31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 77/102

1.1

Právo na rovnaké zaobchádzanie je univerzálnym právom a zároveň základnou zásadou práva Spoločenstva. Je zakotvené v Charte základných práv. Svoj pôvod má v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalšom medzinárodnom nástroji, ktorého zmluvnými stranami sú všetky členské štáty, a v ústavných tradíciách, ktoré sú spoločné členským štátom.

1.2

Článok 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“) zaväzuje Európsku úniu, aby bojovala proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii vo všetkých oblastiach patriacich do jej právomocí. Podľa Lisabonskej zmluvy sa boj proti diskriminácii stáva špecifickým cieľom Európskej únie.

1.3

Diskriminácia z dôvodov uvedených v článku 13 Zmluvy o ES môže narúšať ciele Európskeho spoločenstva definované v článku 2 Zmluvy o ES, a to najmä podporu vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovnoprávne postavenie žien a mužov, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.

1.4

Účinná ochrana pred diskrimináciou v oblastiach mimo zamestnania je dôležitá na zabezpečenie rozvoja demokratických a tolerantných spoločností, ktoré umožňujú prejavy rozmanitosti a úplné zapojenie a integráciu každého jednotlivca do hospodárskeho a sociálneho života.

1.5

Proti pretrvávajúcej nerovnosti a diskriminácii v EÚ treba konať. Diskriminácia poškodzuje jednotlivcov a európske spoločnosti všeobecne. Súčasné právne predpisy EÚ v tejto oblasti nezodpovedajú danému účelu. V oblasti zamestnania a povolania existuje ochrana pred diskrimináciou z dôvodov uvedených v článku 13 Zmluvy o ES a právo EÚ chráni tiež pred diskrimináciou z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu v oblastiach sociálnej ochrany vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, sociálnych výhod, vzdelávania a prístupu k tovarom a službám vrátane bývania, ako i pred diskrimináciou z dôvodu pohlavia v prístupe k tovarom a službám. Právna ochrana pred diskrimináciou z dôvodu náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v oblastiach mimo zamestnania na úrovni EÚ neexistuje. Antidiskriminačné zákony EÚ neuznávajú viacnásobnú diskrimináciu a neposkytujú pred ňou ochranu.

1.6

Súčasná situácia v oblasti právnej ochrany v EÚ je zložitá. Mnohé členské štáty prijali zákony, ktoré prekračujú požiadavky Spoločenstva, ale v obsahu, povahe a úrovni poskytnutej ochrany existujú veľké rozdiely, zatiaľ čo iné štáty sotva spĺňajú minimálne požiadavky. Napriek tomu, že sa dokázalo, že špecializované orgány na podporu boja proti diskriminácii a na podporu rovnakého zaobchádzania sú prínosom, právne predpisy EÚ vyžadujú takéto orgány iba v súvislosti s rasovým alebo etnickým pôvodom a rovnosťou žien a mužov. Mnohé členské štáty zriadili orgány na podporu rovnakého zaobchádzania, do právomoci ktorých patrí tiež diskriminácia na základe všetkých alebo niektorých dôvodov uvedených v článku 13 Zmluvy o ES.

1.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že v žiadnom prípade nemožno pripustiť, aby v právnom poriadku založenom na jasnom zmluvnom záväzku bojovať proti diskriminácii založenej na šiestich špecifických dôvodov, EÚ umožňovala pretrvávanie rozdielov v ochrane, a teda poskytovala nižší stupeň ochrany a obmedzenejšie záruky rovnakého zaobchádzania so zreteľom na niektoré dôvody diskriminácie. Bez záväznej povinnosti dodržiavať spoločnú európsku normu nemožno členské štáty skutočne podnietiť, aby vydávali zákony poskytujúce rovnaké práva v súvislosti so všetkými dôvodmi diskriminácie.

1.8

EHSV sa obáva, že tento hierarchicky usporiadaný systém ochrany pred diskrimináciou výrazne zabrzdí dosiahnutie cieľov EÚ. Mohol by obmedziť voľný pohyb pracovníkov a tovarov. Pracovníci pravdepodobne nebudú chcieť cestovať do krajín, kde existuje nižší stupeň právnej ochrany, a požiadavky na dodržiavanie rôznych noriem rovnakého zaobchádzania v jednotlivých krajinách sa môžu nepriaznivo dotknúť poskytovateľov tovarov alebo služieb. Takýto systém ochrany tiež oslabuje sociálnu súdržnosť a obmedzuje mieru účasti na občianskej spoločnosti.

1.9

EHSV sa domnieva, že práve teraz je nevyhnutné prijať nové právne predpisy EÚ zakazujúce diskrimináciu v oblastiach mimo zamestnania z dôvodu náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Jedine opatrenie na úrovni Spoločenstva, ktoré bude v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality uvedenými v článku 5 Zmluvy o ES, umožní zaviesť vysokú spoločnú úroveň právnej ochrany vo všetkých členských štátoch.

1.10

Opatrenie Spoločenstva by malo byť vo forme jednotnej smernice, ktorá bude pokrývať všetky štyri uvedené dôvody diskriminácie. Aby boli právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy zosúladené a zlučiteľné, táto nová smernica by sa mala uplatňovať na všetky oblasti mimo zamestnania a povolania, ktoré zahŕňa smernica o rasovej rovnosti. Podľa EHSV predstavuje jednotná smernica mnohé výhody: podnikom a iným poskytovateľom tovarov alebo služieb by poskytla maximálnu jasnosť, pričom by podporila včasné dodržiavanie jej ustanovení; účinnejším spôsobom by zahrnula ochranu pred viacnásobnou diskrimináciou a prispela by k väčšej sociálnej súdržnosti.

1.11

EHSV preto víta rozhodnutie Európskej komisie oznámené 2. júla 2008, ktoré sa týka návrhu na vypracovanie novej smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.

1.12

Nové právne predpisy musia zabezpečiť, aby sa právo na rovnaké zaobchádzanie neoslabilo alebo nezmenšilo, a aby neviedlo k zníženiu úrovne ochrany pred diskrimináciou, ktorú poskytujú súčasné zákony EÚ alebo vnútroštátne zákony. Nová smernica by mala poskytnúť rámec pre dodržiavanie záväzkov týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania, ktoré vyplývajú z Dohovoru Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, a mala by tiež obsahovať ustanovenie o prístupe a primeraných úpravách, aby sa osoby so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere zúčastňovať na živote v spoločnosti. Mala by umožniť prijatie opatrení zameraných na pozitívnu akciu a prednostné zaobchádzanie z dôvodov veku alebo zdravotného postihnutia, ak je to v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Smernica nesmie pripustiť všeobecné odôvodnenie priamej diskriminácie, ale mala by dovoliť diskrimináciu vtedy, ak slúži na podporu rovnakého zaobchádzania a rešpektovania ľudskej dôstojnosti. Mala by stanoviť požiadavku na zriadenie alebo rozšírenie špecializovaných orgánov, ktoré by sa zaoberali otázkou rovnakého zaobchádzania so zreteľom na ostatné štyri dôvody.

2.1

Právo na rovnaké zaobchádzanie je univerzálnym právom a zároveň základnou zásadou práva Spoločenstva. Má svoj pôvod v medzinárodných nástrojoch, ktorých zmluvnými stranami sú všetky členské štáty, a v ústavných tradíciách členských štátov. Je zakotvené aj v článkoch 21 a 22 Charty základných práv.

2.2

Právo na rovnaké zaobchádzanie so ženami a s mužmi na pracovisku, ktoré sa zaviedlo pred viac ako 30 rokmi, predstavuje kľúčový prvok vo vývoji EÚ. Pre spravodlivý vnútorný trh, slobodu pohybu a vytváranie silnej a súdržnej európskej spoločnosti ostáva rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi naďalej základnou podmienkou.

2.3

V priebehu deväťdesiatych rokov rástlo vedomie o potrebe prijať opatrenia, ktorých cieľom by bol boj proti diskriminácii z dôvodov iných ako je pohlavie a v oblastiach mimo zamestnania. Začlenenie článku 13 do Amsterdamskej zmluvy bolo významnou udalosťou vo vývoji, pretože viedla k novým právomociam a rozšíreniu záväzku zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie. Článok 13 zaväzuje EÚ, aby bojovala proti diskriminácii nielen z dôvodu pohlavia, ale aj rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie.

2.4

Rada v súvislosti s diskrimináciou z týchto ďalších dôvodov uznala naliehavú potrebu konať a v roku 2000 prijala dve smernice: smernicu o rasovej rovnosti (2000/43/ES) a smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (2000/78/ES). V roku 2004 prijala Rada smernicu o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (2004/113/ES).

2.5

Všetky tri smernice vo svojej preambule odkazujú na článok 6 Zmluvy o Európskej únii a uvádzajú, že právo na rovnaké zaobchádzanie je základným právom, ktoré sa opiera o medzinárodné nástroje, ktorých zmluvnými stranami sú všetky členské štáty, a o ústavné tradície spoločné všetkým členským štátom.

2.6

Túto zásadu potvrdil Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor ES“) vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania o otázke interpretácie smernice Rady 2000/78/ES v súvislosti s diskrimináciou na základe veku vo veci Werner Mangold proti Rüdiger Helm  (1).

Nie je dôvod predpokladať, že by Súdny dvor ES rovnakým spôsobom nepotvrdil uplatňovanie tejto zásady na iné formy diskriminácie uvedené v smernici 2000/78/ES.

2.7

V konaní vo veci Coleman proti Attridge Law, v ktorej bol Súdny dvor ES požiadaný, aby rozhodol o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa pôsobnosti smernice Rady 2000/78/ES, generálny advokát vo svojom stanovisku uviedol (2), že

2.8

V smernici o rasovej rovnosti (3), ako i v smernici o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (4) Rada potvrdzuje svoj názor, že diskriminácia z dôvodov uvedených v článku 13 Zmluvy o ES môže sťažiť dosiahnutie cieľov Európskeho spoločenstva definovaných v článku 2 Zmluvy o ES, najmä podporu vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovnoprávne postavenie žien a mužov, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.

2.9

Lisabonská zmluva pripisuje boju proti diskriminácii z dôvodov uvedených v článku 13 (5) nový význam, pretože ho označuje za špecifický cieľ EÚ pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností (6).

3.1

Smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu v zamestnaní a povolaní. Smernicou o rasovej rovnosti sa implementuje zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod nielen v zamestnaní a povolaní, ale aj v oblastiach sociálnej ochrany vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, sociálnych výhod, vzdelávania a prístupu k tovarom a službám a poskytovania tovarov a služieb, ktoré má verejnosť k dispozícii, vrátane bývania.

3.2

Smernica o rovnakom prístupe k tovarom a službám dopĺňa ochranu pred diskrimináciou v zamestnaní a povolaní založenou na pohlaví, ktorá je zahrnutá v smerniciach prijatých na základe článku 141 Zmluvy o ES (7), a implementuje zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v prístupe k tovarom a službám a pri ich poskytovaní.

3.3

Rada v smernici o rasovej rovnosti (8) a v smernici o rovnakom prístupe k tovarom a službám (9) uznala, že pokiaľ sa má zabezpečiť plná účasť všetkých osôb, treba ochranu pred diskrimináciou rozšíriť na oblasti mimo zamestnania.

3.4

EHSV uznal (10) význam prístupnosti elektronických technológií v boji proti diskriminácii a pre umožnenie plnej účasti všetkých skupín na živote spoločnosti. Zároveň odporúčal prijať právne predpisy na základe článku 13 Zmluvy o ES, aby sa dosiahla spoločná vysoká úroveň opatrení v oblasti prístupnosti elektronických technológií.

3.5

EHSV je presvedčený, že odstránenie diskriminácie na pracovnom trhu a mimo neho je rozhodujúce pre dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie. V opačnom prípade bude diskriminácia v oblasti sociálnej ochrany, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania alebo bývania alebo v prístupe k základným verejným a súkromným službám znemožňovať pokrok smerom k trvalo udržateľnému rastu a väčšiemu počtu kvalitnejších pracovných miest.

4.1

Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých poskytol v roku 2007 inštitúciám EÚ, vládam členských štátov a občianskej spoločnosti cennú príležitosť zamyslieť sa nad významom zásady rovnakého zaobchádzania a nad odstránením diskriminácie pri vytváraní spoločnosti, ktorá bude vo väčšej miere sociálne inkluzívna. Táto iniciatíva poukázala na skutočnosť, ktorú jasne konštatovala Rada, keď uviedla, že „v EÚ naďalej existuje nerovnosť a diskriminácia na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, zdravotného postihnutia, náboženského vyznania alebo viery alebo sexuálnej orientácie, na čo výrazne doplácajú dotknuté ženy a muži a európska spoločnosť ako celok“. (11)

4.2

Európsky rok taktiež upozornil na rozdiely v ochrane pred diskrimináciou v súčasných právnych predpisoch EÚ (opísané v bodoch 3.1 a 3.2). EHSV sa obáva, aby sa odmietanie spravodlivého zaobchádzania, vrátane diskriminačného správania zo strany inštitúcií, z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v článku 13 Zmluvy o ES v oblastiach ako sú zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, prístup k tovarom a službám a bývaniu, nepodieľalo na pretrvávajúcej nerovnosti v prístupe k zamestnaniu a aby výrazne neovplyvnilo kvalitu života jednotlivcov a ich schopnosť plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti.

5.1

Ako konštatovala Rada, „Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých 2007 poukázal na vážne problémy vyplývajúce z viacnásobnej diskriminácie“ (12).

5.2

Pojem „viacnásobná diskriminácia“ uznáva zložitosť identity každej ľudskej bytosti. K viacnásobnej diskriminácii dochádza vtedy, keď je osoba vystavená diskriminácii alebo obťažovaniu z dôvodov, ktoré tvoria súčasť jej identity.

5.3

V decembri 2007 (13) bola uverejnená správa o výskume Dánskeho inštitútu pre ľudské práva s názvom Tackling Multiple Discrimination – Practices, policies and laws (Boj proti viacnásobnej diskriminácii – postupy, politické opatrenia a zákony). Na základe akademického a právneho výskumu a konzultácií so zainteresovanými stranami autori dospeli k záveru, že boj proti diskriminácii a nerovnosti si vyžaduje realizovateľné riešenia pre boj proti viacnásobnej diskriminácii (14).

5.4

Antidiskriminačné právne predpisy EÚ a antidiskriminačné vnútroštátne zákony, ktorými sa transponujú predpisy EÚ, by mali poskytovať ochranu pred všetkými formami viacnásobnej diskriminácie a právo na ich nápravu. Aby to bolo možné dosiahnuť, treba rovnakú ochranu pred diskrimináciou zo všetkých dôvodov. V súčasnosti to v rámci právnych predpisoch EÚ okrem oblasti zamestnania neplatí.

6.1

Hoci zatiaľ všetky členské štáty riadne netransponovali smernicu o rasovej rovnosti a rámcovú smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (15), mnohé členské štáty prijali zákony, ktoré zakazujú diskrimináciu, a ktoré prekračujú požiadavky súčasných smerníc na základe článku 13 Zmluvy o ES.

6.2

Analytická štúdia (16) uverejnená v decembri 2006 skúmala vnútroštátne zákony zakazujúce diskrimináciu v oblastiach mimo zamestnania a povolania založenú na pohlaví, sexuálnej orientácii, zdravotnom postihnutí, náboženskom vyznaní alebo viere a veku.

Autori štúdie uvádzajú, že azda najvýraznejšou črtou skúmaných európskych krajín je po prvé skutočnosť, že väčšina krajín v značnej miere prekračuje súčasné požiadavky Európskeho spoločenstva a v rôznych formách poskytuje právnu ochranu pred diskrimináciou založenou na väčšine dôvodov, ktoré tvoria tému uvedenej správy, a po druhé rôznosť rozsahu a charakteru takejto ochrany v jednotlivých krajinách (17).

6.3

Autori konštatovali, že existujú veľké rozdiely v súvislosti s dôvodmi diskriminácie, pre ktoré sa podľa príslušných oblastí činnosti poskytuje ochrana, ako i v súvislosti s právnym rámcom tejto ochrany, ktorý tvoria národné ústavy, generické antidiskriminačné zákony, vnútroštátne alebo regionálne zákony alebo osobitné zákony upravujúce konkrétne oblasti ako napríklad bývanie alebo vzdelávanie. Všetky skúmané dôvody alebo oblasti sa v jednotlivých krajinách rôznym spôsobom líšili charakterom a formou poskytnutých práv na nediskrimináciu a rozsahom udelených výnimiek (18). Porovnanie členských štátov, ktoré uskutočnili autori Bell, Chopin a Palmer, (19) potvrdzuje tieto zistenia dokazujúce existenciu rozdielov a nesúladu.

6.4

Rada vo svojom uznesení o nadviazaní na Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých uznala, že špecializované orgány na podporu rovnakého zaobchádzania sú alebo by sa mohli stať kľúčovými hnacími silami v boji proti diskriminácii a v presadzovaní zásady rovnakého zaobchádzania v každom členskom štáte. Zohrávajú rozhodujúcu úlohu najmä pri zvyšovaní povedomia verejnosti. Smernica o rasovej rovnosti, smernica o rovnakom prístupe k tovaru a službám a smernica o rovnosti žien a mužov (20) (prepracované znenie) ukladá členským štátom povinnosť zriadiť špecializované orgány na podporu práv na rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a pohlavie, avšak nekladie požiadavku na zriadenie špecializovaných orgánov v súvislosti s náboženským vyznaním alebo vierou, zdravotným postihnutím, sexuálnou orientáciou alebo vekom. Oblasť právomocí špecializovaných orgánov zriadených členskými štátmi sa výrazne líši: niektoré sa obmedzujú na rasový a etnický pôvod a iné zahŕňajú všetky dôvody diskriminácie uvedené v článku 13 Zmluvy o ES, ako aj ďalšie dôvody (21). Na európskej úrovni existuje sieť Equinet (22) zložená zo samosprávnych alebo vládnych orgánov, ktoré sú v členských štátoch poverené uplatňovaním antidiskriminačných právnych predpisov.

6.5

Agentúra Európskej únie pre základné práva prehodnotila právnu ochranu pred diskrimináciou z dôvodu sexuálnej orientácie v jednotlivých krajinách EÚ (23) a odporučila prijať právne predpisy na úrovni EÚ, ktoré by zabezpečili rovnaké práva na rovnaké zaobchádzanie v súvislosti so všetkými dôvodmi uvedenými v článku 13 Zmluvy o ES.

6.6

EHSV je presvedčený, že neexistuje žiaden dôvod pre existenciu systému antidiskriminačných právnych predpisov EÚ založeného na zmluvnom záväzku, ktorým je boj proti diskriminácii z dôvodov pohlavia, rasového a etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie, a zároveň umožňujúceho a zachovávajúceho nižší stupeň ochrany a obmedzenejšie záruky rovnakého zaobchádzania so zreteľom na niektoré z uvedených dôvodov.

6.7

Bez zosúladených právnych predpisov na úrovni EÚ zahŕňajúcich všetky dôvody, členské štáty nie sú motivované, aby prijímali zosúladené zákony a Európska komisia alebo Rada nedisponujú žiadnym právnym základom pre podniknutie krokov v prípade neprimeranej alebo nerovnej úrovne ochrany pred diskrimináciou, ako je to v súčasnosti.

6.8

EHSV súhlasí s tým, že samotné prijatie právnych predpisov zakazujúcich diskrimináciu nestačí na to, aby sa krajina zbavila problému diskriminácie. Možno však aspoň povedať, že štát tým dokazuje uznanie škodlivého charakteru diskriminácie pre jednotlivcov a spoločnosť a svoj záväzok použiť právne prostriedky na jej odstránenie. Nedostatok antidiskriminačných právnych predpisov naopak vyjadruje celkom odlišný odkaz, ktorým je (chybný) dojem, že takáto diskriminácia neexistuje alebo že nepredstavuje dostatočne závažný problém, ktorý by si vyžadoval prijatie formálnych preventívnych opatrení, alebo, z politického hľadiska to znamená, že odpor potenciálnych pôvodcov diskriminácie voči akejkoľvek forme regulácie zatieňuje snahu zlepšiť kvalitu života všetkých občanov a dosiahnuť väčšiu sociálnu súdržnosť.

6.8.1

Je dokázané, že neformálnymi opatreniami nelegislatívneho charakteru, ktorých cieľom je presadzovanie osvedčených postupov, sa nepodarilo odstrániť hlboko zakorenené diskriminačné správanie.

6.8.2

Antidiskriminačná legislatíva však sama o sebe nebude stačiť na dosiahnutie stanovených cieľov, ak ju nebude sprevádzať komplexný program zameraný na zvyšovanie povedomia a na vzdelávanie a jej účinné uplatňovanie.

7.1

EHSV je toho názoru, že zachovanie súčasného, hierarchicky usporiadaného a nesúladného systému ochrany Spoločenstva pred diskrimináciou škodí dosiahnutiu cieľov EÚ:

7.2

Rada vo svojom uznesení o nadviazaní na Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých vyjadrila znepokojenie nad pretrvávajúcou diskrimináciou a:

8.1

Treba nevyhnutne prijať nové právne predpisy, ktorými sa bude implementovať zásada rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na zdravotné postihnutie, náboženské vyznanie alebo vieru, sexuálnu orientáciu alebo vek v oblastiach mimo zamestnania s cieľom reagovať na obavy Rady a zabezpečiť zosúladené minimálne normy ochrany v celej EÚ.

8.2

Vzhľadom na povahu a rozsah javov, ktorých sa týka súčasná miera diskriminácie a jej vplyv na dosiahnutie cieľov EÚ, a na potrebu zabezpečiť spoločný vysoký stupeň ochrany pred diskrimináciou vo všetkých členských štátoch, opatrenia na úrovni členských štátov nie sú dostatočné, a preto sú nevyhnutné opatrenia na úrovni Spoločenstva v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality obsiahnutými v článku 5 Zmluvy o ES.

8.3

EHSV odporúča, aby mal nový právny predpis formu jednotnej smernice zakazujúcej diskrimináciu založenú na zdravotnom postihnutí, náboženskom vyznaní alebo viere, sexuálnej orientácii alebo veku vo všetkých oblastiach mimo zamestnania v rozsahu pôsobnosti smernice o rasovej rovnosti a obsahujúcej požiadavku na zriadenie alebo rozšírenie orgánu na podporu rovnakého zaobchádzania, ktorý bude v plnej miere oprávnený zaoberať sa všetkými záležitosťami v súlade s týmto právnym predpisom. Toto odporúčanie bolo hlavným odporúčaním Agentúry Európskej únie pre základné práva (26).

8.3.1

Hoci EHSV uznáva, že ochrana pred diskrimináciou, ktorú poskytujú terajšie antidiskriminačné smernice, by sa mala posilniť, vrátane jasného uznania inštitucionálnej diskriminácie, súčasnou prioritou výboru je zabezpečiť ochranu pred diskrimináciou z uvedených dôvodov na rovnakej úrovni ako je to v súčasnosti v prípade diskriminácie z dôvodu rasového a etnického pôvodu.

8.4

EHSV si uvedomuje, že prvotnou reakciou mnohých organizácií (najmä malých podnikov) na nový legislatívny návrh budú skutočné obavy týkajúce sa nákladov spojených s dodržiavaním ustanovení tohto návrhu. Vzhľadom na viacnásobné aspekty pravidiel je ich dodržiavanie pre podniky „mimoriadne ťažké“ (27). EHSV nie je presvedčený, že prijatie jedinej smernice stanovujúcej spoločnú európsku normu ochrany pred diskrimináciou v oblastiach mimo zamestnania by viedlo k výrazným novým nákladom. V mnohých prípadoch by náklady spojené s dodržiavaním predpisu boli vo veľkej miere kompenzované zvýšením počtu zákazníkov vyplývajúcim z odstránenia diskriminácie. Podľa názoru 89,9 % podnikov spolupracujúcich s European Business Test Panel on Anti-discrimination sú potrebné právne predpisy, ktoré zabezpečia rovnakú úroveň ochrany pred diskrimináciou v celej EÚ (28).

8.5

EHSV si je vedomý argumentov v prospech samostatných smerníc pre každý z príslušných dôvodov diskriminácie, avšak domnieva sa, že by sa rozhodne mala uprednostniť jediná smernica zahŕňajúca všetky štyri dôvody, aby:

8.6

Smernica o rasovej rovnosti stanovila hlavné oblasti mimo zamestnania, ktoré spadajú do právomocí EÚ, a v ktorých bude v záujme dosiahnutia cieľov EÚ užitočné a nevyhnutné predchádzať diskriminácii založenej na zdravotnom postihnutí, náboženskom vyznaní alebo viere, sexuálnej orientácii a veku. EHSV dôrazne odporúča, aby boli tieto isté oblasti plne zahrnuté do pôsobnosti novej smernice.

8.7

EHSV súhlasí s tým, že v súlade so zásadou subsidiarity sú za organizovanie a poskytovanie služieb a/alebo za iné aspekty regulácie v niektorých oblastiach činnosti ako je napríklad bývanie, vzdelávanie alebo niektoré ďalšie verejné služby, zodpovedné v prvom rade členské štáty, či už na ústrednej alebo regionálnej úrovni. EHSV sa však domnieva, že na základe článku 5 Zmluvy o ES jedine právny predpis na úrovni EÚ zabezpečí nevyhnutné spoločné súhrnné normy rovnakého zaobchádzania na vysokej úrovni vo všetkých týchto oblastiach činnosti.

8.8

EHSV preto víta rozhodnutie Európskej komisie oznámené 2. júla 2008, ktoré sa týka návrhu novej smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu v oblastiach mimo zamestnania, ktoré upravuje smernica a rasovej rovnosti. Európskej komisii boli predložené predchádzajúce návrhy tohto stanoviska, a preto výbor verí, že argumenty a predbežné závery študijnej skupiny EHSV, ktoré obsahovali odporúčanie prijať smernicu v tejto navrhovanej forme, pomohli Európskej komisii pri prijímaní jej rozhodnutia. Výbor ďalej verí, že toto stanovisko vo svojej konečnej podobe môže podporiť členské štáty, aby uznali hodnotu a význam právneho predpisu EÚ na tento účel a pomôcť im prispieť k jeho pozitívnemu vývoju a prijatiu.

8.9

EHSV schvaľuje rozhodnutie Európskej komisie navrhnúť smernicu, ktorá bude v maximálnej miere zosúladená so smernicami prijatými na základe článku 13 Zmluvy o ES, bude obsahovať rovnaké definície priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovania a pozitívnej akcie, bude sa uplatňovať na všetky osoby v členskom štáte vrátane príslušníkov tretích krajín a ktorá členským štátom uloží rovnaké povinnosti zabezpečiť právo na nápravu, účinné, primerané a odradzujúce sankcie, ochranu pred prenasledovaním a prenesené dôkazné bremeno. Rovnako dôležité sú zosúladené povinnosti zvyšovať povedomie verejnosti a podporovať dialóg so sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami.

8.10

EHSV odporúča, aby Rada a ďalšie inštitúcie EÚ pri skúmaní navrhovanej smernice zohľadnili nasledujúce aspekty, ktoré umožnia, aby v jej konečnej verzii boli obsiahnuté tieto ciele opísané výborom:

8.10.1

Zachovanie úrovne ochrany: nová smernica nesmie byť zámienkou na zníženie úrovne ochrany pred diskrimináciou v žiadnom právnom akte EÚ a členské štáty nesmú použiť implementáciu smernice ako dôvod zníženia ich súčasnej úrovne ochrany pred diskrimináciou.

8.10.2

Rovnaké zaobchádzanie a primeraná úprava pre osoby so zdravotným postihnutím: mimo oblasti zamestnania sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú s rovnakými alebo vážnejšími prekážkami, ktoré im znemožňujú plnú účasť na živote spoločnosti. Nová smernica by mala všetkým členským štátom poskytnúť rámec pre dodržiavanie svojich záväzkov v oblasti rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie podľa Dohovoru Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

8.10.2.1

Všetky osoby zapojené do poskytovania sociálnej ochrany vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, sociálnych výhod, vzdelávania, tovarov a služieb vrátane bývania, by podľa novej smernice mali byť povinné:

8.10.2.2

Ako formu diskriminácie by mala nová smernica definovať nezabezpečenie primeranej dostupnosti alebo neposkytnutie primeraných úprav konkrétnej osobe so zdravotným postihnutím, ak by takéto opatrenia nekládli na poskytovateľa neprimerané bremeno.

8.10.3

Viacnásobná diskriminácia: smernica by mala potvrdiť, že zásada rovnakého zaobchádzania zahŕňa ochranu pred viacnásobnou diskrimináciou, aby sa táto ochrana stala účinnou v práve EÚ a vo vnútroštátnom práve.

8.10.4

Pozitívna akcia: nerovnosť je pevne zakorenená v oblastiach činnosti iných ako zamestnanie a povolanie; ide napríklad o oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania a prístupu k službám ako sú hotely, reštaurácie, finančné služby a služby spojené s cestovaním. Nová smernica by preto členským štátom mala výslovne dovoliť zachovať alebo prijať opatrenia, ktorých cieľom bude prevencia alebo odškodnenie nevýhod spojených s náboženským vyznaním alebo vierou, zdravotným postihnutím, vekom alebo sexuálnou orientáciou.

8.10.5

Prednostné zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia alebo veku: nová smernica by mala uznať prax v členských štátoch, na základe ktorej sa osobám z dôvodu ich veku alebo štatútu osoby so zdravotným postihnutím poskytuje prednostné zaobchádzanie. Väčšina týchto služieb alebo výhod spojená s vekom alebo zdravotným postihnutím prispieva k väčšiemu sociálnemu začleneniu starších alebo mladých osôb a osôb so zdravotným postihnutím. Nová smernica by nemala odradiť organizácie verejného alebo súkromného sektora od poskytovania takýchto výhod, ak sú určené na prekonanie alebo zmiernenie fyzických, finančných alebo psychologických prekážok v rovnakej účasti na živote spoločnosti. Smernica by mala umožniť členským štátom prijať takéto opatrenia, ak zodpovedajú legitímnemu cieľu, ktorý je v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané.

8.10.6

Akékoľvek výnimky sa musia presne definovať. EHSV si uvedomuje, že za určitých okolností môže byť rozdielne zaobchádzanie na základe dôvodu, na ktorý sa vzťahuje ochrana pred diskrimináciou, primerané a nutné, avšak odmieta zavedenie všeobecného odôvodnenia pre priamu diskrimináciu. Výnimky zo zákazu diskriminácie by nemali byť také široké, aby odstránili dosah ochrany, ktorú má smernica poskytovať. Na druhej strane by však smernica nemala byť neprimerane komplikovaná, a preto by nemala obsahovať dlhý zoznam špecifických výnimiek vzťahujúcich sa na konkrétne okolnosti alebo dôvody. Rozdielne zaobchádzanie by sa v rámci antidiskriminačných zákonov malo povoliť iba vtedy, ak slúži na podporu a posilnenie rovnakého zaobchádzania a ľudskej dôstojnosti a ak neoslabuje dosah antidiskriminačných ustanovení.

8.10.7

Vymáhateľnosť práv: Nová smernica by mala uznať význam a hodnotu organizovanej občianskej spoločnosti a zároveň by mala umožniť združeniam alebo organizáciám, ktoré majú legitímny záujem zabezpečiť súlad s touto smernicou, podať návrh na začatie konania na súde alebo správnom orgáne v mene osôb alebo na podporu osôb, ktoré sú obeťami diskriminácie.

8.10.8

Špecializované orgány: existencia nezávislých špecializovaných orgánov disponujúcich vhodnými prostriedkami a právomocami na výkon úloh, ktoré im vymedzuje smernica o rasovej rovnosti (30) alebo smernica o rovnakom prístupe k tovarom a službám (31), nepochybne vo veľkej miere prispieva k zvyšovaniu povedomia verejnosti o vnútroštátnych predpisoch a k ich uplatňovaniu, ako aj k podpore rovnakého zaobchádzania. Nová smernica by mala obsahovať požiadavku na zriadenie orgánu alebo orgánov (alebo rozšírenie existujúceho orgánu) na podporu boja proti diskriminácii založenej na náboženskom vyznaní alebo viere, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Okrem toho by tieto orgány mali byť poverené pravidelným hodnotením výsledkov antidiskriminačných opatrení.