie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa očakáva, že dokonca aj v prípade, že by vplyv uloženia akéhokoľvek antidumpingového cla nebol zanedbateľný, títo používatelia by mohli preniesť všetky alebo takmer všetky náklady zvýšenia cien, ktoré by vznikli uložením antidumpingových opatrení, na konečných používateľov, a treba pripomenúť, že vplyv týchto opatrení by bol zanedbateľný.

(117)

Dospelo sa preto k predbežnému záveru, že vplyv uloženia antidumpingových ciel na náklady používateľov nebude významný.

(118)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody na neuloženie antidumpingových ciel na dovoz PSC drôtov a splietaných laniek s pôvodom v ČĽR.

(119)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, vyplývajúcou ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Spoločenstva, by sa mali uložiť dočasné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme, ktorú by utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu.

(120)

Na účely stanovenia výšky týchto ciel sa brali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(121)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že všetky opatrenia majú umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť jeho výrobné náklady a dosiahnuť celkový zisk pred zdanením, ktorý by mohol byť primerane dosiahnutý výrobným odvetvím takéhoto typu za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. keby neexistoval dumpingový dovoz, pri predaji podobného výrobku v Spoločenstve. Rozpätie zisku pred zdanením použité na tento výpočet bolo 8,5 % obratu na základe vážených priemerných úrovní zisku dosiahnutých v rokoch 2004 a 2005 pred existenciou významných dovážaných množstiev z ČĽR a pri cenách vyšších alebo blízkych cenám VOS. Na tomto základe sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nespôsobí ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Cena, ktorá nespôsobí ujmu, sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 8,5 % k výrobným nákladom.

(122)

Nevyhnutné zvýšenie cien sa potom určilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny stanovenej na výpočet cenového podhodnotenia s cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva, ktorá nespôsobuje ujmu. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento z celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(123)

Pri výpočte celoštátnej úrovne na odstránenie ujmy pre všetkých ostatných vývozcov v ČĽR je potrebné pripomenúť, že úroveň spolupráce bola nízka. Preto sa rozpätie ujmy vypočítalo na úrovni odstránenia ujmy určenej pre spolupracujúcu spoločnosť, ktorej nebolo poskytnuté THZ ani IZ.

(124)

Z hľadiska uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové clá na dovoz s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla. V takomto prípade sa majú všetky colné sadzby stanoviť na úrovni zistených dumpingových rozpätí.

(125)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu, ktoré sa vzťahuje na všetky ostatné spoločnosti) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz výrobkov vyrobených akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa osobitne neuvádzajú v základnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétne uvedenými subjektmi, sa nemôžu využiť tieto sadzby, a platí pre ne sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(126)

Akákoľvek žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb na jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mala okamžite zaslať Komisii so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti súvisiacich s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, spojenými napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. Ak je to potrebné, Komisia po konzultácii s poradným výborom toto nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní tým, že aktualizuje zoznam spoločností, ktoré môžu využívať individuálne colné sadzby.

(127)

Navrhujú sa tieto antidumpingové clá:

(128)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci časovej lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho treba uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely konečných zistení sa možno budú musieť znova posúdiť,