Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Reakcia na štátom podporované zneužívanie migrantov na vonkajších hraniciach EÚ

(JOIN(2021) 32 final)

(2022/C 365/12)

Spravodajca:	Stefano PALMIERI
Spoluspravodajca:	Pietro Vittorio BARBIERI

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 2. 5. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	18. 1. 2022
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	12. 5. 2022
Prijaté v pléne	15. 6. 2022
Plenárne zasadnutie č.	570
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	142/2/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že reakcia EÚ na zneužívanie migrantov musí byť súčasťou spoločnej, jednotnej a vo všetkých aspektoch koherentnej migračnej politiky. So zreteľom na krízu na bieloruskej hranici a ruskú agresiu voči Ukrajine je potrebné prehodnotiť primeranosť paktu o migrácii a azyle (PMA) s cieľom neuplatňovať roztrieštenú migračnú politiku v závislosti od núdzových situácií, ale skôr začleniť príslušné politiky a ochranu dotknutých osôb do jedného rámca opatrení a právnych predpisov.

1.2.

EHSV sa domnieva, že zneužívanie migrantov predstavuje potenciálne naďalej aktuálnu hrozbu pre Európsku úniu ako celok, a nielen pre dotknuté členské štáty. EHSV preto zdôrazňuje, že jedinou účinnou odozvou na túto výzvu budú opatrenia, ktoré dokážu integrovať úroveň iniciatív (politických, legislatívnych, administratívnych, humanitárnych) s rozsahom prijatých opatrení (na úrovni EÚ, na vnútroštátnej, miestnej a medzinárodnej úrovni) a so zúčastnenými aktérmi (inštitucionálnymi, organizáciami občianskej spoločnosti, sociálnymi partnermi, občanmi atď.) vychádzajúc z najprísnejších právnych noriem EÚ a medzinárodného práva.

1.3.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby EÚ poskytovala členským štátom včasnú, koordinovanú a účinnú podporu z praktického hľadiska (rozpočtové zdroje a personál agentúr EÚ), ako aj administratívnu, legislatívnu a politickú pomoc. Bude sa to musieť dosiahnuť prostredníctvom spoločných opatrení v teréne a na medziinštitucionálnej úrovni, ako aj maximálnou transparentnosťou iniciatív a okrem toho zabezpečením slobody konania pre humanitárne organizácie a nezávislé médiá prítomné v oblastiach, v ktorých sú migranti zneužívaní.

1.4.

Podľa EHSV je rozhodujúce najmä vytvoriť integrovaný rámec pre humanitárnu činnosť, ktorý by spájal zdroje a štruktúry inštitúcií a agentúr členských štátov a EÚ a zabezpečil zapojenie medzinárodných agentúr (UNHCR, IOM), ako aj príspevok mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, čím by sa podporila účinná koordinácia činností a zabezpečilo uznanie humanitárnej činnosti ako prostriedku na posilnenie zásad EÚ.

1.5.

V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že úplné a včasné uznanie práv zneužívaných migrantov – pričom treba zamedziť vzniku sivých oblastí alebo situáciám administratívnej neistoty – je základným aspektom umožňujúcim oslabiť a zmierniť hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu EÚ a príslušných členských štátov v teréne, čím sa prekazia pokusy o zneužívanie.

1.6.

Reakcia EÚ musí byť nutne zameraná na príčiny tokov zneužívaných migrantov, zapojenie tretích krajín a podporu ich úsilia informovať obyvateľstvo v rámci spolupráce založenej na demokratických zásadách a ochrane ľudských práv. To umožní pripraviť o prostriedky štátnych aktérov, ktorí podporujú zneužívanie migrantov.

1.7.

Pokiaľ ide o štáty, ktoré propagujú zneužívanie migrantov, alebo sú doňho zapojené, EHSV podporuje mnohostranné opatrenia EÚ ako celku, medzinárodných inštitúcií a partnerských krajín s cieľom odsúdiť a izolovať takéto kroky, a to aj prostredníctvom aktivácie primeraných hospodárskych a diplomatických sankcií.

1.8.

Prebiehajúca vojna na Ukrajine v dôsledku agresie zo strany Ruskej federácie má za následok najmenej 3,9 milióna utečencov (1), ktorých v súčasnosti prijímajú najmä susedné krajiny a iné krajiny EÚ, ako aj niekoľko miliónov vnútorne vysídlených osôb. Takýto masívny prílev sa prinajmenšom v Európe nedá porovnať s tokmi zaznamenanými v desaťročiach po druhej svetovej vojne. EÚ sa tým včas zaoberala, najmä aktiváciou smernice o dočasnej ochrane z roku 2001 (2) a návrhom Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (CARE). EHSV sa domnieva, že podobné nástroje, ktoré sú založené na súdržnosti, solidarite a spoločnej zodpovednosti členských štátov, sú nevyhnutné aj pri riešení kríz spojených so zneužívaním migrantov.

1.9.

EÚ je v súčasnosti bezpečným miestom pre azyl a ochranu miliónov ukrajinských občanov a občianok. Záťaž spojená s prijímaním utečencov a poskytovaním pomoci je však v porovnaní s kapacitami a zdrojmi príslušných členských štátov rozdelená nerovnomerne. Otvorenie vnútorných hraníc v rámci EÚ doteraz zaručovalo spontánny pohyb ukrajinských utečencov do želaných destinácií. Avšak záťaž pre susedné krajiny a pre iné členské štáty zostáva vo výraznom nepomere. Zneužívanie migrantov na bieloruskej hranici a v predchádzajúcich prípadoch v neporovnateľnom rozsahu dokazuje, že je potrebné dôkladne preskúmať mechanizmy solidarity a spolupráce medzi EÚ a členskými štátmi, najmä prostredníctvom prerozdeľovania migrantov, ktorí potrebujú pomoc, čo je v krízových situáciách bezpochyby nevyhnutné.

1.10.

EHSV sa chce zamerať aj na ducha návrhu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia situácie inštrumentalizácie v oblasti migrácie a azylu (3). Domnievame sa, že zložitý mechanizmus definovania právneho rámca a administratívnych postupov v prípade zneužívania migrantov nezohľadňuje mieru medzištátnej krízy, ktorá by v tejto súvislosti mohla vzniknúť, a nemožno ju oddeliť od prístupu, ktorý sa má zaujať vo vzťahu k samotným migrantom.

1.11.

EHSV sa domnieva, že hoci sú potrebné nástroje ad hoc na riešenie problému zneužívania migrantov, je nevyhnutné zvážiť rýchle a ucelené ochranné opatrenia, a to aj prostredníctvom smernice o dočasnej ochrane, najmä v prípadoch, keď sú riadenie vstupu na hranice, kontrola sekundárnych pohybov, navrhované odklady alebo výnimky z bežných azylových konaní nefunkčné a kontraproduktívne vo vzťahu k cieľu chrániť zneužívaných migrantov. V každom prípade by sa úroveň ochrany migrantov mala zvýšiť vzhľadom na rozsah medzištátnej krízy zaznamenanej v kontexte zneužívania migrantov.

2.   Návrh

2.1.

V oznámení sa zdôrazňuje, že migračná kríza na hranici medzi Bieloruskom a Európskou úniou (Litva, Lotyšsko, Poľsko) je zámerným pokusom o vytvorenie pretrvávajúcej a dlhotrvajúcej krízy v rámci širšieho koordinovaného úsilia o destabilizáciu Európskej únie testovaním jej jednoty a odhodlania. Predstavuje to „hybridnú hrozbu“ formou zneužívania migrantov tretím štátom.

2.2.

Pojmy „kríza“ a „hrozba“ použité v tomto dokumente, ktoré zďaleka nepredstavujú opis špecifického a zložitého javu migrácie, sa používajú na označenie významu politického napätia a faktorov nestability vyplývajúcich z geopolitického kontextu.

2.3.

Okrem ohrozenia bezpečnosti EÚ to v praxi viedlo ku kritickej situácii najmä pre dotknutých migrantov, čo malo dramatické humanitárne dôsledky na hraniciach, a to tak na bieloruskej strane, ako aj na strane EÚ. Existuje aj množstvo správ o neľudskom a ponižujúcom zaobchádzaní s migrantmi na bieloruskej strane hranice, aj ako forme nátlaku na EÚ, ktorý sa však ešte zhoršuje predlžovaním pobytu v tejto oblasti a nedostupnosťou hranice EÚ.

2.4.

EÚ na všetkých inštitucionálnych fórach Únie ihneď a dôrazne odsúdila zneužívanie zraniteľných migrantov a utečencov. Činnosti na medzinárodnej úrovni, ktoré nasledovali, úspešne podnietili zapojenie a spoluprácu, tak medzi krajinami EÚ, ako aj medzi partnerskými štátmi, najmä tými, z ktorých pochádzajú migranti.

2.5.

V súvislosti s novou krízovou situáciou poskytla EÚ podporu dotknutým členským štátom, pričom vzala na vedomie konkrétne reakcie národných vlád a parlamentov, najmä vyhlásenie núdzového stavu v pohraničných regiónoch. V tejto súvislosti Komisia ponúkla potrebnú pomoc s cieľom zabezpečiť súlad takýchto právnych predpisov s právom EÚ.

2.6.

Oznámenie poskytuje prehľad o politických, technických a logistických opatreniach na podporu zúčastnených členských štátov. Od návštev komisárky Johansson a následných pozvaní členských štátov Komisiou sa politické puto premietlo aj do technickej podpory na hraniciach zo strany agentúr EÚ (Frontex, Europol, EASO, núdzová pomoc zo zdrojov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu).

2.7.

Pokiaľ ide o medzinárodnú činnosť, a najmä pokiaľ ide o štáty pôvodu a tranzitu migrantov, Komisia konala na najvyššej úrovni a zlepšovala spoluprácu s Irakom, Libanonom, Tureckom, Spojenými arabskými emirátmi a Uzbekistanom. Ide o nevyhnutný krok v boji proti zločineckej infraštruktúre prevádzačstva migrantov, ktorá prispieva k zneužívaniu zo strany Bieloruska.

2.8.

V kontexte medzištátnej krízy existuje vysoké riziko tzv. vojnovej hmly [fog of war], nástroja dezinformácií, falošných správ a skresľovania faktov, ktorý je spojený s politickým zneužívaním migrantov. V oznámení sa zdôrazňuje toto riziko na bieloruskej strane hranice, najmä zo strany médií kontrolovaných bieloruskou a ruskou vládou. Poukazuje sa na význam a úlohu slobodnej tlače, hoci v krízových oblastiach na strane EÚ sa im nepripisuje rovnaká dôležitosť.

2.9.

Komisia zdôrazňuje, že súčasné finančné nástroje možno v krízovej situácii posilniť prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (BMVI). Pokiaľ ide o návraty (dobrovoľné humanitárne a nedobrovoľné), uvádza sa spolupráca medzi Komisiou, agentúrou Frontex a IOM, pričom sa zdôrazňuje potrebná spolupráca štátov pôvodu migrantov.

3.   Pripomienky

Zneužívanie migrantov a riadenie migračných politík

3.1.

EHSV sa domnieva, že reakcia na zneužívanie migrantov musí byť súčasťou rámca spoločnej, jednotnej a vo všetkých aspektoch koherentnej migračnej politiky.

3.1.1.

V záujme vhodného riadenia migrácie si EÚ musí uvedomiť, že migračné procesy nikdy nie sú len dôsledkom iniciatív určitého štátu (hoci niektoré z nich môžu mať niekedy významný vplyv na objem tokov), a to ani vtedy, keď tento štát využíva migrantov na politické účely.

3.1.2.

V reakcii na najnaliehavejšie krízy (keď ide o aktívne zapojenie tretieho štátu alebo v dôsledku vojny alebo vojenského zásahu) sa EÚ musí riadiť prístupom založeným na solidarite, a to najmä voči zúčastneným osobám.

3.1.3.

Bez toho, aby bola dotknutá potreba pomôcť všetkým, ktorí sú v bezprostrednom ohrození života (utečenci a obete vojny), k rozlišovaniu právneho postavenia – napríklad medzi ľuďmi, ktorí sa môžu uchádzať o formy ochrany, a inými migrantmi – môže dôjsť až po prebehnutí transparentných azylových konaní v súlade s právom EÚ a medzinárodnými normami, a nie v dôsledku a priori vymedzenia príslušného javu alebo krízy („hybridná hrozba“, zneužívanie migrantov, „ekonomická migrácia“ atď.).

Hybridné hrozby a zneužívanie migrantov

3.2.

EHSV súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o povahu a rozsah hrozby, ktorú predstavuje zneužívanie migrantov zo strany Bieloruska. EHSV si uvedomuje ohrozenie, ktoré pre EÚ predstavujú formy „hybridnej hrozby“, t. j. „štátom podporované zneužívanie ľudí na politické účely“.

3.2.1.

Vo vymedzení pojmu hybridná hrozba sa používa aj odlišné znenie: hrozby podporované „štátnym alebo neštátnym subjektom“. Hybridné hrozby môžu byť riadené rôznymi subjektmi a zamerané na rôzne cieľové skupiny (štátne subjekty, inštitúcie, sociálne organizácie, jednotlivci). Táto rozsiahla analýza síce poskytuje prvky všeobecného chápania, nezaoberá sa však určovaním skutočností relevantných pre príslušné politiky. EHSV preto zdôrazňuje, že prítomnosť štátneho úradníka sa musí považovať za nevyhnutnú podmienku na zistenie zneužívania migrantov, ako aj na účely následných regulačných opatrení, a najmä v záujme zaobchádzania s migrantmi v súlade so zákonom a zabezpečenia humanitárnej pomoci v takýchto núdzových situáciách.

3.2.2.

Vzhľadom na platnosť vymedzenia pojmu „hybridná hrozba“ uvedeného v oznámení EHSV dúfa, že reakcia bude viacrozmerná a integrovaná, teda nielen na úrovni medzinárodných vzťahov (medzi členskými štátmi, EÚ a partnerskými krajinami), ale aj v rámci politík a záväzkov EÚ v oblasti podpory ľudských práv, ochrany migrantov a práva na azyl. EHSV sa preto domnieva, že je potrebné posilniť všetky nástroje spolupráce medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ a agentúrami s cieľom spoločného krízového riadenia.

Solidarita, koordinácia a spoločné krízové riadenie

3.3.

EHSV súhlasí s tým, že „toto počínanie predstavuje reálne existujúce ohrozenie bezpečnosti EÚ“, a nielen pre priamo dotknuté členské štáty. Skutočnosti uvedené v oznámení a vážna kríza na Ukrajine posilňujú presvedčenie EHSV, že je určite potrebné vytvoriť politický, regulačný a procedurálny rámec pre spoločnú reakciu a jednotné krízové riadenie zo strany členských štátov a inštitúcií EÚ.

3.3.1.

V dôsledku toho a na základe už vyjadreného stanoviska k návrhom na zmenu nariadenia o riadení prisťahovalectva a azylu (4) sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné, aby členské štáty zaujali solidárny prístup založený na spolupráci, keďže predmetná situácia určite nie je jedinou, ktorá kladie zvýšenú zodpovednosť na krajiny prvého vstupu a spôsobuje im väčšie ťažkosti, a to práve vzhľadom na význam, ktorý pakt o migrácii a azyle (PMA) pripisuje kontrole hraníc a predchádzaniu sekundárnym pohybom.

3.3.2.

V rámci žiaduceho osobitného nariadenia na boj proti zneužívaniu migrantov zo strany členského štátu by sa preto mali stanoviť mechanizmy solidárneho rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty vrátane možnosti včasných opatrení na premiestnenie, ktoré by boli úmerné závažnosti krízy.

3.3.3.

Charakteristiky krízy na bieloruskej hranici vykazujú rozdiely, ale aj podobnosti s inými štátnymi stratégiami na využitie migračných pohybov: centrálne Stredozemie, grécko-turecké, španielsko-marocké, bosniansko-chorvátske, srbsko-maďarské hranice (príklady len z roku 2021). EHSV sa domnieva, že EÚ by mala prekročiť rámec svojej reakcie počas predchádzajúcich kríz, najmä tým, že zabráni situáciám závislosti od politických stratégií tretích krajín, ktoré nie sú v súlade s politikami a zásadami EÚ.

Starostlivosť o migrantov a ich ochrana v prípade zneužívania

3.4.

EHSV sa domnieva, že pri definovaní reakcie EÚ treba prijať spoločné opatrenia na boj proti hrozbe s jasným vedomím, že v týchto konkrétnych situáciách sú migranti sami o sebe veľmi zraniteľní a potrebujú ochranné opatrenia, a to práve v súvislosti s medzištátnou krízou.

3.4.1.

EHSV súhlasí s obavami vyjadrenými v oznámení, ktoré sa týkajú humanitárnej situácie na hraniciach medzi členskými štátmi a Bieloruskom. Náročnosť konania na bieloruskej strane hranice odráža objektívne obmedzenie humanitárnych krokov v krízových situáciách a medzištátnych konfliktoch. Malo by to byť podnetom na maximalizáciu úsilia o zosúladenie humanitárnej pomoci migrantom v rámci členských štátov s právnymi normami EÚ a zavedenými postupmi na podporu zraniteľných osôb.

3.4.2.

EHSV žiada, aby sa humanitárnym organizáciám občianskej spoločnosti na oboch stranách hranice medzi EÚ a Bieloruskom uľahčil prístup a mohli poskytovať humanitárnu pomoc (zdravotnícka pomoc, potravinová pomoc, právna pomoc).

3.4.3.

V tejto súvislosti musia inštitúcie EÚ zakročiť proti akémukoľvek náznaku kriminalizácie alebo samotnej kriminalizácii solidárneho konania národnej a medzinárodnej občianskej spoločnosti, ako už EHSV zdôraznil v predchádzajúcich stanoviskách (5).

3.4.4.

V oznámení sa zdôrazňuje prítomnosť výrazných sekundárnych pohybov migrantov (aspoň v pomere k počtu migrantov prichádzajúcich na hranice EÚ počas krízy) a poukazuje sa na aktiváciu spoločných hliadok hraničnej polície členských štátov, ktorých sa prvý vstup a sekundárne pohyby migrantov týkajú. EHSV sa domnieva, že v situácii, keď dochádza k zneužívaniu migrantov, je potrebné riešiť otázku sekundárnych pohybov so zapojením členských štátov, ktoré sú ich cieľom, a zároveň treba venovať pozornosť najzraniteľnejším migrantom, najmä počas aktívnych fáz krízy, aby sa predišlo ďalším rizikám pre ich bezpečnosť.

3.4.5.

EHSV tiež poukazuje na riziká pre dôstojnú, spravodlivú a rozsiahlu ochranu zraniteľných migrantov v dôsledku rastúceho počtu možností právneho postavenia a postupov udeľovania výnimiek členskými štátmi a samotnou EÚ, hoci k tomu dochádza v kontexte krízy, ktorá si vyžaduje osobitné reakcie. V tomto zmysle by sa akékoľvek výnimky zo štandardných postupov prijímania a azylu mali zosúladiť s osobitnými opatreniami na ochranu a starostlivosť vzhľadom na vážnu rizikovú situáciu, pričom by sa vždy mala zachovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

Boj proti dezinformáciám, úloha médií a ochrana zraniteľných osôb

3.5.

EHSV oceňuje, že sa v oznámení kladie dôraz na boj proti dezinformáciám, falošným správam a manipulácii s faktami, a to aj prostredníctvom cielených informačných kampaní v krajinách, odkiaľ prichádzajú migračné toky, a tiež využívaním elektronických informačných a komunikačných nástrojov, ktoré majú za cieľ poskytovať migrantom správne a overiteľné informácie (napr. Infomigrants).

3.5.1.

EHSV sa zároveň domnieva, že v súlade s hodnotami EÚ je dôležitá voľnosť z hľadiska poskytovania informácií a voľný prístup k faktom a údajom relevantným pre verejnosť. Zavádzanie núdzových opatrení musí byť preto vždy vyvážené tým, že členské štáty a agentúry EÚ zaručia nezávislým médiám pôsobiacim v oblastiach, v ktorých sú migranti zneužívaní, maximálnu slobodu konať a komunikovať a zároveň stanovia jasné a transparentné pravidlá týkajúce sa prístupu do zariadení, v ktorých sa migranti nachádzajú, a kontaktu s nimi.

3.5.2.

Pokiaľ ide o boj proti logistickým sieťam prevádzačov migrantov na internetových platformách a v sociálnych médiách, Európska komisia by mala v spolupráci s agentúrami EÚ (ENISA) zistiť, ktoré nástroje používajú priamo prevádzači migrantov a ktoré využívajú migranti na vzájomnú komunikáciu. Cieľom je presne vymedziť zodpovednosť, neporušovať práva na ochranu osobných údajov a neohrozovať, a to ani nepriamo či neúmyselne, bezpečnosť zneužívaných migrantov.

Medzinárodná spolupráca v boji proti zneužívaniu migrantov

3.6.

EHSV víta snahu inštitúcií EÚ zameranú na posilnenie spolupráce s krajinami pôvodu zneužívaných migrantov s cieľom upozorniť ich na riziká, ktoré im hrozia, a zlepšiť medzinárodnú spoluprácu v oblasti migrácie.

3.6.1.

V záujme účinnosti spoločného úsilia EÚ a zainteresovaných tretích krajín by sa táto spolupráca mala spojiť s mechanizmom medzinárodnej spolupráce v oblasti rozvoja a s dohodami o regulácii migračných tokov.

3.6.2.

Pri prípadnom uzatváraní dohôd a určovaní postupov s tretími krajinami by sa malo prihliadať na zosúladenie týchto vzťahov s tým, ako tieto krajiny rešpektujú ľudské práva a medzinárodné právne záväzky.

3.6.3.

Takáto spolupráca by posilnila aj úsilie polície a spravodajských služieb zamerané na prevenciu a boj proti zločineckým organizáciám zapojeným do prevádzačstva migrantov, pričom by sa malo v plnej miere prihliadať na právo migrantov na azyl a ochranu, tak v prípade činností súvisiacich so zneužívaním migrantov, ako aj vo všeobecnosti (6).

Podpora pre členské štáty

3.7.

EHSV oceňuje podporu, ktorá sa členským štátom zasiahnutým touto hrozbou poskytuje najmä prostredníctvom agentúr EÚ v oblasti vnútorných vecí (Frontex, EUAA, mechanizmus v oblasti civilnej ochrany), a domnieva sa, že tieto agentúry by mali zasiahnuť vo všetkých prípadoch, keď sa na základe vyváženého a transparentného postupu dospeje k záveru, že skutočne nastala núdzová situácia (7).

3.7.1.

EHSV sa domnieva, že v budúcnosti by sa mala členským štátom zasiahnutým týmito hrozbami poskytnúť primeraná úroveň pomoci, ktorú musí sprevádzať rovnako vysoká úroveň ochrany a pomoci poskytovanej obetiam takéhoto zneužívania, predovšetkým tým najzraniteľnejším.

3.7.2.

EHSV zastáva jednoznačný názor, že opatrenia členských štátov týkajúce sa dobrovoľného aj nedobrovoľného návratu migrantov, ktorým nebolo priznané právo na azyl, sa aj v núdzových situáciách musia realizovať so zreteľom na plné rešpektovanie základných práv a medzinárodných záväzkov a s pomocou agentúr EÚ.

Nástroje a predpisy pre budúce krízové riadenie

3.8.

EHSV zdôrazňuje, že v tomto stanovisku sa zohľadňujú opatrenia, o ktorých sa diskutovalo a ktoré sa pripravovali v čase jeho vypracovania, a najmä návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia situácie inštrumentalizácie v oblasti migrácie a azylu. Návrh obsahuje legislatívne prvky týkajúce sa postavenia migrantov a postupov podania žiadostí o azyl a medzinárodnú ochranu v takýchto situáciách.

3.8.1.

V tejto súvislosti EHSV dúfa, že nariadenie zohľadní bezpečnostné požiadavky členských štátov a že sa v ňom spolu s nimi stanovia aj právne záväzky, ktoré umožnia reagovať na núdzovú situáciu a zaručia ochranu práv migrantov v súlade s medzinárodnými záväzkami a európskymi právnymi predpismi.

3.8.2.

Komisia a príslušné orgány budú musieť navyše preveriť, či sú právne predpisy, ktoré členské štáty prijali alebo práve prijímajú na zvládnutie súčasnej krízy a predchádzanie budúcim krízam, v súlade so základnými právami a právami EÚ.

3.8.3.

V súvislosti s týmto nariadením EHSV dôkladne posúdi výnimky a odchýlky od štandardných postupov, pokiaľ ide o vstup a azyl, ako aj skutočnú možnosť odvolať sa proti zamietnutiu, konania o návrate a úplnú transparentnosť a spoluprácu medzi členskými štátmi v núdzovej situácii a inštitúciami a agentúrami EÚ.

---

(1)  5 317 219 utečencov v susedných krajinách a EÚ (aktualizované 26. apríla 2022, zdroj UNHCR, https://data2.unhcr.org/en/situations/ukraine).

(2)  Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana (Ú. v. EÚ L 71, 4.3.2022, s. 1)[Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. EÚ L 212, 7.8.2001, s. 12)].

(3)  Pozri návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia situácie inštrumentalizácie v oblasti migrácie a azylu, COM(2021) 890 final – 2021/0427 (COD).

(4)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o Novom pakte o migrácii a azyle [COM(2020) 609 final] (Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2021, s. 15); Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení azylu a migrácie a o zmene smernice Rady 2003/109/ES a navrhovaného nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Fond pre azyl a migráciu] [COM(2020) 610 final – 2020/0279 (COD)] – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu [COM(2020) 613 final – 2020/0277 (COD)] (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 58).

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ochrana maloletých migrantov bez sprievodu v Európe (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 24).

(6)  Pozri Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Obnovený akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2021 – 2025), COM(2021) 591 final.

(7)  Na základe žiadosti členského štátu potvrdenej následným návrhom Komisie a rokovaním Európskej rady, pričom sa prijmú mechanizmy neustáleho monitorovania a hodnotenia. Pozri návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia situácie inštrumentalizácie v oblasti migrácie a azylu, COM(2021) 890 final – 2021/0427 (COD).