(1)

Smernica Rady 2011/16/EÚ (3) bola v posledných rokoch predmetom série zmien, ktorých cieľom bolo zohľadniť nové iniciatívy Únie v oblasti daňovej transparentnosti. Uvedenými zmenami sa zaviedli najmä oznamovacie povinnosti a v nadväznosti na to oznamovanie ostatným členským štátom týkajúce sa finančných účtov, cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, správ podľa jednotlivých krajín a cezhraničných opatrení podliehajúcich oznamovaniu. Uvedené zmeny tak rozšírili rozsah automatickej výmeny informácií. Daňové orgány členských štátov majú v súčasnosti k dispozícii širšiu škálu nástrojov na spoluprácu, ktoré im umožňujú odhaľovať a riešiť rôzne formy daňových podvodov, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam.

(2)

Komisia v posledných rokoch monitorovala uplatňovanie smernice 2011/16/EÚ a v roku 2019 dokončila jej hodnotenie. Hoci v oblasti automatickej výmeny informácií nastalo významné zlepšenie, aj naďalej je potrebné zlepšovať ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na všetky formy výmen informácií a administratívnej spolupráce.

(3)

Podľa článku 5 smernice 2011/16/EÚ dožiadaný orgán oznamuje dožadujúcemu orgánu všetky informácie, ktoré má k dispozícii alebo ktoré získa na základe administratívnych zisťovaní a ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní v rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice. Je potrebné jasne určiť a kodifikovať medzinárodne dohodnutú normu predvídateľnej relevantnosti, aby sa zabezpečili účinné výmeny informácií a zabránilo sa neodôvodneným odmietnutiam žiadostí a aby sa zabezpečila právna istota pre daňové správy aj pre daňovníkov.

(4)

Niekedy je potrebné zaoberať sa žiadosťami o informácie, ktoré sa týkajú skupín daňovníkov, ktorých nemožno identifikovať jednotlivo, pričom predvídateľnú relevantnosť požadovaných informácií možno opísať skôr len na základe spoločného súboru vlastností. Na základe uvedeného by daňové správy mali naďalej využívať skupinové žiadosti o informácie na základe jasného právneho rámca.

(5)

Je dôležité, aby si členské štáty vymieňali informácie týkajúce sa príjmov pochádzajúcich z duševného vlastníctva, keďže v tejto oblasti hospodárstva dochádza vzhľadom na jej vysoko mobilné podkladové aktíva často k presunu ziskov. Do kategórií príjmov, ktoré podliehajú povinnej automatickej výmene informácií, by sa preto mali zahrnúť aj licenčné poplatky, ktoré sú vymedzené v článku 2 písm. b) smernice Rady 2003/49/ES (4), aby sa posilnil boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Členské štáty by mali vynaložiť všetko možné a primerané úsilie na to, aby do oznamovania kategórií príjmov a majetku, ktoré podliehajú povinnej automatickej výmene informácií, zahrnuli daňové identifikačné číslo (ďalej len „DIČ“) rezidentov, pridelené členským štátom rezidencie.

(6)

Digitalizácia hospodárstva v posledných rokoch rýchlo narastá. Vedie to k rastúcemu počtu zložitých situácií spojených s daňovými podvodmi, daňovými únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam. Cezhraničný rozmer služieb ponúkaných prostredníctvom využívania prevádzkovateľov platforiem vytvoril zložité prostredie, v ktorom môže byť problematické presadzovať daňové predpisy a zabezpečiť ich dodržiavanie. Dodržiavanie daňových predpisov je nedostatočné a hodnota neoznámených príjmov je významná. Daňové správy členských štátov majú nedostatočné informácie na to, aby mohli správne posúdiť a kontrolovať hrubý príjem, ktorý sa v ich krajine dosahuje z obchodnej činnosti vykonávanej prostredníctvom digitálnych platforiem. Je to problematické najmä v prípade, keď príjem alebo základ dane prechádza cez digitálne platformy zriadené v inej jurisdikcii.

(7)

Daňové správy často žiadajú informácie od prevádzkovateľov platforiem. Prevádzkovateľom platforiem tak vznikajú významné administratívne náklady a náklady na dodržiavanie predpisov. Niektoré členské štáty zároveň uložili jednostrannú oznamovaciu povinnosť, ktorá pre prevádzkovateľov platforiem predstavuje ďalšie administratívne zaťaženie, keďže musia dodržiavať množstvo vnútroštátnych noriem oznamovania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa zaviedla štandardizovaná požiadavka na oznamovanie, ktorá by sa uplatňovala na celom vnútornom trhu.

(8)

Vzhľadom na to, že prevažná časť príjmov alebo základov dane predávajúcich na digitálnych platformách plynie cezhranične, oznamovanie informácií týkajúcich sa príslušnej činnosti by prinieslo ďalšie pozitívne výsledky, keby sa tieto informácie oznamovali aj členským štátom, ktoré sú oprávnené dosiahnuté príjmy zdaniť. Automatická výmena informácií medzi daňovými orgánmi je kľúčová najmä preto, aby tieto daňové orgány dostávali potrebné informácie, ktoré im umožnia správne vyrubiť splatné dane z príjmov a daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

(9)

Pravidlá oznamovania by mali byť efektívne aj jednoduché, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu. Vzhľadom na ťažkosti pri odhaľovaní zdaniteľných plnení, ktoré nastávajú pri vykonávaní obchodnej činnosti sprostredkovanej digitálnymi platformami, ako aj vzhľadom na ďalšie administratívne zaťaženie, ktorému by museli daňové správy v takýchto prípadoch čeliť, je nevyhnutné uložiť prevádzkovateľom platforiem oznamovaciu povinnosť. Prevádzkovatelia platforiem sú v lepšej pozícii na to, aby zbierali a overovali potrebné informácie o všetkých predávajúcich, ktorí vykonávajú svoju činnosť na konkrétnej platforme a využívajú takúto digitálnu platformu.

(10)

S cieľom zabezpečiť účinnosť pravidiel oznamovania, riadne fungovanie vnútorného trhu, rovnaké podmienky a rešpektovanie zásady nediskriminácie by sa oznamovacia povinnosť mala vzťahovať na cezhraničné činnosti, ako aj činnosti, ktoré nemajú cezhraničný rozmer. Takýmto uplatňovaním pravidiel oznamovania by sa okrem toho malo znížiť administratívne zaťaženie digitálnych platforiem.

(11)

Vzhľadom na rozšírené používanie digitálnych platforiem na vykonávanie obchodnej činnosti fyzickými osobami, ako aj subjektmi je dôležité zabezpečiť, aby sa oznamovacia povinnosť uplatňovala bez ohľadu na právnu formu predávajúceho. Mala by sa však udeliť výnimka vládnym subjektom, na ktoré by sa oznamovacia povinnosť nemala vzťahovať.

(12)

Oznamovanie príjmov dosiahnutých prostredníctvom takejto činnosti by malo daňovým správam poskytnúť komplexné informácie, ktoré sú potrebné na správne vyrubenie splatnej dane z príjmov.

(13)

V záujme zjednodušenia a zníženia nákladov na dodržiavanie predpisov by bolo rozumné od prevádzkovateľov platforiem vyžadovať, aby príjmy, ktoré predávajúci dosiahnu prostredníctvom používania digitálnej platformy, oznamovali v jedinom členskom štáte.

(14)

Vzhľadom na povahu a flexibilitu digitálnych platforiem by sa mala oznamovacia povinnosť rozšíriť aj na prevádzkovateľov platforiem, ktorí vykonávajú obchodnú činnosť v Únii, ale nie sú rezidentmi na daňové účely, nie sú zaregistrovaní a nemajú vedenie ani stálu prevádzkareň v členskom štáte (ďalej len „zahraniční prevádzkovatelia platforiem“). Zabezpečili by sa tak rovnaké podmienky pre všetky digitálne platformy a zabránilo by sa nekalej súťaži. Na uľahčenie splnenia tohto cieľa by sa malo od zahraničných prevádzkovateľov platforiem vyžadovať, aby sa na účely vykonávania činnosti na vnútornom trhu zaregistrovali a vykonávali oznamovanie v jedinom členskom štáte. Po zrušení registrácie zahraničného prevádzkovateľa platformy by členské štáty mali zabezpečiť, aby takýto zahraničný prevádzkovateľ platformy bol pri opätovnej registrácii v Únii povinní poskytnúť dotknutému členskému štátu primerané záruky, ako sú čestné vyhlásenia alebo zloženie zábezpeky.

(15)

Je však vhodné stanoviť opatrenia, ktorými by sa znížilo administratívne zaťaženie zahraničných prevádzkovateľov platforiem a daňových orgánov členských štátov v prípadoch, keď existujú zodpovedajúce dohody, ktorými sa zabezpečuje výmena rovnocenných informácií medzi jurisdikciou mimo Únie a členským štátom. V uvedených prípadoch by bolo vhodné oslobodiť prevádzkovateľov platforiem, ktorí vykonali oznamovanie v jurisdikcii mimo Únie, od povinnosti oznamovania v členskom štáte, pokiaľ sa informácie prijaté týmto členským štátom týkajú činností patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a informácie sú rovnocenné s informáciami požadovanými na základe pravidiel oznamovania stanovených v tejto smernici. S cieľom posilniť administratívnu spoluprácu v tejto oblasti s jurisdikciami mimo Únie a uznávajúc potrebu flexibility pri rokovaniach o dohodách medzi členskými štátmi a jurisdikciami mimo Únie by táto smernica mala kvalifikovanému prevádzkovateľovi platformy z jurisdikcie mimo Únie umožniť, aby oznamoval rovnocenné informácie o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu výhradne daňovým orgánom jurisdikcie mimo Únie, ktorá by tieto informácie zasielala ďalej daňovým správam členských štátov. Využívanie tohto mechanizmu by sa malo umožniť všade tam, kde je to vhodné, s cieľom zabrániť tomu, aby sa rovnocenné informácie oznamovali a zasielali viac ako raz.

(16)

So zreteľom na skutočnosť, že daňové orgány na celom svete čelia výzvam spojeným s neustále rastúcim hospodárstvom založeným na digitálnych platformách, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) vypracovala vzorové pravidlá oznamovania pre prevádzkovateľov platforiem, pokiaľ ide o predávajúcich v zdieľanom hospodárstve a v gig (zákazkovom) hospodárstve (Model Rules for Reporting by Platform Operators with respect to Sellers in the Sharing and Gig Economy) (ďalej len „vzorové pravidlá“). Vzhľadom na prevahu cezhraničných činností, ktoré vykonávajú digitálne platformy, ako aj predávajúcich, ktorí na nich pôsobia, možno odôvodnene očakávať, že jurisdikcie mimo Únie budú mať dostatočné stimuly na to, aby nasledovali vzorový príklad Únie a zaviedli zber a vzájomnú automatickú výmenu informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu podľa vzorových pravidiel. Hoci vzorové pravidlá nie sú totožné s rozsahom pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ ide o predávajúcich, o ktorých sa musia oznamovať informácie, a digitálne platformy, ktoré musia oznamovať informácie, očakáva sa, že sa nimi zabezpečí oznamovanie rovnocenných informácií o príslušných činnostiach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice aj vzorových pravidiel, ktorý sa môže ďalej rozšíriť tak, aby zahŕňal ďalšie príslušné činnosti.

(17)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5). Konkrétnejšie, Komisia by mala prostredníctvom vykonávacích aktov určiť, či informácie, ktoré sa majú vymieňať podľa dohody medzi príslušnými orgánmi členského štátu a jurisdikcie mimo Únie sú rovnocenné s informáciami uvedenými v tejto smernici. Vzhľadom na to, že uzatváranie dohôd o administratívnej spolupráci v oblasti daní s jurisdikciami mimo Únie zostáva v právomoci členských štátov, konanie Komisie by sa mohlo iniciovať aj na žiadosť členského štátu. Týmto administratívnym postupom by sa mala zabezpečiť právna istota, pokiaľ ide o vzájomný vzťah povinností vyplývajúcich z tejto smernice a akékoľvek dohody o výmene informácií, ktoré môžu mať členské štáty s jurisdikciami mimo Únie, a to bez toho, aby sa zmenil rozsah pôsobnosti tejto smernice a podmienky v nej stanovené. Na tento účel je potrebné, aby sa na žiadosť členského štátu pred plánovaným uzavretím takejto dohody mohlo rozhodnúť aj o rovnocennosti. Ak je výmena takýchto informácií založená na mnohostrannom nástroji, rozhodnutie o rovnocennosti by sa malo prijať vo vzťahu k celému príslušnému rámcu, na ktorý sa takýto nástroj vzťahuje. V prípade potreby by však malo byť naďalej možné, aby sa prijalo rozhodnutie o rovnocennosti v súvislosti s dvojstranným nástrojom alebo výmenným vzťahom s individuálnou jurisdikciou mimo Únie.

(18)

Z dôvodu predchádzania daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam je vhodné, aby oznamovanie obchodnej činnosti zahŕňalo prenájom nehnuteľného majetku, osobné služby, predaj tovaru a požičiavanie akýchkoľvek dopravných prostriedkov. Rozsah takéhoto oznamovania by nemal zahŕňať činnosti, ktoré vykonáva predávajúci ako zamestnanec prevádzkovateľa platformy.

(19)

V záujme zníženia iných ako nevyhnutných nákladov na dodržiavanie predpisov pre predávajúcich, ktoré sa zaoberajú prenájmom nehnuteľností, ako sú hotelové reťazce alebo cestovné agentúry, by sa mala stanoviť prahová hodnota pre počet prenájmov pripadajúcich na daný zoznam nehnuteľností, nad ktorú by sa neuplatňovala oznamovacia povinnosť. Aby sa však zabránilo riziku obchádzania oznamovacích povinností sprostredkovateľmi vystupujúcimi na digitálnych platformách ako jediný predávajúci, hoci spravujú veľký počet jednotiek nehnuteľného majetku, mali by sa zaviesť primerané záruky.

(20)

Cieľ zabrániť daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by sa mohol zabezpečiť tak, že sa od prevádzkovateľov platforiem bude vyžadovať, aby oznamovali informácie o príjmoch dosiahnutých prostredníctvom digitálnych platforiem v počiatočnej fáze, predtým ako daňové orgány členských štátov vykonajú ročné vyrubenie dane. Aby sa uľahčila práca daňových orgánov členských štátov, oznamované informácie by sa mali vymeniť do jedného mesiaca odo dňa oznámenia. Aby sa uľahčila automatická výmena informácií a aby sa zdroje využívali účinnejšie, výmeny informácií by sa mali uskutočňovať elektronicky prostredníctvom existujúcej spoločnej komunikačnej siete (ďalej len „sieť CCN“), ktorú vytvorila Únia.

(21)

Ak zahraniční prevádzkovatelia platforiem oznamujú rovnocenné informácie o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, príslušným daňovým orgánom v jurisdikciách mimo Únie, očakáva sa, že daňové orgány týchto jurisdikcií zabezpečia účinné plnenie postupov hĺbkového preverovania a požiadaviek na oznamovanie. V prípadoch, keď to tak nie je, by však zahraniční prevádzkovatelia platforiem mali byť povinní zaregistrovať sa a vykonávať oznamovanie v Únii a členské štáty by mali plnenie povinností registrácie, hĺbkového preverovania a oznamovania zo strany takýchto zahraničných prevádzkovateľov platforiem vymáhať. Členské štáty by preto mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a mali stanoviť všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Aj keď voľba sankcií ostáva na uvážení členských štátov, ustanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. Vzhľadom na to, že digitálne platformy majú často široký geografický dosah, je vhodné, aby sa členské štáty pri presadzovaní dodržiavania požiadaviek na registráciu a oznamovanie, ktoré sa vzťahujú na digitálne platformy prevádzkované z jurisdikcií mimo Únie, usilovali konať koordinovaným spôsobom, a to v krajnom prípade aj zabránením tomu, aby digitálna platforma mohla v Únii vykonávať svoju činnosť. Komisia by v rámci svojich právomocí mala uľahčovať koordináciu takýchto činností členských štátov a zohľadňovať pritom všetky budúce spoločné opatrenia voči digitálnym platformám, ako aj rozdiely v potenciálnych opatreniach, ktoré majú členské štáty k dispozícii.

(22)

Je nevyhnutné posilniť ustanovenia smernice 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prítomnosť úradníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu a vykonávanie simultánnych kontrol dvoma alebo viacerými členskými štátmi, aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie týchto ustanovení. Odpovede na žiadosti o prítomnosť úradníkov iného členského štátu by preto mal poskytovať príslušný orgán dožiadaného členského štátu v stanovenom časovom rámci. Ak sú úradníci jedného členského štátu prítomní na území iného členského štátu počas administratívnych zisťovaní alebo sa na nich zúčastňujú pomocou elektronických komunikačných prostriedkov, mali by sa na nich vzťahovať procedurálne opatrenia stanovené dožiadaným členským štátom, aby mohli priamo klásť otázky jednotlivcom a nahliadať do záznamov.

(23)

Členský štát, ktorý plánuje vykonať simultánnu kontrolu, by mal byť povinný oznámiť svoj zámer ostatným dotknutým členským štátom. Z dôvodov efektívnosti a právnej istoty je vhodné stanoviť, aby bol príslušný orgán každého dotknutého členského štátu povinný poskytnúť odpoveď v stanovenom časovom rámci.

(24)

Mnohostranné kontroly, ktoré sa vykonávajú s podporou programu Fiscalis 2020 ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 (6), preukázali prínos koordinovaných kontrol jedného alebo viacerých daňovníkov, o ktorých majú príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem. Takéto spoločné akcie sa v súčasnosti vykonávajú len na základe kombinovaného uplatňovania existujúcich ustanovení týkajúcich sa prítomnosti úradníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu a simultánnych kontrol. Uvedená prax však v mnohých prípadoch ukázala, že sú potrebné ďalšie zlepšenia na zabezpečenie právnej istoty.

(25)

Je preto vhodné, aby sa smernica 2011/16/EÚ doplnila o niekoľko ustanovení, ktorými sa ďalej objasní rámec a hlavné zásady, ktoré by sa mali uplatňovať, keď sa príslušné orgány členských štátov rozhodnú využiť prostriedky spoločnej kontroly. Spoločné kontroly by mali byť dodatočným nástrojom, ktorý by bol k dispozícii na administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti daní a ktorý by dopĺňal existujúci rámec, v ktorom sa stanovujú možnosti prítomnosti úradníkov iného členského štátu v správnych úradoch, účasti na administratívnych zisťovaniach, ako aj simultánnych kontrol. Spoločné kontroly by mali podobu administratívnych zisťovaní, ktoré by spoločne vykonávali príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov, pričom by boli spojené s jednou alebo viacerými osobami, o ktoré majú príslušné orgány týchto členských štátov spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem. Spoločné kontroly môžu zohrávať významnú úlohu v prispievaní k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu. Spoločné kontroly by mali byť štruktúrované tak, aby daňovníkom poskytli právnu istotu na základe jasných procedurálnych pravidiel vrátane opatrení na zmiernenie rizika dvojitého zdanenia.

(26)

Na účely zabezpečenia právnej istoty by ustanovenia smernice 2011/16/EÚ týkajúce sa spoločných kontrol mali obsahovať aj hlavné aspekty ďalších podrobností tohto nástroja, ako je stanovený časový rámec pre odpoveď na žiadosť o spoločnú kontrolu, rozsah práv a povinností úradníkov zúčastňujúcich sa na spoločnej kontrole a proces vedúci k vypracovaniu záverečnej správy o spoločnej kontrole. Uvedené ustanovenia o spoločných kontrolách by sa nemali vykladať tak, že by nimi boli dotknuté akékoľvek procesy, ktoré sa v dôsledku spoločnej kontroly alebo v nadväznosti naň uskutočnia v členskom štáte v súlade s jeho vnútroštátnym právom, ako je vyberanie alebo vyrubenie dane na základe rozhodnutia daňových orgánov členských štátov, s ním súvisiace odvolacie konanie alebo vyrovnanie, alebo nápravné prostriedky, ktoré majú daňovníci na základe týchto postupov k dispozícii. S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v záverečnej správe o spoločnej kontrole mali zohľadniť zistenia, na ktorých sa dotknuté príslušné orgány dohodli. Okrem toho by sa dotknuté príslušné orgány mohli dohodnúť aj na tom, že záverečná správa spoločnej kontroly bude obsahovať všetky otázky, pri ktorých nebolo možné dosiahnuť dohodu. Vzájomne dohodnuté zistenia záverečnej správy spoločnej kontroly by sa mali zohľadniť v príslušných nástrojoch vydaných príslušnými orgánmi zúčastnených členských štátov po tejto spoločnej kontrole.

(27)

V záujme zabezpečenia právnej istoty je vhodné stanoviť, že spoločné kontroly by sa mali vykonávať vopred dohodnutým a koordinovaným spôsobom a v súlade s právnymi predpismi a procedurálnymi požiadavkami členského štátu, v ktorom sa činnosti spoločnej kontroly vykonávajú. Takéto požiadavky môžu zahŕňať aj povinnosť zabezpečiť, aby sa úradníci členského štátu, ktorí sa zúčastnili na spoločnej kontrole v inom členskom štáte, v prípade potreby zúčastnili na akomkoľvek postupe riešenia sťažnosti, preskúmania alebo odvolania v tomto členskom štáte.

(28)

Práva a povinnosti úradníkov, ktorí sa zúčastňujú na spoločnej kontrole, ak sú prítomní na činnostiach vykonávaných v inom členskom štáte, by sa mali stanoviť v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sa činnosti spoločnej kontroly vykonávajú. Úradníci iného členského štátu by pri dodržiavaní právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa vykonávajú činnosti spoločnej kontroly, nemali zároveň vykonávať žiadne právomoci, ktoré by prekračovali rozsah právomocí, ktoré im boli udelené podľa právnych predpisov ich členského štátu.

(29)

Hoci cieľom ustanovení o spoločných kontrolách je poskytnúť užitočný nástroj na administratívnu spoluprácu v oblasti daní, nič v tejto smernici by sa nemalo vykladať tak, že je v rozpore so zavedenými pravidlami o spolupráci členských štátov v súdnych veciach.

(30)

Je dôležité, aby sa informácie oznamované podľa smernice 2011/16/EÚ v zásade používali na vyrubovanie, správu a vymáhanie daní, na ktoré sa vzťahuje vecná pôsobnosť tejto smernice. Hoci sa tomu doteraz nebránilo, v dôsledku nejasného rámca vznikli pochybnosti týkajúce sa použitia informácií. Z uvedeného dôvodu a vzhľadom na význam, aký má DPH pre fungovanie vnútorného trhu, je vhodné objasniť, že informácie oznamované medzi členskými štátmi sa môžu používať aj na vyrubovanie, správu a vymáhanie DPH a iných nepriamych daní.

(31)

Členský štát, ktorý inému členskému štátu oznamuje informácie na daňové účely, by mal povoliť použitie týchto informácií aj na iné účely, pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo oboch členských štátov. Členský štát to môže urobiť buď tým, že odlišné použitie povolí na základe povinnej žiadosti iného členskému štátu, alebo tým, že všetkým členským štátom oznámi zoznam povolených iných účelov.

(32)

S cieľom pomôcť daňovým správam, ktoré sa zúčastňujú na výmene informácií podľa tejto smernice, by mali členské štáty s pomocou Komisie vypracovať praktické opatrenia, v prípade potreby vrátane dohody medzi spoločnými prevádzkovateľmi údajov, dohody medzi sprostredkovateľmi a prevádzkovateľmi údajov alebo ich vzorov. Prístup k informáciám oznámeným podľa smernice 2011/16/EÚ a poskytovaným elektronickými prostriedkami prostredníctvom siete CCN môžu mať len osoby riadne akreditované orgánom bezpečnostnej certifikácie Komisie, a to len pokiaľ je to potrebné na servis, údržbu a rozvoj centrálneho registra pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní a siete CCN. Za zaistenie bezpečnosti centrálneho registra pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní a siete CCN takisto zodpovedá Komisia.

(33)

Aby sa predišlo porušeniam ochrany údajov a obmedzili sa potenciálne škody je mimoriadne dôležité zlepšiť bezpečnosť všetkých údajov vymieňaných medzi príslušnými orgánmi členských štátov v rámci smernice 2011/16/EÚ. Je preto vhodné doplniť uvedenú smernicu o procedurálne pravidlá, ktorý majú členské štáty a Komisia dodržiavať v prípade, keď dôjde k porušeniu ochrany údajov v niektorom členskom štáte, ako aj v prípadoch, keď dôjde k narušeniu siete CCN. Vzhľadom na citlivú povahu údajov, v prípade ktorých by mohlo dôjsť k porušeniu ochrany, by bolo vhodné stanoviť také opatrenia, ako je vyžiadanie pozastavenia výmeny informácií s členským štátom alebo členskými štátmi, v ktorých došlo k porušeniu ochrany údajov, alebo pozastavenie prístupu k sieti CCN pre jeden alebo viacero členských štátov, kým nedôjde k náprave porušenia ochrany údajov. Vzhľadom na technickú povahu procesov súvisiacich s výmenou údajov by sa členské štáty s pomocou Komisie mali dohodnúť na praktických opatreniach potrebných na zavedenie postupov, ktoré sa majú dodržiavať v prípade porušenia ochrany údajov, a na opatreniach, ktoré sa majú prijať na predchádzanie budúcim porušeniam ochrany údajov.

(34)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2011/16/EÚ, a najmä automatickej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie štandardného formulára s obmedzeným počtom prvkov vrátane jazykového režimu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(35)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (7).

(36)

Každé spracúvanie osobných údajov vykonávané v rámci smernice 2011/16/EÚ by malo naďalej byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (8) a nariadením (EÚ) 2018/1725. Spracúvanie údajov je v smernici 2011/16/EÚ stanovené výlučne s cieľom slúžiť všeobecnému verejnému záujmu, konkrétne otázkam daní a účelom boja proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom, ochrane daňových príjmov a podpore spravodlivého zdaňovania, ktorými sa posilňujú príležitosti na sociálne, politické a hospodárske začlenenie v členských štátoch. V smernici 2011/16/EÚ by sa preto mali aktualizovať odkazy na príslušné právne predpisy Únie o ochrane údajov a mali by sa rozšíriť na pravidlá zavedené touto smernicou. Je to dôležité najmä na účely zabezpečenia právnej istoty pre prevádzkovateľov a sprostredkovateľov údajov v zmysle nariadení (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a súčasné zabezpečenie ochrany práv dotknutých osôb.

(37)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Touto smernicou sa má predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov a sloboda podnikania.

(38)

Keďže cieľ tejto smernice, a to účinná administratívna spolupráca medzi členskými štátmi za podmienok, ktoré sú v súlade s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože účel tejto smernice, ktorým je zlepšenie spolupráce medzi daňovými správami, si vyžaduje jednotné pravidlá, ktoré môžu byť účinné pri cezhraničných situáciách, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(39)

Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 3 sa mení takto:

2.

Vkladá sa tento článok:

3.

V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:

4.

V článku 7 sa odsek 1 nahrádza takto:

5.

V článku 7 sa vypúšťa odsek 5.

6.

Článok 8 sa mení takto:

7.

Článok 8a sa mení takto:

8.

Vkladá sa tento článok:

9.

Článok 8b sa mení takto:

10.

Článok 11 sa mení takto:

11.

V článku 12 sa odsek 3 nahrádza takto:

12.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL IIa

Spoločné kontroly

13.

Článok 16 sa mení takto:

14.

Článok 20 sa mení takto:

15.

V článku 21 sa dopĺňa tento odsek:

16.

V článku 22 sa odsek 1a nahrádza takto:

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“ "

17.

V článku 23a sa odsek 2 nahrádza takto:

18.

Článok 25 sa nahrádza takto:

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).“ "

19.

Článok 25a sa nahrádza takto:

20.

Dopĺňa sa príloha V, ktorej znenie sa uvádza v prílohe k tejto smernici.