29.6.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 175/4

(1)

Dňa 31. marca 2005 Komisia ohlásila prostredníctvom oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu do Spoločenstva určitých bezšvíkových rúr a rúrok (ďalej len „BRR“) zo železa alebo ocele (ďalej len „rozšírená škála výrobkov“) s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine a o začatí dvoch predbežných preskúmaní antidumpingového cla na dovoz BRR zo železa alebo nelegovanej ocele (ďalej len „pôvodná škála výrobkov“) s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku a v Chorvátsku a na Ukrajine.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 14. februára 2005 podal Obranný výbor priemyslu bezšvíkových oceľových rúr Európskej únie (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov zastupujúcich veľkú časť, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej produkcie rozšírenej škály výrobkov v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkaz o dumpingu uvedeného výrobku a o závažnej ujme z toho vyplývajúcej, čo sa považovalo za dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Komisia začala uskutočňovať predbežné preskúmania z vlastnej iniciatívy na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia, aby sa mohli uskutočniť všetky zmeny, doplnenia alebo potrebné zrušenia alebo konečné antidumpingové opatrenia uložené nariadením Rady (ES) č. 2320/97 (3) a nariadením Rady (ES) č. 348/2000 (4) na dovoz pôvodnej škály výrobkov okrem iného z Chorvátska, Rumunska, Ruska a z Ukrajiny (ďalej len „konečné opatrenia“). Potreba zmeny, doplnenia alebo zrušenia môže vzniknúť vtedy, ak sa stanoví, že sa musia uložiť opatrenia na rozšírenú škálu výrobkov z dôvodu skutočnosti, že výrobky, na ktoré boli uložené opatrenia nariadením (ES) č. 2320/97 a nariadením (ES) č. 348/2000, patria do rozšírenej škály výrobkov.

(4)

Nariadením (ES) č. 2320/97 sa uložilo antidumpingové clo na dovoz pôvodnej škály výrobkov s pôvodom, okrem iného, v Rumunsku a Rusku. Rozhodnutiami Komisie 97/790/ES (5) a 2000/70/ES (6) boli od vývozcov, okrem iného, v Rumunsku a Rusku prijaté záväzky. Na základe nariadenia Rady (ES) č. 1322/2004 (7) sa rozhodlo o tom, že sa už nebudú uplatňovať opatrenia platné pre dovoz pôvodnej škály výrobkov z Rumunska a Ruska z dôvodu obozretnosti v súvislosti s antikonkurenčným správaním sa určitých výrobcov Spoločenstva v minulosti (pozri odôvodnenie 9 a nasl. toho nariadenia). V odôvodnení 20 tohto nariadenia sa potvrdilo, že predbežné preskúmanie a preskúmanie uplynutia platnosti, ktoré sa začali oznámením o začatí v novembri 2002 (8), majú prebiehať až dovtedy, kým nebudú k dispozícii nové zistenia, aby sa na základe nových údajov, ktoré v žiadnom prípade neboli ovplyvnené antidumpingovým správaním, mohlo uskutočniť posúdenie pre budúcnosť.

(5)

Po revíznom prešetrení, ktoré sa uskutočnilo v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia, Rada nariadením (ES) č. 258/2005 (9) zmenila a doplnila konečné opatrenia uložené nariadením (ES) č. 348/2000, zrušila možnosť oslobodenia od daní stanovenú v článku 2 tohto nariadenia a uložila antidumpingové clo vo výške 38,8 % na dovoz pôvodnej škály výrobkov z Chorvátska a antidumpingové clo vo výške 64,1 % na dovoz pôvodnej škály výrobkov z Ukrajiny s výnimkou dovozu od výrobcu Dnepropetrovsk Tube Works (ďalej len „DTW“), ktorý podlieha antidumpingovému clu vo výške 51,9 %.

(6)

Komisia rozhodnutím 2005/133/ES (10) čiastočne pozastavila konečné opatrenia na obdobie deviatich mesiacov s účinnosťou od 18. februára 2005. Toto čiastočné pozastavenie sa nariadením Rady (ES) č. 1866/2005 (11) predĺžilo o ďalšie obdobie v trvaní jedného roku. Preto sú platnými clami tie, ktoré boli stanovené nariadením (ES) č. 348/2000, t. j. 23 % pre Chorvátsko a 38,5 % pre Ukrajinu.

(7)

Vzhľadom na potrebu ďalej preskúmať určité aspekty prešetrovania a tiež z dôvodu vzájomného pôsobenia medzi predbežným preskúmaním a preskúmaním uplynutia platnosti uvedenými v oddiele 1.2, bolo rozhodnuté o pokračovaní prešetrovania bez uloženia predbežných opatrení.

(8)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine, dovozcov/obchodníkov, používateľov, dodávateľov a združenia, zástupcov príslušných vyvážajúcich krajín, výrobcov Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi a iných výrobcov Spoločenstva, o ktorých sa vie, že sa ich začatie konania týka. Zainteresovaným stranám sa poskytla možnosť vyjadriť svoje názory v písomnej forme a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(9)

Vzhľadom na veľký počet ruských a ukrajinských vyvážajúcich výrobcov uvedených v podnete, veľký počet dovozcov príslušného výrobku v Spoločenstve a veľký počet výrobcov v Spoločenstve podporujúcich podnet, sa v oznámení o začatí konania uvažovalo o použití výberu vzorky na účely stanovenia dumpingu a ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(10)

Komisia, aby mohla rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vybrať vzorku, všetci ruskí a ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia v Spoločenstve a výrobcovia v Spoločenstve boli požiadaní o to, aby sa prihlásili Komisii a podľa oznámenia o začatí konania poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom počas trvania prešetrovania (od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004).

(11)

Po preskúmaní informácií poskytnutých ruskými a ukrajinskými vyvážajúcimi výrobcami a na základe skutočnosti, že v obidvoch krajinách patrí väčšina spoločností veľkým skupinám výrobcov, prijalo sa rozhodnutie, že výber vzorky nie je pre Rusko a Ukrajinu potrebný.

(12)

Vzhľadom na výrobcov v Spoločenstve bola v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybratá vzorka na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu produkcie a predaja výrobcov v Spoločenstve, ktorý sa dá reálne preskúmať v dostupnom časovom horizonte. Na základe informácií získaných od výrobcov v Spoločenstve Komisia vybrala päť spoločností sídliacich v štyroch rozličných členských štátoch. Jeden z pôvodne vybraných výrobcov Spoločenstva neskôr nespolupracoval a bol nahradený iným výrobcom v Spoločenstve. Vzhľadom na objem výroby päť vybratých spoločností reprezentovalo 49 % z celkovej produkcie Spoločenstva. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa príslušné strany zúčastnili konzultácií a nevzniesli žiadne námietky. Okrem toho ostatní výrobcovia v Spoločenstve boli požiadaní o poskytnutie určitých všeobecných údajov na analýzu ujmy. Z dôvodu malého počtu odpovedí získaných od dovozcov bolo rozhodnuté o tom, že výber vzorky dovozcov nie je potrebný.

(13)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom na Ukrajine podať žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo individuálny prístup (ďalej len „IP“), ak si to želajú, Komisia zaslala ukrajinským vyvážajúcim výrobcom, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, príslušné formuláre. Žiadosti o THP alebo IP v prípade, ak sa na základe prešetrovania zistí, že výrobca nespĺňa podmienky na udelenie THP, boli prijaté od troch skupín vyvážajúcich výrobcov a s nimi prepojených spoločností.

(14)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili do konečného termínu stanoveného v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky zaslali traja rumunskí vyvážajúci výrobcovia spolu so svojimi dvomi prepojenými spoločnosťami, dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov spolu s piatimi prepojenými spoločnosťami, z ktorých tri sídlia na území Spoločenstva, a tri skupiny ukrajinských vyvážajúcich výrobcov a s nimi prepojené spoločnosti. Na dotazník odpovedalo aj päť výrobcov Spoločenstva. Hoci na formulár, účelom ktorého je výber vzorky odpovedalo šesť dovozcov, len traja z nich spolupracovali zaslaním vyplneného dotazníka. Ďalší dovozca súhlasil s overovaním na mieste vo svojich priestoroch napriek skutočnosti, že nezaslal vyplnený dotazník.

(15)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmov Spoločenstva. Overovanie na mieste sa vykonalo v priestoroch týchto spoločností:

(16)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy pokrývalo obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov súvisiacich s vyhodnotením ujmy pokrývalo obdobie od 1. januára 2001 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(17)

Príslušný výrobok predstavujú určité bezšvíkové rúry a rúrky (ďalej len „BRR“) zo železa alebo ocele, s kruhovým prierezom, s vonkajším priemerom maximálne 406,4 mm s hodnotou uhlíkového ekvivalentu (Carbon Equivalent Value – CEV) maximálne 0,86 podľa vzorca Medzinárodného zváračského inštitútu (International Institute of Welding – IIW) a podľa chemickej analýzy. Príslušný výrobok sa v súčasnosti klasifikuje podľa kódov KN ex 7304 10 10, ex 7304 10 30, ex 7304 21 00, ex 7304 29 11, ex 7304 31 80, ex 7304 39 58, ex 7304 39 92, ex 7304 39 93, ex 7304 51 89, ex 7304 59 92 a ex 7304 59 93 (12) (kódy TARIC 7304101020, 7304103020, 7304210020, 7304291120, 7304318030, 7304395830, 7304399230, 7304399320, 7304518930, 7304599230 a 7304599320).

(18)

Príslušný výrobok sa používa v mnohých rozličných aplikáciách, ako sú potrubia na prepravu kvapalín, stavebné zariadenia na stohovanie, mechanické využitie, plynové potrubia, kotlové rúry a OCTG (oil and country tubular goods) rúry a rúrky používané na vŕtanie, vrstvenie a odvádzanie potrubím v ropnom priemysle.

(19)

BRR môžu mať v čase dodávky používateľovi rozličné formy. Môžu byť napríklad galvanizované, opatrené závitom, dodávané ako neopracované rúry (t. j. bez akéhokoľvek tepelného spracovania), s osobitnými ukončeniami, s rozličnými prierezmi, rezané na určitú veľkosť, atď. Pre rúry neexistujú žiadne všeobecné štandardné veľkosti, čo vysvetľuje skutočnosť, že väčšina BRR sa vyrába podľa objednávky zákazníkov. BRR sa bežne spájajú zváraním. V mimoriadnych prípadoch sa však môžu spojiť pomocou závitu alebo sa môžu používať samostatne, hoci zostávajú zvárateľnými. Prešetrovaním sa dokázalo, že všetky BRR majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické charakteristiky a rovnaké základné využitie.

(20)

Niektoré zainteresované strany spochybnili definíciu škály výrobkov v tomto konaní. Po prvé, niektoré strany tvrdili, že niektoré typy výrobkov zahrnuté do opisu výrobkov majú rozličné mechanické a chemické charakteristiky [pozri odôvodnenia (21) až (26)]. Po druhé, na základe viacerých tvrdení bolo napadnuté používanie kritéria zvárateľnosti a hranice CEV, ktoré sú vzájomne prepojené [pozri odôvodnenia (27) až (36)]. Jedna strana ďalej požadovala, aby sa tzv. „certifikované BRR“ vyňali zo škály výrobkov [pozri odôvodnenie (37)].

(21)

Konštatovalo sa, že niektoré typy výrobkov začlenené do opisu výrobkov, konkrétne OCTG rúry a plynové rúry, majú rozdielne základné mechanické a chemické charakteristiky a konečné využitie v porovnaní s ostatnými BRR a nie sú vzájomne zameniteľné.

(22)

Podľa definície sa výrobok zhoduje s rozličnými typmi výrobkov. Typy výrobkov spadajúce do rozličných segmentov (vrátane dolného konca a vrchného konca) sa však považujú za jeden výrobok, ak neexistujú jasné deliace línie medzi jednotlivými segmentmi, t. j. ak sa susedné segmenty vzájomne prekrývajú. Takýto prípad nastal aj v tomto konaní, keďže bol predložený dôkaz o tom, že legované a nelegované rúry podrobené prešetrovaniu by mohli mať rovnaké konečné využitie a že neexistujú jednoznačné deliace línie v kategórii nelegovaných a v kategórii legovaných rúr.

(23)

Pokiaľ ide o OCTG rúry a plynové rúry, vyšetrovanie dokázalo, že majú okrem iného porovnateľné chemické charakteristiky s ostatnými typmi BRR, keďže neprekračujú hranicu CEV vo výške 0,86. Navyše majú s ostatnými typmi výrobku rovnaké ďalšie základné charakteristiky, ako je vonkajší priemer a hrúbka stien.

(24)

Pokiaľ ide o konečné využitie OCTG rúr a plynových rúr, niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že OCTG rúry a plynové rúry by sa využívali v iných aplikáciách a nemuseli by byť vzájomne zameniteľné s ostatnými typmi BRR. V tejto súvislosti sa zistilo, že OCTG rúry s plochým ukončením klasifikované podľa kódu KN 7304 21 00 a používané v stavebnom sektore sú zameniteľné s inými rúrami z nelegovanej ocele, ktoré sa v súčasnosti klasifikujú podľa kódu KN 7304 39 58. Takže v koncovom využití rozličných typov BRR existuje aspoň čiastočné prekrytie.

(25)

Na základe uvedeného bolo tvrdenie, že OCTG rúry a plynové rúry na jednej strane a ostatné typy BRR na druhej strane nie sú vzájomne zameniteľné, zamietnuté.

(26)

Iný vyvážajúci výrobca tvrdil, že CEV nie je chemickou charakteristikou výrobku, keďže priamo nesúvisí s chemickým zložením BRR, ale s ich funkciou. Je pravdou, že CEV je výsledkom vzorca, ktorý priamo súvisí s chemickým zložením výrobku a umožňuje porovnávanie rozličných stupňov kvality ocele z hľadiska zvárateľnosti. CEV nesúvisí ani s technickými, ani s mechanickými charakteristikami ocele a závisí len od jej chemického zloženia. Na tomto základe sa CEV považuje za chemickú charakteristiku výrobku a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(27)

Niektoré strany uviedli, že kritérium zvárateľnosti ako také je irelevantnou vlastnosťou príslušného výrobku, keďže do škály výrobkov bola zaradená značná časť takých výrobkov (opracované rúry a OCTG rúry), ktoré údajne neboli nikdy zvárané. Preto tieto strany tvrdili, že vďaka používaniu zvárateľnosti vo funkcii kritéria sa rozličné výrobky umelo považovali za jeden samostatný výrobok.

(28)

V prvom rade treba pripomenúť, že zvárateľnosť je v skutočnosti chemickou a technickou charakteristikou (keďže závisí od chemického zloženia ocele a určuje jej zvárateľnosť) spoločnou pre všetky BRR. Keďže BRR sa väčšinou spájajú zváraním, zvárateľnosť je podstatnou vlastnosťou pre definovanie výrobku. Po druhé, v súvislosti s opracovanými rúrami a OCTG rúrami, ktoré sa zvyčajne nemusia zvárať, sa prešetrovaním dokázalo, že napriek tomu zostávajú zvárateľnými, a preto majú túto základnú chemickú a technickú charakteristiku. Navyše sa nedá vylúčiť, že by sa mohli opracované alebo opracovateľné BRR, ako aj OCTG rúry, pretransformovať na zvárateľné BRR pomocou jednoduchého úkonu. Predovšetkým v prípade OCTG rúr existuje dôkaz, že jedna rúra sa môže klasifikovať podľa dvoch rozličných kategórií (a dokonca aj kódov KN), čo závisí len od jej koncového využitia, t. j. využitia v stavebníctve alebo v ropnom vrtnom priemysle. A nakoniec sa zistilo, že určité výrobky dovezené z príslušných krajín, ktoré boli klasifikované ako OCTG rúry, sa nepoužili v ropnom/plynárenskom sektore.

(29)

Vývozca tvrdil, že podľa európskych noriem je pre opracovateľné rúry vhodná oceľ len jedného stupňa kvality, a preto sa tieto výrobky dajú rozlíšiť od ostatných BRR. Analýza rozličných noriem platných predovšetkým pre OCTG rúry dokázala, že neexistuje žiadny jedinečný stupeň kvality ocele, ktorá by sa mala používať na výrobu opracovateľných rúr.

(30)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zvárateľnosť BRR považuje za vhodné kritérium na určovanie škály výrobkov. Preto bol argument, že navrhovaná definícia výrobku umelo zoskupuje rozličné výrobky, zamietnutý.

(31)

Uviedlo sa, že používanie limitu CEV nepredstavuje kritérium umožňujúce definovať škálu výrobkov, keďže to nie je vhodné kritérium na určenie zvárateľnosti rozličných typov BRR.

(32)

Prešetrovaním sa dokázalo, že CEV je v skutočnosti ukazovateľom, ktorý priamo súvisí s chemickým zložením ocele a zároveň aj s jej zvárateľnosťou. Vysoká hodnota CEV neznamená len to, že oceľ obsahuje viac uhlíka, ale aj to, že sa ťažšie zvára. Na druhej strane nižšia hodnota CEV znamená, že oceľ je menej bohatá na uhlík a/alebo legovacie prvky, a preto sa ľahšie zvára. Inými slovami povedané, rozličné hodnoty CEV vyžadujú rozličné podmienky pre zváranie. Oceľ s hodnotou CEV vo výške 0,86 už vyžaduje osobitné podmienky zvárania, a preto sa bežne nezvára. Keďže CEV je ukazovateľom zvárateľnosti, limit CEV sa považuje za relevantné kritérium na určovanie škály výrobkov.

(33)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že CEV je len jednou z mnohých chemických, technických a mechanických charakteristík ocele, a preto sa nemôže samostatne používať na definovanie škály výrobkov. V tejto súvislosti treba poznamenať, že CEV sa považuje za vhodné kritérium na určovanie škály výrobkov. Okrem toho, ako dokazuje definícia výrobku, CEV nie je jediným používaným kritériom. A v neposlednom rade sa typy výrobkov porovnávali na podrobnom základe, zohľadňujúc rozličné charakteristiky výrobku (napríklad rozmery a tepelné spracovanie).

(34)

Zainteresované strany ďalej tvrdili, že limit CEV vo výške 0,86 bol stanovený svojvoľne, keďže limit ľahkej zvárateľnosti by bol nižší ako 0,86. Hodnota CEV vo výške 0,86 však nesúvisí s pojmom ľahkej zvárateľnosti. V skutočnosti výrobné odvetvie Spoločenstva, ktoré je navrhovateľom argumentovalo a predložilo dôkaz, že tento limit predstavuje maximálnu hodnotu CEV pre nelegovanú oceľ, ktorá sa môže použiť pre BRR v súlade s európskymi normami.

(35)

Dospelo sa preto k záveru, že používanie CEV a definovanie limitu vo výške 0,86 pokrýva škálu výrobkov, ktoré sa môžu považovať za samostatné výrobky, aj keď sa z definície vylučuje napríklad nehrdzavejúca oceľ alebo rúry s guličkovými ložiskami, ktoré majú hodnoty CEV vyššie ako 0,86.

(36)

Na základe uvedených skutočností sa limit CEV, ktorý navrhol žiadateľ, v definícii príslušného výrobku ponechal.

(37)

Jeden z dovozcov v Spoločenstve tvrdil, že tzv. „certifikované“ BRR nemajú patriť do škály výrobkov. Tieto BRR sa vyrábajú podľa certifikovaného postupu schváleného talianskym Ministerstvom pre verejné práce a používaného pri spevňovacích prácach stavebných projektov v Taliansku. Potvrdilo sa však, že všetky typy príslušného výrobku, vrátane certifikovaných BRR, majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické charakteristiky a konečné využitie. Nenašiel sa žiadny dôkaz, ktorý by oprávňoval tvrdenie, že by tieto certifikované rúry mohli byť odlišným výrobkom a mali by sa preto vylúčiť z pôsobnosti opatrení (takýto dôkaz nepredložil ani tento dovozca). Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(38)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že všetky BRR, napriek možným rozličným typom výrobkov, predstavujú jeden výrobok na účely tohto konania, keďže majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické charakteristiky a rovnaké základné využitie.

(39)

Zistilo sa, že výrobok vyvážaný do krajín Spoločenstva z Chorvátska, Rumunska, Ruska a z Ukrajiny, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu týchto krajín, ako aj výrobok vyrábaný a predávaný v krajinách Spoločenstva výrobcami zo Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické charakteristiky, ako aj rovnaké využitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(40)

Všeobecná metodika stanovená v tomto dokumente sa uplatňovala na všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Chorvátsku, Rumunsku a Rusku, ako aj na spolupracujúcich ukrajinských vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol udelený THP. Preto sa v prezentácií zistení o dumpingu pre každú z príslušných krajín opisuje len to, čo je pre jednotlivé vyvážajúce krajiny špecifické.

(41)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najprv pre každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu preskúmalo, či bol jeho domáci predaj príslušného výrobku reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval aspoň 5 % z celkového výrobcovho objemu vývozného predaja do Spoločenstva. Následne Komisia zistila tie typy príslušného výrobku predávané na domácom trhu spoločnosťami s celkovým reprezentatívnym domácim predajom, ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s typmi výrobku predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(42)

Pre každý typ výrobku predávaný vyvážajúcimi výrobcami na ich domácom trhu, o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom príslušného výrobku predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa stanovilo, či domáci predaj je dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu príslušného výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto typu výrobku počas OP predstavoval 5 alebo viac percent z celkového objemu predaja porovnateľného typu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva.

(43)

Následne sa preskúmalo, či sa môže každý typ príslušného výrobku predávaný na domácom trhu v reprezentatívnom množstve považovať za predávaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia, a to stanovením podielu ziskového predaja príslušného typu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(44)

V prípadoch, keď objem predaja príslušného typu výrobku predávaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa vypočítaným výrobným nákladom alebo vyššiu, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto typu a keď sa vážená priemerná cena tohto typu rovnala výrobným nákladom alebo bola vyššia ako výrobné náklady, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážená priemerná cena objemu domáceho predaja zrealizovaného počas OP nezávisle od toho, či bol tento predaj ziskový alebo nie. V prípadoch, keď objem ziskového predaja typu výrobku predstavoval 80 % celkového objemu predaja tohto typu výrobku alebo menej, alebo keď vážená priemerná cena tohto typu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer len ziskového predaja tohto typu výrobku, a to za predpokladu, že tento predaj predstavoval 10 alebo viac percent celkového objemu predaja tohto typu výrobku. V prípadoch, keď objem ziskového predaja ktoréhokoľvek typu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja, predpokladalo sa, že tento konkrétny typ výrobku sa predával za domácu cenu v nedostatočnom množstve na to, aby sa zabezpečil vhodný základ pre stanovenie normálnej hodnoty.

(45)

Vždy, keď nebolo možné použiť na stanovenie normálnej hodnoty domáce ceny konkrétneho typu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom, mala sa uplatniť iná metóda. V tejto súvislosti Komisia použila vytvorenú normálnu hodnotu. V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa normálna hodnota zostavila pridaním k vývozcovým výrobným nákladom vyvážaných typov výrobkov a v prípade potreby sa upravila o primeranú percentuálnu hodnotu PVA nákladov a o primerané ziskové rozpätie. Podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia boli percentuálna hodnota PVA nákladov a ziskové rozpätie založené na priemerných PVA nákladoch a ziskovom rozpätí pri predaji v rámci bežného obchodovania s podobným výrobkom.

(46)

Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, konkrétne na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo skutočne splatných.

(47)

Keď sa vývozný predaj realizoval cez prepojených dovozcov, vývozná cena sa vytvorila podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovezené výrobky prvý raz odpredali nezávislému kupujúcemu, riadne upravenej o všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a predajom, ako aj o primeranú prirážku na PVA náklady a zisk. V tejto súvislosti sa použili vlastné PVA náklady prepojených dovozcov. Ziskové rozpätie sa stanovilo na základe informácií poskytnutých spolupracujúcimi neprepojenými dovozcami.

(48)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe hodnôt priamo od výrobcu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vo forme úprav prihliadalo na rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy sa vykonali vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za rozumné a správne a v ktorých boli podložené overeným dôkazom.

(49)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia sa pre každého vyvážajúceho výrobcu porovnala vážená priemerná normálna hodnota s váženou priemernou vývoznou cenou jednotlivých typov výrobkov.

(50)

Pre tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavovali prepojené spoločnosti, sa vážené priemerné dumpingové rozpätie vypočítalo v súlade so štandardným postupom Komisie pre prepojených vyvážajúcich výrobcov.

(51)

Pre nespolupracujúce spoločnosti sa zvyškové dumpingové rozpätie určilo v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností.

(52)

Jediný výrobca v Chorvátsku, Mechel Željezara Ltd., vyhlásil na jeseň 2004 úpadok. Chorvátska privatizačná nadácia, vládna inštitúcia poverená realizáciou privatizačného procesu v Chorvátsku, založila na jeho mieste nový právny subjekt Valjaonica Cijevi Sisak d.o.o. (ďalej len „VCS“).

(53)

Spoločnosť VCS informovala Komisiu o tom, že nebola schopná spolupracovať na prebiehajúcom prešetrovaní, keďže jej zákonný predchodca prestal oficiálne existovať a výroba BRR sa v júli 2004 zastavila. Táto spoločnosť nemala podľa vlastného názoru oprávnenie sprístupňovať akékoľvek obchodné, účtovné alebo výrobné údaje, ktoré boli vlastníctvom jej predchádzajúcich majiteľov. Preto keďže nebolo možné stanoviť dumpingové rozpätie na základe vlastných údajov spoločnosti, vypočítalo sa na základe dostupných informácií v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(54)

Zo získaných informácií vyplýva, že spoločnosť VCS zrušila výrobu BRR v júni 2005. Spoločnosť môže podať žiadosť o predbežné preskúmanie v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.

(55)

Keďže akékoľvek ďalšie informácie neexistujú, normálna hodnota sa vypočítala na základe dostupných údajov, t. j. informácií v podanom podnete.

(56)

Vývozná cena sa vypočítala na základe údajov Eurostatu pre OP.

(57)

V súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa urobili úpravy vývoznej ceny vzhľadom na dopravné a poistné náklady a provízie, a to na základe informácií uvedených v podanom podnete.

(58)

Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálna hodnota dovoznej ceny CIF (zahŕňajúcej náklady, poistenie a prepravu – cost, insurance and freight) na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je takéto:

(59)

Keďže VCS je jediným výrobcom príslušného výrobku v Chorvátsku, zvyškové dumpingové rozpätie bolo stanovené v rovnakej výške.

(60)

Vyplnené dotazníky zaslali traja vyvážajúci výrobcovia, z toho dvaja sú prepojenými dovozcami príslušného výrobku v Spoločenstve.

(61)

Všetci traja vyvážajúci výrobcovia dosiahli celkový objem domáceho predaja podobného výrobku reprezentatívny podľa definície v odôvodnení (41). Pre väčšinu typov výrobkov bola normálna hodnota založená na cenách zaplatených alebo splatných nezávislými zákazníkmi v Rumunsku pri bežnom obchodovaní. Pre niektoré typy výrobkov však domáci predaj nepostačoval na to, aby sa považoval za reprezentatívny, alebo sa nezrealizoval pri bežnom obchodovaní, a preto sa normálna hodnota zostavila tak, ako sa uvádza v odôvodnení (45).

(62)

Väčšia časť vývozného predaja jedného vyvážajúceho výrobcu do Spoločenstva počas OP sa zrealizovala dvom prepojeným dovozcom. Vývozná cena sa preto zostavila tak, ako sa uvádza v odôvodnení (46).

(63)

Tento vývozca spochybnil výpočet uskutočnený Komisiou a tvrdil, že použité ziskové rozpätie bolo prehnané. Uviedol, že priemerné ziskové rozpätie vypočítané na základe hodnôt poskytnutých tromi spolupracujúcimi neprepojenými dovozcami v Spoločenstve nebolo reprezentatívne, keďže on nikdy nepredával svoje výrobky týmto spoločnostiam. Ďalej tvrdil, že tieto tri spoločnosti sú väčšie ako dovozcovia, ktorým predával svoje výrobky, že v poslednom prešetrovaní sa použilo nižšie ziskové rozpätie a že skutočný zisk dvoch prepojených dovozcov bol nižší ako priemerná miera zisku použitá Komisiou.

(64)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že používanie váženého priemerného zisku neprepojených dovozcov tam, kde je zaručený, na účely úpravy podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia je jednotným postupom inštitúcií. To, či vývozca skutočne predával svoje výrobky týmto spoločnostiam, nie je pri určovaní primeraného ziskového rozpätia podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia podstatné. Okrem toho nebol predložený žiadny dôkaz o tom, ako by mohla veľkosť spoločností dovozcov ovplyvňovať ich mieru zisku. A nakoniec, z dôvodu vzťahu medzi vývozcami a ich prepojenými dovozcami sa zisk prepojených dovozcov nemôže v tejto súvislosti použiť ako základ alebo ako referencia, keďže výška zisku prepojeného dovozcu závisí od ceny transferu medzi prepojenými stranami. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(65)

Podstatná časť vývozného predaja ďalšieho vyvážajúceho výrobcu do Spoločenstva sa realizovala dvom spoločnostiam, z ktorých jedna je prepojená s vývozcom a druhá s nim bola prepojená počas určitej časti OP. Druhá spoločnosť nespolupracovala na prešetrovaní, a preto Komisii nebola predložená jej cena odpredaja účtovaná nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Jedinými vývoznými cenami, ktoré boli k dispozícii pre tieto transakcie s dovozcom prepojeným s vývozcom počas určitej časti OP, boli ceny dohodnuté medzi vývozcom a jeho prepojeným dovozcom. Bolo stanovené, že tieto ceny sú ekvivalentné nezávislým trhovým cenám. V skutočnosti porovnanie cien v období, počas ktorého boli tieto dve spoločnosti prepojené, s cenami v období, keď už neboli prepojené, dokázalo, že v účtovaných jednotkových cenách neboli žiadne výrazné rozdiely. Okrem toho sa ceny účtované tomuto prepojenému dovozcovi porovnali s cenami účtovanými neprepojeným zákazníkom v ES a zistilo sa, že sú zhodné. Vývozná cena pre tieto transakcie bola preto založená na predajnej cene rumunského vyvážajúceho výrobcu účtovanej jeho prepojenej obchodnej spoločnosti.

(66)

V súvislosti s transakciami s ďalšou prepojenou spoločnosťou, ktorá spolupracovala na prešetrovaní, sa zistilo, že prepojená spoločnosť príslušný výrobok transformovala pred tým, ako ho odpredala do Spoločenstva. V takom prípade nie je možné určiť cenu odpredaja príslušného výrobku nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve. Bol však získaný dostatočný dôkaz o tom, že by sa cena transferu medzi rumunským vyvážajúcim výrobcom a jeho prepojenou spoločnosťou v Spoločenstve mohla považovať za ekvivalentnú nezávislej trhovej cene za predpokladu, že v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. d) bod i) základného nariadenia bola urobená úprava kvôli rozdielom v úrovniach obchodovania v rámci predaja zo strany pôvodného výrobcu zariadenia. Skutočne sa vykonalo porovnanie cien účtovaných pre všetky modely prepojenému dovozcovi s cenami účtovanými neprepojeným dovozcom. Preto bola vývozná cena založená na cene transferu.

(67)

Prešetrovaním sa dokázalo, že vývozný predaj tretieho vyvážajúceho výrobcu sa realizoval priamo neprepojeným zákazníkom v Spoločenstve. Preto bola vývozná cena stanovená na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok, keď bol predaný prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve, ako sa uvádza v odôvodnení (46).

(68)

Vyvážajúci výrobca požadoval, aby sa časť predaja príslušného výrobku do krajín Spoločenstva vylúčila z výpočtu dumpingu z toho dôvodu, že výroba určitých modelov BRR bola v určitom bode počas OP zastavená. Ako sa však už vysvetlilo, bežným postupom inštitúcií je zohľadňovať vo váženom priemere vývoznej ceny celý predaj príslušného výrobku neprepojeným stranám. Treba tiež poznamenať, že predaj týchto typov príslušného výrobku sa počas OP vyskytoval vo významných objemoch a že sa okrem toho zistilo, že zariadenia vyrábajúce tieto typy BRR neboli demontované a mohli by sa v budúcnosti opätovne používať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(69)

Tam, kde to bolo potrebné, prihliadlo sa vo forme úprav v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia na rozdiely v množstve, v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vo vedľajších nákladoch a na rozdiely v úveroch, províziách a v úrovni obchodovania.

(70)

Jeden vyvážajúci výrobca požadoval úpravy prihliadajúce na rozdiely v úrovni obchodovania, na mimoriadne logistické náklady, ktoré údajne vznikli pri domácom predaji, ale nie pri vývoznom predaji, a na rozdiely v množstve. Výrobca však svoje požiadavky neodôvodnil a ani prešetrovaním sa nezistilo, či sú tieto požiadavky zaručené. Preto boli zamietnuté. Žiadosť o úpravy prihliadajúce na rozdiely v množstve bola zamietnutá čiastočne, keďže nárokovaný objem nebolo možné podložiť dôkazom získaným na mieste a informáciami uvedenými vo vyplnenom dotazníku vyvážajúceho výrobcu.

(71)

Ďalší vyvážajúci výrobca požadoval úpravy prihliadajúce na rozdiely v inflácii, v menových prepočtoch, v úrovni obchodovania a na rozdiely v nepriamych odbytových nákladoch.

(72)

V súvislosti so žiadosťou o úpravy prihliadajúce na rozdiely v inflácii treba poznamenať, že miera inflácie v Rumunsku dosahovala počas obdobia prešetrovania hodnotu 10,8 %, čo je ďaleko pod úrovňou hyperinflácie. Keďže sa nezistilo, že by bola ovplyvnená porovnateľnosť cien, požiadavka bola zamietnutá. Vývozca však nesúhlasil s týmto záverom a opätovne predložil svoju žiadosť o úpravy. Nebol však poskytnutý žiadny nový argument alebo dôkaz, ktorý by vyvrátil predchádzajúci záver, a bolo potvrdené, že žiadosť je zamietnutá. Ďalej treba poznamenať, že sa uvažovalo o možnosti štvrťročného hodnotenia, ale vývozca ju odmietol.

(73)

V súvislosti s menovými prepočtami vyvážajúci výrobca tvrdil, že sa má poskytnúť lehota v trvaní 60 dní, počas ktorej by sa prejavili zmeny vo výmenných kurzoch v súlade s ustanovením článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia. Zistilo sa, že toto ustanovenie sa nemôže uplatniť na tento prípad, keďže sa našiel dôkaz o tom, že počas OP nenastala žiadna trvalá zmena v príslušných výmenných kurzoch, prejavili sa len výkyvy s malou amplitúdou. Preto bola táto žiadosť zamietnutá a menové prepočty boli vo všetkých prípadoch založené na kurze platnom v deň predaja tak, ako je to stanovené v článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia.

(74)

V súvislosti so žiadosťou o prihliadnutie na rozdiely v obchodovaní sa prešetrovaním dokázalo, že pre určité kategórie zákazníkov, vzhľadom na ktorých bola žiadosť podaná, existovali jednotné a zreteľné rozdiely vo funkciách a cenách na úrovni uvedenej vyvážajúcim výrobcom. Preto bola táto žiadosť prijatá pre tie kategórie zákazníkov, u ktorých sa rozdiely dali dokázať, a čiastočne bola prijatá pre ďalšie kategórie zákazníkov, u ktorých sa zistili menšie rozdiely v porovnaní s rozdielmi uvádzanými vyvážajúcim výrobcom. V tomto druhom prípade bol výpočet úpravy založený na dôkazoch získaných v priestoroch vyvážajúceho výrobcu.

(75)

Zistilo sa, že žiadosť o prihliadnutie na rozdiely v nepriamych odbytových nákladoch bola zbytočná z dôvodu úprav prihliadajúcich na rozdiely v úrovni obchodovania, a preto bola zamietnutá.

(76)

Na základe pripomienok získaných od vývozcov bolo ďalej opravených niekoľko administratívnych chýb a v súlade s tým boli prepočítané aj dumpingové rozpätia.

(77)

Porovnaním medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa dokázala existencia dumpingu. Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálna hodnota dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je takéto:

(78)

Keďže úroveň spolupráce bola vysoká (viac ako 80 % vývozu príslušného výrobku z Rumunska do krajín Spoločenstva) a neexistoval žiadny dôvod predpokladať, že by sa ktorýkoľvek vyvážajúci výrobca svojvoľne vyhýbal spolupráci, zvyškové dumpingové rozpätie uplatniteľné na všetkých ostatných vývozcov v Rumunsku bolo stanovené v rovnakej výške ako dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúceho vyvážajúceho vývozcu S.C. T.M.K. Artrom S.A., konkrétne 17,8 %.

(79)

Vyplnené dotazníky zaslali dve skupiny vyvážajúcich výrobcov, pričom jedna z nich pozostáva zo štyroch výrobcov a piatich prepojených spoločností (ďalej len „skupina TMK“) a druhú skupinu tvoria dvaja výrobcovia (ďalej len „Pervouralsky a Chelyabinsk“).

(80)

Vyplnené dotazníky, ktoré zaslali všetci štyria výrobcovia a päť prepojených spoločností, boli značne neúplné a vzájomne si protirečiace, a s výnimkou dvoch prepojených spoločností boli ostatné dotazníky zaslané až po konečnom termíne stanovenom pre zasielanie vyplnených dotazníkov.

(81)

Overenie na mieste sa vykonalo u dvoch zo štyroch výrobcov a v jednej prepojenej spoločnosti v Rusku, ale tým sa odhalili ďalšie slabé stránky odpovedí z dotazníkov. U dvoch navštívených výrobcov nebolo možné spoľahlivo stanoviť normálnu hodnotu a vývozné ceny, keďže zoznamy domácich aj vývozných predajov boli značne neúplné; hodnoty a množstvá nezodpovedali faktúram a zistili sa nesprávne kontrolné čísla výrobkov. Okrem toho nebolo možné získať spoľahlivé údaje o výrobných nákladoch.

(82)

Z dôvodu tejto absolútne neuspokojivej spolupráce s dvomi navštívenými výrobcami, značne nekompletne vyplnených dotazníkov u dvoch ďalších výrobcov skupiny, a predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že jeden výrobca neposkytol žiadne zoznamy predajov a že v stanovenom termíne neboli zaslané žiadne odpovede na upomienky Komisie, bolo rozhodnuté o tom, že sa u ďalších dvoch výrobcov skupiny neuskutočnia overovacie návštevy.

(83)

Len dvaja z troch prepojených dovozcov poskytli kompletnejšie vyplnené dotazníky, z ktorých len jeden bol overiteľný, keďže výpis odpredajov druhého prepojeného dovozcu bol značne nekompletný. Takže aj prepojení dovozcovia spolupracovali len čiastočne a skutočne na veľmi slabej úrovni.

(84)

Skupina TMK tvrdila, že nemôže riadne spolupracovať z dôvodu výberu kontrolných čísiel výrobkov, ktoré boli podľa ich názoru neprimerané vzhľadom na značne rozmanitý sortiment výrobkov štyroch výrobcov. Treba však poznamenať, že klasifikácia príslušného výrobku v navrhovanej štruktúre kontrolných čísiel výrobkov nespôsobovala problémy žiadnemu výrobcovi v Spoločenstve ani ďalším vyvážajúcim výrobcom, z ktorých niektorí tiež vyrábali veľa rozličných BRR. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(85)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa rozhodlo o tom, že nie je možné stanoviť dumpingové rozpätie pre skupinu TMK na základe jej vlastných údajov. Preto sa dumpingové rozpätie určilo na základe dostupných údajov v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(86)

V tomto prípade sa zistilo, že informácie o normálnej hodnote platné pre Pervouralsky a Chelyabinsk predstavujú najvhodnejšie dostupné údaje podľa článku 18 základného nariadenia. Zdá sa, že tieto informácie skutočne najlepšie vystihovali situáciu na ruskom trhu.

(87)

Na základe článku 2 ods. 5 základného nariadenia sa cena plynu použitá pri výpočte výrobných nákladov v podnete upravila rovnakým spôsobom ako u dvoch spolupracujúcich výrobcov tak, ako sa uvádza v odôvodneniach (94) až (99), aby vyjadrovala trhové ceny plynu počas OP.

(88)

Vývozná cena sa vypočítala na základe údajov Eurostatu pre OP zredukovaných o množstvá a hodnoty získané od dvoch spolupracujúcich výrobcov, ktorí sú uvedení ako poslední v odôvodnení (91).

(89)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia sa urobili úpravy vo vývoznej cene vzhľadom na náklady na dopravu a poistenie a vzhľadom na provízie, a to na základe informácií uvedených v podnete.

(90)

Porovnaním normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa dokázala existencia dumpingu. Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálna hodnota dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je takéto:

(91)

Spoločnosti Chelyabinsk a Pervouralsky boli v priebehu OP samostatnými právnymi subjektami, ale od konca roku 2004 sú prepojené, keďže Chelyabinsk vlastní väčšinu akcií spoločnosti Pervouralsky a priamo kontroluje a riadi túto spoločnosť. Preto sa má tejto skupine uložiť len jedna daň.

(92)

U obidvoch vyvážajúcich výrobcov bol domáci predaj výrobku reprezentatívny podľa definície uvedenej v odôvodnení (41). V súlade s metodikou uvedenou v odôvodneniach (42) až (45) boli stanovené normálne hodnoty v závislosti od typu vyváženého výrobku, na základe predajných cien všetkých predajov, predajných cien len ziskových predajov alebo na základe vytvorených normálnych hodnôt.

(93)

Zistilo sa, že rozdelenie nákladov spoločnosti pre určité jednotlivé typy výrobku nevyjadrovalo ani veľké rozdiely v cenách domáceho predaja, ani významné hnacie mechanizmy nákladov. Preto sa muselo považovať za nespoľahlivé. Z toho dôvodu sa použili údaje podľa článku 18 základného nariadenia. V tomto prípade sa zisk pre celú skupinu vypočítal na základe všetkých predajov príslušného výrobku, čo sa následne použilo na stanovenie normálnych hodnôt.

(94)

V súvislosti s výrobnými nákladmi, predovšetkým s nákladmi na energiu, sa počas prešetrovania zistilo, že ceny za elektrickú energiu zaplatené obidvomi spoločnosťami reálne vyjadrovali skutočné výrobné náklady na nákup elektrickej energie. V tomto prípade to dokazovala skutočnosť, že ceny elektrickej energie boli v súlade s cenami na medzinárodnom trhu, v porovnaní s takými krajinami ako Nórsko a Kanada, ktoré tiež využívajú energiu z vodných elektrární. To isté sa však nedá povedať o cenách plynu. V skutočnosti sa zistilo, že ceny plynu zaplatené obidvomi spoločnosťami nevyjadrovali reálne náklady na nákup plynu.

(95)

Na základe údajov získaných od ruského dodávateľa plynu OAO Gazprom uverejnených v jeho výročnej správe za rok 2004 bolo stanovené, že domáca cena plynu zaplatená dvomi ruskými výrobcami bola omnoho nižšia ako priemerné vývozné ceny z Ruska do západnej aj východnej časti Európy. V tejto správe je uvedené: „Od skupiny Gazprom sa požaduje, aby dodávala zemný plyn ruským zákazníkom za ceny regulované Federálnou tarifnou službou, keďže v súčasnosti sú tieto ceny nižšie ako medzinárodné ceny zemného plynu.“ A ďalej: „OAO Gazprom spolu s Ruskou federáciou sa usilujú o optimalizáciu regulovaných veľkoobchodných cien plynu“. Okrem toho bola cenu plynu zaplatená dvomi ruskými výrobcami výrazne nižšia ako cena plynu zaplatená rumunskými výrobcami a výrobcami v Spoločenstve.

(96)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté o tom, že ceny plynu zaplatené dvomi ruskými výrobcami BRR počas obdobia prešetrovania nemohli reálne vyjadrovať náklady súvisiace s výrobou a distribúciou plynu.

(97)

Preto podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia sa náklady na plyn u dvoch ruských vyvážajúcich výrobcov upravili tak, aby vyjadrovali trhové ceny plynu počas OP, a to na základe ceny plynu vyvážaného do západnej Európy bez dopravných nákladov a spotrebnej dane.

(98)

Obidvaja výrobcovia tvrdili, že náklady na plyn boli riadne uvedené v ich účtovných záznamoch a že úprava v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia nebola opodstatnená. V súvislosti s tým sa nespochybňuje skutočnosť, že spoločnosti správne zúčtovali ceny zaplatené za plyn dodávateľovi. Úprava je však odôvodnená skutočnosťou, že cena zakúpeného plynu nevyjadruje reálne náklady na výrobu a distribúciu plynu.

(99)

Dvaja výrobcovia ďalej tvrdili, že nebolo dokázané, že ceny účtované Gazpromom priemyselným používateľom boli pod úrovňou návratnosti nákladov. Mnohé verejne dostupné zdroje však potvrdzujú postoj Komisie, okrem iného aj informačný materiál „Ekonomický prieskum Ruskej federácie, 2004“, ktorý uverejnila OECD v júli 2004.

(100)

Všetky predaje na vývoz do Spoločenstva sa realizovali priamo nezávislým zákazníkom, a preto bola vývozná cena stanovená tak, ako sa uvádza v odôvodnení (46).

(101)

Úpravy v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa urobili v súvislosti s nákladmi na dopravu, manipuláciu, nakladanie, balenie a s vedľajšími nákladmi a províziami.

(102)

Porovnaním normálnej hodnoty s vývoznou cenou bola dokázaná existencia dumpingu. Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálna hodnota dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je takéto:

(103)

Keďže spoločnosti uvedené v odôvodnení (79) predstavujú celý vývozný predaj z Ruska do krajín Spoločenstva, zvyškové dumpingové rozpätie bolo stanovené v rovnakej výške ako dumpingové rozpätie stanovené pre nespolupracujúcu skupinu vyvážajúcich výrobcov, konkrétne 35,8 %.

(104)

Keď sa toto prešetrovanie začalo, článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia bol uplatniteľný na Ukrajinu. V tomto článku sa uvádza, že v rámci postupu pri antidumpingovom prešetrovaní v súvislosti s dovozom s pôvodom na Ukrajine sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že vyhovujú podmienkam stanoveným v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(105)

Stručne a len ako jednoduchý odkaz sú tieto podmienky, ktorých splnenie musia žiadajúce spoločnosti dokázať, uvedené v súhrnnej forme:

(106)

Tri skupiny ukrajinských vyvážajúcich výrobcov požiadali o udelenie THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a vyplnili formulár žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov.

(107)

Komisia vyhľadala a overila v priestoroch týchto spoločností všetky potrebné informácie poskytnuté v ich žiadostiach o THP.

(108)

Prešetrovaním sa dokázalo, že tri skupiny uvedených ukrajinských vyvážajúcich výrobcov splnili všetky požadované podmienky, a preto sa im bolo udelený THP.

(109)

Predstavitelia výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorým sa poskytla možnosť pripomienkovať toto rozhodnutie, namietali, že mnohé z piatich kritérií uvedených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia neboli splnené všetkými vyvážajúcimi výrobcami. Predstavitelia výrobného odvetvia Spoločenstva tvrdili, že i) štát môže znovu prevziať kontrolu nad určitými privatizovanými vyvážajúcimi výrobcami; ii) štát zasahoval do ich každodenných rozhodnutí; iii) právne predpisy a zákony platné na Ukrajine počas OP v súvislosti s prácou, konkurzom a majetkom nezaručovali riadne podmienky trhového hospodárstva; a iv) zasahovanie štátu sa prejavilo v súvislosti s vývoznými predajnými cenami a nákladmi na vstupy. Pripomienky predstaviteľov výrobného odvetvia Spoločenstva boli riadne zohľadnené.

(110)

Tieto pripomienky však neboli dostatočným dôkazom, že by nebola splnená ktorákoľvek z piatich podmienok, na základe ktorých sa podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia analyzovali uvedené žiadosti ukrajinských vyvážajúcich výrobcov o THP. V skutočnosti sa prešetrovaním zistilo, že zo strany štátu nedošlo k žiadnemu závažnému zasahovaniu do obchodných rozhodnutí spoločností.

(111)

V tejto súvislosti sa môže pripomenúť, že čiastočné štátne vlastníctvo nie je v súlade s postupom Komisie ako také dostatočným dôvodom predpokladať, že nebola splnená podmienka 1 článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(112)

Ďalej sa zistilo, že náklady na hlavné vstupy vyjadrovali trhové hodnoty.

(113)

Zistilo sa, že ceny plynu a elektrickej energie boli v súlade s priemernými cenami na Ukrajine, hoci boli nižšie ako ceny v Európe a na iných trhoch. Nepovažovalo sa to však za dostatočný dôvod predpokladať, že podmienka 1 nebola splnená, keďže plyn a elektrická energia predstavujú len relatívne menšiu časť nákladov na výrobu BRR a keďže sa zistilo, že tieto ceny boli skreslené, upravili sa na účely výpočtu dumpingu na trhové ceny [pozri odôvodnenia (119) až (127)].

(114)

Navyše sa prešetrovaním dokázalo, že právne predpisy a zákony platné na Ukrajine v súvislosti s podmienkami zamestnanosti a s pracovnými podmienkami boli v súlade so zásadami trhového hospodárstva. Predovšetkým sa zistilo, že tri skupiny vyvážajúcich výrobcov mohli slobodne prijímať a prepúšťať svojich pracovníkov.

(115)

Podobne žiadny argument predložený predstaviteľmi výrobného odvetvia Spoločenstva nebol schopný spochybniť záver Komisie o tom, že zákony o konkurze a majetkové zákony zaručovali u troch skupín vývozcov správne podmienky trhového hospodárstva.

(116)

Preto neexistoval žiadny dôvod na neudelenie THP pre tri skupiny ukrajinských vyvážajúcich výrobcov. Táto otázka sa konzultovala s poradným výborom, ktorý nemal námietky voči záverom Komisie.

(117)

Tri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaslali vyplnené dotazníky. Jedna skupina pozostávala z dvoch výrobcov a dvoch prepojených obchodníkov, ďalšiu skupinu tvorili jeden výrobca a dvaja prepojení obchodníci, zatiaľ čo posledný vyvážajúci výrobca nemal žiadnu prepojenú spoločnosť podieľajúcu sa na výrobe alebo predaji príslušného výrobku.

(118)

Pre všetky tri skupiny vyvážajúcich výrobcov bola celková hodnota domáceho predaja podobného výrobku reprezentatívna podľa definície uvedenej v odôvodnení (41). Pre niektoré typy výrobkov bola normálna hodnota založená na cenách zaplatených alebo splatných v rámci bežného obchodovania nezávislými zákazníkmi na Ukrajine a pre tie typy výrobkov, u ktorých domáci predaj nepostačoval na to, aby sa považoval za reprezentatívny, alebo sa neuskutočnil v rámci bežného obchodovania, sa normálna hodnota zostavila podľa postupu uvedeného v odôvodnení (45).

(119)

V súvislosti s výrobnými nákladmi, predovšetkým s nákladmi na energiu, sa počas prešetrovania zistilo, že ceny energie zaplatené tromi skupinami spoločností boli regulované štátom a boli výrazne nižšie ako medzinárodné ceny.

(120)

Ceny účtované ukrajinskými štátom vlastnenými a/alebo štátom riadenými dodávateľmi elektrickej energie trom skupinám vyvážajúcich výrobcov sa porovnali s cenami v Rumunsku, ako aj s cenami v Spoločenstve pre rovnakú všeobecnú kategóriu odberateľov elektrickej energie. Vo všetkých prípadoch sa zistilo, že tieto ceny boli výrazne nižšie ako ceny v Rumunsku a v krajinách Spoločenstva, a dospelo sa k záveru, že ceny elektrickej energie zaplatené ukrajinskými vývozcami nevyjadrovali skutočné výrobné a odbytové náklady na zakúpenú elektrickú energiu.

(121)

Traja spolupracujúci ukrajinskí vývozcovia odporovali týmto záverom a tvrdili, že náklady uvedené v ich účtovných záznamoch vyjadrujú cenu skutočne zaplatenú ich dodávateľom elektrickej energie. Žiadny z predložených argumentov však nedokázal vysvetliť zistené rozdiely v porovnaní s cenami v Rumunsku a s priemernými cenami v krajinách Spoločenstva, takže uvedené závery boli potvrdené.

(122)

Rovnaký prístup sa uplatnil aj v prípade cien plynu. Porovnaním sa dokázalo, že ceny plynu účtované ukrajinským vývozcom štátom vlastnenými a/alebo štátom riadenými dodávateľmi boli približne o polovicu nižšie ako ceny v Rumunsku a výrazne nižšie ako priemerné ceny účtované za plyn v Spoločenstve rovnakej všeobecnej kategórii odberateľov.

(123)

Počas OP Ukrajina dostávala veľkú časť svojich dodávok plynu z Ruska. OAO Gazprom uviedol vo svojej výročnej správe za rok 2004, že: „Keďže OAO Gazprom dodával plyn do štátov SNŠ, usiloval sa o dosiahnutie svojho hlavného strategického cieľa zabezpečiť prostredie pre bezprekážkový tranzit ruského plynu do Európy cez jeho územie“ a ďalej že: „Vo vykazovanom roku sa 84,9 % celkového objemu plynu dodaného na Ukrajinu […] považovalo za platbu za tranzitné služby.“ Vývozná ceny plynu z Ruska na Ukrajinu preto nemôže slúžiť ako správny základ pre porovnanie za účelom stanovenia toho, či ceny plynu platené ukrajinskými vývozcami vyjadrovali náklady súvisiace s výrobou a predajom kupovaného plynu, keďže táto vývozná cena môže byť ovplyvnená dohodou o výmennom obchode.

(124)

Okrem toho sa ceny, ktoré zaplatili ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia, porovnali s priemernou vývoznou cenou z Ruska do západnej a východnej Európy, ako sa uviedlo, a s priemernými cenami plynu v Severnej Amerike, ktoré sa stanovili pomocou indexu Henryho Huba platného na newyorskej burze pre plyn. V obidvoch prípadoch boli tieto ceny výrazne nižšie.

(125)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že ceny plynu, ktoré zaplatili ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia, ktoré boli v priamom vzťahu s vývoznou cenou deklarovanou spoločnosťou OAO Gazprom pre vývoz na Ukrajinu a o ktorých sa zistilo, že boli veľmi pravdepodobne ovplyvnené existujúcou dohodou o výmennom obchode, nevyjadrujú reálne náklady súvisiace s výrobou a predajom zakúpeného plynu.

(126)

Traja spolupracujúci ukrajinskí vývozcovia opätovne protestovali proti týmto záverom a tvrdili, že náklady uvedené v ich účtovných záznamoch vyjadrovali ceny skutočne zaplatené ich dodávateľom plynu. Prednesené argumenty však neboli schopné vyvrátiť uvedené závery o tom, že cena plynu dodávaného Ruskom na Ukrajinu bola značne ovplyvnená dohodou platnou počas OP a týkajúcou sa tranzitu plynu cez Ukrajinu, čo bolo potvrdené aj vo výročnej správe spoločnosti OAO Gazprom za rok 2004.

(127)

Náklady ukrajinských vyvážajúcich výrobcov na elektrickú energiu a plyn sa preto upravili podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia tak, aby reálne vyjadrovali náklady súvisiace s výrobou a predajom elektrickej energie a plynu počas OP. Táto úprava vychádzala z priemernej hodnoty cien zaznamenanej počas OP v Rumunsku, teda v krajine s trhovým hospodárstvom, ktorá tiež dováža plyn z Ruska a nachádza sa približne v rovnakej vzdialenosti od ruských plynových polí. Priemerná cena pre Rumunsko vychádzala z overených údajov získaných od rumunských vyvážajúcich výrobcov príslušného výrobku. Treba poznamenať, že táto priemerná cena sa výrazne nelíši od stanovenej priemernej vývoznej ceny plynu pre Rusko.

(128)

Jeden vývozca tvrdil, že sa ziskové rozpätie použité pri zostavovaní normálnej hodnoty líšilo od priemerného zisku tohto vývozcu pri predaji na domácom trhu a bolo príliš vysoké. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť, keďže zisk použitý na vytvorenie normálnej hodnoty bol vypočítaný v súlade s uplaniteľným ustanovením, t. j. s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Povedané inými slovami, použité ziskové rozpätie sa rovnalo ziskovému rozpätiu zodpovedajúcemu výrobe a predaju pri bežnom obchodovaní s podobným výrobkom na ukrajinskom domácom trhu. Vypočítalo sa na základe informácií, ktoré spoločnosť poskytla vo svojom vyplnenom dotazníku a ktoré sa mohli overiť.

(129)

Dve skupiny vyvážajúcich výrobcov realizovali veľkú väčšinu svojho vývozného predaja prostredníctvom prepojených obchodných spoločností zaregistrovaných v tretej krajine. Vývozná cena sa u týchto dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov stanovila na základe predajných cien prepojených obchodných spoločností prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve, s výnimkou malého počtu transakcií, ktoré predstavovali priamy predaj týchto vyvážajúcich výrobcov nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. V tomto druhom prípade sa vývozná cena stanovila ako cena výrobku skutočne zaplatená alebo splatná pri predaji výrobku na vývoz z Ukrajiny do Spoločenstva.

(130)

Ďalší vyvážajúci výrobca zrealizoval celý svoj predaj nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, a preto bola vývozná cena stanovená tak, ako sa uvádza v odôvodnení 46, podľa ceny výrobku skutočne zaplatenej alebo splatnej pri predaji výrobku na vývoz z Ukrajiny do Spoločenstva.

(131)

Tam, kde to bolo vhodné, sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia prihliadlo vo forme úprav na rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vo vedľajších nákladoch a na rozdiely v úveroch a províziách.

(132)

Pre dve skupiny vyvážajúcich výrobcov, ktorí zrealizovali väčšinu svojho predaja prostredníctvom prepojených obchodníkov, sa vývozná cena upravila o provízie v súlade s článkom 2 ods. 10 bod i) základného nariadenia v tých prípadoch, kde sa predaj uskutočnil prostredníctvom prepojených obchodníkov, keďže prepojení obchodníci majú podobnú funkciu ako sprostredkovateľ pracujúci na základe provízií. Výška provízie sa vypočítala na základe priameho dôkazu poukazujúceho na existenciu takejto funkcie. V tejto súvislosti sa pri výpočte provízie zohľadňovali PVA náklady, ktoré vznikli prepojeným obchodníkom pre predaji príslušného výrobku vyrobeného ukrajinskými výrobcami, ako aj primerané ziskové rozpätie. Toto ziskové rozpätie vychádzalo z váženého priemeru ziskových rozpätí pri predaji podobných výrobkov neprepojeným zákazníkom zisteným u troch neprepojených dovozcov v Spoločenstve, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní a poskytli informácie, ktoré boli overené.

(133)

Dve skupiny vývozcov spochybnili výpočet vykonaný Komisiou a tvrdili, že ziskové rozpätie použité pri tejto úprave bolo prehnané. Jedna skupina vývozcov uviedla, že jeden z neprepojených dovozcov dovážal a opätovne odpredával len jeden typ rúr, ktoré ukrajinský vývozca nepredával v ES. Navyše obidve skupiny vývozcov uviedli, že priemerné ziskové rozpätie vypočítané na základe hodnôt poskytnutých tromi spolupracujúcimi neprepojenými dovozcami v Spoločenstve nebolo primerané, keďže zistené vážené priemerné ziskové rozpätie bolo vyššie ako cieľový zisk výrobného odvetvia Spoločenstva.

(134)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že tvrdenie, že ziskové rozpätie použité na odôvodnenie tejto úpravy bolo vyššie ako cieľový zisk výrobného odvetvia Spoločenstva, nie je podstatné. Obidve ziskové rozpätia boli stanovené za rozličných okolností a slúžili rozdielnym účelom. Navyše to nedokazuje, že použité ziskové rozpätie nie je primerané. V tomto prípade treba pripomenúť, že použité ziskové rozpätie vychádzalo z overených informácií poskytnutých spolupracujúcimi spoločnosťami a prislúchajúcich obdobiu prešetrovania. Okrem toho nebol predložený žiadny dôkaz o tom, aké typy podobných výrobkov predávané týmito spolupracujúcimi spoločnosťami by mohli skresliť výpočet ziskového rozpätia. Za týchto okolností zostáva v platnosti úprava podľa článku 2 ods. 10 bod i) súvisiaca s predajom realizovaným prostredníctvom prepojených obchodných spoločností.

(135)

Ďalej sa na základe pripomienok získaných od výrobcov opravili určité administratívne chyby a v súlade s tým boli prepočítané dumpingové rozpätia.

(136)

Porovnaním normálnej hodnoty s vývoznou cenou bola dokázaná existencia dumpingu. Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálna hodnota dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je takéto:

(137)

Keďže úroveň spolupráce bola vysoká (viac ako 80 % vývozcov príslušného výrobku z Ukrajiny do Spoločenstva) a neexistoval žiadny dôvod predpokladať, že sa ktorýkoľvek vyvážajúci výrobca úmyselne vyhol spolupráci, bolo zvyškové rozpätie uplatniteľné na všetkých ostatných vývozcov na Ukrajine stanovené v rovnakej výške ako dumpingové rozpätie pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu CJSC Nikopol Steel Pipe Plant Yutist, konkrétne 25,7 %.

(138)

Je známe, že v rámci Spoločenstva príslušný výrobok vyrábajú ôsmi výrobcovia, v mene ktorých bol podaný podnet. Pôsobia v Nemecku, Taliansku, Španielsku, Francúzsku a v Rakúsku a zastupujú 62 % produkcie Spoločenstva, čo počas OP predstavovalo 2 618 771 ton.

(139)

Okrem toho sa v počiatočnej etape vedelo o dvanástich výrobcoch Spoločenstva, ktorí nepodali podnet a ktorí pôsobili v Spojenom kráľovstve, Poľsku, Českej republike, Švédsku, Taliansku a na Slovensku. Kontakt bol nadviazaný aj s ďalšími výrobcami v Spoločenstve, ktorí neboli známi v počiatočnej etape a pôsobili hlavne v nových členských štátoch. Len dvaja z týchto výrobcov poskytli základné informácie týkajúce sa výroby a predaja podobného výrobku počas posudzovaného obdobia. Na tomto základe sa stanovilo, že v priebehu OP predstavovala produkcie podobného výrobku v Spoločenstve 2 618 771 ton.

(140)

Podnet podporili títo výrobcovia Spoločenstva:

(141)

Keďže títo šiesti výrobcovia Spoločenstva podporujúci podnet reprezentujú 57 % produkcie príslušného výrobku v Spoločenstve, predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(142)

Treba poznamenať, že jeden z výrobcov, ktorí sú navrhovateľmi (Dalmine) je prepojený s jedným zo spolupracujúcich rumunských vyvážajúcich výrobcov (Silcotub) a dovážal od neho príslušný výrobok. Potvrdilo sa však, že tento dovoz bol v porovnaní s objemom výroby spoločnosti Dalmine obmedzený a len dopĺňal jej sortiment výrobkov. Preto sa dospelo k záveru, že tento vzťah nebol taký, aby vylúčil tohto výrobcu Spoločenstva z definície výrobného odvetvia Spoločenstva.

(143)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemov predaja na trhu Spoločenstva piatimi vzorovými výrobcami Spoločenstva a všetkými ostatnými výrobcami v Spoločenstve, ktorí poskytli takéto informácie, plus na základe dovozu zo všetkých tretích krajín podľa príslušných kódov KN v súlade s informáciami Eurostatu.

(144)

Na základe týchto údajov sa zistilo, že v priebehu posudzovaného obdobia spotreba klesla o 8 % z 2 149 024 ton v roku 2001 na 1 985 361 ton v roku 2004. Po prvé, spotreba výrazne klesla o 14 % v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001 a v roku 2003 zostala nezmenená, a potom opätovne stúpla v roku 2004, keď predstavovala 1 985 361 ton. Spotreba BRR súvisí s celkovým hospodárskym cyklom, a predovšetkým so zmenami v ropnom a plynárenskom sektore. Nárast spotreby v priebehu OP by sa mohol vysvetľovať skutočnosťou, že vysoké ceny ropy a plynu v roku 2004 vyvolali nárast investícií v týchto sektoroch, a tým aj nárast dopytu po určitých BRR.

Tabuľka 1

(145)

Komisia zvážila, či sa účinky dovozu BRR s pôvodom v Chorvátsku, na Ukrajine, v Rumunsku a v Rusku majú vyhodnocovať súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(146)

Ako sa už uviedlo, týmto prešetrovaním sa dokázalo, že priemerné dumpingové rozpätia stanovené pre každú zo štyroch príslušných krajín sú vyššie ako minimálny limit definovaný v článku 9 ods. 3 základného nariadenia a že objem dovozu z každej z týchto krajín nie je zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia (ich príslušné podiely na trhu dosahovali v priebehu OP hodnoty 1,3 % pre Chorvátsko, 4,3 % pre Rumunsko, 4,6 % pre Ukrajinu a 11,3 % pre Rusko).

(147)

Objemy dovozu zo všetkých príslušných krajín vzrástli, s výnimkou Ukrajiny, ktorej dovoz zostal v priebehu posudzovaného obdobia na nezmenenej vysokej úrovni. Cenové trendy dovozu sú podobné pre všetky príslušné krajiny a sú výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Všetky priemerné hodnoty cien dovozu z príslušných krajín boli výrazne nižšie v porovnaní s cenovou hladinou výrobného odvetvia Spoločenstva. Ceny dovozu z Chorvátska, Ukrajiny a Rumunska boli približne rovnaké. Rusko malo výrazne nižšiu cenovú hladinu, čo však môže byť spôsobené rozdielnym sortimentom výrobkov vyvážaných do Spoločenstva. Ako už bolo uvedené, stanovilo sa, že príslušný výrobok dovážaný z týchto štyroch krajín a podobný výrobok vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Spoločenstva majú rovnaké základné technické, fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnakých koncových používateľov. Okrem toho sa všetky výrobky predávali prostredníctvom podobných kanálov predaja rovnakým zákazníkom a zistilo sa, že si vzájomne konkurujú.

(148)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že boli splnené všetky podmienky odôvodňujúce súhrnné vyhodnotenie dovozu BRR s pôvodom v štyroch krajinách podrobených prešetrovaniu.

(149)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia na Ukrajine a v Rumunsku tvrdili, že dovoz z ich krajiny nemá byť vyhodnocovaný súhrnne s dovozom z iných krajín prešetrovaných na účely analýzy ujmy a príčin, keďže trendy v ich objemoch dovozu boli rozdielne. V tejto súvislosti treba poznamenať, že dovozné trendy predstavujú len jeden z mnohých parametrov, ktoré sa v týchto prípadoch skúmajú. Skutočnosť, že úroveň dovozu z rozličných krajín nie je rovnaká, nie je dôvodom na samostatné vyhodnocovanie. V odôvodnení (147) sa uvádzajú spoločné črty dovozu zo štyroch krajín podrobených vyšetrovaniu. Na tomto základe a za neexistencie akýchkoľvek ďalších indikácií o nedostatočnej hospodárskej súťaži nie je možné rozlišovať účinky dovozu z týchto štyroch krajín len na základe príslušných objemových trendov. Práve naopak, uvedené spoločné črty opodstatňujú súhrnné vyhodnotenie.

(150)

V tomto prípade sa pre všetky štyri krajiny, vrátane Ukrajiny a Rumunska, zistilo, že dovážané výrobky na jednej strane a výrobky vyrábané v Spoločenstve na strane druhej majú rovnaké fyzikálne a/alebo chemické charakteristiky [pozri odôvodnenie (39) o podobnom výrobku]. Navyše dovoz z každej zo štyroch krajín bol významný, t. j. vyšší ako hranica zanedbateľnosti definovaná v článku 5 ods. 7 základného nariadenia. V tejto súvislosti treba poznamenať, že dovoz z Ukrajiny a Rumunska predstavoval podiel na trhu vo výške 4,5 %, resp. 4,3 %. A nakoniec a okrem uvedených argumentov sa zistilo, že dovoz zo všetkých štyroch krajín výrazne znižoval ceny výrobného odvetvia Spoločenstva (od 22 do 43 %), pričom ceny ukrajinského a rumunského dovozu boli o 36 %, resp. 22 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva (pozri nižšie). Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre súhrnné vyhodnotenie dovozu zo štyroch krajín prešetrovaných na účely analýzy ujmy a príčin. Žiadosť o samostatné vyhodnotenie bola teda zamietnutá.

(151)

Dovoz zo štyroch príslušných krajín vzrástol z 304 268 ton v roku 2001 na 426 186 ton počas OP. Kombinovaný podiel na trhu vzrástol zo 14,2 % v roku 2001 na 21,5 % počas OP. To všetko sa prejavovalo popri klesajúcej spotrebe.

Tabuľka 2

(152)

Vážená priemerná cena dovozu BRR s pôvodom v štyroch príslušných krajinách stúpla v období od roku 2001 do OP o 16 %, t. j. zo 433 EUR za tonu na 501 EUR za tonu. V období od roku 2001 do roku 2002 ceny spočiatku mierne klesli o 3 % zo 433 EUR na 418 EUR a klesali ďalej aj v roku 2003 na 397 EUR, potom prudko vzrástli na 501 EUR, t. j. na výrazne vyššiu hodnotu ako v roku 2001. Cenový nárast počas OP sa dá pripísať hlavne nárastu cien surovín počas OP.

Tabuľka 3

(153)

Na účely stanovenia znižovania cien Komisia analyzovala údaje týkajúce sa OP. Príslušnými predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva boli ceny, ktoré platili nezávislí zákazníci, v prípade potreby upravené na výrobnú úroveň, t. j. bez nákladov na prepravu v Spoločenstve a po odpočítaní zliav a rabatov. Ceny rozličných typov BRR definovaných v dotazníkoch sa porovnali s predajnými cenami, ktoré účtovali vývozcovia, bez zliav, a v prípade potreby upravenými na hodnotu CIF na hranici Spoločenstva prostredníctvom vhodnej úpravy pre antidumpingové clo a náklady po dovoze.

(154)

Pri výpočte váženého priemerného rozpätia zníženia cien sa brali do úvahy vývozné ceny spolupracujúcich výrobcov a údaje Eurostatu. Počas OP dosahovalo vážené priemerné rozpätie zníženia cien hodnotu 43 % pre Rusko, 36 % pre Ukrajinu, 22 % pre Rumunsko a 26 % pre Chorvátsko.

(155)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia prešetrovanie dopadu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia.

(156)

Objem výroby vykazoval podobný trend ako spotreba, hoci pokles v rokoch 2002 a 2003 a opätovný nárast počas OP boli v relatívnych hodnotách výraznejšie než pokles a opätovný nárast spotreby počas tých istých období. Objem výroby prudko klesol o 21 % z 1 495 278 ton v roku 2001 na 1 174 414 ton v roku 2002. V roku 2003 dosiahol len tri štvrtiny objemu vyrobeného v roku 2001. Zároveň so zlepšujúcim sa stavom dopytu vyplývajúcim z investícií do ropného a plynárenského priemyslu v priebehu OP sa však objem výroby opätovne zvýšil a počas OP dosiahol hodnotu 1 290 258 ton.

Tabuľka 4

(157)

Výrobná kapacita bola stanovená na základe menovitej kapacity výrobných jednotiek, ktoré vlastní výrobné odvetvie Spoločenstva, zohľadňujúc prerušenia výroby, ako aj skutočnosť, že v určitých prípadoch sa časť kapacity využívala aj na iné výrobky vyrábané na tých istých výrobných linkách.

(158)

Výrobná kapacita BRR zostala v priebehu posudzovaného obdobia nezmenená. Miera využitia kapacity sa však znížila o 12 percentuálnych bodov z 87 % na 75 % v dôsledku poklesu objemu výroby. Nárast využitia kapacity počas OP je výsledkom zvýšeného objemu výroby počas OP na pozadí stabilnej výrobnej kapacity.

Tabuľka 5

(159)

Pokiaľ ide o zásoby, veľká väčšina výroby sa realizovala na objednávku. Napriek tomu, že počas posudzovaného obdobia došlo k nárastu zásob o 13 %, predpokladá sa, že v tomto prípade zásoby nie sú relevantným indikátorom ujmy.

Tabuľka 6

(160)

Od roku 2001 do OP poklesli investície do výroby podobného výrobku zo 66 852 644 EUR na 26 101 700 EUR a realizovali sa len za účelom udržania výrobnej kapacity na jej súčasnej úrovni a nie za účelom zvýšenia objemu výroby.

Tabuľka 7

(161)

Zistilo sa, že predaj výrobného odvetvia Spoločenstva prepojeným zákazníkom sa realizoval za trhové ceny, a preto sa tento predaj zohľadňoval v analýze predaja a podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu.

(162)

Objem predaja BRR na trhu Spoločenstva klesol z 862 054 ton v roku 2001 na 725 145 ton v roku 2002, t. j. o 16 %, a ďalej na 683 985 ton v roku 2003, keď bol dopyt podľa výrobného odvetvia Spoločenstva mimoriadne nízky. V priebehu OP predaj opätovne stúpol a dosiahol hodnotu 729 555 ton, čo je ešte stále výrazne menej ako v roku 2001.

(163)

Zatiaľ čo objem predaja BRR na trhu Spoločenstva v období od roku 2001 po OP klesol o 15 %, spotreba v Spoločenstve v tom istom čase klesla len o 8 % a výrobné odvetvie Spoločenstva teda utrpelo stratu podielu na trhu vo výške 3 percentuálnych bodov. Podiel na trhu sa znížil zo 40,1 % v roku 2001 na 36,7 % v OP.

Tabuľka 8

(164)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia stúpla o 10 % v dôsledku zvýšených nákladov na suroviny, čo ovplyvnilo celé výrobné odvetvie.

(165)

Po 4-percentnom náraste priemerných cien zo 672 EUR v roku 2001 na 701 EUR v roku 2002 tieto ceny v roku 2003 klesli na 651 EUR, a potom v priebehu OP výrazne vzrástli a dosiahli hodnotu 736 EUR.

(166)

V závislosti od výrobného procesu výrobné odvetvie Spoločenstva používalo ako surovinu na výrobu BRR buď šrot alebo predvalky a ingoty. Suroviny predstavujú vo výrobných nákladoch BRR najnákladnejší komponent a majú priamy vplyv na vývoj predajných cien. Zatiaľ čo v rokoch 2001 a 2002 suroviny predstavovali pre výrobné odvetvie Spoločenstva 35 % celkových výrobných nákladov BRR a v roku 2003 38 %, v priebehu OP náklady na suroviny predstavovali až 47 % celkových nákladov.

(167)

Skutočne sa zistilo, že priemerné ceny surovín v priebehu roku 2004 prudko stúpli, čo sa prejavilo vo vyšších predajných cenách výrobného odvetvia Spoločenstva a rovnako aj vo vyšších dovozných cenách.

Tabuľka 9

(168)

V priebehu posudzovaného obdobia vážená priemerná ziskovosť z čistého obratu výrobného odvetvia Spoločenstva prudko poklesla z 3 % v roku 2001 na – 10 % v OP. Trend ziskovosti sa nevyvíjal v súlade s trendom hodnoty predaja. Ziskovosť príslušného výrobku bol negatívnejšia počas OP než v ktoromkoľvek z predchádzajúcich troch rokov, pričom predaj v priebehu OP v skutočnosti vzrástol v porovnaní s hodnotami z rokov 2002 a 2003. Dôvod takéhoto vývoja spočíva v tom, že nárast cien surovín sa v plnej miere neprejavil v predajných cenách. V skutočnosti sa zvýšené náklady na suroviny nemali preniesť na koncových používateľov z dôvodu nízkej cenovej úrovne dovozu z príslušných krajín.

Tabuľka 10

(169)

Výrobné odvetvie Spoločenstva vytvorilo v priebehu OP negatívny pohyb hotovosti v hodnote –16 735 140 EUR. Likvidita výrobného priemyslu Spoločenstva bola v roku 2003 veľmi negatívna, a potom sa stav pohybu hotovosti trochu zlepšil, ale stále zostával ďaleko za svojou kladnou hodnotou. Pohyb hotovosti sa mal počítať na základe čistého zisku pred zdanením z výrobku predávaného v Spoločenstve a mimo neho, pričom táto hodnota bola v roku 2002 kladná (26 miliónov EUR), ale v roku 2003 sa zmenila na veľkú stratu (mínus 86 miliónov), čím sa vysvetľuje obrovský pokles pohybu hotovosti medzi rokmi 2002 a 2003. Trend pohybu hotovosti sa nevyvíjal v súlade s trendom ziskovosti, keďže amortizácia, ktorá je typicky vysoká pre toto kapitálovo intenzívne výrobné odvetvie, poklesla z hodnoty 51 795 853 EUR v roku 2002 na 48 276 850 EUR v roku 2003, ale opätovne stúpla v priebehu OP na 58 820 712 EUR. Stav pohybu hotovosti však zostal počas OP negatívny.

Tabuľka 11

(170)

Návratnosť čistých aktív sa vypočítala pomocou vyjadrenia čistého zisku pred zdanením z podobného výrobku predávaného na území Spoločenstva a mimo neho ako percentuálnej hodnoty čistej účtovnej hodnoty základného majetku vymedzeného pre podobný výrobok predávaný na území ES a mimo neho. Negatívny vývoj tohto indikátora po roku 2001 bol spôsobený na jednej strane poklesom investícií do podobného výrobku v období od roku 2001 do OP a na druhej strane hrubým ziskom z podobného výrobku predávaného na území Spoločenstva a mimo neho, ktorý bol v rokoch 2001 a 2002 ešte kladný, ale v roku 2003 sa zmenil na záporný. Hoci sa návratnosť aktív v priebehu OP v porovnaní s rokom 2003 zlepšila, ešte stále dosahovala len hodnotu – 11 %. Hodnota zisku použitá na určenie tohto ukazovateľa predstavovala zisk dosiahnutý z domáceho predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a z jeho vývozného predaja. Bolo to potrebné preto, lebo aktíva sa použili pre obidva kanály predaja a rozdelenie aktív nebolo možné.

Tabuľka 12

(171)

S výnimkou jednej krajiny sa výrobné odvetvie Spoločenstva nesťažovalo na problémy so zabezpečovaním kapitálu pre svoje činnosti a neprejavili sa ani žiadne náznaky takýchto problémov, preto sa dospelo k záveru, že celé výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné zabezpečovať kapitál pre svoje činnosti v priebehu posudzovaného obdobia.

(172)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia klesla o 13 % a mzdové náklady klesli o 9 %.

Tabuľka 13

(173)

Produktivita stanovená ako výstup (produkcia) na zamestnanca a rok dosahovala v OP rovnakú hodnotu ako v roku 2001, po poklese v rokoch 2002 a 2003.

Tabuľka 14

(174)

Hoci spotreba v Spoločenstve v čase od roku 2001 do OP klesla o 8 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným a prepojeným zákazníkom klesol o 15 %. Na druhej strane podiel dovozu zo štyroch príslušných krajín na trhu vzrástol o 7,3 percentuálnych bodov. Takže predaj výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia klesol omnoho výraznejšie než dopyt.

(175)

Pokiaľ ide o účinky rozsahu skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na objem a ceny dovozu zo štyroch príslušných krajín sa tieto účinky nemôžu považovať za zanedbateľné.

(176)

Ako dokázala uvedená analýza ukazovateľov ujmy, hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa nezlepšila po zavedení antidumpingových opatrení na dovoz časti príslušného výrobku z Ruska a z Rumunska v roku 1997 a z Chorvátska a Ukrajiny vo februári 2000. Analýza dokazuje aj to, že Spoločenstvo sa stále nachádza v krehkom a zraniteľnom stave.

(177)

Analýza ukazovateľov ujmy naznačila, že sa situácia výrobného odvetvia Spoločenstva po roku 2001 výrazne zhoršila a najhoršie to bolo v roku 2003. V priebehu OP ukazovatele ujmy vyjadrovali zlepšenie v porovnaní s mimoriadne zlou situáciou v roku 2003. Zlepšenie situácie v priebehu OP môže súvisieť so všeobecne lepšou situáciou na trhu počas OP, a predovšetkým s vyšším dopytom po výrobkoch BRR zo strany ropného a plynárenského priemyslu. Výrobné odvetvie Spoločenstva však zďaleka nebolo schopné vrátiť sa na úroveň z roku 2001, t. j. pred nárastom dumpingového dovozu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že nárast predajných cien pozorovaný v priebehu OP nestačil ani na to, aby v plnej miere pokryl zvýšené náklady na suroviny, a nie ešte na zlepšenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(178)

Je pravda, že na prvý pohľad niektoré ukazovatele ujmy vyjadrovali stabilný (schopnosť zabezpečovať kapitál, zamestnanosť) alebo dokonca aj pozitívny (priemerné predajné ceny) vývoj. Väčšina ostatných ukazovateľov ujmy (t. j. ziskovosť, investície, objem výroby a predaja) však vyjadrovali počas posudzovaného obdobia jednoznačne negatívny vývoj, hoci sa v priebehu OP v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne zlepšili. Toto zlepšenie ale nemení skutočnosť, že najdôležitejšie ukazovatele ujmy sú negatívne.

(179)

Pokiaľ ide o pozitívny vývoj cien, cenový nárast v priebehu OP sa nemôže pripisovať zlepšeniu situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, ale bol skôr dôsledkom zvýšených cien surovín. Okrem toho uvedené faktory dokazujúce stabilný vývoj neurčujú celkový stav výrobného odvetvia Spoločenstva. Vzhľadom na značne negatívny vývoj ukazovateľov súvisiacich so ziskom je životaschopnosť výrobného odvetvia v skutočnosti ohrozená, ak sa situácia zo strednodobého hľadiska alebo ešte skôr nezlepší.

(180)

Po prednesení konečných výsledkov niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že výrobné odvetvie Spoločenstva v priebehu OP neutrpelo značnú ujmu. Uvádzali, že verejne dostupné údaje naznačujú, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v dobrom finančnom stave a že predaj a ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva vykazovali počas OP pozitívny trend.

(181)

Je potrebné poznamenať, že ročné finančné výsledky niektorých výrobcov v Spoločenstve boli v skutočnosti v priebehu OP pozitívne, objemy predaja vzrástli a dosiahli sa ziskové výsledky. Hoci celková finančná situácia niektorých výrobcov v Spoločenstve bola počas OP skutočne priaznivá, príslušná analýza musí byť založená na finančných výkonoch výrobného odvetvia Spoločenstva vzhľadom na produkciu a predaj podobného výrobku na trhu Spoločenstva. Keďže podobný výrobok nezastupuje celý objem výroby výrobného odvetvia Spoločenstva, ani celý predaj v Spoločenstve, zistilo sa, že napriek dobrým výkonom niektorých výrobcov BRR v Spoločenstve existovala značná ujma vo vzťahu k podobnému výrobku predávanému v Spoločenstve.

(182)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(183)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia Komisia prešetrila, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v takej miere, že sa môže označovať za značnú. Boli preskúmané aj známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase poškodzovať výrobné odvetvie Spoločenstva, aby sa overilo, či sa možná ujma spôsobená týmito faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(184)

Dovoz zo štyroch príslušných krajín sa v priebehu posudzovaného obdobia výrazne zvýšil, t. j. o 40 % vzhľadom na objem a o 7,3 percentuálnych bodov vzhľadom na podiel na trhu. Zároveň priemerné ceny dovozu s pôvodom v štyroch príslušných krajinách znížili v priebehu OP priemerné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 32 %. Cenový nárast dumpingového dovozu zaznamenaný počas OP len v malej miere vyjadroval nárast nákladov na suroviny. Výrazný nárast objemu dovozu zo štyroch príslušných krajín a ich získanie podielu na trhu počas posudzovaného obdobia pri cenách, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, sa zhodovali s očividným zhoršovaním celkovej finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu tohto obdobia.

(185)

Aj jednotkové ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 10 %. Tieto ceny však boli potlačené a nemohli pokryť dokonca ani masívny nárast nákladov na suroviny, čo dokazuje značná miera strát, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(186)

Na základe uvedených skutočností sa zdá, že lacný dovoz zo štyroch príslušných krajín musel mať určujúci vplyv na zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, čo sa prejavilo predovšetkým v nedostatočnom vývoji predajných cien, ako aj v poklese výroby, objemov predaja a podielu na trhu, v prudkom znížení ziskovosti a v redukcii investícií.

(187)

Spotreba v Spoločenstve v priebehu posudzovaného obdobia klesla o 8 %. Samotný pokles spotreby sa však nemôže považovať za určujúcu príčinu nepriaznivého stavu výrobného odvetvia Spoločenstva, keďže predaj výrobného odvetvia Spoločenstva poklesol počas posudzovaného obdobia v relatívnych hodnotách viac než spotreba (– 16 %, resp. – 14 % v období od roku 2001 do konca OP). Okrem toho sa preukázalo, že dovoz z príslušných krajín sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšil a prevzal podiel na trhu, o ktorý prišlo výrobné odvetvie Spoločenstva. Z týchto dôvodov sa dospelo k záveru, že pokles spotreby nemohol byť podstatnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(188)

Podľa Eurostatu a počas informácií získaných počas prešetrovania hlavnými tromi krajinami, z ktorých sa dovážajú BRR, sú Japonsko, Argentína a USA.

(189)

Dovoz z Japonska predstavoval v roku 2001 52 960 ton a v priebehu posudzovaného obdobia klesol o 34 % na 34 857. Podiel japonského dovážaného príslušného výrobku na trhu predstavoval v roku 2001 2,5 % a počas OP klesol na 1,8 %. Japonský dovoz sa realizoval s cenami, ktoré boli minimálne dvojnásobne vyššie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Takže sa nepredpokladá, že by mal dovoz z Japonska negatívne účinky na stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

(190)

Dovoz z Argentíny sa zvýšil o 52 %, z 30 962 ton v roku 2001 na 46 918 ton v OP. Zodpovedá to podielu na trhu, ktorý stúpol o jeden percentuálny bod z 1,4 % v roku 2001 na 2,4 % v OP. Výška cien dovozu z Argentíny bola počas celého posudzovaného obdobia výrazne vyššia v porovnaní s cenami štyroch príslušných krajín, napríklad počas OP priemerná cena CIF na tonu dovozu z Argentíny predstavovala 660 EUR, zatiaľ čo vážená priemerná cena CIF štyroch príslušných krajín bola 501 EUR za tonu. V analýze sa zohľadnila skutočnosť, že jeden výrobca zo Spoločenstva je prepojený s vyvážajúcim výrobcom zaregistrovaným v Argentíne. Bolo však dokázané, že BRR dovážané týmto výrobcom Spoločenstva od jeho prepojenej spoločnosti v Argentíne neboli vzhľadom na množstvá, ani vzhľadom na ceny určujúcou príčinou nepriaznivej situácie tohto konkrétneho výrobcu Spoločenstva a ani celého výrobného odvetvia Spoločenstva.

(191)

Pokiaľ ide o USA, štatistika Eurostatu dokazuje, že podiel dovozu BRR z USA na trhu stúpol z 0,6 % v roku 2001 na 1,8 % v OP. Priemerná predajná cena USA na začiatku posudzovaného obdobia predstavovala 2 414 EUR za tonu, t. j. takmer štvornásobok ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, a následne výrazne poklesla počas OP o 77 % na 797 EUR za tonu, čo bolo ešte stále o 8 % viac ako cena výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto napriek zvýšenému dovozu z USA sa dovoz vzhľadom na cenovú úroveň nemôže považovať za podstatnú príčinu ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(192)

Tvrdilo sa, že dovoz z Argentíny a USA sa od roku 2001 neustále zvyšoval, že ich kombinovaný podiel na trhu prekročil počas OP 4 % a že americké ceny boli nižšie ako ceny, ktoré účtovali vyvážajúci výrobcovia v troch zo štyroch príslušných krajín.

(193)

Tvrdenie, že americké ceny boli nižšie ako ceny, ktoré účtovali vyvážajúci výrobcovia v troch zo štyroch príslušných krajín, nie je podložené pravdivými údajmi. Vo všeobecnosti sa dospelo k záveru, že predovšetkým vzhľadom na vysokú cenu sa tento dovoz nemôže považovať za určujúcu príčinu ujmy.

(194)

Jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo aktívne najmä v oblasti výroby a predaja výrobkov kategórie high-end (OCTG – oil and country tubular goods), ktoré by mohli konkurovať dovozu z Japonska, Argentíny a USA. Tvrdil, že kombinovaný dovoz z týchto troch krajín predstavoval v čase od roku 2001 do OP nárast podielu na trhu o 1,5 percentuálneho bodu a že dovoz z týchto troch krajín nahradil skôr BRR vyrábané výrobným odvetvím Spoločenstva než BRR dovážané z Ruska a Ukrajiny.

(195)

Je potrebné upozorniť na to, že výrobné odvetvie Spoločenstva napriek väčšiemu dôrazu na výrobu výrobkov kategórie high-end s pridanou hodnotou naďalej v značnom množstve vyrába všetky rozličné typy BRR, vrátane výrobkov kategórie low-end. Skutočnosťou je, že OCTG predstavujú len malý podiel činnosti výrobného odvetvia Spoločenstva, konkrétne 5 % z celkového objemu predaja a 7 % z celkového objemu predaja podobného výrobku predávaného na trhu Spoločenstva v priebehu OP. Nárast kombinovaného podielu Japonska, Argentíny a USA na trhu o 1,5 percentuálneho bodu zo 4,5 % v roku 2001 na 6,0 % v OP sa môže prípadne v menšej miere spájať s výraznejšou stratou podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu počas toho istého obdobia, t. j. zo 40,1 % na 36,7 %. Následne bolo tvrdenie, že dovoz z týchto troch krajín spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, zamietnuté.

(196)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že útvary Komisie opomenuli zohľadniť účinky dovozu BRR z nových členských štátov. Uviedol, že sa zistilo, že predovšetkým dovoz zo Slovenska do ES sa realizoval s poškodzujúcimi dumpingovými cenami. Tento dovoz podliehal antidumpingovým clám, ktoré sa prehliadli v dôsledku rozširovania EÚ uprostred OP. Ďalej tvrdil, že tento dovoz bol príčinou straty podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu.

(197)

Je potrebné však pripomenúť, že objem predaja od výrobného odvetvia Spoločenstva a od ostatných európskych výrobcov (vrátane Slovenska) klesol v období rokov 2001 až 2004 približne o 133 000 ton, resp. o 112 000 ton, zatiaľ čo v tom istom čase dovoz zo štyroch príslušných krajín vzrástol približne o 120 000 ton (13).

(198)

Pokiaľ ide o dovoz zo Slovenska pred rozšírením EÚ, nie je možné tvrdiť, že by takýto dovoz mohol spôsobiť výrobnému odvetviu Spoločenstva poškodzujúci dumping v období od roku 2001 po rozšírenie EÚ (t. j. do 1. mája 2004), keďže podliehal antidumpingovým clám stanovujúcim rovnaké podmienky ako pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Nepredpokladajú sa žiadne možné účinky tohto predaja v rámci EÚ 25 po 1. máji 2004 na prípadné popretie zistených skutočností v súvislosti s ujmou alebo príčinného prepojenia medzi dumpingovým dovozom zo štyroch prešetrovaných krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Analýza dovozu príslušného výrobku zo Slovenska na trh Spoločenstva pred rozšírením EÚ a po ňom je v skutočnosti založená na údajoch Eurostatu, ktoré dokazujú, že v roku vstupu Slovenska do EÚ sa tento dovoz príslušného výrobku do zvyšnej časti trhu Spoločenstva (EÚ-24) zvýšil v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 7 % alebo o 5 911 ton. Tento nárast objemu je veľmi malý v porovnaní s vývojom dovozu zo štyroch príslušných krajín.

(199)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa neznížil v dôsledku hospodárskej súťaži vo vnútri Spoločenstva.

(200)

Preto bolo tvrdenie, že by mohla hospodárska súťaž v rámci Spoločenstva vyvolať stratu podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu, týmto zamietnuté.

(201)

Ako odpoveď na uverejnenie konečných výsledkov jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že sa nezohľadňoval faktor cyklickosti trhu s oceľou, ako to požaduje článok 3 ods. 7 základného nariadenia.

(202)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že vyvážajúci výrobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by opodstatnil svoje tvrdenie, že cyklickosť trhu s oceľou vyvolala nepriaznivý stav výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho cyklickosť trhu s oceľou mohla mať vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva a rovnako aj na vyvážajúcich výrobcov. Takže klesajúca časť cyklu na trhu s BRR, ktorá mala údajne negatívny vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva, mala mať negatívny vplyv aj na objem dovozu BRR, t. j. objem dovozu zo štyroch príslušných krajín mal klesať. Ako je však uvedené v odôvodnení (151) kumulovaný objem dovozu zo štyroch príslušných krajín v období od roku 2001 do roku 2004 každý rok stúpal. Preto sa dospelo k záveru, že sa nemôže predpokladať, že cyklickosť trhu s oceľou spôsobila ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(203)

Jedna spoločnosť tvrdila, že pokles hodnoty USD v porovnaní s eurom v čase od roku 2001 po OP mal vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva, ale bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o tom, že tieto výkyvy výmenného kurzu mali skutočne negatívny vplyv na výkony výrobného odvetvia Spoločenstva. Za neexistencie akýchkoľvek opodstatnených informácií dokazujúcich, že nepriaznivý stav výrobného odvetvia Spoločenstva bol ovplyvnený nárastom hodnoty eura v porovnaní s USD, sa dospelo k záveru, že výkyvy výmenného kurzu neporušili príčinné prepojenie medzi dumpingovým dovozom a nepriaznivým stavom výrobného odvetvia Spoločenstva. Navyše analýza výrobného odvetvia Spoločenstva bola založená na finančných výkonoch podobného výrobku vyrábaného a predávaného na trhu Spoločenstva. Keďže sa veľká väčšina predaja podobného výrobku na trhu Spoločenstva faktúrovala v eurách a keďže sa aj všetky významné výrobné náklady hradili predovšetkým v eurách, výkyvy výmenného kurzu v žiadnom prípade nemohli mať výrazný vplyv na nepriaznivý stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

(204)

Vzhľadom na uvedený vývoj objemov, cien a podielu na trhu v súvislosti s dovozom s pôvodom v iných tretích krajinách sa dospelo k záveru, že sa závažná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, nemôže pripisovať tomuto dovozu.

(205)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že pokles ziskovosti bol spôsobený nárastom nákladov na suroviny, a preto sa nemôže spájať s dumpingovým dovozom z príslušných krajín. Ceny šrotu a predvalkov, ktoré sú hlavnými surovinami na výrobu BRR, v priebehu posudzovaného obdobia skutočne výrazne vzrástli. Dvaja výrobcovia Spoločenstva predložili dôkazy o tom, že ceny šrotu stúpli od posledného štvrťroku 2003 do posledného štvrťroku OP o 66 %, resp. o 77 %. Jeden výrobca Spoločenstva dokázal, že počas celého posudzovaného obdobia, od roku 2001 až po OP, sa ceny šrotu viac ako zdvojnásobili z 99 EUR za tonu v roku 2001 na 253 EUR za tonu v OP. Podobný trend bolo možné pozorovať aj v súvislosti s priemernými cenami predvalkov.

(206)

Závažnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva však nespôsobili rastúce ceny surovín ako také, ale ako sa už vysvetlilo v odôvodnení (168) skutočnosť, že výrobné odvetvie nebolo schopné preniesť tieto vyššie náklady na zákazníkov. Z dôvodu dumpingového dovozu z príslušných krajín, ktorý výrazne znižoval ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, nemohlo výrobné odvetvie Spoločenstva v skutočnosti zvyšovať svoje predajné ceny v takej miere, aby sa pokryl nárast cien surovín.

(207)

Po uverejnení konečných výsledkov jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že sa nesprávne uviedlo, že ziskovosť v priebehu OP klesala preto, lebo výrobcovia zo Spoločenstva neboli schopní kvôli cenovému tlaku dumpingového dovozu zvýšiť ceny na takú úroveň, ktorá by pokryla nárast cien surovín. Podľa tejto spoločnosti ceny surovín (šrotu) počas OP vzrástli o 15,8 %. Argumentovala tým, že ceny dumpingového dovozu vzrástli o viac ako ceny surovín.

(208)

Ako sa však už uviedlo, dôkazy získané v priebehu prešetrovania naznačujú, že nárast nákladov výrobcov Spoločenstva na suroviny bol počas OP omnoho vyšší ako údajných 15,8 %. Na základe informácií poskytnutých niektorými výrobcami zo Spoločenstva sa zistilo, že nárast cien surovín bol počas celého posudzovaného obdobia vyšší ako nárast váženej priemernej ceny BRR zo štyroch príslušných krajín. Preto zostáva v platnosti tvrdenie, že z dôvodu cenového tlaku dumpingového dovozu výrobcovia zo Spoločenstva neboli schopní zvyšovať ceny a zabezpečiť ziskovosť predaja.

(209)

Antidumpingové opatrenia na pôvodnú škálu výrobkov v súvislosti s Rumunskom a Ruskom, ktoré boli v platnosti od roku 1997, sa už od júla 2004 neuplatňujú z dôvodu obozretnosti vzhľadom na antikonkurenčné správanie sa určitých výrobcov Spoločenstva v minulosti.

(210)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia a dovozcovia požadovali, aby sa prešetrila miera, v akej kartel tvorený určitými výrobcami zo Spoločenstva mohol mať vplyv na výkonnosť celého výrobného odvetvia Spoločenstva.

(211)

V tejto súvislosti sa zistilo, že nedošlo k žiadnemu časovému prekrytiu medzi dobou páchania priestupku niektorými výrobcami Spoločenstva (1990 až 1995, pre určité výrobky až do roku 1999) a posudzovaným obdobím (2001 až 2004) tohto antidumpingového konania. Navyše sa počas prešetrovania nezistili žiadne informácie o tom, že by boli ceny výrobného odvetvia Spoločenstva alebo iné ukazovatele ujmy ovplyvnené akýmkoľvek antikonkurenčným správaním. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a za neexistencie akýchkoľvek opačných informácií alebo náznakov, je možné dospieť k záveru, že kartel vytvorený určitými výrobcami Spoločenstva pred rokom 2001 nemal vplyv na nepriaznivý stav výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia.

(212)

Po uverejnení konečných výsledkov jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že služby Komisie nepreskúmali pravdepodobné účinky obnovenia situácie na podmienky hospodárskej súťaže výrobného odvetvia Spoločenstva po tom, ako sa v roku 1999 skončilo pôsobenie kartelu. Argumentoval tým, že skutočnosť, že sa obdobie pôsobenia kartelu a posudzované obdobie tohto konania neprekrývajú, je irelevantná a že sa služby Komisie dopustili chyby pri hodnotení v súvislosti s analýzou ujmy a príčinných súvislostí a pravdepodobne porušili ustanovenia článku 3 ods. 7 základného nariadenia

(213)

Po prvé, treba zdôrazniť, že konanie kartelu sa týkalo len malej časti príslušného výrobku, konkrétne OCTG (klasifikovaných podľa KN 7304210020 a KN 7304291120). V priebehu OP predstavoval objem OCTG predaných na trhu Spoločenstva len 5 % z celkového objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva.

(214)

Okrem toho sa predpokladá, že dvojročné obdobie medzi koncom pôsobenia kartelu a začiatkom obdobia použitého na stanovenie ujmy je dostatočné na to, aby sa pre výrobné odvetvie Spoločenstva obnovili normálne podmienky hospodárskej súťaže. Napriek tomu bola situácia počas OP nepriaznivá.

(215)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(216)

Časová zhoda medzi nárastom dumpingového dovozu príslušných krajín, nárastom ich podielu na trhu a zisteným tlakom na znižovanie cien na jednej strane a očividným zhoršením stavu výrobného odvetvia Spoločenstva na strane druhej viedla k záveru, že dumpingový dovoz spôsobil závažnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(217)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa musí preskúmať, či napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú dôvody predpokladať, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva prijať príslušné opatrenia. V tejto súvislosti sa musí posúdiť pravdepodobný vplyv možných opatrení na všetky strany zainteresované na konaní a tiež dôsledky neprijatia opatrení.

(218)

Nepriaznivý stav výrobného odvetvia Spoločenstva je dôsledkom jeho neschopnosti konkurovať lacnému dumpingovému dovozu.

(219)

Predpokladá sa, že prijatie opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť objem svojho predaja a podiel na trhu, a tým dosiahnuť väčšie úspory zo sériovej výroby a úroveň zisku potrebnú na opodstatnenie neustálych investícií do výrobných zariadení.

(220)

Keby sa tieto opatrenia neprijali, zhoršovanie stavu výrobného odvetvia Spoločenstva by pokračovalo. Nebolo by schopné investovať do nových výrobných kapacít a efektívne konkurovať dovozu z tretích krajín. Niektoré spoločnosti by zrušili výrobu podobného výrobku a prepustili by svojich zamestnancov. Preto sa dospelo k záveru, že prijatie antidumpingových opatrení je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(221)

Jeden výrobca Spoločenstva, ktorý nie je navrhovateľom a ktorý je prepojený s vyvážajúcim výrobcom v Rumunsku tvrdil, že aj keby výrobcovia v Spoločenstve pracovali na plný výrobný výkon, neboli by schopní vyhovieť veľkému dopytu po BRR na trhu Spoločenstva a v tretích krajinách. Táto spoločnosť argumentovala tým, že následné uloženie cla by viedlo k nedostatočnému zásobovaniu trhu Spoločenstva. Ako sa však už uviedlo, prešetrovaním sa zistilo, že počas posudzovaného obdobia malo výrobné odvetvie značné nevyužité výrobné kapacity, ktoré by sa mohli využiť v budúcnosti na výrobu príslušného výrobku, aby sa pokryl dopyt po BRR na trhu Spoločenstva.

(222)

Ďalej sa uvádzalo, že prijatie opatrení by spôsobilo obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva. Treba poznamenať, že popri výrobcoch, ktorí sú navrhovateľmi, sa v nových členských štátoch nachádza niekoľko ďalších významných výrobcov príslušného výrobku, ako to bolo uvedené v odôvodnení (139). Predpokladá sa, že počet výrobcov v Spoločenstve je taký, že zabezpečí hospodársku súťaž v rámci tohto trhu dokonca aj po prijatí antidumpingových opatrení. Okrem toho sa v odôvodneniach (188) až (195) uvádza, že aj výrobcovia z iných tretích krajín (napríklad z USA) konkurujú výrobnému odvetviu Spoločenstva podobnými výrobkami a cenami. Preto sa predpokladá, že prijatie opatrení neohrozí zásobovanie BRR, ani neobmedzí hospodársku súťaž na trhu Spoločenstva.

(223)

Pokiaľ ide o dovozcov, len traja neprepojení dovozcovia zaslali vyplnený dotazník a následne sa uskutočnili u dvoch z nich overovania na mieste. Štvrtý neprepojený výrobca prijal overovanie na mieste v neskoršej etape konania. Objem príslušného výrobku dovážaného týmito štyrmi dovozcami predstavoval 8 % z celkového dovozu do Spoločenstva a 3 % zo spotreby Spoločenstva.

(224)

Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina celého dovozu BRR do Spoločenstva sa dopravuje prostredníctvom dovozcov, ktorí sú prepojení s vyvážajúcimi výrobcami, pričom menej ako polovica celého dovozu vstupuje na trh Spoločenstva prostredníctvom neprepojených dovozcov, môže sa dovoz štyroch neprepojených dovozcov považovať za reprezentatívny pre všetkých ostatných neprepojených dovozcov.

(225)

V prípade jedného z dovozcov predstavoval dovoz príslušného výrobku počas OP 22 % jeho celkového dovozu BRR a zodpovedajúca hodnota predaja predstavovala 3 % z jeho celkového obratu. Tento predaj bol počas OP vysoko ziskový. Vzhľadom na to, že väčšina dodávateľov tejto spoločnosti sa nachádza v krajinách Spoločenstva alebo v krajinách nedotknutých uložením antidumpingového cla, nemôže sa vplyv uložených antidumpingových opatrení považovať za významný.

(226)

Druhý dovozca, ktorého hlavnú činnosť predstavoval dovoz a transformácia BRR, dovážal všetky BRR z príslušných krajín, predovšetkým z Ruska. Malú časť tohto dovozu predstavovali tzv. „certifikované rúry“. Preto sa predpokladá, že uloženie cla na dovoz z Ruska bude mať negatívny vplyv na celkovú obchodnú činnosť tejto spoločnosti, a predovšetkým na jej ziskovosť. Ale vzhľadom na to, že v súčasnosti okrem tohto dovozcu pôsobí v Spoločenstve len jeden ďalší dodávateľ certifikovaných BRR, je veľmi pravdepodobné, že akékoľvek zvýšenie cien z dôvodu uloženia antidumpingového cla na tento výrobok sa prenesie na konečných zákazníkov. Okrem toho by mala byť táto spoločnosť schopná zabezpečiť aspoň časť nákupu od miestneho dodávateľa v Spoločenstve alebo nahradiť časť svojho nákupu výrobkami odlišnými od príslušného výrobku.

(227)

Ďalší dvaja spolupracujúci dovozcovia, ktorých objemy dovozu predstavovali počas OP len malý podiel na celkovom objeme dovozu príslušného výrobku sami seba označili za nepostihnutých uložením cla.

(228)

Na základe uvedených skutočností sa predpokladá, že dovozcovia by mali byť ovplyvnení prijatím antidumpingových opatrení v rozličnej miere v závislosti od ich konkrétnej individuálnej situácie. Preto sa dospelo k záveru, že prijatie opatrení môže mať v skutočnosti značne negatívny vplyv na finančnú situáciu jedného dovozcu. V priemere sa však neočakáva, že opatrenia budú mať výrazný finančný vplyv na celkovú situáciu dovozcov.

(229)

Žiadny používateľ výrobku nepredložil vyplnený dotazník zaslaný Komisiou. Prešetrovaním sa však zistilo, že BRR používajú hlavne stavebné a ropné spoločnosti. Podľa dostupných informácií sú BRR súčasťou väčších projektov (kotlov, potrubí, stavieb), kde tvoria len obmedzenú časť. Preto sa dospelo k záveru, že dôsledkom účinku na náklady súvisiaceho s prijatím antidumpingových opatrení na BRR by pravdepodobne nebol značný vplyv na náklady týchto používateľov, a tým sa vysvetľuje nedostatočná spolupráca zo strany používateľov v tomto konaní.

(230)

Na základe uvedených zistení a za neexistencie akéhokoľvek iného prvku alebo reakcie spotrebiteľských organizácií sa dospelo k záveru, že vplyv navrhovaných opatrení na spotrebiteľov bude pravdepodobne len okrajový.

(231)

Dospelo sa preto k záveru, že neexistujú žiadne vynútené dôvody na základe záujmu Spoločenstva, prečo by sa antidumpingové clo nemalo uložiť.

(232)

V snahe zabrániť ďalšej ujme spôsobenej dumpingovým dovozom, považuje sa za vhodné prijať antidumpingové opatrenia.

(233)

Opatrenia sa majú prijať v miere postačujúcej na odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom bez toho, aby sa prekročilo zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa predpokladalo, že všetky opatrenia majú umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby pokrylo svoje výrobné náklady a dosiahlo celkový zisk pred zdanením, ktorý by reálne dosiahlo výrobné odvetvie tohto typu v sektore z predaja podobného výrobku v Spoločenstve za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez prítomnosti dumpingového dovozu. Vzhľadom na priemernú výšku ziskovosti, ktorú dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva v roku 2001, sa zistilo, že ziskové rozpätie vo výške 3 % obratu by sa mohlo považovať za vhodné minimum, ktoré by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo pravdepodobne dosiahnuť za neprítomnosti poškodzujúceho dumpingu. Potrebný nárast cien sa potom určil na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny, stanovenej na výpočet umelo znížených cien, s nepoškodzujúcou cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa potom získala úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o skutočnú stratu/skutočný zisk dosiahnutú/ý počas OP a pridaním uvedeného ziskového rozpätia. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálna hodnota celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(234)

Na základe uvedených skutočností sa predpokladá, že v súlade s článkom 9 základného nariadenia, sa majú konečné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku prijať vo výške najnižšieho zisteného dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy v súlade s pravidlom menšieho cla.

(235)

Keďže sú hodnoty odstránenia ujmy vyššie ako stanovené dumpingové rozpätia, konečné opatrenia majú vychádzať z dumpingových rozpätí. Zvyškové dumpingové rozpätia boli stanovené podľa spoločnosti s najvyšším individuálnym rozpätím v každej krajine.

(236)

Výsledné sadzby cla vyjadrené ako percentuálna hodnota ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú tieto:

(237)

Antidumpingové clá určené osobitne pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe výsledkov tohto prešetrovania. Preto vyjadrujú situáciu, ktorá sa zistila počas prešetrovania vzhľadom na tieto spoločnosti. Tieto clá (na rozdiel od celoštátneho cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto uplatňujú výhradne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených príslušnými spoločnosťami, teda špecificky uvedenými právnickými subjektami. Dovážané výrobky vyrobené ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je špecificky uvedená v operatívnej časti tohto nariadenia, nemôžu využívať tieto clá a podliehajú clám uplatniteľným na „všetky ostatné spoločnosti“.

(238)

Každá žiadosť súvisiaca s uplatňovaním týchto antidumpingových colných sadzieb jednotlivých spoločností (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po ustanovení nového výrobného alebo odbytového subjektu) sa má poslať Komisii (14) zároveň so všetkými podstatnými informáciami týkajúcimi sa predovšetkým akejkoľvek zmeny činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domáceho a vývozného predaja súvisiaceho napríklad so zmenou názvu spoločnosti alebo so zmenou jej výrobných a odbytových subjektov. V prípade potreby sa zrealizujú potrebné úpravy, vrátane aktualizácie zoznamu spoločností využívajúcich individuálne colné sadzby. Aby sa zabezpečilo správne uplatňovanie antidumpingového cla, hodnota celoštátneho cla sa má uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vývozcov, ale aj na tie spoločnosti, ktoré nemali žiadny vývoz v priebehu OP. Ak však tieto spoločnosti vyhovujú podmienkam článku 11 ods. 4 základného nariadenia, druhý pododsek, majú predložiť žiadosť o preskúmanie podľa tohto článku, aby sa ich situácia prešetrila individuálne.

(239)

Pokiaľ ide o určovanie hodnoty CEV colnými orgánmi na hraniciach Spoločenstva, dá sa tak urobiť nepriamo prostredníctvom overenia kódov KN 11, v rámci ktorých je príslušný výrobok klasifikovaný. V priebehu posudzovaného obdobia 99,9 % všetkých dovozov príslušného výrobku predstavovali BRR s hodnotou CEV nižšou ako 0,86. Dospelo sa preto k záveru, že všetky dovozy BRR z príslušných krajín klasifikované podľa kódov KN 11 sa majú považovať za príslušný výrobok s výnimkou tých veľmi zriedkavých prípadov, keď je dovozca schopný dokázať, že hodnota CEV dovážaného tovaru je vyššia ako 0,86.

(240)

Jeden dovozca, ktorý dovážal do Spoločenstva tzv. „certifikované BRR“ navrhol, aby bola jeho spoločnosť oslobodená od uplatňovania antidumpingového cla. Táto spoločnosť však nepredniesla žiadne odôvodnenie, na základe ktorého by bola takáto individuálna výnimka opodstatnená. Treba poznamenať, že tento dovozca dovážal dumpingové BRR, ktoré spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, takže neexistoval žiadny dôvod poskytnúť tejto spoločnosti individuálnu výnimku. Okrem toho sa predpokladalo, že oslobodenie tohto dovozcu od antidumpingového cla by predstavovalo neprimerane vysoké riziko obchádzania týchto opatrení. Keďže sa certifikované rúry dajú v skutočnosti použiť v rozličných aplikáciách, nemohlo sa uspokojivo zabezpečiť, že sa tento dovezený tovar bude používať len na stavbách v Taliansku.

(241)

Po uverejnení konečných výsledkov jeden dovozca požiadal o deväťmesačný (rozšíriteľný o ďalšie obdobie 12 mesiacov) čiastočný odklad uplatňovania cla na určitý dovoz príslušného výrobku vyrábaného ruským vyvážajúcim výrobcom TMK, klasifikovaným podľa kódu KN 7304 39 92 a certifikovaným talianskym Ministerstvom práce pre používanie pri verejných stavebných prácach v Taliansku.

(242)

Tento dovozca tvrdil, že čiastočný odklad by bol odôvodnený záujmami Spoločenstva podľa článku 14 ods. 4 základného nariadenia. Uviedol, že bez čiastočného odkladu uplatňovania opatrení by zastavil dovoz certifikovaných rúr a následne by v Taliansku zostala len jedna spoločnosť vyrábajúca certifikované BRR, čo by teda predstavovalo monopol.

(243)

Dovozca tvrdil, že čiastočný odklad uplatňovania opatrení by nespôsobil žiadnu ujmu údajnému jedinému výrobcovi v Spoločenstve, ktorého objem výroby certifikovaných BRR údajne pokrýva len približne dve tretiny ročného dopytu po certifikovaných BRR v Taliansku. Tento dovozca ďalej argumentoval tým, že čiastočný odklad uplatňovania opatrení by mohli talianske colné orgány ľahko monitorovať pomocou jednoduchého overenia certifikačných dokumentov, ktoré sa im musia predložiť pri každej dovoznej transakcii.

(244)

Pokiaľ ide o argument, že zamietnutie čiastočného odkladu uplatňovania opatrení by spôsobilo vznik monopolu na trhu Spoločenstva, treba poznamenať, že hoci počas OP v Taliansku pôsobili dvaja výrobcovia vyrábajúci certifikované BRR, od konca roku 2005 tu zostala len jedna spoločnosť. Mohlo by sa však dokázať, že počas OP dumpingový dovoz certifikovaných rúr z Ruska umelo znižoval ceny certifikovaných rúr vyrábaných výrobným odvetvím Spoločenstva, a to v takej miere, že výrobcovia zo Spoločenstva neboli schopní konkurovať tomuto dumpingovému dovozu a následne zrušili alebo značne obmedzili výrobu certifikovaných BRR. Keďže skutočnosť, že na trhu Spoločenstva zostal len jeden výrobca certifikovaných BRR zo Spoločenstva, bola dôsledkom dumpingového dovozu certifikovaných BRR z Ruska, musí sa zamietnuť argument, že by čiastočný odklad uplatňovania cla nespôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva žiadnu ujmu. Na druhej strane sa očakáva, že uloženie cla povedie k nárastu hospodárskej súťaže a k návratu ďalších výrobcov certifikovaných rúr zo Spoločenstva na trh Spoločenstva.

(245)

Hoci sa uznáva, že monitorovanie čiastočného odkladu colnými orgánmi v Taliansku by bolo v podstate realizovateľné, musí sa zamietnuť aj žiadosť o čiastočný odklad, a to z tých istých dôvodov ako žiadosť o výnimku uvedená v odôvodnení (240). Poskytnutie čiastočného odkladu uplatňovania opatrení jednému individuálnemu dovozcovi by predstavovalo neprimerane vysoké riziko obchádzania týchto opatrení, keďže certifikované BRR dovážané touto spoločnosťou sa by mohli používať aj na iné účely ako stavebné práce v Taliansku.

(246)

Ten istý dovozca navrhol, aby sa prijal záväzok jeho zásobujúceho ruského vyvážajúceho výrobcu. V rámci tohto záväzku by sa mal stanoviť objem bezcolného dovozu s kvantitatívnym limitom. Dovozca tvrdil, že dovoz do určitého množstva by sa využíval len na verejné stavebné projekty v Taliansku. Preto by tento dovoz nespôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva žiadnu ujmu. Okrem toho by v Spoločenstve bolo nedostatočné zásobovanie certifikovanými BRR. Je však potrebné poznamenať, že v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia môžu záväzok ponúknuť len vyvážajúci výrobcovia a nie dovozcovia. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(247)

Po uverejnení podstatných údajov a skutočností, na základe ktorých sa malo doporučiť uloženie konečného antidumpingového cla, väčšina vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách ponúkla cenové záväzky v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(248)

Pre príslušný výrobok je však charakteristický značný počet typov výrobku s niektorými charakteristikami, ktoré nie sú pri dovoze rozoznateľné. Preto je takmer nemožné stanoviť minimálnu cenu pre každý typ výrobku, ktorá by bola zmysluplná a ktorú by Komisia a colné orgány členského štátu mohli po dovoze dôsledne monitorovať. Okrem toho sa v súvislosti s príslušným výrobkom prejavovala v posledných rokoch značná nestálosť cien, a preto nie je vhodný pre záväzky súvisiace s pevne stanovenou cenou na dlhšie obdobie. Nestálosť cien je spôsobená nestálosťou cien surovín, konkrétne kovových predvalkov, ingotov a oceľového šrotu, ktoré predstavujú podstatné, ale zároveň aj premenlivé komponenty výrobných nákladov. Ak by sa minimálne dovozné ceny priradili k cene jednej zo surovín, bolo by potrebné vytvoriť rôzne vzorce priraďovania podľa podskupín výrobku, čím by sa určenie parametrov vzorca priraďovania a monitorovanie záväzku stalo veľmi zložitým.

(249)

Okrem toho je potrebné upozorniť na to, že v minulosti sa prijali záväzky súvisiace s určitými výrobkami spadajúcimi do škály výrobkov podrobených tomuto prešetrovaniu. Zistilo sa, že tie záväzky, ktoré boli založené na zásade, že ceny platné pre skupinu výrobkov by mali zodpovedať cenovej štruktúre používanej v Spoločenstve, Komisia len veľmi ťažko monitorovala alebo sa vďaka ním nezvýšili ceny na nepoškodzujúcu úroveň, ktorá by obnovila primerané obchodovanie na trhu Spoločenstva (15).

(250)

Okrem toho v mnohých prípadoch nebola navrhovaná klasifikácia výrobku dostatočne podrobná na to, aby umožnila primerané monitorovanie, alebo navrhovaná cenová hladina neumožňovala odstránenie poškodzujúceho dumpingu.

(251)

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami, najmä s ťažkosťami pri monitorovaní rôznych minimálnych dovozných cien, sa záväzky v zásade pokladajú za nefunkčné. Vzhľadom na nadchádzajúce pristúpenie Rumunska k Spoločenstvu bude trvanie opatrení proti Rumunsku časovo obmedzené. Riziko obchádzania minimálnych dovozných cien zo strany rumunských vývozcov je preto obmedzené a takisto je obmedzený potenciál na značné zmeny cien. Na základe uvedeného prijala Komisia rozhodnutím 2006/441/ES z 23. júna 2006 (16) o prijatí ponuky záväzkov v súvislosti s antidumpingovým postupom pre dovozy určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele ponuku záväzku rumunských vyvážajúcich výrobcov. Dôvody prijatia tohto záväzku sú podrobnejšie uvedené v tomto rozhodnutí. Komisia uznáva, že ponuka záväzku odstraňuje poškodzujúci vplyv dumpingu a do značnej miery obmedzuje riziko obchádzania.

(252)

Aby sa Komisii a colným orgánom umožnilo ďalej účinne monitorovať dodržiavanie záväzkov zo strany spoločností, pri predložení žiadosti o uvoľnenie do voľného obehu príslušnému colnému orgánu podlieha oslobodenie od antidumpingového cla i) predloženiu faktúry súvisiacej so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou a obsahuje aspoň údaje a vyhlásenie uvedené v prílohe; ii) skutočnosti, že výrobky sú vyrobené, odoslané a fakturované priamo uvedenými spoločnosťami prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve; a iii) skutočnosti, že tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá opisu na faktúre súvisiacej so záväzkom. V prípade nesplnenia uvedených podmienok vzniká v čase prijatia vyhlásenia o uvoľnení do voľného obehu príslušné antidumpingové clo.

(253)

Ak Komisia podľa článku 8 ods. 9 základného nariadenia odvolá prijatie záväzku na základe porušenia, pričom uvedie konkrétne transakcie, a príslušné faktúry súvisiace so záväzkom vyhlási za neplatné, vzniká v čase prijatia vyhlásenia o uvoľnení do voľného obehu súvisiaceho s týmito transakciami colný dlh.

(254)

Dovozcovia by si mali byť vedomí, že ako bežné obchodné riziko môže v čase prijatia vyhlásenia o uvoľnení do voľného obehu vzniknúť colný dlh, ako je uvedené v odôvodneniach (252) a (253), aj v prípade, že záväzok ponúknutý výrobcom, od ktorého priamo alebo nepriamo nakupovali, bol prijatý zo strany Komisie.

(255)

Podľa článku 14 ods. 7 základného nariadenia by colné orgány mali bezprostredne informovať Komisiu, vždy keď zistia možné porušenie záväzku.

(256)

Na základe uvedených dôvodov považuje Komisia záväzky ponúknuté rumunskými vyvážajúcimi výrobcami za prijateľné, a príslušné spoločnosti boli informované o základných skutočnostiach, úvahách a povinnostiach, na ktorých je prijatie založené. Záväzky ponúknuté ruskými a ukrajinskými vyvážajúcimi výrobcami však nie sú prijateľné z uvedených dôvodov.

(257)

Je potrebné poznamenať, že v prípade porušenia alebo odvolania záväzku alebo údajného porušenia môže byť uložené antidumpingové clo podľa článku 8 ods. 9 a ods. 10 základného nariadenia.

(258)

Je potrebné pripomenúť, že ako bolo uvedené v odôvodnení (3), z vlastnej iniciatívy Komisie sa začali uskutočňovať dve predbežné preskúmania, ktoré by umožnili zmenu alebo odvolanie existujúcich konečných antidumpingových opatrení platných pre dovoz pôvodnej škály výrobkov z Chorvátska, Rumunska, Ruska a Ukrajiny.

(259)

Na základe výsledkov tohto prešetrovania sa majú uložiť opatrenia na dovoz BRR definovaných v odôvodnení (17) s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine. Keďže príslušný výrobok definovaný v oddieli 2.1 pokrýva aj škálu výrobkov s už existujúcimi opatreniami, ďalšie uplatňovanie opatrení uložených na pôvodnú škálu výrobkov nariadením (ES) č. 2320/97 a nariadením (ES) č. 348/2000 už nie je vhodné, a preto sa majú tieto nariadenia v znení neskorších predpisov zrušiť.

(260)

Zároveň sa majú ukončiť uvedené dve predbežné preskúmania, ako aj predbežné preskúmanie a preskúmanie uplynutia platnosti začaté v novembri 2002 a uvedené v oddieli 1.2.

(261)

Okrem toho sa nariadenie (ES) č. 1866/2005 o rozšírení čiastočného odkladu opatrení na pôvodnú škálu výrobkov z Chorvátska a Ukrajiny stáva zastaralým po zrušení nariadenia (ES) č. 348/2000,

—

výrobky sú vyrobené, odoslané a fakturované priamo uvedenými spoločnosťami prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve; a

—

tento dovoz je sprevádzaný faktúrou súvisiacou so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou a obsahuje aspoň údaje a vyhlásenie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu; a

—

tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá opisu vo faktúre súvisiacej so záväzkom.

—

ak sa stanoví, vzhľadom na dovoz uvedený v odseku 1, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v tomto odseku nie je splnených; alebo

—

ak Komisia podľa článku 8 ods. 9 základného nariadenia odvolá prijatie záväzku nariadením alebo rozhodnutím, v ktorom uvedie konkrétne transakcie, a príslušné faktúry súvisiace so záväzkom sa vyhlásia za neplatné.

Európska komisia

Generálne riaditeľstvo pre obchod

B-1049 Brusel/Belgicko