Keywords
Summary

Keywords

Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Lekári – Uznávanie diplomov a dokladov o formálnych kvalifikáciách – Smernica 93/16 – Praktickí lekári – Povinnosť členských štátov podmieniť výkon činnosti praktického lekára v rámci svojho vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia obdržaniu osobitného diplomu – Obmedzenie – Nadobudnuté práva lekárov, ktorí nie sú držiteľmi osobitného diplomu, ale uplatnili si svoje právo usadiť sa pred 1. januárom 1995 – Rozsah – Povinnosť členských štátov považovať za rovnocenné nadobudnuté práva a obdržanie osobitného diplomu – Absencia – Poskytnutie výhod lekárom, ktorí sú držiteľmi osobitného diplomu a zároveň majú nadobudnuté práva – Prípustnosť

(Smernica rady 93/16, článok 36 ods. 2)

Summary

Článok 36 ods. 1 prvá veta smernice 93/16 na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vyžaduje, aby od 1. januára 1995 každý členský štát, v závislosti od nadobudnutých práv, podmienil výkon všeobecnej lekárskej praxe v rámci svojho vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia vlastníctvom diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o formálnych kvalifikáciách potvrdzujúceho špecializačnú prípravu vo všeobecnej lekárskej praxi, ktorú má podľa článku 30 tejto smernice zriadiť každý členský štát poskytujúci na svojom území úplnú prípravu umožňujúcu začiatok a výkon lekárskej praxe.

Odsek 2 uvedeného článku 36 stanovuje, že každý členský štát určí nadobudnuté práva, pod jedinou podmienkou, že uzná nadobudnuté právo lekárov, ktorí aj keď nemajú takýto diplom, osvedčenie alebo iný doklad o formálnych kvalifikáciách, boli im uznané pred 1. januárom 1995 v tomto členskom štáte účinky diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vydaných v inom členskom štáte a ktorí získali tiež pred týmto dátumom právo vykonávať činnosti lekára všeobecnej praxe podľa vlastného vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia.

Toto ustanovenie však nevyžaduje, aby členské štáty priznali rovnakú dôležitosť nadobudnutým právam a obdržaniu osvedčenia o špecializačnej príprave vo všeobecnej lekárskej praxi. Neukladá teda členským štátom považovať oprávnenie získané pred 1. januárom 1995 vykonávať prax praktického lekára v rámci vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia za rovnocenné s obdržaním osvedčenia o špecializačnej príprave vo všeobecnej lekárskej praxi.

Teda samotná skutočnosť, že na jednej strane lekári, ktorí majú osvedčenie o špecializačnej príprave vo všeobecnej lekárskej praxi, a na druhej strane lekári, ktorí majú iba uvedené oprávnenie, nemajú rovnaké šance na úspech v súvislosti s pridelením voľných miest lekárov, nepredstavuje porušenie vyššie uvedeného ustanovenia.

Osobitne článok 36 ods. 2 nebráni členským štátom, aby priznali lekárom, ktorí majú zároveň toto osvedčenie aj oprávnenie:

– prístup k väčšiemu počtu miest ako lekárom majúcim len vyššie uvedené osvedčenie alebo len oprávnenie, keďže im umožní uchádzať sa o miesta vyhradené pre obe tieto kategórie lekárov,

– ešte osobitnejšie postavenie tým, že keď sa uchádzajú o miesta vyhradené pre lekárov, ktorí majú oprávnenie do 31. decembra 1994 vykonávať lekársku prax, budú im pripočítané body z dôvodu obdržania vyššie uvedeného osvedčenia.

(pozri body 30 – 31, 34 – 35, 45, body 1 – 2 výroku)