1.

Je potrebné vyhlásiť alebo považovať článok 3 ods. 2 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (1), podľa ktorého sa táto smernica nevzťahuje na pozostalostné dávky a rodinné dávky, za neplatný z dôvodu, že je v rozpore so základnou zásadou práva Európskej únie, akou je zásada rovnosti medzi mužmi a ženami, ktorá je zakotvená ako základná hodnota Európskej únie v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ako základné právo v článku 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a tiež je zakotvená v dlhodobej a ustálenej judikatúre Súdneho dvora?

2.

Má sa článok 6 Zmluvy o Európskej únii a článok 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie z hľadiska článku 1 dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia bránia vnútroštátnemu opatreniu, aké sa posudzuje v spore vo veci samej [založenému na rozsudku Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Španielsko) č. 40/2014 z 11. marca, vnútroštátnej judikatúre, v ktorej bol podaný jeho výklad, a zmene právnej úpravy, ktorou bol tento rozsudok vykonaný], ktoré – vzhľadom na to, že požiadavka formalizácie nie je všeobecne známa, a na neexistenciu adaptačného obdobia na jeho vykonanie – prakticky najprv znemožnilo a potom mimoriadne sťažilo prístup k vdovskému dôchodku faktickým partnerom, ktorých partnerstvo upravuje katalánsky Código Civil (Občiansky zákonník)?

3.

Má sa taká základná zásada práva Európskej únie, akou je zásada rovnosti medzi mužmi a ženami, ktorá je zakotvená ako základná hodnota v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, a zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia, ktorý je uznaný za základné právo v článku 21 Charty základných práv Európskej únie, v spojení s článkom 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu opatreniu, aké sa posudzuje v spore vo veci samej [založenému na rozsudku Tribunal Constitucional (Ústavný súd) č. 40/2014 z 11. marca, vnútroštátnej judikatúre, v ktorej bol podaný jeho výklad, a zmene právnej úpravy, ktorou bol tento rozsudok vykonaný], ktoré – vzhľadom na to, že požiadavka formalizácie nie je všeobecne známa, a na neexistenciu adaptačného obdobia na jeho vykonanie – prakticky najprv znemožnilo a potom mimoriadne sťažilo prístup k vdovskému dôchodku faktickým partnerom, ktorých partnerstvo upravuje katalánsky Občiansky zákonník, na úkor omnoho väčšieho percenta žien než mužov?

4.

Má sa zákaz diskriminácie na základe „narodenia“ alebo alternatívne „príslušnosti k národnostnej menšine“ ako príčin alebo „dôvodov“ diskriminácie, ktorú zakazuje článok 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, v spojení s článkom 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu opatreniu, aké sa posudzuje v spore vo veci samej [založenému na rozsudku Tribunal Constitucional (Ústavný súd) č. 40/2014 z 11. marca, vnútroštátnej judikatúre, v ktorej bol podaný jeho výklad, a zmene právnej úpravy, ktorou bol tento rozsudok vykonaný], ktoré – vzhľadom na to, že požiadavka formalizácie nie je všeobecne známa, a na neexistenciu adaptačného obdobia na jeho vykonanie – prakticky najprv znemožnilo a potom mimoriadne sťažilo prístup k vdovskému dôchodku faktickým partnerom, ktorých partnerstvo upravuje katalánsky Občiansky zákonník?