a)

oddeliteľný, to znamená, že je možné ho oddeliť alebo rozdeliť od účtovnej jednotky a predať, previesť, poskytnúť na základe licencie, prenajať alebo vymeniť, a to buď samostatne, alebo spolu s príslušnou zmluvou, identifikovateľným majetkom alebo záväzkom, bez ohľadu na to, či tak účtovná jednotka plánuje urobiť, alebo

b)

vyplýva zo zmluvných alebo iných zákonných práv bez ohľadu na to, či sú tieto práva prevoditeľné alebo oddeliteľné od účtovnej jednotky alebo od iných práv alebo povinností.

a)

prevodom peňazí, peňažných ekvivalentov alebo iného majetku (vrátane čistých aktív, ktoré tvoria podnik),

b)

prostredníctvom vzniku záväzkov,

c)

emitovaním podielov na vlastnom imaní,

d)

poskytnutím viac ako jedného typu plnenia alebo

e)

bez prevodu plnenia, ako napríklad iba prostredníctvom zmluvy (pozri odsek 43).

a)

jeden alebo viac podnikov sa stane dcérskymi spoločnosťami nadobúdateľa alebo čisté aktíva jedného, alebo viacerých podnikov sa právne zlúčia do nadobúdateľa,

b)

jedna kombinujúca sa účtovná jednotka prevedie svoje čisté aktíva alebo jej vlastníci prevedú svoje podiely na vlastnom imaní na inú kombinujúcu sa účtovnú jednotku alebo na jej vlastníkov,

c)

všetky kombinujúce sa účtovné jednotky prevedú svoje čisté aktíva, alebo vlastníci týchto jednotiek prevedú svoje podiely na vlastnom imaní do novovytvorenej účtovnej jednotky (čo sa niekedy označuje ako „roll-up transakcia“ alebo „put-together transakcia“), alebo

d)

skupina bývalých vlastníkov jednej z kombinujúcich sa účtovných jednotiek ovládne kombinovanú účtovnú jednotku.

a)

začal uskutočňovať hlavné plánované činnosti,

b)

má zamestnancov, duševné vlastníctvo a ostatné vstupy a procesy, ktoré by sa mohli uplatňovať na tieto vstupy,

c)

plní plán s cieľom produkovať výstupy a

d)

bude schopný získať prístup k zákazníkom, ktorí budú nakupovať tieto výstupy.

a)

relatívne hlasovacie práva v kombinovanej účtovnej jednotke po podnikovej kombinácii – nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorej vlastníci ako skupina získajú najväčšiu pomernú časť hlasovacích práv v kombinovanej účtovnej jednotke. Pri určovaní toho, ktorá skupina vlastníkov si ponecháva alebo získava najväčšiu pomernú časť hlasovacích práv, berie účtovná jednotka do úvahy existenciu všetkých nezvyčajných alebo osobitných dohôd o hlasovacích právach a opcií, warrantov alebo konvertibilných cenných papierov.

b)

Existencia veľkého menšinového podielu s hlasovacími právami na kombinovanej účtovnej jednotke, ak žiaden iný vlastník alebo organizovaná skupina vlastníkov nemá významný hlasovací podiel – nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorej jediný vlastník alebo organizovaná skupina vlastníkov vlastní najväčší menšinový podiel na hlasovacími právach v kombinovanej účtovnej jednotke.

c)

Zloženie riadiaceho orgánu kombinovanej účtovnej jednotky – nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorej vlastníci sú schopní zvoliť alebo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu kombinovanej účtovnej jednotky.

d)

Zloženie vyššieho manažmentu kombinovanej účtovnej jednotky – nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorej (bývalý) manažment prevláda v manažmente kombinovanej účtovnej jednotky.

e)

Podmienky výmeny podielov na vlastnom imaní – nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorá uhrádza prémiu nad predakvizičnou reálnou hodnotou podielov na vlastnom imaní inej kombinujúcej sa účtovnej jednotky alebo iných účtovných jednotiek.

a)

verejne obchodovanej účtovnej jednotky ako nadobúdaného subjektu na účtovné účely (účtovný nadobúdaný subjekt) a

b)

súkromnej účtovnej jednotky ako nadobúdateľa na účtovné účely (účtovný nadobúdateľ).

a)

majetok a záväzky spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ), vykázané a ocenené v ich účtovných hodnotách pred kombináciou,

b)

majetok a záväzky spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt), vykázané a ocenené v súlade s týmto IFRS,

c)

nerozdelený zisk a iné zostatky účtov vlastného imania spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ) pred podnikovou kombináciou,

d)

sumu vykázanú ako emitované podiely na vlastnom imaní v konsolidovanej účtovnej závierke, určenú pripočítaním emitovaných podielov na vlastnom imaní spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ), ktoré sú tesne pred podnikovou kombináciou v obehu, k reálnej hodnote spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt), určenej v súlade s týmto IFRS. Štruktúra vlastného imania (t. j. počet a typ emitovaných podielov na vlastnom imaní) však odzrkadľuje štruktúru vlastného imania spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt) vrátane nástrojov vlastného imania, ktoré emitovala spoločnosť, ktorá je z právneho hľadiska materská, na účel uskutočnenia kombinácie. Na základe toho sa upraví vykazovanie štruktúry vlastného imania spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ), s použitím výmenného pomeru stanoveného v dohode o nadobudnutí tak, aby odzrkadľovala počet akcií spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt), emitovaných v rámci spätnej akvizície,

e)

pomerný podiel nekontrolného podielu na účtovných hodnotách nerozdeleného zisku a iných podieloch na vlastnom imaní spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ) pred kombináciou, ktorým sa zaoberajú odseky B23 a B24.

a)

počet kmeňových akcií v obehu od začiatku tohto obdobia do dátumu nadobudnutia sa vypočíta na základe váženého priemeru počtu kmeňových akcií subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdaný (účtovný nadobúdateľ), ktoré sú v obehu počas obdobia, vynásobeného výmenným pomerom stanoveným v dohode o fúzii a

b)

počet kmeňových akcií v obehu od dátumu nadobudnutia do konca tohto obdobia predstavuje aktuálny počet kmeňových akcií subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdateľ (účtovný nadobúdaný subjekt), nesplatených počas tohto obdobia.

a)

zisku alebo straty subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdaný, priraditeľným kmeňovým akcionárom v každom z týchto období,

b)

historickým váženým priemerom počtu kmeňových akcií subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdaný, ktoré sú v obehu, vynásobeným výmenným pomerom stanoveným v dohode o nadobudnutí.

a)

Nadobúdaný subjekt má v prenájme výrobnú prevádzku v rámci operatívneho lízingu, ktorého podmienky sú vo vzťahu k trhovým podmienkam priaznivé. Lízingové podmienky výslovne zakazujú prevod lízingu (buď prostredníctvom predaja alebo sublízingu). Suma predstavujúca priaznivý rozdiel lízingových podmienok v porovnaní s podmienkami aktuálnych trhových transakcií pre rovnaké alebo podobné položky je nehmotným aktívom, ktoré spĺňa kritérium vzniku na základe zmluvy alebo zákona pre vykazovanie oddelene od goodwillu, a to napriek tomu, že nadobúdateľ nemôže predať alebo inak previesť lízingovú zmluvu.

b)

Nadobúdaný subjekt vlastní a prevádzkuje jadrovú elektráreň. Licencia na prevádzkovanie elektrárne je nehmotným aktívom, ktoré spĺňa kritérium vzniku na základe zmluvy alebo zákona pre vykazovanie oddelene od goodwillu aj v prípade, že nadobúdateľ nemôže túto lízingovú zmluvu predať alebo inak previesť oddelene od nadobudnutej jadrovej elektrárne. Nadobúdateľ môže na účely finančného vykazovania vykazovať reálnu hodnotu prevádzkovej licencie a reálnu hodnotu tejto elektrárne ako jediné aktívum, ak majú tieto aktíva podobné doby použiteľnosti.

c)

Nadobúdaný subjekt vlastní patent na technológiu. Tento patent poskytol na základe licencie ostatným na ich výlučné použitie mimo domáceho trhu výmenou za prijímanie stanoveného percentuálneho podielu z budúcich zahraničných tržieb. Tak patent na technológiu, ako aj súvisiaca licenčná zmluva spĺňajú kritérium vzniku na základe zmluvy alebo zákona pre vykazovanie oddelene od goodwillu aj v prípade, že predaj alebo výmena patentu a súvisiacej licenčnej zmluvy oddelene od seba by neboli uskutočniteľné.

a)

Účastníci trhu si vymieňajú záväzky z prijatých vkladov a súvisiaci nehmotný majetok zo vzťahov s vkladateľmi vo výmenných transakciách. Z tohto dôvodu by mal nadobúdateľ vykázať majetok zo zákazníckeho vzťahu oddelene od goodwillu.

b)

Nadobúdaný subjekt vlastní registrovanú ochrannú známku a zadokumentované, ale nepatentované odborné znalosti, ktoré používa na výrobu produktu s ochrannou známkou. Vlastník musí na to, aby previedol vlastníctvo ochrannej známky, previesť aj všetko ostatné potrebné na to, aby nový vlastník mohol produkovať výrobok alebo službu, ktoré sú nerozoznateľné od tých, ktoré produkoval bývalý vlastník. Keďže nepatentované odborné znalosti sa musia v prípade predaja príslušnej ochrannej známky oddeliť od nadobúdaného subjektu alebo od kombinovanej účtovnej jednotky a predať, spĺňajú kritérium oddeliteľnosti.

a)

Dôvody na transakciu – pochopením dôvodov, prečo strany kombinácie (nadobúdateľ a nadobúdaný subjekt a ich vlastníci, riaditelia a manažéri a ich zástupcovia) uzavreli určitú transakciu alebo dohodu, sa môže ozrejmiť to, či je transakcia súčasťou prevedeného plnenia a nadobudnutého majetku a prevzatých záväzkov. Ak je napríklad transakcia dohodnutá primárne v prospech nadobúdateľa alebo kombinovanej účtovnej jednotky a nie primárne v prospech nadobúdaného subjektu alebo jeho bývalých vlastníkov pred kombináciou, je menej pravdepodobné, že táto pomerná časť uhradenej ceny transakcie (a akýkoľvek súvisiaci alebo záväzky) je súčasťou výmeny za nadobúdaný subjekt. V súlade s tým by nadobúdateľ zaúčtoval túto pomernú časť oddelene od podnikovej kombinácie.

b)

Kto dal podnet na transakciu – aj pochopením toho, kto dal podnet na transakciu, sa môže ozrejmiť, či je súčasťou výmeny za nadobúdaný subjekt. Napríklad transakcia alebo iná udalosť, na ktorú dal podnet nadobúdateľ, môže byť uzatvorená s cieľom poskytovať budúce ekonomické úžitky nadobúdateľovi alebo kombinovanej účtovnej jednotke s malým alebo žiadnym úžitkom, ktorý získal nadobúdaný subjekt alebo jeho bývalí vlastníci pred kombináciou. Na druhej strane, ak dali podnet na transakciu alebo dohodu nadobúdaný subjekt alebo jeho bývalí vlastníci, je menej pravdepodobné, že transakcia je v prospech nadobúdateľa alebo kombinovanej účtovnej jednotky a je pravdepodobnejšie, že transakcia je súčasťou transakcie podnikovej kombinácie.

c)

Načasovanie transakcie – aj načasovanie transakcie môže ozrejmiť, či je súčasťou výmeny za nadobúdaný subjekt. Napríklad transakcia medzi nadobúdateľom a nadobúdaným subjektom, ktorá sa uskutoční pred rokovaniami o podmienkach podnikovej kombinácie, mohla byť uzavretá s tým úmyslom, aby podniková kombinácia poskytovala budúce ekonomické úžitky nadobúdateľovi alebo kombinujúcej sa účtovnej jednotke. V takom prípade nadobúdaný subjekt alebo jeho bývalí vlastníci pred kombináciou pravdepodobne získajú malý alebo žiadny úžitok, s výnimkou úžitkov, ktoré získajú ako súčasť kombinovanej účtovnej jednotky.

a)

v prípade predchádzajúceho nezmluvného vzťahu (ako je súdny spor), v reálnej hodnote,

b)

v prípade predchádzajúceho zmluvného vzťahu je to nižšia suma z týchto bodov i) a ii):

Ak je suma bodu ii) nižšia suma bodu i), rozdiel sa zahrnie ako súčasť zaúčtovania podnikovej kombinácie.

a)

Pokračujúci zamestnanecký pomer – podmienky pokračujúceho zamestnaneckého pomeru predávajúcich akcionárov, ktorí sa stávajú kľúčovými zamestnancami, by mohli predstavovať indikátor podstaty dohody o podmienenom plnení. Relevantné podmienky pokračujúceho zamestnaneckého pomeru môžu byť zahrnuté v zamestnaneckej zmluve, zmluve o nadobudnutí alebo v niektorých ďalších dokumentoch. Dohoda o podmienenom plnení, v rámci ktorej platby automaticky prepadnú v prípade ukončenia zamestnaneckého pomeru, predstavuje odmeňovanie za služby po kombinácii. Dohody, v rámci ktorých nie sú podmienené platby ovplyvnené ukončením zamestnaneckého pomeru, môžu naznačovať, že podmienené platby sú skôr dodatočným plnením, než odmeňovaním.

b)

Trvanie pokračujúceho zamestnaneckého pomeru – ak sa požadovaná doba zamestnaneckého pomeru zhoduje s dobou podmienených platieb alebo je dlhšia, táto skutočnosť môže naznačovať, že podmienené platby sú v podstate odmeňovaním.

c)

Úroveň odmeňovania – situácie, pri ktorých je odmeňovanie zamestnanca, iné ako podmienené platby, na primeranej úrovni v porovnaní s ostatnými kľúčovými zamestnancami kombinovanej účtovnej jednotky, môžu naznačovať, že podmienené platby sú skôr dodatočným plnením, než odmeňovaním.

d)

Prírastkové platby zamestnancom – ak predávajúci akcionári, ktorí sa nestanú zamestnancami, získajú nižšie podmienené platby v prepočte na jednu akciu ako získajú predávajúci akcionári, ktorí sa stanú zamestnancami kombinovanej účtovnej jednotky, táto skutočnosť môže naznačovať, že prírastková suma podmienených platieb predávajúcim akcionárom, ktorí sa stanú zamestnancami, je odmeňovaním.

e)

Počet vlastnených akcií – relatívny počet akcií vlastnených predávajúcimi akcionármi, ktorí zostávajú kľúčovými zamestnancami, by mohol byť indikátorom podstaty dohody o podmienených platbách. Napríklad skutočnosť, keď predávajúci akcionári, ktorí vlastnili reálne všetky akcie nadobúdaného subjektu, pokračujú ako kľúčoví zamestnanci, môže naznačovať, že dohoda je v podstate dohodou o podieloch v zisku zameranou na poskytovanie odmien za služby po kombinácii. Alternatívne skutočnosť, keď by predávajúci akcionári, ktorí pokračujú ako kľúčoví zamestnanci, vlastnili iba malý počet akcií nadobúdaného subjektu a všetci predávajúci akcionári by získali rovnakú sumu podmieneného plnenia v prepočte na jednu akciu, môže naznačovať, že podmienené platby predstavujú dodatočné plnenie. Do úvahy by sa mali zobrať aj vlastnícke podiely vlastnené stranami spriaznenými s akcionármi, ktorí pokračujú ako kľúčoví zamestnanci, ako sú rodinní príslušníci.

f)

Prepojenie s oceňovaním – ak je prvé plnenie, ktorého prevod sa uskutočnil k dátumu nadobudnutia, založené na spodnej hranici rozpätia ocenenia nadobúdaného subjektu a vzorec na výpočet podmienených platieb súvisí s týmto oceňovacím prístupom, táto skutočnosť môže naznačovať, že podmienené platby predstavujú dodatočné plnenie. Alternatívne skutočnosť, keď vzorec na výpočet podmienených platieb je konzistentný s predchádzajúcimi dohodami o podieloch v zisku, môže naznačovať, že podstatou dohody je poskytovať odmeňovanie.

g)

Vzorec na výpočet plnenia – vzorec použitý na výpočet podmienenej platby môže byť pomôckou pri posudzovaní podstaty dohody. Napríklad skutočnosť, keď sa podmienená platba stanovuje na základe viacerých ziskov, môže naznačovať, že povinnosť je podmieneným plnením v rámci podnikovej kombinácie a že úlohou vzorca je určiť alebo overiť reálnu hodnotu nadobúdaného subjektu. Na rozdiel od toho podmienená platba, ktorá je stanoveným percentuálny podielom zo ziskov, by mohla naznačovať, že povinnosť voči zamestnancom predstavuje dohodu o podieloch v zisku s cieľom odmeňovať zamestnancov za poskytnuté služby.

h)

Iné dohody a záležitosti – podmienky iných dohôd s predávajúcimi akcionármi (ako sú dohody o nesúťažení, vykonávateľské zmluvy, poradenské zmluvy a zmluvy o prenájme nehnuteľností) a prístup k podmieneným platbám z hľadiska daní z príjmov môžu naznačovať, že podmienené platby sú priraditeľné k niečomu inému ako k plneniu za nadobúdaný subjekt. Napríklad v súvislosti s nadobudnutím by nadobúdateľ mohol uzavrieť dohodu o lízingu nehnuteľnosti s významným predávajúcim akcionárom. Ak sú lízingové splátky uvedené v lízingovej zmluve stanovené výrazne pod trhovou úrovňou, niektoré alebo všetky podmienené platby prenajímateľovi (predávajúcemu akcionárovi) požadované osobitnou dohodou za podmienené platby by mohli byť v podstate platbami za používanie prenajímanej nehnuteľnosti, ktoré by mal nadobúdateľ vo svojej účtovnej závierke po kombinácii vykazovať samostatne. Ak sa na rozdiel od toho v lízingovej zmluve konkretizujú lízingové splátky za prenajímanú nehnuteľnosť, ktoré sú konzistentné s trhovými podmienkami, dohoda o podmienených platbách predávajúcemu akcionárovi môže predstavovať podmienené plnenie v rámci podnikovej kombinácie.

a)

podmienkami zmluvy o nadobudnutí,

b)

podmienkami prísľubov nadobúdaného subjektu alebo

c)

uplatniteľnými zákonmi alebo právnymi predpismi.

a)

IAS 38 predpisuje účtovanie identifikovateľného nehmotného majetku nadobudnutého v podnikovej kombinácii. Nadobúdateľ oceňuje goodwill v sume vykázanej k dátumu nadobudnutia, zníženej o všetky akumulované straty zo zníženia hodnoty. V IAS 36 Zníženie hodnoty majetku sa predpisuje účtovanie strát zo zníženia hodnoty.

b)

V IFRS 4 Poistné zmluvy sa poskytuje návod na následné účtovanie poistnej zmluvy nadobudnutej v podnikovej kombinácii.

c)

V IAS 12 sa predpisuje následné účtovanie odložených daňových pohľadávok (vrátane nevykázaných odložených daňových pohľadávok) a záväzkov nadobudnutých v podnikovej kombinácii.

d)

V IFRS 2 sa poskytuje návod na následné oceňovanie a účtovanie pomernej časti nahradzujúcich prísľubov platieb formou akcií vydaných nadobúdateľom, ktorú je možné priradiť k budúcim službám zamestnancov.

e)

V IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) sa poskytuje návod na účtovanie zmien vlastníckych podielov materskej spoločnosti v dcérskej spoločnosti po dosiahnutí ovládania.

a)

názov a opis nadobúdaného subjektu,

b)

dátum nadobudnutia,

c)

percentuálna časť nadobudnutých podielov s hlasovacím právom,

d)

primárne dôvody na podnikovú kombináciu a opis spôsobu, akým nadobúdateľ ovládol nadobúdaný subjekt.

e)

kvalitatívny opis faktorov, na základe ktorých sa vykázal goodwill, ako sú očakávané synergie z kombinácie činností nadobúdaného subjektu a nadobúdateľa, nehmotný majetok, ktorý nespĺňa kritériá na samostatné vykázanie, alebo iné faktory,

f)

reálnu hodnotu celkového prevedeného plnenia k dátumu nadobudnutia a reálnu hodnotu každej hlavnej triedy plnenia k dátumu nadobudnutia, ako napríklad:

g)

v prípade dohôd o plnení a majetku z odškodnenia:

h)

V prípade nadobudnutých pohľadávok:

Zverejnenia sa poskytnú podľa každej hlavnej triedy pohľadávok, ako sú úvery, priame finančné lízingy a všetky ostatné triedy pohľadávok;

i)

sumy vykázané k dátumu nadobudnutia pre každú hlavnú triedu nadobudnutého majetku a prevzatých záväzkov,

j)

pre každý podmienený záväzok, vykázaný v súlade s odsekom 23, informácie požadované odsekom 85 IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva. V prípade, že nie je vykázaný podmienený záväzok z dôvodu, že jeho reálnu hodnotu nie je možné spoľahlivo oceniť, nadobúdateľ vykáže:

k)

celkovú sumu goodwillu, ktorý sa očakáva, že bude odpočítateľný na daňové účely,

l)

pre transakcie, ktoré sú vykázané samostatne od nadobudnutia majetku a prevzatia záväzkov v podnikovej kombinácii, v súlade s odsekom 51:

m)

zverejnenie samostatne vykázaných transakcií požadovaných v písmene l) zahŕňa sumu nákladov súvisiacich s nadobudnutím a samostatne zahŕňa sumu týchto nákladov vykázaných ako náklad a riadkovú položku alebo položky vo výkaze komplexného výsledku, v ktorom sú tieto sumy vykázané. Zverejní sa aj suma všetkých nákladov na emisiu, ktoré sa nevykázali ako náklad, a spôsob, akým boli vykázané,

n)

v prípade výhodnej kúpy (pozri odseky 34 až 36):

o)

pre každú podnikovú transakciu, v rámci ktorej vlastní nadobúdateľ k dátumu nadobudnutia menej ako 100 percent podielov na vlastnom imaní v nadobúdanom subjekte:

p)

pre podnikovú kombináciu uskutočnenú vo fázach:

q)

tieto informácie:

Ak je zverejnenie akejkoľvek informácie požadovanej týmto odsekom nevykonateľné, nadobúdateľ zverejní túto skutočnosť a vysvetlí, prečo je zverejnenie nevykonateľné. V tomto IFRS sa používa pojem „nevykonateľný“ s rovnakým významom ako v IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

a)

ak je prvotné zaúčtovanie konkrétneho majetku, záväzkov, nekontrolných podielov alebo položiek plnenia v rámci podnikovej kombinácie neúplné (pozri odsek 45) a sumy vykázané v účtovnej závierke pre podnikovú kombináciu sú preto určené iba predbežne:

b)

pri každom období vykazovania po dátume nadobudnutia do dátumu, keď účtovná jednotka majetok z podmieneného plnenia prevezme, predá, alebo iným spôsobom stratí naň právo, alebo kým účtovná jednotka vysporiada záväzok z podmieneného plnenia alebo kým sa záväzok zruší alebo vysporiada:

c)

pri podmienených záväzkoch vykázaných v rámci podnikovej kombinácie nadobúdateľ zverejní pri každej triede rezerv informácie požadované odsekmi 84 a 85 IAS 37;

d)

porovnanie účtovnej hodnoty goodwillu na začiatku a na konci obdobia vykazovania, samostatne zobrazujúc:

e)

sumu a vysvetlenie zisku alebo straty vykázanej za bežné obdobie vykazovania, ktorá:

a)

Klasifikácia – účtovná jednotka pokračuje v klasifikácii predchádzajúcej podnikovej kombinácie v súlade s predchádzajúcou účtovnou politikou účtovnej jednotky pre takéto kombinácie.

b)

Predtým vykázaný goodwill – na začiatku prvého ročného účtovného obdobia, v ktorom sa uplatní tento IFRS, účtovnou hodnotou goodwillu vzniknutého z predchádzajúcej podnikovej kombinácie je jeho účtovná hodnota k tomuto dátumu v súlade s predchádzajúcou účtovnou politikou účtovnej jednotky. Pri určovaní tejto sumy účtovná jednotka eliminuje účtovnú hodnotu prípadnej akumulovanej amortizácie tohto goodwillu a príslušné zníženie goodwillu. Žiadne iné úpravy účtovnej hodnoty goodwillu sa nevykonávajú.

c)

Goodwill, predtým vykázaný formou odpočítania od vlastného imania – predchádzajúca účtovná politika účtovnej jednotky môže mať za následok vykázanie goodwillu vzniknutého z predchádzajúcej podnikovej kombinácie formou odpočítania od vlastného imania. V takej situácii táto jednotka nevykáže tento goodwill ako majetok na začiatku prvého ročného účtovného obdobia, v ktorom sa uplatní tento IFRS. Navyše účtovná jednotka nevykáže v zisku alebo strate žiadnu časť tohto goodwillu, ak vyradí celý podnik, ktorého sa goodwill týka, alebo jeho časť, alebo ak dôjde k zníženiu hodnoty peňazotvornej jednotky, ktorej sa goodwill týka.

d)

Následné účtovanie goodwillu – od začiatku prvého ročného obdobia, v ktorom sa tento uplatní IFRS, účtovná jednotka ukončí amortizáciu goodwillu vzniknutého z predchádzajúcej podnikovej kombinácie a testuje goodwill na zníženie hodnoty v súlade s IAS 36.

e)

Predtým vykázaný negatívny goodwill – účtovná jednotka, ktorá účtovala predchádzajúcu podnikovú kombináciu uplatnením metódy kúpy, mohla vykázať výnosy budúcich období vzťahujúce sa na prebytok jeho podielu na čistej reálnej hodnote identifikovateľného majetku a záväzkov nadobúdaného subjektu nad náklad obstarávacou cenou podnikovej kombinácie (niekedy označovaný ako negatívny goodwill). V takomto prípade účtovná jednotka ukončí vykazovanie účtovnej hodnoty týchto výnosov budúcich období na začiatku prvého ročného obdobia, v ktorom sa po prvýkrát uplatní tento IFRS, s príslušnou úpravou počiatočného stavu nerozdeleného zisku k tomuto dátumu.

„14.

Niektoré výnimky uvedené v ďalšom texte sú odkazom na reálnu hodnotu. Pri určovaní reálnych hodnôt v súlade s týmto štandardom účtovná jednotka uplatní definíciu reálnej hodnoty uvedenú v prílohe A a v ktoromkoľvek konkrétnejšom návode v iných IFRS na určenie reálnych hodnôt pre majetok alebo záväzok, ktorého sa to týka. Do týchto reálnych hodnôt sa premietajú podmienky, ktoré existovali k dátumu, ku ktorému boli určené.“

„47I

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rad pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 14, B1, B2 písm. f) a B2 písm. g). Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa takisto uplatňujú na toto skoršie obdobie.“

„B1

Prvouplatňovateľ si môže zvoliť možnosť neuplatňovať IFRS 3 Podnikové kombinácie spätne na minulé podnikové kombinácie (podnikové kombinácie, ktoré sa uskutočnili pred dátumom prechodu na IFRS). Ak však prvouplatňovateľ zmení vykazovanie akejkoľvek podnikovej kombinácie tak, aby bola v súlade s IFRS 3, zmení sa vykazovanie všetkých neskorších podnikových kombinácií a súčasne sa uplatní IAS 27 (v znení zmien doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) od toho istého dátumu. Ak si napríklad prvouplatňovateľ zvolí zmenu vykazovania podnikovej kombinácie, ku ktorej došlo 30. júna 20X6, zmení sa vykazovanie všetkých podnikových kombinácií, ku ktorým došlo medzi 30. júnom 20X6 a dátumom prechodu na IFRS, a takisto sa od 30. júna 20X6 uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008).

B2f)

Ak majetok nadobudnutý alebo záväzok prevzatý v minulej podnikovej kombinácii nebol vykázaný podľa predchádzajúcich GAAP, jeho predpokladaná cena v otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS sa nepovažuje za nulovú. Namiesto toho ho nadobúdateľ vykáže a ocení vo svojom konsolidovanom výkaze o finančnej situácii na základe, ktorý by tieto IFRS požadovali vo výkaze o finančnej situácii nadobúdaného subjektu. Na ilustráciu: ak nadobúdateľ nekapitalizoval podľa predchádzajúcich GAAP finančný lízing nadobudnutý v rámci minulej podnikovej kombinácie, kapitalizuje tieto lízingy vo svojej konsolidovanej účtovnej závierke tak, ako by to požadoval IAS 17 Lízingy od nadobúdaného subjektu v jeho výkaze o finančnej situácii podľa IFRS. Podobne v prípade, keď nadobúdateľ nevykazoval podľa predchádzajúcich GAAP podmienený záväzok, ktorý stále existuje k dátumu prechodu na IFRS, nadobúdateľ vykáže tento podmienený záväzok k tomu dátumu, pokiaľ by IAS 37 nezakazoval jeho vykázanie v účtovnej závierke nadobúdaného subjektu. Naopak, …

B2g)

Účtovnou hodnotou goodwillu v otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS je jeho účtovná hodnota podľa predchádzajúcich GAAP k dátumu prechodu na IFRS po týchto dvoch úpravách:

„5.

Ako sa uvádza v odseku 2, tento IFRS … Podobne aj zrušenie, výmena alebo iná úprava dohôd o platbách formou akcií z dôvodu podnikovej kombinácie alebo inej reštrukturalizácie vlastného imania sa zaúčtuje v súlade s týmto IFRS. IFRS 3 poskytuje návod na určenie, či nástroje vlastného imania emitované v rámci podnikovej kombinácie predstavujú súčasť prevedeného plnenia výmenou za ovládanie nadobúdaného subjektu (a teda patria do rozsahu pôsobnosti IFRS 3), alebo sú odplatou za pokračujúce služby, ktoré sa majú vykázať v období po podnikovej kombinácii (a teda patria do rozsahu pôsobnosti tohto IFRS).“

„61.

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 5 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

„44B

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 3 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

„18.

Dočasné rozdiely vznikajú aj vtedy, ak:

19.

S obmedzenými výnimkami sa identifikovateľný nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky v podnikovej kombinácii vykazujú vo svojich reálnych hodnotách k dátumu nadobudnutia. Dočasné rozdiely …

21.

Goodwill vznikajúci v rámci podnikovej kombinácie sa oceňuje ako prebytok sumy písmena a) nad sumou písmena b), uvedených ďalej:

Mnohé daňové orgány …

21A

Následné zníženia odloženého daňového záväzku, ktorý sa nevykazuje, pretože vzniká z prvotného vykázania goodwillu, sa takisto považujú za vznikajúce z prvotného vykázania goodwillu, a preto sa v súlade s odsekom 15 písm. a) nevykazujú. Ak napríklad v rámci podnikovej kombinácie účtovná jednotka vykazuje goodwill vo výške 100 CU, ktorý má nulový daňový základ, odsekom 15 písm. a) sa tejto účtovnej jednotke zakazuje vykazovať vzniknutý odložený daňový záväzok. Ak následne táto účtovná jednotka vykáže stratu zo zníženie hodnoty uvedeného goodwillu vo výške 20 CU, suma zdaniteľného dočasného rozdielu súvisiaca s goodwillom sa zníži zo 100 CU na 80 CU a dôjde k zníženiu hodnoty nevykázaného odloženého daňového záväzku. Toto zníženie hodnoty nevykázaného odloženého daňového záväzku sa takisto považuje za súvisiace s prvotným vykázaním goodwillu, a preto sa jeho vykazovanie podľa odseku 15 písm. a) zakazuje.

21B

Odložené daňové záväzky pri zdaniteľných dočasných rozdieloch, ktoré sa týkajú goodwillu, sa však vykazujú za predpokladu, že k ich vzniku nedošlo v súvislosti s prvotným vykázaním goodwillu. Ak napríklad v rámci podnikovej kombinácie účtovná jednotka vykáže goodwill vo výške 100 CU, ktorý je odpočítateľnou položkou na daňové účely pri ročnej sadzbe 20 percent počínajúc rokom nadobudnutia, daňový základ goodwillu pri prvotnom vykázaní je 100 CU a ku koncu roku nadobudnutia predstavuje 80 CU. Ak účtovná hodnota goodwillu ku koncu roku, v ktorom došlo k nadobudnutiu, ostáva na nezmenenej úrovni 100 CU, vznikne ku koncu tohto roku zdaniteľný dočasný rozdiel v hodnote 20 CU. Pretože …

22.

Dočasný rozdiel môže vzniknúť pri prvotnom vykázaní majetku alebo záväzku, ak napríklad časť alebo celá obstarávacia cena majetku nebude odpočítateľná na daňové účely. Spôsob účtovania takéhoto dočasného rozdielu závisí od povahy transakcie, ktorá viedla k prvotnému vykázaniu majetku alebo záväzku:

26.

Ďalej sú uvedené príklady odpočítateľných dočasných rozdielov, ktoré majú za následok vznik odložených daňových pohľadávok:

„32.

[Vypúšťa sa]

32A

Ak je účtovná hodnota goodwillu vznikajúceho v rámci podnikovej kombinácie nižšia ako jeho daňový základ, na základe tohto rozdielu vzniká odložená daňová pohľadávka. Odložená daňová pohľadávka vznikajúca z prvotného vykázania goodwillu sa vykáže ako súčasť zaúčtovania podnikovej kombinácie za predpokladu, že je pravdepodobné, že k dispozícii bude zdaniteľný zisk, voči ktorému by sa mohol použiť odpočítateľný dočasný rozdiel.“

66.

Ako bolo vysvetlené v odsekoch 19 a 26 písm. c), v rámci podnikovej kombinácie môžu vznikať dočasné rozdiely. V súlade s IFRS 3 účtovná jednotka vykazuje všetky vzniknuté odložené daňové pohľadávky (za predpokladu, že spĺňajú kritériá na vykázanie uvedené v odseku 24), alebo odložené daňové záväzky ako identifikovateľný majetok a identifikovateľné záväzky k dátumu nadobudnutia. Následne tieto odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky ovplyvňujú sumu goodwillu alebo zisk z výhodnej kúpy, ktorý účtovná jednotka vykazuje. V súlade s odsekom 15 písm. a) však účtovná jednotka nevykazuje odložené daňové záväzky vznikajúce pri prvotnom vykázaní goodwillu.

67.

V dôsledku podnikovej kombinácie by sa mohla zmeniť pravdepodobnosť realizácie odloženej daňovej pohľadávky nadobúdateľa pred nadobudnutím. Nadobúdateľ môže považovať za pravdepodobné, že spätne získa svoju vlastnú odloženú daňovú pohľadávku, ktorá nebola vykázaná pred podnikovou kombináciou. Napríklad nadobúdateľ môže byť schopný uplatniť úžitok zo svojich nevyužitých daňových strát voči budúcemu zdaniteľnému zisku nadobúdaného subjektu. Alternatívne v dôsledku podnikovej kombinácie by už nemuselo byť pravdepodobné, že v prípade dosiahnutia budúceho zdaniteľného zisku bude možné spätne získať odloženú daňovú pohľadávku. V takýchto prípadoch nadobúdateľ vykáže zmenu odloženej daňovej pohľadávky v období podnikovej kombinácie, avšak nezahrnie ju ako súčasť účtovania podnikovej kombinácie. Preto ju nadobúdateľ neberie do úvahy pri ocenení goodwillu alebo zisku z výhodnej kúpy, ktorý vykazuje v rámci podnikovej kombinácie.

68.

Potenciálny úžitok z prevedenej daňovej straty nadobúdaného subjektu alebo iné odložené daňové pohľadávky by nemuseli spĺňať kritériá na samostatné vykázanie v čase prvotného zaúčtovania podnikovej kombinácie, ale mohli by sa uplatniť následne.

Účtovná jednotka vykáže nadobudnuté odložené daňové úžitky, ktoré uplatňuje po podnikovej kombinácii takto:

„81.

„93.

94.

Preto účtovné jednotky neupravia účtovanie predchádzajúcich podnikových kombinácií, ak daňové úžitky nezodpovedajú kritériám na samostatné vykázanie k dátumu nadobudnutia a sú vykázané po dátume nadobudnutia, s výnimkou prípadov, keď sú úžitky vykázané v rámci obdobia oceňovania a sú výsledkom nových informácií o skutočnostiach alebo okolnostiach, ktoré existovali k dátumu nadobudnutia. Ostatné vykázané daňové úžitky sa vykážu v zisku alebo strate (alebo, ak to tento štandard požaduje, mimo zisku alebo straty).

95.

„44.

Sumu, v ktorej bola pôvodne vykázaná položka nehnuteľností, strojov a zariadení, účtovná jednotka alokuje na jej významné časti a každú takúto časť odpisuje osobitne. Napríklad môže byť vhodné osobitne odpisovať drak lietadla a motory lietadla, či už sú vlastnené alebo sú predmetom finančného lízingu. Podobne v prípade, keď účtovná jednotka nadobudne nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, ktoré sú predmetom operatívneho lízingu, v ktorom je účtovná jednotka prenajímateľom, môže byť vhodné samostatne odpisovať sumy vyjadrené v obstarávacej cene tejto položky, ktoré sú priraditeľné priaznivým alebo nepriaznivým lízingovým podmienkam vzhľadom na trhové podmienky.“

„81C

IFRS 3 Podnikové kombinácie (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 44 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

„23.

Investícia do pridruženého podniku sa účtuje podľa metódy vlastného imania od dátumu, od ktorého sa stáva pridruženým podnikom. Pri nadobudnutí investície sa každý rozdiel medzi obstarávacou cenou investície a podielom investora na čistej reálnej hodnote identifikovateľného majetku a záväzkov pridruženého podniku účtuje takto:

Primerane …“

„97B

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) vypustil odsek 4 písm. c). Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

„22.

Kmeňové akcie emitované ako súčasť plnenia prevedeného v podnikovej kombinácii sa zahŕňajú do váženého priemerného počtu akcií od dátumu nadobudnutia. Je to preto, že od tohto dátumu nadobúdateľ do svojho výkazu komplexného výsledku zahŕňa zisky a straty nadobúdaného subjektu.“

„i)

vplyv zmien v štruktúre účtovnej jednotky počas časového intervalu v priebehu účtovného roka, vrátane podnikových kombinácií, dosiahnutia alebo straty ovládania dcérskych spoločností a dlhodobých investícií, reštrukturalizácií a ukončených činností. V prípade podnikových kombinácií účtovná jednotka zverejní informácie, ktoré požaduje IFRS 3 Podnikové kombinácie a“

„48.

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 16 písm. i). Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

„65.

V odsekoch 66 až 108 a prílohe C sa ustanovujú požiadavky na identifikovanie peňazotvornej jednotky, do ktorej patrí majetok, a na stanovenie účtovnej hodnoty a vykázanie strát zo zníženia hodnoty peňazotvorných jednotiek a goodwillu.“

„81.

Goodwill vykázaný v podnikovej kombinácii sú aktíva predstavujúce budúce ekonomické úžitky vyplývajúce z iných aktív nadobudnutých v podnikovej kombinácii, ktoré nie sú samostatne identifikované a osobitne vykázané. Goodwill nevytvára peňažné toky nezávisle od ostatných aktív alebo skupín aktív a často prispieva k peňažným tokom viacerých peňazotvorných jednotiek. Goodwill niekedy nemožno alokovať na inom, ako subjektívnom základe, k jednotlivým peňazotvorným jednotkám, ale len ku skupinám peňazotvorných jednotiek. Výsledkom je, že najnižšia úroveň v rámci účtovnej jednotky, pri ktorej sa sleduje goodwill na interné účely manažmentu, niekedy pozostáva z viacerých peňazotvorných jednotiek, s ktorými goodwill súvisí, ale nedá sa k nim alokovať. Odkazy v odsekoch 83 až 99 a v prílohe C na peňazotvornú jednotku, ku ktorej sa alokuje goodwill, by sa mali chápať aj ako odkazy na skupinu peňazotvorných jednotiek, ku ktorým sa alokuje goodwill.

85.

Ak je ku koncu obdobia, v ktorom sa uskutočnila kombinácia, možné v súlade s IFRS 3 Podnikové kombinácie určiť prvotné účtovanie podnikovej kombinácie len predbežne, nadobúdateľ:

Za takýchto okolností takisto nemusí byť možné dokončiť prvotnú alokáciu goodwillu, vykázaného v rámci kombinácie, pred koncom ročného obdobia, v ktorom došlo ku kombinácii. Účtovná jednotka v takomto prípade zverejní informácie požadované odsekom 133.“

„139.

„140B

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 65, 81, 85 a 139; vypustil odseky 91 až 95 a 138 a vložil prílohu C. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa takisto uplatňujú na toto skoršie obdobie.“

„5.

Keď sa iný štandard zaoberá osobitným typom rezervy, podmieneného záväzku alebo podmieneného aktíva, účtovná jednotka uplatní tento iný štandard namiesto tohto štandardu. Napríklad niektoré typy rezerv sú uvedené v štandardoch pre:

…“

„11.

Podľa definície nehmotného majetku musí byť nehmotný majetok identifikovateľný, aby sa dal odlíšiť od goodwillu. Goodwill vykázaný v podnikovej kombinácii sú aktíva predstavujúce budúce ekonomické úžitky vyplývajúce z iných aktív nadobudnutých v podnikovej kombinácii, ktoré nie sú samostatne identifikované a osobitne vykázané. Budúce ekonomické úžitky môžu byť výsledkom synergie medzi identifikovateľným nadobudnutým majetkom, alebo môžu vyplynúť z majetku, ktorý jednotlivo nespĺňa podmienky na vykazovanie v účtovnej závierke.

12.

25.

Cena, ktorú účtovná jednotka zaplatí na účely samostatného nadobudnutia nehmotného majetku, zvyčajne odzrkadľuje očakávania týkajúce sa pravdepodobnosti, že do účtovnej jednotky budú plynúť očakávané budúce ekonomické úžitky, ktoré sú súčasťou majetku. Inými slovami, účtovná jednotka očakáva prítoky ekonomických úžitkov, aj keď existuje neistota o načasovaní alebo sume prítokov. Preto sa v prípade samostatne nadobudnutého nehmotného majetku považuje kritérium pravdepodobnosti vykázania, uvedené v odseku 21 písm. a), vždy za splnené.

33.

V prípade nadobudnutia nehmotného majetku v rámci podnikovej kombinácie v súlade s IFRS 3 Podnikové kombinácie je obstarávacou cenou daného nehmotného majetku jeho reálna hodnota ku dňu nadobudnutia. Reálna hodnota nehmotného majetku bude odzrkadľovať očakávania týkajúce sa pravdepodobnosti, že do účtovnej jednotky budú plynúť očakávané budúce ekonomické úžitky obsiahnuté v danom majetku. Inými slovami, účtovná jednotka očakáva prítoky ekonomických úžitkov, aj keď existuje neistota o načasovaní alebo sume prítokov. Preto sa v prípade nehmotného majetku nadobudnutého v podnikovej kombinácii považuje kritérium pravdepodobnosti vykázania, uvedené v odseku 21 písm. a), vždy za splnené. Ak je majetok nadobudnutý v podnikovej kombinácii oddeliteľný alebo vzniká v dôsledku zmluvných alebo iných zákonných práv, existujú dostatočné informácie na spoľahlivé určenie reálnej hodnoty majetku. Preto sa v prípade nehmotného majetku nadobudnutého v podnikovej kombinácii považuje kritérium spoľahlivého ocenenia, uvedené v odseku 21 písm. b), vždy za splnené.

34.

V súlade s týmto štandardom a IFRS 3 (v znení revízie, ktorý urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) nadobúdateľ ku dňu nadobudnutia vykáže nehmotný majetok nadobúdaného subjektu oddelene od goodwillu, bez ohľadu na to, či nadobúdateľ vykazoval tento majetok pred dátumom podnikovej kombinácie. Znamená to, že nadobúdateľ vykáže prebiehajúci výskumno-vývojový projekt nadobúdaného subjektu ako majetok oddelene od goodwillu, ak takýto projekt zodpovedá definícii nehmotného majetku. Prebiehajúci výskumno-vývojový projekt nadobúdaného subjektu zodpovedá definícii nehmotného majetku, ak:

35.

Ak je nehmotný majetok nadobudnutý v podnikovej kombinácii oddeliteľný alebo vzniká v dôsledku zmluvných alebo iných zákonných práv, existujú dostatočné informácie na spoľahlivé určenie reálnej hodnoty tohto majetku. Ak pri odhadoch použitých pri vyčíslení reálnej hodnoty nehmotného majetku existuje mnoho možných výstupov, pričom každý má inú mieru pravdepodobnosti, táto neistota vstupuje do ocenenia reálnej hodnoty majetku.“

„68.

„94.

Doba použiteľnosti nehmotného majetku vyplývajúca zo zmluvných alebo iných zákonných práv nesmie presiahnuť dobu zmluvných alebo iných zákonných práv, môže však byť kratšia, a to v závislosti od obdobia, počas ktorého účtovná jednotka očakáva používanie majetku. V prípade poskytnutia zmluvných alebo iných zákonných práv iba na obmedzené obdobie, ktoré je možné predĺžiť, doba použiteľnosti nehmotného majetku zahŕňa dobu predĺženia (predĺžení) len vtedy, ak existuje dôkaz dokladujúci, že účtovná jednotka predĺženie zabezpečila bez toho, aby jej vznikli významné náklady. Doba použiteľnosti znovunadobudnutého práva vykázaného ako nehmotný majetok v podnikovej kombinácii predstavuje zostatkové zmluvné obdobie zmluvy, ktorou bolo právo poskytnuté a nezahŕňa dobu predĺžení.“

„115A

Ak je v prípade znovunadobudnutého práva v podnikovej kombinácii toto právo následne znova vydané (predané) tretej strane, súvisiaca účtovná hodnota, ak existuje, sa použije pri určení zisku alebo straty z opätovného vydania.“

„130.

„130C

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 12, 33 až 35, 68, 69, 94 a 130, vypustil odseky 38 a 129 a pridal odsek 115A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia prospektívne na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Preto sa sumy nehmotného majetku a goodwillu vykázané v predchádzajúcich podnikových kombináciách neupravujú. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa takisto uplatňujú na toto skoršie obdobie.“

„103D

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) vypustil odsek 2 písm. f). Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

„5.

Táto interpretácia sa nezaoberá nadobudnutím zmlúv s vloženými derivátmi v rámci podnikových kombinácií, ani ich možným opätovným prehodnotením k dátumu nadobudnutia. (1)