31983L0183

Smernica Rady

z 28. marca 1983,

o oslobodení od daní, ktoré sa vzťahuje na trvalý dovoz osobného majetku jednotlivcov z členského štátu

(83/183/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 99,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže by sa mali podniknúť ďalšie opatrenia v prospech jednotlivcov, aby si obyvatelia členských štátov viac uvedomovali existenciu Európskeho spoločenstva a aby boli v spoločenstve vytvorené podmienky podobné podmienkam domáceho trhu;

keďže najmä daňové prekážky brániace tomu, aby si jednotlivci doviezli z jedného členského štátu svoj osobný majetok nachádzajúci sa v inom členskom štáte, sú spôsobilé brániť voľnému pohybu osôb vovnútri spoločenstva; keďže preto treba tieto prekážky odstrániť oslobodením od daní;

keďže toto oslobodenie od daní sa môže vzťahovať iba na dovoz tovaru, ktoré nie je obchodného alebo špekulatívneho charakteru; keďže preto treba stanoviť obmedzenia a podmienky uplatňovania oslobodneia od daní,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Oblasť pôsobnosti

1. Každý členský štát za podmienok a v prípadoch stanovených nižšie oslobodí osobný majetok dovezený natrvalo jednotlivcami z iného členského štátu od daní z obratu, spotrebných daní a iných nepriamych daní, ktoré sa na tento dovoz zvyčajne vzťahujú.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na osobitné alebo periodické poplatky a dane uložené na používanie tohto majetku v určitej krajine, ako sú napríklad poplatky za registráciu motorových vozidiel, cestné dane a poplatky za televíziu.

Článok 2

Podmienky vzťahujúce sa na majetok

1. Na účely tejto smernice sa "osobným majetkom" rozumie majetok na súkromné účely týkajúcich sa jednotlivcov alebo na potreby ich domácnosti. Taký majetok nesmie svojou charakteristikou alebo množstvom odrážať žiadny obchodný záujem a ani nesmie byť určený na hospodársku činnosť v zmysle článku 4 smernice 77/388/EHS [4]. Za osobný majetok sa však považujú aj nástroje, ktoré jednotlivec potrebuje k výkonu svojho zamestnania alebo povolania.

2. Oslobodenie od daní podľa článku 1 sa vzťahuje na osobný majetok, ktorý:

a) bol získaný za všeobecných podmienok daňového systému domáceho trhu jedného z členských štátov a nevzťahuje sa naňho pri vývoze žiadne oslobodenie od daní z obratu, spotrebných daní alebo iných nepriamych daní, ani žiadne vrátenie týchto daní. Na účely tejto smernice, tovar, ktorý bol nadobudnutý za podmienok uvedených v čl. 15 bode 10 smernice 77/388/EHS, spĺňa tieto podmienky,

b) dotyčný jednotlivec skutočne používal v členských štátoch, z ktorých je vyvážaný po dobu aspoň:

- šiestich mesiacov pred zmenou bydliska pri motorových vozidlách (vrátane ich prívesov), obytných prívesov, rekreačných lodí a rekreačných lietadiel,

- troch mesiacov pred zmenou bydliska alebo pred zriadením rekreačného objektu pri inom majetku.

Pri tovare uvedenom v druhej vete písmena a) však môžu členské štáty uvedenú dobu predĺžiť na 12 mesiacov.

3. Príslušné orgány vyžadujú doklad o tom, že podmienky podľa odseku 2 sú splnené, pri motorových vozidlách (vrátane ich prívesov), obytných prívesov, rekreačných lodí a rekreačných lietadiel. Pri inom majetku vyžadujú taký doklad iba vtedy, ak existuje závažné podozrenie z podvodu.

Článok 3

Podmienky dovozu

Dovoz majetku môže byť vykonaný naraz alebo viackrát v lehotách stanovených v článkoch 7, 8, 9 a 10.

Článok 4

Povinnosti nasledujúce po dovoze

Dovezený majetok nemožno na nikoho previesť, nikomu prenajať ani zapožičať počas 12 mesiacov potom, ako bol dovezený s oslobodením od daní, s výnimkou riadne odôvodnených okolností, ktoré uznajú príslušné orgány členského štátu dovozu.

Článok 5

Osobitné podmienky pre určité druhy majetku

1. Členské štáty môžu stanoviť, že tovar uvedený v čl. 4 ods. 1 smernice 69/169/EHS [5] naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 82/43/EHS [6], môže byť dovezený s oslobodením od daní najviac v množstve stanovenom v uvedenom článku na cestovanie medzi členskými štátmi.

2. Oslobodenie od daní pri dovoze jazdeckých koní, cestných motorových vozidiel (vrátane ich prívesov), obytných prívesov, rekreačných lodí a rekreačných lietadiel bude priznané iba vtedy, ak jednotlivec mení svoje bydlisko do členského štátu dovozu.

Článok 6

Všeobecné pravidlá na určovanie bydliska

1. Na účely tejto smernice sa "bydliskom" rozumie miesto, kde určitá osoba zvyčajne žije, t. j. aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku, pre svoje osobné a pracovné väzby, poprípade u osoby, ktorá nemá žiadne pracovné väzby, pre osobné väzby, z ktorých vyplýva úzke spojenie medzi týkajúcou sa osobou a miestom, kde žije.

Za bydlisko osoby, ktorú pracovné väzby pútajú k inému miestu ako väzby osobné, a ktorá preto striedavo žije na rôznych miestach nachádzajúcich sa v dvoch alebo viacerých členských štátoch, sa však považuje miesto, ku ktorému má osobné väzby, ak sa tam taká osoba pravidelne vracia. Táto posledná podmienka nemusí byť splnená, ak týkajúca sa osoba žije v určitom členskom štáte preto, aby vykonala úlohu, ktorá má určitú dobu trvania. Dochádzanie na vysokú školu alebo do školy, nemá za následok zmenu bydliska.

2. Jednotlivci dokážu miesto bydliska akýmikoľvek vhodnými prostriedkami, napríklad preukazom totožnosti alebo iným platným dokladom.

3. Ak majú príslušné orgány členského štátu dovozu pochybnosti o platnosti prehlásení o bydlisku vykonanému podľa odeku 2 alebo na účely určitých osobitných kontrol, môžu žiadať ďalšie údaje alebo dôkazy.

HLAVA II

DOVOZ OSOBNÉHO MAJETKU V SÚVISLOSTI SO ZMENOU BYDLISKA

Článok 7

1. Oslobodenie od daní podľa článku 1, ak ide o osobný majetok dovážaný jednotlivcom pri zmene jeho bydliska, sa prizná za podmienok stanovených v článkoch 2 až 5.

2. Posledná časť majetku musí byť dovezená najneskôr 12 mesiacov po zmene bydliska.

HLAVA III

DOVOZ OSOBNÉHO MAJETKU V SÚVISLOSTI SO ZARIAĎOVANÍM ALEBO OPÚŠŤANÍM REKREAČNÉHO OBJEKTU

Článok 8

1. Oslobodenie od daní podľa článku 1 sa prizná pre osobný majetok dovezený jednotlivcom k zariaďovaniu rekreačného objektu za podmienok stanovených v článkoch 2 až 5.

Toto oslobodenie sa prizná iba vtedy, ak

i) je jednotlivec, ktorého sa to týka, majiteľom svojho rekreačného objektu alebo si ho prenajíma na dobu aspoň 12 mesiacov,

ii) dovezený majetok zodpovedá obvyklému vybaveniu rekreačného objektu.

2. Oslobodenie od daní se taktiež prizná za podmienok uvedených v odseku 1, ak je po opustení rekreačného objektu majetok dopravovaný do bydliska alebo do iného rekreačného objektu za predpokladu, že daný majetok bol skutočne vo vlastníctve jednotlivca a že ho používal po dobu aspoň 12 mesiacov.

Posledná časť majetku musí být dovezená najneskôr 12 mesiacov po opustení rekreačného objektu.

Článok 4 sa nevzťahuje na spätný dovoz majetku.

HLAVA IV

DOVOZ MAJETKU PRI SVADBE

Článok 9

1. Odlišne od čl. 2 ods. 2 písm. b) druhej zarážky, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia článkov 2 až 5, má každý pri svojej svadbe právo na oslobodenie od daní podľa článku 1, ak dováža do členského štátu, kam hodlá premiestniť svoje bydlisko, osobný majetok, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva v dobe kratšej ako tri mesiace pred svadbou, za týchto podmienok:

a) dovoz sa uskutoční v období, ktoré začína dva mesiace pred dňom zamýšľanej svadby a končí štyri mesiace po skutočnom dni svadby,

b) jednotlivec, ktorého sa to týka, predloží doklad o tom, že k svadbe došlo alebo že bolo začaté predsvadobné konanie.

2. Oslobodenie od daní se taktiež prizná, ak ide o dary obvyklé pri príležitosti svadby, ktoré jednotlivcovi spĺňajúcemu podmienky uvedené v odseku 1 zasielajú osoby, ktoré majú bydlisko v inom členskom štáte, než je štát dovozu. Toto oslobodenie od daní sa vzťahuje na dary s jednotkovou hodnotou neprevyšujúcou 200 ECU. Členské štáty však môžu priznať oslobodenie od daní v prípade, keď hodnota 200 ECU je prekročená, ak však neprekročí hodnota žiadneho daru oslobodeného od daní 1000 ECU.

3. Ak je majetok dovážaný pred dňom svadby, môžu členské štáty udelenie takého oslobodenia od daní viazať na poskytnutie primeranej záruky.

4. Ak jednotlivec nepredloží dôkaz o svojej svadbe do štyroch mesiacov odo dňa udaného pre túto svadbu, vzniká daňová povinnosť dňom dovozu.

HLAVA V

DOVOZ MAJETKU ZOSNULEJ OSOBY ZÍSKANÉHO DEDIČSTVOM

Článok 10

1. Odlišne od čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 4 a čl. 5 ods. 2, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia článkov 2, 3 a 5, je jednotlivec, ktorý dedičstvom (causa mortis) získa vlastníctvo alebo užívacie právo k osobnému majetku zosnulej osoby, ktorý sa nachádza v určitom členskom štáte, pri dovoze takého majetku do iného členského štátu, v ktorom má bydlisko, oprávnený k oslobodeniu od daní podľa článku 1 pri týchto podmienkach:

a) jednotlivec, ktorého sa to týka, predloží príslušným orgánom členského štátu dovozu osvedčenie vydané notárom alebo iným príslušným orgánom členského štátu vývozu, že majetok, ktorý dováža, bol získaný dedičstvom,

b) majetok je dovezený najneskôr dva roky odo dňa, keď sa jednotlivec, ktorého sa to týka, stane vlastníkom daného majetku.

HLAVA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 11

1. Kým nevstúpia do platnosti daňové pravidlá spoločenstva prijaté podľa čl. 14 ods. 2 smernice 77/388/EHS, usilujú sa členské štáty o obmedzenie formalít na dovoz uskutočňovaný jednotlivcami v medziach a za podmienok stanovených touto smernicou a taktiež sa usilujú o odstránenie dovozných formalít, z ktorých vyplývajú kontroly, ktoré vedú k značnému vykladaniu a nakladaniu na hraniciach.

2. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť voľnejšie podmienky na udeľovanie oslobodenia od daní, ako sú stanovené v tejto smernici, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v čl. 2 ods. 2

3. Bez toho, aby bol dotknutý čl. 2 ods. 2, nesmú členské štáty pri vykonávaní tieto smernice uplatňovať v spoločenstve oslobodenie od daní, ktoré sú menej výhodné ako tie, ktoré poskytujú, ak jednotlivci dovážajú osobný majetok z tretích krajín.

Článok 12

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 1. januára 1984. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Helénska republika však môže zachovať svoj súčasný daňový systém do zavedenia spoločného systému DPH za predpokladu, že sa zamedzí dvojitému zdaneniu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice, a najmä tie, ktoré vyplývajú z použitia čl. 11 ods. 2 a 3. Komisia bude informovať členské štáty o týchto ustanoveniach.

3. Komisia každé dva roky po porade s členskými štátmi predloží Rade a Európskemu parlamentu správu o vykonávaní tejto smernice v členských štátoch.

Článok 13

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 28. marca 1983

Za Radu

predseda

J. Ertl

[1] Ú. v. ES C 267, 21.11.1975, s. 11.

[2] Ú. v. ES C 53, 8.3.1976, s. 39.

[3] Ú. v. ES C 131, 12.6.1976, s. 49.

[4] Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 133, 4.6.1969, s. 6.

[6] Ú. v. ES L 206, 14.7.1982, s. 35.

--------------------------------------------------