OZNÁMENIE KOMISIE

o európskej iniciatíve občanov „Stop Finning – Stop the Trade“

(2023/C 275/01)

1.   ÚVOD: INICIATÍVA OBČANOV

Formou európskej iniciatívy občanov podľa článku 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii môže milión alebo viac štátnych príslušníkov aspoň zo siedmich členských štátov EÚ požiadať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila akýkoľvek vhodný návrh vo veci, v ktorej považujú za potrebné prijať právny akt EÚ na účely vykonávania zmlúv.

Iniciatíva „Stop Finning – Stop the Trade“ (Zastavte odstraňovanie plutiev – zastavte obchod) (1) je ôsma európska iniciatíva občanov, ktorá dosiahla prahovú hodnotu požadovanú v zmluve a nariadení (EÚ) 2019/788 o európskej iniciatíve občanov (ďalej len „nariadenie o európskej iniciatíve občanov“) (2). Vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na ukončenie obchodu s odstránenými plutvami žralokov v EÚ vrátane dovozu, vývozu a tranzitu plutiev za týchto podmienok:

Hoci je odstraňovanie plutiev na palubách plavidiel EÚ a vo vodách Únie zakázané a žraloky sa musia vykladať s plutvami neoddelenými od tela, EÚ patrí k najväčším vývozcom plutiev a hlavným tranzitným uzlom pre globálny trh s plutvami. EÚ je významným aktérom vo využívaní populácie žralokov. Kontroly na moriach sú zriedkavé a v EÚ stále dochádza k nezákonnému získavaniu, prekládke a vykládke plutiev. Našou snahou je ukončiť obchodovanie s plutvami v EÚ vrátane dovozu, vývozu a tranzitu plutiev okrem prípadov, keď plutvy sú prirodzene spojené s telom zvieraťa. Keďže odstraňovanie plutiev bráni účinným opatreniam na ochranu žralokov, žiadame, aby sa NARIADENIE (EÚ) č. 605/2013 rozšírilo aj na obchod s plutvami. Z tohto dôvodu žiadame Komisiu, aby vypracovala nové nariadenie, ktorým sa podmienka „s plutvami prirodzene spojenými s ich telami“ rozšíri na všetok obchod so žralokmi a rajami v EÚ.

Komisia zaregistrovala túto európsku iniciatívu občanov 17. decembra 2019 (3). Keďže zber vyhlásení o podpore iniciatíve prebiehal počas pandémie COVID-19, mohlo sa pri ňom využiť predĺženie regulačného 12-mesačného obdobia zberu o 12 mesiacov (t. j. podpisy sa preto mohli zbierať od 31. januára 2020 do 31. januára 2022) (4). Po tom, ako orgány členských štátov overili vyzbierané podpisy, organizátori predložili 11. januára 2023 svoju iniciatívu Komisii.

Organizátori podrobne vysvetlili ciele iniciatívy na stretnutí so zodpovedným členom Komisie 6. februára 2023 a na verejnom vypočutí v Európskom parlamente 27. marca 2023.

Európsky parlament usporiadal 11. mája 2023 plenárnu rozpravu o tejto iniciatíve. Komisia počas diskusie potvrdila, že sa stotožňuje s obavami občanov a je veľmi aktívna v oblasti ochrany žralokov a ich udržateľného rybolovu v rámci EÚ aj mimo nej. Komisia pripomenula medzinárodné súvislosti, v rámci ktorých EÚ aktívne propaguje ochranu a udržateľné riadenie populácií žralokov na príslušných medzinárodných fórach, ako aj už zavedené pravidlá EÚ na presadzovanie politiky „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“.

V tomto oznámení sa uvádzajú právne a politické závery z posúdenia iniciatívy Komisiou, ako aj opatrenia, ktoré má v úmysle prijať, dôvody ich prijatia a plánovaný harmonogram v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia o európskej iniciatíve občanov.

2.   KONTEXT

2.1.   Prehľad celkovej situácie

Žraloky zahŕňajú približne 500 odlišných druhov s rôznymi ekologickými a biologickými vlastnosťami. Sú dôležitou skupinou v rámci morskej biodiverzity a ako hlavní predátori zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní rovnováhy morských ekosystémov, ktoré sú nevyhnutné na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Vzhľadom na to, že vo všeobecnosti majú žraloky dlhý život a nízku mieru rozmnožovania, sú citlivé na ľudské činnosti, najmä rybolov a stratu biotopov.

Takisto sú zdrojom potravy, podobne ako iné ryby, a živobytie mnohých ľudí je závislé od žralokov. Ľudia lovia a konzumujú žraloky už po stáročia, ale rastúci dopyt a hospodárska globalizácia v posledných desaťročiach viedli k vytvoreniu skutočne globálneho trhu pre rybolov a konzumáciu žralokov. Priemyselné flotily a flotily vykonávajúce drobný rybolov z celého sveta dnes dodávajú plutvy žralokov na tradičné ázijské trhy, pričom mäso týchto ulovených žralokov sa čoraz častejšie presúva v rámci samostatných dodávateľských kanálov na rastúce trhy, ako je Brazília.

Napriek úsiliu zlepšiť ochranu žralokov v posledných rokoch je situácia mnohých populácií žralokov kritická. Uskutočňovanie globálnych posúdení je náročné vzhľadom na veľký počet druhov žralokov a z toho dôvodu, že populácie sa v rôznych regiónoch líšia. Posúdenia populácií žralokov v mnohých regiónoch sú však čoraz spoľahlivejšie. Podľa najnovšieho globálneho posúdenia v rámci IUCN Red List of Threatened Species™ (Červená kniha ohrozených druhov IUCN) sa odhaduje, že viac ako jednej tretine druhov žralokov hrozí vyhynutie (t. j. považujú sa za kriticky ohrozené, ohrozené alebo zraniteľné druhy) (5).

Európska iniciatíva občanov preto správne poukazuje na to, že je dôležité urýchlene sa zaoberať znepokojivou situáciou žralokov na globálnej úrovni a úlohou, ktorú zohráva dopyt po plutvách žralokov, pokiaľ ide o rastúci rybolovný tlak a ohrozenie úsilia v oblasti ochrany týchto druhov.

2.2.   Rybolov a obchod s plutvami žralokov

Podľa údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) (6) sa celosvetové úlovky žralokov od roku 1950 strojnásobili a v roku 2000 dosiahli historicky najvyššiu úroveň 868 000 ton. Odvtedy bol zaznamenaný klesajúci trend, pričom v roku 2020 klesli úlovky na 665 622 ton. Podľa týchto údajov sa hodnota globálneho obchodu priblížila k úrovni 1 miliardy USD ročne v prípade komodít zo žralokov a približne 7 100 ton v roku 2021 v prípade plutiev žralokov.

Pokiaľ ide o EÚ, v rokoch 2017 až 2021 zaznamenala malý objem dovozu plutiev žralokov, zatiaľ čo úroveň vývozu z EÚ bola významná a v priemere dosiahla približne 2 300 ton a 170 miliónov EUR ročne (7). V roku 2021 bola priemerná vývozná cena plutiev žralokov 16 EUR za kg a v prípade mäsa zo žraloka dosiahla 1,43 EUR za kg (8). Hlavným aktérom spomedzi členských štátov EÚ je jednoznačne Španielsko, a to tak v oblasti dovozu, ako aj vývozu plutiev, ktorý predstavuje viac ako 99 % celkového vývozu z EÚ, pričom približne 96 % z tohto vývozu tvoria mrazené plutvy žralokov (9).

Počas rovnakého obdobia boli v ročnom priemere hlavnými cieľovými krajinami plutiev žralokov vyvážaných z EÚ (10) Singapur (985 ton, 13 miliónov EUR), Čína (893 ton, 11 miliónov EUR) a Hongkong (194 ton, 7 miliónov EUR). Približne 82 % vývozu z EÚ smeruje do Singapuru a Číny, pričom iné relevantné obchodné toky prebiehajú s Hongkongom a najnovšie s Japonskom. Približne 85 % vývozu mrazených plutiev žralokov smeruje do Singapuru a Číny.

Pokiaľ ide o rybolov EÚ, v rokoch 2019 až 2021 nahlásili plavidlá EÚ celkový počet úlovkov vo výške 248 392 ton žralokov (11), čo je v priemere 82 797 ton ročne. Vôbec najvýznamnejším druhom bol žralok modrý (Prionace glauca), ktorý počas tohto obdobia tvoril 56 % úlovkov. Po ňom nasledovala mačica škvrnitá so 7 %, raja tŕnitá so 6 % a lamna ostronosá (Isurus oxyrinchus) s 3 % z celkových úlovkov. V prípade mnohých iných druhov boli celkové úlovky v tomto období nižšie ako 100 kg, čo naznačuje, že išlo len o náhodné úlovky.

Väčšinu úlovkov vylovili plavidlá EÚ na lov lovnými šnúrami v medzinárodných vodách vo všetkých oceánoch, najmä v južnom Atlantiku a južnom Tichom oceáne. Úlovky v medzinárodných vodách predstavovali 60 % z objemu úlovkov. Žralok modrý a lamna ostronosá sú druhy, ktoré sa takmer výlučne lovia v medzinárodných vodách patriacich do pôsobnosti regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, pričom úlovky žraloka modrého predstavovali 87 % a lamny ostronosej 88 % (12).

Žraloky lovené plavidlami EÚ alebo vo vodách EÚ sa musia vyloďovať s plutvami neoddelenými od tela (pozri oddiel 2.3). Spracúvajú sa na pevnine a, ako vyplýva z uvedenej štatistiky, následne sa plutvy a telá zasielajú na iné trhy. Prevažná väčšina plutiev žralokov je určená na spotrebu v krajinách východnej a juhovýchodnej Ázie. Mäso a ostatné častí tiel sú zase spotrebúvané v EÚ a určitá časť sa vyváža do tretích krajín, najmä do krajín Latinskej Ameriky.

2.3.   Súčasná únijná a medzinárodná politika a právne rámce

V rámci európskej iniciatívy občanov sa konkrétne požaduje rozšírenie nariadenia (EÚ) č. 605/2013 tak, aby zahŕňalo obchod s plutvami. Žiada preto Komisiu, aby rozšírila požiadavku na „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“ na všetky obchody so žralokmi a s rajami v EÚ. Európska iniciatíva občanov tvrdí, že plutvy sú hlavným dôvodom rybolovu žralokov vzhľadom na ich hodnotu na ázijskom trhu. Ďalej tvrdí, že systémy presadzovania práva a dodržiavania súladu sú celosvetovo, a to aj v EÚ, príliš slabé, pretože zavedené nástroje a zdroje kontroly, ako aj odborné školenia a koordinácia príslušných orgánov nie sú dostatočné na identifikáciu druhov len na základe ich plutiev a na zabezpečenie súladu s príslušnými právnymi predpismi v celom hodnotovom reťazci. Aby sa uľahčili colné kontroly a prispelo k odrádzaniu od obchodu s plutvami žralokov, navrhovatelia požadujú, aby sa obchodovalo len s celými žralokmi, čím by sa de facto zakázal obchod s odstránenými časťami žralokov (plutvami alebo telami) v EÚ.

Pokiaľ ide o obchodovanie so žralokmi a rybolov žralokov, EÚ vykonáva rozsiahlu politiku a právny rámec.

Cieľom Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „dohovor CITES“) je ochrana voľne žijúcich živočíchov a rastlín v snahe zabrániť ich nadmernému využívaniu z dôvodu medzinárodného obchodu. EÚ je zmluvnou stranou dohovoru CITES a aktívne podporuje ochranu morských druhov. Na poslednej konferencii zmluvných strán v novembri 2022 bolo do príloh k dohovoru CITES doplnených takmer 100 ďalších druhov žralokov a rají. Pokiaľ ide o žraloky, EÚ spolusponzorovala návrh Panamy zaradiť do zoznamu v prílohe II k dohovoru CITES čeľaď žralokovitých vrátane žraloka modrého. Toto zaradenie do zoznamu nadobudne účinnosť 25. novembra 2023. V zoznamoch dohovoru CITES je v súčasnosti uvedených celkovo 174 druhov žralokov a rají, väčšina z nich v prílohe II, čo znamená, že obchod sa musí kontrolovať, aby sa predišlo miere využívania, ktorá je nezlučiteľná s ich prežitím.

V EÚ je obchod s chráneným a ohrozenými druhmi vrátane morských druhov regulovaný prostredníctvom súboru nariadení, ktorými sa vykonáva dohovor CITES. Nariadením (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (13) sa stanovuje súbor ustanovení týkajúcich sa dovozu, vývozu a opätovného vývozu jedincov druhov vrátane častí a derivátov uvedených v jeho štyroch prílohách. Prílohy k nariadeniu zahŕňajú všetky druhy uvedené v dohovore CITES, ako aj druhy, ktoré v ňom uvedené nie sú.

Odstraňovanie plutiev žralokov (14) je jednou z hlavných hrozieb v oblasti ochrany žralokov a EÚ ho ako prvá považovala za neprijateľný rybolovný postup. Od roku 2003 sa nariadením (ES) č. 1185/2003 (nariadenie o odstraňovaní plutiev žralokov) (15) zakazuje odstraňovanie plutiev žralokov na palubách všetkých rybárskych plavidiel vo vodách EÚ a všade v prípade plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu EÚ. Toto nariadenie bolo posilnené prísnou politikou „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“ prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 605/2013 (16). Zakazuje odstraňovanie plutiev žralokov na palube plavidiel a ich držanie na palube, prekládku alebo vylodenie. Znamená to, že plutvy možno odstraňovať len po vylodení.

Členské štáty EÚ vykonávajú monitorovanie a kontrolné činnosti s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie nariadenia o odstraňovaní plutiev žralokov. Členské štáty musia podávať správu o monitorovaní svojho dodržiavania nariadenia vo vodách EÚ a mimo nich. Správa musí zahŕňať informácie o: i) počte vylodení žralokov; ii) počte, dátume a mieste vykonaných kontrol; iii) počte a charaktere zistených prípadov nedodržania daného nariadenia vrátane úplnej identifikácie plavidla (plavidiel), ktorého (ktorých) sa to týka, ako aj o sankcii uplatnenej za každý prípad nedodržania uvedeného nariadenia; iv) celkovom počte vylodení podľa druhu (hmotnosť/počet) a prístavu.

Komisia v roku 2016 podala správu o vykonávaní nariadenia o odstraňovaní plutiev žralokov (17). Dospela v nej k záveru, že počet porušení sa zdal byť veľmi obmedzený, vykonávanie politiky „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“ bolo spojené s dodatočnými nákladmi pre dotknuté plavidlá a je dôležité presadzovať politiku „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“ na medzinárodných fórach. Najnovšie preskúmanie nariadenia o odstraňovaní plutiev žralokov a akčného plánu EÚ pre žraloky uskutočnil Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) (18) v roku 2019 na žiadosť Komisie. Výbor STECF dospel k záveru, že nedodržiavanie zo strany členských štátov, ktoré podali správu, bolo na nízkej úrovni a v oblasti opatrení na zachovanie a riadenie populácií žralokov sa dosiahol pokrok. Konštatoval však, že sú potrebné lepšie informácie o činnostiach vykonávaných flotilami EÚ mimo vôd EÚ.

EÚ aktívne podporuje politiku „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“ na medzinárodnej úrovni a všeobecnejšie minimalizáciu vplyvov rybolovu na žralokov. Regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, ktorých je EÚ členom, v priebehu rokov zaviedli konkrétne záväzné opatrenia na zachovanie a riadenie druhov žralokov.

Odstraňovanie plutiev žralokov bolo pôvodne regulované prostredníctvom prijatia pomeru hmotnosti plutiev k hmotnosti tela, čo znamená, že plutvy na palube do miesta prvého vylodenia nemohli predstavovať viac ako 5 % z celých vylodených tiel. V priebehu rokov bol spochybnený vedecký základ a účinnosť pomeru hmotnosti plutiev k hmotnosti tela a EÚ neustále nástojila na prijatí politiky „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“ vo všetkých regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva, ktorých je členom, ako najúčinnejšieho prostriedku na ukončenie odstraňovania plutiev. Toto úsilie viedlo k tomu, že niektoré regionálne organizácie pre riadenie rybárstva prijali politiku „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“ ako jedinú možnosť (19) alebo ako jednu z možností (20) na účely presadzovania zákazu odstraňovania plutiev. EÚ pokračuje v úsilí zrušiť požiadavku týkajúcu sa pomeru hmotnosti plutiev k hmotnosti tela tam, kde stále platí (21), a nahradiť ju v rámci všetkých regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva politikou „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“.

Hoci v prípade mnohých druhov žralokov sa vyžaduje prísna ochrana, a to aj prostredníctvom zákazu ponechávania úlovkov na palube, iné druhy sa môžu loviť v súlade s medzinárodne dohodnutými pravidlami, najmä pravidlami prijatými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva. Regionálne organizácie pre riadenie rybárstva prijímajú opatrenia v oblasti riadenia, ako sú celkové povolené výlovy, na základe posúdenia stavu populácií a vedeckých odporúčaní, ktoré poskytujú ich príslušné vedecké orgány, a plavidlá nahlasujú svoje úlovky. Rybolovné činnosti, ktoré zahŕňajú interakcie so žralokmi, sa takisto musia nahlasovať v súlade s príslušnými postupmi regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva v oblasti nahlasovania údajov (vrátane odhadov odhodených mŕtvych úlovkov a veľkosti žralokov). Tieto údaje sú dostupné v databázach rôznych regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a sú zdrojom pre vedecké odporúčania, z ktorých vychádzajú rozhodnutia prijaté v oblasti riadenia v súvislosti s rôznymi druhmi. Požiadavky jednotlivých regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva však nie sú rovnaké a vyskytujú sa nedostatky v oblasti nahlasovania údajov o vedľajších úlovkoch necieľových druhov žralokov, najmä údajov špecifických pre jednotlivé druhy.

EÚ s cieľom posilniť vedecké odporúčania v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva podporuje vedeckú prácu prostredníctvom dobrovoľných finančných príspevkov zameraných na rozvoj vhodných metodík posudzovania stavu ochrany kľúčových druhov žralokov a zlepšenie regulačného rámca v oblasti ochrany žralokov.

3.   HODNOTENIE NÁVRHU V RÁMCI INICIATÍVY

3.1.   Reakcia na iniciatívu

Európska iniciatíva občanov nastoľuje dôležité otázky, ktoré sú relevantné pre politiku EÚ v oblasti ochrany morského prostredia, ochrany a zachovávania rybolovných zdrojov a zabezpečovania udržateľného rybolovu v EÚ a na celom svete. Zachovanie súčasného stavu by viedlo k tomu, že by sa naďalej obchodovalo s rovnakými produktmi a zachovali by sa činnosti flotily a prevádzkovateľov EÚ. Tým by sa však významne neprispelo k obnove celosvetových populácií žralokov a konkrétnejšie k zabráneniu negatívnym účinkov, ktoré má obchod s plutvami žralokov na situáciu populácií žralokov.

Zákaz obchodovania s odstránenými plutvami v EÚ by sa uplatňoval na tie druhy, ktoré loví flotila EÚ v súlade s medzinárodne dohodnutými pravidlami, najmä pravidlami prijatými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva. Obchod s plutvami žralokov predstavuje hlavný odbyt pre flotilu EÚ, ktorá loví žraloky v medzinárodných vodách, a EÚ je dôležitým aktérom na celosvetovej úrovni. Zákaz obchodovania s odstránenými plutvami by znamenal, že dotknutá flotila EÚ by lovila menej žralokov v medzinárodných vodách, čo vyvoláva obavy, pokiaľ ide o sociálno-ekonomické vplyvy tohto zákazu. Okrem toho vzhľadom na povahu samostatných trhov s plutvami a mäsom žralokov a logistické problémy, keďže tieto druhy prevažne loví flotila EÚ v medzinárodných vodách, ktoré sú regulované v pôsobnosti regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, takéto utlmenie činnosti by mohlo pripraviť pôdu pre menej udržateľné postupy rybolovu mimo EÚ. Akékoľvek opatrenia prijaté na úrovni EÚ je preto potrebné doplniť opatreniami na medzinárodnej úrovni, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a pozitívne vplyvy na životné prostredie.

Zákaz obchodovania s odstránenými plutvami v rámci EÚ musí byť zlučiteľný s medzinárodnými záväzkami EÚ, ako aj s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). WTO nespochybňuje právo krajín prijať opatrenia v súvislosti s obavami, ako je ochrana vyčerpateľných prírodných zdrojov alebo dobré životné podmienky zvierat, ak sú splnené určité podmienky. Takéto opatrenia musia najmä a) skutočne sledovať jeden z cieľov uvedených v článku XX Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994; b) spĺňať tzv. test nevyhnutnosti, čo znamená, že na dosiahnutie uvedeného cieľa nie je k dispozícii žiadne opatrenie, ktoré obmedzuje obchod menej; c) zabezpečovať, že opatrenie je navrhnuté spravodlivo a nevedie k neoprávnenej alebo svojvoľnej diskriminácii alebo skrytému obmedzovaniu medzinárodného obchodu.

Podľa nariadenia o európskej iniciatíve občanov sa od Komisie požaduje, aby do šiestich mesiacov od prijatia iniciatívy uviedla svoje právne a politické závery, ako aj opatrenia, ktoré má v úmysle prijať. V rámci tejto lehoty nebola Komisia schopná zozbierať všetky potrebné údaje a uskutočniť všetky vhodné analýzy na úplné vyhodnotenie relevantnosti iniciovania takého opatrenia, ktoré požaduje európska iniciatíva občanov. Okrem toho by bolo potrebné, aby akémukoľvek legislatívnemu návrhu predchádzalo posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o jeho možné environmentálne, sociálne a hospodárske dôsledky.

Komisia preto do konca roka 2023 začne posúdenie vplyvu zamerané na environmentálne, sociálne a hospodárske dôsledky uplatňovania politiky „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“ v súvislosti s uvádzaním žralokov na trh v EÚ, či už v prípade spotreby v rámci EÚ alebo v prípade medzinárodného obchodu (dovozu a vývozu). Na základe posúdenia bude možné prijať prípadné budúce opatrenia, ktoré budú riadne podložené a založené na skutočnostiach (22). To bude zahŕňať analyzovanie hospodárskych, environmentálnych a sociálnych dôsledkov pre zainteresované strany EÚ a tretie krajiny, ktoré by mohli byť ovplyvnené, prípadnej zmeny dynamiky celosvetového trhu, environmentálnych a sociálno-ekonomických prínosov lepšie chránených populácií žralokov a hodnotenie možných alternatívnych prostriedkov na dosiahnutie zamýšľaných cieľov, ako aj podrobné posúdenie najvhodnejšieho právneho základu a nástroja. Na základe posúdenia vplyvu by sa mal vymedziť ďalší postup Komisie v súlade s jej prioritami, najmä pokiaľ ide o Európsku zelenú dohodu, hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, silnejšiu Európu vo svete a podporu európskeho spôsobu života.

Komisia uznáva, že sledovanie komerčných trás a križovatiek je náročné v dôsledku nedostatočného rozčlenenia údajov o vylodeniach a obchode s mäsom a plutvami žralokov na úrovni druhov. Z dôvodu chýbajúcej normalizácie taxonómie je náročné analyzovať trendy dynamiky úlovkov a obchodu v celosvetovom meradle. Komisia zistila, že existuje priestor na doplnenie informácií o vývoze a dovoze, ktoré prevádzkovatelia vkladajú do vnútroštátnych colných systémov. Informácie získané z colných vyhlásení by prispeli k analýze trendov dynamiky úlovkov a obchodu na podrobnejšej úrovni a k vyšetrovaniu údajných vysokých úrovní podvodov identifikovaných organizátormi európskej iniciatívy občanov.

Komisia preto do konca roka 2023 preskúma najlepšie právne prostriedky na vyžadovanie podrobnejších informácií s cieľom identifikovať pri dovoze a vývoze druhy žralokov a príslušné produkty z nich. Prijme rozhodnutie, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť najneskôr do 1. januára 2025.

3.2.   Sprievodné opatrenia na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni

EÚ využíva širokú škálu opatrení, ktoré sú priamo alebo nepriamo zacielené na zachovanie a udržateľné riadenie populácií žralokov. V tejto súvislosti poukázala európska iniciatíva občanov na viaceré dôležité témy, ktoré možno riešiť prostredníctvom ďalšieho úsilia pri presadzovaní právnych predpisov EÚ a posilnenia opatrení na medzinárodnej úrovni.

3.2.1.   Presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ

Spoločná rybárska politika (SRP) poskytuje nástroje a rámec na prijatie vedecky podložených opatrení s cieľom minimalizovať negatívny vplyv rybolovných činností na morské druhy a biotopy (23). Musí byť v súlade (24) s cieľom rámcovej smernice o morskej stratégii (25), ktorým je zabezpečiť, aby moria EÚ dosiahli dobrý environmentálny stav, čo zahŕňa zabezpečenie dobrých úrovní abundancie a povolených vedľajších úlovkov všetkých morských druhov (26) vrátane komerčne nevyužívaných druhov rýb, ako sú pásožiabrovce. Komisia monitoruje stav žralokov a v súlade s cieľmi SRP zabezpečuje jednoliatu koncepciu v rámci vnútornej a vonkajšej rybárskej politiky v súvislosti so žralokmi.

Od roku 2009 je cieľom akčného plánu EÚ na zachovanie a riadenie populácií žralokov (27), ktorý je inšpirovaný Medzinárodným akčným plánom na zachovanie a riadenie populácií žralokov (pozri oddiel 3.2.2), rozšíriť poznatky o rybolove žralokov, ako aj o jednotlivých druhoch žralokov a ich úlohe v ekosystéme, zabezpečiť udržateľnosť lovu žralokov a riadnu reguláciu vedľajších úlovkov žraloka, ktoré sú výsledkom iných rybolovných činností. Je zdrojom informácií pre opatrenia prijaté na úrovni EÚ (rybolovné možnosti, technické opatrenia, obmedzenia úsilia a kapacity, zber údajov), ako aj na medzinárodnej úrovni (regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, dohovor CITES, dohovor CMS, regionálne morské dohovory).

V prípade viacerých druhov žralokov by aj obmedzená rybolovná činnosť mohla vážne ohroziť ich stav ochrany. Takéto druhy sú chránené podľa opatrení EÚ. Na základe po sebe nasledujúcich každoročných nariadení o rybolovných možnostiach, ako je nariadenie (EÚ) 2023/194, majú rybárske plavidlá EÚ a plavidlá z krajín mimo EÚ, ktoré lovia vo vodách EÚ, zakázané loviť, ponechávať na palube, prekladať a vyloďovať druhy uvedené v zozname ako zakázané vrátane druhov žralokov (28). Ulovené jedince sa musia urýchlene vypustiť nezranené, čím sa ďalej zabráni tomu, aby plutvy ohrozených druhov skončili na trhu. Rovnaké ustanovenia sa vzťahujú na hlbokomorské žraloky.

Hoci v prípade niektorých druhov žralokov sa vyžaduje prísna ochrana, niektoré sa môžu loviť udržateľným spôsobom, ak je to vedecky podložené. V prípade týchto populácií sa vylodenia riadia prostredníctvom súboru celkových povolených výlovov (TAC) podľa nariadení o ročných rybolovných možnostiach vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ vo vodách nepatriacich EÚ. TAC, ktoré navrhuje Komisia a prijíma Rada, vychádzajú z vedeckého odporúčania a zásady predbežnej opatrnosti, pričom zohľadňujú biologické a sociálno-ekonomické aspekty.

V nariadení (EÚ) 2019/1241 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení (nariadenie o technických opatreniach) (29) sa uvádza všeobecný zákaz rybolovu niektorých vzácnych/citlivých druhov žralokov a rají (článok 10 ods. 2 a príloha I) (30) a ustanovenia, ktorými sa obmedzuje používanie statických a unášaných sietí na lov viacerých druhov alebo čeľadí žralokov (článok 9 ods. 4 a príloha III).

Organizátori európskej iniciatívy občanov poukázali na ťažkosti pri sledovaní žralokov a produktov z nich na úrovni druhov v rámci celého obchodného a trhového reťazca. Vysledovateľnosť produktov zo žraloka a transparentné informácie pre spotrebiteľov zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci politiky EÚ týkajúcej sa žralokov. Aby sa zabezpečila vysledovateľnosť, nariadením (ES) č. 1224/2009 (31) sa zriadil systém kontroly Spoločenstva pre rybolov, ktorým sa prevádzkovateľom z EÚ uložili pravidlá týkajúce sa vysledovateľnosti. Každá dávka produktov rybolovu vylodených plavidlami EÚ musí obsahovať tieto minimálne informácie o vysledovateľnosti: i) identifikačné číslo, externé identifikačné číslo a názov rybárskeho plavidla; ii) trojmiestny alfabetický kód FAO každého druhu; iii) obchodný a latinský názov druhu a iv) relevantná zemepisná oblasť, spôsob výroby, dátum výlovu a množstvá každého druhu. Tieto informácie by sa mali sprístupniť orgánom zodpovedným za kontrolu a presadzovanie a hospodárskym subjektom v každom štádiu hodnotového reťazca. Prebiehajúca revízia systému kontroly rybolovu EÚ (32), v súvislosti s ktorou bola v máji 2023 dosiahnutá politická dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, zahŕňa dodatočné ustanovenia o informáciách o vysledovateľnosti. Stanovujú sa v nej zlepšenia, pokiaľ ide o nahlasovanie úlovkov, rybolovné činnosti a kontroly v dodávateľskom reťazci vrátane konzervovaných a upravených produktov, ako aj dovážaných produktov, konkrétne: elektronické zaznamenávanie údajov o úlovkoch vrátane vykazovania odhodených úlovkov citlivých druhov a monitorovanie rybolovných činností s použitím diaľkových elektronických zariadení vrátane CCTV.

Pokiaľ ide o informácie pre spotrebiteľov, v nariadení (ES) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (33) sa stanovuje, že informácie o potravinách nesmú byť zavádzajúce. Okrem toho sa vysoká úroveň informácií pre spotrebiteľov zabezpečuje osobitnými ustanoveniami pre odvetvie rybárstva. V nariadení (EÚ) č. 1379/2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry (34) sa stanovuje, že produkty zo žraloka, ktoré nie sú upravené alebo konzervované, vrátané filé a plutiev, sa môžu uvádzať na trh len s uvedením ich obchodného a vedeckého názvu druhu. Existujú indície, ktoré poukazujú na nerovnaké vykonávanie požiadaviek na povinné informácie podľa článku 35 nariadenia o spoločnej organizácii trhov, ako to uviedla Komisia po otvorenej verejnej konzultácii o vykonávaní nariadenia o spoločnej organizácii trhov (35). Týka sa to identifikácie vedeckého a obchodného názvu druhu. Tento potenciálny problém nie je sám osebe priamo relevantný v súvislosti s odstraňovaním plutiev, ale zlepšenie vykonávania požiadaviek na označovanie by vo všeobecnosti mohlo prispieť k lepšej identifikácii produktov zo žraloka.

Európska iniciatíva občanov poukázala na existenciu nezákonného obchodu. Okrem obmedzených údajov o zhabaniach druhov uvedených v dohovore CITES (36) Komisia nezozbierala dôkazy o rozsahu, v akom dochádza v EÚ k údajnému nezákonnému obchodu s ohrozenými druhmi. Napriek tomu uznáva, že obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín je veľkým problémom a predložila nový akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín (37) s cieľom posilniť opatrenia EÚ proti tomuto rozšírenému javu.

Európska iniciatíva občanov vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že na zlepšenie vysledovateľnosti úlovkov, vylodení, dovozu a vývozu žralokov a plutiev na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni v celom hodnotovom reťazci sa vyžaduje:

1)

posilnenie presadzovania práva EÚ v oblasti: i) monitorovania rybolovných a trhových činností; ii) kontrolných opatrení týkajúcich sa spracovania, uvádzania na trh, prepravy a skladovania; iii) dovozu a vývozu produktov zo žraloka, najmä vrátane plutiev, v prípade dotknutých druhov žralokov; iv) pravidiel vysledovateľnosti a označovania zavedených vo všetkých členských štátoch;

2)	zabezpečenie zberu úplných a spoľahlivých informácií o rybolove a obchode.

Na tento účel Komisia:

—

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vhodnú kontrolu povolení a osvedčení CITES, a nabáda ich, aby zabezpečili dostatočné kapacity v oblasti kontroly a vysledovateľnosti chránených druhov žralokov a produktov z nich, ako sú: i) odborná príprava v oblasti identifikácie príslušných druhov žralokov a produktov z nich; ii) vývoj a používanie technológií, nástrojov (vrátane digitálnych) a protokolov analýzy DNA na identifikáciu druhov žralokov; iii) vhodné systémy vysledovateľnosti a iv) výmena osvedčených postupov (38),

—	do konca roka 2023 zašle členským štátom žiadosť o vzájomnú pomoc podľa nariadenia (ES) č. 1005/2008 proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (39) s cieľom upriamiť ich pozornosť na produkty zo žraloka,

—	do konca roka 2023 nadviaže spoluprácu s Europolom s cieľom preskúmať rozsah nezákonného obchodu s plutvami žralokov, t. j. dovozu do EÚ a vývozu z nej,

—	urýchlene začne pracovať na vykonávaní revidovaného nariadenia o kontrole okamžite po jeho prijatí s cieľom zabezpečiť, aby zlepšenia, ktoré obsahuje, boli uplatniteľné čo najskôr,

—

vyzýva členské štáty, aby posilnili monitorovanie a presadzovanie nariadení EÚ o kontrole a odstraňovaní plutiev žralokov a pravidiel regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, čo je dôležitým krokom k zlepšovaniu zaznamenávania a nahlasovania úlovkov a náhodných úlovkov žralokov. To sa vzťahuje rovnako na plavidlá EÚ vo vodách EÚ a v medzinárodných vodách,

—

vyzýva členské štáty (40), aby do konca roka 2023 stanovili prahové hodnoty pre maximálne úrovne vedľajších úlovkov komerčne nevyužívaných druhov rýb, ako sú pásožiabrovce, vo vodách EÚ podľa rámcovej smernice o morskej stratégii a prijali vhodné opatrenia na riadenie rybárstva, ktoré budú v súlade s týmito prahovými hodnotami,

—

od roku 2024 zavedie opatrenia na kontrolu kvality údajov a krížové kontroly medzi mesačnými správami o úlovkoch zasielanými členskými štátmi podľa nariadenia o kontrole na jednej strane a ročne nahlasovanými údajmi o vylodeniach žralokov a informáciami vyžadovanými podľa nariadenia o odstraňovaní plutiev žralokov na strane druhej a

—	do konca roka 2023 uskutoční analýzu odpovedí členských štátov na nedávno začatý prieskum týkajúci sa vykonávania požiadaviek na označovanie podľa nariadenia o spoločnej organizácii trhov, pričom mimoriadnu pozornosť bude venovať osobitnému problému nesprávneho označovania obchodného názvu druhov.

Iné prebiehajúce iniciatívy a opatrenia sú dôležitými podpornými rámcami pre zlepšenú politiku EÚ v oblasti žralokov.

„Akčný plán pre morské prostredie“ podľa stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (41) prijatý Komisiou 21. februára 2023 zahŕňa výzvy na prijatie opatrení adresované členským štátom s cieľom zlepšiť ochranu citlivých druhov vrátane určitých zraniteľných druhov žralokov, pretože je zameraný na zníženie náhodných úlovkov pri rybolove, ochranu miest, ktoré sú zdrojom ich potravy, a miest ich odchovu, zlepšovanie systémov monitorovania s cieľom zistiť rozsah a zloženie náhodných úlovkov.

Návrh nariadenia Komisie o obnove prírody (42) prijatý v júni 2022 sa okrem iného zameriava na obnovu degradovaných morských biotopov a biotopov ikonických morských druhov, ako sú delfíny a sviňuchy, žraloky a morské vtáky. Zoznam dotknutých druhov žralokov je uvedený v prílohe III k návrhu a vychádza z prílohy I (Zoznam zakázaných druhov) k nariadeniu o technických opatreniach 2019/1241.

Cieľom misie EÚ „Obnoviť naše vody a oceány“ (43) je chrániť a do roku 2030 obnoviť zdravie našich oceánov a vôd. V rámci jej prvého piliera, ktorým je ochrana a obnova, sa bude zaoberať obnovou biotopov a podporou zoskupenia druhov vrátane predátorov, ktorí ich podporujú, ako sú žraloky. Na účely presadzovania kontrol je potrebný osobitný výskum v oblasti rýchlejšej a lacnejšej identifikácie druhov na základe DNA z plutiev žralokov. Projekt v rámci programu Horizont Európa (44) týkajúci sa boja proti nezákonnému rybolovu a odhadzovaniu úlovkov už zahŕňa rýchlu skúšku na základe DNA na účely kontroly rybolovu.

V stratégii Z farmy na stôl podľa Európskej zelenej dohody sa konštatuje silná väzba medzi zdravím ľudí, zdravím spoločností a zdravím planéty, ako aj potreba zabezpečiť živobytie prvovýrobcov, aby sa mohlo úspešne prejsť na udržateľný potravinový systém EÚ.

3.2.2.   Zintenzívnenie opatrení na celosvetovej úrovni

Obchod s plutvami žralokov je celosvetovým javom, rovnako ako rybolov žralokov a dramatické zhoršovanie populácií žralokov. Preto bol v roku 1999 prijatý Medzinárodný akčný plán na zachovanie a riadenie populácií žralokov (medzinárodný akčný plán – žraloky (45)) pod záštitou Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Jeho hlavným cieľom je udržateľné zachovanie a riadenie žralokov. Medzinárodný akčný plán poskytuje rámec, ktorý prispieva k vypracúvaniu národných, subregionálnych a regionálnych akčných plánov na zachovanie a riadenie populácií žralokov. Týmto medzinárodným akčným plánom sa po prvýkrát zakázalo odstraňovanie plutiev žralokov a bol vzorom pre iné medzinárodné akčné plány, napríklad pre európsky akčný plán.

Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (ďalej len „dohovor CMS“) je zmluvou Organizácie Spojených národov o ochrane životného prostredia. Obsahuje ustanovenia na ochranu a riadenie sťahovaných druhov, ich biotopov a ich migračných trás. Zmluvné strany dohovoru CMS sa zaväzujú dodržiavať zásady dohovoru (t. j. uznávajú dôležitosť sťahovavých druhov a pracujú na ochrane takýchto druhov a ich biotopov) a prijať okamžité opatrenia na ochranu druhov podpísaním medzinárodných zmlúv alebo memoránd o porozumení. EÚ je signatárom memoranda o porozumení o ochrane migrujúcich druhov žralokov a v tejto súvislosti sa zasadzuje za výskum, udržateľný rybolov, ochranu biotopov a medzinárodnú spoluprácu.

EÚ vyváža plutvy žralokov z riadeného rybolovu žralokov, to však často neplatí v prípade mnohých plutiev, ktoré na najväčšie spotrebiteľské trhy vyvážajú iné krajiny. Hoci väčšina regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a mnohé krajiny prijali a vykonali opatrenia na zachovanie a riadenie druhov žralokov, je potrebné značné zlepšenie na zabezpečenie toho, aby obchodné praktiky neoslabovali úsilie a dosiahnutý pokrok v oblasti zachovania viacerých druhov žralokov. Je preto potrebné ďalej podporovať celosvetový účinný zákaz odstraňovania plutiev žralokov, zabezpečovať účinné kontroly obchodných tokov produktov zo žraloka na globálnej úrovni a snažiť sa obmedzovať dopyt po týchto produktoch.

Na tento účel bude Komisia počas celého roka 2023 a aj po roku 2023:

—	nabádať príslušné tretie krajiny, aby účinne uplatňovali zoznamy žralokov vyplývajúce z nedávnych rozhodnutí prijatých na 19. zasadnutí konferencie zmluvných strán dohovoru CITES o zahrnutí ďalších takmer 100 druhov žralokov a rají (a produktov z nich) do prílohy II k dohovoru CITES,

—	podporovať sekretariát CITES pri budovaní kapacít štátov výskytu druhu (46) na uplatňovanie zoznamov žralokov a iných morských druhov uvedených v dohovore CITES,

—

vyvíjať väčšie úsilie EÚ v regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva, aby prijali nové a/alebo posilnili a účinne vykonávali súčasné opatrenia na zachovanie a riadenie druhov žralokov, ako aj aby posúdili účinnosť prijatých opatrení a posilnili kontrolné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania a presadzovania súčasných pravidiel. To zahŕňa prijatie politiky „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“ ako najúčinnejšieho prostriedku na ukončenie odstraňovania plutiev,

—

vo všetkých ostatných príslušných medzinárodných orgánoch a organizáciách navrhovať členským štátom, aby začali diskusiu o nových a/alebo posilnených existujúcich opatreniach na zachovanie a riadenie druhov žralokov, ako aj o ich účinnom vykonávaní prostredníctvom posilnenia kontrol. Komisia navrhne členským štátom, aby tento problém predniesli na 19. zasadnutí Podvýboru FAO pre obchod s rybami, ktoré sa uskutoční v septembri 2023 v Nórsku, a

—	spolupracovať s krajinami mimo EÚ s cieľom podporovať znižovanie dopytu po nezákonne získaných plutvách žralokov, a to aj prostredníctvom financovania projektov, a podporovať kľúčové tretie krajiny, aby vybudovali kapacity na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín.

4.   ZÁVERY A VÝHĽAD

Európska iniciatíva občanov s názvom „Stop Finning – Stop the Trade“ (Zastavte odstraňovanie plutiev – zastavte obchod) odzrkadľuje spoločenské a environmentálne obavy týkajúce sa znepokojujúcej situácie žralokov na celosvetovej úrovni a úlohy, ktorú zohráva dopyt po plutvách žralokov. Komisia to považuje za relevantné vzhľadom na politiku EÚ v oblasti ochrany morského prostredia, ochrany a zachovávania rybolovných zdrojov a zabezpečovania udržateľného rybolovu v EÚ a na celom svete. Táto iniciatíva je v súlade s Európskou zelenou dohodou a so záväzkom EÚ celosvetovo chrániť morské ekosystémy a ohrozené druhy a podporovať medzinárodnú správu oceánov.

EÚ ako prvá považovala odstraňovanie plutiev žralokov za neprijateľný rybolovný postup. Podľa právnych predpisov EÚ sa žraloky lovené plavidlami EÚ alebo vo vodách EÚ musia vyloďovať s plutvami neoddelenými od tela.

Zákaz obchodovania s odstránenými plutvami by znamenal, že dotknutá flotila EÚ by lovila menej žralokov v medzinárodných vodách, čo vyvoláva obavy, pokiaľ ide o sociálno-ekonomické vplyvy tohto zákazu. Okrem toho, keďže dotknuté druhy prevažne loví flotila EÚ v medzinárodných vodách, ktoré sú regulované v pôsobnosti regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, takéto utlmenie činnosti by mohlo pripraviť pôdu pre menej udržateľné postupy rybolovu mimo EÚ. Je však potrebné ďalšie posúdenie širších hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov pre zainteresované strany EÚ a tretie krajiny, ktoré by mohli byť ovplyvnené. V záujme prijatia informovaných rozhodnutí je potrebné, aby Komisia stanovila súbor úplnejších a podrobnejších údajov a štatistík na analyzovanie trendov dynamiky úlovkov a obchodu.

Komisia preto:

—

bezodkladne začne prípravné práce s cieľom začať do konca roka 2023 posúdenie vplyvu zamerané na environmentálne, sociálne a hospodárske dôsledky uplatňovania politiky „plutvy prirodzene spojené s telom zvieraťa“ v súvislosti s uvádzaním žralokov na trh v EÚ, či už v prípade spotreby v rámci EÚ alebo v prípade medzinárodného obchodu (dovozu a vývozu),

—	do konca roka 2023 preskúma najlepšie právne prostriedky na vyžadovanie podrobnejších informácií s cieľom identifikovať pri dovoze a vývoze druhy žralokov a príslušné produkty z nich a prijať rozhodnutie, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť najneskôr do 1. januára 2025.

Európska iniciatíva občanov poukázala aj na viaceré dôležité témy, ktoré možno riešiť prostredníctvom ďalšieho úsilia pri presadzovaní právnych predpisov EÚ a posilnenia opatrení na medzinárodnej úrovni. Komisia preto súbežne:

—	posilní spôsob presadzovania právnych predpisov EÚ, pokiaľ ide o monitorovanie rybolovných a trhových činností, kontrolné opatrenia týkajúce sa spracovania produktov zo žraloka a ich uvádzania na trh vrátane dovozu a vývozu, a pravidlá vysledovateľnosti a označovania,

—

prijme ďalšie opatrenia na medzinárodnej úrovni a bude sa zasadzovať o zvýšené opatrenia na ochranu ohrozených druhov žralokov a zabezpečenie toho, aby komerčné populácie žralokov zostali zdravé. Bude sa usilovať o celosvetovo účinný zákaz odstraňovania plutiev, zabezpečenie celosvetovo účinných kontrol obchodných tokov produktov zo žraloka a obmedzenie dopytu po produktoch zo žraloka z neudržateľného rybárstva.

---

(1)  Registračné číslo pridelené Komisiou: ECI(2020)000001 (https://europa.eu/citizens-initiative/initiatives/details/2020/000001_sk).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 55).

(3)  Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/2252 zo 17. decembra 2019 o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom „Stop Finning – Stop the trade“ [oznámené pod číslom C(2019) 9203] (Ú. v. EÚ L 336, 30.12.2019, s. 312).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1042 z 15. júla 2020, ktorým sa stanovujú dočasné opatrenia týkajúce sa lehôt pre fázy zberu, overovania a posudzovania uvedené v nariadení (EÚ) 2019/788 o európskej iniciatíve občanov vzhľadom na výskyt ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 231, 17.7.2020, s. 7); vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/2200 zo 17. decembra 2020 o predĺžení lehôt na zber vyhlásení o podpore v prípade určitých európskych iniciatív občanov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1042 (Ú. v. EÚ L 434, 23.12.2020, s. 56); vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/360 z 19. februára 2021 o predĺžení lehôt na zber vyhlásení o podpore v prípade určitých európskych iniciatív občanov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1042 [oznámené pod číslom C(2021) 1121] (Ú. v. EÚ L 69, 26.2.2021, s. 9).

(5)  Červená kniha ohrozených druhov IUCN.

(6)  Žraloky | Medzinárodný akčný plán na zachovanie a riadenie populácií žralokov | Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (fao.org).

(7)  Pozri prílohu.

(8)  Zdroj: Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA).

(9)  Zdroj: Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA).

(10)  Zdroj: Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA).

(11)  Zdroj: rybolovné štatistiky Eurostatu.

(12)  Zdroj: správy členských štátov Komisii. Nariadenie o odstraňovaní plutiev žralokov sa nevzťahuje na druhy rají, tie sú však takmer výlučne lovené vo vodách EÚ.

(13)  Nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1).

(14)  „Odstraňovanie plutiev žralokov“ je postup, keď sa na palubách rybárskych plavidiel odstraňujú plutvy zo žralokov, pričom sa zvyšná časť žraloka odhodí do mora.

(15)  Nariadenie Rady (ES) č. 1185/2003 z 26. júna 2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel (Ú. v. EÚ L 167, 4.7.2003, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 605/2013 z 12. júna 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 1).

(17)  Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní nariadenia o odstraňovaní plutiev žralokov [COM(2016) 207 final].

(18)  VEDECKÝ, TECHNICKÝ A HOSPODÁRSKY VÝBOR PRE RYBÁRSTVO (STECF), Review of the implementation of the shark finning regulation and assessment of the impact of the 2009 European Community Action Plan for the Conservation and Management of Sharks (Preskúmanie vykonávania nariadenia o odstraňovaní plutiev žralokov a posúdenie vplyvu akčného plánu Európskeho spoločenstva na zachovanie a riadenie populácií žralokov z roku 2009) (CPOA) (STECF-19-17).

(19)  Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC), Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM), Organizácia pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO).

(20)  Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT), Komisia pre tuniaky z Indického oceánu (IOTC), Medziamerická komisia pre tropické tuniaky (IATTC), Organizácia pre rybolov v juhovýchodnom Atlantiku (SEAFO), Komisia na ochranu tuniaka južného (CCSBT), Komisia pre rybolov v západnom a strednom Tichom oceáne (WCPFC), Komisia pre rybolov v severnom Tichom oceáne (NPFC).

(21)  Regionálna organizácia pre riadenie rybárstva v južnom Tichom oceáne (SPRFMO), Dohoda o rybolove v južnom Indickom oceáne (SIOFA), Dohovor o zachovaní živých antarktických morských zdrojov (CCAMLR).

(22)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie: Usmernenia o lepšej právnej regulácii [SWD(2021) 305 final].

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22). Cieľom SRP je zabezpečiť, aby rybolovné činnosti boli environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s hospodárskymi a sociálnymi cieľmi a cieľmi v oblasti zamestnanosti (článok 2 ods. 1). Pri riadení rybárstva sa v rámci tejto politiky uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup (článok 2 ods. 2 a 3).

(24)  Článok 2 ods. 5 písm. j) nariadenia o SRP.

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(26)  Deskriptor D1C1 podľa rámcovej smernice o morskej stratégii uvedený v rozhodnutí Komisie 2017/848 týkajúci sa miery úmrtnosti pri druhoch ulovených ako vedľajší úlovok.

(27)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o akčnom pláne Európskeho spoločenstva na zachovanie a riadenie populácií žralokov [COM(2009) 0040 final].

(28)  Odôvodnenia 19 a 20 nariadenia Rady (EÚ) 2023/194 z 30. januára 2023, ktorým sa na rok 2023 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb uplatniteľné vo vodách Únie a pre rybárske plavidlá Únie v určitých vodách nepatriacich Únii a ktorým sa na roky 2023 a 2024 stanovujú takéto rybolovné možnosti pre určité hlbokomorské populácie rýb (Ú. v. EÚ L 28, 31.1.2023, s. 1).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013, (EÚ) 2016/1139, (EÚ) 2018/973, (EÚ) 2019/472 a (EÚ) 2019/1022 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005 (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 105).

(30)  Druhy, ktoré je zakázané loviť, ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, skladovať, vystavovať alebo ponúkať na predaj.

(31)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(32)  Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie Rady č. 1224/2009 a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 768/2005, (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1005/2008 a nariadenie (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/1139 týkajúce sa kontroly rybolovu [COM(2018) 368 final].

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1).

(35)  Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry [COM(2023) 101 final], Revízia akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín [COM(2022) 581 final].

(36)  Členské štáty EÚ oznámili v roku 2021 tri zhabania s celkovo ôsmimi plutvami alebo ich časťami.

(37)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Revízia akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín [COM(2022) 581 final].

(38)  Pozri Materiály k identifikácii žralokov | CITES.

(39)  Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).

(40)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Akčný plán: Ochrana a obnova morských ekosystémov pre udržateľné a odolné rybárstvo [COM(2023) 102].

(41)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Akčný plán EÚ: Ochrana a obnova morských ekosystémov pre udržateľné a odolné rybárstvo [COM(2023) 102].

(42)  Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o obnove prírody [COM(2022) 304 final].

(43)  Misia „Obnoviť naše vody a oceány“ (europa.eu)

(44)  CL6-2023-FARM2FORK-01-8

(45)  1. MEDZINÁRODNÉ AKČNÉ PLÁNY – ŽRALOKY (fao.org)

(46)  Štát, ktorého územie sa nachádza v oblasti prirodzeného výskytu druhu.