(1)

Súčasná vojenská agresia Ruskej federácie proti Ukrajine a prebiehajúci ozbrojený konflikt zásadne zmenili bezpečnostnú situáciu v Európe. V dôsledku tejto vojenskej agresie čelí Únia, a najmä jej východné regióny, značnému prílevu osôb. To predstavuje ďalšiu výzvu v čase, keď sa hospodárstva členských štátov naďalej zotavujú z dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19.

(2)

Členské štáty už môžu v rámci svojich programov politiky súdržnosti financovať širokú škálu investícií na riešenie migračných výziev v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) vrátane dodatočných zdrojov sprístupnených vo forme Pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (ďalej len „REACT-EU“) s cieľom poskytnúť pomoc na podporu nápravy dôsledkov krízy v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva. Opatrenia môžu zahŕňať investície do oblastí sociálneho začlenenia, zdravia, vzdelávania, zamestnanosti, bývania a starostlivosti o deti, a to aj prostredníctvom investícií do infraštruktúry, obnovy znevýhodnených mestských oblastí, opatrení na zníženie priestorovej a vzdelanostnej izolácie migrantov, a startupov. Členské štáty môžu presmerovať zostávajúce zdroje v rámci svojich programov na riešenie takýchto migračných výziev. Okrem toho sa Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „FEAD“) môže použiť aj na poskytovanie potravinovej a základnej materiálnej pomoci osobám postihnutým vojenskou agresiou Ruskej federácie vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín.

(3)

Zatiaľ čo v prípade dodatočných zdrojov sprístupnených v rámci REACT-EU sa už využívajú viaceré flexibilné možnosti pri ich vykonávaní, zdroje EFRR, ESF a FEAD z viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 je potrebné využívať flexibilnejšie. Keďže migračné výzvy v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine si vyžadujú naliehavé riešenie, výdavky na operácie zamerané na riešenie uvedených výziev by mali byť oprávnené odo dňa, keď sa začala uvedená vojenská agresia. Okrem toho by sa v prípade takýchto operácií mala zvýšiť flexibilita pri využívaní EFRR a ESF, aby sa dostupné finančné prostriedky v programoch mohli využiť rýchlo za predpokladu, že príslušná operácia je v súlade s operačným programom, ktorý obsahuje v prípade potreby zmeny. Uvedená flexibilita by mala dopĺňať možnosti doplnkového financovania operácií, ktoré už sú stanovené. Mali by sa zaviesť aj zjednodušené postupy podávania správ týkajúcich sa údajov o účastníkoch týchto operácií.

(4)

S cieľom zabezpečiť, aby dotknuté osoby mohli bezodkladne využívať pomoc v rámci FEAD, je vhodné umožniť členským štátom zmeniť určité prvky operačných programov podporovaných z FEAD bez toho, aby bolo potrebné prijať rozhodnutie Komisie.

(5)

Podpora poskytnutá v rámci politiky súdržnosti by mala mať doplnkový charakter, najmä vo vzťahu k akciám financovaným z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, aby sa maximalizoval vplyv dostupných finančných prostriedkov.

(6)

Členské štáty boli bezprecedentným spôsobom zasiahnuté dôsledkami pandémie ochorenia COVID-19. Celkový vplyv tejto pandémie vyvolal v dôsledku náhleho a výrazného zvýšenia verejných investícií potrebných v systémoch zdravotnej starostlivosti členských štátov a v iných odvetviach ich hospodárstiev veľmi veľký tlak na rozpočty členských štátov. Takisto hrozilo, že sa naruší podpora poskytovaná najodkázanejším osobám. To vyvolalo výnimočnú situáciu, ktorú bolo potrebné riešiť pomocou špecifických opatrení.

(7)

V záujme riešenia dôsledkov výskytu ochorenia COVID-19 sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (3) a (EÚ) č. 1303/2013 (4) zmenili nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 (5) s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu pri vykonávaní programov podporovaných z EFRR, ESF a Kohézneho fondu (ďalej len „fondy“) a z Európskeho námorného a rybárskeho fondu. Keďže sa však závažné negatívne účinky uvedenej krízy na hospodárstva a spoločnosti Únie zhoršili, obe nariadenia boli znova zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/558 (6).

Okrem toho v snahe reagovať na dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na najodkázanejšie osoby bolo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/559 (7) zmenené aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 (8) s cieľom zaviesť osobitné opatrenia pre FEAD na riešenie výskytu ochorenia COVID-19. Uvedené zmeny poskytli mimoriadnu dodatočnú flexibilitu, aby sa členským štátom umožnilo sústrediť sa na potrebnú reakciu na bezprecedentnú krízu tým, že sa posilní možnosť mobilizovať nevyužitú podporu z fondov a že sa zjednodušia procedurálne požiadavky spojené s vykonávaním programov s cieľom riešiť potrebu rýchlej reakcie na uvedenú krízu. Následnou zmenou nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 zavedenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2221 (9) sa sprístupnili značné dodatočné zdroje v rámci REACT-EU s cieľom poskytnúť pomoc na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou ochorenia COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva.

V rámci toho istého balíka bolo nariadenie (EÚ) č. 223/2014 zmenené aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/177 (10) s cieľom umožniť členským štátom mobilizáciu týchto dodatočných zdrojov pre najodkázanejšie osoby v súvislosti s vykonávaním FEAD.

(8)

Aj keď flexibilita a dodatočné zdroje poskytnuté na programované obdobie 2014 – 2020 pomohli členským štátom pri ich reakcii na krízu a v ich úsilí o obnovu, výskyt nových variantov koronavírusu, najmä variantu omikron, ako aj rozsiahle sprísnenie obmedzení v poslednom štvrťroku 2021 mali naďalej závažné negatívne účinky na hospodárstva a spoločnosti členských štátov a bránili normálnemu vykonávaniu programov politiky súdržnosti a programov podporovaných z FEAD. Súčasná vojenská agresia Ruskej federácie a z nej vyplývajúce migračné toky uvedené účinky ešte zhoršili a hrozí, že ešte viac oslabia oživenie hospodárstva Únie. V súlade s možnosťou stanovenou v nariadení (EÚ) 2020/558 je preto potrebné stanoviť mimoriadne rozšírenie jedného z opatrení zavedených uvedeným nariadením, a síce možnosť uplatňovať mieru spolufinancovania vo výške 100 % za účtovný rok 2020/2021 aj na nasledujúci účtovný rok.

(9)

S cieľom znížiť záťaž verejných rozpočtov, ktorá vyplýva z potreby reagovať na krízovú situáciu, urýchliť vykonávanie programov a umožniť potrebné investície na obnovu regiónov by sa preto členským štátom mala výnimočne poskytnúť možnosť uplatňovať v programe podporovanom z EFRR, ESF, Kohézneho fondu alebo FEAD mieru spolufinancovania vo výške 100 % aj na účtovný rok 2021/2022.

(10)

V záujme dodržania stropov platieb viacročného finančného rámca na roky 2022 a 2023 by sa na tieto roky mal stanoviť strop platieb vyplývajúcich z uplatňovania miery spolufinancovania vo výške 100 % v rámci EFRR, Kohézneho fondu alebo ESF. Platby, ktoré nemožno vykonať v dôsledku uplatnenia uvedených stropov, by mala Komisia uhradiť v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov pri najbližšej príležitosti buď schválením účtov, alebo formou následných platieb. Takýto odklad platieb by nemal mať vplyv na schválenie účtov ani by nemal mať žiadny iný účinok.

(11)

Keďže uplatňovanie miery spolufinancovania vo výške 100 % nebude mať podstatný vplyv na obsah samotných operačných programov, je vhodné umožniť jej rýchlu realizáciu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnutie Komisie o schválení zmeny tabuliek týkajúcich sa financií v rámci operačného programu vykonanej členskými štátmi. Členský štát by však mal pred predložením konečnej žiadosti o platbu za účtovný rok oznámiť zrevidované tabuľky týkajúce sa financií. Potenciálne následné zmeny vrátane hodnôt ukazovateľov sa môžu vykonať v rámci neskoršej zmeny programu po skončení účtovného roka.

(12)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zaviesť flexibilné opatrenia pri poskytovaní podpory z fondov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(13)

Nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 223/2014 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(14)

Vzhľadom na naliehavosť potreby riešiť migračné výzvy spôsobené súčasnou vojenskou agresiou Ruskej federácie a pretrvávajúcou krízou v oblasti verejného zdravia vyplývajúcou z pandémie ochorenia COVID-19 sa považuje sa vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(15)

Vzhľadom na to, že je potrebné umožniť členským štátom, aby svoje programy včas zmenili a mohli tak využívať uplatňovanie miery spolufinancovania vo výške 100 % za účtovný rok 2021/2022, malo by toto nariadenie z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,