This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32005L0055
Directive 2005/55/EC of the European Parliament and of the Council of 28 September 2005 on the approximation of the laws of the Member States relating to the measures to be taken against the emission of gaseous and particulate pollutants from compression-ignition engines for use in vehicles, and the emission of gaseous pollutants from positive-ignition engines fuelled with natural gas or liquefied petroleum gas for use in vehicles (Text with EEA relevance)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES z 28. septembra 2005 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách (Text s významom pre EHP)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES z 28. septembra 2005 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách (Text s významom pre EHP)
Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2005, p. 1–163
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV) Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní
(BG, RO, HR)
No longer in force, Date of end of validity: 30/12/2013; Zrušil 32009R0595
20.10.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 275/1 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/55/ES
z 28. septembra 2005
o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),
keďže:
(1) |
Smernica Rady 88/77/EHS z 3. decembra 1987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom a určených na používanie vo vozidlách (3) je jednou zo samostatných smerníc upravujúcich postup typového schválenia, stanovený smernicou Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (4). Smernica 88/77/EHS bola už niekoľkokrát podstatne zmenená a doplnená na účely postupného zavedenia prísnejších limitov emisií znečisťujúcich látok. Keďže sa bude i ďalej meniť a dopĺňať, v záujme jasnosti by sa mala prepracovať. |
(2) |
Smernica Rady 91/542/EHS (5), ktorou sa mení a dopĺňa smernica 88/77/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/96/ES z 13. decembra 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 88/77/EHS (6), a smernica Komisie 2001/27/ES (7), ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 88/77/EHS, zaviedli ustanovenia, ktoré napriek tomu, že sú samostatné, úzko súvisia s režimom vytvoreným na základe smernice 88/77/EHS. Tieto samostatné ustanovenia by sa mali plne včleniť do prepracovania smernice 88/77/EHS v záujme jasnosti a právnej istoty. |
(3) |
Je nevyhnutné, aby všetky členské štáty prijali rovnaké požiadavky, aby mohli predovšetkým povoliť pre každý typ vozidla zavedenie systému typového schválenia ES, ktoré je predmetom smernice 70/156/EHS. |
(4) |
Program Komisie týkajúci sa kvality ovzdušia, emisií z cestnej dopravy, palív a technológií na zníženie emisií, ďalej len „prvý program auto-nafta“, ukázal potrebu ďalšieho znižovania emisií znečisťujúcich látok z ťažkých úžitkových vozidiel s cieľom dosiahnuť budúce normy kvality ovzdušia. |
(5) |
Za kľúčové opatrenia na dosiahnutie strednodobej kvality ovzdušia stanovil program auto-nafta zníženie limitov emisií, uplatniteľné od roku 2000, zodpovedajúce zníženiu o 30 % emisií oxidu uhoľnatého, celkových uhľovodíkov, oxidov dusíka a tuhých častíc. Okrem toho zníženie opacity výfukového dymu o 30 % by malo prispieť k zníženiu objemu tuhých častíc. Ďalšie zníženie limitov emisií, uplatniteľné od roku 2005, predstavujúce ďalšie zníženie objemu oxidu uhoľnatého, celkových uhľovodíkov a oxidov dusíka o 30 % a tuhých častíc o 80 %, by malo výrazne prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia zo strednodobého až dlhodobého hľadiska. Dodatočný limit na oxidy dusíka, uplatniteľný v roku 2008, by mal viesť k ďalšiemu zníženiu limitu emisií tejto znečisťujúcej látky o 43 %. |
(6) |
Skúšky typového schválenia pre plynné a tuhé znečisťujúce látky a opacitu dymu sú použiteľné na umožnenie reprezentatívnejšieho hodnotenia výkonu motorov z hľadiska emisií v skúšobných podmienkach, ktoré sa viac podobajú podmienkam vozidla v prevádzke. Konvenčné vznetové motory a vznetové motory vybavené istým druhom zariadenia na reguláciu emisií sa od roku 2000 skúšajú počas skúšobného cyklu pre ustálený stav a opacita dymu sa skúša počas skúšobného cyklu v závislosti od zaťaženia. Vznetové motory vybavené zdokonalenými systémami regulácie emisií sa okrem toho skúšajú aj v novom nestálom skúšobnom cykle. Od roku 2005 by sa všetky vznetové motory mali preskúšať v rámci všetkých týchto skúšobných cyklov. Plynové motory sa skúšajú iba v rámci nového nestáleho skúšobného cyklu. |
(7) |
Na základe všetkých záťažových podmienok, ktoré boli náhodne vybrané v rámci vymedzeného prevádzkového rozsahu, limitné hodnoty sa nemôžu prekročiť viac než o zodpovedajúce percento. |
(8) |
Pri stanovovaní nových noriem a skúšobných postupov je potrebné vziať do úvahy dosah budúceho rastu premávky v Spoločenstve na kvalitu ovzdušia. Práca, ktorú Komisia vykonala v tejto oblasti, ukazuje, že automobilový priemysel v Spoločenstve vynaložil veľké úsilie o zdokonalenie technológie umožňujúcej značné zníženie objemu emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok. Je však i naďalej potrebné presadzovať ďalšie zlepšovanie limitov emisií a iných technických požiadaviek v záujme ochrany životného prostredia a verejného zdravia. Pri všetkých budúcich opatreniach je potrebné vziať do úvahy predovšetkým výsledky prebiehajúceho výskumu vlastností ultrajemných častíc. |
(9) |
Je potrebné i naďalej zlepšovať kvalitu motorových palív na účel zabezpečenia účinného a trvalého výkonu používaných systémov na reguláciu emisií. |
(10) |
Od roku 2005 by sa mali zaviesť nové ustanovenia týkajúce sa palubnej diagnostiky (OBD) s cieľom umožniť okamžité zistenie zhoršenia alebo poruchy činnosti zariadenia na reguláciu emisií z motora. To by malo zlepšiť možnosti diagnostiky a opravy, čím sa výrazne zlepší trvalo udržateľná úroveň emisií z ťažkých úžitkových vozidiel. Keďže zariadenia OBD pre dieselové motory ťažkých úžitkových vozidiel sú z celosvetového hľadiska ešte stále v začiatkoch, do Spoločenstva by sa mali zavádzať v dvoch fázach, čo by umožnilo systémový rozvoj, aby systémy OBD neposkytovali nepravdivé údaje. S cieľom pomôcť členským štátom zabezpečiť, aby si majitelia a prevádzkovatelia ťažkých úžitkových vozidiel splnili svoju povinnosť napraviť chyby oznamované systémom OBD, mala by sa zaznamenávať prejdená vzdialenosť alebo čas, ktorá uplynul od oznámenia poruchy vodičovi. |
(11) |
Vznetové motory majú v zásade dlhú životnosť a preukázalo sa, že pri správnej a účinnej údržbe si dokážu udržať vysokú úroveň ochrany z hľadiska emisií i na značne veľké vzdialenosti, ktoré pri komerčných činnostiach prejdú ťažké úžitkové vozidlá. Budúce emisné normy však budú presadzovať zavedenie systémov regulácie emisií smerom od motora, ako napríklad systémov deNOx, filtrov naftových častíc a systémov, ktoré sú kombináciou oboch systémov, a možno i ďalšie ešte nevytvorené systémy. Preto je potrebné stanoviť požiadavku na dobu životnosti, z ktorej budú vychádzať postupy zabezpečenia zhody systému regulácie emisií motora počas referenčného obdobia. Pri stanovení takejto požiadavky je potrebné zobrať do úvahy značné vzdialenosti, ktoré ťažké úžitkové vozidlá prekonávajú, potrebu včleniť vhodnú a včasnú údržbu a možnosť typového schválenia vozidiel kategórie N1 buď v súlade s touto smernicou, alebo smernicou Rady 70/220/EHS z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia emisiami z motorových vozidiel (8). |
(12) |
Členským štátom by sa malo prostredníctvom daňových stimulov umožniť, aby urýchľovali umiestňovanie takých vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky prijaté na úrovni Spoločenstva, na trh za predpokladu, že tieto stimuly sú v súlade s ustanoveniami zmluvy a spĺňajú určité podmienky, ktorých cieľom je zabrániť narušeniu vnútorného trhu. Táto smernica sa netýka práva členských štátov zahrnúť emisie znečisťujúcich a iných látok do základu výpočtu cestných daní z motorových vozidiel. |
(13) |
Keďže niektoré z týchto daňových stimulov sú štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, mali by sa oznámiť Komisii v súlade s článkom 88 ods. 3 zmluvy na posúdenie podľa príslušných kritérií zlučiteľnosti. Oznámenie týchto opatrení v súlade s touto smernicou by nemalo mať vplyv na ohlasovacie povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy. |
(14) |
Na účely zjednodušenia a urýchlenia postupu by sa Komisia mala poveriť úlohou prijať opatrenia na vykonávanie základných ustanovení uvedených v tejto smernici, ako aj opatrenia na prispôsobenie príloh tejto smernice vedeckému a technickému pokroku. |
(15) |
Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice a jej prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9) . |
(16) |
Komisia by mala pravidelne revidovať potrebu zaviesť limity emisií na znečisťujúce látky, ktoré zatiaľ nie sú regulované, ktorá vznikne v dôsledku širšieho používania nových alternatívnych palív a nových systémov na kontrolu emisií výfukových plynov. |
(17) |
Komisia by mala čo najskôr predložiť návrhy, ktoré považuje za vhodné pre ďalšiu etapu pre limitné hodnoty emisií NOx a tuhých emisií. |
(18) |
Cieľ tejto smernice, a to konkrétne realizáciu vnútorného trhu prostredníctvom zavedenia spoločných technických požiadaviek týkajúcich sa plynných a tuhých emisií pre všetky druhy vozidiel, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. |
(19) |
Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu oproti skorším smerniciam. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sú nezmenené, vyplýva zo skorších smerníc. |
(20) |
Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa termínov transpozície smerníc uvedených v prílohe IX časti B do vnútroštátnych právnych predpisov a ich uplatňovania, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledujúce vymedzenia pojmov:
a) |
„vozidlo“ znamená ľubovoľné vozidlo vymedzené v článku 2 smernice 70/156/EHS a poháňané vznetovým alebo plynovým motorom, s výnimkou vozidiel kategórie M1 s technicky prípustnou maximálnou naloženou hmotnosťou, ktorá je nižšia alebo sarovná 3,5 tonám; |
b) |
„vznetový alebo plynový motor“ znamená hybný hnací zdroj vozidla, ktorému ako samostatnej technickej jednotke vymedzenej v článku 2 smernice 70/156/EHS možno udeliť typové schválenie; |
c) |
„zdokonalené vozidlo, priaznivé pre životné prostredie (EEV – enhanced environment-friendly vehicle)“ znamená vozidlo poháňané motorom, ktorý vyhovuje prípustným limitným hodnotám emisií, stanoveným v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I. |
Článok 2
Povinnosti členských štátov
1. Pre typy vznetových alebo plynových motorov a typy vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom v prípade nesplnenia požiadaviek ustanovených v prílohách I až VIII, a najmä v prípade, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v riadku A tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I, členské štáty:
a) |
zamietnu udelenie typového schválenia ES podľa článku 4 ods. 1 smernice 70/156/EHS a |
b) |
zamietnu udelenie vnútroštátneho typového schválenia. |
2. S výnimkou vozidiel a motorov určených na vývoz do tretích krajín alebo motorov určených na výmenu vo vozidlách v prevádzke v prípade nesplnenia požiadaviek ustanovených v prílohách I až VIII, a najmä v prípade, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v riadku A tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I, členské štáty:
a) |
považujú osvedčenia o zhode, ktoré sprevádzajú nové vozidlá alebo nové motory podľa smernice 70/156/EHS, za osvedčenia, ktoré už nie sú platné na účely článku 7 ods. 1 tejto smernice, a |
b) |
zakážu registráciu, predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie nových vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom a predaj a používanie nových vznetových alebo plynových motorov. |
3. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, s účinnosťou od 1. októbra 2003 a s výnimkou vozidiel a motorov určených na vývoz do tretích krajín alebo motorov určených na výmenu vo vozidlách v prevádzke členské štáty v prípade typov plynových motorov a typov vozidiel poháňaných plynovým motorom, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v prílohách I až VIII:
a) |
považujú osvedčenia o zhode, ktoré sprevádzajú nové vozidlá alebo nové motory podľa smernice 70/156/EHS, za osvedčenia, ktoré už nie sú platné na účely článku 7 ods. 1 tejto smernice, a |
b) |
zakážu registráciu, predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie nových vozidiel a predaj alebo používanie nových motorov. |
4. Ak sú splnené požiadavky uvedené v prílohách I až VIII a článku 3 a 4, najmä v prípadoch, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora spĺňajú limitné hodnoty stanovené v riadku B 1 alebo B 2 alebo povolené limitné hodnoty stanovené v riadku C tabuliek v bode 6.2.1 prílohy I, žiadny členský štát nesmie z dôvodov súvisiacich s plynnými alebo tuhými znečisťujúcimi látkami a opacitou dymových emisií z motora:
a) |
odmietnuť udeliť typové schválenie ES podľa článku 4 ods. 1 smernice 70/156/EHS alebo udeliť vnútroštátne typové schválenie typu vozidla poháňaného vznetovým alebo plynovým motorom; |
b) |
zakázať registráciu, predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie nových vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom; |
c) |
odmietnuť udeliť typové schválenie ES typu vznetového alebo plynového motora; |
d) |
zakázať predaj alebo používanie nových vznetových alebo plynových motorov. |
5. S účinnosťou od 1. októbra 2005 pre typy vznetových alebo plynových motorov a typy vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom, ktoré nespĺňajú požiadavky ustanovené v prílohách I až VIII a v článku 3 a 4, a najmä v prípade, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v riadku B 1 tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I, členské štáty:
a) |
odmietnu udeliť typové schválenie ES podľa článku 4 ods. 1 smernice 70/156/EHS a |
b) |
odmietnu udeliť vnútroštátne typové schválenie. |
6. S účinnosťou od 1. októbra 2006 a s výnimkou vozidiel a motorov určených na vývoz do tretích krajín alebo motorov určených na výmenu vo vozidlách v prevádzke v prípade nesplnenia požiadaviek ustanovených v prílohách I až VIII a v článku 3 a 4, a najmä v prípade, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v riadku B 1 tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I, členské štáty:
a) |
považujú osvedčenia o zhode, ktoré sprevádzajú nové vozidlá alebo nové motory podľa smernice 70/156/EHS za osvedčenia, ktoré už nie sú platné na účely článku 7 ods. 1 tejto smernice, a |
b) |
zakážu registráciu, predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie nových vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom a predaj a používanie nových vznetových alebo plynových motorov. |
7. S účinnosťou od 1. októbra 2008 pre typy vznetových alebo plynových motorov a typy vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom, ktoré nespĺňajú požiadavky ustanovené v prílohách I až VIII a v článku 3 a 4, a najmä v prípade, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v riadku B 2 tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I, členské štáty:
a) |
zamietnu udelenie typového schválenia ES podľa článku 4 ods. 1 smernice 70/156/EHS a |
b) |
zamietnu udelenie vnútroštátneho typového schválenia. |
8. S účinnosťou od 1. októbra 2009 a s výnimkou vozidiel a motorov určených na vývoz do tretích krajín alebo motorov určených na výmenu vo vozidlách v prevádzke v prípade nesplnenia požiadaviek ustanovených v prílohách I až VIII a v článku 3 a 4, a najmä v prípade, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v riadku B 2 tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I, členské štáty:
a) |
považujú osvedčenia o zhode, ktoré sprevádzajú nové vozidlá alebo nové motory podľa smernice 70/156/EHS za osvedčenia, ktoré už nie sú platné na účely článku 7 ods. 1 tejto smernice, a |
b) |
zakážu registráciu, predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie nových vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom a predaj a používanie nových vznetových alebo plynových motorov. |
9. V súlade s odsekom 4 motor, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v prílohách I až VIII, a najmä spĺňa limitné hodnoty stanovené v riadku C tabuliek v bode 6.2.1 prílohy I, sa považuje za motor spĺňajúci požiadavky stanovené v odsekoch 1, 2 a 3.
V súlade s odsekom 4 motor, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v prílohách I až VIII a článku 3 a 4, a najmä spĺňa limitné hodnoty stanovené v riadku C tabuliek v bode 6.2.1 prílohy I, sa považuje za motor spĺňajúci požiadavky stanovené v odsekoch 1 až 3 a 5 až 8.
10. Na vznetové motory alebo plynové motory, ktoré musia spĺňať limitné hodnoty stanovené v bode 6.2.1 prílohy I podľa systému typového schválenia, sa uplatňuje:
podľa všetkých náhodne vybraných záťažových podmienok, ktoré patria do určitej regulačnej oblasti, a s výnimkou určených prevádzkových podmienok motorov, ktoré nepodliehajú takémuto ustanoveniu, emisie, z ktorých sa odoberajú vzorky v priebehu 30 sekúnd, nesmú presiahnuť limitné hodnoty uvedené v riadkoch B 2 a C tabuliek v bode 6.2.1 prílohy I o viac než 100 %. V súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 1 je vymedzená regulačná oblasť, na ktorú sa uplatňuje percento, ktoré sa nesmie prekročiť, vylúčené prevádzkové podmienky motora a ostatné príslušné podmienky.
Článok 3
Životnosť systémov na kontrolu emisií
1. Od 1. októbra 2005 pre nové typové schválenia a od 1. októbra 2006 pre všetky typové schválenia výrobca preukazuje, že vznetový alebo plynový motor, typovo schválený odkazom na limitné hodnoty ustanovené v riadku B 1 alebo riadku B 2, alebo riadku C tabuliek v bode 6.2.1 prílohy I, bude spĺňať tieto limitné hodnoty po dobu životnosti:
a) |
100 000 km alebo päť rokov, podľa toho, čo nastane skôr, v prípade motorov montovaných do vozidiel kategórie N1 a M2; |
b) |
200 000 km alebo šesť rokov, podľa toho, čo nastane skôr, v prípade motorov montovaných do vozidiel kategórie N2, N3 s maximálnou technicky povolenou hmotnosťou nepresahujúcou 16 ton a M3 triedy I, triedy II a triedy A a triedy B s maximálnou technicky povolenou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony; |
c) |
500 000 km alebo sedem rokov, podľa toho, čo nastane skôr, v prípade motorov montovaných do vozidiel kategórie N3 s maximálnou technicky povolenou hmotnosťou presahujúcou 16 ton a M3 triedy III a triedy B s maximálnou technicky povolenou hmotnosťou presahujúcou 7,5 tony. |
Od 1. októbra 2005 pre nové typy a od 1. októbra 2006 pre všetky typy typové schválenia vozidiel tiež požadujú potvrdenie o správnom fungovaní zariadení na reguláciu emisií v rámci bežnej doby životnosti vozidla pri bežných podmienkach užívania (zhoda riadne udržiavaných a užívaných vozidiel).
2. Opatrenia na vykonávanie odseku 1 sa prijmú najneskôr do 28. decembra 2005.
Článok 4
Palubné diagnostické systémy
1. Od 1. októbra 2005 pre nové typové schválenia vozidiel a od 1. októbra 2006 pre všetky typové schválenia musí byť vznetový motor typovo schválený odkazom na limitné hodnoty emisií ustanovené v riadku B 1 alebo riadku C tabuliek v bode 6.2.1 prílohy I alebo vozidlo poháňané takým motorom vybavené palubným diagnostickým systémom (OBD), ktorý vodičovi signalizuje prítomnosť poruchy, ak sa prekročia prahové limity pre OBD stanovené v riadku B 1 alebo riadku C tabuľky v odseku 3.
V prípade systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov môže systém OBD monitorovať vážnu poruchu nasledujúcich položiek:
a) |
katalyzátora v prípade jeho namontovania ako samostatnej jednotky bez ohľadu na to, či je, alebo nie je súčasťou systému deNOx alebo filtrov naftových častíc; |
b) |
systému deNOx , ak je namontovaný; |
c) |
filtra naftových častíc, ak je namontovaný; |
d) |
kombinovaného systému deNOx a filtra naftových častíc. |
2. Od 1. októbra 2008 pre nové typové schválenia a od 1. októbra 2009 pre všetky typové schválenia musí byť vznetový alebo plynový motor typovo schválený odkazom na limitné hodnoty emisií ustanovené v riadku B 2 alebo riadku C tabuliek v bode 6.2.1 prílohy I alebo vozidlo poháňané takým motorom vybavené systémom (OBD), ktorý vodičovi signalizuje prítomnosť poruchy, ak sa prekročia prahové limity pre OBD stanovené v riadku B 2 alebo riadku C tabuľky v odseku 3.
Systém OBD musí obsahovať aj rozhranie medzi elektronickou riadiacou jednotkou motora (EECU) a každým ďalším motorom alebo elektrickými a elektronickými systémami vozidla, ktoré odovzdáva alebo prijíma údaje z EECU, ktoré ovplyvňujú správnu funkciu systému na reguláciu emisií, ako napríklad rozhranie medzi EECU a elektronickou riadiacou jednotkou prevodovky.
3. Prahové limity pre systém OBD sú takéto:
Riadok |
Vznetové motory |
|
Hmotnosť oxidov dusíka (NOx) g/kWh |
Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok (PT) g/kWh |
|
B1 (2005) |
7,0 |
0,1 |
B2 (2008) |
7,0 |
0,1 |
C (EEV) |
7,0 |
0,1 |
4. Musí sa ustanoviť úplný a jednotný prístup k informáciám OBD na účely testovania, diagnostiky, servisu a opráv v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 70/220/EHS a ustanoveniami týkajúcimi sa výmeny komponentov zabezpečujúcich súlad so systémami OBD.
5. Opatrenia na vykonávanie odsekov 1, 2 a 3 sa prijmú najneskôr do 28. decembra 2005.
Článok 5
Kontrolné systémy emisií využívajúce reagujúce činidlá
Komisia pri vymedzení opatrení, ktoré sú potrebné na vykonávanie článku 4, ako je stanovené v článku 7 ods. 1, zahrnie v prípade potreby technické opatrenia na minimalizáciu rizika kontrolných systémov emisií využívajúcich reagujúce činidlá, ktorých údržba počas prevádzky bola neprimeraná. Okrem toho a v prípade potreby sa zahrnú opatrenia na zabezpečenie minimalizácie emisií amoniaku pri používaní reagujúcich činidiel.
Článok 6
Daňové stimuly
1. Členské štáty môžu prijať ustanovenie o daňových stimuloch, iba pokiaľ ide o vozidlá, ktoré vyhovujú tejto smernici. Takéto stimuly musia byť v súlade s ustanoveniami zmluvy, ako aj s odsekom 2 alebo odsekom 3 tohto článku.
2. Stimuly sa uplatňujú pre všetky nové vozidlá ponúkané na predaj na trhu členského štátu, ktoré vopred spĺňajú limitné hodnoty emisií stanovené v riadku B 1 alebo B 2 tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I.
Daňové stimuly sa zrušia s účinnosťou od povinného uplatňovania limitných hodnôt uvedených v riadku B1, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 6, alebo od povinného uplatňovania limitných hodnôt uvedených v riadku B 2, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 8.
3. Stimuly sa uplatňujú pre všetky nové vozidlá ponúkané na predaj na trhu členského štátu, ktoré vopred spĺňajú prípustné limitné hodnoty stanovené v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I.
4. Okrem podmienok uvedených v odseku 1 stimuly pre žiadny typ vozidla nesmú presiahnuť dodatočné náklady na technické riešenia zavedené na zabezpečenie súladu s limitnými hodnotami stanovenými v riadku B 1 alebo B 2, alebo s prípustnými limitnými hodnotami stanovenými v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I a na ich montáž vo vozidle.
5. Členské štáty informujú Komisiu v dostatočnom predstihu o plánoch na vytvorenie alebo zmenu daňových stimulov uvedených v tomto článku na to, aby mohla predložiť svoje pripomienky.
Článok 7
Vykonávacie opatrenia a zmeny a doplnenia
1. Komisia prijme opatrenia na vykonávanie článku 2 ods. 10, článkov 3 a 4 tejto smernice s pomocou výboru zriadeného podľa článku 13 ods. 1 smernice 70/156/EHS v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 3 uvedenej smernice.
2. Komisia prijme zmeny a doplnenia tejto smernice potrebné na prispôsobenie smernice vedeckému a technickému pokroku s pomocou výboru zriadeného podľa článku 13 ods. 1 smernice 70/156/EHS v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 3 uvedenej smernice.
Článok 8
Preskúmanie a správy
1. Komisia preskúma potrebu zavedenia nových limitov emisií uplatniteľných na ťažké úžitkové vozidlá a ich motory vzhľadom na znečisťujúce látky, ktoré zatiaľ neboli regulované. Preskúmanie vychádza zo širšieho zavedenia nových alternatívnych palív na trh a zo zavedenia nových systémov na kontrolu emisií výfukových plynov pracujúcich s prídavnými látkami s cieľom splniť budúce normy ustanovené v tejto smernici. Komisia podľa potreby predloží návrh Európskemu parlamentu a Rade.
2. Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť legislatívne návrhy týkajúce sa ďalších obmedzení NOx a emisií pevných látok pre ťažké úžitkové vozidlá.
V prípade potreby preskúma, či je potrebné stanovenie ďalších limitov pre úrovne a rozmery, a ak sa potvrdí, že áno, zahrnie to do návrhu.
3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku dosiahnutom pri rokovaniach o celosvetovo harmonizovanom skúšobnom cykle (WHDC – world-wide harmonised duty cycle).
4. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o požiadavkách na činnosť palubného meracieho systému (OBM). Na základe tejto správy Komisia podľa potreby predloží návrh opatrení, ktoré budú obsahovať technické špecifikácie a zodpovedajúce prílohy, prostredníctvom ktorých sa ustanoví typové schválenie systémov OBM, ktoré zabezpečujú prinajmenšom rovnocenné úrovne sledovania ako systémy OBD a ktoré sú s nimi kompatibilné.
Článok 9
Transpozícia
1. Členské štáty najneskôr pred 9. novembra 2006 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Ak sa prijatie vykonávacích opatrení uvedených v článku 7 oneskorí a prijmú sa po 28. decembri 2005, členské štáty splnia túto povinnosť do dátumu transpozície uvedeného v smernici, ktorá obsahuje tieto vykonávacie opatrenia. Text týchto ustanovení a korelačnú tabuľku medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou bezodkladne oznámia Komisii.
Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 9. novembra 2006 alebo ak sa prijatie vykonávacích opatrení uvedených v článku 7 oneskorí a prijmú sa po 28. decembri 2005, od dátumu transpozície uvedeného v smernici, ktorá obsahuje tieto vykonávacie opatrenia.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto vydajú vyhlásenie, že odkazy v existujúcich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa vykladajú ako odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a o znení tohto vyhlásenia upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 10
Zrušenie
Smernice uvedené v prílohe IX časti A sa zrušujú s účinnosťou od 9. novembra 2006 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov súvisiace s termínmi na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc uvedených v prílohe IX časti B.
Odkazy na zrušené smernice sa vykladajú ako odkazy na túto smernicu a vykladajú sa v súlade s korelačnou tabuľkou v prílohe X.
Článok 11
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 12
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu 28. septembra 2005
Za Európsky parlament
predseda
J. BORRELL FONTELLES
Za Radu
predseda
D. ALEXANDER
(1) Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004, s. 32.
(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 9. marca 2004 (Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 272) a rozhodnutie Rady z 19. septembra 2005.
(3) Ú. v. ES L 36, 9.2.1988, s. 33. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.
(4) Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, p. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/49/ES (Ú. v. EÚ L 194, 26.7.2005, s. 12).
(5) Ú. v. ES L 295, 25.10.1991, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 44, 16.2.2000, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 107, 18.4.2001, s. 10.
(8) Ú. v. ES L 76, 6.4.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/76/ES (Ú. v. EÚ L 206, 15.8.2003, s. 29).
(9) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
PRÍLOHA I
ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A SKRATKY, ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES, ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY A ZHODA VÝROBY
1. ROZSAH PÔSOBNOSTI
Táto smernica sa uplatňuje na plynné a tuhé znečisťujúce látky zo všetkých motorových vozidiel vybavených vznetovými motormi a pre plynné znečisťujúce látky zo všetkých motorových vozidiel vybavených zážihovými motormi poháňanými zemným plynom alebo LPG a pre vznetové a zážihové motory, ako sú uvedené v článku 1, s výnimkou vozidiel kategórie N1, N2 a M2, pre ktoré bolo typové schválenie udelené podľa smernice 70/220/EHS z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia výfukovými plynmi zo zážihových motorov motorových vozidiel (1).
2. DEFINÍCIE A SKRATKY
Na účely tejto smernice:
2.1. „skúšobný cyklus“ znamená postupnosť skúšobných krokov, z ktorých pre každý je definovaný počet otáčok a krútiaci moment motora v ustálenom stave (skúška typu ESC) alebo v nestálych pracovných podmienkach (skúška typu ETC, ELR);
2.2. „schválenie motora (radu motorov)“ znamená schválenie typu motora (radu motorov), z hľadiska úrovne emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok;
2.3. „dieselový motor“ znamená motor, ktorý pracuje na vznetovom princípe;
2.4. „plynový motor“ znamená motor, ktorý je poháňaný zemným plynom (NG) alebo skvapalneným ropným plynom (LPG);
2.5. „typ motora“ znamená kategóriu motorov, ktoré sa v zásadných aspektoch nelíšia od charakteristík motorov, ako sú definované v prílohe II k tejto smernici;
2.6. „rad motorov“ znamená skupinu motorov výrobcov, ktoré majú vďaka svojej konštrukcii definovanej v prílohe II dodatku 2 k tejto smernici, podobné emisné charakteristiky výfukových plynov; všetci členovia radu musia spĺňať platné limitné hodnoty emisií;
2.7. „referenčný motor“ znamená motor vybraný z radu motorov ktorého emisné charakteristiky budú reprezentatívne pre tento rad motorov;
2.8. „plynné znečisťujúce látky“ znamenajú oxid uhoľnatý, uhľovodíky [za predpokladu podielu CH1,85 pre dieselové motory, CH2,525 pre motory na skvapalnený ropný plyn a CH2,93 pre zemný plyn (NMHC) a predpokladanú molekulu CH3O0,5 pre dieselové motory poháňané etanolom], metán (predpokladá sa určitý pomer CH4 pre zemný plyn) a oxidy dusíka, ktoré sa vyjadrujú ako ekvivalent oxidu dusičitého (NO2);
2.9. „tuhé znečisťujúce látky“ znamenajú ľubovoľnú látku zachytenú na určenom filtračnom médiu po zriedení výfukového plynu čistým prefiltrovaným vzduchom tak, že teplota neprevyšuje 325 K (52 °C);
2.10. „dym“ znamená častice rozptýlené v prúde výfukových plynov z dieselového motora, ktoré absorbujú, odrážajú alebo lámu svetlo;
2.11. „čistý výkon“ znamená výkon v „ES kW“ získaný na skúšobnom zariadení na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent meraný v súlade s metódou ES merania výkonu stanovenou v smernici Rady 80/1269/EHS zo 16. decembra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa výkonu motorov motorových vozidiel (2);
2.12. „udaný maximálny výkon (Pmax)“ znamená maximálny výkon v ES kW (čistý výkon), ktorý uvedie výrobca vo svojej žiadosti o typové schválenie;
2.13. „percentuálne zaťaženie“ znamená percentuálny podiel maximálneho možného krútiaceho momentu pri určitých otáčkach motora;
2.14. „skúška ESC“ znamená skúšobný cyklus, ktorý pozostáva z 13 režimov ustáleného stavu, vykonávaných v súlade s bodom 6.2 tejto prílohy;
2.15. „skúška ELR“ znamená skúšobný cyklus, ktorý pozostáva zo série zaťažovacích krokov pri konštantných hodnotách otáčok motora, ktoré sa vykonávajú v súlade s bodom 6.2 tejto prílohy;
2.16. „skúška ETC“ znamená skúšobný cyklus, ktorý pozostáva z 1 800 nestálych režimov meniacich sa každú sekundu, ktoré sa vykonávajú v súlade s bodom 6.2 tejto prílohy;
2.17. „prevádzkový rozsah otáčok motora“ znamená ten rozsah otáčok motora, ktorý sa najčastejšie používa počas prevádzky motora a ktorý leží medzi hodnotami nízkych a vysokých otáčok stanovenými v prílohe III k tejto smernici;
2.18. „nízke otáčky (nlo)“ znamenajú najnižšie otáčky motora, pri ktorých motor dosahuje 50 % udaného maximálneho výkonu motora;
2.19. „vysoké otáčky (nhi)“ znamenajú najvyššie otáčky motora, pri ktorých motor dosahuje 70 % udaného maximálneho výkonu motora;
2.20. „otáčky motora A, B a C“ znamenajú hodnoty skúšobných otáčok v rámci prevádzkového rozsahu otáčok motora, ktoré sa používajú pri skúške ESC a ELR spôsobom stanoveným v prílohe III dodatku 1 k tejto smernici;
2.21. „regulačná oblasť“ znamená oblasť medzi otáčkami motora A a C a medzi 25 a 100 percentami zaťaženia;
2.22. „referenčné otáčky (nref)“ znamenajú 100 % hodnoty otáčok používanej pri prepočte z normalizovaných relatívnych hodnôt otáčok na skutočné hodnoty počas skúšky ETC postupom stanoveným v prílohe III dodatku 2 k tejto smernici;
2.23. „opacimeter“ znamená prístroj skonštruovaný pre meranie opacity dymových častíc na princípe zoslabovania svetla;
2.24. „rozsah zemného plynu (NG)“ znamená jeden z rozsahov H alebo L, ktoré sú definované v Európskej norme EN 437 z novembra 1993;
2.25. „samoprispôsobivosť“ znamená ľubovoľné zariadenie motora, ktoré umožňuje udržiavať konštantnú hodnotu pomeru vzduch/palivo;
2.26. „opakovaná kalibrácia“ znamená jemné ladenie motora na zemný plyn tak, aby pracoval v rovnakom režime prevádzky (výkon, spotreba paliva) aj v inom pásme zemného plynu;
2.27. „Wobbeho index (dolný Wl alebo horný Wu)“ znamená pomer zodpovedajúcej výhrevnosti jednotkového objemu plynu a druhej odmocniny jeho relatívnej hustoty v tých istých referenčných podmienkach:
2.28. „faktor λ-posunu (Sλ)“ znamená výraz, ktorý opisuje požadovanú pružnosť systému riadenia motora, týkajúcu sa zmeny pomeru prebytočného vzduchu λ, ak je motor poháňaný plynom s iným zložením ako čistý metán (výpočet Sλ pozri prílohu VII);
2.29. „rušiace zariadenie“ znamená prístroj, ktorý meria, sníma alebo reaguje na prevádzkové premenné (napr. rýchlosť vozidla, otáčky motora, zaradený rýchlostný stupeň, teplotu, nasávací tlak alebo ľubovoľný iný parameter) pre účely aktivácie, modulácie, oneskorenia alebo deaktivácie činnosti ľubovoľného komponentu alebo funkcie systému regulácie emisií tak, že sa znižuje efektívnosť systému regulácie emisií v podmienkach, ktoré sa vyskytujú v priebehu normálneho používania vozidla, pokiaľ používanie tohto zariadenie nie je významne obsiahnuté v použitých skúšobných postupoch pri certifikácii emisií;
2.30. „pomocné regulačné zariadenie“ znamená systém, funkciu alebo stratégiu regulácie nainštalovanú v motore alebo vozidle, ktorá slúži na ochranu motora a jeho vedľajších zariadení pred takými prevádzkovými podmienkami, ktoré by mohli viesť k poškodeniu alebo poruche, alebo slúži na uľahčenie štartovania motora. Pomocné regulačné zariadenie môže predstavovať aj stratégiu alebo opatrenie, pri ktorom sa uspokojivo preukázalo, že nejde o rušiace zariadenie;
2.31. „iracionálna stratégia regulácie emisií“ znamená každú stratégiu alebo opatrenie, ktoré v prípade prevádzkovania vozidla za bežných podmienok znižujú účinnosť systému na reguláciu emisií na nižšiu úroveň ako očakávanú pri platných emisných skúšobných postupoch.
2.32. Symboly a skratky
2.32.1. Symboly skúšobných parametrov
Symbol |
Jednotka |
Názov parametra |
AP |
m2 |
Plocha priečneho prierezu izokinetickej vzorkovacej sondy |
AT |
m2 |
Plocha priečneho prierezu výfukovej rúry |
CEE |
— |
Etánová účinnosť |
CEM |
— |
Metánová účinnosť |
C1 |
— |
Uhľovodík s ekvivalentom uhlíka 1 |
conc |
ppm/obj.-% |
Koncentrácia zložky uvedenej v dolnom indexe |
D0 |
m3/s |
Úsek kalibračnej funkcie PDP na súradnicovej osi |
DF |
— |
Zrieďovací faktor |
D |
— |
Konštanta Besselovej funkcie |
E |
— |
Konštanta Besselovej funkcie |
EZ |
g/kWh |
Interpolovaná hodnota emisií NOX v regulačnom bode |
fa |
— |
Faktor laboratórnej atmosféry (vzduchu) |
fc |
s-1 |
Medzná frekvencia Besselovho filtra |
FFH |
— |
Faktor špecifický pre palivo používaný pre výpočet mokrých koncentrácií pre suché koncentrácie |
FS |
— |
Stochiometrický faktor |
GAIRW |
kg/h |
Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na mokrom základe |
GAIRD |
kg/h |
Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na suchom základe |
GDILW |
kg/h |
Hmotnostný prietok zrieďovacieho vzduchu na mokrom základe |
GEDFW |
kg/h |
Ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu na mokrom základe |
GEXHW |
kg/h |
Hmotnostný prietok výfukového plynu na mokrom základe |
GFUEL |
kg/h |
Hmotnostný prietok paliva |
GTOTW |
kg/h |
Hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu na mokrom základe |
H |
MJ/m3 |
Výhrevnosť |
HREF |
g/kg |
Referenčná hodnota absolútnej vlhkosti (10,71 g/kg) |
Ha |
g/kg |
Absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu |
Hd |
g/kg |
Absolútna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu |
HTCRAT |
mol/mol |
Pomer vodíka k uhlíku |
i |
— |
Dolný index označujúci jednotlivý režim |
K |
— |
Besselova konštanta |
k |
m-1 |
Koeficient absorpcie svetla |
KH,D |
— |
Faktor korekcie vlhkosti u NOx pre dieselové motory |
KH,G |
— |
Faktor korekcie vlhkosti u NOx pre plynové motory |
KV |
|
Kalibračná funkcia CFV |
KW,a |
— |
Faktor korekcie z mokrého základu na suchý pre nasávaný vzduch |
KW,d |
— |
Faktor korekcie z mokrého základu na suchý pre zrieďovací vzduch |
KW,e |
— |
Faktor korekcie z mokrého základu na suchý pre zriedený výfukový plyn |
KW,r |
— |
Faktor korekcie z mokrého základu na suchý pre neupravený výfukový plyn |
L |
% |
Percento krútiaceho momentu vzhľadom na maximálny krútiaci moment skúšaného motora |
La |
m |
Dĺžka efektívnej optickej dráhy |
m |
|
Sklon kalibračnej funkcie PDP |
mass |
g/h oder g |
Dolný index označujúci hmotnostný prietok emisií |
MDIL |
kg |
Hmotnosť vzorky zrieďovacieho vzduchu, ktorá prešla cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok |
Md |
mg |
Hmotnosť zachytenej vzorky tuhých znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu |
Mf |
mg |
Hmotnosť zachytenej vzorky tuhých znečisťujúcich látok |
Mf,p |
mg |
Hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich látok zachytenej na primárnom filtri |
Mf,b |
mg |
Hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich látok zachytenej na záložnom filtri |
MSAM |
|
Hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorá prešla cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok |
MSEC |
kg |
Hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho vzduchu |
MTOTW |
kg |
Celková hmotnosť CVS za celý cyklus na mokrom základe |
MTOTW,i |
kg |
Okamžitá hmotnosť CVS na mokrom základe |
N |
% |
Opacita |
NP |
— |
Celkový počet otáčok PDP v priebehu cyklu |
NP,i |
— |
Počet otáčok PDP v priebehu určitého časového intervalu |
n |
min-1 |
Otáčky motora |
np |
s-1 |
Otáčky PDP |
nhi |
min-1 |
Vysoké otáčky motora |
nlo |
min-1 |
Nízke otáčky motora |
nref |
min-1 |
Referenčné otáčky motora pre potreby skúšky ETC |
pa |
kPa |
Tlak nasýtených pár vzduchu nasávaného do motora |
pA |
kPa |
Absolútny tlak |
pB |
kPa |
Absolútny atmosférický tlak |
pd |
kPa |
Tlak nasýtených pár zrieďovacieho vzduchu |
ps |
kPa |
Atmosférický tlak suchého vzduchu |
p1 |
kPa |
Podtlak na vstupe do čerpadla |
P(a) |
kW |
Výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami inštalovanými pre potreby skúšky |
P(b) |
kW |
Výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami odstránenými kvôli skúške |
P(n) |
kW |
Čistý nekorigovaný výkon |
P(m) |
kW |
Výkon meraný na skúšobnom zariadení |
Ω |
— |
Besselova konštanta |
Qs |
m3/s |
Objemový prietok CVS |
q |
— |
Zrieďovací pomer |
r |
— |
Pomer plochy priečneho prierezu izokinetickej sondy a výfukovej rúry |
Ra |
% |
Relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu |
Rd |
% |
Relatívna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu |
Rf |
— |
Faktor odozvy FID |
ρ |
kg/m3 |
Hustota |
S |
kW |
Nastavenie dynamometra |
Si |
m-1 |
Okamžitá hodnota opacity dymu |
Sλ |
|
Faktor λ-posunu |
T |
K |
Absolútna teplota |
Ta |
K |
Absolútna teplota nasávaného vzduchu |
t |
s |
Čas merania |
te |
s |
Čas elektrickej odozvy |
tF |
s |
Čas odozvy filtra definovaného Besselovou funkciou |
tp |
s |
Čas fyzickej odozvy |
Δt |
s |
Časový interval medzi po sebe idúcimi údajmi o dyme (= 1/vzorkovacia rýchlosť) |
Δti |
s |
Časový interval pre určenie okamžitej hodnoty prietoku CFV |
τ |
% |
Priepustnosť dymu |
V0 |
m3/rev |
Objemový prietok PDP v skutočných podmienkach |
W |
— |
Wobbeho index |
Wact |
kWh |
Práca vykonaná v priebehu skutočného skúšobného cyklu ETC |
Wref |
kWh |
Práca vykonaná v priebehu referenčného skúšobného cyklu ETC |
WF |
— |
Váhový faktor |
WFE |
— |
Efektívny váhový faktor |
X0 |
m3/rev |
Kalibračná funkcia objemového prietoku PDP |
Yi |
m-1 |
Besselova jednosekundová priemerná hodnota opacity dymu |
2.32.2. Symboly chemických komponentov
CH4 |
Metán |
C2H6 |
Etán |
C2H5OH |
Etanol |
C3H8 |
Propán |
CO |
Oxid uhoľnatý |
DOP |
Dioktylftalát |
CO2 |
Oxid uhličitý |
HC |
Uhľovodíky |
NMHC |
Uhľovodíky bez metánu |
NOx |
Oxidy dusíka |
NO |
Oxid dusnatý |
NO2 |
Oxid dusičitý |
PT |
Tuhé znečisťujúce látky |
2.32.3. Skratky
CFV |
Venturiho trubica s kritickým prietokom |
CLD |
Chemoluminiscenčný detektor |
ELR |
Európska skúška odozvy na zaťaženie |
ESC |
Európska skúška s ustáleným pracovným cyklom |
ETC |
Európska skúška s nestálym pracovným cyklom |
FID |
Plameňový ionizačný detektor |
GC |
Plynový chromatograf |
HCLD |
Vyhrievaný chemoluminiscenčný detektor |
HFID |
Vyhrievaný plameňový ionizačný detektor |
LPG |
Skvapalnený ropný plyn |
NDIR |
Nedisperzný infračervený analyzátor |
NG |
Zemný plyn |
NMC |
Odlučovač metánových uhľovodíkov |
3. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES
3.1. Žiadosť o typové schválenie ES typu motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky
3.1.1. Žiadosť o typové schválenie ES typu motora alebo radu motorov vzhľadom na úroveň emisií plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok pre dieselové motory a vzhľadom na úroveň emisií plynných znečisťujúcich látok pre plynové motory predkladá výrobca motora alebo jeho náležite splnomocnený zástupca.
3.1.2. Žiadosť musí byť sprevádzaná ďalej uvedenými dokumentmi v troch vyhotoveniach a s týmito údajmi:
3.1.2.1. Opis typu motora, alebo radu motorov, obsahujúci údaje uvedené v prílohe II k tejto smernici, ktoré spĺňajú požiadavky článkov 3 a 4 smernice 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (3).
3.1.3. Motor, ktorý spĺňa charakteristiky „typu motora“ alebo „referenčného motora“ opísané v prílohe II, sa poskytne technickej službe zodpovednej za výkon schvaľovacích skúšok definovaných v bode 6.
3.2. Žiadosť o typové schválenie ES typu vozidla vzhľadom na jeho motor
3.2.1. Žiadosť o typové schválenie ES vozidla vzhľadom na emisie plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok z jeho dieselového motora alebo radu motorov a vzhľadom na úroveň emisií plynných znečisťujúcich látok z jeho plynového motora alebo radu motorov predkladá výrobca vozidla alebo jeho náležite splnomocnený zástupca.
3.2.2. Žiadosť musí byť sprevádzaná ďalej uvedenými dokumentmi v troch vyhotoveniach a s týmito údajmi:
3.2.2.1. Opis typu vozidla, dielov vozidla súvisiacich s motorom a typu motora alebo radu motorov, obsahujúci konkrétne údaje uvedené v prílohe II spolu s dokumentáciou, ktorá sa vyžaduje pri uplatňovaní článku 3 smernice 70/156/EHS.
3.3. Žiadosť o typové schválenie ES typu vozidla so schváleným motorom
3.3.1. Žiadosť o typové schválenie ES vozidla vzhľadom na emisie plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok z jeho schváleného dieselového motora alebo radu motorov a vzhľadom na úroveň emisií plynných znečisťujúcich látok z jeho schváleného plynového motora alebo radu motorov predkladá výrobca vozidla alebo jeho náležite splnomocnený zástupca.
3.3.2. Žiadosť musí byť sprevádzaná ďalej uvedenými dokumentmi v troch vyhotoveniach a s týmito údajmi:
3.3.2.1. Opis typu vozidla a častí vozidla súvisiacich s motorom obsahujúci použiteľné údaje uvedené v prílohe II a kópiu osvedčenia o typovom schválení ES (príloha VI) motora alebo prípadne radu motorov, ako samostatnej technickej jednotky, ktorá je inštalovaná v tomto type vozidla, spolu s dokumentáciou, ktorá sa vyžaduje pri uplatňovaní článku 3 smernice 70/156/EHS.
4. TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES
4.1. Udelenie typového schválenia ES z hľadiska univerzálneho paliva
Typové schválenie ES z hľadiska univerzálneho paliva sa udeľuje za predpokladu splnenia týchto požiadaviek:
4.1.1. V prípade motorovej nafty spĺňa referenčný motor požiadavky tejto smernice na referenčné palivo určené v prílohe IV.
4.1.2. V prípade zemného plynu sa musí preukázať schopnosť referenčného motora prispôsobiť sa palivu každého zloženia, ktoré sa môže vyskytnúť na trhu. Ak ide o zemný plyn, existujú vo všeobecnosti dva druhy paliva, vysokovýhrevné palivo (H-plyn) a nízkovýhrevné palivo (L-plyn), ale s významným rozptylom vlastností v rámci obidvoch rozsahov; významne sa odlišujú svojím energetickým obsahom vyjadreným Wobbeho indexom a svojím faktorom λ-posunu (Sλ). Vzorce pre výpočet Wobbeho indexu a Sλ sú uvedené v bodoch 2.27 a 2.28. Zemný plyn s faktorom λ-posunu v rozmedzí od 0,89 do 1,08 (0,89 ≤ Sλ ≤ 1,08) sa považuje za plyn H-rozsahu, pričom zemný plyn s faktorom λ-posunu v rozmedzí od 1,08 do 1,19 (1,08 ≤ Sλ ≤ 1,19) sa považuje za plyn L-rozsahu. Zloženie referenčných palív vyjadruje extrémne zmeny parametra Sλ.
Referenčný motor musí spĺňať požiadavky tejto smernice na referenčné palivá GR (palivo 1) a G25 (palivo 2), stanovené v prílohe IV, bez akéhokoľvek ďalšieho nastavenia palivového systému medzi týmito dvomi skúškami. Po zmene paliva je však počas jedného cyklu ETC povolený jeden prispôsobovací beh bez merania. Pred skúškou musí byť referenčný motor zabehnutý postupom uvedeným v odseku 3 dodatku 2 k prílohe III.
4.1.2.1. Na žiadosť výrobcu je možné odskúšať motor s tretím palivom (palivo 3), ak sa hodnota faktora λ-posunu (Sλ) nachádza v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) a 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25), ak napríklad palivo 3 je palivom, ktoré sa predáva na trhu. Výsledky tejto skúšky je možné používať ako základňu pre posúdenie zhody výroby.
4.1.3. V prípade motora poháňaného zemným plynom, ktorý je samoprispôsobivý na jednej strane pre rozsah H-plynov a na druhej strane pre rozsah L-plynov a ktorý sa prepína medzi H-rozsahom a L-rozsahom pomocou prepínača, musí byť referenčný motor odskúšaný s príslušným druhom referenčného paliva určenom v prílohe IV pre každý rozsah a pre každú polohu prepínača. Palivami sú GR (palivo 1) a G23 (palivo 3) pre H-rozsah plynov, G25 (palivo 2) a G23 (palivo 3) pre L-rozsah plynov. Referenčný motor musí spĺňať požiadavky tejto smernice v obidvoch polohách prepínača bez akéhokoľvek ďalšieho nastavenia palivového systému medzi týmito dvomi skúškami v každej polohe prepínača. Po zmene paliva je však počas jedného cyklu ETC povolený jeden prispôsobovací beh bez merania. Pred skúškou musí byť referenčný motor zabehnutý postupom uvedeným v odseku 3 dodatku 2 k prílohe III.
4.1.3.1. Na žiadosť výrobcu je možné skúšať motor s tretím palivom namiesto paliva G23 (palivo 3), ak sa hodnota faktora λ-posunu (Sλ) nachádza v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) a 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25), ak napríklad palivo 3 je palivom, ktoré sa predáva na trhu. Výsledky tejto skúšky je možné používať ako základňu pre posúdenie zhody výroby.
4.1.4. V prípade motorov na zemný plyn sa pre každú znečisťujúcu látku určí pomer výsledkov emisných skúšok „r“ takýmto spôsobom:
alebo,
a
4.1.5. V prípade skvapalneného ropného plynu sa musí preukázať schopnosť referenčného motora prispôsobiť sa palivu každého zloženia, ktoré sa môže vyskytnúť na trhu. Ak ide o skvapalnený ropný plyn, existujú odchýlky v zložení C3/C4. Tieto odchýlky sú vyjadrené v definíciách referenčných palív. Referenčný motor musí spĺňať emisné požiadavky pre referenčné palivá A a B určené v prílohe IV bez akéhokoľvek ďalšieho nastavenia palivového systému medzi týmito dvomi skúškami. Po zmene paliva je však počas jedného cyklu ETC povolený jeden prispôsobovací beh bez merania. Pred skúškou musí byť referenčný motor zabehnutý postupom definovaným v odseku 3 dodatku 2 k prílohe III.
4.1.5.1. Pre každú znečisťujúcu látku sa musí určiť pomer výsledkov emisných skúšok „r“ takýmto spôsobom:
4.2. Udelenie typového schválenia ES s obmedzeným rozsahom palív
Typové schválenie ES obmedzené na určitý rozsah palív sa udeľuje za predpokladu splnenia týchto požiadaviek:
4.2.1. Schválenie motora z hľadiska emisií výfukových plynov, ktorého palivom je zemný plyn a ktorý je konštruovaný na prevádzku buď s rozsahom H-plynov, alebo L-plynov
Referenčný motor sa skúša pri prevádzke s príslušným referenčným palivom určenom v prílohe IV pre príslušný rozsah. Palivami sú GR (palivo 1) a G23 (palivo 3) pre H-rozsah plynov, G25 (palivo 2) a G23 (palivo 3) pre L-rozsah plynov. Referenčný motor musí spĺňať požiadavky tejto smernice bez akéhokoľvek ďalšieho nastavenia palivového systému medzi týmito dvomi skúškami. Po zmene paliva je však počas jedného cyklu ETC povolený jeden prispôsobovací beh bez merania. Pred skúškou musí byť referenčný motor zabehnutý postupom uvedeným v odseku 3 dodatku 2 k prílohe III.
4.2.1.1. Na žiadosť výrobcu je možné odskúšať motor s tretím palivom namiesto paliva G23 (palivo 3), ak sa hodnota faktora λ-posunu (Sλ) nachádza v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) a 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25), ak napríklad palivo 3 je palivom, ktoré sa predáva na trhu. Výsledky tejto skúšky je možné používať ako základňu pre posúdenie zhody výroby.
4.2.1.2. Pre každú znečisťujúcu látku sa musí určiť pomer výsledkov emisných skúšok „r“ takýmto spôsobom:
alebo
a
4.2.1.3. Pri dodaní zákazníkovi musí byť na motore štítok (pozri odsek 5.1.5), na ktorom je uvedené, pre ktorý rozsah plynov je tento motor schválený.
4.2.2. Schválenie motora z hľadiska emisií výfukových plynov, ktorého palivo je zemný plyn alebo skvapalnený ropný plyn a ktorý je konštruovaný na prevádzku s jedným špecifickým zložením paliva
4.2.2.1. Referenčný motor musí spĺňať emisné požiadavky na referenčné palivá GR a G25 v prípade zemného plynu, alebo na referenčné palivá A a B v prípade skvapalneného ropného plynu, ktoré sú určené v prílohe IV. Medzi skúškami je dovolené jemné ladenie palivového systému. Toto jemné ladenie pozostáva z opakovanej kalibrácie databázy parametrov palivového systému bez akejkoľvek zmeny základnej stratégie regulácie alebo základnej štruktúry databázy. V prípade potreby je dovolené vymeniť tie časti, ktoré priamo súvisia s veľkosťou prietoku paliva (ako sú vstrekovacie trysky).
4.2.2.2. Na žiadosť výrobcu je možné skúšať motor s referenčnými palivami GR a G23 alebo s referenčnými palivami G25 a G23 G23. V tomto prípade platí typové schválenie iba pre H-rozsah, resp. L-rozsah plynov.
4.2.2.3. Pri dodaní zákazníkovi musí byť na motore štítok (pozri odsek 5.1.5), na ktorom je uvedené, pre aké zloženie paliva bol motor kalibrovaný.
4.3. Schválenie emisií výfukových plynov člena radu motorov
4.3.1. S výnimkou prípadu uvedeného v odseku 4.3.2 sa musí schválenie referenčného motora rozšíriť aj na všetkých členov radu bez ďalšieho skúšania a pre každé zloženie paliva v rámci toho rozsahu, pre ktorý bol schválený referenčný motor (v prípade motorov opísaných v odseku 4.2.2), alebo pre ten istý rozsah palív (v prípade motorov opísaných v odseku 4.1 alebo 4.2), pre ktorý bol schválený referenčný motor.
4.3.2. Sekundárny skúšobný motor
Ak v prípade žiadosti o typové schválenie motora alebo vozidla vzhľadom na jeho motor, ktorý patrí do niektorého radu motorov, technická služba určí, že pokiaľ ide o vybraný referenčný motor, predložená žiadosť nereprezentuje úplne rad motorov definovaný v prílohe I, dodatku 1 technická služba môže vybrať a skúšať alternatívny motor a, ak je to potrebné, ďalší referenčný skúšobný motor.
4.4. Osvedčenie o typovom schválení
Pre schválenie uvedené v bodoch 3.1, 3.2 a 3.3 sa vydáva osvedčenie zhodné so vzorom stanoveným v prílohe VI.
5. OZNAČENIE MOTOROV
5.1. Na motore schválenom ako samostatná technická jednotka musí byť uvedená:
5.1.1. obchodná značka alebo obchodné meno výrobcu motora;
5.1.2. obchodné označenie od výrobcu;
5.1.3. číslo typového schválenia ES, pred ktorým je uvedený rozlišovací znak (znaky) alebo číslo (čísla) krajiny, ktorá udelila typové schválenie ES (4);
5.1.4. na motor na zemný plyn sa za číslo jeho typového schválenia ES musí umiestniť takéto označenie:
— |
H v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre H-rozsah plynov, |
— |
L v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre L-rozsah plynov, |
— |
HL v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre H-rozsah aj L-rozsah plynov, |
— |
Ht v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre špecifické zloženie plynu v H-rozsahu plynov a môže sa nastaviť na iný špecifický plyn v H-rozsahu plynov jemným ladením palivového systému motora, |
— |
Lt v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre špecifické zloženie plynu v L-rozsahu plynov a môže sa nastaviť na iný špecifický plyn v L-rozsahu plynov jemným ladením palivového systému motora, |
— |
HLt v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre špecifické zloženie plynu v H-rozsahu alebo v L-rozsahu plynov a môže sa nastaviť na iný špecifický plyn vo H-rozsahu alebo v L-rozsahu plynov jemným ladením palivového systému motora. |
5.1.5. Štítky
V prípade motorov poháňaných zemným plynom a skvapalneným ropným plynom s typovým schválením obmedzeným na určitý rozsah palív sa použijú nasledujúce štítky:
5.1.5.1 Obsah
Na štítkoch musia byť uvedené tieto informácie:
V prípade odseku 4.2.1.3 musí byť na štítku uvedené:
„POUŽITIE LEN SO ZEMNÝM PLYNOM ROZSAHU H“ V prípade potreby sa znak „H“ nahradí znakom „L“.
V prípade odseku 4.2.2.3 musí byť na štítku uvedené:
„POUŽITIE LEN SO ZEMNÝM PLYNOM ŠPECIFIKÁCIE …“ alebo „POUŽITIE LEN SO SKVAPALNENÝM ROPNÝM PLYNOM ŠPECIFIKÁCIE …“ podľa potreby. Musia byť uvedené všetky informácie z príslušnej tabuľky (tabuliek) v prílohe IV spolu s jednotlivými zložkami a limitmi, ktoré určil výrobca motora.
Písmená a čísla musia byť najmenej 4 mm vysoké.
Poznámka:
Ak takémuto označeniu bráni nedostatok miesta, je možné použiť zjednodušený kód. V takomto prípade musia byť každej osobe, ktorá plní palivovú nádrž alebo vykonáva údržbu, alebo opravu motora a jeho príslušenstva, ako aj zainteresovaným orgánom, ľahko dostupné vysvetlivky obsahujúce všetky vyššie uvedené informácie. Umiestnenie a obsah týchto vysvetliviek bude určený dohodou medzi výrobcom a schvaľovacím orgánom.
5.1.5.2. Vlastnosti
Štítky musia vydržať počas celej životnosti motora. Štítky musia byť zreteľne čitateľné a písmená a čísla na nich musia byť nezmazateľné. Okrem toho musia byť štítky pripevnené takým spôsobom, aby ich upevnenie vydržalo počas celej životnosti motora a štítky sa nesmú dať odstrániť bez toho, že by sa tým zničili alebo zdeformovali.
5.1.5.3. Umiestnenie
Štítky musia byť pripevnené k niektorej časti motora, ktorý je nevyhnutný pre normálnu prevádzku motora a za normálnych okolností si v priebehu životnosti motora nevyžaduje výmenu. Okrem toho musia byť tieto štítky umiestnené tak, aby boli po úplnom zmontovaní motora so všetkými pomocnými zariadeniami potrebnými na jeho prevádzku, ľahko viditeľné pre osobu s priemernou výškou.
5.2. V prípade žiadosti o typové schválenie ES typu vozidla vzhľadom na jeho motor musí byť označenie stanovené v bode 5.1.5 umiestnené aj blízko k plniacemu otvoru palivovej nádrže.
5.3. V prípade žiadosti o typové schválenie ES typu vozidla so schváleným motorom musí byť označenie stanovené v bode 5.1.5 umiestnené aj blízko k plniacemu otvoru palivovej nádrže.
6. ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY
6.1. Všeobecne
6.1.1. Zariadenia na reguláciu emisií
6.1.1.1. Komponenty schopné ovplyvňovať emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok z dieselových motorov a emisie plynných znečisťujúcich látok z plynových motorov musia byť projektované, konštruované, zostavené a montované tak, aby v normálnom režime používania umožňovali motoru dodržiavať ustanovenia tejto smernice.
6.1.2. Funkcie zariadení na reguláciu emisií
6.1.2.1. Používanie rušiaceho zariadenia a/alebo iracionálnej stratégie regulácie emisií je zakázané.
6.1.2.2. Pomocné riadiace zariadenie môže byť namontované na motor alebo na vozidlo za predpokladu, že toto zariadenie:
— |
pracuje len mimo rámca podmienok špecifikovaných v odseku 6.1.2.4 alebo |
— |
je aktivované iba dočasne za podmienok špecifikovaných v odseku 6.1.2.4. na také účely, ako je ochrana motora pred poškodením, ochrana klimatizačného zariadenia, obmedzenie dymenia, studený štart alebo zahrievanie, alebo |
— |
je aktivované iba palubnými signálmi pre také ciele, ako je stratégia prevádzkovej bezpečnosti a stratégia núdzovej prevádzky. |
6.1.2.3. Zariadenie na riadenie motora, funkcia, systém alebo opatrenie, ktoré pracujú v podmienkach špecifikovaných v bode 6.1.2.4. a ktoré majú za následok použitie inej alebo modifikovanej stratégie riadenia motora, ako sa bežne používa počas uplatniteľných skúšobných cyklov merania emisií, budú dovolené vtedy, ak v súlade s požiadavkami bodov 6.1.3. a /alebo 6.1.4 bude plne preukázané, že takéto opatrenie neznižuje účinnosť systému regulácie emisií. Vo všetkých ostatných prípadoch sa takéto zariadenia budú považovať za rušiace zariadenia.
6.1.2.4. Na účely bodu 6.1.2.2. definovanými podmienkami používania za ustálených alebo nestálych podmienok sú:
— |
nadmorská výška nepresahujúca 1 000 metrov (alebo ekvivalentný atmosférický tlak 90 kPa), |
— |
teplota okolia v rozmedzí 283 až 303 K K (10-30 °C), |
— |
teplota chladiaceho média motora v rozmedzí 343 až 368 K (70-95 °C). |
6.1.3. Zvláštne požiadavky na elektronické systémy regulácie emisií
6.1.3.1.
Výrobca poskytne dokumentáciu, ktorá umožní prístup k základnej konštrukcii systému a k prostriedkom, pomocou ktorých tento systém riadi svoje výstupné premenné, bez ohľadu nato, či je toto riadenie priame alebo nepriame.
Dokumentácia sa poskytne k dispozícii v dvoch častiach:
a) |
oficiálna dokumentácia, ktorá bude dodaná technickej službe v čase predloženia žiadosti o typové schválenie, obsahuje úplný opis systému. Táto dokumentácia môže byť stručná za predpokladu, že poskytne dôkazy o tom, že všetky výstupy, ktoré umožňuje matica zostavená z rozsahu regulácie a z individuálnych jednotkových vstupov, boli identifikované. Táto informácia sa priloží ku dokumentácií, ktorú požaduje príloha I oddiel 3; |
b) |
doplňujúce podklady, v ktorých sa uvádzajú parametre modifikované pomocným riadiacim zariadením a medzné podmienky, za ktorých zariadenie pracuje. Doplňujúce podklady obsahujú opis logiky riadenia palivového systému, stratégií časovania a vypínacích bodov pre všetky režimy prevádzky. Doplňujúce podklady taktiež obsahujú odôvodnenie používania akéhokoľvek pomocného riadiaceho zariadenia a obsahuje aj doplňujúce podklady a skúšobné údaje s cieľom preukázať vplyv akéhokoľvek pomocného riadiaceho zariadenia inštalovaného na motor alebo na vozidlo na výfukové emisie Tieto doplňujúce podklady sú prísne dôverné a uchováva ich u seba výrobca, sú však k dispozícii pre inšpekcie v čase typového schvaľovania alebo v ľubovoľnom čase počas platnosti typového schválenia. |
6.1.4. S cieľom overiť, či nejaká stratégia alebo opatrenie sa majú považovať za rušiace zariadenie alebo za iracionálnu stratégiu regulácie emisií podľa definícií uvedených v bodoch 2.29 a 2.31, orgán udeľujúci typové schválenie a/alebo technická služba môžu dodatočne požadovať triediacu skúšku NOx s použitím ETC, ktorá sa môže vykonať v kombinácii buď so skúškou typového schválenia, alebo s postupom pre kontrolu zhody výroby.
6.1.4.1. Ako alternatíva k požiadavkám dodatku 4 k prílohe III, emisie NOx počas triediacej skúšky ETC sa môžu vzorkovať s použitím surových výfukových plynov a musia byť pritom dodržané technické ustanovenia normy ISO DIS 16183 z 15. októbra 2000.
6.1.4.2. Pri overovaní, či nejaká stratégia alebo opatrenie sa majú považovať za rušiace zariadenie alebo za iracionálnu stratégiu regulácie emisií podľa definícií uvedených v bodoch 2.29 a 2.31, možno akceptovať dodatočné rozmedzie 10 % vztiahnuté na príslušnú limitnú hodnotu NOx.
6.1.5. Prechodné ustanovenia na rozšírenie typového schválenia
6.1.5.1. Tento bod sa bude uplatňovať iba na nové vznetové motory a nové vozidlá poháňané vznetovým motorom, ktoré boli typovo schválené v zmysle požiadaviek uvedených v riadku A tabuliek v bode 6.2.1.
6.1.5.2. Ako alternatívu k bodom 6.1.3. a 6.1.4 môže výrobca technickej službe predložiť výsledky triediacej skúšky NOx prostredníctvom skúšky ETC vykonanej na motore, ktorý bol v súlade s charakteristikami referenčného motora opísaného v prílohe II, berúc pritom do úvahy ustanovenia bodov 6.1.4.1. a 6.1.4.2. Výrobca taktiež poskytne písomné vyhlásenie o tom, že motor nepoužíva žiadne rušiace zariadenie ani iracionálnu stratégiu riadenia emisií tak, ako je to definované v bode 2 tejto prílohy.
6.1.5.3. Výrobca taktiež poskytne písomné vyhlásenie o tom, že výsledky triediacej skúšky NOx a vyhlásenie pre referenčný motor, ako je uvedené v bode 6.1.4, sú uplatniteľné aj pre všetky typy motorov v rámci skupiny motorov opísanej v prílohe II.
6.2. Špecifikácie týkajúce sa emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok a dymu
Pre typové schválenie vo vzťahu k limitným hodnotám stanoveným v riadku A tabuliek uvedených v bode 6.2.1 sa emisie určujú skúškami ESC a ELR vykonávanými na konvenčných dieselových motoroch vrátane dieselových motorov vybavených zariadením pre elektronické vstrekovanie paliva, recirkuláciou výfukových plynov (EGR) a/alebo oxidačných katalyzátorov. Dieselové motory, vybavené zdokonalenými systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov vrátane katalyzátorov NOx a/alebo filtrami tuhých znečisťujúcich látok, sa dodatočne musia podrobiť skúške ETC.
Pre typové schválenie vo vzťahu k limitným hodnotám stanoveným v riadku B1 alebo B2, alebo v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 sa emisie určujú skúškami ESC, ELR a ETC.
Emisie plynných znečisťujúcich látok z plynových motorov sa určujú skúškou ETC.
Postupy skúšok ESC a ELR sú opísané v prílohe III, dodatok 1, postup skúšky ETC je opísaný v prílohe III, dodatky 2 a 3.
Emisie plynných znečisťujúcich látok, prípadne tuhých znečisťujúcich látok, respektíve opacita dymu z motora poskytnutého ku skúškam, sa merajú metódami opísanými v prílohe III dodatku 4. V prílohe V sú opísané odporúčané analytické systémy plynných znečisťujúcich látok, odporúčané systémy pre vzorkovanie tuhých znečisťujúcich látok a odporúčaný systém pre meranie charakteristík dymu.
Iné systémy alebo analyzátory môže schváliť technická služba, ak sa zistí, že v príslušnom skúšobnom cykle poskytujú rovnocenné výsledky. Určenie rovnocennosti systémov je založené na štúdii korelácie 7 (alebo viacerých) dvojíc vzoriek medzi zvažovaným systémom a jedným z referenčných systémov uvedených v tejto smernici. Pre emisie tuhých znečisťujúcich látok sa za referenčný systém uznáva iba systém riedenia plného prietoku. Pojem „výsledky„ sa vzťahuje na hodnotu emisií nameranú v konkrétnom cykle. Korelačné skúšky sa musia vykonať v tom istom laboratóriu, skúšobnej komore a na tom istom motore a uprednostňuje sa možnosť vykonávať ich súčasne. Kritérium rovnocennosti je definované ako zhoda priemerných hodnôt z dvojice vzoriek v rozmedzí ± 5 %. Ak má byť do tejto smernice zavedený nový systém, určenie rovnocennosti musí byť založené na výpočte opakovateľnosti a reprodukovateľnosti opísanom v norme ISO 5725.
6.2.1. Limitné hodnoty
Merné hmotnosti oxidu uhoľnatého, všetkých uhľovodíkov, oxidov dusíka a tuhých znečisťujúcich látok určených skúškou ESC a opacita dymu určená skúškou ELR nesmú prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke 1.
Tabuľka č. 1
Limitné hodnoty – skúšky ESC a ELR
Riadok |
Hmotnosť oxidu uhoľnatého (CO) g/kWh |
Hmotnosť uhľovodíkov (HC) g/kWh |
Hmotnosť oxidov dusíka (NOx) g/kWh |
Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok (PT) g/kWh |
Dym m–1 |
|
A (2000) |
2,1 |
0,66 |
5,0 |
0,10 |
0,13 (5) |
0,8 |
B 1 (2005) |
1,5 |
0,46 |
3,5 |
0,02 |
0,5 |
|
B 2 (2008) |
1,5 |
0,46 |
2,0 |
0,02 |
0,5 |
|
C (EEV) |
1,5 |
0,25 |
2,0 |
0,02 |
0,15 |
Pre dieselové motory, ktoré sa dodatočne podrobujú skúške ETC, a osobitne pre plynové motory nesmú merné hmotnosti oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov neobsahujúcich metán, prípadne metánu, oxidov dusíka a prípadne tuhých znečisťujúcich látok prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke 2.
Tabuľka č. 2
Limitné hodnoty – skúšky ETC
Riadok |
Hmotnosť oxidu uhoľnatého (CO) g/kWh |
Hmotnosť uhľovodíkov neobsahujúcich metán (NMHC) g/kWh |
Hmotnosť metánu (CH4) (6) g/kWh |
Hmotnosť oxidov dusíka (NOx) g/kWh |
Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok (PT) (7) g/kWh |
|
A (2000) |
5,45 |
0,78 |
1,6 |
5,0 |
0,16 |
0,21 (8) |
B 1 (2005) |
4,0 |
0,55 |
1,1 |
3,5 |
0,03 |
|
B 2 (2008) |
4,0 |
0,55 |
1,1 |
2,0 |
0,03 |
|
C (EEV) |
3,0 |
0,40 |
0,65 |
2,0 |
0,02 |
6.2.2. Meranie uhľovodíkov pri dieselových a plynom poháňaných motoroch
6.2.2.1. Výrobca si môže zvoliť, že namiesto merania hmotnosti uhľovodíkov neobsahujúcich metán sa počas skúšky ETC bude merať celková hmotnosť uhľovodíkov (THC). V tomto prípade je limitná hodnota hmotnosti všetkých uhľovodíkov rovnaká ako tá, ktorá je uvedená v tabuľke 2 pre hmotnosť uhľovodíkov neobsahujúcich metán.
6.2.3. Osobitné požiadavky na dieselové motory
6.2.3.1. Merná hmotnosť oxidov dusíka meraná v náhodne zvolených kontrolných bodoch vnútri regulačnej oblasti počas skúšky ESC nesmie prekročiť o viac ako 10 percent hodnoty získané interpoláciou zo susedných skúšobných režimov (odkaz na prílohu III dodatok 1 body 4.6.2 a 4.6.3).
6.2.3.2. Hodnota opacity dymu pri náhodných skúšobných otáčkach počas skúšky ELR nesmie prekročiť najvyššiu hodnotu opacity dymu nameranú pri dvoch susedných hodnotách otáčok o viac než 20 percent, alebo o viac než 5 percent limitnej hodnoty, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
7. MONTÁŽ VO VOZIDLE
7.1. Pokiaľ ide o typové schválenie motora, jeho montáž vo vozidle musí vyhovovať týmto charakteristikám:
7.1.1. podtlak pri nasávaní nesmie prekročiť hodnotu stanovenú pre typovo schválený motor v prílohe VI;
7.1.2. protitlak výfukových plynov nesmie byť vyšší než protitlak uvedený pre schválený typ motora v prílohe VI;
7.1.3. objem výfukových systémov sa nesmie odchýliť od objemu stanoveného pre typovo schválený motor v prílohe VI o viac ako 40 %;
7.1.4. výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami potrebnými pre prevádzku motora nesmie prekročiť hodnotu stanovenú pre typovo schválený motor v prílohe VI.
8. RAD MOTOROV
8.1. Parametre definujúce rad motorov
Rad motorov určený ich výrobcom môže byť definovaný pomocou základných charakteristík, ktoré musia byť spoločné všetkým motorom v rade. V niektorých prípadoch môže dochádzať k vzájomnému pôsobeniu parametrov. Aj tieto účinky sa musia brať do úvahy, aby sa zabezpečilo, že do radu motorov sú zaradené iba motory s podobnými emisnými charakteristikami výfukových plynov.
Aby bolo možné považovať motory za členov toho istého radu motorov, musia mať spoločný tento zoznam základných parametrov:
8.1.1. Spaľovací cyklus:
— |
2 takty, |
— |
4 takty. |
8.1.2. Chladiace médium:
— |
vzduch, |
— |
voda, |
— |
olej. |
8.1.3. Pre plynové motory a motory s dodatočnou úpravou výfukových plynov:
— |
počet valcov |
(iné dieselové motory s menším počtom valcov, ako má referenčný motor, je možné považovať za motory patriace do toho istého radu motorov za predpokladu, že palivový systém dávkuje palivo do každého jednotlivého valca).
8.1.4. Zdvihový objem jednotlivých valcov:
— |
motory majú byť v rámci 15 % celkového rozpätia. |
8.1.5. Spôsob nasávania vzduchu:
— |
prirodzené nasávanie, |
— |
preplňovanie, |
— |
preplňovanie s chladičom plniaceho vzduchu. |
8.1.6. Typ/konštrukcia spaľovacej komory:
— |
predkomôrka, |
— |
vírivá komora, |
— |
priame vstrekovanie. |
8.1.7. Ventil a systém otvorov – usporiadanie, veľkosť a počet:
— |
v hlave valcov, |
— |
v stene valcov, |
— |
v kľukovej skrini. |
8.1.8. Systém vstrekovania paliva (dieselové motory):
— |
čerpadlo-potrubie-vstrekovač, |
— |
radové čerpadlo, |
— |
rozvádzacie čerpadlo, |
— |
jednoduchý prvok, |
— |
vstrekovacia jednotka. |
8.1.9. Palivový systém (plynové motory):
— |
zmiešavacia jednotka, |
— |
prívod/vstrekovanie plynu (jednobodové, viacbodové), |
— |
vstrekovanie kvapaliny (jednobodové, viacbodové). |
8.1.10. Zapaľovací systém (plynové motory).
8.1.11. Rôzne vlastnosti:
— |
recirkulácia výfukových plynov, |
— |
vstrekovanie vody/emulzia, |
— |
sekundárne vstrekovanie vzduchu, |
— |
systém chladenia plniaceho vzduchu. |
8.1.12. Dodatočná úprava výfukových plynov:
— |
trojcestný riadený katalyzátor, |
— |
oxidačný katalyzátor, |
— |
redukčný katalyzátor, |
— |
tepelný reaktor, |
— |
filter tuhých znečisťujúcich látok. |
8.2. Výber referenčného motora
8.2.1. Dieselové motory
Referenčný motor radu motorov sa vyberie pomocou primárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri otáčkach udaných pre maximálny krútiaci moment. V prípade, že dva alebo viac motorov majú tieto primárne kritériá rovnaké, referenčný motor sa vyberie pomocou sekundárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri menovitých otáčkach. Za určitých okolností môže schvaľovací orgán prísť k záveru, že najhorší prípad množstva emisií v danom rade je možné najlepšie charakterizovať odskúšaním druhého motora. Schvaľovací orgán teda môže vybrať ďalší motor pre odskúšanie na základe tých jeho vlastností, ktoré signalizujú, že tento motor môže mať najvyššiu úroveň emisií spomedzi motorov tohto radu.
Ak majú motory z tohto radu iné premenlivé vlastnosti, o ktorých by sa mohlo usudzovať, že vplývajú na emisie výfukových plynov, aj tieto vlastnosti sa musia určiť a zohľadniť pri výbere referenčného motora.
8.2.2. Plynové motory
Referenčný motor radu motorov sa musí vybrať pomocou primárnych kritérií najväčšieho zdvihového objemu valcov. V prípade, že dva alebo viac motorov majú tieto primárne kritériá rovnaké, referenčný motor sa musí vybrať pomocou sekundárnych kritérií v tomto poradí:
— |
najväčšia dodávka paliva na zdvih pri otáčkach udaného menovitého výkonu, |
— |
časovanie najväčšieho predstihu zapaľovania, |
— |
najmenšia rýchlosť recirkulácie výfukových plynov EGR, |
— |
žiadne vzduchové čerpadlo alebo čerpadlo s najmenším skutočným prietokom vzduchu. |
Za určitých okolností môže schvaľovací orgán prísť k záveru, že najhorší prípad množstva emisií v danom rade je možné najlepšie charakterizovať skúšaním druhého motora. Schvaľovací orgán teda môže vybrať ďalší motor pre odskúšanie na základe tých jeho vlastností, ktoré signalizujú, že tento motor môže mať najvyššiu úroveň emisií spomedzi motorov tohto radu.
9. ZHODA VÝROBY
9.1. Musia sa prijať opatrenia na zabezpečenie zhody výroby v súlade s ustanoveniami článku 10 smernice 70/156/EHS. Zhoda výroby sa kontroluje na základe opisu v osvedčeniach o typovom schválení, ktorý je stanovený v prílohe VI k tejto smernici.
Ak príslušné orgány nie sú spokojné s postupom auditu výrobcu, platia body 2.4.2 a 2.4.3 prílohy X k smernici 70/156/EHS.
9.1.1. Ak sa majú merať emisie znečisťujúcich látok a typové schválenie motora má jedno alebo niekoľko rozšírení, skúšky sa vykonajú na tom motore (motoroch), ktorý(-é) je(sú) opísaný(-é) v informačnom balíku vzťahujúcom sa k príslušnému rozšíreniu.
9.1.1.1. Zhoda motora podrobeného skúškam na znečisťujúce látky:
Po poskytnutí motora orgánom nesmie výrobca robiť žiadne úpravy na vybraných motoroch.
9.1.1.1.1. Zo série sa náhodne vyberú tri motory. Motory, ktoré podliehajú iba skúškam ESC a ELR, alebo ktoré podliehajú iba skúškam ETC na typové schválenie vzhľadom na limitné hodnoty stanovené v riadku A tabuliek uvedených v bode 6.2.1, sa kvôli kontrole zhody výroby podrobia týmto použiteľným skúškam. So súhlasom orgánu sa všetky ostatné motory, ktoré sú typovo schválené vzhľadom na limitné hodnoty stanovené v riadku A, B1 alebo B2, alebo C tabuliek uvedených v bode 6.2.1, kvôli kontrole zhody výroby podrobia buď skúškam v cykle ESC a ELR, alebo v cykle ETC. Limitné hodnoty sú uvedené v bode 6.2.1 tejto prílohy.
9.1.1.1.2. Ak je príslušný orgán spokojný so štandardnou odchýlkou výrobkov, ktorú udáva výrobca, skúšky sa vykonajú podľa dodatku 1 k tejto prílohe v súlade s prílohou X k smernici 70/156/EHS, ktorá platí pre motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá.
Ak príslušný orgán nie je spokojný so štandardnou odchýlkou výrobkov, ktorú udáva výrobca, skúšky sa vykonajú podľa dodatku 2 k tejto prílohe v súlade s prílohou X k smernici 70/156/EHS, ktorá platí pre motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá.
Na žiadosť výrobcu sa skúšky môžu vykonať v súlade s dodatkom 3 k tejto prílohe.
9.1.1.1.3. Na základe skúšky motora vybraného náhodným výberom sa výroba série považuje za zhodnú, ak sa v súlade so skúšobnými kritériami stanovenými v príslušnom dodatku dosiahlo kladné rozhodnutie pre všetky znečisťujúce látky, a za nezhodnú, ak sa v súlade so skúšobnými kritériami stanovenými v príslušnom dodatku dosiahlo zamietavé rozhodnutie pre jednu znečisťujúcu látku.
Ak sa pre jednu znečisťujúcu látku dosiahlo kladné rozhodnutie, toto rozhodnutie nie je možné zmeniť žiadnymi ďalšími skúškami, ktoré sa vykonávajú s cieľom dosiahnuť rozhodnutie pre ostatné znečisťujúce látky.
Ak sa pre žiadnu znečisťujúcu látku nedosiahlo kladné rozhodnutie a ak sa pre jednu znečisťujúcu látku nedosiahlo zamietavé rozhodnutie, skúška sa vykoná na inom motore (pozri obrázok 2).
Ak sa nedosiahlo žiadne rozhodnutie, výrobca môže kedykoľvek rozhodnúť o ukončení skúšky. V tomto prípade sa zaznamená zamietavé rozhodnutie.
9.1.1.2. Skúšky sa vykonajú na novovyrobených motoroch. Motory poháňané plynom musia byť zabehnuté postupom definovaným v odseku 3 dodatku 2 k prílohe III.
9.1.1.2.1. Na žiadosť výrobcu je však možné vykonávať skúšky na dieselových alebo plynových motoroch, ktoré boli zabehávané dlhšiu dobu, než je uvedené v bode 9.1.1.2, až do maximálne 100 hodín. V tomto prípade vykoná zabehávací postup výrobca, ktorý sa zaviaže, že na týchto motoroch neurobí žiadne úpravy.
9.1.1.2.2. Keď výrobca požiada o to, aby mohol vykonať zabehávací postup v súlade s bodom 9.1.1.2.1, môže tak urobiť:
— |
na všetkých skúšaných motoroch, alebo |
— |
na prvom skúšanom motore, pričom určí koeficient vývoja takýmto spôsobom:
|
Nasledujúce skúšané motory neabsolvujú zabehávací postup, ale ich emisie v čase nula hodín sa upravia pomocou koeficientu vývoja.
V tomto prípade sa vezmú tieto hodnoty:
— |
hodnoty v čase „x“ hodín pre prvý motor, |
— |
hodnoty v čase nula hodín násobené koeficientom vývoja pre ostatné motory. |
9.1.1.2.3. U dieselových motorov a motorov poháňaných skvapalneným ropným plynom sa tieto skúšky môžu vykonať s komerčným palivom. Na žiadosť výrobcu je však možné použiť referenčné palivá opísané v prílohe IV. Z toho vyplývajú skúšky opísané v bode 4 tejto prílohy vykonané s najmenej dvomi z referenčných palív pre každý plynový motor.
9.1.1.2.4. Pri motoroch poháňaných zemným plynom sa všetky tieto skúšky môžu vykonať s komerčným palivom týmto spôsobom:
— |
pri motoroch označených H – s komerčným palivom z rozsahu H (0,89 ≤ Sλ ≤ 1,00); |
— |
pri motoroch označených L – s komerčným palivom z rozsahu L (1,00 ≤ Sλ ≤ 1,19); |
— |
pri motoroch označených HL – s komerčným palivom z krajného rozsahu faktoru λ-posunu (0,89 ≤ Sλ ≤ 1,19). |
Na žiadosť výrobcu je však možné použiť referenčné palivá opísané v prílohe IV. Z toho vyplývajú skúšky opísané v bode 4 tejto prílohy.
9.1.1.2.5. V prípade sporu vyvolaného nezhodou plynom poháňaných motorov používajúcich komerčné palivo sa skúšky vykonajú s referenčným palivom, s ktorým bol skúšaný referenčný motor, alebo s ďalším možným palivom 3 uvedeným v odsekoch 4.1.3.1 a 4.2.1.1, s ktorým mohol byť skúšaný referenčný motor. Výsledok sa potom musí previesť výpočtom, pri ktorom sa použije príslušný faktor (faktory) „r“, „ra“ alebo „rb“ opísaný (opísané) v odsekoch 4.1.4, 4.1.5.1 a 4.2.1.2. Ak sú hodnoty r, ra alebo rb menšie než jedna, nevykoná sa žiadna korekcia. Namerané a vypočítané výsledky musia preukázať, že tento motor spĺňa limitné hodnoty pre všetky príslušné palivá (palivo 1, 2, prípadne palivo 3 v prípade motorov na zemný plyn, a palivá A a B v prípade motorov na skvapalnený ropný plyn).
9.1.1.2.6. Skúška na určenie zhody výroby plynom poháňaného motora konštruovaného na prevádzku s jedným špecifickým zložením paliva sa vykonáva s palivom, pre ktoré bol motor kalibrovaný.
(1) Ú. v. ES L 76, 6.4.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/76/ES (Ú. v. EÚ L 206, 15.8.2003, s. 29).
(2) Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 1999/99/ES (Ú. v. ES L 334, 28.12.1999, s. 32).
(3) Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/104/ES (Ú. v. EÚ L 337, 13.11.2004, s. 13).
(4) 1 = Nemecko, 2 = Francúzsko, 3 = Taliansko, 4 = Holandsko, 5 = Švédsko, 6 = Belgicko, 7 = Maďarsko, 8 = Česká republika, 9 = Španielsko, 11 = Veľká Británia, 12 = Rakúsko, 13 = Luxembursko, 17 = Fínsko, 18 = Dánsko, 20= Poľsko, 21 = Portugalsko, 23 = Grécko, 24 = Írsko, 26 = Slovinsko, 27 = Slovensko, 29 =Estónsko, 32 =Lotyšsko, 36 = Litva, 49 = Cyprus, 50 = Malta.
(5) Pre motory so zdvihovým objemom valcov menším než 0,75 dm3 na valec a otáčkami pri menovitom výkone vyššími než 3 000min -1.
(6) Iba pre motory na zemný plyn.
(7) Neplatí pre motory poháňané plynom v etape A a v etapách B1 a B2.
(8) Pre motory so zdvihovým objemom valcov menším než 0,75 dm3 na valec a otáčkami vyššími než 3 000 min–1 pri menovitom výkone.
Dodatok 1
POSTUP OVERENIA ZHODY VÝROBY PRI USPOKOJIVEJ ŠTANDARDNEJ ODCHÝLKE
1. |
V tomto dodatku je opísaný postup, ktorý treba používať pri overovaní zhody výroby vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok v prípade uspokojivej štandardnej odchýlky výroby daného výrobcu. |
2. |
S minimálnou veľkosťou vzorky pozostávajúcej z troch motorov je postup vzorkovania stanovený tak, že pravdepodobnosť, že skupina motorov prejde úspešne skúškami, aj keď 40 % z nich je chybných, je 0,95 (riziko výrobcu = 5 %), kým pravdepodobnosť, že skupina motorov bude prijatá, aj keď 65 % z nich je chybných, je 0,10 (riziko spotrebiteľa = 10 %). |
3. |
Pre každú zo znečisťujúcich látok uvedených v bode 6.2.1 prílohy I (pozri obrázok 2) sa používa tento postup:
|
4. |
Pre každú vzorku sa vypočíta súčet štandardných odchýlok až po limit pomocou nasledujúceho vzorca: |
5. |
Potom:
|
Tabuľka č. 3
Počty kladných a zamietavých rozhodnutí pre plán vzorkovania v dodatku 1
Minimálna veľkosť vzorky: 3
Kumulatívny počet skúšaných motorov (veľkosť vzorky) |
Počet kladných rozhodnutí An |
Počet zamietavých rozhodnutí Bn |
3 |
3,327 |
– 4,724 |
4 |
3,261 |
– 4,790 |
5 |
3,195 |
– 4,856 |
6 |
3,129 |
– 4,922 |
7 |
3,063 |
– 4,988 |
8 |
2,997 |
– 5,054 |
9 |
2,931 |
– 5,120 |
10 |
2,865 |
– 5,185 |
11 |
2,799 |
– 5,251 |
12 |
2,733 |
– 5,317 |
13 |
2,667 |
– 5,383 |
14 |
2,601 |
– 5,449 |
15 |
2,535 |
– 5,515 |
16 |
2,469 |
– 5,581 |
17 |
2,403 |
– 5,647 |
18 |
2,337 |
– 5,713 |
19 |
2,271 |
– 5,779 |
20 |
2,205 |
– 5,845 |
21 |
2,139 |
– 5,911 |
22 |
2,073 |
– 5,977 |
23 |
2,007 |
– 6,043 |
24 |
1,941 |
– 6,109 |
25 |
1,875 |
– 6,175 |
26 |
1,809 |
– 6,241 |
27 |
1,743 |
– 6,307 |
28 |
1,677 |
– 6,373 |
29 |
1,611 |
– 6,439 |
30 |
1,545 |
– 6,505 |
31 |
1,479 |
– 6,571 |
32 |
– 2,112 |
– 2,112 |
Dodatok 2
POSTUP OVEROVANIA ZHODY VÝROBY PRI NEUSPOKOJIVEJ ALEBO NEZNÁMEJ ŠTANDARDNEJ ODCHÝLKE
1. |
V tomto dodatku je opísaný postup, ktorý treba používať pri overovaní zhody výroby vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok v prípade, že štandardná odchýlka výroby daného výrobcu je buď neuspokojivá, alebo neznáma. |
2. |
S minimálnou veľkosťou vzorky pozostávajúcej z troch motorov je postup vzorkovania stanovený tak, že pravdepodobnosť, že skupina motorov prejde úspešne skúškami, aj keď 40 % z nich je chybných, je 0,95 (riziko výrobcu = 5 %), kým pravdepodobnosť, že skupina motorov bude prijatá, aj keď 65 % z nich je chybných, je 0,10 (riziko spotrebiteľa = 10 %). |
3. |
Hodnoty znečisťujúcich látok uvedené v bode 6.2.1 prílohy I sa považujú za hodnoty s logaritmicky normálnym rozdelením a mali by sa transformovať prevedením na ich prirodzené logaritmy. Nech m0 a m označujú minimálnu, resp. maximálnu veľkosť vzorky (m0 = 3 a m = 32) a nech n označuje súčasné číslo vzorky. |
4. |
Ak x1, x2,… xi sú prirodzené logaritmy hodnôt nameraných v sérii a L je prirodzený logaritmus limitnej hodnoty pre danú znečisťujúcu látku, potom platí a |
5. |
V tabuľke 4 sú uvedené počty kladných rozhodnutí (An) a zamietavých rozhodnutí (Bn) pre súčasné číslo vzorky. Štatistický výsledok skúšok je pomer: a používa sa pri určení, či boli série prijaté alebo zamietnuté, takýmto spôsobom: Pre m0 ≤ n < m:
|
6. |
Poznámky Tieto rekurzívne vzorce sú užitočné pre výpočet po sebe idúcich hodnôt štatistických výsledkov skúšok: |
Tabuľka č. 4
Počty kladných a zamietavých rozhodnutí pre plán vzorkovania v dodatku 2
Minimálna veľkosť vzorky: 3
Kumulatívny počet skúšaných motorov (veľkosť vzorky) |
Počet kladných rozhodnutí An |
Počet zamietavých rozhodnutí Bn |
3 |
- 0,80381 |
16,64743 |
4 |
- 0,76339 |
7,68627 |
5 |
- 0,72982 |
4,67136 |
6 |
- 0,69962 |
3,25573 |
7 |
- 0,67129 |
2,45431 |
8 |
- 0,64406 |
1,94369 |
9 |
- 0,61750 |
1,59105 |
10 |
- 0,59135 |
1,33295 |
11 |
- 0,56542 |
1,13566 |
12 |
- 0,53960 |
0,97970 |
13 |
- 0,51379 |
0,85307 |
14 |
- 0,48791 |
0,74801 |
15 |
- 0,46191 |
0,65928 |
16 |
- 0,43573 |
0,58321 |
17 |
- 0,40933 |
0,51718 |
18 |
- 0,38266 |
0,45922 |
19 |
- 0,35570 |
0,40788 |
20 |
- 0,32840 |
0,36203 |
21 |
- 0,30072 |
0,32078 |
22 |
- 0,27263 |
0,28343 |
23 |
- 0,24410 |
0,24943 |
24 |
- 0,21509 |
0,21831 |
25 |
- 0,18557 |
0,18970 |
26 |
- 0,15550 |
0,16328 |
27 |
- 0,12483 |
0,13880 |
28 |
- 0,09354 |
0,11603 |
29 |
- 0,06159 |
0,09480 |
30 |
- 0,02892 |
0,07493 |
31 |
- 0,00449 |
0,05629 |
32 |
- 0,03876 |
0,03876 |
Dodatok 3
POSTUP OVEROVANIA ZHODY VÝROBY NA ŽIADOSŤ VÝROBCU
1. |
V tomto dodatku je opísaný postup, ktorý treba používať pri overovaní zhody výroby vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok v prípade, keď o to požiada výrobca. |
2. |
S minimálnou veľkosťou vzorky pozostávajúcej z troch motorov je postup vzorkovania stanovený tak, že pravdepodobnosť, že skupina motorov prejde úspešne skúškami, aj keď 30 % z nich je chybných, je 0,90 (riziko výrobcu = 10 %), kým pravdepodobnosť, že skupina motorov bude prijatá, aj keď 65 % z nich je chybných, je 0,10 (riziko spotrebiteľa = 10 %). |
3. |
Pre každú zo znečisťujúcich látok uvedených v bode 6.2.1 prílohy I (pozri obrázok 2) sa používa tento postup:
|
4. |
Pre vzorku sa vypočíta štatistický výsledok skúšok určujúci počet nezhodných motorov, t. j. xi ≥ L. |
5. |
Potom:
V tabuľke 5 sú počty kladných a zamietavých rozhodnutí vypočítané v súlade s medzinárodnou normou ISO 8422/1991. |
Tabuľka č. 5
Počty rozhodnutí o úspešnej a neúspešnej skúške pre plán vzorkovania v dodatku 3
Minimálna veľkosť vzorky: 3
Kumulatívny počet skúšaných motorov (veľkosť vzorky) |
Počet kladných rozhodnutí |
Počet zamietavých rozhodnutí |
3 |
— |
3 |
4 |
0 |
4 |
5 |
0 |
4 |
6 |
1 |
5 |
7 |
1 |
5 |
8 |
2 |
6 |
9 |
2 |
6 |
10 |
3 |
7 |
11 |
3 |
7 |
12 |
4 |
8 |
13 |
4 |
8 |
14 |
5 |
9 |
15 |
5 |
9 |
16 |
6 |
10 |
17 |
6 |
10 |
18 |
7 |
11 |
19 |
8 |
9 |
PRÍLOHA II
(1) Nehodiace sa prečiarknuť.
Dodatok 1
(1) V prípade nekonvenčných motorov a systémov musí výrobca dodať údaje rovnocenné tým, ktoré sú uvedené na tomto mieste.
(2) Nehodiace sa prečiarknuť.
(3) Uviesť toleranciu.
(4) Nehodiace sa prečiarknuť.
(5) Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 1999/99/ES (Ú. v. ES L 334, 28.12.1999, s. 32).
(6) Nehodiace sa prečiarknuť.
(7) Uviesť toleranciu.
(8) Nehodiace sa prečiarknuť.
(9) Uviesť toleranciu.
(10) V prípade systémov, ktoré sú usporiadané inak, doplniť rovnocenné informácie (pre odsek 3.2).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/96/ES z 13. decembra 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených pre používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených pre používanie vo vozidlách (Ú. v. ES L 44, 16.2.2000, s. 1).
(12) Nehodiace sa prečiarknuť.
(13) Uviesť toleranciu.
(14) Nehodiace sa prečiarknuť.
(15) Uviesť toleranciu.
(16) Skúška ESC.
(17) Iba skúška ETC.
(18) Uviesť toleranciu; má byť v rozsahu ± 3 % hodnôt, ktoré deklaroval výrobca.
(19) Skúška ESC.
(20) Iba skúška ETC.
Dodatok 3
(1) Predkladá sa pre každý motor z radu motorov.
(2) Nehodiace sa prečiarknuť.
(3) Uviesť toleranciu.
(4) Nehodiace sa prečiarknuť.
(5) Nehodiace sa prečiarknuť.
(6) Uviesť toleranciu.
(7) V prípade systémov, ktoré sú usporiadané iným spôsobom, doplniť rovnocenné informácie (pre odsek 3.2).
(8) Nehodiace sa prečiarknuť.
(9) Uviesť toleranciu.
(10) Nehodiace sa prečiarknuť.
(11) Uviesť toleranciu.
(12) Nehodiace sa prečiarknuť.
(13) Uviesť toleranciu.
PRÍLOHA III
SKÚŠOBNÝ POSTUP
1. ÚVOD
1.1. |
V tejto prílohe sú opísané metódy určovania emisií plynných zložiek, tuhých znečisťujúcich látok a dymu zo skúšaných motorov. Opisujú sa tri skúšobné cykly, ktorým sa motory musia podrobiť podľa ustanovení prílohy I bod 6.2:
|
1.2. |
Skúška sa vykonáva na motore namontovanom na skúšobnom zariadení a pripojenom k dynamometru. |
1.3. Princíp merania
Súčasťou emisií z výfuku motora, ktoré treba merať, sú plynné zložky (oxid uhoľnatý, všetky uhľovodíky z dieselových motorov, určujú sa len skúškou ESC; uhľovodíky neobsahujúce metán z dieselových a plynových motorov, určujú sa len skúškou ETC, a oxidy dusíka), metán z plynových motorov sa určuje len skúškou ETC a oxidy dusíka), tuhé znečisťujúce látky (iba z dieselových motorov) a dym (z dieselových motorov a určujú sa len skúškou ELR). Okrem toho sa často používa oxid uhličitý ako stopovací plyn pre určenie zrieďovacieho pomeru, ktorý sa dosahuje v systéme riedenia časti prietoku a v systéme riedenia plného prietoku. Najlepšia technická prax odporúča všeobecne využívať meranie oxidu uhličitého ako vynikajúci nástroj na zisťovanie problémov pri meraní počas skúšobného behu.
1.3.1. Skúška ESC
Počas predpísanej postupnosti prevádzkových podmienok zohriateho motora sa priebežne kontrolujú množstvá vyššie uvedených emisií výfukových plynov takým spôsobom, že sa odoberajú vzorky neupraveného výfukového plynu. Skúšobný cyklus pozostáva z radu režimov charakterizovaných rôznymi hodnotami otáčok a výkonu, ktoré pokrývajú typický prevádzkový rozsah dieselových motorov. V priebehu každého režimu sa určuje koncentrácia každej plynnej znečisťujúcej látky, prietok výfukových plynov a výkon a nameraným hodnotám sa priradí váha. Vzorka tuhých znečisťujúcich látok sa riedi upraveným okolitým vzduchom. Jedna vzorka za celý skúšobný cyklus sa odoberie a zachytí na vhodných filtroch. Spôsobom popísaným v dodatku 1 k tejto prílohe sa vypočíta hmotnosť každej emitovanej znečisťujúcej látky v gramoch na kilowatthodinu. Okrem toho sa v troch skúšobných bodoch v rámci regulačnej oblasti, ktoré vyberie technická služba (1), odmeria množstvo NOx a namerané hodnoty sa porovnajú s hodnotami vypočítanými z tých režimov tohto skúšobného cyklu, ktoré obaľujú vybrané skúšobné body. Touto kontrolou regulácie množstva NOx sa zabezpečuje efektívnosť kontroly emisií z motora v rámci typického prevádzkového rozsahu motora.
1.3.2. Skúška ELR
Počas predpísanej skúšky odozvy na zaťaženie sa pomocou opacimetra určuje opacita dymu zohriateho motora. Skúška spočíva v zaťažovaní motora pri konštantných otáčkach motora v rozsahu od 10 % do 100 % zaťaženia pri troch rôznych hodnotách otáčok. Okrem toho sa vykoná štvrtý krok so záťažou, ktorú vyberie technická služba (1), a nameraná hodnota sa porovná s hodnotami nameranými v predchádzajúcich záťažových krokoch. Pomocou algoritmu určenia priemernej hodnoty opísaného v dodatku 1 k tejto prílohe sa určí špičková hodnota dymu.
1.3.3. Skúška ETC
Počas predpísaného nestáleho cyklu, ktorý zahrňuje prevádzkové podmienky zohriateho motora a ktorý je úzko založený na prevádzke vysokovýkonných motorov namontovaných v nákladných autách a autobusoch špecifickej pre typ cesty, sa merajú množstvá vyššie uvedených znečisťujúcich látok po zriedení všetkých výfukových plynov upraveným okolitým vzduchom. Pomocou spätných signálov krútiaceho momentu a otáčok motora získaných z motorového dynamometra sa výkon integruje s časom trvania cyklu. Výsledkom je hodnota práce, ktorú vykonal motor v priebehu cyklu. Koncentrácia NOx a uhľovodíkov sa v priebehu cyklu určuje integráciou signálu z analyzátora. Koncentráciu oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého a uhľovodíkov neobsahujúcich metán je možné určovať integráciou signálu z analyzátora alebo vzorkovaním s pomocou vaku. U tuhých znečisťujúcich látok sa na vhodných filtroch zachytáva proporcionálna vzorka. V priebehu skúšobného cyklu sa určuje prietok zriedeného výfukového plynu na výpočet hodnôt hmotností emisií znečisťujúcich látok. Hodnoty hmotností emisií sa stanovia vo vzťahu k práci motora, aby sa získali hodnoty v gramoch každej znečisťujúcej látky na kilowatthodinu postupom, ktorý je opísaný v dodatku 2 k tejto prílohe.
2. PODMIENKY SKÚŠOK
2.1. Podmienky skúšok motora
2.1.1. |
Meria sa absolútna teplota (Ta) nasávaného vzduchu na vstupe do motora vyjadrená v Kelvinoch a suchý atmosférický tlak (ps) vyjadrený v kPa a určuje sa hodnota parametra F podľa týchto ustanovení:
|
2.1.2. Platnosť skúšky
Aby bola skúška uznaná za platnú, musí pre hodnotu parametra F platiť:
2.2. Motory s chladením plniaceho vzduchu
Zaznamenáva sa teplota plniaceho vzduchu a jej hodnoty sa pri otáčkach udaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení musia nachádzať v rozmedzí ± 5 K maximálnej teploty plniaceho vzduchu uvedenej s prílohe II dodatku 1 bode 1.16.3. Teplota chladiaceho média musí byť najmenej 293 K (20 °C).
Ak sa používa systém skúšobne alebo externé dúchadlo, musia sa hodnoty teploty plniaceho vzduchu pri otáčkach udaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení nachádzať v rozmedzí ± 5 K maximálnej teploty plniaceho vzduchu uvedenej s prílohe II dodatku 1 bode 1.16.3. Počas celého skúšobného cyklu sa použije nastavenie chladiča plniaceho vzduchu do takého režimu, pri ktorom spĺňa vyššie uvedené podmienky.
2.3. Systém nasávania vzduchu do motora
Použije sa taký systém nasávania vzduchu do motora, ktorý zabezpečí obmedzenie podtlaku nasávania vzduchu v rozmedzí ± 100 Pa od horného limitu motora pracujúceho na otáčkach udaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení.
2.4. Výfukový systém motora
Použije sa výfukový systém, ktorý zabezpečuje protitlak výfukových plynov v rozmedzí ± 1 000 Pa od horného limitu motora pracujúceho pri otáčkach udaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení a ktorého objem je v rozmedzí ± 40 % od objemu, ktorý uvádza výrobca. Je možné použiť systém skúšobne za predpokladu, že reprezentuje skutočné prevádzkové podmienky motora. Výfukový systém musí spĺňať požiadavky na vzorkovanie výfukových plynov stanovené v prílohe III dodatku 4 bode 3.4 a v prílohe V bode 2.2.1, EP, a bode 2.3.1, EP.
Ak je motor vybavený zariadením pre dodatočnú úpravu výfukových plynov, výfuková rúra musí mať rovnaký priemer, aký je použitý vo vzdialenosti najmenej 4 priemerov rúry pred vstupom do začiatku expanzného úseku, ktorý obsahuje zariadenie pre dodatočnú úpravu. Vzdialenosť od príruby výfukového potrubia alebo od výstupu preplňovacieho turbodúchadla k zariadeniu pre dodatočnú úpravu výfukových plynov musí byť rovnaká ako v konfigurácii vozidla alebo v rámci špecifikácií vzdialeností, ktoré uvádza výrobca. Protitlak alebo obmedzenie výfukových plynov musí vyhovovať rovnakým kritériám, ako sú uvedené vyššie, s možnosťou nastaviť ho ventilom. Počas simulačných skúšok a v priebehu grafického zobrazenia motora je možné demontovať nádobu pre dodatočnú úpravu a nahradiť ju rovnocennou nádobou, v ktorej je inštalovaný neaktívny katalyzátor.
2.5. Chladiaci systém
Použije sa chladiaci systém motora s dostatočným objemom na to, aby udržal motor na normálnych prevádzkových teplotách, ktoré predpisuje výrobca.
2.6. Mazací olej
Špecifikácie mazacieho oleja použitého pri skúške sa zaznamenajú a uvedú sa spolu s výsledkami skúšky takým spôsobom, ako je stanovené v prílohe II dodatku 1 bode 7.1.
2.7. Palivo
Palivom je referenčné palivo určené v prílohe IV.
Výrobca stanoví teplotu a merací bod paliva v rámci limitov uvedených v prílohe II dodatku 1 bode 1.16.5. Teplota paliva nesmie byť nižšia než 306 K (33 °C). Ak nie je stanovená, jej hodnota na vstupe do systému dodávky paliva musí byť v rozmedzí 311 K ± 5 K (38 °C ± 5 °C).
Teplota a merací bod paliva motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom musí byť v rámci limitov uvedených v prílohe II dodatku 1 bode 1.16.5, alebo v prípadoch, keď motor nie je referenčným motorom, v prílohe II dodatku 3 bode 1.16.5.
2.8. Skúšky systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov
Ak je motor vybavený systémom pre dodatočnú úpravu výfukových plynov, emisie namerané počas skúšobného cyklu (cyklov) musia predstavovať emisie vznikajúce v konkrétnych prevádzkových podmienkach. Ak to nie je možné dosiahnuť počas jedného skúšobného cyklu (napr. pre filtre tuhých znečisťujúcich látok s periodickou regeneráciou), vykoná sa niekoľko skúšobných cyklov a vypočítajú sa priemerné hodnoty ich výsledkov a/alebo sa im priradia váhy. Presný postup odsúhlasí výrobca a technická služba na základe najlepšej technickej praxe.
(1) Skúšobné body sa vyberajú pomocou schválených štatistických metód určovania náhodného výberu.
Dodatok 1
SKÚŠOBNÉ CYKLY ESC A ELR
1. NASTAVENIE MOTORA A DYNAMOMETRA
1.1. Určenie otáčok motora A, B a C
Otáčky motora A, B a C deklaruje výrobca v súlade s týmito ustanoveniami:
Vysoké otáčky nhi sa určujú výpočtom 70 % udaného maximálneho čistého výkonu P(n), ktorý sa určuje podľa prílohy II dodatku 1 bodu 8.2. Najvyššie otáčky motora, pri ktorých sa táto hodnota výkonu nachádza na krivke výkonu, sú definované ako nhi.
Nízke otáčky nlo sa určujú výpočtom 50 % udaného maximálneho čistého výkonu P(n), ktorý sa určuje podľa prílohy II dodatku 1 bodu 8.2. Najnižšie otáčky motora, pri ktorých sa táto hodnota výkonu nachádza na krivke výkonu, sú definované ako nlo.
Otáčky motora A, B a C sa vypočítajú takto:
Otáčky motora A, B a C je možné overiť každou z týchto metód:
a) |
Kvôli presnému určeniu hodnôt nhi a nlo sa v priebehu schvaľovania výkonu motora podľa smernice 80/1269/EHS zmerajú ďalšie skúšobné body. Hodnoty maximálneho výkonu, nhi a nlo sa určia z krivky výkonu a hodnoty otáčok A, B a C sa vypočítajú podľa vyššie uvedených ustanovení. |
b) |
Motor sa zmapuje pozdĺž krivky plného zaťaženia od maximálnych otáčok bez zaťaženia až po otáčky voľnobehu pomocou najmenej 5 meracích bodov na interval po 1000 ot/min a meracích bodov v rozmedzí ± 50 ot/min od otáčok pri udanom maximálnom výkone. Hodnoty maximálneho výkonu, nhi a nlo sa určia z tejto mapovacej krivky a hodnoty otáčok A, B a C sa vypočítajú podľa vyššie uvedených ustanovení. |
Ak sa namerané hodnoty otáčok A, B a C nachádzajú v rozmedzí ± 3 % príslušných hodnôt otáčok motora, ktoré deklaroval výrobca, pri emisných skúškach sa použijú udané hodnoty otáčok motora. Ak sa táto tolerancia prekročí pre ktorúkoľvek z hodnôt otáčok motora, pri emisných skúškach sa použijú namerané hodnoty otáčok motora.
1.2. Určenie nastavenia dynamometra
Krivka krútiaceho momentu pri plnom zaťažení sa určí experimentálnymi výpočtami hodnôt krútiaceho momentu pre špecifikované skúšobné režimy v podmienkach netto, ktoré sú stanovené v prílohe II dodatku 1 bode 8.2. Ak je to vhodné, zohľadní sa aj výkon absorbovaný zariadeniami poháňanými motorom. Nastavenie dynamometra pre každý skúšobný režim sa vypočíta pomocou týchto vzorcov:
, ak skúšky prebiehajú v netto podmienkach,
, ak skúšky neprebiehajú v netto podmienkach,
kde:
s |
= |
nastavenie dynamometra, kW, |
P(n) |
= |
čistý výkon motora uvedený v prílohe I dodatku 1 bode 8.2, kW, |
L |
= |
percento záťaže, ktoré sa uvádza v bode 2.7.1, %, |
P(a) |
= |
výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami, ktoré treba inštalovať, ako sa uvádza v prílohe II dodatku 1 bode 6.1. |
P(b) |
= |
výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami, ktoré treba odstrániť, ako sa uvádza v prílohe II dodatku 1 bode 6.2. |
2. SKÚŠOBNÝ BEH ESC
Na žiadosť výrobcu je možné kvôli kondicionovaniu motora a výfukového systému pred začiatkom meracieho cyklu vykonať simulačnú skúšku.
2.1. Príprava vzorkovacích filtrov
Najmenej hodinu pred začiatkom skúšky sa musí každý filter (dvojica filtrov) vložiť do uzavretej, ale neutesnenej Petriho misky a položiť do váhovej komory kvôli stabilizácii. Na konci stabilizačnej doby sa každý filter (dvojica filtrov) odváži a zaznamená sa hmotnosť obalu. Filter (dvojica filtrov) sa potom uloží do uzavretej Petriho misky alebo utesneného držiaka filtrov až do doby, keď bude potrebný pri výkone skúšky. Ak sa filter (dvojica filtrov) nepoužije do ôsmich hodín od vybratia z váhovej komory, musí sa pred použitím znova kondicionovať a odvážiť.
2.2. Inštalácia meracích zariadení
Podľa potreby sa inštaluje prístrojové vybavenie a vzorkovacie sondy. Ak sa na riedenie výfukových plynov používa systém riedenia plného prietoku, pripojí sa k nemu koncová rúra.
2.3. Spustenie zrieďovacieho systému a motora
Zrieďovací systém a motor sa spustia a zohrievajú sa dovtedy, kým sa všetky teploty a tlaky nestabilizujú na úrovni zodpovedajúcej maximálnemu výkonu podľa odporúčania výrobcu a v súlade s najlepšou technickou praxou.
2.4. Spustenie vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok
Vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok sa spustí a nechá sa pracovať na obtoku (by-pass). Úroveň tuhých znečisťujúcich látok na pozadí zrieďovacieho vzduchu je možné určiť tak, že zrieďovací vzduch sa nechá prechádzať filtrami tuhých znečisťujúcich látok. Ak sa používa filtrovaný zrieďovací vzduch, môže sa urobiť jedno meranie pred skúškou alebo po skúške. Ak sa zrieďovací vzduch nefiltruje, je možné robiť merania na začiatku a na konci skúšobného cyklu a vypočítať priemery nameraných hodnôt.
2.5. Nastavenie zrieďovacieho pomeru
Prietok zrieďovacieho vzduchu by sa mal nastaviť tak, aby teplota zriedeného výfukového plynu meraná tesne pred primárnym filtrom v žiadnom režime neprekročila 325 K (52 °C). Zrieďovací pomer (q) nesmie byť menší než 4.
V systémoch, ktoré využívajú meranie koncentrácií CO2 alebo NOx pre potreby regulácie zrieďovacieho pomeru, sa musí na začiatku a na konci každej skúšky zmerať obsah CO2 alebo NOx v zrieďovacom vzduchu. Hodnoty koncentrácie CO2 alebo NOx na pozadí v zrieďovacom vzduchu namerané pred skúškou a po skúške sa musia vzájomne odlišovať najviac o 100 ppm, resp. 5 ppm.
2.6. Kontrola analyzátorov
Emisné analyzátory sa nastavia na nulu a kalibruje sa merací rozsah.
2.7. Skúšobný cyklus
2.7.1. Pri činnosti dynamometra na testovanom motore sa bude dodržiavať nasledovný 13 režimový cyklus
Číslo režimu: |
Otáčky motora |
Percento záťaže |
Váhový faktor |
Dĺžka trvania režimu |
1 |
voľnobeh |
— |
0,15 |
4 minúty |
2 |
A |
100 |
0,08 |
2 minúty |
3 |
B |
50 |
0,10 |
2 minúty |
4 |
B |
75 |
0,10 |
2 minúty |
5 |
A |
50 |
0,05 |
2 minúty |
6 |
A |
75 |
0,05 |
2 minúty |
7 |
A |
25 |
0,05 |
2 minúty |
8 |
B |
100 |
0,09 |
2 minúty |
9 |
B |
25 |
0,10 |
2 minúty |
10 |
C |
100 |
0,08 |
2 minúty |
11 |
C |
25 |
0,05 |
2 minúty |
12 |
C |
75 |
0,05 |
2 minúty |
13 |
C |
50 |
0,05 |
2 minúty |
2.7.2. Postupnosť skúšky
Začne sa vykonávať postupnosť skúšky. Skúška sa vykoná v poradí čísel režimov stanovených v bode 2.7.1.
V každom režime musí motor pracovať predpísaný čas, pričom zmeny otáčok a zaťaženia motora sa dokončia za prvých 20 sekúnd. Stanovená hodnota otáčok sa udržiava v rozmedzí ± 50 ot/min a stanovená hodnota krútiaceho momentu sa udržiava v rozmedzí ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri skúšobných otáčkach.
Na žiadosť výrobcu je možné skúšobný postup zopakovať tak často, kým sa na filtri nezachytí väčšia dostatočné množstvo tuhých znečisťujúcich látok. Výrobca musí poskytnúť podrobný opis postupov vyhodnotenia údajov a výpočtov. Emisie plynných znečisťujúcich látok sa určujú iba v prvom cykle.
2.7.3. Odozva analyzátorov
Výstupné údaje analyzátorov sa zaznamenávajú páskovým zapisovačom alebo merajú rovnocenným systémom pre zber údajov, pričom výfukový plyn prúdi cez analyzátory počas celého skúšobného cyklu.
2.7.4. Vzorkovanie tuhých znečisťujúcich látok
V rámci celého skúšobného postupu sa musí použiť jedna dvojica filtrov (primárny filter a záložný filter, pozri príloha III, dodatok 4). Režimové váhové faktory stanovené v postupe skúšobného cyklu sa musia zohľadňovať takým spôsobom, že počas každého jednotlivého režimu v rámci cyklu sa odoberie vzorka, ktorá je úmerná hmotnostnému prietoku výfukového plynu. To je možné dosiahnuť príslušnou úpravou prietoku vzorky, času odberu vzorky a/alebo zrieďovacieho pomeru tak, aby bolo splnené kritérium pre efektívne váhové faktory uvedené v bode 5.6.
Čas odberu vzorky v rámci každého režimu musí byť najmenej 4 sekundy na každú 0,01 hodnoty váhového faktora. Odber vzorky sa musí v rámci každého režimu vykonať čo najneskôr. Odber vzorky tuhých znečisťujúcich látok sa nesmie skončiť skôr ako 5 sekúnd pred koncom každého režimu.
2.7.5. Podmienky motora
Počas každého režimu sa zaznamenávajú otáčky a záťaž motora, teplota nasávaného vzduchu a podtlak pri nasávaní vzduchu, teplota a protitlak výfukového plynu, prietok paliva, vzduchu alebo výfukového plynu, teplota plniaceho vzduchu, teplota a vlhkosť paliva, pričom v čase odberu vzoriek tuhých znečisťujúcich látok a v každom prípade počas poslednej minúty každého režimu musia byť dodržané požiadavky na hodnoty otáčok a záťaže (pozri bod 2.7.2.).
Zaznamenávajú sa akékoľvek ďalšie údaje potrebné pre výpočty (pozri body 4 a 5).
2.7.6. Kontrola NOx vnútri regulačnej oblasti
Kontrola NOx vnútri regulačnej oblasti sa vykonáva okamžite po skončení režimu 13.
Pred začatím meraní bude motor kondiciovaný v režime 13 po dobu troch minút. Na rôznych miestach v rámci regulačnej oblasti, ktoré vyberie technická služba (1), sa vykonajú tri merania. Každé meranie trvá 2 minúty.
Merací postup je zhodný s postupom merania NOx v 13-režimovom cykle a vykonáva sa v súlade s bodmi 2.7.3, 2.7.5 a 4.1 tohto dodatku a v súlade s prílohou III dodatkom 4 bodom 3.
Výpočet sa vykonáva v súlade s bodom 4.
2.7.7. Opakovaná kontrola analyzátorov
Po skončení emisnej skúšky sa na opakovanú kontrolu použije nulovací plyn a ten istý kalibrovací plyn. Skúška sa považuje za prijateľnú, ak je rozdiel medzi výsledkami získanými pred skúškou a po nej menší než 2 % hodnoty kalibrovacieho plynu.
3. SKÚŠOBNÝ BEH ELR
3.1. Inštalácia meracích zariadení
Opacimeter, respektíve vzorkovacie sondy sa inštalujú za tlmič výfuku alebo ľubovoľné zariadenie na dodatočnú úpravu výfukového plynu, ak je namontované, podľa všeobecných inštalačných postupov, ktoré stanovil výrobca prístrojov. Okrem toho sa všade tam, kde je to možné, musia dodržať požiadavky kapitoly 10 normy ISO IDS 11614.
Pred výkonom akýchkoľvek kontrol pri nule a pri plnom rozsahu sa opacimeter zohreje a stabilizuje podľa odporúčaní výrobcu prístroja. Ak je opacimeter vybavený systémom prečisťovacieho vzduchu, ktorý zabraňuje zanášaniu meracej optiky sadzami, aj tento systém sa aktivuje a nastaví podľa odporúčaní výrobcu.
3.2. Kontrola opacimetra
Vykonajú sa kontroly pri nule a pri plnom rozsahu v režime zobrazenia hodnôt opacity, pretože na stupnici opacity sú vyznačené dva skutočne definovateľné kalibračné body, a to 0 % opacity a 100 % opacity. Potom sa na základe nameranej hodnoty opacity a hodnoty parametra LA, ktorú predložil výrobca opacimetra, správne vypočíta hodnota koeficientu absorpcie svetla, keď sa prístroj pre potreby skúšania vráti do režimu zobrazenia hodnôt.
S neblokovaným svetelným lúčom opacimetra sa prístroj nastaví tak, aby bola zobrazená hodnota opacity rovná 0,0 % ± 1,0 %. V režime zablokovania svetelného lúča opacimetra, ked' lúč nemôže dopadnúť na prijímač, sa prístroj nastaví tak, aby bola zobrazená hodnota opacity rovná 100,0 % ± 1,0 %.
3.3. Skúšobný cyklus
3.3.1. Kondicionovanie motora
Motor a systém sa zohrejú pri maximálnom výkone, aby sa parametre motora stabilizovali podľa odporúčania výrobcu. Fázou predbežného kondicionovania sa ochráni skutočné meranie pred vplyvom usadenín, ktoré zostali vo výfukovom systéme od predchádzajúcej skúšky.
Po stabilizácii motora sa do 20 ± 2 s po skončení fázy predbežného kondicionovania musí začať skúšobný cyklus. Na žiadosť výrobcu je možné kvôli ďalšiemu kondicionovaniu pred začiatkom meracieho cyklu vykonať simulačnú skúšku.
3.3.2. Postupnosť výkonu skúšky
Skúška pozostáva z postupnosti troch záťažových krokov pri každej z troch hodnôt otáčok motora A (cyklus 1), B (cyklus 2) a C (cyklus 3) určených v súlade s prílohou III bodom 1.1, po ktorých nasleduje cyklus 4 pri otáčkach, ktoré sú z regulačnej oblasti a pri zaťažení medzi 10 % a 100 %, ktorého hodnotu vyberie technická služba (2). Pri činnosti dynamometra na skúšobnom motore sa musí dodržať ďalej uvedená postupnosť znázornená na obrázku 3.
a) |
Motor pracuje po dobu 20 ± 2 s na otáčkach A pri 10-percentnom zaťažení. Uvedená hodnota otáčok sa udržiava v rozmedzí ± 20 ot/min a uvedený krútiaci moment sa musí udržiavať v rozmedzí ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri skúšobných otáčkach. |
b) |
Na konci predchádzajúceho segmentu sa ovládacia páka otáčok rýchlo presunie do úplne otvorenej polohy a po dobu 10 ± 1 s sa podrží v tejto polohe. Dynamometrom sa vytvorí záťaž potrebná na to, aby sa otáčky motora udržiavali v rozmedzí ± 150 ot/min počas prvých 3 s a v rozmedzí ± 20 ot/min počas zvyšnej časti segmentu. |
c) |
Postupnosť opísaná v písmenách a) a b) sa zopakuje dvakrát. |
d) |
Po ukončení tretieho záťažového kroku sa na motore do 20 ± 2 s nastavia otáčky B a 10-percentné zaťaženie. |
e) |
Na motore bežiacom na otáčkach B sa vykoná postupnosť činností a) až c). |
f) |
Po ukončení tretieho záťažového kroku sa na motore do 20 ± 2 s nastavia otáčky C a 10-percentné zaťaženie. |
g) |
Na motore bežiacom na otáčkach C sa vykoná postupnosť činností a) až c). |
h) |
Po ukončení tretieho záťažového kroku sa na motore v priebehu 20 ± 2 s nastavia vybrané otáčky a ľubovoľné zaťaženie vyššie než 10 percent. |
i) |
Na motore bežiacom pri vybraných otáčkach sa vykoná postupnosť činností a) až c). |
3.4. Validácia cyklu
Relatívne štandardné odchýlky stredných hodnôt dymu určených pri každej hodnote skúšobných otáčok (SVA, SVB, SVC vypočítaných v súlade s bodom 6.3.3 tohto dodatku z troch po sebe nasledujúcich záťažových krokov pri každej hodnote skúšobných otáčok) musia byť menšie než 15 % strednej hodnoty alebo 10 % limitnej hodnoty uvedenej v tabuľke 1 prílohy I podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. Ak je rozdiel väčší, postupnosť sa opakuje dovtedy, kým pri troch po sebe nasledujúcich záťažových krokoch nie je splnené kritérium validácie.
3.5. Opakovaná kontrola opacimetra
Hodnota posunu nuly opacimetra nameraná po skončení skúšky nesmie prekročiť ± 5,0 % limitnej hodnoty stanovenej v tabuľke 1 uvedenej v prílohe I.
4. VÝPOČET EMISIÍ PLYNNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
4.1. Vyhodnotenie údajov
Kvôli vyhodnoteniu údajov o emisiách plynných znečisťujúcich látok sa vypočítajú priemery hodnôt zaznamenaných za posledných 30 sekúnd každého režimu a tieto priemerné koncentrácie (conc) uhľovodíkov, CO a NOx počas každého režimu sa určia z priemerných zaznamenaných hodnôt a zodpovedajúcich kalibračných údajov. Je možné použiť aj iný typ záznamu, ak sa ním zabezpečí rovnocenný zber údajov.
Pre kontrolu koncentrácie NOx vnútri regulačnej oblasti, platia vyššie uvedené požiadavky, ale vztiahnuté iba na NOx.
Prietok výfukového plynu GEXHW alebo voliteľne prietok zriedeného výfukového plynu GTOTW sa určia v súlade s prílohou III dodatkom 4 bodom 2.3.
4.2. Korekcia zo suchého základu na mokrý
Ak sa už od začiatku nemeralo na mokrom základe, prevedie sa nameraná koncentrácia na mokrý základ podľa týchto vzorcov:
Pre neupravený výfukový plyn:
a
Pre zriedený výfukový plyn:
alebo
Pre zrieďovací vzduch |
Pre nasávaný vzduch (ak je iný než zrieďovací vzduch) |
|
|
|
|
|
|
kde:
Ha, Hd |
= |
g vody na kg suchého vzduchu, |
Rd, Ra |
= |
relatívna vlhkosť zrieďovacieho/nasávaného vzduchu, %, |
pd, pa |
= |
tlak nasýtených pár zrieďovacieho/nasávaného vzduchu, kPa, |
pB |
= |
absolútny barometrický tlak, kPa. |
4.3. Korekcia NOx na vlhkosť a teplotu
Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, hodnota NOx sa musí korigovať na teplotu a vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktorov uvedených v tomto vzorci:
pričom:
A |
= |
0,309 GFUEL/GAIRD - 0,0266, |
B |
= |
- 0,209 GFUEL/GAIRD + 0,00954, |
Ta |
= |
teplota vzduchu, K, |
Ha |
= |
vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu. |
Ha |
= |
|
kde:
Ra |
= |
relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu, %, |
pa |
= |
tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu, kPa, |
pB |
= |
absolútny barometrický tlak, kPa. |
4.4. Výpočet hmotnostných prietokov emisií
Pre každý režim sa počítajú hmotnostné prietoky emisií (g/h) pomocou týchto vzorcov , pričom sa predpokladá, že hustota výfukového plynu je 1,293 kg/m3 pri 273 K (0 °C) a 101,3 kPa:
|
|
|
|
|
|
kde NOx conc, COconc, HCconc (3) sú priemerné hodnoty koncentrácií (ppm) v neupravenom výfukovom plyne určené v bode 4.1.
Ak sa emisie plynných znečisťujúcich látok voliteľne určujú pomocou systému riedenia plného prietoku, platia tieto vzorce:
|
|
|
|
|
|
kde NOx conc, COconc, HCconc (3) sú priemerné hodnoty koncentrácií (ppm), korigované na pozadie, v každom režime v zriedenom výfukovom plyne, ako je stanovené v prílohe III dodatku 2 bode 4.3.1.1.
4.5. Výpočet merných emisií
Emisie (g/kWh) sa počítajú pre všetky jednotlivé zložky takto:
Váhové faktory (WF) použité vo vyššie uvedených výpočtoch majú hodnoty podľa bodu 2.7.1.
4.6. Výpočet hodnôt v regulačnej oblasti
Emisie NOx pre tri regulačné body vybrané podľa bodu 2.7.6 sa odmerajú a vypočítajú podľa bodu 4.6.1 a tiež sa určia interpoláciou z tých režimov skúšobného cyklu, ktoré sú najbližšie príslušnému regulačnému bodu podľa bodu 4.6.2. Namerané hodnoty sa potom porovnajú s interpolovanými hodnotami podľa bodu 4.6.3.
4.6.1. Výpočet merných emisií
Emisie NOx pre každý z regulačných bodov (Z) sa vypočítajú takto:
4.6.2. Určenie hodnoty emisií zo skúšobného cyklu
Emisie NOx pre každý z regulačných bodov sa interpolujú zo štyroch režimov skúšobného cyklu, ktoré sú najbližšie a obklopujú vybraný regulačný bod Z takým spôsobom, ako je znázornené na obrázku 4. Pre tieto režimy (R, S, T, U) platia nasledujúce definície:
Otáčky(R) |
= |
Otáčky(T) = nRT |
Otáčky(S) |
= |
Otáčky(U) = nSU |
Percento zaťaženia(R): |
= |
Percento zaťaženia(S) |
Percento zaťaženia(T): |
= |
Percento zaťaženia(U). |
Emisie NOx vo vybranom regulačnom bode Z sa vypočítajú takto:
a:
kde:
ER, ES, ET, EU |
= |
merné emisie NOx v obklopujúcich režimoch vypočítané v súlade s bodom 4.6.1, |
MR, MS, MT, MU |
= |
krútiaci moment motora v obklopujúcich režimoch, |
4.6.3. Porovnanie hodnôt emisií NOx
Nameraná hodnota merných emisií NOx v regulačnom bode Z (NOx,Z) sa porovná s interpolovanou hodnotou (EZ) takto:
5. VÝPOČET EMISIÍ TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
5.1. Vyhodnotenie údajov
Na vyhodnotenie údajov o emisiách tuhých znečisťujúcich látok sa v každom režime zaznamená hodnota celkovej hmotnosti vzorky zriedeného výfukového plynu (MSAM,i), ktorá prešla cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok.
Filtre sa vrátia do váhovej komory a kondicionujú sa najmenej jednu hodinu, ale najviac 80 hodín, a potom sa odvážia. Zaznamená sa celková hmotnosť filtrov a odčíta sa od nej hmotnosť obalu (pozri bod 1 tejto prílohy). Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok Mf je súčet hmotností tuhých znečisťujúcich látok zachytených na primárnom aj záložnom filtri.
Ak treba urobiť korekciu na pozadie, zaznamenajú sa hodnoty hmotnosti zrieďovacieho vzduchu (MDIL), ktorý prešiel cez filtre a hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok (Md). Ak sa urobilo viac než jedno meranie, pre každé jedno meranie sa vypočíta kvocient Md / MDIL a z týchto hodnôt sa určí priemerná hodnota.
5.2. Systém riedenia časti prietoku
Konečné výsledky skúšok emisií tuhých znečisťujúcich látok, ktoré sa zapisujú do protokolu, sa určia pomocou ďalej uvedených krokov. Keďže je možné používať rôzne typy regulácie zrieďovacieho pomeru, existujú rôzne metódy výpočtu GEDFW. Všetky výpočty sú založené na priemerných hodnotách z jednotlivých režimov v priebehu periódy vzorkovania.
5.2.1. Izokinetické systémy
kde r zodpovedá pomeru plôch priečneho prierezu izokinetickej sondy a výfukovej rúry:
5.2.2. Systémy s meraním koncentrácie CO2 alebo NOx
kde:
concE |
= |
koncentrácia stopovacieho plynu v neupravenom výfukovom plyne na mokrom základe, |
concD |
= |
koncentrácia stopovacieho plynu v zriedenom výfukovom plyne na mokrom základe, |
concA |
= |
koncentrácia stopovacieho plynu v zrieďovacom vzduchu na mokrom základe. |
Koncentrácie merané na suchom základe sa prevedú na mokrý základ podľa bodu 4.2 tohto dodatku.
5.2.3. Systémy s meraním CO2 a metódou uhlíkovej rovnováhy (4)
kde:
CO2D |
= |
koncentrácia CO2 v zriedenom výfukovom plyne, |
CO2A |
= |
koncentrácia CO2 v zrieďovacom vzduchu |
(koncentrácia je vyjadrená v obj. % na mokrom základe).
Táto rovnica ja založená na predpoklade uhlíkovej rovnováhy (atómy uhlíka, ktoré vstupujú do motora, sú emitované ako CO2) a vyrieši sa v týchto krokoch:
a
5.2.4. Systémy s meraním prietoku
5.3. Systém riedenia plného prietoku
Výsledky skúšok emisií tuhých znečisťujúcich látok, ktoré sa zapisujú do protokolu, sa určia pomocou ďalej uvedených krokov. Všetky výpočty sú založené na priemerných hodnotách z jednotlivých režimov v priebehu periódy vzorkovania.
5.4. Výpočet hmotnostného prietoku tuhých znečisťujúcich látok
Hmotnostný prietok tuhých znečisťujúcich látok sa vypočíta takto:
kde:
=
MSAM=
i=
určuje sa za celý skúšobný cyklus sčítaním priemerných hodnôt z jednotlivých režimov v priebehu periódy vzorkovania.
Hodnotu hmotnostného prietoku tuhých znečisťujúcich látok je možné korigovať na pozadie takto:
Ak sa vykonáva viac než jedno meranie, podiel sa nahradí podielom .
pre jednotlivé režimy
alebo
pre jednotlivé režimy.
5.5. Výpočet merných emisií
Hodnota emisií tuhých znečisťujúcich látok sa vypočíta takto:
5.6. Efektívny váhový faktor
Hodnota efektívneho váhového faktora WFE,i sa pre každý režim počíta takto:
Hodnoty efektívnych váhových faktorov sa musia nachádzať v rozmedzí ± 0,003 (± 0,005 v režime voľnobehu) od hodnôt váhových faktorov uvedených v bode 2.7.1.
6. VÝPOČET HODNÔT DYMU
6.1. Besselov algoritmus
Besselov algoritmus sa používa na výpočet jednosekundových priemerných hodnôt z okamžitých zobrazených hodnôt opacity dymu prevedených v súlade s bodom 6.3.1. Tento algoritmus simuluje dolnopriepustný filter druhého rádu a jeho používanie na výpočet koeficientov si vyžaduje iteratívne výpočty. Tieto koeficienty sú funkciou doby odozvy systému opacimetra a vzorkovacej rýchlosti. Preto sa postup uvedený v bode 6.1.1 musí zopakovať vždy, keď sa zmení čas odozvy systému a/alebo vzorkovacia rýchlosť.
6.1.1. Výpočet doby odozvy filtra a Besselových konštánt
Požadovaný čas odozvy Besselovho filtra (tF) je funkciou doby fyzickej odozvy a času elektrickej odozvy systému opacimetra, ktoré sú stanovené v prílohe III dodatku 4 bode 5.2.4 a počíta sa z tejto rovnice:
kde:
tp |
= |
čas fyzickej odozvy, s, |
te |
= |
čas elektrickej odozvy, s. |
Výpočty pre odhad medznej frekvencie filtra (fc) sú založené na skokovej zmene na vstupe z 0 na 1 za ≤ 0,01 s (pozri príloha VII). Čas odozvy je definovaný ako časový interval medzi okamihom, v ktorom výstup z Besselovej funkcie dosiahne 10 % (t10), a okamihom, ked' dosiahne 90 % (t90) hodnoty tejto skokovej funkcie. Tento čas odozvy sa musí získať iterovaním fc dovtedy, kým neplatí, že t90 - t10 ≈ tF. Prvá iterácia fc je daná týmto vzorcom:
Hodnoty Besselových konštánt E a K sa vypočítajú pomocou týchto rovníc:
kde:
D |
= |
0,618034 |
Δt |
= |
|
Ω |
= |
|
6.1.2. Výpočet Besselovho algoritmu
Pomocou hodnôt E a K sa vypočíta jednosekundová priemerná Besselova odozva na skokovú zmenu na vstupe Si takto:
kde:
Si-2 |
= |
Si-1 = 0 |
Si |
= |
1 |
Yi-2 |
= |
Yi-1 = 0 |
Časy t10 a t90 sa určia interpolovaním. Časový rozdiel medzi t90 a t10 definuje dobu odozvy tF pre túto hodnotu fc. Ak hodnota času odozvy nie je dostatočne blízka požadovanému času odozvy, pokračuje sa v iterácii dovtedy, kým sa skutočný čas odozvy nenachádza v rozmedzí 1 % od požadovaného času odozvy, takto:
6.2. Vyhodnotenie údajov
Merané hodnoty opacity dymu sa vzorkujú s minimálnou rýchlosťou 20 Hz.
6.3. Určenie hodnôt dymu
6.3.1. Prevod údajov
Keďže základnou jednotkou merania všetkých opacimetrov je priepustnosť (transmitancia), hodnoty opacity dymu sa prevádzajú z priepustnosti (τ) na koeficient absorpcie svetla (k) takto:
a
kde:
k |
= |
koeficient absorpcie svetla, m-1, |
LA |
= |
dĺžka efektívnej optickej dráhy, ktorej hodnotu poskytne výrobca prístroja, m, |
N |
= |
opacita, %, |
τ |
= |
priepustnosť, %. |
Tento prevod sa musí urobiť pred akýmkoľvek ďalším spracovaním údajov.
6.3.2. Výpočet Besselových priemerných hodnôt dymu
Správna hodnota medznej frekvencie fC určuje požadovaný čas odozvy filtra tF. Po určení tejto frekvencie iteratívnym procesom opísaným v bode 6.1.1 sa vypočítajú správne hodnoty konštánt Besselovho algoritmu E a K. Potom sa Besselov algoritmus uplatňuje na priebeh okamžitých hodnôt dymu (hodnota k) podľa opisu v bode 6.1.2:
Besselov algoritmus má rekurzívny charakter. Na spustenie algoritmu je teda potrebných niekoľko počiatočných vstupných hodnôt Si-1 a Si-2 a počiatočných výstupných hodnôt Yi -1 a Yi-2. Je možné predpokladať, že sa rovnajú nule.
Pre každý záťažový krok pri troch hodnotách otáčok A, B a C sa spomedzi jednotlivých hodnôt Yi každého priebehu hodnôt dymu vyberie maximálna jednosekundová hodnota Ymax.
6.3.3. Konečný výsledok
Stredné hodnoty dymu (SV) z každého cyklu (skúšobné otáčky) sa vypočítajú takto:
Pre skúšobné otáčky A: |
SVA = (Ymax1,A + Ymax2,A + Ymax3,A) / 3 |
Pre skúšobné otáčky B: |
SVB = (Ymax1,B + Ymax2,B + Ymax3,B) / 3 |
Pre skúšobné otáčky C: |
SVC = (Ymax1,C + Ymax2,C + Ymax3,C) / 3 |
kde:
Ymax1, Ymax2, Ymax3 |
= |
najvyššie jednosekundové Besselove priemerné hodnoty dymu pri každom z troch záťažových krokov. |
Konečná hodnota sa vypočíta takto:
SV = (0,43 × SVA) + (0,56 × SVB) + (0,01 × SVC)
(1) Skúšobné body sa vyberajú pomocou schválených štatistických metód určovania náhodného výberu.
(2) Skúšobné body sa vyberajú pomocou schválených štatistických metód určovania náhodného výberu.
(3) Na základe ekvivalentu C1.
(4) Hodnota je platná iba pre referenčné palivo určené v prílohe IV.
Dodatok 2
SKÚŠOBNÝ CYKLUS ETC
1. POSTUP GRAFICKÉHO ZOBRAZENIA MOTORA
1.1. Určenie rozsahu mapovacích otáčok
Pre potreby vykonania skúšky ETC v skúšobnej komore je potrebné pred začatím skúšobného cyklu zmapovať motor, aby sa určila krivka priebehu otáčok v závislosti od krútiaceho momentu. Maximálne a minimálne mapovacie otáčky sú definované takto:
Minimálne mapovacie otáčky |
= |
otáčky voľnobehu |
Maximálne mapovacie otáčky |
= |
nhi × 1,02 alebo otáčky, pri ktorých krútiaci moment pri plnom zaťažení klesá na nulu, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. |
1.2. Určenie mapy výkonu motora
Motor so zohreje pri maximálnom výkone kvôli stabilizácii parametrov motora podľa odporúčania výrobcu a v súlade s dobrou inžinierskou praxou. Po stabilizácii motora sa vytvorí jeho mapa takto:
a) |
motor sa odpojí od zaťaženia a beží na otáčkach voľnobehu; |
b) |
motor pracuje pri nastavení vstrekovacieho čerpadla na plné zaťaženie pri minimálnych mapovacích otáčkach; |
c) |
otáčky motora sa zvýšia z minimálnych mapovacích otáčok na maximálne mapovacie otáčky priemernou rýchlosťou 8 ± 1 min-1/s. Zaznamenávajú sa údajové body s hodnotami otáčok a krútiaceho momentu motora so vzorkovacou frekvenciou najmenej jedného bodu za sekundu. |
1.3. Zostrojenie mapovacej krivky
Všetky údajové body zaznamenané v priebehu činností podľa bodu 1.2 sa pospájajú tak, že medzi bodmi sa využíva lineárna interpolácia. Výsledná krivka krútiaceho momentu je mapovacou krivkou a používa sa pri prepočte normalizovaných hodnôt krútiaceho momentu daného cyklu motora na skutočné hodnoty krútiaceho momentu skúšobného cyklu podľa opisu v bode 2.
1.4. Alternatívne grafické zobrazenie
Keď sa výrobca domnieva, že vyššie uvedené mapovacie techniky nie sú bezpečné alebo reprezentatívne pre žiadny z daných motorov, je možné použiť alternatívne mapovacie techniky. Tieto alternatívne techniky musia zodpovedať zámeru uvedených mapovacích postupov, ktorým je určenie maximálneho dostupného krútiaceho výkonu pri všetkých hodnotách otáčok motora dosiahnutých v priebehu skúšobných cyklov. Odchýlky od mapovacích techník uvedených v tomto bode, z dôvodov bezpečnosti alebo reprezentatívnosti spolu so zdôvodnením ich použitia, musí schváliť technická služba. Nepretržito klesajúce zmeny otáčok motora však v žiadnom prípade nie je možné použiť u motorov s reguláciou otáčok alebo u motorov s preplňovaním pomocou turbodúchadla.
1.5. Opakované skúšky
Motor netreba mapovať pred každým jedným skúšobným cyklom. Motor sa musí pred začiatkom skúšobného cyklu opakovane zmapovať vtedy, keď:
— |
od posledného grafického zobrazenia uplynul podľa technickej praxe neprimerane dlhý čas alebo |
— |
na motore boli vykonané fyzické zmeny, alebo sa uskutočnili opakované kalibrácie, ktoré potencionálne môžu vplývať na jeho výkon. |
2. VYTVORENIE REFERENČNÉHO SKÚŠOBNÉHO CYKLU
Nestály skúšobný cyklus je opísaný v dodatku 3 k tejto prílohe. Normalizované hodnoty krútiaceho momentu a otáčok sa ďalej uvedeným postupom prepočítajú na skutočné hodnoty a vytvorí sa referenčný cyklus.
2.1. Skutočná hodnota otáčok
Hodnoty otáčok sa prepočítajú z normalizovaných na skutočné pomocou nasledujúcej rovnice:
Referenčné otáčky (nref) zodpovedajú 100 % hodnotám otáčok určeným v časovom priebehu dynamometra v dodatku 3. Sú definované takto (pozri obrázok 1 v prílohe I):
kde nhi a nlo sú určené buď podľa prílohy I bodu 2 alebo podľa prílohy III dodatku 1 bodu 1.1.
2.2. Skutočná hodnota krútiaceho momentu
Krútiaci moment sa normalizuje na maximálny krútiaci moment pri príslušných otáčkach. Hodnoty krútiaceho momentu referenčného cyklu sa prepočítajú z normalizovaných na skutočné hodnoty pomocou mapovacej krivky určenej podľa bodu 1.3 takto:
Skutočná hodnota krútiaceho momentu = (% krútiaceho momentu × max. krútiaci moment/100)
pre príslušnú skutočnú hodnotu otáčok určenú v bode 2.1.
Záporné hodnoty krútiaceho momentu v motorických bodoch („m“) sa na účely vytvorenia referenčného cyklu prevedú na skutočné hodnoty prepočítané z normalizovaných hodnôt každým z týchto spôsobov:
— |
záporných 40 % kladného krútiaceho momentu, ktorý je k dispozícii pri priradenej hodnote otáčok, |
— |
grafické zobrazenie záporného krútiaceho momentu, ktorý je potrebný na rozbehnutie motora z minimálnych mapovacích otáčok na maximálne mapovacie otáčky, |
— |
určenie záporného krútiaceho momentu, ktorý je potrebný na beh motora pri otáčkach voľnobehu a pri referenčných otáčkach a lineárna interpolácia medzi týmito dvomi bodmi. |
2.3. Príklad postupu určenia skutočných hodnôt
Ako príklad sa prepočítajú normalizované hodnoty ďalej uvedeného skúšobného bodu na skutočné hodnoty:
% otáčok |
= |
43 |
% krútiaceho momentu |
= |
82 |
Sú zadané tieto hodnoty:
referenčné otáčky |
= |
2 200 min- 1 |
otáčky voľnobehu |
= |
600 min- 1 |
Výsledné hodnoty sú:
skutočná hodnota otáčok = (43 × (2 200 – 600)/100) + 600 = 1 288 min-1
skutočná hodnota krútiaceho momentu = (82 × 700/100) = 574 Nm
pričom maximálna hodnota krútiaceho momentu odčítaná z mapovacej krivky pri 1 288 min-1 je 700 Nm.
3. BEH EMISNEJ SKÚŠKY
Na žiadosť výrobcu je možné na kondicionovanie motora a výfukového systému pred začiatkom meracieho cyklu vykonať simulačnú skúšku.
Motory poháňané zemným plynom a skvapalneným ropným plynom sa zabehnú v rámci výkonu skúšky ETC. Motor musí bežať minimálne počas dvoch cyklov skúšky ETC a dovtedy, kým sa nedosiahne stav, pri ktorom emisie CO počas jedného cyklu ETC neprevyšujú emisie CO namerané počas predchádzajúceho cyklu ETC o viac než 10 %.
3.1. Príprava vzorkovacích filtrov (iba dieselové motory)
Najmenej hodinu pred začiatkom skúšky sa musí každý filter (dvojica filtrov) vložiť do uzavretej, ale neutesnenej Petriho misky a položiť do váhovej komory kvôli stabilizácii. Na konci stabilizačnej doby sa každý filter (dvojica filtrov) odváži a zaznamená sa hmotnosť obalu. Filter (dvojica filtrov) sa potom uloží do uzavretej Petriho misky alebo utesneného držiaka filtrov až do doby, keď bude potrebný pri výkone skúšky. Ak sa filter (dvojica filtrov) nepoužije do ôsmich hodín od vybratia z váhovej komory, musí sa pred použitím znova kondicionovať a odvážiť.
3.2. Inštalácia meracích zariadení
Podľa potreby sa inštaluje prístrojové vybavenie a vzorkovacie sondy. Koncová rúra sa pripojí k systému riedenia plného prietoku.
3.3. Spustenie zrieďovacieho systému a motora
Zrieďovací systém a motor sa spustia a zohrievajú sa dovtedy, kým sa všetky teploty a tlaky nestabilizujú na úrovni zodpovedajúcej maximálnemu výkonu podľa odporúčania výrobcu a v súlade s najlepšou technickou praxou.
3.4. Spustenie vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (iba dieselové motory)
Vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok sa spustí a nechá sa bežať na obtoku (by-pass). Úroveň tuhých znečisťujúcich látok na pozadí zrieďovacieho vzduchu je možné určiť tak, že zrieďovací vzduch sa nechá prechádzať filtrami tuhých znečisťujúcich látok. Ak sa používa filtrovaný zrieďovací vzduch, môže sa urobiť jedno meranie pred skúškou alebo po skúške. Ak sa zrieďovací vzduch nefiltruje, je možné robiť merania na začiatku a na konci skúšobného cyklu a vypočítať priemery nameraných hodnôt.
3.5. Úprava systému riedenie plného prietoku
Nastaví sa celkový prietok zriedeného výfukového plynu tak, aby bola vylúčená kondenzácia vody v systéme a aby bola dosiahnutá maximálna teplota čela filtra 325 K (52 °C) alebo nižšia (pozri prílohu V bod 2.3.1, DT).
3.6. Kontrola analyzátorov
Emisné analyzátory sa nastavia na nulu a kalibruje sa merací rozsah. Ak sa použijú vzorkovacie vaky, musia sa vyčerpať.
3.7. Postup spustenia motora
Stabilizovaný motor sa uvedie do činnosti v súlade s postupom spustenia, ktorý odporúča výrobca v príručke vlastníka a použije sa vyrábaný štartovací motor alebo dynamometer. Ďalšou možnosťou je začať skúšku priamo od fázy kondicionovania motora po dosiahnutí voľnobežných otáčok bez jeho vypnutia.
3.8. Skúšobný cyklus
3.8.1. Postupnosť výkonu skúšky
Postupnosť skúšky sa začne vykonávať vtedy, keď motor dosiahne otáčky voľnobehu. Skúška sa vykonáva podľa referenčného cyklu stanoveného v bode 2 tejto prílohy. Príkazy s požadovanými hodnotami otáčok a krútiaceho momentu motora sa vydávajú s frekvenciou 5 Hz (odporúčaná hodnota je 10 Hz) alebo vyššou. V priebehu skúšobného cyklu sa najmenej raz za sekundu zaznamenávajú hodnoty otáčok a krútiaceho momentu motora merané v spätnej väzbe a tieto signály môžu byť elektronicky filtrované.
3.8.2. Odozva analyzátorov
Ak sa cyklus začína priamo od predbežného kondicionovania, meracie zariadenia sa musia uviesť do činnosti spustením motora alebo postupnosti skúšky a súčasne sa musí:
— |
začať so zberom alebo analýzou zrieďovacieho vzduchu, |
— |
začať so zberom alebo analýzou zriedeného výfukového plynu, |
— |
začať merať množstvo zriedeného výfukového plynu (CVS) a požadované teploty a tlaky, |
— |
začať zaznamenávať spätnoväzbové údaje o otáčkach a krútiacom momente z dynamometra. |
Koncentrácie uhľovodíkov a NOx sa merajú priebežne v zrieďovacom tuneli s frekvenciou 2 Hz. Priemerné koncentrácie sa určujú integráciou signálov z analyzátorov počas skúšobného cyklu. Čas odozvy systému nesmie byť väčší než 20 sekúnd a musí byť koordinovaný s kolísaním prietoku CVS a, ak treba, aj s odchýlkami času odberu vzoriek/skúšobného cyklu. Koncentrácie CO, CO2, NMHC a CH4 sa určujú integráciou alebo analýzou koncentrácií v plyne nazberanom do vzorkovacieho vaku počas cyklu. Koncentrácie plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu sa určujú integráciou alebo zberom do vaku kvôli určovaniu koncentrácií pozadia. Všetky ostatné hodnoty sa zaznamenávajú rýchlosťou najmenej jedno meranie za sekundu (1 Hz).
3.8.3. Vzorkovanie tuhých znečisťujúcich látok (iba dieselové motory)
Ak sa cyklus začína priamo od predbežného kondicionovania, pri spustení motora alebo na začiatku skúšobnej postupnosti sa systém prepne z režimu práce na obtoku do režimu zberu tuhých znečisťujúcich látok.
Ak sa nevyužíva kompenzácia prietoku, vzorkovacie čerpadlo (čerpadlá) sa nastaví tak, aby sa prietok vzorkovacou sondou alebo prenosovou trubkou udržiaval na hodnote v rozmedzí ± 5 % od nastaveného prietoku. Ak sa používa kompenzácia prietoku (t. j. proporcionálna regulácia prietoku vzorky), musí sa preukázať, že pomer prietoku hlavným tunelom a prietoku vzorky tuhých znečisťujúcich látok sa nemení o viac než ± 5 % od jeho nastavenej hodnoty (okrem prvých 10 sekúnd vzorkovania).
Poznámka: V režime činnosti s dvojitým zrieďovaním je prietok vzorky rovný čistému rozdielu medzi prietokom cez vzorkovacie filtre a prietokom sekundárneho zrieďovacieho vzduchu.
Zaznamenáva sa priemerná teplota a tlak na vstupe do prístrojového vybavenia plynomera (plynomerov) alebo merača prietoku plynu. Ak kvôli vysokému zaťaženiu filtra tuhými znečisťujúcimi látkami nie je možné dodržať nastavený prietok počas celého cyklu (v rozmedzí ± 5 %), skúška sa vyhlási za neplatnú. Skúška sa vykoná znova pri nižšom prietoku a/alebo s filtrom väčšieho priemeru.
3.8.4. Zhasnutie motora
Ak motor kdekoľvek v priebehu skúšobného cyklu zhasne, predbežne sa kondicionuje, znovu naštartuje a skúška sa opakuje. Ak sa v priebehu skúšobného cyklu vyskytne porucha ktoréhokoľvek potrebného skúšobného zariadenia, skúška sa vyhlási za neplatnú.
3.8.5. Činnosti po skúške
Pri ukončení skúšky sa vypne meranie objemu zriedeného výfukového plynu a zastaví prietok plynu do zberných vakov a vzorkovacie čerpadlo tuhých znečisťujúcich látok. V prípade integračného analytického systému vzorkovanie pokračuje až do uplynutia časov odozvy systému.
Koncentrácie v zberných vakoch, ak sa používajú, sa analyzujú čo najskôr a v každom prípade najneskôr 20 minút po skončení skúšobného cyklu.
Po skončení emisnej skúšky sa musí pre opakovanú kontrolu analyzátorov použiť nulovací plyn a ten istý kalibrovací plyn. Skúška sa považuje za prijateľnú, ak je rozdiel medzi výsledkami získanými pred skúškou a po nej menší než 2 % hodnoty kalibrovacieho plynu.
Iba v prípade dieselových motorov sa filtre tuhých znečisťujúcich látok musia najneskôr jednu hodinu po skončení skúšky vrátiť do váhovej komory a musia sa kondicionovať v uzavretej, ale neutesnenej Petriho miske najmenej jednu hodinu, ale najviac 80 hodín pred vážením.
3.9. Overenie skúšobného behu
3.9.1. Posun údajov
Kvôli minimalizácii účinku posunu údajov v dôsledku časového oneskorenia medzi spätnoväzbovými hodnotami a hodnotami referenčného cyklu je možné celú postupnosť spätnoväzbových signálov otáčok a krútiaceho momentu motora posunúť v čase dopredu alebo ju oneskoriť vzhľadom na referenčnú postupnosť otáčok a krútiaceho momentu. Ak sú spätnoväzbové signály posunuté, hodnoty otáčok aj krútiaceho momentu sa musia posunúť o rovnaký úsek a v rovnakom smere.
3.9.2. Výpočet práce vykonanej počas cyklu
Práca vykonaná počas skutočného cyklu Wact (kWh) sa vypočíta pomocou každej dvojice zaznamenaných spätnoväzbových hodnôt otáčok a krútiaceho momentu motora. To sa robí potom, ako došlo k akémukoľvek posunu spätnoväzbových údajov, ak je táto voliteľná možnosť vybraná. Práca vykonaná počas skutočného cyklu Wact sa používa pre porovnanie s prácou vykonanou počas referenčného cyklu Wref a pri výpočte emisií špecifických pre brzdenie (pozri body 4.4 a 5.2). Rovnaká metodika sa používa pre integrovanie referenčného aj skutočného výkonu motora. Ak treba určiť hodnoty medzi susednými referenčnými hodnotami alebo susednými nameranými hodnotami, použije sa lineárna interpolácia.
Pri integrovaní práce vykonanej počas referenčného cyklu a práce vykonanej počas skutočného cyklu sa všetky záporné hodnoty krútiaceho momentu nastavia na nulu a zahrnú sa do výpočtu. Ak sa integrácia vykonáva pri nižšej frekvencii ako 5 Hz a ak sa v priebehu daného časového úseku zmení hodnota krútiaceho momentu z kladnej na zápornú alebo zo zápornej na kladnú, záporná časť sa zahrnie do výpočtu a nastaví sa na nulu. Kladná časť sa zahrnie do integrovanej hodnoty.
Wact musí byť medzi - 15 % a + 5 % Wref.
3.9.3. Validačné štatistické údaje o skúšobnom cykle
Pre otáčky, krútiaci moment a výkon motora sa robí lineárna regresia zo spätnoväzbových hodnôt na referenčné hodnoty. To sa robí potom, ako došlo k akémukoľvek posunu spätnoväzbových údajov, ak je táto voliteľná možnosť vybraná. Používa sa metóda najmenších štvorcov, pričom rovnica najlepšieho vyrovnania má tento tvar:
kde:
y |
= |
spätnoväzbová (skutočná) hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW), |
m |
= |
sklon regresnej priamky, |
x |
= |
referenčná hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW), |
b |
= |
úsek regresnej priamky na osi y. |
Pre každú regresnú priamku sa vypočíta štandardná odchýlka odhadu (SE) y na x a koeficient určenia (r2).
Odporúča sa vykonať túto analýzu pri frekvencii 1 Hz. Z výpočtu validačných štatistických údajov o krútiacom momente a výkone za príslušný cyklus sa vynechajú všetky záporné referenčné hodnoty krútiaceho momentu a s nimi spojené spätnoväzbové hodnoty. Na to, aby sa skúška považovala za platnú, musia byť splnené kritériá uvedené v tabuľke 6.
Tabuľka č. 6
Tolerancie regresnej priamky
|
Otáčky |
Krútiaci moment |
Výkon |
Štandardná odchýlka odhadu (SE) Y na X |
Max. 100 min–1 |
Max. 13 % (15 %) (1) maximálneho krútiaceho momentu motora podľa mapy výkonu |
Max 8 % (15 %) (1) maximálneho výkonu motora podľa mapy výkonu |
Sklon regresnej priamky, m |
0,95 to 1,03 |
0,83 – 1,03 |
0,89 – 1,03(0,83 – 1,03) (1) |
Koeficient vzájomnej korelácie, r2 |
min. 0,9700 (min. 0,9500) (1) |
min. 0,8800 (min. 0,7500) (1) |
min. 0,9100 (min. 0,7500) (1) |
Úsek regresnej priamky na osi Y, b |
± 50 min-1 |
± 20 Nm alebo ± 2 % (± 20 Nm alebo ± 3 %) (1) max. krútiaceho momentu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia |
± 4 kW alebo ± 2 % (± 4 kW alebo ± 3 %) (1) max. výkonu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia |
Vyradiť body z regresných analýz je dovolené v prípadoch uvedených v tabuľke 7.
Tabuľka č. 7
Dovolené prípady vyradenia bodov z regresnej analýzy
Podmienky |
Body, ktoré je možné vyradiť |
Plné zaťaženie a spätnoväzbová hodnota krútiaceho momentu < referenčná hodnota krútiaceho momentu |
Krútiaci moment a/alebo výkon |
Bez zaťaženia, nie je to bod otáčok voľnobehu a spätnoväzbová hodnota krútiaceho momentu > referenčná hodnota krútiaceho momentu |
Krútiaci moment a/alebo výkon |
Bez zaťaženia/uzavretá škrtiaca klapka, bod otáčok voľnobehu a otáčky > referenčná hodnota otáčok voľnobehu |
Otáčky a/alebo výkon |
4. VÝPOČET EMISIÍ PLYNNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
4.1. Určenie prietoku zriedeného výfukového plynu
Celkové pretečené množstvo zriedeného výfukového plynu za skúšobný cyklus (kg/skúška) sa vypočíta z hodnôt nameraných počas cyklu a zodpovedajúcich kalibračných údajov zariadenia na meranie pretečeného množstva (V0 pre PDP alebo KV pre CFV, sú určené v prílohe III dodatku 5 bode 2). Ak sa teplota zriedeného výfukového plynu udržiava počas cyklu na konštantnej hodnote pomocou výmenníka tepla (± 6 K pre systém PDP-CVS, ± 11 K pre systém CFV-CVS, pozri príloha V bod 2.3), použijú sa tieto vzorce:
Pre systém PDP-CFV:
MTOTW = 1,293 × V0 × Np × (pB – p1) × 273 / (101,3 × T)
kde:
MTOTW |
= |
hmotnosť zriedeného výfukového plynu na mokrom základe za celý cyklus, kg, |
V0 |
= |
objem plynu prečerpaného na otáčku v skúšobných podmienkach, m3/otáčka, |
NP |
= |
celkový počet otáčok čerpadla za celú skúšku, |
pB |
= |
atmosférický tlak v skúšobnej komore, kPa, |
p1 |
= |
podtlak pod hodnotu atmosférického tlaku na vstupe čerpadla, kPa, |
T |
= |
priemerná teplota zriedeného výfukového plynu na vstupe čerpadla počas cyklu, K. |
Pre systém CFV-CVS:
MTOTW = 1,293 × t × Kv × pA / T0,5
kde:
MTOTW |
= |
hmotnosť zriedeného výfukového plynu na mokrom základe za celý cyklus, kg, |
t |
= |
čas cyklu, s, |
Kv |
= |
koeficient kalibrácie kritického prietoku Venturiho trubicou pre štandardné podmienky |
pA |
= |
absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice, kPa, |
T |
= |
absolútna teplota na vstupe do Venturiho trubice, K. |
Ak sa používa systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), počítajú sa okamžité hodnoty hmotnosti emisií a integrujú sa počas cyklu. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu vypočíta takto:
Pre systém PDP-CFV:
MTOTW,i = 1,293 × V0 × Np,i × (pB – p1) × 273 / (101,3 × T)
kde:
MTOTW,i |
= |
okamžitá hodnota hmotnosti zriedeného výfukového plynu na mokrom základe, kg, |
Np,i |
= |
celkový počet otáčok čerpadla za časový interval, |
Pre systém CFV-CVS:
MTOTW,i = 1,293 × Δti × Kv × pA / T0,5
kde:
MTOTW,i |
= |
okamžitá hodnota hmotnosti zriedeného výfukového plynu na mokrom základe, kg, |
Δti |
= |
časový interval, s. |
Ak celková hmotnosť vzorky tuhých (MSAM) a plynných znečisťujúcich látok prekročí 0,5 % celkového pretečeného množstva CVS (MTOTW), pretečené množstvo CVS sa koriguje na MSAM alebo sa pretečené množstvo vzorky tuhých znečisťujúcich látok vráti do CVS pred zariadením na meranie toku (PDP alebo CFV).
4.2. Korekcia NOx na vlhkosť
Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, koncentrácia NOx sa koriguje na vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktorov daných nasledujúcimi vzorcami:
a) |
pre dieselové motory: |
b) |
pre plynové motory: |
kde:
Ha |
= |
vlhkosť nasávaného vzduchu, voda na kg suchého vzduchu, |
pričom:
Ra |
= |
relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu, %, |
pa |
= |
tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu, kPa, |
pB |
= |
absolútny barometrický tlak, kPa. |
4.3. Výpočet hmotnostného prietoku emisií
4.3.1. Systémy s konštantným hmotnostným prietokom
Pre systémy vybavené výmenníkom tepla sa hmotnosť znečisťujúcich látok (g/skúška) určuje z nasledujúcich rovníc:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
, |
kde:
NOx conc, COconc, HCconc (2), NMHCconc |
= |
priemerné koncentrácie korigované na pozadie počas cyklu z integrácie (povinná pre NOx a uhľovodíky) alebo z merania pomocou vaku, ppm |
MTOTW |
= |
celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu počas cyklu určená v bode 4.1, kg, |
KH,D |
= |
faktor korekcie na vlhkosť pre dieselové motory určený v bode 4.2, |
KH,G |
= |
faktor korekcie na vlhkosť pre plynové motory určený v bode 4.2. |
Koncentrácie merané na suchom základe sa prevedú na mokrý základ v súlade s prílohou III dodatkom 1 bodom 4.2.
Určenie NMHCconc závisí od použitej metódy (pozri príloha III, dodatok 4, bod 3.3.4). V obidvoch prípadoch sa určí koncentrácia CH4 a odčíta sa od koncentrácie uhľovodíkov takto:
a) |
Metóda GC |
b) |
Metóda NMC |
kde:
HC(wCutter) |
= |
koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď vzorka plynu prúdi cez odlučovač nemetánových uhľovodíkov, |
HC(w/oCutter) |
= |
koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď vzorka plynu obteká odlučovač nemetánových uhľovodíkov, |
CEM |
= |
metánová účinnosť určená podľa prílohy III dodatku 5 bodu 1.8.4.1, |
CEE |
= |
etánová účinnosť určená podľa prílohy III dodatku 5 bodu 1.8.4.2. |
4.3.1.1. Určenie koncentrácií korigovaných na pozadie
Priemerné koncentrácie pozadia plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu sa odčítajú od nameraných koncentrácií a získajú sa čisté koncentrácie týchto znečisťujúcich látok. Priemerné hodnoty koncentrácií pozadia je možné určiť metódou vzorkovania s pomocou vaku alebo spojitým meraním s integráciou. Použije sa tento vzorec:
kde:
conc |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky v zriedenom výfukovom plyne korigovaná o množstvo príslušnej znečisťujúcej látky obsiahnuté v zrieďovacom vzduchu, ppm, |
conce |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky nameraná v zriedenom výfukovom plyne, ppm, |
concd |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky nameraná v zrieďovacom vzduchu, ppm, |
DF |
= |
zrieďovací faktor. |
Zrieďovací faktor sa vypočíta takto:
a) |
pre dieselové motory a motory poháňané skvapalneným ropným plynom |
b) |
pre motory poháňané zemným plynom |
kde:
CO2, conce |
= |
koncentrácia CO2 v zriedenom výfukovom plyne, obj. %, |
HCconce |
= |
koncentrácia uhľovodíkov v zriedenom výfukovom plyne, ppm C1, |
NMHCconce |
= |
koncentrácia uhľovodíkov neobsahujúcich metán v zriedenom výfukovom plyne, ppm C1, |
COconce |
= |
koncentrácia oxidu uhoľnatého v zriedenom výfukovom plyne, ppm, |
FS |
= |
stechiometrický faktor. |
Koncentrácie merané na suchom základe sa prevedú na mokrý základ v súlade s prílohou III dodatkom 1 bodom 4.2.
Stechiometrický faktor sa vypočíta takto:
kde:
x, y |
= |
zloženie paliva CxHy. |
Ak zloženie paliva nie je známe, je možné alternatívne použiť tieto stechiometrické faktory:
FS (motorová nafta) |
= |
13,4, |
FS (skvapalnený ropný plyn) |
= |
11,6, |
FS (zemný plyn) |
= |
9,5. |
4.3.2. Systémy s kompenzáciou prietoku
Pre systémy bez výmenníka tepla sa hmotnosť znečisťujúcich látok (g/skúška) určuje výpočtom okamžitých hmotností emisií a integráciou okamžitých hodnôt počas cyklu. Aj korekcia na pozadie sa uplatňuje priamo na okamžité hodnoty koncentrácie. Použijú sa tieto vzorce:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kde:
conce |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky nameraná v zriedenom výfukovom plyne, ppm, |
concd |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky nameraná v zrieďovacom vzduchu, ppm, |
MTOTW,i |
= |
okamžitá hodnota hmotnosti zriedeného výfukového plynu (pozri bod 4.1), kg, |
MTOTW |
= |
celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za celý cyklus (pozri bod 4.1), kg, |
KH,D |
= |
faktor korekcie na vlhkosť pre dieselové motory určený v bode 4.2, |
KH,G |
= |
faktor korekcie na vlhkosť pre plynové motory určený v bode 4.2, |
DF |
= |
zrieďovací faktor určený v bode 4.3.1.1. |
4.4. Výpočet merných emisií
Emisie (g/kWh) sa počítajú pre všetky jednotlivé zložky takto:
(dieselové a plynové motory)
(dieselové a plynové motory)
(dieselové motory a plynové motory poháňané skvapalneným ropným plynom)
(plynové motory poháňané zemným plynom)
(plynové motory poháňané zemným plynom),
kde:
Wact |
= |
práca vykonaná počas skutočného cyklu určená v bode 3.9.2, kWh. |
5. VÝPOČET EMISIÍ TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (IBA DIESELOVÉ MOTORY)
5.1. Výpočet hmotnostného prietoku
Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok (g/skúška) sa vypočíta takto:
kde:
Mf |
= |
hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok vo vzorkách odobraných počas celého cyklu, mg, |
MTOTW |
= |
celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu počas cyklu určená v bode 4.1, kg, |
MSAM |
= |
hmotnosť zriedeného výfukového plynu odobratého zo zrieďovacieho tunela kvôli zberu tuhých znečisťujúcich látok, kg, |
a:
Mf |
= |
Mf,p + Mf,b ak sa váži samostatne, mg, |
Mf,p |
= |
hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok zachytených na primárnom filtri, mg, |
Mf,b |
= |
hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok zachytených na záložnom filtri, mg. |
Ak sa používa systém s dvojitým zrieďovaním, hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho vzduchu sa odčíta od celkovej hmotnosti dvojnásobne zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok.
kde:
MTOT |
= |
hmotnosť dvojnásobne zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok, kg, |
MSEC |
= |
hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho vzduchu, kg. |
Ak sa úroveň pozadia tuhých znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu určuje v súlade s bodom 3.4, je možné korigovať hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok na pozadie. V tomto prípade sa hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok (g/skúška) vypočíta takto:
kde:
Mf, MSAM, MTOTW |
= |
pozri vyššie, |
MDIL |
= |
hmotnosť primárneho zrieďovacieho vzduchu, ktorý prešiel vzorkovacím zariadením tuhých znečisťujúcich látok pozadia, kg, |
Md |
= |
hmotnosť zachytených tuhých znečisťujúcich látok pozadia primárneho zrieďovacieho vzduchu, mg, |
DF |
= |
zrieďovací faktor určený v bode 4.3.1.1. |
5.2. Výpočet merných emisií
Emisie tuhých znečisťujúcich látok (g/kWh) sa vypočítajú takýmto spôsobom:
kde:
Wact |
= |
práca vykonaná počas skutočného cyklu určená v bode 3.9.2, kWh. |
(1) Do 1. októbra 2005 sa môžu používať pre skúšanie plynových motorov na účely typového schválenia čísla uvedené v zátvorkách. Komisia podá správu o vývoji technológie v oblasti plynových motorov a potvrdí alebo zmení tolerancie regresnej priamky uplatniteľné na plynové motory uvedené v tejto tabuľke.
(2) Na základe ekvivalentu C1.
Dodatok 3
ČASOVÝ PRIEBEH ČINNOSTI MOTOROVÉHO DYNAMOMETRA POČAS SKÚŠKY ETC
Čas s |
Norm. otáčky % |
Norm. krútiaci moment % |
1 |
0 |
0 |
2 |
0 |
0 |
3 |
0 |
0 |
4 |
0 |
0 |
5 |
0 |
0 |
6 |
0 |
0 |
7 |
0 |
0 |
8 |
0 |
0 |
9 |
0 |
0 |
10 |
0 |
0 |
11 |
0 |
0 |
12 |
0 |
0 |
13 |
0 |
0 |
14 |
0 |
0 |
15 |
0 |
0 |
16 |
0,1 |
1,5 |
17 |
23,1 |
21,5 |
18 |
12,6 |
28,5 |
19 |
21,8 |
71 |
20 |
19,7 |
76,8 |
21 |
54,6 |
80,9 |
22 |
71,3 |
4,9 |
23 |
55,9 |
18,1 |
24 |
72 |
85,4 |
25 |
86,7 |
61,8 |
26 |
51,7 |
0 |
27 |
53,4 |
48,9 |
28 |
34,2 |
87,6 |
29 |
45,5 |
92,7 |
30 |
54,6 |
99,5 |
31 |
64,5 |
96,8 |
32 |
71,7 |
85,4 |
33 |
79,4 |
54,8 |
34 |
89,7 |
99,4 |
35 |
57,4 |
0 |
36 |
59,7 |
30,6 |
37 |
90,1 |
„m“ |
38 |
82,9 |
„m“ |
39 |
51,3 |
„m“ |
40 |
28,5 |
„m“ |
41 |
29,3 |
„m“ |
42 |
26,7 |
„m“ |
43 |
20,4 |
„m“ |
44 |
14,1 |
0 |
45 |
6,5 |
0 |
46 |
0 |
0 |
47 |
0 |
0 |
48 |
0 |
0 |
49 |
0 |
0 |
50 |
0 |
0 |
51 |
0 |
0 |
52 |
0 |
0 |
53 |
0 |
0 |
54 |
0 |
0 |
55 |
0 |
0 |
56 |
0 |
0 |
57 |
0 |
0 |
58 |
0 |
0 |
59 |
0 |
0 |
60 |
0 |
0 |
61 |
0 |
0 |
62 |
25,5 |
11,1 |
63 |
28,5 |
20,9 |
64 |
32 |
73,9 |
65 |
4 |
82,3 |
66 |
34,5 |
80,4 |
67 |
64,1 |
86 |
68 |
58 |
0 |
69 |
50,3 |
83,4 |
70 |
66,4 |
99,1 |
71 |
81,4 |
99,6 |
72 |
88,7 |
73,4 |
73 |
52,5 |
0 |
74 |
46,4 |
58,5 |
75 |
48,6 |
90,9 |
76 |
55,2 |
99,4 |
77 |
62,3 |
99 |
78 |
68,4 |
91,5 |
79 |
74,5 |
73,7 |
80 |
38 |
0 |
81 |
41,8 |
89,6 |
82 |
47,1 |
99,2 |
83 |
52,5 |
99,8 |
84 |
56,9 |
80,8 |
85 |
58,3 |
11,8 |
86 |
56,2 |
„m“ |
87 |
52 |
„m“ |
88 |
43,3 |
„m“ |
89 |
36,1 |
„m“ |
90 |
27,6 |
„m“ |
91 |
21,1 |
„m“ |
92 |
8 |
0 |
93 |
0 |
0 |
94 |
0 |
0 |
95 |
0 |
0 |
96 |
0 |
0 |
97 |
0 |
0 |
98 |
0 |
0 |
99 |
0 |
0 |
100 |
0 |
0 |
101 |
0 |
0 |
102 |
0 |
0 |
103 |
0 |
0 |
104 |
0 |
0 |
105 |
0 |
0 |
106 |
0 |
0 |
107 |
0 |
0 |
108 |
11,6 |
14,8 |
109 |
0 |
0 |
110 |
27,2 |
74,8 |
111 |
17 |
76,9 |
112 |
36 |
78 |
113 |
59,7 |
86 |
114 |
80,8 |
17,9 |
115 |
49,7 |
0 |
116 |
65,6 |
86 |
117 |
78,6 |
72,2 |
118 |
64,9 |
„m“ |
119 |
44,3 |
„m“ |
120 |
51,4 |
83,4 |
121 |
58,1 |
97 |
122 |
69,3 |
99,3 |
123 |
72 |
20,8 |
124 |
72,1 |
„m“ |
125 |
65,3 |
„m“ |
126 |
64 |
„m“ |
127 |
59,7 |
„m“ |
128 |
52,8 |
„m“ |
129 |
45,9 |
„m“ |
130 |
38,7 |
„m“ |
131 |
32,4 |
„m“ |
132 |
27 |
„m“ |
133 |
21,7 |
„m“ |
134 |
19,1 |
0,4 |
135 |
34,7 |
14 |
136 |
16,4 |
48,6 |
137 |
0 |
11,2 |
138 |
1,2 |
2,1 |
139 |
30,1 |
19,3 |
140 |
30 |
73,9 |
141 |
54,4 |
74,4 |
142 |
77,2 |
55,6 |
143 |
58,1 |
0 |
144 |
45 |
82,1 |
145 |
68,7 |
98,1 |
146 |
85,7 |
67,2 |
147 |
60,2 |
0 |
148 |
59,4 |
98 |
149 |
72,7 |
99,6 |
150 |
79,9 |
45 |
151 |
44,3 |
0 |
152 |
41,5 |
84,4 |
153 |
56,2 |
98,2 |
154 |
65,7 |
99,1 |
155 |
74,4 |
84,7 |
156 |
54,4 |
0 |
157 |
47,9 |
89,7 |
158 |
54,5 |
99,5 |
159 |
62,7 |
96,8 |
160 |
62,3 |
0 |
161 |
46,2 |
54,2 |
162 |
44,3 |
83,2 |
163 |
48,2 |
13,3 |
164 |
51 |
„m“ |
165 |
50 |
„m“ |
166 |
49,2 |
„m“ |
167 |
49,3 |
„m“ |
168 |
49,9 |
„m“ |
169 |
51,6 |
„m“ |
170 |
49,7 |
„m“ |
171 |
48,5 |
„m“ |
172 |
50,3 |
72,5 |
173 |
51,1 |
84,5 |
174 |
54,6 |
64,8 |
175 |
56,6 |
76,5 |
176 |
58 |
„m“ |
177 |
53,6 |
„m“ |
178 |
40,8 |
„m“ |
179 |
32,9 |
„m“ |
180 |
26,3 |
„m“ |
181 |
20,9 |
„m“ |
182 |
10 |
0 |
183 |
0 |
0 |
184 |
0 |
0 |
185 |
0 |
0 |
186 |
0 |
0 |
187 |
0 |
0 |
188 |
0 |
0 |
189 |
0 |
0 |
190 |
0 |
0 |
191 |
0 |
0 |
192 |
0 |
0 |
193 |
0 |
0 |
194 |
0 |
0 |
195 |
0 |
0 |
196 |
0 |
0 |
197 |
0 |
0 |
198 |
0 |
0 |
199 |
0 |
0 |
200 |
0 |
0 |
201 |
0 |
0 |
202 |
0 |
0 |
203 |
0 |
0 |
204 |
0 |
0 |
205 |
0 |
0 |
206 |
0 |
0 |
207 |
0 |
0 |
208 |
0 |
0 |
209 |
0 |
0 |
210 |
0 |
0 |
211 |
0 |
0 |
212 |
0 |
0 |
213 |
0 |
0 |
214 |
0 |
0 |
215 |
0 |
0 |
216 |
0 |
0 |
217 |
0 |
0 |
218 |
0 |
0 |
219 |
0 |
0 |
220 |
0 |
0 |
221 |
0 |
0 |
222 |
0 |
0 |
223 |
0 |
0 |
224 |
0 |
0 |
225 |
21,2 |
62,7 |
226 |
30,8 |
75,1 |
227 |
5,9 |
82,7 |
228 |
34,6 |
80,3 |
229 |
59,9 |
87 |
230 |
84,3 |
86,2 |
231 |
68,7 |
„m“ |
232 |
43,6 |
„m“ |
233 |
41,5 |
85,4 |
234 |
49,9 |
94,3 |
235 |
60,8 |
99 |
236 |
70,2 |
99,4 |
237 |
81,1 |
92,4 |
238 |
49,2 |
0 |
239 |
56 |
86,2 |
240 |
56,2 |
99,3 |
241 |
61,7 |
99 |
242 |
69,2 |
99,3 |
243 |
74,1 |
99,8 |
244 |
72,4 |
8,4 |
245 |
71,3 |
0 |
246 |
71,2 |
9,1 |
247 |
67,1 |
„m“ |
248 |
65,5 |
„m“ |
249 |
64,4 |
„m“ |
250 |
62,9 |
25,6 |
251 |
62,2 |
35,6 |
252 |
62,9 |
24,4 |
253 |
58,8 |
„m“ |
254 |
56,9 |
„m“ |
255 |
54,5 |
„m“ |
256 |
51,7 |
17 |
257 |
56,2 |
78,7 |
258 |
59,5 |
94,7 |
259 |
65,5 |
99,1 |
260 |
71,2 |
99,5 |
261 |
76,6 |
99,9 |
262 |
79 |
0 |
263 |
52,9 |
97,5 |
264 |
53,1 |
99,7 |
265 |
59 |
99,1 |
266 |
62,2 |
99 |
267 |
65 |
99,1 |
268 |
69 |
83,1 |
269 |
69,9 |
28,4 |
270 |
70,6 |
12,5 |
271 |
68,9 |
8,4 |
272 |
69,8 |
9,1 |
273 |
69,6 |
7 |
274 |
65,7 |
„m“ |
275 |
67,1 |
„m“ |
276 |
66,7 |
„m“ |
277 |
65,6 |
„m“ |
278 |
64,5 |
„m“ |
279 |
62,9 |
„m“ |
280 |
59,3 |
„m“ |
281 |
54,1 |
„m“ |
282 |
51,3 |
„m“ |
283 |
47,9 |
„m“ |
284 |
43,6 |
„m“ |
285 |
39,4 |
„m“ |
286 |
34,7 |
„m“ |
287 |
29,8 |
„m“ |
288 |
20,9 |
73,4 |
289 |
36,9 |
„m“ |
290 |
35,5 |
„m“ |
291 |
20,9 |
„m“ |
292 |
49,7 |
11,9 |
293 |
42,5 |
„m“ |
294 |
32 |
„m“ |
295 |
23,6 |
„m“ |
296 |
19,1 |
0 |
297 |
15,7 |
73,5 |
298 |
25,1 |
76,8 |
299 |
34,5 |
81,4 |
300 |
44,1 |
87,4 |
301 |
52,8 |
98,6 |
302 |
63,6 |
99 |
303 |
73,6 |
99,7 |
304 |
62,2 |
„m“ |
305 |
29,2 |
„m“ |
306 |
46,4 |
22 |
307 |
47,3 |
13,8 |
308 |
47,2 |
12,5 |
309 |
47,9 |
11,5 |
310 |
47,8 |
35,5 |
311 |
49,2 |
83,3 |
312 |
52,7 |
96,4 |
313 |
57,4 |
99,2 |
314 |
61,8 |
99 |
315 |
66,4 |
60,9 |
316 |
65,8 |
„m“ |
317 |
59 |
„m“ |
318 |
50,7 |
„m“ |
319 |
41,8 |
„m“ |
320 |
34,7 |
„m“ |
321 |
28,7 |
„m“ |
322 |
25,2 |
„m“ |
323 |
43 |
24,8 |
324 |
38,7 |
0 |
325 |
48,1 |
31,9 |
326 |
40,3 |
61 |
327 |
42,4 |
52,1 |
328 |
46,4 |
47,7 |
329 |
46,9 |
30,7 |
330 |
46,1 |
23,1 |
331 |
45,7 |
23,2 |
332 |
45,5 |
31,9 |
333 |
46,4 |
73,6 |
334 |
51,3 |
60,7 |
335 |
51,3 |
51,1 |
336 |
53,2 |
46,8 |
337 |
53,9 |
50 |
338 |
53,4 |
52,1 |
339 |
53,8 |
45,7 |
340 |
50,6 |
22,1 |
341 |
47,8 |
26 |
342 |
41,6 |
17,8 |
343 |
38,7 |
29,8 |
344 |
35,9 |
71,6 |
345 |
34,6 |
47,3 |
346 |
34,8 |
80,3 |
347 |
35,9 |
87,2 |
348 |
38,8 |
90,8 |
349 |
41,5 |
94,7 |
350 |
47,1 |
99,2 |
351 |
53,1 |
99,7 |
352 |
46,4 |
0 |
353 |
42,5 |
0,7 |
354 |
43,6 |
58,6 |
355 |
47,1 |
87,5 |
356 |
54,1 |
99,5 |
357 |
62,9 |
99 |
358 |
72,6 |
99,6 |
359 |
82,4 |
99,5 |
360 |
88 |
99,4 |
361 |
46,4 |
0 |
362 |
53,4 |
95,2 |
363 |
58,4 |
99,2 |
364 |
61,5 |
99 |
365 |
64,8 |
99 |
366 |
68,1 |
99,2 |
367 |
73,4 |
99,7 |
368 |
73,3 |
29,8 |
369 |
73,5 |
14,6 |
370 |
68,3 |
0 |
371 |
45,4 |
49,9 |
372 |
47,2 |
75,7 |
373 |
44,5 |
9 |
374 |
47,8 |
10,3 |
375 |
46,8 |
15,9 |
376 |
46,9 |
12,7 |
377 |
46,8 |
8,9 |
378 |
46,1 |
6,2 |
379 |
46,1 |
„m“ |
380 |
45,5 |
„m“ |
381 |
44,7 |
„m“ |
382 |
43,8 |
„m“ |
383 |
41 |
„m“ |
384 |
41,1 |
6,4 |
385 |
38 |
6,3 |
386 |
35,9 |
0,3 |
387 |
33,5 |
0 |
388 |
53,1 |
48,9 |
389 |
48,3 |
„m“ |
390 |
49,9 |
„m“ |
391 |
48 |
„m“ |
392 |
45,3 |
„m“ |
393 |
41,6 |
3,1 |
394 |
44,3 |
79 |
395 |
44,3 |
89,5 |
396 |
43,4 |
98,8 |
397 |
44,3 |
98,9 |
398 |
43 |
98,8 |
399 |
42,2 |
98,8 |
400 |
42,7 |
98,8 |
401 |
45 |
99 |
402 |
43,6 |
98,9 |
403 |
42,2 |
98,8 |
404 |
44,8 |
99 |
405 |
43,4 |
98,8 |
406 |
45 |
99 |
407 |
42,2 |
54,3 |
408 |
61,2 |
31,9 |
409 |
56,3 |
72,3 |
410 |
59,7 |
99,1 |
411 |
62,3 |
99 |
412 |
67,9 |
99,2 |
413 |
69,5 |
99,3 |
414 |
73,1 |
99,7 |
415 |
77,7 |
99,8 |
416 |
79,7 |
99,7 |
417 |
82,5 |
99,5 |
418 |
85,3 |
99,4 |
419 |
86,6 |
99,4 |
420 |
89,4 |
99,4 |
421 |
62,2 |
0 |
422 |
52,7 |
96,4 |
423 |
50,2 |
99,8 |
424 |
49,3 |
99,6 |
425 |
52,2 |
99,8 |
426 |
51,3 |
100 |
427 |
51,3 |
100 |
428 |
51,1 |
100 |
429 |
51,1 |
100 |
430 |
51,8 |
99,9 |
431 |
51,3 |
100 |
432 |
51,1 |
100 |
433 |
51,3 |
100 |
434 |
52,3 |
99,8 |
435 |
52,9 |
99,7 |
436 |
53,8 |
99,6 |
437 |
51,7 |
99,9 |
438 |
53,5 |
99,6 |
439 |
52 |
99,8 |
440 |
51,7 |
99,9 |
441 |
53,2 |
99,7 |
442 |
54,2 |
99,5 |
443 |
55,2 |
99,4 |
444 |
53,8 |
99,6 |
445 |
53,1 |
99,7 |
446 |
55 |
99,4 |
447 |
57 |
99,2 |
448 |
61,5 |
99 |
449 |
59,4 |
5,7 |
450 |
59 |
0 |
451 |
57,3 |
59,8 |
452 |
64,1 |
99 |
453 |
70,9 |
90,5 |
454 |
58 |
0 |
455 |
41,5 |
59,8 |
456 |
44,1 |
92,6 |
457 |
46,8 |
99,2 |
458 |
47,2 |
99,3 |
459 |
51 |
100 |
460 |
53,2 |
99,7 |
461 |
53,1 |
99,7 |
462 |
55,9 |
53,1 |
463 |
53,9 |
13,9 |
464 |
52,5 |
„m“ |
465 |
51,7 |
„m“ |
466 |
51,5 |
52,2 |
467 |
52,8 |
80 |
468 |
54,9 |
95 |
469 |
57,3 |
99,2 |
470 |
60,7 |
99,1 |
471 |
62,4 |
„m“ |
472 |
60,1 |
„m“ |
473 |
53,2 |
„m“ |
474 |
44 |
„m“ |
475 |
35,2 |
„m“ |
476 |
30,5 |
„m“ |
477 |
26,5 |
„m“ |
478 |
22,5 |
„m“ |
479 |
20,4 |
„m“ |
480 |
19,1 |
„m“ |
481 |
19,1 |
„m“ |
482 |
13,4 |
„m“ |
483 |
6,7 |
„m“ |
484 |
3,2 |
„m“ |
485 |
14,3 |
63,8 |
486 |
34,1 |
0 |
487 |
23,9 |
75,7 |
488 |
31,7 |
79,2 |
489 |
32,1 |
19,4 |
490 |
35,9 |
5,8 |
491 |
36,6 |
0,8 |
492 |
38,7 |
„m“ |
493 |
38,4 |
„m“ |
494 |
39,4 |
„m“ |
495 |
39,7 |
„m“ |
496 |
40,5 |
„m“ |
497 |
40,8 |
„m“ |
498 |
39,7 |
„m“ |
499 |
39,2 |
„m“ |
500 |
38,7 |
„m“ |
501 |
32,7 |
„m“ |
502 |
30,1 |
„m“ |
503 |
21,9 |
„m“ |
504 |
12,8 |
0 |
505 |
0 |
0 |
506 |
0 |
0 |
507 |
0 |
0 |
508 |
0 |
0 |
509 |
0 |
0 |
510 |
0 |
0 |
511 |
0 |
0 |
512 |
0 |
0 |
513 |
0 |
0 |
514 |
30,5 |
25,6 |
515 |
19,7 |
56,9 |
516 |
16,3 |
45,1 |
517 |
27,2 |
4,6 |
518 |
21,7 |
1,3 |
519 |
29,7 |
28,6 |
520 |
36,6 |
73,7 |
521 |
61,3 |
59,5 |
522 |
40,8 |
0 |
523 |
36,6 |
27,8 |
524 |
39,4 |
80,4 |
525 |
51,3 |
88,9 |
526 |
58,5 |
11,1 |
527 |
60,7 |
„m“ |
528 |
54,5 |
„m“ |
529 |
51,3 |
„m“ |
530 |
45,5 |
„m“ |
531 |
40,8 |
„m“ |
532 |
38,9 |
„m“ |
533 |
36,6 |
„m“ |
534 |
36,1 |
72,7 |
535 |
44,8 |
78,9 |
536 |
51,6 |
91,1 |
537 |
59,1 |
99,1 |
538 |
66 |
99,1 |
539 |
75,1 |
99,9 |
540 |
81 |
8 |
541 |
39,1 |
0 |
542 |
53,8 |
89,7 |
543 |
59,7 |
99,1 |
544 |
64,8 |
99 |
545 |
70,6 |
96,1 |
546 |
72,6 |
19,6 |
547 |
72 |
6,3 |
548 |
68,9 |
0,1 |
549 |
67,7 |
„m“ |
550 |
66,8 |
„m“ |
551 |
64,3 |
16,9 |
552 |
64,9 |
7 |
553 |
63,6 |
12,5 |
554 |
63 |
7,7 |
555 |
64,4 |
38,2 |
556 |
63 |
11,8 |
557 |
63,6 |
0 |
558 |
63,3 |
5 |
559 |
60,1 |
9,1 |
560 |
61 |
8,4 |
561 |
59,7 |
0,9 |
562 |
58,7 |
„m“ |
563 |
56 |
„m“ |
564 |
53,9 |
„m“ |
565 |
52,1 |
„m“ |
566 |
49,9 |
„m“ |
567 |
46,4 |
„m“ |
568 |
43,6 |
„m“ |
569 |
40,8 |
„m“ |
570 |
37,5 |
„m“ |
571 |
27,8 |
„m“ |
572 |
17,1 |
0,6 |
573 |
12,2 |
0,9 |
574 |
11,5 |
1,1 |
575 |
8,7 |
0,5 |
576 |
8 |
0,9 |
577 |
5,3 |
0,2 |
578 |
4 |
0 |
579 |
3,9 |
0 |
580 |
0 |
0 |
581 |
0 |
0 |
582 |
0 |
0 |
583 |
0 |
0 |
584 |
0 |
0 |
585 |
0 |
0 |
586 |
0 |
0 |
587 |
8,7 |
22,8 |
588 |
16,2 |
49,4 |
589 |
23,6 |
56 |
590 |
21,1 |
56,1 |
591 |
23,6 |
56 |
592 |
46,2 |
68,8 |
593 |
68,4 |
61,2 |
594 |
58,7 |
„m“ |
595 |
31,6 |
„m“ |
596 |
19,9 |
8,8 |
597 |
32,9 |
70,2 |
598 |
43 |
79 |
599 |
57,4 |
98,9 |
600 |
72,1 |
73,8 |
601 |
53 |
0 |
602 |
48,1 |
86 |
603 |
56,2 |
99 |
604 |
65,4 |
98,9 |
605 |
72,9 |
99,7 |
606 |
67,5 |
„m“ |
607 |
39 |
„m“ |
608 |
41,9 |
38,1 |
609 |
44,1 |
80,4 |
610 |
46,8 |
99,4 |
611 |
48,7 |
99,9 |
612 |
50,5 |
99,7 |
613 |
52,5 |
90,3 |
614 |
51 |
1,8 |
615 |
50 |
„m“ |
616 |
49,1 |
„m“ |
617 |
47 |
„m“ |
618 |
43,1 |
„m“ |
619 |
39,2 |
„m“ |
620 |
40,6 |
0,5 |
621 |
41,8 |
53,4 |
622 |
44,4 |
65,1 |
623 |
48,1 |
67,8 |
624 |
53,8 |
99,2 |
625 |
58,6 |
98,9 |
626 |
63,6 |
98,8 |
627 |
68,5 |
99,2 |
628 |
72,2 |
89,4 |
629 |
77,1 |
0 |
630 |
57,8 |
79,1 |
631 |
60,3 |
98,8 |
632 |
61,9 |
98,8 |
633 |
63,8 |
98,8 |
634 |
64,7 |
98,9 |
635 |
65,4 |
46,5 |
636 |
65,7 |
44,5 |
637 |
65,6 |
3,5 |
638 |
49,1 |
0 |
639 |
50,4 |
73,1 |
640 |
50,5 |
„m“ |
641 |
51 |
„m“ |
642 |
49,4 |
„m“ |
643 |
49,2 |
„m“ |
644 |
48,6 |
„m“ |
645 |
47,5 |
„m“ |
646 |
46,5 |
„m“ |
647 |
46 |
11,3 |
648 |
45,6 |
42,8 |
649 |
47,1 |
83 |
650 |
46,2 |
99,3 |
651 |
47,9 |
99,7 |
652 |
49,5 |
99,9 |
653 |
50,6 |
99,7 |
654 |
51 |
99,6 |
655 |
53 |
99,3 |
656 |
54,9 |
99,1 |
657 |
55,7 |
99 |
658 |
56 |
99 |
659 |
56,1 |
9,3 |
660 |
55,6 |
„m“ |
661 |
55,4 |
„m“ |
662 |
54,9 |
51,3 |
663 |
54,9 |
59,8 |
664 |
54 |
39,3 |
665 |
53,8 |
„m“ |
666 |
52 |
„m“ |
667 |
50,4 |
„m“ |
668 |
50,6 |
0 |
669 |
49,3 |
41,7 |
670 |
50 |
73,2 |
671 |
50,4 |
99,7 |
672 |
51,9 |
99,5 |
673 |
53,6 |
99,3 |
674 |
54,6 |
99,1 |
675 |
56 |
99 |
676 |
55,8 |
99 |
677 |
58,4 |
98,9 |
678 |
59,9 |
98,8 |
679 |
60,9 |
98,8 |
680 |
63 |
98,8 |
681 |
64,3 |
98,9 |
682 |
64,8 |
64 |
683 |
65,9 |
46,5 |
684 |
66,2 |
28,7 |
685 |
65,2 |
1,8 |
686 |
65 |
6,8 |
687 |
63,6 |
53,6 |
688 |
62,4 |
82,5 |
689 |
61,8 |
98,8 |
690 |
59,8 |
98,8 |
691 |
59,2 |
98,8 |
692 |
59,7 |
98,8 |
693 |
61,2 |
98,8 |
694 |
62,2 |
49,4 |
695 |
62,8 |
37,2 |
696 |
63,5 |
46,3 |
697 |
64,7 |
72,3 |
698 |
64,7 |
72,3 |
699 |
65,4 |
77,4 |
700 |
66,1 |
69,3 |
701 |
64,3 |
„m“ |
702 |
64,3 |
„m“ |
703 |
63 |
„m“ |
704 |
62,2 |
„m“ |
705 |
61,6 |
„m“ |
706 |
62,4 |
„m“ |
707 |
62,2 |
„m“ |
708 |
61 |
„m“ |
709 |
58,7 |
„m“ |
710 |
55,5 |
„m“ |
711 |
51,7 |
„m“ |
712 |
49,2 |
„m“ |
713 |
48,8 |
40,4 |
714 |
47,9 |
„m“ |
715 |
46,2 |
„m“ |
716 |
45,6 |
9,8 |
717 |
45,6 |
34,5 |
718 |
45,5 |
37,1 |
719 |
43,8 |
„m“ |
720 |
41,9 |
„m“ |
721 |
41,3 |
„m“ |
722 |
41,4 |
„m“ |
723 |
41,2 |
„m“ |
724 |
41,8 |
„m“ |
725 |
41,8 |
„m“ |
726 |
43,2 |
17,4 |
727 |
45 |
29 |
728 |
44,2 |
„m“ |
729 |
43,9 |
„m“ |
730 |
38 |
10,7 |
731 |
56,8 |
„m“ |
732 |
57,1 |
„m“ |
733 |
52 |
„m“ |
734 |
44,4 |
„m“ |
735 |
40,2 |
„m“ |
736 |
39,2 |
16,5 |
737 |
38,9 |
73,2 |
738 |
39,9 |
89,8 |
739 |
42,3 |
98,6 |
740 |
43,7 |
98,8 |
741 |
45,5 |
99,1 |
742 |
45,6 |
99,2 |
743 |
48,1 |
99,7 |
744 |
49 |
100 |
745 |
49,8 |
99,9 |
746 |
49,8 |
99,9 |
747 |
51,9 |
99,5 |
748 |
52,3 |
99,4 |
749 |
53,3 |
99,3 |
750 |
52,9 |
99,3 |
751 |
54,3 |
99,2 |
752 |
55,5 |
99,1 |
753 |
56,7 |
99 |
754 |
61,7 |
98,8 |
755 |
64,3 |
47,4 |
756 |
64,7 |
1,8 |
757 |
66,2 |
„m“ |
758 |
49,1 |
„m“ |
759 |
52,1 |
46 |
760 |
52,6 |
61 |
761 |
52,9 |
0 |
762 |
52,3 |
20,4 |
763 |
54,2 |
56,7 |
764 |
55,4 |
59,8 |
765 |
56,1 |
49,2 |
766 |
56,8 |
33,7 |
767 |
57,2 |
96 |
768 |
58,6 |
98,9 |
769 |
59,5 |
98,8 |
770 |
61,2 |
98,8 |
771 |
62,1 |
98,8 |
772 |
62,7 |
98,8 |
773 |
62,8 |
98,8 |
774 |
64 |
98,9 |
775 |
63,2 |
46,3 |
776 |
62,4 |
„m“ |
777 |
60,3 |
„m“ |
778 |
58,7 |
„m“ |
779 |
57,2 |
„m“ |
780 |
56,1 |
„m“ |
781 |
56 |
9,3 |
782 |
55,2 |
26,3 |
783 |
54,8 |
42,8 |
784 |
55,7 |
47,1 |
785 |
56,6 |
52,4 |
786 |
58 |
50,3 |
787 |
58,6 |
20,6 |
788 |
58,7 |
„m“ |
789 |
59,3 |
„m“ |
790 |
58,6 |
„m“ |
791 |
60,5 |
9,7 |
792 |
59,2 |
9,6 |
793 |
59,9 |
9,6 |
794 |
59,6 |
9,6 |
795 |
59,9 |
6,2 |
796 |
59,9 |
9,6 |
797 |
60,5 |
13,1 |
798 |
60,3 |
20,7 |
799 |
59,9 |
31 |
800 |
60,5 |
42 |
801 |
61,5 |
52,5 |
802 |
60,9 |
51,4 |
803 |
61,2 |
57,7 |
804 |
62,8 |
98,8 |
805 |
63,4 |
96,1 |
806 |
64,6 |
45,4 |
807 |
64,1 |
5 |
808 |
63 |
3,2 |
809 |
62,7 |
14,9 |
810 |
63,5 |
35,8 |
811 |
64,1 |
73,3 |
812 |
64,3 |
37,4 |
813 |
64,1 |
21 |
814 |
63,7 |
21 |
815 |
62,9 |
18 |
816 |
62,4 |
32,7 |
817 |
61,7 |
46,2 |
818 |
59,8 |
45,1 |
819 |
57,4 |
43,9 |
820 |
54,8 |
42,8 |
821 |
54,3 |
65,2 |
822 |
52,9 |
62,1 |
823 |
52,4 |
30,6 |
824 |
50,4 |
„m“ |
825 |
48,6 |
„m“ |
826 |
47,9 |
„m“ |
827 |
46,8 |
„m“ |
828 |
46,9 |
9,4 |
829 |
49,5 |
41,7 |
830 |
50,5 |
37,8 |
831 |
52,3 |
20,4 |
832 |
54,1 |
30,7 |
833 |
56,3 |
41,8 |
834 |
58,7 |
26,5 |
835 |
57,3 |
„m“ |
836 |
59 |
„m“ |
837 |
59,8 |
„m“ |
838 |
60,3 |
„m“ |
839 |
61,2 |
„m“ |
840 |
61,8 |
„m“ |
841 |
62,5 |
„m“ |
842 |
62,4 |
„m“ |
843 |
61,5 |
„m“ |
844 |
63,7 |
„m“ |
845 |
61,9 |
„m“ |
846 |
61,6 |
29,7 |
847 |
60,3 |
„m“ |
848 |
59,2 |
„m“ |
849 |
57,3 |
„m“ |
850 |
52,3 |
„m“ |
851 |
49,3 |
„m“ |
852 |
47,3 |
„m“ |
853 |
46,3 |
38,8 |
854 |
46,8 |
35,1 |
855 |
46,6 |
„m“ |
856 |
44,3 |
„m“ |
857 |
43,1 |
„m“ |
858 |
42,4 |
2,1 |
859 |
41,8 |
2,4 |
860 |
43,8 |
68,8 |
861 |
44,6 |
89,2 |
862 |
46 |
99,2 |
863 |
46,9 |
99,4 |
864 |
47,9 |
99,7 |
865 |
50,2 |
99,8 |
866 |
51,2 |
99,6 |
867 |
52,3 |
99,4 |
868 |
53 |
99,3 |
869 |
54,2 |
99,2 |
870 |
55,5 |
99,1 |
871 |
56,7 |
99 |
872 |
57,3 |
98,9 |
873 |
58 |
98,9 |
874 |
60,5 |
31,1 |
875 |
60,2 |
„m“ |
876 |
60,3 |
„m“ |
877 |
60,5 |
6,3 |
878 |
61,4 |
19,3 |
879 |
60,3 |
1,2 |
880 |
60,5 |
2,9 |
881 |
61,2 |
34,1 |
882 |
61,6 |
13,2 |
883 |
61,5 |
16,4 |
884 |
61,2 |
16,4 |
885 |
61,3 |
„m“ |
886 |
63,1 |
„m“ |
887 |
63,2 |
4,8 |
888 |
62,3 |
22,3 |
889 |
62 |
38,5 |
890 |
61,6 |
29,6 |
891 |
61,6 |
26,6 |
892 |
61,8 |
28,1 |
893 |
62 |
29,6 |
894 |
62 |
16,3 |
895 |
61,1 |
„m“ |
896 |
61,2 |
„m“ |
897 |
60,7 |
19,2 |
898 |
60,7 |
32,5 |
899 |
60,9 |
17,8 |
900 |
60,1 |
19,2 |
901 |
59,3 |
38,2 |
902 |
59,9 |
45 |
903 |
59,4 |
32,4 |
904 |
59,2 |
23,5 |
905 |
59,5 |
40,8 |
906 |
58,3 |
„m“ |
907 |
58,2 |
„m“ |
908 |
57,6 |
„m“ |
909 |
57,1 |
„m“ |
910 |
57 |
0,6 |
911 |
57 |
26,3 |
912 |
56,5 |
29,2 |
913 |
56,3 |
20,5 |
914 |
56,1 |
„m“ |
915 |
55,2 |
„m“ |
916 |
54,7 |
17,5 |
917 |
55,2 |
29,2 |
918 |
55,2 |
29,2 |
919 |
55,9 |
16 |
920 |
55,9 |
26,3 |
921 |
56,1 |
36,5 |
922 |
55,8 |
19 |
923 |
55,9 |
9,2 |
924 |
55,8 |
21,9 |
925 |
56,4 |
42,8 |
926 |
56,4 |
38 |
927 |
56,4 |
11 |
928 |
56,4 |
35,1 |
929 |
54 |
7,3 |
930 |
53,4 |
5,4 |
931 |
52,3 |
27,6 |
932 |
52,1 |
32 |
933 |
52,3 |
33,4 |
934 |
52,2 |
34,9 |
935 |
52,8 |
60,1 |
936 |
53,7 |
69,7 |
937 |
54 |
70,7 |
938 |
55,1 |
71,7 |
939 |
55,2 |
46 |
940 |
54,7 |
12,6 |
941 |
52,5 |
0 |
942 |
51,8 |
24,7 |
943 |
51,4 |
43,9 |
944 |
50,9 |
71,1 |
945 |
51,2 |
76,8 |
946 |
50,3 |
87,5 |
947 |
50,2 |
99,8 |
948 |
50,9 |
100 |
949 |
49,9 |
99,7 |
950 |
50,9 |
100 |
951 |
49,8 |
99,7 |
952 |
50,4 |
99,8 |
953 |
50,4 |
99,8 |
954 |
49,7 |
99,7 |
955 |
51 |
100 |
956 |
50,3 |
99,8 |
957 |
50,2 |
99,8 |
958 |
49,9 |
99,7 |
959 |
50,9 |
100 |
960 |
50 |
99,7 |
961 |
50,2 |
99,8 |
962 |
50,2 |
99,8 |
963 |
49,9 |
99,7 |
964 |
50,4 |
99,8 |
965 |
50,2 |
99,8 |
966 |
50,3 |
99,8 |
967 |
49,9 |
99,7 |
968 |
51,1 |
100 |
969 |
50,6 |
99,9 |
970 |
49,9 |
99,7 |
971 |
49,6 |
99,6 |
972 |
49,4 |
99,6 |
973 |
49 |
99,5 |
974 |
49,8 |
99,7 |
975 |
50,9 |
100 |
976 |
50,4 |
99,8 |
977 |
49,8 |
99,7 |
978 |
49,1 |
99,5 |
979 |
50,4 |
99,8 |
980 |
49,8 |
99,7 |
981 |
49,3 |
99,5 |
982 |
49,1 |
99,5 |
983 |
49,9 |
99,7 |
984 |
49,1 |
99,5 |
985 |
50,4 |
99,8 |
986 |
50,9 |
100 |
987 |
51,4 |
99,9 |
988 |
51,5 |
99,9 |
989 |
52,2 |
99,7 |
990 |
52,8 |
74,1 |
991 |
53,3 |
46 |
992 |
53,6 |
36,4 |
993 |
53,4 |
33,5 |
994 |
53,9 |
58,9 |
995 |
55,2 |
73,8 |
996 |
55,8 |
52,4 |
997 |
55,7 |
9,2 |
998 |
55,8 |
2,2 |
999 |
56,4 |
33,6 |
1000 |
55,4 |
„m“ |
1001 |
55,2 |
„m“ |
1002 |
55,8 |
26,3 |
1003 |
55,8 |
23,3 |
1004 |
56,4 |
50,2 |
1005 |
57,6 |
68,3 |
1006 |
58,8 |
90,2 |
1007 |
59,9 |
98,9 |
1008 |
62,3 |
98,8 |
1009 |
63,1 |
74,4 |
1010 |
63,7 |
49,4 |
1011 |
63,3 |
9,8 |
1012 |
48 |
0 |
1013 |
47,9 |
73,5 |
1014 |
49,9 |
99,7 |
1015 |
49,9 |
48,8 |
1016 |
49,6 |
2,3 |
1017 |
49,9 |
„m“ |
1018 |
49,3 |
„m“ |
1019 |
49,7 |
47,5 |
1020 |
49,1 |
„m“ |
1021 |
49,4 |
„m“ |
1022 |
48,3 |
„m“ |
1023 |
49,4 |
„m“ |
1024 |
48,5 |
„m“ |
1025 |
48,7 |
„m“ |
1026 |
48,7 |
„m“ |
1027 |
49,1 |
„m“ |
1028 |
49 |
„m“ |
1029 |
49,8 |
„m“ |
1030 |
48,7 |
„m“ |
1031 |
48,5 |
„m“ |
1032 |
49,3 |
31,3 |
1033 |
49,7 |
45,3 |
1034 |
48,3 |
44,5 |
1035 |
49,8 |
61 |
1036 |
49,4 |
64,3 |
1037 |
49,8 |
64,4 |
1038 |
50,5 |
65,6 |
1039 |
50,3 |
64,5 |
1040 |
51,2 |
82,9 |
1041 |
50,5 |
86 |
1042 |
50,6 |
89 |
1043 |
50,4 |
81,4 |
1044 |
49,9 |
49,9 |
1045 |
49,1 |
20,1 |
1046 |
47,9 |
24 |
1047 |
48,1 |
36,2 |
1048 |
47,5 |
34,5 |
1049 |
46,9 |
30,3 |
1050 |
47,7 |
53,5 |
1051 |
46,9 |
61,6 |
1052 |
46,5 |
73,6 |
1053 |
48 |
84,6 |
1054 |
47,2 |
87,7 |
1055 |
48,7 |
80 |
1056 |
48,7 |
50,4 |
1057 |
47,8 |
38,6 |
1058 |
48,8 |
63,1 |
1059 |
47,4 |
5 |
1060 |
47,3 |
47,4 |
1061 |
47,3 |
49,8 |
1062 |
46,9 |
23,9 |
1063 |
46,7 |
44,6 |
1064 |
46,8 |
65,2 |
1065 |
46,9 |
60,4 |
1066 |
46,7 |
61,5 |
1067 |
45,5 |
„m“ |
1068 |
45,5 |
„m“ |
1069 |
44,2 |
„m“ |
1070 |
43 |
„m“ |
1071 |
42,5 |
„m“ |
1072 |
41 |
„m“ |
1073 |
39,9 |
„m“ |
1074 |
39,9 |
38,2 |
1075 |
40,1 |
48,1 |
1076 |
39,9 |
48 |
1077 |
39,4 |
59,3 |
1078 |
43,8 |
19,8 |
1079 |
52,9 |
0 |
1080 |
52,8 |
88,9 |
1081 |
53,4 |
99,5 |
1082 |
54,7 |
99,3 |
1083 |
56,3 |
99,1 |
1084 |
57,5 |
99 |
1085 |
59 |
98,9 |
1086 |
59,8 |
98,9 |
1087 |
60,1 |
98,9 |
1088 |
61,8 |
48,3 |
1089 |
61,8 |
55,6 |
1090 |
61,7 |
59,8 |
1091 |
62 |
55,6 |
1092 |
62,3 |
29,6 |
1093 |
62 |
19,3 |
1094 |
61,3 |
7,9 |
1095 |
61,1 |
19,2 |
1096 |
61,2 |
43 |
1097 |
61,1 |
59,7 |
1098 |
61,1 |
98,8 |
1099 |
61,3 |
98,8 |
1100 |
61,3 |
26,6 |
1101 |
60,4 |
„m“ |
1102 |
58,8 |
„m“ |
1103 |
57,7 |
„m“ |
1104 |
56 |
„m“ |
1105 |
54,7 |
„m“ |
1106 |
53,3 |
„m“ |
1107 |
52,6 |
23,2 |
1108 |
53,4 |
84,2 |
1109 |
53,9 |
99,4 |
1110 |
54,9 |
99,3 |
1111 |
55,8 |
99,2 |
1112 |
57,1 |
99 |
1113 |
56,5 |
99,1 |
1114 |
58,9 |
98,9 |
1115 |
58,7 |
98,9 |
1116 |
59,8 |
98,9 |
1117 |
61 |
98,8 |
1118 |
60,7 |
19,2 |
1119 |
59,4 |
„m“ |
1120 |
57,9 |
„m“ |
1121 |
57,6 |
„m“ |
1122 |
56,3 |
„m“ |
1123 |
55 |
„m“ |
1124 |
53,7 |
„m“ |
1125 |
52,1 |
„m“ |
1126 |
51,1 |
„m“ |
1127 |
49,7 |
25,8 |
1128 |
49,1 |
46,1 |
1129 |
48,7 |
46,9 |
1130 |
48,2 |
46,7 |
1131 |
48 |
70 |
1132 |
48 |
70 |
1133 |
47,2 |
67,6 |
1134 |
47,3 |
67,6 |
1135 |
46,6 |
74,7 |
1136 |
47,4 |
13 |
1137 |
46,3 |
„m“ |
1138 |
45,4 |
„m“ |
1139 |
45,5 |
24,8 |
1140 |
44,8 |
73,8 |
1141 |
46,6 |
99 |
1142 |
46,3 |
98,9 |
1143 |
48,5 |
99,4 |
1144 |
49,9 |
99,7 |
1145 |
49,1 |
99,5 |
1146 |
49,1 |
99,5 |
1147 |
51 |
100 |
1148 |
51,5 |
99,9 |
1149 |
50,9 |
100 |
1150 |
51,6 |
99,9 |
1151 |
52,1 |
99,7 |
1152 |
50,9 |
100 |
1153 |
52,2 |
99,7 |
1154 |
51,5 |
98,3 |
1155 |
51,5 |
47,2 |
1156 |
50,8 |
78,4 |
1157 |
50,3 |
83 |
1158 |
50,3 |
31,7 |
1159 |
49,3 |
31,3 |
1160 |
48,8 |
21,5 |
1161 |
47,8 |
59,4 |
1162 |
48,1 |
77,1 |
1163 |
48,4 |
87,6 |
1164 |
49,6 |
87,5 |
1165 |
51 |
81,4 |
1166 |
51,6 |
66,7 |
1167 |
53,3 |
63,2 |
1168 |
55,2 |
62 |
1169 |
55,7 |
43,9 |
1170 |
56,4 |
30,7 |
1171 |
56,8 |
23,4 |
1172 |
57 |
„m“ |
1173 |
57,6 |
„m“ |
1174 |
56,9 |
„m“ |
1175 |
56,4 |
4 |
1176 |
57 |
23,4 |
1177 |
56,4 |
41,7 |
1178 |
57 |
49,2 |
1179 |
57,7 |
56,6 |
1180 |
58,6 |
56,6 |
1181 |
58,9 |
64 |
1182 |
59,4 |
68,2 |
1183 |
58,8 |
71,4 |
1184 |
60,1 |
71,3 |
1185 |
60,6 |
79,1 |
1186 |
60,7 |
83,3 |
1187 |
60,7 |
77,1 |
1188 |
60 |
73,5 |
1189 |
60,2 |
55,5 |
1190 |
59,7 |
54,4 |
1191 |
59,8 |
73,3 |
1192 |
59,8 |
77,9 |
1193 |
59,8 |
73,9 |
1194 |
60 |
76,5 |
1195 |
59,5 |
82,3 |
1196 |
59,9 |
82,8 |
1197 |
59,8 |
65,8 |
1198 |
59 |
48,6 |
1199 |
58,9 |
62,2 |
1200 |
59,1 |
70,4 |
1201 |
58,9 |
62,1 |
1202 |
58,4 |
67,4 |
1203 |
58,7 |
58,9 |
1204 |
58,3 |
57,7 |
1205 |
57,5 |
57,8 |
1206 |
57,2 |
57,6 |
1207 |
57,1 |
42,6 |
1208 |
57 |
70,1 |
1209 |
56,4 |
59,6 |
1210 |
56,7 |
39 |
1211 |
55,9 |
68,1 |
1212 |
56,3 |
79,1 |
1213 |
56,7 |
89,7 |
1214 |
56 |
89,4 |
1215 |
56 |
93,1 |
1216 |
56,4 |
93,1 |
1217 |
56,7 |
94,4 |
1218 |
56,9 |
94,8 |
1219 |
57 |
94,1 |
1220 |
57,7 |
94,3 |
1221 |
57,5 |
93,7 |
1222 |
58,4 |
93,2 |
1223 |
58,7 |
93,2 |
1224 |
58,2 |
93,7 |
1225 |
58,5 |
93,1 |
1226 |
58,8 |
86,2 |
1227 |
59 |
72,9 |
1228 |
58,2 |
59,9 |
1229 |
57,6 |
8,5 |
1230 |
57,1 |
47,6 |
1231 |
57,2 |
74,4 |
1232 |
57 |
79,1 |
1233 |
56,7 |
67,2 |
1234 |
56,8 |
69,1 |
1235 |
56,9 |
71,3 |
1236 |
57 |
77,3 |
1237 |
57,4 |
78,2 |
1238 |
57,3 |
70,6 |
1239 |
57,7 |
64 |
1240 |
57,5 |
55,6 |
1241 |
58,6 |
49,6 |
1242 |
58,2 |
41,1 |
1243 |
58,8 |
40,6 |
1244 |
58,3 |
21,1 |
1245 |
58,7 |
24,9 |
1246 |
59,1 |
24,8 |
1247 |
58,6 |
„m“ |
1248 |
58,8 |
„m“ |
1249 |
58,8 |
„m“ |
1250 |
58,7 |
„m“ |
1251 |
59,1 |
„m“ |
1252 |
59,1 |
„m“ |
1253 |
59,4 |
„m“ |
1254 |
60,6 |
2,6 |
1255 |
59,6 |
„m“ |
1256 |
60,1 |
„m“ |
1257 |
60,6 |
„m“ |
1258 |
59,6 |
4,1 |
1259 |
60,7 |
7,1 |
1260 |
60,5 |
„m“ |
1261 |
59,7 |
„m“ |
1262 |
59,6 |
„m“ |
1263 |
59,8 |
„m“ |
1264 |
59,6 |
4,9 |
1265 |
60,1 |
5,9 |
1266 |
59,9 |
6,1 |
1267 |
59,7 |
„m“ |
1268 |
59,6 |
„m“ |
1269 |
59,7 |
22 |
1270 |
59,8 |
10,3 |
1271 |
59,9 |
10 |
1272 |
60,6 |
6,2 |
1273 |
60,5 |
7,3 |
1274 |
60,2 |
14,8 |
1275 |
60,6 |
8,2 |
1276 |
60,6 |
5,5 |
1277 |
61 |
14,3 |
1278 |
61 |
12 |
1279 |
61,3 |
34,2 |
1280 |
61,2 |
17,1 |
1281 |
61,5 |
15,7 |
1282 |
61 |
9,5 |
1283 |
61,1 |
9,2 |
1284 |
60,5 |
4,3 |
1285 |
60,2 |
7,8 |
1286 |
60,2 |
5,9 |
1287 |
60,2 |
5,3 |
1288 |
59,9 |
4,6 |
1289 |
59,4 |
21,5 |
1290 |
59,6 |
15,8 |
1291 |
59,3 |
10,1 |
1292 |
58,9 |
9,4 |
1293 |
58,8 |
9 |
1294 |
58,9 |
35,4 |
1295 |
58,9 |
30,7 |
1296 |
58,9 |
25,9 |
1297 |
58,7 |
22,9 |
1298 |
58,7 |
24,4 |
1299 |
59,3 |
61 |
1300 |
60,1 |
56 |
1301 |
60,5 |
50,6 |
1302 |
59,5 |
16,2 |
1303 |
59,7 |
50 |
1304 |
59,7 |
31,4 |
1305 |
60,1 |
43,1 |
1306 |
60,8 |
38,4 |
1307 |
60,9 |
40,2 |
1308 |
61,3 |
49,7 |
1309 |
61,8 |
45,9 |
1310 |
62 |
45,9 |
1311 |
62,2 |
45,8 |
1312 |
62,6 |
46,8 |
1313 |
62,7 |
44,3 |
1314 |
62,9 |
44,4 |
1315 |
63,1 |
43,7 |
1316 |
63,5 |
46,1 |
1317 |
63,6 |
40,7 |
1318 |
64,3 |
49,5 |
1319 |
63,7 |
27 |
1320 |
63,8 |
15 |
1321 |
63,6 |
18,7 |
1322 |
63,4 |
8,4 |
1323 |
63,2 |
8,7 |
1324 |
63,3 |
21,6 |
1325 |
62,9 |
19,7 |
1326 |
63 |
22,1 |
1327 |
63,1 |
20,3 |
1328 |
61,8 |
19,1 |
1329 |
61,6 |
17,1 |
1330 |
61 |
0 |
1331 |
61,2 |
22 |
1332 |
60,8 |
40,3 |
1333 |
61,1 |
34,3 |
1334 |
60,7 |
16,1 |
1335 |
60,6 |
16,6 |
1336 |
60,5 |
18,5 |
1337 |
60,6 |
29,8 |
1338 |
60,9 |
19,5 |
1339 |
60,9 |
22,3 |
1340 |
61,4 |
35,8 |
1341 |
61,3 |
42,9 |
1342 |
61,5 |
31 |
1343 |
61,3 |
19,2 |
1344 |
61 |
9,3 |
1345 |
60,8 |
44,2 |
1346 |
60,9 |
55,3 |
1347 |
61,2 |
56 |
1348 |
60,9 |
60,1 |
1349 |
60,7 |
59,1 |
1350 |
60,9 |
56,8 |
1351 |
60,7 |
58,1 |
1352 |
59,6 |
78,4 |
1353 |
59,6 |
84,6 |
1354 |
59,4 |
66,6 |
1355 |
59,3 |
75,5 |
1356 |
58,9 |
49,6 |
1357 |
59,1 |
75,8 |
1358 |
59 |
77,6 |
1359 |
59 |
67,8 |
1360 |
59 |
56,7 |
1361 |
58,8 |
54,2 |
1362 |
58,9 |
59,6 |
1363 |
58,9 |
60,8 |
1364 |
59,3 |
56,1 |
1365 |
58,9 |
48,5 |
1366 |
59,3 |
42,9 |
1367 |
59,4 |
41,4 |
1368 |
59,6 |
38,9 |
1369 |
59,4 |
32,9 |
1370 |
59,3 |
30,6 |
1371 |
59,4 |
30 |
1372 |
59,4 |
25,3 |
1373 |
58,8 |
18,6 |
1374 |
59,1 |
18 |
1375 |
58,5 |
10,6 |
1376 |
58,8 |
10,5 |
1377 |
58,5 |
8,2 |
1378 |
58,7 |
13,7 |
1379 |
59,1 |
7,8 |
1380 |
59,1 |
6 |
1381 |
59,1 |
6 |
1382 |
59,4 |
13,1 |
1383 |
59,7 |
22,3 |
1384 |
60,7 |
10,5 |
1385 |
59,8 |
9,8 |
1386 |
60,2 |
8,8 |
1387 |
59,9 |
8,7 |
1388 |
61 |
9,1 |
1389 |
60,6 |
28,2 |
1390 |
60,6 |
22 |
1391 |
59,6 |
23,2 |
1392 |
59,6 |
19 |
1393 |
60,6 |
38,4 |
1394 |
59,8 |
41,6 |
1395 |
60 |
47,3 |
1396 |
60,5 |
55,4 |
1397 |
60,9 |
58,7 |
1398 |
61,3 |
37,9 |
1399 |
61,2 |
38,3 |
1400 |
61,4 |
58,7 |
1401 |
61,3 |
51,3 |
1402 |
61,4 |
71,1 |
1403 |
61,1 |
51 |
1404 |
61,5 |
56,6 |
1405 |
61 |
60,6 |
1406 |
61,1 |
75,4 |
1407 |
61,4 |
69,4 |
1408 |
61,6 |
69,9 |
1409 |
61,7 |
59,6 |
1410 |
61,8 |
54,8 |
1411 |
61,6 |
53,6 |
1412 |
61,3 |
53,5 |
1413 |
61,3 |
52,9 |
1414 |
61,2 |
54,1 |
1415 |
61,3 |
53,2 |
1416 |
61,2 |
52,2 |
1417 |
61,2 |
52,3 |
1418 |
61 |
48 |
1419 |
60,9 |
41,5 |
1420 |
61 |
32,2 |
1421 |
60,7 |
22 |
1422 |
60,7 |
23,3 |
1423 |
60,8 |
38,8 |
1424 |
61 |
40,7 |
1425 |
61 |
30,6 |
1426 |
61,3 |
62,6 |
1427 |
61,7 |
55,9 |
1428 |
62,3 |
43,4 |
1429 |
62,3 |
37,4 |
1430 |
62,3 |
35,7 |
1431 |
62,8 |
34,4 |
1432 |
62,8 |
31,5 |
1433 |
62,9 |
31,7 |
1434 |
62,9 |
29,9 |
1435 |
62,8 |
29,4 |
1436 |
62,7 |
28,7 |
1437 |
61,5 |
14,7 |
1438 |
61,9 |
17,2 |
1439 |
61,5 |
6,1 |
1440 |
61 |
9,9 |
1441 |
60,9 |
4,8 |
1442 |
60,6 |
11,1 |
1443 |
60,3 |
6,9 |
1444 |
60,8 |
7 |
1445 |
60,2 |
9,2 |
1446 |
60,5 |
21,7 |
1447 |
60,2 |
22,4 |
1448 |
60,7 |
31,6 |
1449 |
60,9 |
28,9 |
1450 |
59,6 |
21,7 |
1451 |
60,2 |
18 |
1452 |
59,5 |
16,7 |
1453 |
59,8 |
15,7 |
1454 |
59,6 |
15,7 |
1455 |
59,3 |
15,7 |
1456 |
59 |
7,5 |
1457 |
58,8 |
7,1 |
1458 |
58,7 |
16,5 |
1459 |
59,2 |
50,7 |
1460 |
59,7 |
60,2 |
1461 |
60,4 |
44 |
1462 |
60,2 |
35,3 |
1463 |
60,4 |
17,1 |
1464 |
59,9 |
13,5 |
1465 |
59,9 |
12,8 |
1466 |
59,6 |
14,8 |
1467 |
59,4 |
15,9 |
1468 |
59,4 |
22 |
1469 |
60,4 |
38,4 |
1470 |
59,5 |
38,8 |
1471 |
59,3 |
31,9 |
1472 |
60,9 |
40,8 |
1473 |
60,7 |
39 |
1474 |
60,9 |
30,1 |
1475 |
61 |
29,3 |
1476 |
60,6 |
28,4 |
1477 |
60,9 |
36,3 |
1478 |
60,8 |
30,5 |
1479 |
60,7 |
26,7 |
1480 |
60,1 |
4,7 |
1481 |
59,9 |
0 |
1482 |
60,4 |
36,2 |
1483 |
60,7 |
32,5 |
1484 |
59,9 |
3,1 |
1485 |
59,7 |
„m“ |
1486 |
59,5 |
„m“ |
1487 |
59,2 |
„m“ |
1488 |
58,8 |
0,6 |
1489 |
58,7 |
„m“ |
1490 |
58,7 |
„m“ |
1491 |
57,9 |
„m“ |
1492 |
58,2 |
„m“ |
1493 |
57,6 |
„m“ |
1494 |
58,3 |
9,5 |
1495 |
57,2 |
6 |
1496 |
57,4 |
27,3 |
1497 |
58,3 |
59,9 |
1498 |
58,3 |
7,3 |
1499 |
58,8 |
21,7 |
1500 |
58,8 |
38,9 |
1501 |
59,4 |
26,2 |
1502 |
59,1 |
25,5 |
1503 |
59,1 |
26 |
1504 |
59 |
39,1 |
1505 |
59,5 |
52,3 |
1506 |
59,4 |
31 |
1507 |
59,4 |
27 |
1508 |
59,4 |
29,8 |
1509 |
59,4 |
23,1 |
1510 |
58,9 |
16 |
1511 |
59 |
31,5 |
1512 |
58,8 |
25,9 |
1513 |
58,9 |
40,2 |
1514 |
58,8 |
28,4 |
1515 |
58,9 |
38,9 |
1516 |
59,1 |
35,3 |
1517 |
58,8 |
30,3 |
1518 |
59 |
19 |
1519 |
58,7 |
3 |
1520 |
57,9 |
0 |
1521 |
58 |
2,4 |
1522 |
57,1 |
„m“ |
1523 |
56,7 |
„m“ |
1524 |
56,7 |
5,3 |
1525 |
56,6 |
2,1 |
1526 |
56,8 |
„m“ |
1527 |
56,3 |
„m“ |
1528 |
56,3 |
„m“ |
1529 |
56 |
„m“ |
1530 |
56,7 |
„m“ |
1531 |
56,6 |
3,8 |
1532 |
56,9 |
„m“ |
1533 |
56,9 |
„m“ |
1534 |
57,4 |
„m“ |
1535 |
57,4 |
„m“ |
1536 |
58,3 |
13,9 |
1537 |
58,5 |
„m“ |
1538 |
59,1 |
„m“ |
1539 |
59,4 |
„m“ |
1540 |
59,6 |
„m“ |
1541 |
59,5 |
„m“ |
1542 |
59,6 |
0,5 |
1543 |
59,3 |
9,2 |
1544 |
59,4 |
11,2 |
1545 |
59,1 |
26,8 |
1546 |
59 |
11,7 |
1547 |
58,8 |
6,4 |
1548 |
58,7 |
5 |
1549 |
57,5 |
„m“ |
1550 |
57,4 |
„m“ |
1551 |
57,1 |
1,1 |
1552 |
57,1 |
0 |
1553 |
57 |
4,5 |
1554 |
57,1 |
3,7 |
1555 |
57,3 |
3,3 |
1556 |
57,3 |
16,8 |
1557 |
58,2 |
29,3 |
1558 |
58,7 |
12,5 |
1559 |
58,3 |
12,2 |
1560 |
58,6 |
12,7 |
1561 |
59 |
13,6 |
1562 |
59,8 |
21,9 |
1563 |
59,3 |
20,9 |
1564 |
59,7 |
19,2 |
1565 |
60,1 |
15,9 |
1566 |
60,7 |
16,7 |
1567 |
60,7 |
18,1 |
1568 |
60,7 |
40,6 |
1569 |
60,7 |
59,7 |
1570 |
61,1 |
66,8 |
1571 |
61,1 |
58,8 |
1572 |
60,8 |
64,7 |
1573 |
60,1 |
63,6 |
1574 |
60,7 |
83,2 |
1575 |
60,4 |
82,2 |
1576 |
60 |
80,5 |
1577 |
59,9 |
78,7 |
1578 |
60,8 |
67,9 |
1579 |
60,4 |
57,7 |
1580 |
60,2 |
60,6 |
1581 |
59,6 |
72,7 |
1582 |
59,9 |
73,6 |
1583 |
59,8 |
74,1 |
1584 |
59,6 |
84,6 |
1585 |
59,4 |
76,1 |
1586 |
60,1 |
76,9 |
1587 |
59,5 |
84,6 |
1588 |
59,8 |
77,5 |
1589 |
60,6 |
67,9 |
1590 |
59,3 |
47,3 |
1591 |
59,3 |
43,1 |
1592 |
59,4 |
38,3 |
1593 |
58,7 |
38,2 |
1594 |
58,8 |
39,2 |
1595 |
59,1 |
67,9 |
1596 |
59,7 |
60,5 |
1597 |
59,5 |
32,9 |
1598 |
59,6 |
20 |
1599 |
59,6 |
34,4 |
1600 |
59,4 |
23,9 |
1601 |
59,6 |
15,7 |
1602 |
59,9 |
41 |
1603 |
60,5 |
26,3 |
1604 |
59,6 |
14 |
1605 |
59,7 |
21,2 |
1606 |
60,9 |
19,6 |
1607 |
60,1 |
34,3 |
1608 |
59,9 |
27 |
1609 |
60,8 |
25,6 |
1610 |
60,6 |
26,3 |
1611 |
60,9 |
26,1 |
1612 |
61,1 |
38 |
1613 |
61,2 |
31,6 |
1614 |
61,4 |
30,6 |
1615 |
61,7 |
29,6 |
1616 |
61,5 |
28,8 |
1617 |
61,7 |
27,8 |
1618 |
62,2 |
20,3 |
1619 |
61,4 |
19,6 |
1620 |
61,8 |
19,7 |
1621 |
61,8 |
18,7 |
1622 |
61,6 |
17,7 |
1623 |
61,7 |
8,7 |
1624 |
61,7 |
1,4 |
1625 |
61,7 |
5,9 |
1626 |
61,2 |
8,1 |
1627 |
61,9 |
45,8 |
1628 |
61,4 |
31,5 |
1629 |
61,7 |
22,3 |
1630 |
62,4 |
21,7 |
1631 |
62,8 |
21,9 |
1632 |
62,2 |
22,2 |
1633 |
62,5 |
31 |
1634 |
62,3 |
31,3 |
1635 |
62,6 |
31,7 |
1636 |
62,3 |
22,8 |
1637 |
62,7 |
12,6 |
1638 |
62,2 |
15,2 |
1639 |
61,9 |
32,6 |
1640 |
62,5 |
23,1 |
1641 |
61,7 |
19,4 |
1642 |
61,7 |
10,8 |
1643 |
61,6 |
10,2 |
1644 |
61,4 |
„m“ |
1645 |
60,8 |
„m“ |
1646 |
60,7 |
„m“ |
1647 |
61 |
12,4 |
1648 |
60,4 |
5,3 |
1649 |
61 |
13,1 |
1650 |
60,7 |
29,6 |
1651 |
60,5 |
28,9 |
1652 |
60,8 |
27,1 |
1653 |
61,2 |
27,3 |
1654 |
60,9 |
20,6 |
1655 |
61,1 |
13,9 |
1656 |
60,7 |
13,4 |
1657 |
61,3 |
26,1 |
1658 |
60,9 |
23,7 |
1659 |
61,4 |
32,1 |
1660 |
61,7 |
33,5 |
1661 |
61,8 |
34,1 |
1662 |
61,7 |
17 |
1663 |
61,7 |
2,5 |
1664 |
61,5 |
5,9 |
1665 |
61,3 |
14,9 |
1666 |
61,5 |
17,2 |
1667 |
61,1 |
„m“ |
1668 |
61,4 |
„m“ |
1669 |
61,4 |
8,8 |
1670 |
61,3 |
8,8 |
1671 |
61 |
18 |
1672 |
61,5 |
13 |
1673 |
61 |
3,7 |
1674 |
60,9 |
3,1 |
1675 |
60,9 |
4,7 |
1676 |
60,6 |
4,1 |
1677 |
60,6 |
6,7 |
1678 |
60,6 |
12,8 |
1679 |
60,7 |
11,9 |
1680 |
60,6 |
12,4 |
1681 |
60,1 |
12,4 |
1682 |
60,5 |
12 |
1683 |
60,4 |
11,8 |
1684 |
59,9 |
12,4 |
1685 |
59,6 |
12,4 |
1686 |
59,6 |
9,1 |
1687 |
59,9 |
0 |
1688 |
59,9 |
20,4 |
1689 |
59,8 |
4,4 |
1690 |
59,4 |
3,1 |
1691 |
59,5 |
26,3 |
1692 |
59,6 |
20,1 |
1693 |
59,4 |
35 |
1694 |
60,9 |
22,1 |
1695 |
60,5 |
12,2 |
1696 |
60,1 |
11 |
1697 |
60,1 |
8,2 |
1698 |
60,5 |
6,7 |
1699 |
60 |
5,1 |
1700 |
60 |
5,1 |
1701 |
60 |
9 |
1702 |
60,1 |
5,7 |
1703 |
59,9 |
8,5 |
1704 |
59,4 |
6 |
1705 |
59,5 |
5,5 |
1706 |
59,5 |
14,2 |
1707 |
59,5 |
6,2 |
1708 |
59,4 |
10,3 |
1709 |
59,6 |
13,8 |
1710 |
59,5 |
13,9 |
1711 |
60,1 |
18,9 |
1712 |
59,4 |
13,1 |
1713 |
59,8 |
5,4 |
1714 |
59,9 |
2,9 |
1715 |
60,1 |
7,1 |
1716 |
59,6 |
12 |
1717 |
59,6 |
4,9 |
1718 |
59,4 |
22,7 |
1719 |
59,6 |
22 |
1720 |
60,1 |
17,4 |
1721 |
60,2 |
16,6 |
1722 |
59,4 |
28,6 |
1723 |
60,3 |
22,4 |
1724 |
59,9 |
20 |
1725 |
60,2 |
18,6 |
1726 |
60,3 |
11,9 |
1727 |
60,4 |
11,6 |
1728 |
60,6 |
10,6 |
1729 |
60,8 |
16 |
1730 |
60,9 |
17 |
1731 |
60,9 |
16,1 |
1732 |
60,7 |
11,4 |
1733 |
60,9 |
11,3 |
1734 |
61,1 |
11,2 |
1735 |
61,1 |
25,6 |
1736 |
61 |
14,6 |
1737 |
61 |
10,4 |
1738 |
60,6 |
„m“ |
1739 |
60,9 |
„m“ |
1740 |
60,8 |
4,8 |
1741 |
59,9 |
„m“ |
1742 |
59,8 |
„m“ |
1743 |
59,1 |
„m“ |
1744 |
58,8 |
„m“ |
1745 |
58,8 |
„m“ |
1746 |
58,2 |
„m“ |
1747 |
58,5 |
14,3 |
1748 |
57,5 |
4,4 |
1749 |
57,9 |
0 |
1750 |
57,8 |
20,9 |
1751 |
58,3 |
9,2 |
1752 |
57,8 |
8,2 |
1753 |
57,5 |
15,3 |
1754 |
58,4 |
38 |
1755 |
58,1 |
15,4 |
1756 |
58,8 |
11,8 |
1757 |
58,3 |
8,1 |
1758 |
58,3 |
5,5 |
1759 |
59 |
4,1 |
1760 |
58,2 |
4,9 |
1761 |
57,9 |
10,1 |
1762 |
58,5 |
7,5 |
1763 |
57,4 |
7 |
1764 |
58,2 |
6,7 |
1765 |
58,2 |
6,6 |
1766 |
57,3 |
17,3 |
1767 |
58 |
11,4 |
1768 |
57,5 |
47,4 |
1769 |
57,4 |
28,8 |
1770 |
58,8 |
24,3 |
1771 |
57,7 |
25,5 |
1772 |
58,4 |
35,5 |
1773 |
58,4 |
29,3 |
1774 |
59 |
33,8 |
1775 |
59 |
18,7 |
1776 |
58,8 |
9,8 |
1777 |
58,8 |
23,9 |
1778 |
59,1 |
48,2 |
1779 |
59,4 |
37,2 |
1780 |
59,6 |
29,1 |
1781 |
50 |
25 |
1782 |
40 |
20 |
1783 |
30 |
15 |
1784 |
20 |
10 |
1785 |
10 |
5 |
1786 |
0 |
0 |
1787 |
0 |
0 |
1788 |
0 |
0 |
1789 |
0 |
0 |
1790 |
0 |
0 |
1791 |
0 |
0 |
1792 |
0 |
0 |
1793 |
0 |
0 |
1794 |
0 |
0 |
1795 |
0 |
0 |
1796 |
0 |
0 |
1797 |
0 |
0 |
1798 |
0 |
0 |
1799 |
0 |
0 |
1800 |
0 |
0 |
Grafické znázornenie časového priebehu činnosti dynamometra počas skúšky ETC je uvedené na obrázku 5.
Dodatok 4
POSTUPY MERANIA A VZORKOVANIA
1. ÚVOD
Plynné zložky, tuhé znečisťujúce látky a dym, ktorý emituje motor predložený k skúške, sa merajú metódami popísanými v prílohe V. V príslušných bodoch prílohy V sú opísané odporúčané analytické systémy emisií plynných znečisťujúcich látok (bod 1), odporúčané zrieďovacie a vzorkovacie systémy tuhých znečisťujúcich látok (bod 2) a odporúčané opacimetre pre meranie parametrov dymu (bod 3).
Pri skúške ESC sa určujú koncentrácie plynných zložiek v neupravenom výfukovom plyne. Ak sa na určovanie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok používa systém riedenia plného prietoku, môžu sa plynné zložky voliteľne určovať v zriedenom výfukovom plyne. Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok sa určuje systémom riedenia časti prietoku alebo systémom riedenia plného prietoku.
Pri skúške ETC sa pre určovanie emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok sa používa iba systém riedenia plného prietoku, ktorý sa považuje za referenčný. Technická služba však môže schváliť použitie systémov riedenia časti prietoku, ak sa podľa bodu 6.2 prílohy I preukáže, že sú rovnocenné a ak sa technickej službe predloží podrobný opis postupov vyhodnocovania údajov a výpočtových postupov.
2. DYNAMOMETER A SKÚŠOBNÁ KOMORA
Pri emisných skúškach motorov na motorovom dynamometri sa používajú tieto zariadenia.
2.1. Motorový dynamometer
Použije sa motorový dynamometer s primeranými charakteristikami na vykonávanie skúšobných cyklov popísaných v dodatkoch 1 a 2 tejto prílohy. Systém merania otáčok musí mať presnosť ± 2 % zobrazenej hodnoty. Systém merania krútiaceho momentu musí mať presnosť ± 3 % zobrazenej hodnoty v pásme > 20 % plného rozsahu stupnice a presnosť ± 0,6 % plného rozsahu stupnice v pásme ≤ 20 % plného rozsahu stupnice.
2.2. Ostatné prístroje
Podľa potreby sa používajú meracie prístroje pre meranie spotreby paliva, spotreby vzduchu, teploty chladiaceho média a maziva, tlaku výfukového plynu a poklesu tlaku na potrubí nasávania vzduchu, teploty výfukového plynu, teploty nasávaného vzduchu, atmosférického tlaku, vlhkosti a teploty paliva. Tieto prístroje musia spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke 8:
Tabuľka č. 8
Presnosť meracích prístrojov
Merací prístroj |
Presnosť |
Spotreba paliva |
± 2 % maximálnej hodnoty motora |
Spotreba vzduchu |
± 2 % maximálnej hodnoty motora |
Teploty ≤ 600 K (327 °C) |
± 2 K absolútne |
Teploty > 600 K (327 °C) |
± 1 % zobrazenej hodnoty |
Atmosférický tlak |
± 0,1 kPa absolútne |
Tlak výfukového plynu |
± 0,2 kPa absolútne |
Podtlak pri nasávaní |
± 0,05 kPa absolútne |
Ostatné tlaky |
± 0,1 kPa absolútne |
Relatívna vlhkosť |
± 3 % absolútne |
Absolútna vlhkosť |
± 5 % zobrazenej hodnoty |
2.3. Prietok výfukového plynu
Na výpočet emisií v neupravenom výfukovom plyne je potrebné poznať prietok výfukového plynu (pozri bod 4.4 dodatku 1). Na určenie prietoku výfukového plynu je možné použiť každú z týchto metód:
a) |
priame meranie prietoku výfukového plynu pomocou prietokovej dýzy alebo rovnocenného meracieho systému; |
b) |
meranie prietoku vzduchu a paliva vhodnými meracími systémami a výpočet prietoku výfukového plynu z tejto rovnice: GEXHW = GAIRW + GFUEL (pre hmotnostný prietok výfukového plynu na mokrom základe). |
Presnosť určenia prietoku výfukového plynu je ± 2,5 % zobrazenej hodnoty alebo lepšia.
2.4. Prietok zriedeného výfukového plynu
Kvôli výpočtu emisií v zriedenom výfukovom plyne, ktorý sa vytvára v systéme riedenia plného prietoku (je povinný pre skúšku ETC), je potrebné poznať prietok výfukového plynu (pozri bod 4.3 dodatku 2). Celkový hmotnostný prietok zriedeného plynu (GTOTW) alebo celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu, ktorý pretiekol za celý skúšobný cyklus (MTOTW), sa merajú objemovým čerpadlom PDP alebo pomocou Venturiho trubice s kritickým prietokom CFV (príloha V bod 2.3.1). Presnosť musí byť ± 2 % zobrazenej hodnoty alebo lepšia a určuje sa podľa ustanovení prílohy III dodatku 5 bodu 2.4.
3. URČENIE KONCENTRÁCIÍ PLYNNÝCH ZLOŽIEK
3.1. Všeobecné špecifikácie analyzátorov
Merací rozsah analyzátorov zodpovedá presnosti, aká sa požaduje pri meraní koncentrácií zložiek výfukového plynu (bod 3.1.1). Odporúča sa pracovať s analyzátormi tak, aby merané hodnoty koncentrácií boli medzi 15 % a 100 % plného rozsahu stupnice.
Ak sú systémy so zobrazením hodnôt (počítač, systémy zberu údajov) schopné poskytovať dostatočnú presnosť a rozlíšenie v pásme pod 15 % plného rozsahu stupnice, sú prijateľné i merania v pásme pod 15 % plného rozsahu stupnice. V tomto prípade sa vykoná dodatočná kalibrácia pre najmenej 4 nenulové nominálne od seba rovnako vzdialené hodnoty otáčok, ktorou sa zabezpečí presnosť kalibračných kriviek podľa prílohy III dodatku 5 bodu 1.5.2.2.
Elektromagnetická kompatibilita (EMC) zariadení musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali ďalšie chyby.
3.1.1. Chyba merania
Celková chyba merania vrátane krížovej citlivosti na iné plyny (pozri prílohu III dodatok 5 bod 1.9) nesmie presiahnuť ± 5 % zobrazenej hodnoty alebo 3,5 % plného rozsahu stupnice podľa toho, ktorá hodnota je menšia. Pri meraní nižších koncentrácií ako 100 ppm nesmie chyba merania presiahnuť ± 4 ppm.
3.1.2. Opakovateľnosť
Opakovateľnosť, definovaná ako 2,5 násobok štandardnej odchýlky 10 opakovaných odoziev na daný kalibrovací plyn, nesmie byť väčšia než ± 1 % koncentrácie zodpovedajúcej plnému rozsahu stupnice pre každý použitý rozsah nad 155 ppm (alebo ppmC) alebo ± 2 % každého použitého rozsahu pod 155 ppm (alebo ppmC).
3.1.3. Šum
Odozva analyzátorov typu špička-špička na nulovací a kalibrovací plyn za každý 10 sekundový interval nesmie presiahnuť 2 % plného rozsahu stupnice na všetkých použitých rozsahoch.
3.1.4. Posun odozvy na nulovací plyn
Posun odozvy na nulovací plyn za hodinu musí byť menší než 2 % plného rozsahu stupnice na najmenšom použitom rozsahu. Odozva na nulu je definovaná ako stredná hodnota odozvy, vrátane šumu, na nulovací plyn počas 30 sekundového intervalu.
3.1.5. Posun odozvy na kalibrovací plyn
Posun odozvy na kalibrovací plyn za hodinu musí byť menší než 2 % plného rozsahu stupnice na najmenšom použitom rozsahu. Rozsah je definovaný ako rozdiel medzi odozvou na kalibrovací plyn a odozvou na nulovací plyn. Odozva na kalibrovací plyn je definovaná ako stredná hodnota odozvy, vrátane šumu, na kalibrovací plyn počas 30 sekundového intervalu.
3.2. Sušenie plynu
Voliteľné zariadenie na sušenie plynu musí mať minimálny účinok na koncentrácie meraných plynov. Používanie chemických sušičiek nie je prijateľná metóda odstraňovania vody zo vzorky.
3.3. Analyzátory
V bodoch 3.3.1 až 3.3.4 sú opísané princípy merania, ktoré treba používať. Podrobný opis meracích systémov je uvedený v prílohe V. Plyny, ktoré treba merať, sa analyzujú týmito prístrojmi. V prípade nelineárnych analyzátorov je povolené použitie linearizačných obvodov.
3.3.1. Analýza oxidu uhoľnatého (CO)
Analyzátorom oxidu uhoľnatého musí byť analyzátor s nedisperznou infračervenou absorpciou (NDIR).
3.3.2. Analýza oxidu uhličitého (CO2)
Analyzátorom oxidu uhličitého musí byť analyzátor s nedisperznou infračervenou absorpciou. (NDIR).
3.3.3. Analýza uhľovodíkov (HC)
Analyzátorom uhľovodíkov vo výfukových plynoch dieselových motorov a plynových motorov poháňaných skvapalneným ropným plynom musí byť analyzátor s vyhrievaným plameňovým ionizačným detektorom (HFID) a jeho detektor, ventily, potrubia atď. musia byť vyhrievané tak, aby sa v nich udržala teplota plynu 463 K ± 10 K (190 °C ± 10 °C). Analyzátorom uhľovodíkov vo výfukových plynoch plynových motorov poháňaných zemným plynom môže byť analyzátor s nevyhrievaným plameňovým ionizačným detektorom (FID) v závislosti od použitej metódy (pozri prílohu V bod 1.3).
3.3.4. Analýza nemetánových uhľovodíkov (NMHC) (iba plynové motory poháňané zemným plynom)
Nemetánové uhľovodíky sa určujú každou z týchto metód:
3.3.4.1. Metóda plynovej chromatografie (GC)
Koncentrácia nemetánových uhľovodíkov sa určuje odčítaním koncentrácie metánu analyzovanej plynovým chromatografom (GC) kondicionovaným pri teplote 423 K (150 °C) od koncentrácie uhľovodíkov nameranej podľa bodu 3.3.3.
3.3.4.2. Metóda použitia odlučovača nemetánových uhľovodíkov (NMC)
Koncentrácia nemetánovej frakcie sa určuje pomocou vyhrievaného odlučovača nemetánových uhľovodíkov, ktorý pracuje zapojený v sérii s plameňovým ionizačným detektorom uvedeným v bode 3.3.3, tak, že sa koncentrácia metánu odčíta od koncentrácie uhľovodíkov.
3.3.5. Analýza oxidov dusíka (NOx)
Analyzátorom oxidov dusíka je analyzátor s chemoluminiscenčným detektorom (CLD) alebo s vyhrievaným chemoluminiscenčným detektorom (HCLD) a s prevodníkom NO2/NO, ak sa meria na suchom základe. Ak sa meria na mokrom základe, použije sa HCLD s prevodníkom, ktorý je udržiavaný nad teplotou 328 K (55 °C) za predpokladu, že kontroly zhášania vodou (pozri prílohu III dodatok 5 bod 1.9.2.2) prinášajú priaznivé výsledky.
3.4. Vzorkovanie emisií plynných znečisťujúcich látok
3.4.1. Neupravený výfukový plyn (iba skúška ESC)
Vzorkovacie sondy emisií plynných znečisťujúcich látok musia byť inštalované vo vzdialenosti najmenej 0,5 m alebo 3-násobku priemeru výfukovej rúry – podľa toho, ktorá hodnota je väčšia – od výstupu výfukového systému proti smeru prúdenia plynu tak ďaleko, ako je možné, a pritom dostatočne blízko k motoru, aby bola v mieste inštalácie sondy zabezpečená teplota výfukového plynu najmenej 343 K (70 °C).
V prípade viacvalcového motora s rozvetveným výfukovým potrubím sa vstup do sondy umiestni dostatočne ďaleko v smere prúdenia plynu, aby sa odoberali reprezentatívne vzorky priemerných výfukových emisií zo všetkých valcov. Vo viacvalcových motoroch vybavených rôznymi skupinami potrubí, ako napríklad pri usporiadaní valcov motora do tvaru „V“, je povolené odoberať vzorky jednotlivo z každej skupiny a počítať priemerné hodnoty výfukových emisií. Môžu sa používať aj iné metódy, pri ktorých sa preukázalo, že zodpovedajú vyššie uvedeným metódam. Pre výpočet výfukových emisií sa musí používať celkový hmotnostný prietok výfukového plynu.
Ak je motor vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukového plynu, vzorky výfukového plynu sa odoberajú za týmto systémom dodatočnej úpravy výfukového plynu v smere prúdenia plynu.
3.4.2. Zriedený výfukový plyn (povinný pre skúšky ETC, nepovinný pre skúšku ESC)
Výfuková rúra medzi motorom a systémom riedenia plného prietoku musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe V bode 2.3.1, EP.
Vzorkovacia sonda (sondy) emisií plynných znečisťujúcich látok sa inštaluje v zrieďovacom tuneli v mieste, v ktorom je zrieďovací vzduch dobre zmiešaný s výfukovým plynom a v tesnej blízkosti vzorkovacej sondy tuhých znečisťujúcich látok.
Pri skúške ETC je vo všeobecnosti možné odoberať vzorky dvomi spôsobmi:
— |
vzorky znečisťujúcich látok sa počas celého cyklu odoberajú do vzorkovacieho vaku a merajú sa po skončení skúšobného cyklu, |
— |
vzorky znečisťujúcich látok sa priebežne odoberajú a integrujú sa počas celého cyklu; táto metóda je povinná pre uhľovodíky a NOx. |
4. URČENIE HMOTNOSTI TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
Určenie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok si vyžaduje používať zrieďovací systém. Zriedenie môže zabezpečiť systém riedenia časti prietoku (iba skúška ESC) alebo systém riedenia plného prietoku (povinný pre skúšku ETC). Prietokový výkon zrieďovacieho systému musí byť dostatočne veľký na to, aby sa úplne vylúčila kondenzácia vody v zrieďovacom systéme a v systéme odberu vzoriek a aby sa teplota zriedeného výfukového plynu bezprostredne pred držiakmi filtrov udržala na hodnote 325 K (52 °C) alebo pod ňou. Odstránenie vlhkosti zo zrieďovacieho vzduchu pred jeho vstupom do zrieďovacieho systému je povolené a je zvlášť užitočné, ak je vlhkosť zrieďovacieho vzduchu vysoká. Teplota zrieďovacieho vzduchu je 298 K ± 5 K (25 °C ± 5 °C). Ak je teplota okolitého vzduchu nižšia než 293 K (20 °C), odporúča sa predhrievať zrieďovací vzduch nad horný limit teploty 303 K (30 °C). Teplota zrieďovacieho vzduchu pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela však nesmie prekročiť 325 K (52 °C).
Systém riedenia časti prietoku musí byť skonštruovaný tak, aby rozdeľoval prúd výfukového plynu na dve frakcie, z ktorých tá menšia sa zrieďuje vzduchom a následne sa využíva na meranie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok. Na to je veľmi dôležité presne určiť zrieďovací pomer. Je možné používať rôzne metódy rozdeľovania, pričom použitý typ rozdeľovania určuje vo významnej miere, aké technické vybavenie a postupy vzorkovania sa použijú (príloha V bod 2.2). Vzorkovacia sonda tuhých znečisťujúcich látok sa inštaluje v tesnej blízkosti vzorkovacej sondy emisií plynných znečisťujúcich látok a inštalácia musí vyhovovať ustanoveniam bodu 3.4.1.
Na určenie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok je potrebný vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok, vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok, váhy s mikrogramovým rozsahom a váhová komora vybavená reguláciou teploty a vlhkosti.
Pre odber vzoriek tuhých znečisťujúcich látok sa použije jednofiltrová metóda, pri ktorej sa počas celého skúšobného cyklu využíva jedna dvojica filtrov (pozri bod 4.1.3). Pri skúške ESC sa počas fázy vzorkovania musí venovať značná pozornosť časom odberu vzoriek a ich prietokom.
4.1. Vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok
4.1.1. Špecifikácia filtra
Je potrebné používať filtre zo sklených vlákien potiahnutých fluorouhlíkom alebo membránové filtre na báze fluorouhlíka. Všetky typy filtrov musia mať najmenej 95 % účinnosť záchytu 0,3 μm DOP (dioktylftalátu) pri čelnej rýchlosti plynu medzi 35 a 80 cm/s.
4.1.2. Veľkosť filtra
Filtre na tuhé znečisťujúce látky musia mať minimálny priemer 47 mm (priemer sfarbenia 37 mm). Filtre s väčším priemerom sú prijateľné (bod 4.1.5).
4.1.3. Primárny a záložný filter
V priebehu skúšobnej postupnosti sa zriedený výfukový plyn vzorkuje dvojicou filtrov zaradených za sebou (jeden primárny a jeden záložný filter). Záložný filter sa umiestni najviac 100 mm po prúde za primárnym filtrom a nesmie sa ho dotýkať. Filtre sa môžu vážiť samostatne alebo ako dvojica filtrov umiestnených sfarbenými stranami k sebe.
4.1.4. Čelná rýchlosť plynu cez filter
Musí sa dosiahnuť čelná rýchlosť prúdenia plynu cez filter 35 až 80 cm/s. Pokles tlaku medzi začiatkom a koncom skúšky sa nesmie zväčšiť o viac než 25 kPa.
4.1.5. Zaťaženie filtra
Odporúčané minimálne zaťaženie filtra je 0,5 mg/1 075 mm2 sfarbenej plochy. Hodnoty platné pre najbežnejšie veľkosti filtrov sú uvedené v tabuľke 9.
Tabuľka č. 9
Odporúčané hodnoty zaťaženia filtrov
Priemer filtra |
Odporúčaný účinný priemer filtra |
Odporúčané minimálne zaťaženie filtra |
(mm) |
(mm) |
(mg) |
47 |
37 |
0,5 |
70 |
60 |
1,3 |
90 |
80 |
2,3 |
110 |
100 |
3,6 |
4.2. Špecifikácie váhovej komory a analytických váh
4.2.1. Podmienky váhovej komory
Teplota vo váhovej komore (alebo miestnosti), v ktorej sa kondicionujú a vážia filtre tuhých znečisťujúcich látok, sa v priebehu celého kondicionovania a váženia udržiavať v rozmedzí 295 K ± 3 K (22 °C ± 3 °C). Vlhkosť sa udržiava na rosnom bode 282,5 K ± 3 K (9,5 °C ± 3 °C) a relatívna vlhkosť je 45 % ± 8 %.
4.2.2. Váženie referenčných filtrov
V prostredí váhovej komory alebo miestnosti nesmú byť žiadne nečistoty (ako je prach), ktoré by sa usádzali na filtroch tuhých znečisťujúcich látok počas ich stabilizácie. Porušenie špecifikácií váhovej komory uvedených v bode 4.2.1 bude povolené, ak nepotrvá dlhšie než 30 minút. Váhová komora by mala spĺňať potrebné špecifikácie ešte predtým, než do nej vstúpia pracovníci. Najmenej do 4 hodín po vážení vzorkovacieho filtra (dvojice), ale najvhodnejšie súčasne s ním, sa musia odvážiť najmenej dva nepoužité referenčné filtre alebo dvojice referenčných filtrov. Musia mať rovnakú veľkosť a použije sa v nich rovnaký materiál ako vo vzorkovacích filtroch.
Ak sa priemerná hmotnosť referenčných filtrov (dvojíc referenčných filtrov) mení medzi vážením vzorkovacích filtrov o viac než ± 5 % (resp. o 7,5 % pre dvojicu filtrov) odporúčaného minimálneho zaťaženia filtra (bod 4.1.5), potom všetky vzorkovacie filtre vyradia a emisná skúška sa musí opakovať.
Ak kritériá stability váhovej komory uvedené v bode 4.2.1 nie sú splnené, ale pri vážení referenčných filtrov (dvojíc) sú splnené vyššie uvedené kritériá, výrobca motora má možnosť akceptovať hmotnosti vzorkovacích filtrov alebo vyhlásiť skúšky za neplatné, upraviť regulačný systém prostredia vo váhovej komore a opakovane vykonať skúšky.
4.2.3. Analytické váhy
Analytické váhy používané na určovanie hmotností všetkých filtrov, musia mať presnosť (štandardnú odchýlku) 20 μg a rozlíšenie 10 μg (1 digit = 10 μg). V prípade filtrov s priemerom menším než 70 mm musia mať váhy presnosť a rozlíšenie 2 μg, resp. 1 μg.
4.3. Ďalšie špecifikácie meraní tuhých znečisťujúcich látok
Všetky časti zrieďovacieho systému a vzorkovacieho systému od výfukovej rúry až po držiak filtra, ktoré prichádzajú do styku s neupraveným a zriedeným výfukovým plynom, musia byť skonštruované tak, aby minimalizovali usádzanie alebo premenu tuhých znečisťujúcich látok. Všetky diely musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukového plynu, a musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo vzniku elektrostatických účinkov.
5. URČENIE HODNÔT DYMU
V tomto bode sú uvedené špecifikácie predpísaných a nepovinných skúšobných zariadení, ktoré sa majú používať pri skúške ELR. Hodnoty dymu sa merajú opacimetrom, ktorý pracuje v režime zobrazenia hodnôt opacity a koeficientu absorpcie svetla. Režim odčítania hodnôt opacity sa používa iba počas kalibrácie a kontroly opacimetra. Hodnoty dymu počas skúšobného cyklu sa merajú v režime odčítania hodnôt koeficientu absorpcie svetla.
5.1. Všeobecné požiadavky
Skúška ELR si vyžaduje použiť systém pre meranie hodnôt dymu a spracovanie údajov, ktorý sa skladá z troch funkčných blokov. Tieto bloky môžu byť integrované do jedného komponentu, alebo môžu tvoriť systém prepojených komponentov. Tými tromi funkčnými blokmi sú:
— |
opacimeter, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v prílohe V bode 3, |
— |
jednotka spracovania údajov schopná vykonávať funkcie opísané v prílohe III dodatku 1 bode 6, |
— |
tlačiareň a/alebo elektronické pamäťové médium, na ktoré sa zaznamenávajú potrebné hodnoty dymu určené v prílohe III dodatku 1 bode 6.3 a ktoré umožňuje ich výstup. |
5.2. Špecifické požiadavky
5.2.1. Linearita
Linearita musí byť v rozmedzí ± 2 % opacity.
5.2.2. Posun odozvy na nulovací plyn
Posun odozvy na nulovací plyn za hodinu nesmie prekročiť ± 1 % opacity.
5.2.3. Zobrazenie a rozsah opacimetra
V režime zobrazenia hodnôt opacity je rozsah 0 – 100 % opacity a rozlíšenie 0,1 % opacity. V režime zobrazenia hodnôt koeficientu absorpcie svetla je rozsah koeficientu absorpcie svetla 0 – 30 m-1 a rozlíšenie 0,01 m-30 hodnoty koeficientu absorpcie svetla.
5.2.4. Čas odozvy prístroja
Čas fyzickej odozvy opacimetra nesmie prekročiť 0,2 s. Čas fyzickej odozvy je rozdiel medzi časovými okamihmi, v ktorých výstup prijímača rýchlej odozvy dosiahne 10 a 90 % plnej odchýlky, keď sa meraná opacita dymu zmení za menej než 0,1 s.
Čas elektrickej odozvy opacimetra nesmie prekročiť 0,05 s. Čas elektrickej odozvy je rozdiel medzi časovými okamihmi, v ktorých výstup opacimetra dosiahne 10 a 90 % celej stupnice, keď sa zdroj svetla preruší alebo úplne zhasne za menej než 0,01 s.
5.2.5. Filtre neutrálnej hustoty (sivé filtre)
Hodnota každého filtra neutrálnej hustoty (sivého filtra), ktorý sa používa v súvislosti s kalibráciou opacimetra, s meraniami linearity alebo nastavením rozsahu, musí byť známa s presnosťou do 1,0 % opacity. Presnosť nominálnej hodnoty filtra sa kontroluje najmenej raz ročne pomocou etalónu s nadväznosťou na národný alebo medzinárodný etalón.
Sivé filtre sú presné zariadenia a počas používania sa môžu ľahko poškodiť. Rozsah manipulácie s nimi by sa mal minimalizovať a, ak treba, malo by sa s nimi manipulovať opatrne tak, aby sa pritom zabránilo poškrabaniu alebo znečisteniu filtra.
Dodatok 5
POSTUP KALIBRÁCIE
1. KALIBRÁCIA ANALYTICKÝCH PRÍSTROJOV
1.1. Úvod
Každý analyzátor sa kalibruje tak často, ako je potrebné pre splnenie požiadaviek tejto smernice na presnosť. V tomto bode je popísaná kalibračná metóda, ktorá sa použije pre analyzátory uvedené v prílohe III dodatku 4 bode 3 a v prílohe V bode 1.
1.2. Kalibračné plyny
Musí sa rešpektovať skladovací čas všetkých kalibračných plynov.
Musí sa zaznamenať čas použiteľnosti kalibračných plynov, ktorú stanovil výrobca.
1.2.1. Čisté plyny
Požadovaná čistota plynov je definovaná ďalej uvedenými limitmi znečistenia. Pre činnosť musia byť k dispozícii tieto plyny:
|
Čistený dusík (Znečistenie ≤ 1 ppm C1, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO) |
|
Čistený kyslík (Čistota > 99, 5 obj. O2) |
|
Zmes vodík-hélium (40 ± 2 % vodíka, bilančné hélium) (Znečistenie ≤ 1 ppm C1, ≤ 400 ppm CO2) |
|
Čistený syntetický vzduch (Znečistenie ≤ 1 ppm C1, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO) (Obsah kyslíka medzi 18 a 21 obj. %) |
|
Čistený propán alebo CO pre overenie CVS |
1.2.2. Kalibrovacie a meracie plyny
Musia byť k dispozícii zmesi plynov s nasledujúcim chemickým zložením:
C3H8 a čistený syntetický vzduch (pozri bod 1.2.1);
CO a čistený dusík;
NOx a čistený dusík (množstvo NO2 obsiahnuté v tomto kalibračnom plyne nesmie prekročiť 5 % obsahu NO);
CO2 a čistený dusík;
CH4 a čistený syntetický vzduch;
C2H6 a čistený syntetický vzduch.
Poznámka: Iné kombinácie plynov sú povolené za predpokladu, že plyny navzájom medzi sebou nereagujú.
Skutočná koncentrácia kalibrovacieho a meracieho plynu musí byť v rozmedzí ± 2 % nominálnej hodnoty. Všetky koncentrácie kalibrovacieho plynu sa uvádzajú na báze objemu (objemové percentá alebo objemové ppm).
Plyny používané na kalibráciu a pri stanovení rozsahu je možné získať aj pomocou deliča plynov po zriedení čisteným N2 alebo čisteným syntetickým vzduchom. Zmiešavacie zariadenie musí mať takú presnosť, aby bolo možné určovať koncentrácie kalibrovacích plynov v rozmedzí ± 2 %.
1.3. Prevádzkový postup pre analyzátory a vzorkovací systém
Prevádzkový postup pre analyzátory sa riadi pokynmi na spustenie a prevádzku, ktoré poskytol výrobca prístroja. Súčasťou postupu sú minimálne požiadavky uvedené v bodoch 1.4 až 1.9.
1.4. Skúška tesnosti
Vykoná sa skúška tesnosti systému. Sonda sa odpojí od výfukového systému a koniec sa upchá. Spustí sa čerpadlo analyzátora. Po počiatočnej dobe stabilizácie by mali všetky prietokomery ukazovať nulu. Ak nie, musia sa skontrolovať vzorkovacie potrubia a odstrániť chyba.
Maximálna povolená netesnosť na vákuovej strane je 0,5 % používaného prietoku kontrolovanou časťou systému. Kvôli odhadu hodnôt používaných prietokov je možné využiť prietoky analyzátorom a prietoky obtokovým potrubím.
Inou metódou je vytvorenie skokovej zmeny koncentrácie na začiatku vzorkovacieho potrubia prepnutím z nulovacieho plynu na kalibrovací. Ak po uplynutí primeraného času ukazuje zobrazený údaj nižšiu koncentráciu v porovnaní s vytvorenou koncentráciou, naznačuje to problémy s kalibráciou alebo netesnosťou.
1.5. Postup kalibrácie
1.5.1. Zostava prístroja
Zostava prístroja sa kalibruje a kalibračné krivky sa kontrolujú porovnaním s kalibračnými krivkami štandardných plynov. Použijú sa rovnaké prietoky plynu ako pri vzorkovaní výfukového plynu.
1.5.2. Čas zohriatia
Čas zohriatia sa stanoví podľa odporúčaní výrobcu. Ak nie je stanovený, odporúča sa zohrievať analyzátory minimálne dve hodiny.
1.5.3. Analyzátor NDIR a HFID
Analyzátor NDIR sa podľa potreby naladí a optimalizuje sa spaľovací plameň analyzátora HFID (bod 1.8.1).
1.5.4. Kalibrácia
Každý normálne používaný prevádzkový rozsah sa kalibruje.
Analyzátory CO, CO2, NOx a uhľovodíkov sa nastavia na nulu pomocou čisteného syntetického vzduchu (alebo dusíka).
Do analyzátorov sa zavedú príslušné kalibračné plyny, zaznamenajú sa namerané hodnoty a zostrojí sa kalibračná krivka podľa bodu 1.5.5.
Znova sa skontroluje nastavenie nuly a, ak treba, zopakuje sa postup kalibrácie.
1.5.5. Zostrojenie kalibračnej krivky
1.5.5.1. Všeobecné pokyny
Kalibračná krivka analyzátora sa zostrojí pomocou najmenej piatich kalibračných bodov (bez nuly), ktoré sú od seba čo možno najjednotnejšie vzdialené. Najvyššia nominálna koncentrácia musí byť rovná alebo väčšia než 90 % plného rozsahu stupnice.
Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov. Ak je výsledný stupeň polynómu väčší než 3, počet kalibračných bodov (vrátane nuly) musí byť rovný najmenej tomuto stupňu polynómu plus 2.
Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac než ± 2 % od nominálnej hodnoty každého kalibračného bodu a v nule sa nesmie líšiť o viac než ± 1 % plného rozsahu stupnice.
Z kalibračnej krivky a kalibračných bodov je možné overiť, či bola kalibrácia vykonaná správne. Musia sa uviesť rôzne charakteristické parametre analyzátora, najmä:
— |
merací rozsah, |
— |
citlivosť, |
— |
dátum vykonania kalibrácie. |
1.5.5.2. Kalibrácia v oblasti pod 15 % plného rozsahu stupnice
Kalibračná krivka analyzátora sa zostrojí pomocou najmenej štyroch ďalších kalibračných bodov (bez nuly) v oblasti pod 15 % plného rozsahu stupnice, ktoré sú od seba nominálne rovnako vzdialené.
Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.
Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac než ± 4 % od nominálnej hodnoty každého kalibračného bodu a v nule sa nesmie líšiť o viac než ± 1 % plného rozsahu stupnice.
1.5.5.3. Alternatívne metódy
Ak je možné preukázať, že alternatívna technológia (napr. počítač, elektronicky riadený prepínač rozsahov atď.) môže poskytnúť rovnocennú presnosť, tieto alternatívy možno používať.
1.6. Overenie kalibrácie
Pred každou analýzou sa každý normálne používaný prevádzkový rozsah skontroluje v súlade s nasledujúcim postupom.
Kalibrácia sa overuje pomocou nulovacieho plynu a kalibrovacieho plynu, ktorého nominálna hodnota je väčšia než 80 % celej stupnice príslušného meracieho rozsahu.
Ak sa pre dva uvažované body zistená hodnota nelíši od udanej referenčnej hodnoty o viac než ± 4 % plného rozsahu stupnice, je možné upraviť parametre nastavenia. V prípade, že to tak nie je, zostrojí sa nová kalibračná krivka v súlade s bodom 1.5.5.
1.7. Skúška účinnosti prevodníka NOx
Účinnosť použitého prevodníka zabezpečujúceho zmenu NO2 na NO sa skúša v zmysle ustanovení uvedených v bodoch 1.7.1 až 1.7.8 (obrázok 6).
1.7.1. Skúšobné zapojenie
Pri použití skúšobného zapojenia znázorneného na obrázku 6 (pozri tiež prílohu III dodatok 4 bod 3.3.5) a ďalej uvedeným postupom je možné odskúšať účinnosť prevodníkov pomocou ozonátora.
1.7.2. Kalibrácia
CLD a HCLD sa skalibrujú na najbežnejšie používanom prevádzkovom rozsahu podľa špecifikácií výrobcu a pomocou nulovacieho a kalibrovacieho plynu (NO, ktorého obsah musí dosahovať asi 80 % prevádzkového rozsahu a koncentrácia NO2 v plynnej zmesi musí byť menej než 5 % koncentrácie NO). Analyzátor NOx musí byť v režime NO, takže kalibrovací plyn neprechádza cez prevodník. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie.
1.7.3. Výpočet
Účinnosť prevodníka NOx sa vypočíta takto:
kde:
a |
= |
je koncentrácia NOx podľa bodu 1.7.6, |
b |
= |
je koncentrácia NOx podľa bodu 1.7.7, |
c |
= |
je koncentrácia NO podľa bodu 1.7.4, |
d |
= |
je koncentrácia NO podľa bodu 1.7.5. |
1.7.4. Pridávanie kyslíka
Cez tvarovku T sa do prúdiaceho plynu plynule pridáva kyslík alebo nulovací vzduch, kým zobrazená hodnota koncentrácie je asi o 20 % menšia než kalibračná koncentrácia uvedená v bode 1.7.2 (analyzátor je v režime NO). Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie. Ozonátor sa v priebehu procesu neaktivuje.
1.7.5. Aktivácia ozonátora
Teraz sa aktivuje ozonátor, aby vyrobil dostatočné množstvo ozónu na zníženie koncentrácie NO asi na 20 % (minimálne 10 %) kalibračnej koncentrácie uvedenej v bode 1.7.2. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie d (analyzátor je v režime NO).
1.7.6. Režim NOx
Analyzátor NO sa potom prepne do režimu NOx, takže plynná zmes (pozostávajúca z NO, NO2, O2 a N2) teraz prechádza prevodníkom. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie a (analyzátor je v režime NOx ).
1.7.7. Deaktivácia ozonátora
Ozonátor sa teraz deaktivuje. Zmes plynov popísaná v bode 1.7.6 prechádza prevodníkom do detektora. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie b (analyzátor je v režime NOx ).
1.7.8. Režim NO
Po prepnutí analyzátora do režimu NO a pri deaktivovanom ozonátore sa zastaví aj prúd kyslíka alebo syntetického vzduchu. Údaj NOx odčítaný na analyzátore sa nesmie odchyľovať od hodnoty nameranej podľa bodu 1.7.2 o viac než ± 5 % (analyzátor je v režime NO).
1.7.9. Prestávka vo výkone skúšky
Pred každou kalibráciou analyzátora NOx sa musí odskúšať účinnosť prevodníka.
1.7.10. Požiadavka na účinnosť
Účinnosť prevodníka nesmie byť nižšia než 90 %, ale veľmi sa odporúča, aby mal prevodník vyššiu účinnosť – 95 %.
Poznámka: Ak analyzátor v najbežnejšom rozsahu nie je ozonátor schopný dosiahnuť zníženie z 80 % na 20 % podľa bodu 1.7.5, potom sa použije najväčší rozsah, pri ktorom sa takéto zníženie dosiahne.
1.8. Nastavenie FID
1.8.1. Optimalizácia odozvy detektora
FID sa musí nastaviť podľa pokynov výrobcu prístroja. Na optimalizáciu odozvy na najbežnejšom prevádzkovom rozsahu sa použije propán vo vzdušnom kalibrovacom plyne.
Po nastavení prietokov paliva a vzduchu podľa odporúčaní výrobcu sa do analyzátora privedie kalibrovací plyn s 350 ± 75 ppm C. Odozva pri danom prietoku paliva sa určí z rozdielu medzi odozvou na kalibrovací plyn a odozvou na nulovací plyn. Prietok paliva sa po krokoch nastaví nad a pod hodnotu špecifikovanú výrobcom. Zaznamenajú sa odozvy na nulovací a kalibrovací plyn pri týchto hodnotách prietoku paliva. Zakreslí sa rozdiel medzi odozvou na nulovací a kalibrovací plyn a prietok paliva sa nastaví podľa bohatej strany krivky.
1.8.2. Faktory odozvy na uhľovodíky
Analyzátor sa skalibruje pomocou propánu vo vzduchu a v čistenom syntetickom vzduchu podľa bodu 1.5.
Faktory odozvy sa určujú pri spustení analyzátora do prevádzky a po dlhších prestávkach v prevádzke. Faktor odozvy (Rf) pre konkrétny druh uhľovodíka je pomer údaja C1 odčítaného na FID ku koncentrácii plynu vo valci vyjadrený v ppm C1.
Koncentrácia skúšobného plynu musí byť na takej úrovni, aby bola zabezpečená odozva s veľkosťou približne 80 % plného rozsahu stupnice. Koncentrácia musí byť známa s presnosťou ± 2 % vzhľadom na gravimetrickú normu vyjadrenú v jednotkách objemu. Plynový valec musí byť okrem toho predbežne kondicionovaný po dobu 24 hodín pri teplote 298 K ± 5 K (25 °C ± 5 °C).
Skúšobné plyny, ktoré treba používať a odporúčané rozsahy relatívneho faktora odozvy:
Metán a čistený syntetický vzduch 1,00 ≤ Rf ≤ 1,15.
Propylén a čistený syntetický vzduch 0,90 ≤ Rf ≤ 1,10.
Toluén a čistený syntetický vzduch 0,90 ≤ Rf ≤ 1,10.
Tieto hodnoty sú relatívne vzhľadom na faktor odozvy (Rf) rovný 1,00 pre propán a čistený syntetický vzduch.
1.8.3. Kontrola krížovej citlivosti kyslíka
Pri uvedení analyzátora do prevádzky a po dlhých prestávkach v jeho prevádzke sa musí určiť, či je potrebné vykonať kontrolu krížovej citlivosti kyslíka.
Faktor odozvy je definovaný a určuje sa spôsobom popísaným v bode 1.8.2. Skúšobný plyn, ktorý treba používať a odporúčaný rozsah relatívneho faktora odozvy:
Táto hodnota je relatívna vzhľadom na faktor odozvy (Rf) rovný 1,00 pre propán a čistený syntetický vzduch.
Hodnota koncentrácie kyslíka vo vstupnom vzduchu horáka FID musí byť v rozmedzí ± 1 mol % koncentrácie kyslíka vo vstupnom vzduchu horáka FID, ktorý bol použitý pri poslednej kontrole krížovej citlivosti kyslíka. Ak je rozdiel väčší, musí sa skontrolovať rušivý účinok kyslíka a analyzátor sa musí podľa potreby nastaviť.
1.8.4. Účinnosť odlučovača nemetánových uhľovodíkov (NMC, iba pre plynové motory poháňané zemným plynom)
Odlučovač nemetánových uhľodovíkov sa používa na odstránenie nemetánových uhľovodíkov zo vzorky plynu oxidáciou všetkých uhľovodíkov okrem metánu. V ideálnom prípade je miera premeny metánu 0 % a ostatných uhľovodíkov reprezentovaných etánom 100 %. Kvôli presnému meraniu NMHC sa určia hodnoty dvoch účinností a použijú sa pri výpočte hmotnostného prietoku emisií NMHC (pozri prílohu III dodatok 2 bod 4.3).
1.8.4.1. Metánová účinnosť
Metánový kalibračný plyn sa nechá prúdiť cez FID s obtokom NMC a bez obtoku. Zaznamenajú sa tieto dve hodnoty koncentrácií. Účinnosť sa určí takto:
kde:
concw |
= |
koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď CH4 prúdi cez NMC, |
concw/o |
= |
koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď CH4 obteká NMC. |
1.8.4.2. Etánová účinnosť
Etánový kalibračný plyn sa nechá prúdiť cez FID s obtokom NMC a bez obtoku. Zaznamenajú sa tieto dve hodnoty koncentrácií. Účinnosť sa určí takto:
kde:
concw |
= |
koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď C2H6 prúdi cez NMC, |
concw/o |
= |
koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď C2H6 obteká NMC. |
1.9. Rušivé účinky u analyzátorov CO, CO2 a NOx
Iné plyny, prítomné vo výfukovom plyne, než analyzovaný plyn môžu niekoľkými spôsobmi rušivo ovplyvňovať hodnoty zobrazené na prístroji. Ku kladnému rušeniu dochádza v prístrojoch NDIR, v ktorých rušivý plyn vyvoláva rovnaký účinok ako meraný plyn, len v menšej miere. Záporné rušenie vzniká v prístrojoch NDIR, v ktorých rušivý plyn rozširuje absorpčné pásmo meraného plynu a v prístrojoch s CLD, kde rušivý plyn zháša žiarenie. Pred prvým použitím analyzátora a po dlhých prestávkach v jeho prevádzke sa musia vykonávať kontroly rušivých účinkov opísané v bodoch 1.9.1 a 1.9.2.
1.9.1. Kontrola rušivých účinkov v analyzátore CO
Na činnosť analyzátora CO môže rušivo vplývať voda a CO2. Preto sa musí pri izbovej teplote prebublávať cez vodu kalibrovací plyn s CO2 s koncentráciou 80 až 100 % celej stupnice na maximálnom prevádzkovom rozsahu použitom v priebehu skúšky a zaznamená sa odozva analyzátora. Odozva analyzátora nesmie byť väčšia než 1 % celej stupnice na rozsahoch rovných alebo väčších než 300 ppm alebo 3 ppm na rozsahoch menších než 300 ppm.
1.9.2. Kontroly zhášania v analyzátoroch NOx
V prípade analyzátorov s CLD (a HCLD) sú CO2 a vodná para plynmi, ktorým sa musí venovať pozornosť. Zhášacie odozvy na tieto dva plyny sú úmerné ich koncentráciám, a preto si kvôli určeniu zhášania pri najvyšších očakávaných koncentráciách, ktoré sa vyskytujú počas skúšok, vyžadujú použitie skúšobných techník.
1.9.2.1. Kontroly zhášania CO2
Kalibrovací plyn s CO2 s koncentráciou 80 až 100 % celej stupnice na maximálnom prevádzkovom rozsahu sa nechá prechádzať cez analyzátor NDIR a zaznamená sa hodnota koncentrácie CO2 ako A. Potom sa plyn zriedi na približne 50 % kalibrovacím plynom s NO, nechá sa prechádzať cez analyzátor NDIR a (H)CLD a zaznamenajú sa hodnoty koncentrácií CO2 a NO ako B, resp. C. Potom sa prívod CO2 uzavrie, cez (H)CLD sa nechá prechádzať iba kalibrovací plyn NO a zaznamená sa hodnota koncentrácie NO ako D.
Zhášanie, ktorého hodnota nesmie byť väčšia než 3 % plného rozsahu stupnice, sa vypočíta takto:
kde:
A |
= |
je koncentrácia nezriedeného CO2 v % nameraná s NDIR, |
B |
= |
je koncentrácia zriedeného CO2 v % nameraná s NDIR, |
C |
= |
je koncentrácia zriedeného NO v ppm nameraná s (H)CLD, |
D |
= |
je koncentrácia nezriedeného NO v ppm nameraná s (H)CLD. |
Je možné používať alternatívne metódy zrieďovania a určovania hodnôt kalibrovacích plynov s CO2 a NO, ako je dynamické zmiešavanie.
1.9.2.2. Kontrola zhášania vodou
Tento typ kontroly sa vzťahuje len na merania koncentrácií na mokrom základe. Pri výpočte zhášania vodou sa musí zohľadniť riedenie kalibrovacieho plynu s NO vodnou parou a nastavenie stupnice koncentrácie vodnej pary v tejto zmesi podľa koncentrácie očakávanej v priebehu skúšok.
Kalibrovací plyn s NO s koncentráciou 80 až 100 % celej stupnice na normálnom prevádzkovom rozsahu sa nechá prechádzať cez (H)CLD a zaznamená sa hodnota koncentrácie NO ako D. Kalibrovací plyn s NO potom pri izbovej teplote prebublá cez vodu, nechá sa prejsť cez (H)CLD a hodnota koncentrácie NO sa zaznamená ako C. Určia sa hodnoty absolútneho prevádzkového tlaku v analyzátore a teploty vody a zaznamenajú sa ako E, resp. F. Určí sa teplota nasýtených pár zmesi, ktorá zodpovedá teplote vody v prebublávači F a zaznamená sa ako G. Koncentrácia vodnej pary (H, v %) v zmesi sa vypočíta takto:
Očakávaná koncentrácia zriedeného kalibrovacieho plynu NO (vo vodnej pare) (De) sa vypočíta takto:
V prípade výfukového plynu vznetového motora sa z koncentrácie nezriedeného kalibrovacieho plynu CO2 (A nameranej podľa bodu 1.9.2.1) odhadne maximálna koncentrácia vodnej pary vo výfukovom plyne (Hm, v %) očakávaná v priebehu skúšok, a to za predpokladu, že pomer atómov H / C v palive je 1,8 : 1, takto:
Zhášanie vodou, ktoré nesmie byť väčšie než 3 %, sa vypočíta takto:
kde:
De |
= |
je očakávaná koncentrácia zriedeného NO v ppm, |
C |
= |
je očakávaná koncentrácia zriedeného NO v ppm, |
Hm |
= |
je maximálna koncentrácia vodnej pary v %, |
H |
= |
je skutočná koncentrácia vodnej pary v %. |
Poznámka: Je dôležité, aby kalibrovací plyn s NO použitý pri tejto kontrole obsahoval len minimálnu koncentráciu NO2, pretože pohlcovanie NO2 vodou nebolo vo výpočtoch zhášania zohľadnené.
1.10. Kalibračné intervaly
Analyzátory sa kalibrujú podľa bodu 1.5 najmenej každé 3 mesiace alebo vždy po oprave, alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.
2. KALIBRÁCIA SYSTÉMU CVS
2.1. Všeobecne
Systém CVS sa kalibruje pomocou presného prietokomera s nadväznosťou na národné alebo medzinárodné normy a pomocou regulátora prietoku. Prietok systémom sa meria pri rôzne nastavenej miere regulácie a regulačné parametre systému sa merajú a vzťahujú sa na prietok.
Je možné používať rôzne typy prietokomerov, napr. kalibrovaná Venturiho trubica, kalibrovaný laminárny prietokomer, kalibrovaný rýchlostný prietokomer.
2.2. Kalibrácia objemového čerpadla (PDP)
Všetky parametre súvisiace s čerpadlom sa merajú súčasne s parametrami súvisiacimi s prietokomerom, ktorý je zapojený do série s čerpadlom. Vypočítaný prietok (v m3/min na vstupe do čerpadla, absolútny tlak a teplota) sa vynáša do grafického priebehu v závislosti od korelačnej funkcie, ktorá predstavuje hodnoty špecifickej kombinácie parametrov čerpadla. Potom sa určí lineárna rovnica, ktorá vyjadruje vzťah medzi prietokom čerpadla a korelačnou funkciou. Ak je systém CVS vybavený pohonom pracujúcim pri viacerých otáčkach, kalibrácia sa vykoná pre každý použitý rozsah. V priebehu kalibrácie sa udržiava ustálená teplota.
2.2.1. Analýza údajov
Metódou, ktorú predpisuje výrobca, sa z údajov prietokomera vypočíta prietok vzduchu (Qs) pri každej nastavenej miere regulácie (minimálne 6 hodnôt nastavenia) v štandardných jednotkách m3/min. Potom sa prietok vzduchu prevedie na prietok čerpadla (V0) v m3/otáčku pri absolútnej teplote a tlaku na vstupe do čerpadla takto:
kde:
Qs |
= |
prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,3 kPa, 273 K), m3/s, |
T |
= |
teplota na vstupe do čerpadla, K, |
pA |
= |
absolútny tlak na vstupe do čerpadla (pB-p1), kPa, |
n |
= |
otáčky čerpadla, ot/s. |
Na zohľadnenie vzájomného pôsobenia medzi zmenami tlaku na čerpadle a stratami kvôli netesnosti čerpadla sa vypočíta korelačná funkcia (X0) medzi otáčkami čerpadla, tlakovým rozdielom medzi vstupom a výstupom čerpadla a absolútnym tlakom na výstupe čerpadla takto:
kde:
Δpp |
= |
rozdiel tlakov medzi vstupom a výstupom čerpadla, kPa, |
pA |
= |
absolútny tlak na výstupe čerpadla, kPa. |
Vykoná sa vyrovnanie metódou najmenších štvorcov a zostaví sa kalibračná rovnica takto:
D0 a m sú konštanty úseku na zvislej osi a sklonu, ktorými sa opisujú regresné priamky.
V prípade systému CVS s viacerými otáčkami sú kalibračné krivky zostrojené pre rôzne rozsahy prietoku čerpadla približne rovnobežné a so zmenšovaním rozsahu prietoku čerpadla rastú hodnoty úseku na zvislej osi (D0).
Hodnoty vypočítané z tejto rovnice sa nachádzajú v rozmedzí ± 0,5 % od nameranej hodnoty V0. Hodnoty m sa budú meniť podľa jednotlivých čerpadiel. Prítok tuhých znečisťujúcich látok v priebehu času spôsobí, že miery straty čerpadla sa budú zmenšovať, čo sa prejaví nižšími hodnotami m. Preto sa kalibrácia vykoná pri spustení čerpadla do činnosti, po väčšej údržbe a ak celkové overovanie systému (bod 2.4) poukazuje na zmenu veľkosti strát netesnosťou čerpadla.
2.3. Kalibrácia Venturiho trubice s kritickým prietokom (CFV)
Kalibrácia CFV ja založená na rovnici prietoku pre kritický prietok Venturiho trubicou. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe, ako je uvedené ďalej:
kde:
Kv |
= |
kalibračný koeficient, |
pA |
= |
absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice, kPa, |
T |
= |
teplota na vstupe do Venturiho trubice, K. |
2.3.1. Analýza údajov
Metódou, ktorú predpisuje výrobca, sa z údajov prietokomera vypočíta prietok vzduchu (Qs) pri každej nastavenej miere regulácie (minimálne 8 hodnôt nastavenia) v štandardných jednotkách m3/min. Pre každú nastavenú hodnotu regulácie sa z kalibračných údajov vypočíta kalibračný koeficient takto:
kde:
Qs |
= |
prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,3 kPa, 273 K), m3/s, |
T |
= |
teplota na vstupe do Venturiho trubice, K, |
pA |
= |
absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice, kPa. |
Na určenie rozsahu kritických prietokov sa nakreslí grafický priebeh KV ako funkcia tlaku na vstupe do Venturiho trubice. Pre kritický prietok (upchaná trubica) bude mať KV pomerne stálu hodnotu. S poklesom tlaku (zvyšuje sa vákuum) sa upchanie Venturiho trubice uvoľní a KV klesá, čo naznačuje, že CFV pracuje mimo povoleného rozsahu.
Z minimálne ôsmich bodov v oblasti kritického prietoku sa vypočíta priemerná hodnota KV a štandardná odchýlka. Štandardná odchýlka nesmie prekročiť ± 0,3 % priemernej hodnoty KV.
2.4. Celkové overenie systému
Určí sa celková presnosť vzorkovacieho systému CVS a analytického systému privedením známej hmotnosti znečisťujúceho plynu do systému počas jeho normálnej prevádzky. Znečisťujúca látka sa analyzuje a vypočíta sa hmotnosť podľa prílohy III dodatku 2 bodu 4.3 okrem prípadu propánu, keď sa pre uhľovodíky (HC) namiesto faktora s hodnotou 0,000479 použije hodnota 0,000472. Použije sa každá z nasledujúcich techník.
2.4.1. Meranie s clonou kritického prietoku
Známe množstvo čistého plynu (oxid uhoľnatý alebo propán) sa privedie do systému CVS cez kalibrovanú kritickú clonu. Ak je tlak na vstupe dostatočne vysoký prietok, ktorý je nastavený prostredníctvom clony kritického prietoku, je nezávislý od tlaku na výstupe z clony (≡ kritický prietok). Systém CVS sa asi 5 až 10 minút prevádzkuje tak, ako počas normálnej emisnej skúšky výfukového plynu. Vzorka plynu sa analyzuje obvyklým zariadením (vzorkovací vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu. Takto určená hmotnosť musí byť v rozmedzí ± 3 % od známej hmotnosti privedeného plynu.
2.4.2. Meranie gravimetrickou technikou
Určí sa hmotnosť malého valca naplneného oxidom uhoľnatým alebo propánom s presnosťou ± 0,01 gramu. Kým sa oxid uhoľnatý alebo propán privádza do systému CVS, systém sa asi 5 až 10 minút prevádzkuje tak, ako počas normálnej emisnej skúšky výfukového plynu. Diferenciálnym vážením sa určí množstvo vypusteného čistého plynu. Vzorka plynu sa analyzuje obvyklým zariadením (vzorkovací vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu. Takto určená hmotnosť musí byť v rozmedzí ± 3 % od známej hmotnosti privedeného plynu.
3. KALIBRÁCIA SYSTÉMU MERANIA TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
3.1. Úvod
Každý komponent sa kalibruje tak často, ako je potrebné pre splnenie požiadaviek tejto smernice na presnosť. V tomto bode je popísaná kalibračná metóda, ktorá sa použije pre komponenty uvedené v prílohe III dodatku 4 bode 5 a v prílohe V bode 2.
3.2. Meranie prietoku
Kalibrácia plynových prietokomerov alebo prístrojového vybavenia na meranie prietoku plynov musí vychádzať z medzinárodných a/alebo národných noriem. Maximálna chyba nameranej hodnoty je v rozmedzí ± 2 % hodnoty zobrazenej na prístroji.
Ak sa prietok plynu určuje diferenciálnym meraním prietoku, maximálna chyba rozdielu je taká, aby bola presnosť GEDF v rozmedzí ± 4 % (pozri tiež prílohu V bod 2.2.1, EGA). Je možné ju vypočítať pomocou druhej odmocniny chýb každého prístroja.
3.3. Kontrola podmienok čiastočného prietoku
Musí sa kontrolovať rozsah kolísania rýchlosti a tlaku výfukového plynu a prípadne nastaviť podľa požiadaviek prílohy V bodu 2.2.1, EP.
3.4. Kalibračné intervaly
Prístrojové vybavenie na meranie prietoku sa kalibruje najmenej každé 3 mesiace alebo vždy po oprave alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.
4. KALIBRÁCIA ZARIADENIA NA MERANIE OPACITY DYMU
4.1. Úvod
Opacimeter sa kalibruje tak často, ako je potrebné na splnenie požiadaviek tejto smernice na presnosť. V tomto bode je popísaná kalibračná metóda, ktorá sa použije pre komponenty uvedené v prílohe III dodatku 4 bodu 5 a v prílohe V bodu 3.
4.2. Postup kalibrácie
4.2.1. Doba zohriatia
Opacimeter sa zohrieva a stabilizuje podľa odporúčaní výrobcu. Ak je opacimeter vybavený systémom prečisťovacieho vzduchu, ktorý zabraňuje zanášaniu meracej optiky prístroja sadzami, aj tento systém sa aktivuje a nastaví podľa odporúčaní výrobcu.
4.2.2. Určenie odozvy linearity
Linearita opacimetra sa kontroluje v režime zobrazenia hodnôt opacity podľa odporúčaní výrobcu. Do opacimetra sa postupne vložia tri neutrálne filtre so známou priepustnosťou, ktoré musia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe III dodatku 4 bodu 5.2.5 a vždy sa zaznamená hodnota opacity. Neutrálne filtre musia mať nominálne hodnoty opacity približne 10 %, 20 % a 40 %.
Linearita sa nesmie líšiť o viac než ± 2 % opacity od nominálnej hodnoty sivého filtra. Každá nelinearita, ktorá prekračuje vyššie uvedenú hodnotu, sa musí pred skúškou opraviť.
4.3. Kalibračné intervaly
Opacimeter sa kalibruje podľa bodu 4.2.2 najmenej každé 3 mesiace alebo vždy po oprave alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.
PRÍLOHA IV
TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY REFERENČNÉHO PALIVA PREDPÍSANÉHO PRE SCHVAĽOVACIE TESTY A NA OVERENIE ZHODY VÝROBY
Motorová nafta (1)
Parameter |
Jednotka |
Limity (2) |
Skúšobná metóda |
Rok uverejnenia |
|
Minimum |
Maximum |
||||
Cetánové číslo (3) |
|
52,0 |
54,0 |
EN-ISO 5165 |
1998 (4) |
Hustota pri 15 °C |
kg/m3 |
833 |
837 |
EN-ISO 3675 |
1995 |
Destilácia: |
|
|
|
|
|
— teplota 50 % |
°C |
245 |
— |
EN-ISO 3405 |
1998 |
— teplota 95 % |
°C |
345 |
350 |
EN-ISO 3405 |
1998 |
— konečný bod varu |
°C |
— |
370 |
EN-ISO 3405 |
1998 |
Teplota vzplanutia |
°C |
55 |
— |
EN 27719 |
1993 |
CFPP |
°C |
— |
- 5 |
EN 116 |
1981 |
Viskozita pri 40 °C |
mm2/s |
2,5 |
3,5 |
EN-ISO 3104 |
1996 |
Polycyklické aromatické uhľovodíky |
% m/m |
3,0 |
6,0 |
IP 391 (7) |
1995 |
Obsah síry (5) |
mg/kg |
— |
300 |
pr. EN-ISO/DIS 14596 |
1998 (4) |
Korózia medi |
|
— |
1 |
EN-ISO 2160 |
1995 |
Conradsonov uhlíkový zvyšok (10 % DR) |
% m/m |
— |
0,2 |
EN-ISO 10370 |
|
Obsah popola |
% m/m |
— |
0,01 |
EN-ISO 6245 |
1995 |
Obsah vody |
% m/m |
— |
0,05 |
EN-ISO 12937 |
1995 |
Neutralizačné číslo (silná kyselina) |
mg KOH/g |
— |
0,02 |
ASTM D 974-95 |
1998 (4) |
Oxidačná stabilita (6) |
mg/ml |
— |
0,025 |
EN-ISO 12205 |
1996 |
% m/m |
— |
— |
EN 12916 |
[2000] (4) |
Etanol pre dieselové motory (8)
Parameter |
Jednotka |
Limity (9) |
Skúšobná metóda (10) |
|
Minimum |
Maximum |
|||
Alkohol, hmotnostný pomer |
% m/m |
92,4 |
— |
ASTM D 5501 |
Iný alkohol ako etanol obsiahnutý v celkovom alkohole, hmotnostný pomer |
% m/m |
— |
2 |
ADTM D 5501 |
Hustota pri 15 °C |
kg/m3 |
795 |
815 |
ASTM D 4052 |
Obsah popola |
% m/m |
|
0,001 |
ISO 6245 |
Bod vzplanutia |
°C |
10 |
|
ISO 2719 |
Kyslosť, počítaná ako kyselina octová |
% m/m |
— |
0,0025 |
ISO 1388-2 |
Neutralizačné číslo (silná kyselina) |
KOH mg/l |
— |
1 |
|
Farba |
podľa stupnice |
— |
10 |
ASTM D 1209 |
Zvyšok po sušení pri 100 °C |
mg/kg |
|
15 |
ISO 759 |
Obsah vody |
% m/m |
|
6,5 |
ISO 760 |
Aldehydy počítané ako kyselina octová |
% m/m |
|
0,0025 |
ISO 1388-4 |
Obsah síry |
mg/kg |
— |
10 |
ASTM D 5453 |
Estery počítané ako etylacetát |
% m/m |
— |
0,1 |
ASSTM D 1617 |
2. ZEMNÝ PLYN (NG)
Palivá na európskom trhu sú k dispozícii vo dvoch rozsahoch:
— |
rozsah H, ktorého krajné referenčné palivá sú GR a G23, |
— |
rozsah L, ktorého krajné referenčné palivá sú G23 and G25. |
Charakteristiky referenčných palív GR, G23, a G25 sú zosumarizované nižšie:
Referenčné palivo GR
Charakteristika |
Jednotky |
Základňa |
Limity |
Skúšobná metóda |
|
Minimum |
Maximum |
||||
Zloženie: |
|
|
|
|
|
Metán |
|
87 |
84 |
89 |
|
Etán |
|
13 |
11 |
15 |
|
Zvyšok (11) |
%-mol |
— |
— |
1 |
ISO 6974 |
Obsah síry |
mg/m3 (12) |
— |
— |
10 |
ISO 6326-5 |
Referenčné palivo G23
Charakteristika |
Jednotky |
Základňa |
Limity |
Skúšobná metóda |
|
Minimum |
Maximum |
||||
Zloženie: |
|
|
|
|
|
Metán |
|
92,5 |
91,5 |
93,5 |
|
Zvyšok (13) |
%-mol |
— |
— |
1 |
ISO 6974 |
N2 |
|
7,5 |
6,5 |
8,5 |
|
Obsah síry |
mg/m3 (14) |
— |
— |
10 |
ISO 6326-5 |
Referenčné palivo G25
Charakteristika |
Jednotky |
Základňa |
Limity |
Skúšobná metóda |
|
Minimum |
Maximum |
||||
Zloženie: |
|
|
|
|
|
Metán |
|
86 |
84 |
88 |
|
Zvyšok (15) |
%-mol |
— |
— |
1 |
ISO 6974 |
N2 |
|
14 |
12 |
16 |
|
Obsah síry |
mg/m3 (16) |
— |
— |
10 |
ISO 6326-5 |
3. SKVAPALNENÝ ROPNÝ PLYN (LPG)
Parameter |
Jednotka |
Limity pre palivo A |
Limity pre palivo B |
Skúšobná metóda |
||
Minimum |
Maximum |
Minimum |
Maximum |
|||
Oktánové číslo motora |
|
92,5 (17) |
|
92,5 |
|
EN 589 príloha B |
Zloženie |
|
|
|
|
|
|
Obsah C3 |
obj. % |
48 |
52 |
83 |
87 |
|
Obsah C4 |
obj. % |
48 |
52 |
13 |
17 |
ISO 7941 |
Olefíny |
obj. % |
|
12 |
|
14 |
|
Zvyšok po odparení |
mg/kg |
|
50 |
|
50 |
NFM 41015 |
Celkový obsah síry |
ppm hmot. (17) |
|
50 |
|
50 |
EN 24260 |
Sírovodík |
— |
žiadny |
žiadny |
ISO 8819 |
||
Korózia medeného pása |
klasifikácia |
trieda 1 |
trieda 1 |
ISO 6251 (18) |
||
Voda pri 0 °C |
|
bez |
bez |
Vizuálna kontrola |
(1) Vo vývoji je nová a lepšia metóda pre polycyklické aromatické uhľovodíky.
Ak je potrebné vypočítať tepelnú účinnosť motora alebo vozidla, výhrevnosť paliva sa môže vypočítať zo vzorca: merná energia (výhrevnosť)(čistá) v MJ/kg = (46,423 - 8,792d2 + 3,170d) (1 - (x + y + s)) + 9,420s - 2,499x,
kde:
d = hustota pri 15 °C,
x = hmotnostný podiel vody (% podelené 100),
y = hmotnostný podiel popola (% podelené 100),
s = hmotnostný podiel síry (% podelené 100).
(2) Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri určení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia normy ISO 4259, Ropné výrobky – Určovanie a používanie presných údajov vo vzťahu k metódam skúšok, pri stanovení samotnej minimálnej hodnoty bol zohľadnený minimálny rozdiel 2R nad nulou; ak je stanovená maximálna aj minimálna hodnota, je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je potrebné zo štatistických dôvodov, by sa však výrobca paliva mal zamerať na nulovú hodnotu v tých prípadoch, kde je určená maximálna hodnota 2 R, a na strednú hodnotu v tých prípadoch, kde je uvedený maximálny aj minimálny limit. Keby bolo potrebné vyjasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácie, mali by sa použiť ustanovenia normy ISO 4259.
(3) Rozsah limitných hodnôt pre cetánové číslo nie je v súlade s požiadavkou na minimálny rozsah 4 R. V prípade sporu medzi dodávateľom a užívateľom paliva je však možné pri jeho riešení použiť ustanovenia normy ISO 4259 za predpokladu, že sa vykoná dostatočný počet opakovaných meraní na to, aby sa dosiahla potrebná presnosť; tento prístup sa uprednostňuje pred určovaním na základe jednotlivých hodnôt.
(4) Vo vhodnom čase bude doplnený mesiac uverejnenia.
(5) Musí sa uviesť skutočný obsah síry v palive použitom pri skúškach. Okrem toho obsah síry v referenčnom palive, ktoré sa používa pri schvaľovaní vozidla alebo motora vzhľadom na limitné hodnoty stanovené v riadku B tabuľky uvedenej v bode 6.2.1 prílohy I k tejto smernici, musí byť maximálne 50 ppm. Komisia čo najskôr, predloží návrh úpravy tejto prílohy, ktorý bude vyjadrovať trhovú priemernú hodnotu obsahu síry v palive vzhľadom na palivo definované v prílohe IV k smernici 98/70/ES.
(6) Hoci sa oxidačná stabilita reguluje, je pravdepodobné, že skladovateľnosť bude obmedzená. Je potrebné získať od dodávateľa informácie o podmienkach skladovania a čase skladovania.
(7) Vo vývoji je nová a lepšia metóda pre polycyklické aromatické uhľovodíky.
(8) Prísada na zvýšenie cetánového čísla – tak ako to špecifikuje výrobca motora – sa smie pridať do etanolového paliva. Maximálne dovolené množstvo je 10 % hm/hm.
(9) Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri určení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia normy ISO 4259, Ropné výrobky – Určovanie a používanie presných údajov vo vzťahu k metódam skúšok, pri stanovení samotnej minimálnej hodnoty bol zohľadnený minimálny rozdiel 2R nad nulou; ak je stanovená maximálna aj minimálna hodnota, je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je potrebné zo štatistických dôvodov, by sa však výrobca paliva mal zamerať na nulovú hodnotu v tých prípadoch, kde je určená maximálna hodnota 2 R, a na strednú hodnotu v tých prípadoch, kde je uvedený maximálny aj minimálny limit. Keby bolo potrebné vyjasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácie, mali by sa použiť ustanovenia normy ISO 4259.
(10) Po vydaní budú pre všetky vyššie uvedené vlastnosti prijaté ekvivalentné metódy ISO.
(11) Inerty +C2+.
(12) Hodnota sa stanoví pri štandardných podmienkach (293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa).
(13) Inerty (okrem N2) +C2+ +C2+.
(14) Hodnota sa stanoví pri štandardných podmienkach (293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa).
(15) Inerty (okrem N2) +C2+ +C2+.
(16) Hodnota sa stanoví pri štandardných podmienkach (293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa).
(17) Hodnota sa stanoví pri štandardných podmienkach 293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa.
(18) Ak vzorka obsahuje inhibítory korózie alebo iné chemikálie, ktoré znižujú korozívnosť vzorky pre medený pás, touto metódou sa nemusí dať presne určiť prítomnosť korozívnych látok. Preto je zakázané pridávať tieto zlúčeniny iba za účelom ovplyvnenia výsledkov tejto skúšobnej metódy.
PRÍLOHA V
ANALYTICKÉ A VZORKOVACIE SYSTÉMY
1. URČENIE PLYNNÝCH EMISIÍ
1.1. Úvod
Bod 1.2 a obrázky 7 a 8 obsahujú podrobné opisy odporúčaných vzorkovacích a analytických systémov. Keďže rovnocenné výsledky je možné dosiahnuť rôznymi konfiguráciami, nie je potrebné presne sa pridržiavať obrázkov 7 a 8. Je možné používať ďalšie komponenty ako prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače, ktoré pomôžu získať ďalšie informácie a koordinovať funkcie systémov týchto komponentov. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na udržiavanie presnosti niektorých systémov, je možné vyradiť, ak sa ich vyradenie zakladá na najlepšej technickej praxi.
1.2. Opis analytického systému
Analytický systém pre určovanie koncentrácií emisií plynných znečisťujúcich látok v neupravenom (obrázok 7, iba ESC) alebo zriedenom (obrázok 8, ETC a ESC) výfukovom plyne je opísaný tak, aby sa zohľadnilo použitie:
— |
analyzátora HFID na meranie koncentrácie uhľovodíkov; |
— |
analyzátora NDIR na meranie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého; |
— |
analyzátora HCLD alebo rovnocenného analyzátora na meranie oxidov dusíka. |
Vzorku pre všetky komponenty je možné odoberať jednou vzorkovacou sondou alebo dvomi vzorkovacími sondami umiestnenými v tesnej blízkosti, vnútorne oddelenými a zavedenými do rôznych analyzátorov. Musí sa dávať pozor na to, aby na žiadnom mieste analytického systému nedochádzalo ku kondenzácii zložiek výfukového plynu (vrátane vody a kyseliny sírovej).
1.2.1. Komponenty znázornené na obrázkoch 7 a 8
EP Výfuková rúra
Vzorkovacia sonda výfukového plynu (iba na obrázku 7)
Odporúča sa rovná uzavretá sonda z nehrdzavejúcej ocele s viacerými otvormi. Vnútorný priemer nesmie byť väčší než vnútorný priemer vzorkovacieho potrubia. Hrúbka steny sondy nesmie byť väčšia než 1 mm. Na sonde musia byť minimálne 3 otvory v 3 rôznych radiálnych rovinách dimenzované tak, aby sa nimi odoberali vzorky približne rovnakého prúdu. Sonda musí siahať minimálne cez 80 % priemeru výfukovej rúry. Je možné používať jednu alebo dve vzorkovacie sondy.
SP2 Vzorkovacia sonda uhľovodíkov v zriedenom výfukovom plyne (iba na obrázku 8)
Sonda musí:
— |
tvoriť prvých 254 mm až 762 mm vyhrievaného vzorkovacieho potrubia HSL1, |
— |
mať minimálny vnútorný priemer 5 mm, |
— |
byť inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT (pozri bod 2.3, obrázok 20) v mieste, v ktorom už je zrieďovací vzduch dobre zmiešaný s výfukovým plynom (t.j. približne 10 priemerov tunela po prúde od miesta, v ktorom výfukový plyn vstupuje do zrieďovacieho tunela), |
— |
byť dostatočne vzdialená (radiálne) od ostatných sond a od steny tunela na to, aby na ňu nevplývali žiadne víry alebo spätné prúdy, |
— |
byť vyhrievaná tak, aby sa teplota prúdu plynu na výstupe sondy zvýšila na 463 K ± 10 K (190 °C ± 10 °C). |
SP3 Vzorkovacia sonda CO, CO2, NOx v zriedenom výfukovom plyne (iba obrázok 8)
Sonda musí:
— |
byť umiestnená v tej istej rovine ako SP2, |
— |
byť dostatočne vzdialená (radiálne) od ostatných sond a od steny tunela na to, aby na ňu nevplývali žiadne víry alebo spätné prúdy, |
— |
byť vyhrievaná a izolovaná po celej svojej dĺžke na minimálnu teplotu 328 K (55 °C), aby sa tak zabránilo kondenzácii vody. |
HSL1 Vyhrievané vzorkovacie potrubie
Toto vzorkovacie potrubie privádza vzorku plynu z jednej sondy k miestu (miestam) delenia a k analyzátoru uhľovodíkov.
Toto vzorkovacie potrubie musí:
— |
mať vnútorný priemer minimálne 5 mm a maximálne 13,5 mm, |
— |
byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE, |
— |
udržiavať teplotu steny 463 K ± 10 K (190 °C ± 10 °C) meranú na každom samostatne regulovanom vyhrievanom úseku, ak je teplota výfukového plynu v mieste vzorkovacej sondy rovná alebo nižšia než 463 K (190 °C), |
— |
udržiavať vyššiu teplotu steny než 453 K (180 °C), ak je teplota výfukového plynu v mieste vzorkovacej sondy vyššia než 463 K (190 °C), |
— |
udržiavať teplotu plynu 463 K ± 10 K (190 °C ± 10 °C) v mieste bezprostredne pred vyhrievaným filtrom F2 a HFID. |
HSL2 Vyhrievané vzorkovacie potrubie pre NOx
Vzorkovacie potrubie musí:
— |
udržiavať teplotu steny 328 K až 473 K (55 °C až 200 °C) až po prevodník C, ak sa používa chladiaci kúpeľ B a až po analyzátor, ak sa chladiaci kúpeľ B nepoužíva, |
— |
byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE. |
SL Vzorkovacie potrubie pre CO a CO2
Potrubie musí byť vyrobené z PTFE alebo z nehrdzavejúcej ocele. Môže byť vyhrievané alebo nevyhrievané.
BK Vzorkovací vak koncentrácii pozadia (voliteľný; iba na obrázku 8)
Pre odber vzoriek a následné určovanie koncentrácií pozadia v nich.
BG Vzorkovací vak (voliteľný; iba na obrázku 8 pre vzorkovanie CO a CO2)
Pre odber vzoriek a následné určovanie koncentrácií ich zložiek.
F1 Vyhrievaný predradený filter (voliteľný)
Teplota filtra musí byť rovnaká ako teplota HSL1.
F2 Vyhrievaný filter
Tento filter musí zachytiť všetky tuhé znečisťujúce látky vo vzorke plynu ešte pred jej vstupom do analyzátora. Teplota filtra musí byť rovnaká ako teplota HSL. Filter sa vymieňa podľa potreby.
P Vyhrievané vzorkovacie čerpadlo
Čerpadlo sa vyhrieva na rovnakú teplotu ako HSL1.
HC
Vyhrievaný plameňový ionizačný detektor (HFID) pre určenie koncentrácií uhľovodíkov. Teplota sa musí udržiavať na hodnote 453 K až 473 K (180 °C až 200 °C).
CO, CO2
Analyzátory NDIR pre určenie koncentrácií oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého (nepovinné pre určenie zrieďovacieho pomeru pri meraní hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok).
NO
Analyzátor CLD alebo HCLD pre určenie koncentrácií oxidov dusíka. Ak sa používa HCLD, sa udržiava na teplote 328 K až 473 K (55 °C až 200 °C).
C Prevodník
Pred vykonaním analýzy v CLD alebo HCLD sa musí použiť prevodník, ktorý zabezpečí katalytickú redukciu NO2 na NO.
B Chladiaci kúpeľ (voliteľný)
Je určený na ochladenie a kondenzáciu vody vo vzorke výfukového plynu. Kúpeľ sa musí udržiavať na teplote 273 K až 277 K (0 °C až 4 °C) ľadom alebo chladením. Kúpeľ je voliteľný, ak je analyzátor zabezpečený proti rušivým účinkom vodnej pary v súlade s požiadavkami prílohy III, dodatok 5, body 1.9.1 a 1.9.2. Ak sa voda odstráni kondenzáciou, teplota alebo rosný bod vzorky plynu sa sleduje buď vnútri odlučovača vody alebo po prúde za ním. Teplota alebo rosný bod vzorky plynu nesmie prekročiť 280 K (7 °C). Pre odstraňovanie vody zo vzorky nie je povolené používať chemické sušičky.
T1, T2, T3 Snímač teploty
Určený na sledovanie teploty prúdu plynu.
T4 Snímač teploty
Určený na sledovanie teploty prevodníka NO2 - NO.
T5 Snímač teploty
Určený na sledovanie teploty chladiaceho kúpeľa.
G1, G2, G3 Tlakomer
Určený na meranie tlaku vo vzorkovacích potrubiach.
R1, R2 Regulátor tlaku
Určený na reguláciu tlaku vzduchu, resp. paliva vstupujúceho do HFID.
R3, R4, R5 Regulátor tlaku
Určený na reguláciu tlaku vo vzorkovacích potrubiach a prietoku do analyzátorov.
FL1, FL2, FL3 Prietokomer
Určený na sledovanie prietoku vzorky cez obtok.
FL4 až FL6 Prietokomer (voliteľný)
Určený na sledovanie prietoku cez analyzátory.
V1 až V5 Výberový ventil
Umožňuje vhodné nastavenie ventilov, ktorým sa volí trasa prívodu vzorky plynu, kalibrovacieho plynu alebo nulovacieho plynu do analyzátorov.
V6, V7 Solenoidový ventil
Umožňuje obtok prevodníka NO2 - NO.
V8 Ihlový ventil
Určený na vyvažovanie prietoku cez prevodník NO2 - NO (C) a cez jeho obtok.
V9, V10 Ihlový ventil
Určený na reguláciu prietokov cez analyzátory.
V11, V12 Pákový ventil (voliteľný)
Určený na odvod kondenzátu z kúpeľa B.
1.3. Analýza NMHC (iba pre plynové motory poháňané zemným plynom)
1.3.1. Metóda plynovej chromatografie (GC, obrázok 9)
Pri použití metódy plynovej chromatografie sa malý odmeraný objem vzorky vstriekne do analytickej kolóny, cez ktorú je hnaný inertným nosným plynom. V kolóne sa oddeľujú rôzne zložky podľa ich bodov varu, takže v rôznych časových okamihoch sa vypierajú z kolóny von. Potom prechádzajú cez detektor vytvárajúci elektrický signál, ktorého veľkosť závisí od koncentrácie zložiek. Keďže nejde o metódu spojitej analýzy, možno ju používať iba v spojení s metódou vzorkovania pomocou vaku opísanou v prílohe III dodatku 4 bode 3.4.2.
Pre analýzu NMHC sa používa metóda automatizovanej plynovej chromatografie s FID. Výfukový plyn sa vzorkuje do vzorkovacieho vaku, z ktorého sa časť vzorky odoberie a vstriekne sa do plynového chromatografu. Na kolóne typu Porapak sa vzorka rozdelí na dve časti (CH4/vzduch/CO a NMHC/CO2/H2O). Na kolóne s molekulovým sitom sa CH4 oddelí od vzduchu a CO a potom vstúpi do FID, kde sa zmeria jeho koncentrácia. Úplný cyklus od vstreknutia jednej vzorky po vstreknutie druhej je možné absolvovať za 30 s. Na určenie koncentrácie NMHC sa koncentrácia CH4 odčíta od celkovej koncentrácie uhľovodíkov (pozri prílohu III dodatku 2 bod 4.3.1).
Na obrázku 9 je znázornené typické zapojenie plynového chromatografu kvôli bežnému určovaniu koncentrácie CH4. Na základe najlepšej technickej praxe je možné používať aj iné metódy plynovej chromatografie.
Komponenty znázornené na obrázku 9
PC Kolóna typu Porapak
Použije sa typ Porapak N, 180/300 μm (oko 50/80), dĺžka 610 mm × vnútorný priemer 2,16 mm a pred prvým použitím sa kondicionuje spolu s nosným plynom najmenej 12 hodín pri teplote 423 K (150 °C).
MSC Kolóna s molekulovým sitom
Použije sa typ 13X, 250/350 μm (oko 45/60), dĺžka 1 220 mm x vnútorný priemer 2,16 mm a pred prvým použitím sa kondicionuje spolu s nosným plynom najmenej 12 hodín pri teplote 423 K (150 °C).
OV Piecka
Je určená na udržiavanie kolón a ventilov na ustálenej teplote pre činnosť analyzátorov a na kondicionovanie kolón pri teplote 423 K (150 °C).
SLP Vzorkovacia slučka
Kus trubice z nehrdzavejúcej ocele s dostatočnou dĺžkou na to, aby sa do neho zmestil objem približne 1 cm3.
P Čerpadlo
Určené na privedenie vzorky do plynového chromatografu.
D Sušička
Musí sa používať sušička obsahujúca molekulové sito, pomocou ktorého sa odstraňuje voda a iné nečistoty, ktoré by mohli byť prítomné v nosnom plyne.
HC
Plameňový ionizačný detektor (FID), ktorým sa meria koncentrácia metánu.
V1 Vstrekovací ventil vzorky
Je určený na vstrekovanie vzorky odobratej zo vzorkovacieho vaku cez vzorkovacie potrubie SL znázornené na obrázku 8. Ventil musí mať malý mŕtvy objem, musí byť plynotesný a musí sa dať vyhriať na 423 K (150 °C).
V3 Viaccestný ventil
Na výber kalibrovacieho plynu, vzorky plynu alebo zastavenie prietoku.
V2, V4, V5, V6, V7, V8 Ihlový ventil
Určený na nastavovanie prietokov v systéme.
R1, R2, R3 Regulátor tlaku
Určený na reguláciu prietokov (= nosný plyn), vzorky, resp. vzduchu.
FC Prietoková kapilára
Určená na reguláciu prietoku vzduchu do FID.
G1, G2, G3 Tlakomer
Určený na reguláciu prietokov (= nosný plyn), vzorky, resp. vzduchu.
F1, F2, F3, F4, F5 Filter
Filtre zo spekaných kovov, ktoré bránia vniknutiu drobných zrniek do čerpadla alebo prístroja.
FL1
Určený na meranie prietoku vzorky cez obtok.
1.3.2. Metóda s odlučovačom nemetánových uhľovodíkov (NMC, obrázok 10)
V odlučovači oxidujú všetky uhľovodíky okrem CH4 na CO2 a H2O, takže po prechode vzorky cez odlučovač nemetánových uhľovodíkov detektor FID detekuje iba CH4. Ak sa používa vzorkovací vak, do vzorkovacieho potrubia SL (pozri bod 1.2, obrázok 8) sa inštaluje systém na presmerovanie prúdu plynu, pomocou ktorého je možné nechať prúd plynu alternatívne prechádzať cez odlučovač alebo okolo neho vďaka zapojeniu znázornenému v hornej časti obrázku 10. V rámci merania koncentrácie NMHC sa sledujú a zaznamenávajú obidve hodnoty (uhľovodíky aj CH4) namerané na FID. Ak sa používa integračná metóda, do HSL1 sa (pozri bod 1.2, obrázok 8) paralelne k základnému FID inštaluje odlučovač nemetánových uhľovodíkov v sérii s druhým FID podľa zapojenia znázorneného v dolnej časti obrázku 10. V rámci merania koncentrácie NMHC sa sledujú a zaznamenávajú hodnoty namerané na obidvoch FID (uhľovodíky aj CH4).
Odlučovač sa musí pred meraním kondicionuje pri teplote 600 K (327 °C) alebo vyššej vzhľadom na jeho katalytický účinok na CH4 a C2H6 pri hodnotách obsahu H2O, ktoré sú reprezentatívne pre podmienky prúdu výfukového plynu. Musí byť známa hodnota rosného bodu a obsahu O2 v prúde vzorky výfukového plynu. Musí sa zaznamenávať relatívna odozva FID na CH4 (pozri prílohu III dodatok 5 bod 1.8.2).
Komponenty znázornené na obrázku 10
NMC Odlučovač nemetánových uhľovodíkov
Určená na oxidáciu všetkých uhľovodíkov okrem metánu.
HC
Vyhrievaný plameňový ionizačný detektor (HFID), ktorým sa merajú koncentrácie uhľovodíkov a CH4. Teplota sa musí udržiavať na hodnote 453 K až 473 K (180 °C až 200 °C).
V1 Viaccestný ventil
Pomocou neho sa volí prívod vzorky plynu, nulovacieho plynu alebo kalibrovacieho plynu. Ventil V1 je zhodný s ventilom V2 na obrázku 8.
V2, V3 Solenoidový ventil
Umožňuje obtok odlučovača nemetánových uhľovodíkov.
V4 Ihlový ventil
Určený na vyrovnanie prietoku cez odlučovač nemetánových uhľovodíkov a cez jeho obtok.
R1 Regulátor tlaku
Určený na reguláciu tlaku vo vzorkovacom potrubí a prietoku do HFID. Regulátor R1 je zhodný s regulátorom R3 na obrázku 8.
FL1 Prietokomer
Určený na meranie prietoku vzorky cez obtok. Prietokomer FL1 je zhodný s prietokomerom FL1 na obrázku 8.
2. ZRIEĎOVANIE VÝFUKOVÝCH PLYNOV A URČOVANIE HMOTNOSTI TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
2.1. Úvod
Body 2.2, 2.3 a 2.4 a obrázky 11 až 22 obsahujú podrobné informácie o odporúčaných zrieďovacích a vzorkovacích systémoch. Keďže rovnocenné výsledky je možné dosiahnuť rôznymi konfiguráciami, nie je potrebné presne sa pridržiavať týchto obrázkov. Je možné používať ďalšie komponenty ako prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače, ktoré pomôžu získať ďalšie informácie a koordinovať funkcie systémov týchto komponentov. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na udržiavanie presnosti niektorých systémov, je možné vyradiť, ak sa ich vyradenie zakladá na najlepšej technickej praxi.
2.2. Systém riedenia časti prietoku
Na obrázkoch 11 až 19 je znázornený zrieďovací systém, ktorý je založený na zrieďovaní časti prúdu výfukového plynu. Rozdeľovanie prúdu výfukového plynu a následný proces zrieďovania môžu zabezpečovať rôzne typy zrieďovacích systémov. Na následné zachytenie tuhých znečisťujúcich látok sa všetok zriedený výfukový plyn alebo iba časť zriedeného výfukového plynu nechá prechádzať do vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (bod 2.4, obrázok 21). Prvá metóda sa nazýva typ s odberom celej vzorky, druhá metóda sa nazýva typ s odberom časti vzorky.
Výpočet zrieďovacieho pomeru závisí od typu použitého systému. Odporúčajú sa tieto typy:
Izokinetické systémy (obrázky 11 a 12)
V týchto systémoch sa dosahuje stav, v ktorom je prietok do prenosovej trubice zhodný s prietokom prevažnej časti výfukového plynu, pokiaľ ide o rýchlosť a/alebo tlak, čo si vyžaduje, aby bol prúd výfukového plynu v mieste vzorkovacej sondy nerušený a rovnomerný. Obvykle sa to dosiahne pomocou rezonátora a rovného prívodného úseku trubice pred miestom odberu vzoriek. Deliaci pomer sa potom počíta z ľahko merateľných veličín, ako sú priemery trubíc. Treba poznamenať, že izokonetika sa využíva iba na dosiahnutie rovnakých podmienok prúdenia a nie rovnakého rozdelenia veľkostí. Väčšinou nie je potrebné rozdeľovať veľkosti, pretože častice tuhých znečisťujúcich látok sú dostatočne malé na to, aby sa pohybovali pozdĺž prúdnic výfukových plynov.
Systémy s reguláciou prietoku s meraním koncentrácií (obrázky 13 až 17)
V týchto systémoch sa vzorka odoberá z prúdu prevažnej časti výfukového plynu úpravou prietoku zrieďovacieho vzduchu a celkového prietoku zriedeného výfukového plynu. Zrieďovací pomer sa určuje z koncentrácií stopovacích plynov, ako sú CO2 a NOx, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo výfukovom plyne z motorov. Merajú sa koncentrácie v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu, kým koncentrácia v neupravenom výfukovom plyne sa môže buď priamo merať, alebo sa môže určovať z prietoku paliva a z rovnice uhlíkovej rovnováhy, ak je známe zloženie paliva. Systémy sa môžu regulovať podľa vypočítaného zrieďovacieho pomeru (obrázky 13 a 14) alebo podľa prietoku do prenosovej trubice (obrázky 12, 13 a 14).
Systémy s reguláciou prietoku s meraním prietoku (obrázky 18 a 19)
V týchto systémoch sa vzorka odoberá z prúdu prevažnej časti výfukového plynu nastavením prietoku zrieďovacieho vzduchu a celkového prietoku zriedeného výfukového plynu. Zrieďovací pomer sa určuje z rozdielu týchto dvoch prietokov. Je potrebné presne kalibrovať prietokomery jeden vzhľadom na druhý, pretože relatívna veľkosť týchto dvoch prietokov môže viesť k významným chybám pri vyšších hodnotách zrieďovacieho pomeru (15 a viac). Prietok sa reguluje veľmi priamo udržiavaním konštantného prietoku zriedeného výfukového plynu a v prípade potreby zmenou prietoku zrieďovacieho vzduchu.
Pri používaní systémov riedenia časti prietoku sa musí venovať pozornosť riešeniu prípadných problémov spojených so stratou tuhých znečisťujúcich látok v prenosovej trubici, čím sa zabezpečí odber reprezentatívnych vzoriek z výfukového plynu motora, a určovaniu deliaceho pomeru. V opísaných systémoch sa týmto kritickým oblastiam venuje pozornosť.
Izokinetická vzorkovacia sonda ISP prenáša neupravený výfukový plyn z výfukovej rúry EP cez prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Rozdiel tlakov výfukového plynu medzi výfukovou rúrou a vstupom do sondy sa meria diferenciálnym tlakovým prevodníkom DPT. Tento signál sa prenáša do regulátora prietoku FC1, ktorý ovláda sacie dúchadlo SB tak, aby sa na špičke sondy udržiaval nulový rozdiel tlakov. V týchto podmienkach sú rýchlosti prúdenia výfukového plynu v EP a ISP zhodné a prietok cez ISP a TT je konštantnou časťou (dielom) prietoku výfukového plynu. Deliaci pomer sa určuje z plôch priečnych prierezov EP a ISP. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1. Zrieďovací pomer sa vypočíta z prietoku zrieďovacieho vzduchu a deliaceho pomeru.
Izokinetická vzorkovacia sonda ISP prenáša neupravený výfukový plyn z výfukovej rúry EP cez prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Rozdiel tlakov výfukového plynu medzi výfukovou rúrou a vstupom do sondy sa meria diferenciálnym tlakovým prevodníkom DPT. Tento signál sa prenáša do regulátora prietoku FC1, ktorý ovláda vysokotlakové dúchadlo PB tak, aby sa na špičke sondy udržiaval nulový rozdiel tlakov. Vykonáva sa to odberom malej časti zrieďovacieho vzduchu, ktorého prietok už bol odmeraný prístrojom na meranie prietoku FM1 a jej privedením do prenosovej trubice TT pomocou pneumatickej clony. V týchto podmienkach sú rýchlosti prúdenia výfukového plynu v EP a ISP zhodné a prietok cez ISP a TT je konštantnou časťou (dielom) prietoku výfukového plynu. Deliaci pomer sa určuje z plôch priečnych prierezov EP a ISP. Zrieďovací vzduch sa nasáva cez zrieďovací tunel DT sacím dúchadlom SB a jeho prietok sa meria prístrojom FM1 inštalovaným na vstupe do DT. Zrieďovací pomer sa počíta z prietoku zrieďovacieho vzduchu a deliaceho pomeru.
Neupravený výfukový plyn sa privádza z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, v zriedenom výfukovom plyne, ako aj v zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukového plynu EGA. Tieto signály sa prenášajú do regulátora prietoku FC2, ktorý ovláda buď vysokotlakové dúchadlo PB, alebo sacie dúchadlo SB tak, aby sa v zrieďovacom tuneli DT udržiavali žiadané hodnoty deliaceho a zrieďovacieho pomeru výfukového plynu. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií stopovacieho plynu v neupravenom výfukovom plyne, v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu.
Neupravený výfukový plyn sa privádza z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Koncentrácie CO2 sa merajú v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukového plynu EGA. Signály koncentrácie CO2 a hmotnostného prietoku paliva GFUEL sa prenášajú buď do regulátora prietoku FC2, alebo do regulátora prietoku FC3 vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (pozri obrázok 21). Regulátor prietoku FC2 ovláda vysokotlakové dúchadlo PB, regulátor prietoku FC3 ovláda čerpadlo P (pozri obrázok 21), čím sa upravuje prietok do a zo systému tak, aby sa v zrieďovacom tuneli DT udržiavali žiadané hodnoty deliaceho a zrieďovacieho pomeru výfukového plynu. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií CO2 a hmotnostného prietoku paliva GFUEL na základe predpokladu uhlíkovej rovnováhy.
Neupravený výfukový plyn sa privádza z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT v dôsledku podtlaku, ktorý v zrieďovacom tuneli DT vytvára Venturiho trubica VN. Prietok plynu cez prenosovú trubicu TT závisí od výmeny hybnosti v zóne Venturiho trubice, a preto ho ovplyvňuje absolútna teplota plynu na výstupe z prenosovej trubice TT. V dôsledku toho nie je delenie výfukového plynu pre daný prietok tunelom konštantné a zrieďovací pomer pri nízkom zaťažení je mierne nižší ako pri vysokom zaťažení. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukového plynu EGA. Zrieďovací pomer sa vypočíta z takto nameraných hodnôt.
Neupravený výfukový plyn sa privádza pomocou deliča prietoku obsahujúceho sady clôn alebo Venturiho trubice z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Prvá sada clôn alebo Venturiho trubica (FD1) je umiestnená vo výfukovej rúre EP, druhá (FD2) v prenosovej trubici TT. Okrem toho sú kvôli udržiavaniu konštantného delenia výfukového plynu potrebné dva regulačné ventily tlaku (PCV1 a PCV2). Konštantné delenie výfukového plynu sa udržiava reguláciou spätného tlaku vo výfukovej rúre EP a tlaku v zrieďovacom tuneli DT. PCV1 je umiestnený vo výfukovej rúre EP po prúde za vzorkovacou sondou SP, PCV2 medzi vysokotlakovým dúchadlom PB a zrieďovacím tunelom DT. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukového plynu EGA. Sú potrebné pre kontrolu delenia výfukového plynu a môžu sa využívať na prestavenie PCV1 a PCV2 kvôli dosiahnutiu presnej regulácie delenia. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií stopovacieho plynu.
Neupravený výfukový plyn sa privádza pomocou deliča prietoku FD3 obsahujúceho niekoľko trubíc s rovnakými rozmermi (rovnaký priemer, dĺžka a polomer ohybu) z výfukovej rúry EP cez prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Delič prietoku FD3 je inštalovaný vo výfukovej rúre EP. Výfukový plyn prúdiaci jednou z trubíc deliča prietoku sa privádza do zrieďovacieho tunela DT, výfukový plyn prúdiaci ostatnými trubicami prechádza cez tlmiacu komoru DC. Delenie výfukového plynu je takto určené celkovým počtom trubíc. Regulácia konštantného delenia si vyžaduje, aby bol medzi tlmiacou komorou DC a výstupom prenosovej trubice TT nulový tlakový rozdiel. Hodnota rozdielu tlakov sa meria diferenciálnym tlakovým prevodníkom DPT. Nulová hodnota rozdielu tlakov sa dosahuje vtláčaním čerstvého vzduchu do zrieďovacieho tunela v mieste výstupu z prenosovej trubice TT. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukového plynu EGA. Sú potrebné pre kontrolu delenia výfukového plynu a môžu sa využívať pri regulácii prietoku vtláčania čerstvého vzduchu na dosiahnutie presnej regulácie delenia. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií stopovacieho plynu.
Neupravený výfukový plyn sa privádza z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Celkový prietok tunelom sa nastavuje pomocou regulátora prietoku FC3 a vzorkovacieho čerpadla P, ktoré je súčasťou vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (PSS, pozri obrázok 18). Prietok zrieďovacieho vzduchu sa reguluje regulátorom prietoku FC2, ktorý môže používať GEXHW, GAIRW alebo GFUEL ako riadiace signály požadovanej hodnoty delenia výfukového plynu. Prietok vzorky do zrieďovacieho tunela DT je rozdiel celkového prietoku a prietoku zrieďovacieho vzduchu. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok sa meria prístrojom na meranie prietoku FM3, ktorý je súčasťou vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (pozri obrázok 21). Zrieďovací pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.
Neupravený výfukový plyn sa privádza z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Delenie výfukového plynu a prietok do zrieďovacieho tunela DT reguluje regulátor prietoku FC2, pomocou ktorého sa príslušným spôsobom nastavujú prietoky (alebo rýchlosti) cez vysokotlakové dúchadlo PB a sacie dúchadlo SB. Je to umožnené tým, že vzorka, ktorú odoberá vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok, sa vracia do zrieďovacieho tunela DT. Hmotnostné prietoky GEXHW, GAIRW alebo GFUEL sa môžu používať ako riadiace signály regulátora prietoku FC2. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria pomocou prístroja na meranie prietoku FM1, celkový prietok sa meria prístrojom na meranie prietoku FM2. Zrieďovací pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.
2.2.1. Komponenty znázornené na obrázkoch 11 až 19
EP Výfuková rúra
Výfuková rúra môže byť izolovaná. Kvôli zmenšeniu tepelnej zotrvačnosti výfukovej rúry sa odporúča, aby bol pomer hrúbky jej steny k jej priemeru 0,015 alebo menší. Použitie pružných úsekov musí byť obmedzené hodnotou pomeru dĺžky k priemeru 12 alebo menšou. Počet ohybov sa minimalizuje kvôli zmenšeniu zotrvačného usádzania. Ak je súčasťou systému tlmič skúšobného stanoviska, tento tlmič môže byť tiež izolovaný.
V prípade izokinetického systému nesmú byť na úseku výfukovej rúry dlhom najmenej 6 priemerov rúry pred a 3 priemery rúry za špičkou sondy žiadne kolená, ohyby ani náhle zmeny priemeru. Rýchlosť výfukového plynu v zóne odberu vzoriek musí byť vyššia než 10 m/s okrem režimu voľnobehu. Kolísanie tlaku výfukového plynu nesmie prekročiť v priemere ± 500 Pa. Žiadne kroky podniknuté na zníženie kolísania tlaku, ktoré idú nad rámec použitia výfukového systému podvozkového typu (vrátane tlmiča a zariadení na dodatočnú úpravu výfukového plynu) nesmú zmeniť výkon motora, ani spôsobiť usádzanie tuhých znečisťujúcich látok.
V prípade systémov bez izokinetickej sondy sa odporúča, aby bol na výfukovej rúre rovný úsek s dĺžkou 6 priemerov rúry pred a 3 priemery rúry za špičkou sondy.
SP Vzorkovacia sonda (obrázky 10, 14, 15, 16, 18, 19)
Minimálny vnútorný priemer musí byť 4 mm. Pomer priemeru výfukovej rúry k priemeru sondy musí byť rovný minimálne 4. Sonda musí mať tvar otvorenej trubice s otvorom smerujúcim proti prúdu výfukového plynu a musí byť inštalovaná v osi výfukovej rúry, alebo to musí byť sonda s viacerými otvormi opísaná vo vysvetlivke skratky SP v bode 1.2.1. a znázornená na obrázku 5.
ISP Izokinetická vzorkovacia sonda (obrázky 11, 12)
Izokinetická vzorkovacia sonda musí byť inštalovaná čelom proti prúdu výfukového plynu v osi výfukovej rúry a v tom úseku výfukovej rúry EP, v ktorom sú splnené prietokové podmienky. Musí byť konštruovaná tak, aby poskytovala proporcionálne vzorky neupraveného výfukového plynu. Minimálny vnútorný priemer sondy musí byť 12 mm.
Na zabezpečenie izokinetického delenia výfukového plynu udržiavaním nulovej hodnoty rozdielu tlakov medzi výfukovou rúrou EP a izokinetickou vzorkovacou sondou ISP je potrebný regulačný systém. V týchto podmienkach sú rýchlosti prúdenia výfukového plynu vo výfukovej rúre EP a v izokinetickej vzorkovacej sonde ISP zhodné a hmotnostný prietok cez ISP je konštantnou časťou prietoku výfukového plynu. Izokinetická vzorkovacia sonda ISP musí byť pripojená k diferenciálnemu tlakovému prevodníku DPT. Reguláciu, ktorou sa zabezpečuje nulová hodnota rozdielu tlakov medzi výfukovou rúrou EP a izikonetickou vzorkovacou sondou ISP, vykonáva regulátor prietoku FC1.
FD1, FD2 Delič prietoku (obrázok 16)
Jedna sada clôn alebo jedna Venturiho trubica je inštalovaná vo výfukovej rúre EP a druhá v prenosovej trubici TT. Pomocou nich sa zabezpečujú proporcionálne vzorky neupraveného výfukového plynu. Na zabezpečenie proporcionálneho delenia na základe regulácie tlakov vo výfukovej rúre EP a v zrieďovacom tuneli DT je potrebný regulačný systém pozostávajúci z dvoch regulačných ventilov tlaku PCV1 a PCV2.
FD3 Delič prietoku (obrázok 17)
Do výfukovej rúry EP je inštalovaná sada trubíc (viactrubicový blok), ktorou sa zabezpečujú proporcionálne vzorky neupraveného výfukového plynu. Jednou z trubíc sa výfukový plyn privádza do zrieďovacieho tunela DT, kým z ostatných trubíc výfukový plyn vystupuje do tlmiacej komory DC. Trubice musia mať rovnaké rozmery (rovnaký priemer, dĺžku a polomer ohybu), takže rozdelenie výfukového plynu závisí od celkového počtu trubíc. Na zabezpečenie proporcionálneho delenia výfukového plynu udržiavaním nulovej hodnoty rozdielu tlakov medzi výstupom z viactrubicového bloku do tlmiacej komory DC a výstupom z prenosovej trubice TT je potrebný regulačný systém. V týchto podmienkach sú rýchlosti prúdenia výfukového plynu vo výfukovej rúre a v deliči prietoku FD3 proporcionálne (úmerné) a prietok prenosovou trubicou TT je konštantnou časťou prietoku výfukového plynu. Tieto dve miesta musia byť pripojené k diferenciálnemu tlakovému prevodníku DPT. Reguláciu, ktorou sa zabezpečuje nulová hodnota rozdielu tlakov, vykonáva regulátor prietoku FC1.
EGA Analyzátor výfukového plynu (obrázky 13, 14, 15, 16, 17)
Je možné používať analyzátory CO2 a NOx (v prípade metódy uhlíkovej rovnováhy iba analyzátor CO2). Analyzátory sa musia kalibrovať tak, ako analyzátory používané pri meraní koncentrácií emisií plynných znečisťujúcich látok. Na určenie rozdielov koncentrácií je možné používať jeden alebo viac analyzátorov. Meracie systémy musia mať takú presnosť, aby bola presnosť GEDFW,i v rozmedzí ± 4 %.
TT Prenosová trubica (obrázky 11 až 19)
Prenosová trubica musí:
— |
byť čo najkratšia s dĺžkou maximálne 5 m, |
— |
mať rovnaký alebo väčší priemer ako je priemer sondy, ale maximálne 25 mm, |
— |
končiť v osi zrieďovacieho tunela a smerovať po prúde. |
Ak je trubica dlhá maximálne 1, musí by izolovaná materiálom s maximálnou tepelnou vodivosťou 0,05 W/m2K, pričom radiálna hrúbka izolácie musí zodpovedať priemeru sondy. Ak je trubica dlhšia než 1 meter, musí byť izolovaná a vyhrievaná na minimálnu teplotu steny 523 K (250 °C).
DPT Diferenciálny tlakový prevodník (obrázky 11, 12, 17)
Diferenciálny tlakový prevodník musí mať rozsah ± 500 Pa alebo menej.
FC1 Regulátor prietoku (obrázky 11, 12, 17)
U izokinetických systémov (obrázky 11, 12) je regulátor prietoku potrebný na udržiavanie nulovej hodnoty rozdielu tlakov medzi výfukovou rúrou EP a izokinetickou vzorkovacou sondou ISP. Nastavovať je možné:
a) |
reguláciou otáčok alebo prietoku sacieho dúchadla SB a udržiavaním konštantných otáčok, alebo prietoku vysokotlakového dúchadla PB v priebehu každého režimu (obrázok 11), alebo |
b) |
nastavením konštantného hmotnostného prietoku zriedeného plynu na sacom dúchadle SB a reguláciou prietoku cez vysokotlakové dúchadlo, a teda aj prietoku vzorky výfukového plynu v oblasti na konci prenosovej trubice TT (obrázok 12). |
V prípade systému s reguláciou tlaku nesmie zostatková chyba v regulačnej slučke prekročiť ± 3 Pa. Kolísanie tlaku v zrieďovacom tuneli nesmie prekročiť v priemere ± 250 Pa.
U viactrubicového systému (obrázok 17) je regulátor prietoku potrebný na zabezpečenie proporcionálneho delenia výfukového plynu tým, že udržiava nulovú hodnotu rozdielu tlakov medzi výstupom z viactrubicového bloku a výstupom z prenosovej trubice TT. Nastavuje sa reguláciou prietoku vtláčania čerstvého vzduchu do zrieďovacieho tunela DT na výstupe z prenosovej trubice TT.
PCV1, PCV2 Regulačný ventil tlaku (obrázok 16)
V systéme s dvojicou Venturiho trubíc/dvojicou clôn sú potrebné dva regulačné ventily tlaku. Zabezpečujú proporcionálne delenie prietoku reguláciou spätného tlaku vo výfukovej rúre EP a tlaku v zrieďovacom tuneli DT. Ventily sa umiestnia vo výfukovej rúre v smere prúdu za vzorkovacou sondou, resp. medzi vysokotlakovým dúchadlom PB a zrieďovacím tunelom DT.
DC Tlmiaca komora (obrázok 17)
Tlmiaca komora sa inštaluje na výstupe z viactrubicového bloku. Jej úlohou je minimalizovať kolísanie tlaku vo výfukovej rúre EP.
VN Venturiho trubica (obrázok 15)
Venturiho trubica je inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT, kde vytvára podtlak v oblasti výstupu z prenosovej trubice TT. Prietok výfukového plynu cez prenosovú trubicu TT je určený výmenou hybnosti v zóne Venturiho trubice a v podstate je úmerný prietoku vysokotlakového dúchadla PB, čo vedie ku konštantnej hodnote zrieďovacieho pomeru. Pretože výmenu hybnosti ovplyvňuje teplota na výstupe z prenosovej trubice TT a rozdiel tlakov medzi výfukovou rúrou EP a zrieďovacím tunelom DT, skutočná hodnota zrieďovacieho pomeru pri nízkom zaťažení je mierne nižšia než pri vysokom zaťažení.
FC2 Regulátor prietoku (obrázky 13, 14, 18, 19, voliteľný)
Regulátor prietoku sa môže používať na reguláciu prietoku cez vysokotlakové dúchadlo PB a/alebo sacie dúchadlo SB. Môže byť pripojený k signálom prietoku výfukového plynu, nasávaného vzduchu, alebo paliva a/alebo k diferenciálnym signálom CO2 alebo NOx. Ak sa používa zdroj tlakového vzduchu (obrázok 18), regulátorom FC2 sa priamo reguluje prietok vzduchu.
FM1 Zariadenie na meranie prietoku (obrázky 11, 12, 18, 19)
Merač prietoku plynu alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok zrieďovacieho vzduchu. FM1 je voliteľný, ak je vysokotlakové dúchadlo PB kalibrované na meranie prietoku.
FM2 Zariadenie na meranie prietoku (obrázok 19)
Merač prietoku plynu alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok zriedeného výfukového plynu. FM2 je voliteľný, ak je sacie dúchadlo SB kalibrované na meranie prietoku.
PB Vysokotlakové dúchadlo (obrázky 11, 12, 13, 14, 15, 16, 19)
Kvôli regulácii prietoku zrieďovacieho vzduchu môže byť PB pripojené k regulátorom prietoku FC1 alebo FC2. PB nie je potrebné, ak sa používa škrtiaca klapka. Ak je PB vhodne kalibrované, možno ho používať na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu.
SB Sacie dúchadlo (obrázky 11, 12, 13, 16, 17, 19)
Používa sa iba v systéme s odberom časti vzorky. Ak je SB vhodné kalibrované, možno ho používať na meranie prietoku zriedeného výfukového plynu.
DAF Filter zrieďovacieho vzduchu (obrázky 11 až 19)
Kvôli odstráneniu uhľovodíkov pozadia sa odporúča filtrovať zrieďovací vzduch a prepierať ho cez aktívne uhlie. Na žiadosť výrobcu motora sa zrieďovací vzduch vzorkuje v súlade s najlepšou technickou praxou kvôli určeniu úrovne tuhých znečisťujúcich látok na pozadí, ktorú je potom možné odčítať od hodnôt nameraných v zriedenom výfukovom plyne.
DT Zrieďovací tunel (obrázky 11 až 19)
Zrieďovací tunel:
— |
musí mať dostatočnú dĺžku, aby umožnil úplné premiešanie výfukového plynu so zrieďovacím vzduchom v podmienkach turbulentného prúdenia; |
— |
musí byť zostrojený z nehrdzavejúcej ocele s:
|
— |
musí mať priemer najmenej 75 mm v prípade typu s odberom časti vzorky; |
— |
v prípade typu s odberom celej vzorky sa odporúča priemer najmenej 25 mm; |
— |
môže byť ohrievaný na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predhrievaním zrieďovacím vzduchom za predpokladu, že teplota vzduchu pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 °C); |
— |
môže byť izolovaný. |
Výfukový plyn z motora sa musí dôkladne premiešavať so zrieďovacím vzduchom. V systémoch s odberom časti vzorky sa po spustení do činnosti musí kontrolovať kvalita miešania pomocou profilu CO2 tunela pri bežiacom motore (najmenej štyri od seba rovnako vzdialené meracie miesta). Ak je to potrebné, možno používať zmiešavaciu clonu.
Poznámka: Ak je teplota okolia v blízkosti zrieďovacieho tunela nižšia než 293 K (20 °C), musia sa prijať preventívne opatrenia proti stratám tuhých znečisťujúcich látok na chladných stenách zrieďovacieho tunela. Preto sa odporúča vyhrievať a/alebo izolovať tunel tak, aby sa udržiaval v rámci vyššie uvedených limitov.
Pri vysokých hodnotách zaťaženia motora sa tunel môže chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako je cirkulačný ventilátor dovtedy, kým teplota chladiaceho média neklesne pod 293 K (20 °C).
HE Výmenník tepla (obrázky 16, 17)
Výmenník tepla musí mať dostatočný výkon na to, aby udržiaval teplotu na vstupe do sacieho dúchadla SB v rozmedzí ±11 K od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky.
2.3. Systém riedenia plného prietoku
Na obrázku 20 je znázornený zrieďovací systém, ktorý je založený na zrieďovaní celého množstva výfukového plynu a využíva koncepciu CVS (odber vzoriek s konštantným objemom). Musí sa merať celý objem zmesi výfukového plynu a zrieďovacieho vzduchu. Je možné používať systém s objemovým čerpadlom PDP alebo systém Venturiho trubice s kritickým prietokom CFV.
Kvôli následnému záchytu tuhých znečisťujúcich látok sa vzorka zriedeného výfukového plynu nechá prejsť do vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (bod 2.4, obrázky 21 a 22). Ak sa to deje priamo, proces sa nazýva jednoduché zrieďovanie. Ak sa vzorka zriedi ešte raz v sekundárnom zrieďovacom tuneli, proces sa nazýva dvojité zrieďovanie. Tento proces je užitočný v prípade, že po jednoduchom zriedení nie je možné splniť požiadavku na čelnú teplotu filtra. Hoci systém s dvojitým zrieďovaním je systém riedenia časti prietoku, je popísaný v bode 2.4 na obrázku 22 ako modifikácia vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok, pretože zdieľa väčšinu svojich dielov s typickým vzorkovacím systémom tuhých znečisťujúcich látok.
Celé množstvo neupraveného výfukového plynu sa v zrieďovacom tuneli DT zmiešava so zrieďovacím vzduchom. Prietok zriedeného výfukového plynu sa meria buď objemovým čerpadlom PDP alebo pomocou Venturiho trubice s kritickým prietokom CFV. Kvôli proporcionálnemu vzorkovaniu tuhých znečisťujúcich látok a kvôli určeniu prietoku sa môže použiť výmenník tepla HE alebo blok elektronickej kompenzácie prietoku EFC. Keďže určovanie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok je založené na celkovom pretečenom množstve zriedeného výfukového plynu, nie je potrebné vypočítať zrieďovací pomer.
2.3.1. Komponenty znázornené na obrázku 20
EP Výfuková rúra
Dĺžka výfukovej rúry od výstupu výfukového potrubia z motora, výstupu preplňovacieho turbodúchadla alebo zariadenia na dodatočnú úpravu plynu nesmie prekročiť 10 m. Ak je výfuková rúra za výstupom výfukového potrubia z motora, výstupom preplňovacieho turbodúchadla alebo zariadenia na dodatočnú úpravu plynu dlhšia ako 4 m, izoluje sa celé potrubie presahujúce dĺžku 4 m okrem merača hodnôt dymu inštalovaného do potrubia, ak sa používa. Izolácia musí mať radiálnu hrúbku najmenej 25 mm. Tepelná vodivosť izolačného materiálu musí mať hodnotu najviac 0,1 W/mK meranú pri 673 K (400 °C). Kvôli zmenšeniu tepelnej zotrvačnosti výfukovej rúry sa odporúča, aby bol pomer hrúbky jej steny k jej priemeru maximálne 0,015. Použitie pružných úsekov je obmedzené pomerom dĺžky k priemeru s maximálnou hodnotou 12.
PDP Objemové čerpadlo
Objemové čerpadlo meria celkové pretečené množstvo zriedeného výfukového plynu z počtu otáčok a z objemu čerpadla. Objemové čerpadlo ani systém prívodu zrieďovacieho vzduchu nesmú umelo znižovať protitlak výfukového systému. Statický protitlak výfukového plynu meraný pri pracujúcom objemovom čerpadle, musí zostávať v rozmedzí ± 1,5 kPa statického tlaku meraného bez pripojenia k objemovému čerpadlu pri rovnakých otáčkach a rovnakom zaťažení motora. Ak sa nepoužíva systém kompenzácie prietoku, teplota plynnej zmesi bezprostredne pred objemovým čerpadlom musí byť v rozmedzí ± 6 K od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky. Systém kompenzácie prietoku je možné používať len vtedy, keď teplota na vstupe do objemového čerpadla neprekročí 323 K (50 °C).
CFV Venturiho trubica s kritickým prietokom
Systémom CFV sa meria celkové pretečené množstvo zriedeného výfukového plynu na princípe udržiavania prietoku v podmienkach upchania (kritický prietok). Statický protitlak výfukového plynu meraný pri pracujúcej CFV musí zostávať v rozmedzí ± 1,5 kPa od statického tlaku meraného bez pripojenia k systému CFV pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora. Ak sa nepoužíva systém kompenzácie prietoku, teplota plynnej zmesi bezprostredne pred systémom CFV musí byť v rozmedzí ± 11 od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky.
HE výmenník tepla (voliteľný, iba ak sa používa systém elektronickej kompenzácie prietoku EFC)
Výmenník tepla musí mať dostatočný výkon na to, aby udržiaval teplotu v rámci vyššie požadovaných limitov.
EFC Systém elektronickej kompenzácie prietoku (voliteľný, iba ak sa používa výmenník tepla)
Ak sa teplota na vstupe do objemového čerpadla PDP alebo systému Venturiho trubice s kritickým prietokom CFV neudržiava v rámci vyššie uvedených limitov, je potrebné používať systém kompenzácie prietoku na priebežné meranie prietoku a na reguláciu proporcionálneho vzorkovania vo vzorkovacom systéme tuhých znečisťujúcich látok. Na tento účel sa kvôli príslušnej korekcii prietoku vzorky cez filtre tuhých znečisťujúcich látok vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (pozri bod 2.4, obrázky 21, 22) používajú priebežne merané signály prietoku.
DT Zrieďovací tunel
Zrieďovací tunel:
— |
musí mať dostatočne malý priemer na to, aby vyvolával turbulentné prúdenie (Reynoldsovo číslo väčšie než 4 000) a dostatočnú dĺžku na to, aby umožnil úplné premiešanie výfukového plynu so zrieďovacím vzduchom; je možné používať zmiešavaciu clonu, |
— |
v systéme s jednoduchým zrieďovaním musí mať priemer najmenej 460 mm, |
— |
v systéme s dvojitým zrieďovaním musí mať priemer najmenej 210 mm, |
— |
môže byť izolovaný. |
Výfukový plyn z motora musí byť v mieste, v ktorom sa privádza do zrieďovacieho tunela, nasmerovaný v smere prúdenia a dôkladne premiešaný.
Pri použití systému s jednoduchým zrieďovaním sa vzorka prenáša zo zrieďovacieho tunela do vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (bod 2.4, obrázok 21). Prietokový výkon PDP alebo systému CFV musí byť dostatočný na to, aby udržiaval teplotu zriedeného výfukového plynu bezprostredne pred primárnym filtrom tuhých znečisťujúcich látok na hodnote nižšej alebo rovnej 325 K (52° C).
Pri použití systému s dvojitým zrieďovaním sa vzorka prenáša zo zrieďovacieho tunela do sekundárneho zrieďovacieho tunela, v ktorom sa ďalej zriedi a potom prechádza cez vzorkovacie filtre (bod 2.4, obrázok 22). Prietokový výkon objemového čerpadla PDP alebo systému Venturiho trubice s kritickým prietokom CFV musí byť dostatočný na to, aby udržiaval teplotu prúdu zriedeného výfukového plynu v zrieďovacom tuneli v zóne vzorkovania na hodnote nižšej alebo rovnej 464 K (191° C). Sekundárny zrieďovací systém musí poskytovať dostatočne veľké množstvo sekundárneho zrieďovacieho vzduchu na to, aby udržiaval teplotu prúdu dvojnásobne zriedeného výfukového plynu bezprostredne pred primárnym filtrom tuhých znečisťujúcich látok na hodnote nižšej alebo rovnej 325 K (52° C).
DAF Filter zrieďovacieho vzduchu
Kvôli odstráneniu uhľovodíkov pozadia sa odporúča filtrovať zrieďovací vzduch a prepierať ho cez aktívne uhlie. Na žiadosť výrobcu motora sa zrieďovací vzduch musí vzorkovať v súlade s dobrou inžinierskou praxou kvôli určeniu úrovne tuhých znečisťujúcich látok na pozadí, ktorú je potom možné odčítať od hodnôt nameraných v zriedenom výfukovom plyne.
PSP Vzorkovacia sonda tuhých znečisťujúcich látok
Sonda je prívodným úsekom PTT a:
— |
musí byť inštalovaná čelom proti prúdu v mieste, v ktorom sú už zrieďovací vzduch a výfukový plyn dobre zmiešané, t.j. v osi zrieďovacieho tunela približne 10 priemerov tunela po prúde od miesta, kde výfukový plyn vstupuje do zrieďovacieho tunela; |
— |
musí mať minimálny vnútorný priemer 12 mm; |
— |
môže byť ohrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predhrievaním zrieďovacím vzduchom za predpokladu, že teplota vzduchu pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 °C); |
— |
môže byť izolovaná. |
2.4. Vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok
Vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok je potrebný na zachytávanie tuhých znečisťujúcich látok na filtri tuhých znečisťujúcich látok. V prípade systému riedenia časti prietoku a s odberom celej vzorky, v ktorom celá vzorka zriedeného výfukového plynu prechádza cez filtre, tvoria systémy zrieďovania (bod 2.2, obrázky 14, 18) a vzorkovania obvykle integrálny blok. V prípade systému riedenia časti prietoku a s odberom časti vzorky alebo v prípade systému plného prietoku, v ktorom cez filtre prechádza iba časť zriedeného výfukového plynu, tvoria systémy zrieďovania (bod 2.2, obrázky 11, 12, 13, 15, 16, 17, 19; bod 2.3, obrázok 20) a vzorkovania rôzne jednotky.
V tejto smernici sa systém dvojitého zrieďovania (obrázok 22) systému riedenia plného prietoku považuje za osobitnú modifikáciu typického vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok znázorneného na obrázku 21. Do systému s dvojitým zrieďovaním patria všetky dôležité diely vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok, ako sú držiaky filtrov a vzorkovacie čerpadlo a okrem toho.
Kvôli zabráneniu akémukoľvek dopadu na regulačné slučky sa odporúča, aby vzorkovacie čerpadlo bežalo počas celého skúšobného postupu. V prípade jednofiltrovej metódy sa používa obtokový systém, ktorý umožní, aby vzorka prechádzala cez vzorkovacie filtre v potrebných časových intervaloch. Veľkosť rušiacich účinkov prepínacieho postupu na regulačné slučky sa musí minimalizovať.
Vzorka zriedeného výfukového plynu sa odoberá pomocou vzorkovacieho čerpadla P zo zrieďovacieho tunela DT systému riedenia časti prietoku alebo systému riedenia plného prietoku cez vzorkovaciu sondu tuhých znečisťujúcich látok PSP a prenosovú trubicu tuhých znečisťujúcich látok PTT. Vzorka prechádza cez držiak (držiaky) filtrov FH, ktorý obsahuje vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok. Prietok vzorky reguluje regulátor prietoku FC3. Ak sa používa systém elektronickej kompenzácie prietoku EFC (pozri obrázok 20), prietok zriedeného výfukového plynu sa používa ako riadiaci signál žiadanej hodnoty pre FC3.
Vzorka zriedeného výfukového plynu sa prenáša zo zrieďovacieho tunela DT systému riedenia plného prietoku cez vzorkovaciu sondu tuhých znečisťujúcich látok PSP a prenosovú trubicu tuhých znečisťujúcich látok PTT do sekundárneho zrieďovacieho tunela SDT, kde sa ešte raz zriedi. Potom vzorka prechádza cez držiak (držiaky) filtrov FH, ktorý obsahuje vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok. Prietok zrieďovacieho vzduchu je obvykle konštantný, kým prietok vzorky reguluje regulátor prietoku FC3. Ak sa používa systém elektronickej kompenzácie prietoku EFC (pozri obrázok 20), celkové pretečené množstvo zriedeného výfukového plynu sa používa ako riadiaci signál žiadanej hodnoty pre FC3.
2.4.1. Komponenty znázornené na obrázkoch 21 a 22
PTT Prenosová trubica tuhých znečisťujúcich látok (obrázky 21, 22)
Prenosová trubica tuhých znečisťujúcich látok nesmie byť dlhšia než 1 020 mm a vždy, keď je to možné, musí sa jej dĺžka minimalizovať. Kde je to možné (t.j. v systémoch riedenie časti prietoku a s odberom časti vzorky a v systémoch riedenia plného prietoku), musí sa do dĺžky PTT zahrnúť aj dĺžka vzorkovacích sond (SP, ISP, PSP, pozri body 2.2 a 2.3).
Tieto rozmery sú platné pre:
— |
systém riedenia časti prietoku a odberom časti vzorky a pre systém plného prietoku s jednoduchým zrieďovaním od špičky sondy (SP, ISP, PSP) po držiak filtrov; |
— |
systém riedenia časti prietoku a odberom celej vzorkyod konca zrieďovacieho tunela po držiak filtrov; |
— |
systém plného prietoku s dvojitým zrieďovanímod špičky sondy (PSP) po sekundárny zrieďovací tunel. |
Prenosová trubica:
— |
môže byť ohrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predhrievaním zrieďovacím vzduchom za predpokladu, že teplota vzduchu pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 °C); |
— |
môže byť izolovaná. |
SDT Sekundárny zrieďovací tunel (obrázok 22)
Sekundárny zrieďovací tunel by mal mať minimálny priemer 75 mm a mal by byť dostatočne dlhý na to, aby sa v ňom druhýkrát riedená vzorka zdržala najmenej 0,25 sekundy. Držiak primárneho filtra FH sa umiestni do vzdialenosti 300 mm od výstupu zo sekundárneho zrieďovacieho tunela SDT.
Sekundárny zrieďovací tunel:
— |
môže byť ohrievaný na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predhrievaním zrieďovacím vzduchom za predpokladu, že teplota vzduchu pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 °C); |
— |
môže byť izolovaný. |
FH Držiak (držiaky) filtrov (obrázky 21, 22)
Na uchytenie primárneho a záložného filtra sa môže použiť jedno filtrové puzdro alebo samostatné filtrové puzdrá. Musia byť splnené požiadavky prílohy III dodatku 4 bodu 4.1.3.
Držiak (držiaky) filtrov:
— |
môže byť ohrievaný na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predhrievaním zrieďovacím vzduchom za predpokladu, že teplota vzduchu pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 °C); |
— |
môže byť izolovaný. |
P Vzorkovacie čerpadlo (obrázky 21, 22)
Ak sa prietok nekoriguje pomocou FC3, vzorkovacie čerpadlo tuhých znečisťujúcich látok sa umiestni v dostatočnej vzdialenosti od tunela na to, aby sa teplota plynu na vstupe udržiavala na konštantnej hodnote (± 3 K).
DP Čerpadlo zrieďovacieho vzduchu (obrázok 22)
Ak sa zrieďovací vzduch nepredhrieva, čerpadlo zrieďovacieho vzduchu sa umiestni tak, aby bol dodávaný sekundárny zrieďovací vzduch s teplotou 298 K ± 5 K (25 °C ± 5 °C).
FC3 Regulátor prietoku (obrázky 21, 22)
Ak nie je k dispozícii žiadny iný prostriedok, kvôli kompenzácii prietoku vzorky tuhých znečisťujúcich látok vzhľadom na kolísanie teploty a protitlaku po trase vzorky sa použije regulátor prietoku. Regulátor prietoku je potrebný vtedy, keď sa používa systém elektronickej kompenzácie prietoku EFC (pozri obrázok 20).
FM3 Zariadenie na meranie prietoku (obrázky 21, 22)
Ak sa nepoužíva korekcia prietoku pomocou FC3, merač prietoku plynu alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok vzoriek tuhých znečisťujúcich látok sa umiestni v dostatočnej vzdialenosti od vzorkovacieho čerpadla P tak, aby teplota plynu na vstupe zostávala konštantná (± 3 K).
FM4 Zariadenie na meranie prietoku (obrázok 22)
Merač prietoku plynu alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok zrieďovacieho vzduchu sa umiestni tak, aby teplota plynu na vstupe zostávala na hodnote 298 K ± 5 K (25 °C ± 5 °C).
BV Guľový ventil (voliteľný)
Guľový ventil nesmie mať menší vnútorný priemer než je vnútorný priemer prenosovej trubice tuhých znečisťujúcich látok PTT a jeho doba prepnutia musí by kratšia než 0,5 sekundy.
Poznámka: Ak je teplota okolia v blízkosti PSP, PTT, SDT a FH nižšia než 293 K (20 °C), mali by sa prijať preventívne opatrenia proti stratám tuhých znečisťujúcich látok na chladných stenách týchto dielov. Preto sa odporúča vyhrievať a/alebo izolovať tieto diely v rámci limitov uvedených v príslušných opisoch. Tiež sa odporúča, aby čelná teplota filtra neklesla v priebehu odberu vzoriek pod 293 K (20 °C).
Pri vysokých hodnotách zaťaženia motora sa vyššie uvedené časti môžu chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako je cirkulačný ventilátor, dovtedy, kým teplota chladiaceho média neklesne pod 293 K (20 °C).
3. URČENIE HODNÔT DYMU
3.1. Úvod
Body 3.2 a 3.3 a obrázky 23 a 24 obsahujú podrobné opisy odporúčaných systémov s opacimetrom. Keďže rovnocenné výsledky je možné dosiahnuť rôznymi konfiguráciami, nie je potrebné presne sa pridržiavať obrázkov 23 a 24. Je možné používať ďalšie komponenty ako prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače, ktoré pomôžu získať ďalšie informácie a koordinovať funkcie systémov týchto komponentov. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na udržiavanie presnosti niektorých systémov, je možné vyradiť, ak sa ich vyradenie zakladá na najlepšej technickej praxi.
Princíp merania spočíva v tom, že svetlo prechádza cez úsek meraného dymu s určitou dĺžkou a časť dopadajúceho svetla, ktorá dosiahne prijímač sa využije na posúdenie tieniacich vlastností média. Meranie hodnôt dymu závisí od konštrukcie prístroja a možno ho vykonávať vo výfukovej rúre (plnoprietokový opacimeter inštalovaný do rúry), na konci výfukovej rúry (plnoprietokový opacimeter inštalovaný na konci rúry) alebo odberom vzoriek z výfukovej rúry (opacimeter s čiastočným prietokom). Kvôli určovaniu koeficientu absorpcie svetla zo signálu opacity musí výrobca prístroja poskytnúť údaj o dĺžke optickej dráhy prístroja.
3.2. Plnoprietokový opacimeter
Je možné používať dva všeobecné typy plnoprietokových opacimetrov (obrázok 23). Opacimetrom inštalovaným do výfukovej rúry sa meria opacita celého oblaku výfukového plynu vo výfukovej rúre. U tohto typu opacimetra je efektívna dĺžka optickej dráhy funkciou konštrukcie opacimetra.
Opacimetrom inštalovaným pri konci rúry sa meria opacita celého oblaku výfukového plynu pri jeho výstupe z výfukovej rúry. U tohto typu opacimetra je efektívna dĺžka optickej dráhy funkciou konštrukcie výfukovej rúry a vzdialenosti medzi koncom výfukovej rúry a opacimetrom.
3.2.1. Komponenty znázornené na obrázku 23
EP Výfuková rúra
V prípade opacimetra inštalovaného do výfukovej rúry sa do vzdialenosti 3 priemerov výfukovej rúry pred a za meracou zónou nesmie zmeniť priemer výfukovej rúry. Ak je priemer meracej zóny väčší než priemer výfukovej rúry, odporúča sa inštalovať pred meracou zónou rúru, ktorá sa postupne zbieha.
V prípade opacimetra inštalovaného pri konci výfukovej rúry musí mať koncový úsek výfukovej rúry s dĺžkou 0,6 m kruhový prierez a nesmú sa na ňom vyskytovať kolená ani ohyby. Koniec výfukovej rúry musí byť zrezaný v pravom uhle. Opacimeter sa namontuje oproti stredu oblaku výfukového plynu vo vzdialenosti do 25 mm ± 5 mm od konca výfukovej rúry.
OPL Dĺžka optickej dráhy
Je to dĺžka optickej dráhy medzi svetelným zdrojom opacimetra a prijímačom, ktorá je tienená dymom a v prípade potreby je korigovaná na nerovnomernosť spôsobenú gradientami hustoty a okrajovým efektom. Údaj o dĺžke optickej dráhy poskytne výrobca prístroja, pričom musí zohľadniť všetky opatrenia proti zanášaniu meracej optiky prístroja sadzami (napr. systém prečisťovacieho vzduchu). Ak hodnota dĺžky optickej dráhy nie je k dispozícii, určí sa v súlade s ISO DIS 11614, bod 11.6.5. Kvôli presnému určeniu dĺžky optickej dráhy je potrebná minimálna rýchlosť výfukového plynu 20 m/s.
LS Svetelný zdroj
Svetelným zdrojom musí byť žiarovka s teplotou farby v rozsahu 2 800 až 3 250 K alebo dióda vyžarujúca zelené svetlo (LED) so spektrálnou špičkou medzi 550 a 570 nm. Svetelný zdroj musí byť chránený proti zanášaniu sadzami takými prostriedkami, ktoré neovplyvňujú dĺžku optickej dráhy nad rámec špecifikácií výrobcu.
LD Detektor svetla
Detektorom musí byť fotónka alebo fotodióda (ak treba, s filtrom). V prípade, že svetelným zdrojom je žiarovka, prijímač musí mať odozvu na spektrálnu špičku podobnú fototopickej krivke ľudského oka (maximálna odozva) v rozsahu 550 až 570 nm, pričom menej než 4 % tejto maximálnej odozvy sú pod 430 nm a nad 680 nm. Detektor svetla musí byť chránený proti zanášaniu sadzami takými prostriedkami, ktoré neovplyvňujú dĺžku optickej dráhy nad rámec špecifikácií výrobcu.
CL Kolimačné šošovky
Vystupujúce svetlo sa musí kolimovať na zväzok lúčov s maximálnym priemerom 30 mm. Lúče v tomto svetelnom zväzku musia byť rovnobežné v rámci tolerancie 3 ° vzhľadom na optickú os.
T1 Snímač teploty (nepovinný)
V priebehu testu je možné sledovať teplotu výfukového plynu.
3.3. Opacimeter s čiastočným prietokom
V prípade opacimetra s čiastočným prietokom (obrázok 24) sa z výfukovej rúry odoberá reprezentatívna vzorka výfukového plynu a prenáša sa cez prenosovú trubicu do meracej komory. U tohto typu opacimetra je efektívna dĺžka optickej dráhy funkciou konštrukcie opacimetra. Doby odozvy uvedené v nasledujúcom bode platia pre minimálny prietok opacimetra, ktorý uvádza výrobca prístroja.
3.3.1. Komponenty znázornené na obrázku 24
EP Výfuková rúra
Výfuková rúra musí byť rovná v úseku najmenej 6 jej priemerov pred a 3 jej priemery za špičkou sondy vzhľadom na smer prúdu výfukového plynu.
SP Vzorkovacia sonda
Vzorkovacia sonda musí mať tvar otvorenej trubice s otvorom smerujúcim proti prúdu výfukového plynu a inštaluje sa v osi výfukovej rúry alebo v blízkosti tejto osi. Medzi sondou a stenou výfukovej rúry musí byť medzera široká najmenej 5 mm. Priemer sondy musí zabezpečovať odber reprezentatívnych vzoriek a dostatočný prietok opacimetrom.
TT Prenosová trubica
Prenosová trubica musí:
— |
byť čo najkratšia a zabezpečovať, aby teplota výfukového plynu na vstupe do meracej komory bola 373 K ± 30 K (100 °C ± 30 °C ), |
— |
mať teplotu steny s dostatočnou rezervou vyššiu než je teplota rosného bodu výfukového plynu, aby sa zabránilo kondenzácii, |
— |
mať po celej svojej dĺžke rovnaký priemer ako vzorkovacia sonda, |
— |
mať kratší čas odozvy než 0,05 s pri minimálnom prietoku prístroja určenom podľa prílohy III, dodatok 4, bod 5.2.4, |
— |
nesmie mať významný účinok na špičkovú hodnotu plynu. |
FM Zariadenie na meranie prietoku
Prístrojové vybavenie na meranie prietoku, ktorým sa zisťujú správne hodnoty prietoku do meracej komory. Výrobca prístroja stanoví minimálny a maximálny prietok tak, aby bola splnená požiadavka na čas odozvy prenosovej trubice TT a špecifikácie dĺžky optickej trasy. Zariadenie na meranie prietoku môže byť umiestnené blízko vzorkovacieho čerpadla P, ak sa používa.
MC Meracia komora
Meracia komora musí mať neodrážajúci vnútorný povrch alebo rovnocenné optické prostredie. Dopad rozptýleného svetla na detektor, spôsobený vnútornými odrazmi účinkov difúzie, sa musí znížiť na minimum.
Tlak plynu v meracej komore sa nesmie líšiť od atmosférického tlaku o viac než 0,75 kPa. V prípade, že to nie je možné kvôli konštrukcii, musia sa hodnoty zobrazené na opacimetri prepočítavať na atmosférický tlak.
Teplota steny meracej komory musí byť nastavená s toleranciou ± 5 K medzi 343 K (70 °C) a 373 K (100 °C ), ale v každom prípade musí byť s dostatočnou rezervou vyššia než teplota rosného bodu výfukového plynu, aby sa zabránilo kondenzácii. Meracia komora musí byť vybavená vhodnými zariadeniami na meranie teploty.
OPL Dĺžka optickej dráhy
Je to dĺžka optickej dráhy medzi svetelným zdrojom opacimetra a prijímačom, ktorá je tienená dymom a v prípade potreby je korigovaná na nerovnomernosť spôsobenú gradientami hustoty a okrajovým efektom. Údaj o dĺžke optickej dráhy musí predložiť výrobca prístroja, pričom musí zohľadniť všetky opatrenia proti zanášaniu meracej optiky prístroja sadzami (napr. systém prečisťovacieho vzduchu). Ak hodnota dĺžky optickej dráhy nie je k dispozícii, musí sa určiť v súlade s normou ISO IDS 11614, bod 11.6.5.
LS Svetelný zdroj
Svetelným zdrojom musí byť žiarovka s teplotou farby v rozsahu 2 800 až 3 250 K alebo dióda vyžarujúca zelené svetlo (LED) so spektrálnou špičkou medzi 550 a 570 nm. Svetelný zdroj musí byť chránený proti zanášaniu sadzami takými prostriedkami, ktoré neovplyvňujú dĺžku optickej dráhy nad rámec špecifikácií výrobcu.
LD Detektor svetla
Detektorom musí byť fotónka alebo fotodióda (ak treba, s filtrom). V prípade, že svetelným zdrojom je žiarovka, prijímač musí mať odozvu na spektrálnu špičku podobnú fototopickej krivke ľudského oka (maximálna odozva) v rozsahu 550 až 570 nm, pričom menej než 4 % tejto maximálnej odozvy sú pod 430 nm a nad 680 nm. Detektor svetla musí byť chránený proti zanášaniu sadzami takými prostriedkami, ktoré neovplyvňujú dĺžku optickej dráhy nad rámec špecifikácií výrobcu.
CL Kolimačné šošovky
Vystupujúce svetlo sa musí kolimovať na zväzok lúčov s maximálnym priemerom 30 mm. Lúče v tomto svetelnom zväzku musia byť rovnobežné v rámci tolerancie 3 ° vzhľadom na optickú os.
T1 Snímač teploty
Určený na sledovanie teploty výfukového plynu na vstupe do meracej komory.
P Vzorkovacie čerpadlo (voliteľné )
Vzorkovacie čerpadlo inštalované po prúde za meracou komorou je možné používať na zabezpečenie prechodu vzoriek plynu cez meraciu komoru.
PRÍLOHA VII
PRÍKLAD POSTUPU VÝPOČTU
1. SKÚŠKA ESC
1.1. Plynné emisie
Ďalej sú uvedené namerané údaje potrebné pre výpočet výsledkov v jednotlivých režimoch. V tomto príklade sa koncentrácie CO a NOx merali na suchom základe a koncentrácia uhľovodíkov HC na mokrom základe. Koncentrácia uhľovodíkov je vyjadrená v ekvivalente propánu (C3) a kvôli vyjadreniu v ekvivalente C1 sa musí vynásobiť 3. Postup výpočtu je zhodný aj pre ostatné režimy.
P (kW) |
Ta (K) |
Ha (g/kg) |
GEXH (kg) |
GAIRW (kg) |
GFUEL (kg) |
HC (ppm) |
CO (ppm) |
NOx (ppm) |
82,9 |
294,8 |
7,81 |
563,38 |
545,29 |
18,09 |
6,3 |
41,2 |
495 |
Výpočet faktora korekcie zo suchého základu na mokrý KW,r (príloha III, dodatok 1, bod 4.2):
a
Výpočet koncentrácií na mokrom základe:
Výpočet faktora korekcie koncentrácie NOx na vlhkosť KH,D (príloha III, dodatok 1, bod 4.3):
Výpočet hmotnostných prietokov emisií (príloha III, dodatok 1, bod 4.4):
Výpočet merných emisií (príloha III, dodatok 1, bod 4.5):
Nasledujúci príklad výpočtu platí pre koncentráciu CO; postup výpočtu je zhodný aj pre ostatné zložky.
Stredná hodnota hmotnostného prietoku emisií za celý skúšobný cyklus sa vypočíta tak, že sa hmotnostné prietoky emisií v jednotlivých režimoch vynásobia príslušnými váhovými faktormi uvedenými v prílohe III dodatku 1 bode 2.7.1 a sčítajú sa:
CO |
= |
|
|
= |
30,91 g/h |
Stredná hodnota výkonu motora za celý skúšobný cyklus sa vypočíta tak, že sa hodnoty výkonu motora v jednotlivých režimoch vynásobia príslušnými váhovými faktormi uvedenými v prílohe III dodatku 1 bode 2.7.1 a sčítajú sa:
|
= |
|
|
= |
60,006 kW |
Výpočet merných emisií NOx v náhodne zvolenom bode (príloha III, dodatok 1, bod 4.6.1):
Predpokladajme, že v náhodnom bode boli určené tieto hodnoty:
nZ |
= |
1 600 min-1 |
MZ |
= |
495 Nm |
NOx mass.Z |
= |
487,9 g/h (vypočítaný z predchádzajúcich vzorcov) |
P(n)Z |
= |
83 kW |
NOx,Z |
= |
487,9/83 = 5,878 g/kWh |
Určenie emisných hodnôt zo skúšobného cyklu (príloha III, dodatok 1, bod 4.6.2):
Predpokladajme, že hodnoty v štyroch obklopujúcich režimoch skúšky ESC sú takéto:
nRT |
nSU |
ER |
ES |
ET |
EU |
MR |
MS |
MT |
MU |
1 368 |
1 785 |
5,943 |
5,565 |
5,889 |
4,973 |
515 |
460 |
681 |
610 |
Porovnanie emisných hodnôt NOx (príloha III, dodatok 1, bod 4.6.3):
1.2. Emisie tuhých znečisťujúcich látok
Meranie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok je založené na princípe odberu vzoriek tuhých znečisťujúcich látok počas celého cyklu, pričom počas každého jednotlivého režimu sa určujú hmotnosti vzorky a prietoky (MSAM a GEDF). Výpočet GEDF závisí od použitého systému. V nasledujúcich príkladoch je použitý systém s meraním CO2 a metódou uhlíkovej rovnováhy a systém s meraním prietoku. Ak sa použije systém riedenia plného prietoku, GEDF sa priamo meria zariadením CVS.
Výpočet GEDF (príloha III, dodatok 1, body 5.2.3 a 5.2.4):
Predpokladajme, že ďalej sú uvedené údaje namerané v režime 4. Postup výpočtu je zhodný aj pre ostatné režimy.
GEXH (kg/h) |
GFUEL (kg/h) |
GDILW (kg/h) |
GTOTW (kg/h) |
CO2D (%) |
CO2A (%) |
334,02 |
10,76 |
5,4435 |
6,0 |
0,657 |
0,040 |
a) |
metóda uhlíkovej rovnováhy |
b) |
metóda merania prietoku |
Výpočet hmotnostného prietoku (príloha III, dodatok 1, bod 5.4):
Stredná hodnota GEDF za celý skúšobný cyklus sa vypočíta tak, že prietoky GEDFW v jednotlivých režimoch sa vynásobia príslušnými váhovými faktormi uvedenými v prílohe III dodatku 1 bode 2.7.1 a sčítajú sa. Celková hmotnosť vzorky MSAM sa vypočíta ako súčet prietokov vzoriek v jednotlivých režimoch.
|
= |
|
|
= |
3 604,6 kg/h |
|
= |
0,226 + 0,122 + 0,151 + 0,152 + 0,076 + 0,076 + 0,076 + 0,136 + 0,151 + 0,121 + 0,076 + 0,076 + 0,075 |
|
= |
1,515 kg |
Predpokladajme, že hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok na filtri je 2,5 mg; potom
Korekcia na pozadie (nepovinná operácia)
Predpokladajme, že bolo vykonané jedno meranie pozadia a namerali sa nasledujúce hodnoty. Výpočet zrieďovacieho faktora DF je zhodný s postupom uvedeným v bode 3.1 tejto prílohy a tu sa neuvádza.
Súčet DF |
= |
|
|
= |
0,923 |
Výpočet merných emisií (príloha III, dodatok 1, bod 5.5):
|
= |
|
|
= |
60,006 kW |
Výpočet merného váhového faktora (príloha III, dodatok 1, bod 5.6):
Predpokladajme hodnoty vypočítané pre vyššie uvedený režim 4, potom
Táto hodnota je z intervalu žiadanej hodnoty 0,10 ± 0,003.
2. SKÚŠKA ELR
Pretože filtrácia Besselovým filtrom predstavuje v európskych právnych predpisoch týkajúcich sa výfukových plynov úplne nový postup priemerovania, ďalej je vysvetlený pojem Besselovho filtra, uvedený príklad vytvorenia Besselovho algoritmu a príklad výpočtu konečnej hodnoty dymu. Konštanty Besselovho algoritmu závisia iba od konštrukcie opacimetra a vzorkovacej rýchlosti systému zberu údajov. Odporúča sa, aby výrobca opacimetra poskytol konečné hodnoty konštánt Besselovho filtra pre rôzne vzorkovacie rýchlosti a aby zákazník tieto konštanty používal pri vytváraní Besselovho algoritmu a výpočte hodnôt dymu.
2.1. Všeobecné poznámky k Besselovmu filtru
Neupravený signál opacity obvykle vykazuje v dôsledku vysokofrekvenčného skreslenia roztrasený priebeh. Kvôli odstráneniu vysokofrekvenčného skreslenia je počas skúšky ELR potrebné použiť Besselov filter. Samotný Besselov filter je rekurzívny dolnopriepustný filter druhého rádu, ktorý zaručuje najrýchlejší nárast signálu bez prekmitu.
Za predpokladu existencie oblaku výfukového plynu vo výfukovej rúre v reálnom čase poskytuje každý opacimeter oneskorený priebeh s rôznymi nameranými veľkosťami opacity. Oneskorenie a amplitúda nameraného priebehu opacity závisí v prvom rade od geometrie meracej komory opacimetra vrátane vzorkovacích potrubí výfukového plynu a od času potrebného na spracovanie signálu v elektronických obvodoch opacimetra. Hodnoty, ktorými sa charakterizujú tieto dva účinky, sa nazývajú čas fyzickej odozvy a čas elektrickej odozvy, čo predstavuje jednotlivý filter pre každý typ opacimetra.
Cieľom použitia Besselovho filtra je zabezpečiť jednotnú celkovú charakteristiku filtra pre celý systém opacimetra. Táto charakteristika pozostáva z:
— |
času fyzickej odozvy opacimetra (tp); |
— |
času elektrickej odozvy opacimetra (te); |
— |
času odozvy uplatňovaného Besselovho filtra (tF). |
Výsledný celkový čas odozvy systému tAver je vyjadrený vzorcom:
a musí byť rovnaká pre všetky druhy opacimetrov, aby poskytol rovnakú hodnotu dymu. Preto je potrebné vytvoriť Besselov filter takým spôsobom, že čas odozvy filtra (tF) spolu s časom fyzickej odozvy (tp) a časom elektrickej odozvy (te) jednotlivého opacimetra musí viesť k žiadanému celkovému času odozvy (tAver). Keďže tp a te sú dané hodnoty každého jednotlivého opacimetra a tAver je v tejto smernici definovaná ako rovná 1,0 s, tF je možné vypočítať takto:
Čas odozvy filtra tF je definovaný ako čas nábehu filtrovaného výstupného signálu od 10 % po 90 % jeho hodnoty po skokovej zmene vstupného signálu. Medzná frekvencia Besselovho filtra sa preto musí určiť iteráciou takým spôsobom, aby bol čas odozvy Besselovho filtra zhodný s požadovaným časom nábehu.
Na obrázku a sú znázornené priebehy skokového vstupného signálu a výstupného signálu filtrovaného Besselovým filtrom, ako aj čas odozvy Besselovho filtra (tF).
Tvorba algoritmu Besselovho filtra je viackrokový proces, ktorý si vyžaduje niekoľko iteračných cyklov. Ďalej je uvedený vývojový diagram postupu iterácie.
2.2. Výpočet Besselovho algoritmu
V tomto príklade sa v niekoľkých krokoch vytvorí Besselov algoritmus v súlade s vyššie uvedeným iteračným postupom, ktorý je založený na požiadavkách uvedených v prílohe III, dodatok 1, bod 6.1.
Predpokladá sa, že opacimeter a systém pre zber údajov majú tieto charakteristiky:
— |
čas fyzickej odozvy tp je 0,15 s; |
— |
čas elektrickej odozvy te je 0,05 s; |
— |
celkový čas odozvy tAver je 1,00 s (vymedzený v tejto smernici); |
— |
vzorkovacia rýchlosť je 150 Hz. |
Krok 1 Požadovaný čas odozvy Besselovho filtra tF:
Krok 2 Odhad medznej frekvencie a výpočet Besselových konštánt E, K pre prvú iteráciu:
fc |
= |
|
Δt |
= |
1/150 = 0,006667 s |
Ω |
= |
|
E |
= |
|
K |
= |
|
Z týchto hodnôt sa vytvorí Besselov algoritmus:
kde Si predstavuje hodnoty skokového vstupného signálu (buď „0“ alebo „1“) a Yi predstavuje filtrované hodnoty výstupného signálu.
Krok 3 Uplatňovanie Besselovho filtra na skokový signál na vstupe:
Čas odozvy Besselovho filtra tF je vymedzený ako čas nábehu filtrovaného výstupného signálu od 10 % po 90 % jeho hodnoty po skokovej zmene vstupného signálu. Na určenie časov dosiahnutia 10 % (t10) a 90 % (t90) hodnoty výstupného signálu sa musí na skokový signál na vstupe použiť Besselov filter s vyššie vypočítanými hodnotami fc, E a K.
V tabuľke B sú uvedené hodnoty indexu, časové okamihy a hodnoty skokového vstupného signálu a výsledné hodnoty filtrovaného výstupného signálu pre prvú a druhú iteráciu. Body susediace s hodnotami t10 a t20 sú vyznačené tučným písmom.
V tabuľke B sa pre prvú iteráciu hodnota 10 % nachádza medzi indexami číslo 30 a 31 a hodnota 90 % medzi indexami číslo 191 a 192. Na výpočet tF,iter sa určia presné hodnoty t10 a t90 lineárnou interpoláciou medzi susednými meracími bodmi takto:
kde outupper a outlower sú susedné body výstupného signálu filtrovaného Besselovým filtrom a tlower je čas susedného časového bodu vyznačeného v tabuľke B.
Krok 4 Čas odozvy filtra určená v prvom iteračnom cykle:
Krok 5 Odchýlka medzi požadovaným a vypočítaným časom odozvy filtra v prvom iteračnom cykle:
Krok 6 Kontrola plnenia iteračného kritéria:
Požaduje sa splnenie podmienky |Δ| ≤ 0,01. Keďže 0,081641 >0,01, iteračné kritérium nie je splnené a musí sa spustiť ďalší iteračný cyklus. Pre tento iteračný cyklus sa z hodnôt fC a Δ vypočíta nová hodnota medznej frekvencie takto:
Táto nová hodnota medznej frekvencie sa použije v druhom iteračnom cykle, ktorý sa začne znova krokom 2. Iterácia sa musí opakovať dovtedy, kým sa nesplní iteračné kritérium. Výsledné hodnoty z prvej a druhej iterácie sú zhrnuté v tabuľke A.
Tabuľka A
Hodnoty z prvej a druhej iterácie
Parameter |
1. iterácia |
2. iterácia |
|
fc |
(Hz) |
0,318152 |
0,344126 |
E |
(-) |
7,07948 E-5 |
8,272777 E-5 |
K |
(-) |
0,970783 |
0,968410 |
t10 |
(s) |
0,200945 |
0,185523 |
t90 |
(s) |
1,276147 |
1,179562 |
tF,iter |
(s) |
1,075202 |
0,994039 |
Δ |
(-) |
0,081641 |
0,006657 |
fc,new |
(Hz) |
0,344126 |
0,346417 |
Krok 7 Konečný tvar Besselovho algoritmu:
Po splnení iteračného kritéria sa podľa kroku 2 vypočítajú konečné hodnoty konštánt Besselovho filtra a konečný tvar Besselovho algoritmu. V tomto príklade bolo iteračné kritérium splnené po druhej iterácii (Δ= 0,006657 ≤ 0,01). Konečný tvar algoritmu sa následne použije na určenie priemerných hodnôt dymu (pozri nasledujúci bod 2.3).
Tabuľka B
Hodnoty skokového vstupného signálu a výstupného signálu filtrovaného Besselovým filtrom v prvom a druhom iteračnom cykle
Index i [-] |
Čas [s] |
Skokový vstupný signál Si [-] |
Filtrovaný výstupný signál Yi [-] |
|
1. iterácia |
2. iterácia |
|||
- 2 |
- 0,013333 |
0 |
0,000000 |
0,000000 |
- 1 |
- 0,006667 |
0 |
0,000000 |
0,000000 |
0 |
0,000000 |
1 |
0,000071 |
0,000083 |
1 |
0,006667 |
1 |
0,000352 |
0,000411 |
2 |
0,013333 |
1 |
0,000908 |
0,001060 |
3 |
0,020000 |
1 |
0,001731 |
0,002019 |
4 |
0,026667 |
1 |
0,002813 |
0,003278 |
5 |
0,033333 |
1 |
0,004145 |
0,004828 |
~ |
~ |
~ |
~ |
~ |
24 |
0,160000 |
1 |
0,067877 |
0,077876 |
25 |
0,166667 |
1 |
0,072816 |
0,083476 |
26 |
0,173333 |
1 |
0,077874 |
0,089205 |
27 |
0,180000 |
1 |
0,083047 |
0,095056 |
28 |
0,186667 |
1 |
0,088331 |
0,101024 |
29 |
0,193333 |
1 |
0,093719 |
0,107102 |
30 |
0,200000 |
1 |
0,099208 |
0,113286 |
31 |
0,206667 |
1 |
0,104794 |
0,119570 |
32 |
0,213333 |
1 |
0,110471 |
0,125949 |
33 |
0,220000 |
1 |
0,116236 |
0,132418 |
34 |
0,226667 |
1 |
0,122085 |
0,138972 |
35 |
0,233333 |
1 |
0,128013 |
0,145605 |
36 |
0,240000 |
1 |
0,134016 |
0,152314 |
37 |
0,246667 |
1 |
0,140091 |
0,159094 |
~ |
~ |
~ |
~ |
~ |
175 |
1,166667 |
1 |
0,862416 |
0,895701 |
176 |
1,173333 |
1 |
0,864968 |
0,897941 |
177 |
1,180000 |
1 |
0,867484 |
0,900145 |
178 |
1,186667 |
1 |
0,869964 |
0,902312 |
179 |
1,193333 |
1 |
0,872410 |
0,904445 |
180 |
1,200000 |
1 |
0,874821 |
0,906542 |
181 |
1,206667 |
1 |
0,877197 |
0,908605 |
182 |
1,213333 |
1 |
0,879540 |
0,910633 |
183 |
1,220000 |
1 |
0,881849 |
0,912628 |
184 |
1,226667 |
1 |
0,884125 |
0,914589 |
185 |
1,233333 |
1 |
0,886367 |
0,916517 |
186 |
1,240000 |
1 |
0,888577 |
0,918412 |
187 |
1,246667 |
1 |
0,890755 |
0,920276 |
188 |
1,253333 |
1 |
0,892900 |
0,922107 |
189 |
1,260000 |
1 |
0,895014 |
0,923907 |
190 |
1,266667 |
1 |
0,897096 |
0,925676 |
191 |
1,273333 |
1 |
0,899147 |
0,927414 |
192 |
1,280000 |
1 |
0,901168 |
0,929121 |
193 |
1,286667 |
1 |
0,903158 |
0,930799 |
194 |
1,293333 |
1 |
0,905117 |
0,932448 |
195 |
1,300000 |
1 |
0,907047 |
0,934067 |
~ |
~ |
~ |
~ |
~ |
2.3. Výpočet hodnôt dymu
Na ďalej uvedenom blokovom diagrame je znázornený všeobecný postup určenia konečnej hodnoty dymu.
Na obrázku b sú znázornené priebehy neupraveného meraného signálu opacity a nefiltrovaného a filtrovaného koeficientu absorpcie svetla (hodnoty k) pri prvom záťažovom kroku počas skúšky ELR a je vyznačená maximálna hodnota Ymax1,A (špička) filtrovaného priebehu k. V nadväznosti na to tabuľka C obsahuje číselné hodnoty indexu i, času (vzorkovacia rýchlosť 150 Hz), neupravené hodnoty opacity, nefiltrované hodnoty k a filtrované hodnoty k. Filtrácia bola vykonaná pomocou konštánt Besselovho algoritmu vytvoreného v bode 2.2 tejto prílohy. Kvôli veľkým množstvám údajov sú v tabuľke znázornené iba tie úseky priebehu hodnôt dymu, ktoré sa nachádzajú v blízkosti začiatku a špičky.
Špičková hodnota (i = 272) sa vypočíta za predpokladu, že ďalej uvedené parametre majú hodnoty z tabuľky C. Všetky ostatné jednotlivé hodnoty dymu sa počítajú rovnakým spôsobom. Pri spustení algoritmu sú parametre S-1, S-2, Y-1 a Y-2 nastavené na nulu.
LA (m) |
0,430 |
Index i |
272 |
N ( %) |
16,783 |
S271 (m-1) |
0,427392 |
S270 (m-1) |
0,427532 |
Y271 (m-1) |
0,542383 |
Y270 (m-1) |
0,542337 |
Výpočet hodnoty k (príloha III, Dodatok 1, bod 6.3.1):
Táto hodnota zodpovedá S272 v nasledujúcej rovnici.
Výpočet Besselových priemerných hodnôt dymu (príloha III, Dodatok 1, bod 6.3.2):
V nasledujúcej rovnici sú použité Besselove konštanty z predchádzajúceho bodu 2.2. Skutočná nefiltrovaná hodnota k, vypočítaná vyššie, zodpovedá S272 (Si). Hodnoty S271 (Si-1) a S270 (Si-2) sú dve predchádzajúce nefiltrované hodnoty k, Y271 (Yi-1) a Y270 (Yi-2) sú dve predchádzajúce filtrované hodnoty k.
|
= |
|
|
= |
|
Táto hodnota zodpovedá Ymax1,A v nasledujúcej rovnici.
Výpočet konečnej hodnoty dymu (príloha III dodatku 1 bod 6.3.3):
Z každého priebehu dymu sa vezme maximálna filtrovaná hodnota k pre ďalší výpočet.
Predpokladajme tieto hodnoty:
Otáčky |
Ymax (m-1) |
||
Cyklus 1 |
Cyklus 2 |
Cyklus 3 |
|
A |
0,5424 |
0,5435 |
0,5587 |
B |
0,5596 |
0,5400 |
0,5389 |
C |
0,4912 |
0,5207 |
0,5177 |
Validácia cyklu (príloha III, dodatok 1, bod 3.4):
Pred výpočtom SV sa musí cyklus validovať výpočtom relatívnych štandardných odchýlok hodnôt dymu z troch cyklov pre každú hodnotu otáčok.
Otáčky |
Stredná SV (m-1) |
Absolútna štandardná odchýlka (m-1) |
Relatívna štandardná odchýlka (%) |
A |
0,5482 |
0,0091 |
1,7 |
B |
0,5462 |
0,0116 |
2,1 |
C |
0,5099 |
0,0162 |
3,2 |
V tomto príklade je pre každú hodnotu otáčok splnené validačné kritérium 15 %.
Tabuľka C
Hodnoty opacity N, nefiltrované a filtrované hodnoty k na začiatku záťažového kroku
Index i [-] |
Čas [s] |
Opacita N [%] |
Nefiltrovaná hodnota k [m-1] |
Filtrovaná hodnota k [m-1] |
- 2 |
0,000000 |
0,000000 |
0,000000 |
0,000000 |
- 1 |
0,000000 |
0,000000 |
0,000000 |
0,000000 |
0 |
0,000000 |
0,000000 |
0,000000 |
0,000000 |
1 |
0,006667 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000000 |
2 |
0,013333 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000000 |
3 |
0,020000 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000000 |
4 |
0,026667 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000001 |
5 |
0,033333 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000002 |
6 |
0,040000 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000002 |
7 |
0,046667 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000003 |
8 |
0,053333 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000004 |
9 |
0,060000 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000005 |
10 |
0,066667 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000006 |
11 |
0,073333 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000008 |
12 |
0,080000 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000009 |
13 |
0,086667 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000011 |
14 |
0,093333 |
0,020000 |
0,000465 |
0,000012 |
15 |
0,100000 |
0,192000 |
0,004469 |
0,000014 |
16 |
0,106667 |
0,212000 |
0,004935 |
0,000018 |
17 |
0,113333 |
0,212000 |
0,004935 |
0,000022 |
18 |
0,120000 |
0,212000 |
0,004935 |
0,000028 |
19 |
0,126667 |
0,343000 |
0,007990 |
0,000036 |
20 |
0,133333 |
0,566000 |
0,013200 |
0,000047 |
21 |
0,140000 |
0,889000 |
0,020767 |
0,000061 |
22 |
0,146667 |
0,929000 |
0,021706 |
0,000082 |
23 |
0,153333 |
0,929000 |
0,021706 |
0,000109 |
24 |
0,160000 |
1,263000 |
0,029559 |
0,000143 |
25 |
0,166667 |
1,455000 |
0,034086 |
0,000185 |
26 |
0,173333 |
1,697000 |
0,039804 |
0,000237 |
27 |
0,180000 |
2,030000 |
0,047695 |
0,000301 |
28 |
0,186667 |
2,081000 |
0,048906 |
0,000378 |
29 |
0,193333 |
2,081000 |
0,048906 |
0,000469 |
30 |
0,200000 |
2,424000 |
0,057067 |
0,000573 |
31 |
0,206667 |
2,475000 |
0,058282 |
0,000693 |
32 |
0,213333 |
2,475000 |
0,058282 |
0,000827 |
33 |
0,220000 |
2,808000 |
0,066237 |
0,000977 |
34 |
0,226667 |
3,010000 |
0,071075 |
0,001144 |
35 |
0,233333 |
3,253000 |
0,076909 |
0,001328 |
36 |
0,240000 |
3,606000 |
0,085410 |
0,001533 |
37 |
0,246667 |
3,960000 |
0,093966 |
0,001758 |
38 |
0,253333 |
4,455000 |
0,105983 |
0,002007 |
39 |
0,260000 |
4,818000 |
0,114836 |
0,002283 |
40 |
0,266667 |
5,020000 |
0,119776 |
0,002587 |
Hodnoty opacity N, nefiltrované a filtrované hodnoty k v blízkosti Ymax1,A (≡ špičková hodnota, vyznačená tučným písmom)
Index i [-] |
Čas [s] |
Opacita N [%] |
Nefiltrovaná hodnota k [m-1] |
Filtrovaná hodnota k [m-1] |
259 |
1,726667 |
17,182000 |
0,438429 |
0,538856 |
260 |
1,733333 |
16,949000 |
0,431896 |
0,539423 |
261 |
1,740000 |
16,788000 |
0,427392 |
0,539936 |
262 |
1,746667 |
16,798000 |
0,427671 |
0,540396 |
263 |
1,753333 |
16,788000 |
0,427392 |
0,540805 |
264 |
1,760000 |
16,798000 |
0,427671 |
0,541163 |
265 |
1,766667 |
16,798000 |
0,427671 |
0,541473 |
266 |
1,773333 |
16,788000 |
0,427392 |
0,541735 |
267 |
1,780000 |
16,788000 |
0,427392 |
0,541951 |
268 |
1,786667 |
16,798000 |
0,427671 |
0,542123 |
269 |
1,793333 |
16,798000 |
0,427671 |
0,542251 |
270 |
1,800000 |
16,793000 |
0,427532 |
0,542337 |
271 |
1,806667 |
16,788000 |
0,427392 |
0,542383 |
272 |
1,813333 |
16,783000 |
0,427252 |
0,542389 |
273 |
1,820000 |
16,780000 |
0,427168 |
0,542357 |
274 |
1,826667 |
16,798000 |
0,427671 |
0,542288 |
275 |
1,833333 |
16,778000 |
0,427112 |
0,542183 |
276 |
1,840000 |
16,808000 |
0,427951 |
0,542043 |
277 |
1,846667 |
16,768000 |
0,426833 |
0,541870 |
278 |
1,853333 |
16,010000 |
0,405750 |
0,541662 |
279 |
1,860000 |
16,010000 |
0,405750 |
0,541418 |
280 |
1,866667 |
16,000000 |
0,405473 |
0,541136 |
281 |
1,873333 |
16,010000 |
0,405750 |
0,540819 |
282 |
1,880000 |
16,000000 |
0,405473 |
0,540466 |
283 |
1,886667 |
16,010000 |
0,405750 |
0,540080 |
284 |
1,893333 |
16,394000 |
0,416406 |
0,539663 |
285 |
1,900000 |
16,394000 |
0,416406 |
0,539216 |
286 |
1,906667 |
16,404000 |
0,416685 |
0,538744 |
287 |
1,913333 |
16,394000 |
0,416406 |
0,538245 |
288 |
1,920000 |
16,394000 |
0,416406 |
0,537722 |
289 |
1,926667 |
16,384000 |
0,416128 |
0,537175 |
290 |
1,933333 |
16,010000 |
0,405750 |
0,536604 |
291 |
1,940000 |
16,010000 |
0,405750 |
0,536009 |
292 |
1,946667 |
16,000000 |
0,405473 |
0,535389 |
293 |
1,953333 |
16,010000 |
0,405750 |
0,534745 |
294 |
1,960000 |
16,212000 |
0,411349 |
0,534079 |
295 |
1,966667 |
16,394000 |
0,416406 |
0,533394 |
296 |
1,973333 |
16,394000 |
0,416406 |
0,532691 |
297 |
1,980000 |
16,192000 |
0,410794 |
0,531971 |
298 |
1,986667 |
16,000000 |
0,405473 |
0,531233 |
299 |
1,993333 |
16,000000 |
0,405473 |
0,530477 |
300 |
2,000000 |
16,000000 |
0,405473 |
0,529704 |
3. SKÚŠKA ETC
3.1. Plynné emisie (dieselový motor)
Predpokladajme tieto výsledky skúšky so systémom PDP-CVS:
V0 (m3/ot) |
0,1776 |
Np (otáčka) |
23 073 |
pB (kPa) |
98,0 |
p1 (kPa) |
2,3 |
T (K) |
322,5 |
Ha (g/kg) |
12,8 |
NOx conce (ppm) |
53,7 |
NOx concd (ppm) |
0,4 |
COconce (ppm) |
38,9 |
COconcd (ppm) |
1,0 |
HCconce (ppm) |
9,00 |
HCconcd (ppm) |
3,02 |
CO2,conce (%) |
0,723 |
Wact (kWh) |
62,72 |
Výpočet prietoku zriedeného výfukového plynu (príloha III, dodatok 2, bod 4.1):
Výpočet faktora korekcie koncentrácie NOx (príloha III, dodatok 2, bod 4.2):
Výpočet koncentrácií korigovaných na pozadie (príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1.1):
Predpokladajme, že bola použitá motorová nafta so zložením C1H1,8.
Výpočet hmotnostného prietoku emisií (príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1):
Výpočet merných emisií (príloha III, dodatok 2, bod 4.4):
3.2. Emisie tuhých znečisťujúcich látok (dieselový motor)
Predpokladajme tieto výsledky skúšky so systémom PDP-CVS s dvojitým zrieďovaním:
MTOTW (kg) |
4 237,2 |
Mf,p (mg) |
3,030 |
Mf,b (mg) |
0,044 |
MTOT (kg) |
2,159 |
MSEC (kg) |
0,909 |
Md (mg) |
0,341 |
MDIL (kg) |
1,245 |
DF |
18,69 |
Wact (kWh) |
62,72 |
Výpočet hmotností emisií (príloha III, dodatok 2, bod 5.1):
Výpočet hmotnostného prietoku korigovaného na pozadie (príloha III, dodatok 2, bod 5.1):
Výpočet merných emisií (príloha III, dodatok 2, bod 5.2):
3.3. Plynné emisie (plynový motor poháňaný zemným plynom)
Predpokladajme tieto výsledky skúšky so systémom PDP-CVS s dvojitým zrieďovaním:
MTOTW (kg) |
4 237,2 |
Ha (g/kg) |
12,8 |
NOx conce (ppm) |
17,2 |
NOx concd (ppm) |
0,4 |
COconce (ppm) |
44,3 |
COconcd (ppm) |
1,0 |
HCconce (ppm) |
27,0 |
HCconcd (ppm) |
3,02 |
CH4 conce (ppm) |
18,0 |
CH4 concd (ppm) |
1,7 |
CO2,conce ( %) |
0,723 |
Wact (kWh) |
62,72 |
Výpočet faktora korekcie NOx (príloha III, dodatok 2, bod 4.2):
Výpočet koncentrácie NMHC (príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1):
a) |
metóda GC |
b) |
metóda NMC Predpokladajme hodnoty metánovej účinnosti 0,04 a etánovej účinnosti 0,98 (pozri príloha III, dodatok 5, bod 1.8.4). |
Výpočet koncentrácií korigovaných na pozadie (príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1.1):
Predpokladajme, že bolo použité referenčné palivo G20 (100 % metán) so zložením C1H4:
Pre uhľovodíky bez metánu (NMHC) je koncentrácia korigovaná na pozadie rovná rozdielu medzi HCconcd a CH4 concd
Výpočet hmotnostného prietoku emisií (príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1):
Výpočet merných emisií (príloha III, dodatok 2, bod 4.4):
4. FAKTOR λ-POSUNU (Sλ)
4.1. Výpočet faktora λ-posunu (Sλ) (1)
kde:
Sλ |
= |
faktor λ-posunu |
inert % |
= |
objemové % inertných plynov v palive (t.j. N2, CO2, He, atď.) |
O2 * |
= |
objemové % pôvodného kyslíka v palive |
N a m |
= |
vzťahujú sa na priemerné hodnoty CnHm, ktorý predstavuje uhľovodíky v palive, t.j.:
|
kde:
CH4 |
= |
objemové % metánu v palive; |
C2 |
= |
objemové % všetkých uhľovodíkov typu C2 v palive (napr.: C2H6, C2H4, atď.) v palive; |
C3 |
= |
objemové % všetkých uhľovodíkov typu C3 v palive (napr.: C3H8, C3H6, atď.) v palive; |
C4 |
= |
objemové % všetkých uhľovodíkov typu C4 v palive (napr.: C4H10, C4H8, atď.) v palive; |
C5 |
= |
objemové % všetkých uhľovodíkov typu C5 v palive (napr.: C5H12, C5H10, atď.) v palive; |
diluent |
= |
objemové % zrieďovacích plynov v palive (t.j.: O2 *, N2, CO2, He, atď.). |
4.2. Príklady výpočtu faktora λ-posunu Sλ:
Príklad 1: |
G25: CH4 = 86 %, N2 = 14 % (objemových)
|
Príklad 2: |
GR: CH4 = 87 %, C2H6 = 13 % (objemových)
|
Príklad 3: |
USA: CH4 = 89 %, C2H6 = 4,5 %, C3H8 = 2,3 %, C6H14 = 0,2 %, O2 = 0,6 %, N2 = 4 %
|
(1) Stechiometricé pomery vzduch/palivo pre automobilové palivá - SAE J1829, jún 1987. John B. Heywood, Základy motorov s vnútorným spaľovaním, McGraw-Hill, kapitola 3.4 „Stechiometria spaľovania“ (s. 68 až 72).
PRÍLOHA VIII
OSOBITNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA DIESELOVÝCH MOTOROV POHÁŇANÝCH ETANOLOM
V prípade dieselových motorov poháňaných etanolom sa budú vzťahovať na skúšobné postupy definované v prílohe III k tejto smernici nasledovné osobitné modifikácie príslušných odsekov, rovníc a faktorov.
V PRÍLOHE III, DODATKU 1:
4.2. Korekcia zo suchého základu na mokrý
4.3. Korekcia koncentrácie NOx na vlhkosť a teplotu
pričom
A |
= |
0,181 GFUEL/GAIRD — 0,0266 |
B |
= |
– 0,123 GFUEL/GAIRD + 0,00954 |
Ta |
= |
teplota vzduchu, K |
Ha |
= |
vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu |
4.4. Výpočet hmotnostných prietokov emisií
Pre každý režim sa počítajú hmotnostné prietoky emisií (g/h) pomocou týchto vzorcov, pričom sa predpokladá, že hustota výfukového plynu je 1,272 kg/m3 pri teplote 273 K (0 °C) a tlaku 101,3 kPa:
kde
NOx conc, COconc, HCconc (1) sú priemerné hodnoty koncentrácií (ppm) v neupravenom výfukovom plyne určené v bode 4.1.
Ak sa emisie plynných znečisťujúcich látok voliteľne určujú pomocou systému riedenia plného prietoku, platia tieto vzorce:
kde
NOx conc, COconc, HCconc (1) sú priemerné hodnoty koncentrácií (ppm), korigované na pozadie, v každom režime v zriedenom výfukovom plyne, ako je stanovené v prílohe III dodatku 2 bode 4.3.1.1.
V PRÍLOHE III, DODATKU 2:
Body 3.1, 3.4, 3.8.3 a 5 dodatku 2 sa nevzťahujú výlučne len na dieselové motory. Vzťahujú sa aj na dieselové motory poháňané etanolom.
4.2. |
Podmienky skúšky sa pripravia tak, aby počas skúšobného chodu bola teplota vzduchu a vlhkosť meraná pri nasávaní vzduchu do motora nastavená na štandardné podmienky. Týmto štandardom musí byť 6 ± 0,5g vody na kg suchého vzduchu pri rozmedzí teplôt 298 ± 3 K. V rámci týchto limitov sa nemusí vykonať žiadna ďalšia korekcia na NOx. Pokiaľ tieto podmienky nie sú dodržané, skúška je neplatná. |
4.3. Výpočet hmotnostného prietoku emisií
4.3.1 Systémy s konštantným hmotnostným prietokom
Pre systémy vybavené výmenníkom tepla sa hmotnosť znečisťujúcich látok (g/skúška) určuje z nasledujúcich rovníc:
kde:
NOx conc, COconc, HCconc (2), NMHCconc= priemerné koncentrácie korigované na pozadie počas cyklu z integrácie (povinná pre NOx a uhľovodíky) alebo z merania pomocou vaku, ppm,
MTOTW= celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu počas cyklu určená v bode 4.1, kg.
4.3.1.1. Určenie koncentrácií korigovaných na pozadie
Priemerné koncentrácie pozadia plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu sa odčítajú od nameraných koncentrácií a získajú sa čisté koncentrácie týchto znečisťujúcich látok. Priemerné hodnoty koncentrácií pozadia je možné určiť metódou vzorkovania s pomocou vaku alebo spojitým meraním s integráciou. Použije sa tento vzorec:
kde:
conc |
= |
konckoncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky v zriedenom výfukovom plyne korigovaná o množstvo príslušnej znečisťujúcej látky obsiahnuté v zrieďovacom vzduchu, ppm |
conce |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky nameraná v zriedenom výfukovom plyne, ppm |
concd |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky nameraná v zrieďovacom vzduchu, ppm |
DF |
= |
zrieďovací faktor |
Zrieďovací faktor sa vypočíta takto:
kde:
CO2conce |
= |
koncentrácia CO2 v zriedenom výfukovom plyne, obj. % |
HCconce |
= |
koncentrácia uhľovodíkov v zriedenom výfukovom plyne, ppm C1 |
COconce |
= |
koncentrácia oxidu uhoľnatého v zriedenom výfukovom plyne, ppm |
FS |
= |
stechiometrický faktor |
Koncentrácie merané na suchom základe sa prevedú na mokrý základ v súlade s prílohou III, dodatok 1, bod 4.2.
Stechiometrický faktor sa pre palivo všeobecného zloženia CHαOβNγ vypočíta takto:
Ak zloženie paliva nie je známe, je možné alternatívne použiť tieto stechiometrické faktory:
FS (etanol) = 12,3.
4.3.2. Systémy s kompenzáciou prietoku
Pre systémy bez výmenníka tepla sa hmotnosť znečisťujúcich látok (g/skúška) určuje výpočtom okamžitých hmotností emisií a integráciou okamžitých hodnôt počas cyklu. Aj korekcia na pozadie sa použije priamo na okamžité hodnoty koncentrácie. Používajú sa tieto vzorce:
kde:
conce |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky nameraná v zriedenom výfukovom plyne, ppm |
concd |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky nameraná v zrieďovacom vzduchu, ppm |
MTOTW,i |
= |
okamžitá hodnota hmotnosti zriedeného výfukového plynu (pozri bod 4.1), kg |
MTOTW |
= |
celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za celý cyklus (pozri bod 4.1), kg |
DF |
= |
zrieďovací faktor určený v bode 4.3.1.1 |
4.4. Výpočet merných emisií
Emisie (g/kWh) sa počítajú pre všetky jednotlivé zložky takto:
kde:
Wact |
= |
práca vykonaná počas skutočného cyklu určená v bode 3.9.2, kWh |
(1) Na základe ekvivalentu C1.
(2) Na základe ekvivalentu C1.
PRÍLOHA IX
TERMÍNY TRANSPOZÍCIE ZRUŠENÝCH SMERNÍC DO VNÚTROŠTÁTNYCH PRÁVNYCH PREDPISOV
Spomínané v článku 10
ČASŤ A
Zrušené smernice
Smernice |
Úradný vestník |
Smernica 88/77/EHS |
|
Smernica 91/542/EHS |
|
Smernica 96/1/ES |
|
Smernica 1999/96/ES |
|
Smernica 2001/27/ES |
ČASŤ B
Termíny transpozície do vnútroštátnych právnych predpisov
Smernica |
Termín transpozície |
Dátum nadobudnutia účinnosti |
Smernica 88/77/EHS |
1. júl 1988 |
|
Smernica 91/542/EHS |
1. január 1992 |
|
Smernica 96/1/ES |
1. júl 1996 |
|
Smernica 1999/96/ES |
1. júl 2000 |
|
Smernica 2001/27/ES |
1. október 2001 |
1. október 2001 |
PRÍLOHA X
KORELAČNÁ tABUĽKA
(Uvedená v druhom odseku článku 10)
Smernica 88/77/EHS |
Smernica 91/542/EHS |
Smernica 1999/96/ES |
Smernica 2001/27/ES |
Táto smernica |
Článok 1 |
— |
|
— |
Článok 1 |
Článok 2 ods. 1 |
Článok 2 ods. 1 |
Článok 2 ods. 1 |
Článok 2 ods. 1 |
Článok 2. ods. 4 |
Článok 2 ods. 2 |
Článok 2 ods. 2 |
Článok 2 ods. 2 |
Článok 2 ods. 2 |
Článok 2 ods. 1 |
— |
Článok 2 ods. 3 |
— |
— |
— |
Článok 2 ods. 3 |
— |
— |
— |
— |
Článok 2 ods. 4 |
Článok 2. ods. 4 |
Článok 2 ods. 3 |
Článok 2 ods. 3 |
Článok 2 ods. 2 |
— |
— |
— |
Článok 2. ods. 4 |
Článok 2 ods. 3 |
— |
— |
— |
Článok 2 ods. 5 |
— |
— |
— |
Článok 2. ods. 4 |
— |
Článok 2 ods. 5 |
— |
— |
Článok 2 ods. 5 |
— |
Článok 2 ods. 6 |
— |
— |
Článok 2 ods. 6 |
— |
Článok 2 ods. 7 |
— |
— |
Článok 2 ods. 7 |
— |
Článok 2 ods. 8 |
— |
— |
Článok 2 ods. 8 |
— |
Článok 2 ods. 9 |
Článok 3 |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
Články 5 a 6 |
— |
Článok 3 |
— |
— |
Článok 4 |
— |
Článok 4 |
— |
Článok 3 ods. 1 |
Článok 3 ods. 1 |
— |
Článok 6 ods. 1 |
— |
Článok 3 ods. 1 písm. a) |
Článok 3 ods. 1 písm. a) |
— |
Článok 6 ods. 2 |
— |
Článok 3 ods. 1 písm. b) |
Článok 3 ods. 1 písm. b) |
— |
Článok 6 ods. 3 |
— |
Článok 3 ods. 2 |
Článok 3 ods. 2 |
— |
Článok 6 ods. 4 |
— |
Článok 3 ods. 3 |
Článok 3 ods. 3 |
— |
Článok 6 ods. 5 |
Článok 4 |
— |
— |
— |
Článok 7 |
Článok 6 |
Články 5 a 6 |
Článok 7 |
— |
Článok 8 |
Článok 5 |
Článok 4 |
Článok 8 |
Článok 3 |
Článok 9 |
— |
— |
— |
— |
Článok 10 |
— |
— |
Článok 9 |
Článok 4 |
Článok 11 |
Článok 7 |
Článok 7 |
Článok 10 |
Článok 5 |
Článok 12 |
Prílohy I až VII |
— |
— |
— |
Prílohy I až VII |
— |
— |
— |
Príloha VIII |
Príloha VIII |
— |
— |
— |
— |
Príloha IX |
— |
— |
— |
— |
Príloha X |