12.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/89

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej článok 42 ods. 7,

—

so zreteľom na článok 2 ods. 4 a článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer (1),

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, a najmä na ustanovenia jej kapitoly VII a článku 51;

—

so zreteľom na skutočnosť, že prezident Francúzskej republiky 16. novembra 2015 pred francúzskym kongresom vyhlásil, že Francúzsko je vo vojne,

—

so zreteľom na závery o obrane a bezpečnosti prijaté Európskou radou v dňoch 19. – 20. decembra 2013 a 25. – 26. júna 2015,

—

so zreteľom na výsledky schôdze Rady pre zahraničné veci (ministrov obrany) zo 17. novembra 2015,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 13. novembra 2015 došlo v Paríži k viacerým teroristickým útokom, pri ktorých stratilo život najmenej 130 ľudí z viac ako 26 krajín, a keďže od roku 2004 boli členské štáty EÚ vystavené niekoľkým teroristickým útokom, v ktorých boli stovky ľudí zabité a niekoľko tisíc ľudí bolo zranených;

B.

keďže po teroristických útokoch v Paríži 13. novembra 2015 sa francúzska vláda oficiálne odvolala na doložku o vzájomnej obrane podľa článku 42 ods. 7 ZEÚ;

C.

keďže solidarita, podpora a vzájomná pomoc medzi členskými štátmi, a to aj pomocou prostriedkov Únie, sú súčasťou základov, na ktorých stojí EÚ;

D.

keďže po odvolaní sa Francúzska na doložku o vzájomnej obrane sú členské štáty EÚ povinné poskytnúť Francúzsku pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov; zdôrazňujúc, že predchádzanie konfliktom a útokom je vhodnejšie ako riešenie ich následkov;

E.

keďže boj proti medzinárodnému terorizmu sa považuje za prioritu EÚ a keďže presadzovanie zásady solidarity si vyžaduje opatrenia doma, ako aj v zahraničí; keďže vnútorný a vonkajší rozmer bezpečnosti EÚ sú nevyhnutne a úzko prepojené; keďže je potrebná spoločná stratégia EÚ;

F.

keďže bezpečnostná a obranná štruktúra stanovená v zmluvách ešte nie je v plnej miere zavedená; keďže členské štáty sú zodpovedné za dosahovanie pokroku v oblasti bezpečnosti a obrany Únie;

G.

keďže je nutné, aby EÚ posilnila svoju spoluprácu s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO), aby sa bezpečnostná politika a obranná politika zavedené v týchto dvoch rámcoch stali čoraz kompatibilnejšími, najmä ak sa členský štát stane obeťou ozbrojenej agresie, ako aj teroristických útokov, na svojom území;

H.

keďže inštitúcie EÚ musia byť aktívnejšie v bezpečnostnej a obrannej politike, a podporiť vykonávanie všetkých ustanovení o bezpečnostnej a obrannej politike zakotvených v zmluvách vrátane ustanovení o osobitnej úlohe NATO v európskej a transatlantickej bezpečnosti a obrane; keďže inštitúcie EÚ musia podporovať všetky členské štáty v ich úsilí o úplné vykonanie týchto ustanovení;

I.

keďže medzi členskými štátmi, ktoré si želajú navzájom úzko spolupracovať, by mal byť aktivovaný článok 42 ods. 6 ZEÚ o stálej štruktúrovanej spolupráci;

J.

keďže EÚ prijala protiteroristickú stratégiu, ktorá sa opiera o nástroje Spoločenstva i medzivládne zdroje v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP); keďže v rámci tejto stratégie sa navrhuje, aby opatrenia EÚ boli zamerané na štyri ciele, a to prevenciu, ochranu, stíhanie a reakciu;

K.

keďže reakcia EÚ na terorizmus zahŕňa podporu demokracie, dialógu a dobrej správy vecí verejných s cieľom riešiť základné príčiny násilného extrémizmu;

1.

čo najdôraznejšie odsudzuje desivé teroristické útoky spáchané skupinou Dá’iš; vyjadruje hlboký súcit, solidaritu a sústrasť všetkým obetiam teroristických útokov a ich rodinám;

2.

uznáva a víta jednomyseľnú podporu Francúzsku zo strany všetkých členských štátov EÚ; víta pripravenosť všetkých členských štátov v plnom rozsahu poskytnúť nevyhnutnú pomoc a podporu;

3.

pripomína, že na doložku o vzájomnej obrane sa odvolalo po prvýkrát; domnieva sa, že súčasný prípad musí slúžiť ako katalyzátor hĺbkových politických diskusií o mnohorozmernej povahe európskej bezpečnosti a obrany;

4.

s uspokojením berie na vedomie dodatočné príspevky, pokiaľ ide o spôsobilosti, ktoré boli uvoľnené na boj proti terorizmu; vyzýva všetky členské štáty, aby zachovali svoju bezpodmienečnú a trvalú podporu a aby zachovali svoje príspevky tak dlho, ako to bude potrebné; berie na vedomie úlohu, ktorú zohráva Francúzsko ako katalyzátor v rámci tohto spoločného úsilia, a nabáda príslušné inštitúcie EÚ, aby podľa potreby poskytovali a zachovali svoju podporu;

5.

domnieva sa, že odvolanie sa na doložky o vzájomnej obrane a solidarite v súlade so zmluvami je predovšetkým politickou záležitosťou; zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade, že sa odvoláva na tieto doložky, Európska rada i Európsky parlament sú miestom na politické diskusie;

6.

vyjadruje obavy z toho, že riadenie podpory a pomoci v rámci doložky o vzájomnej obrane na dvojstrannom základe – ako je to v tomto prípade – nebude možné pre všetky členské štáty; vyzýva preto Európsku radu, aby dala impulz pre ďalší rozvoj doložky o vzájomnej obrane a budovala úlohu príslušných inštitúcií EÚ ako sprostredkovateľov;

7.

pripomína svoju výzvu z predchádzajúcich uznesení adresovanú podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby navrhla konkrétne dohody a usmernenia na zabezpečenie účinnej reakcie v prípade, že sa členský štát odvolá na doložku o vzájomnej obrane, ako aj analýzu úlohy inštitúcií EÚ v prípade, že by sa malo odvolať na túto doložku; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v čase, keď bola po prvýkrát aktivovaná doložka o vzájomnej obrane, neboli k dispozícii žiadne analýzy ani usmernenia, čo viedlo k súčasnej situácii vyžadujúcej si ad hoc opatrenia, ad hoc riadenie a ad hoc spoluprácu;

8.

domnieva sa, že stanovenie praktických dohôd a usmernení pre budúcu aktiváciu doložky o vzájomnej obrane zostáva naliehavou prioritou; zdôrazňuje, že pri vypracúvaní týchto usmernení by sa mali vziať do úvahy poučenia z prvej aktivácie článku 42 ods. 7;

9.

vyzýva Radu a členské štáty, aby urýchlene vypracovali a prijali politický rámec, ktorý pomôže pri usmerňovaní vykonávania článku 42 ods. 7 ZEÚ a bude obsahovať harmonogram, doložku o preskúmaní a monitorovacie mechanizmy; je hlboko presvedčený, že všetky vnútroštátne, dvojstranné alebo mnohostranné opatrenia, ktoré budú nasledovať po aktivovaní článku 42 ods. 7, by sa mali zároveň oznámiť Rade a zverejniť;

10.

poznamenáva, že doložka o solidarite v článku 222 ZFEÚ by umožnila poskytnúť všetky relevantné prostriedky EÚ Francúzsku a ďalším členským štátom priamo zapojeným do boja proti terorizmu; pripomína, že článok 222 ZFEÚ je osobitne určený na riešenie následkov teroristických útokov v Európe a rieši problém nedostatočnej spolupráce a koordinácie medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva v Európe;

11.

je presvedčený, že vzhľadom na existujúce kapacity v členských štátoch a na úrovni Únie EÚ potrebuje stále civilno-vojenské veliteľstvo na strategickej a operačnej úrovni a že táto štruktúra by mala byť poverená strategickým a operačným plánovaním pre prípad nepredvídaných udalostí, a to aj pokiaľ ide o kolektívnu obranu, ako je stanovené v článku 42 ods. 7 a článku 42 ods. 2 ZEÚ, a jej budúce uplatňovanie v úzkej spolupráci s príslušnými štruktúrami NATO;

12.

je toho názoru, že súčasná aktivácia článku 42 ods. 7 ZEÚ by mala byť katalyzátorom uvoľnenia potenciálu všetkých ustanovení zmluvy týkajúcich sa bezpečnosti a obrany, ktoré by mali nasledovať; v tejto súvislosti pripomína význam úplného a správneho uplatňovania obranného balíka obsahujúceho smernicu 2009/81/ES o verejnom obstarávaní obranných zariadení a smernicu 2009/43/ES o transferoch v rámci Spoločenstva;

13.

vyzýva všetky európske krajiny, aby naďalej poskytovali úplnú podporu v boji proti terorizmu a dôsledne reagovali doma i v zahraničí;

14.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že ústrednú úlohu v parížskych útokoch zohrali občania krajín EÚ, ktorí sa narodili a žili v EÚ, a požaduje preto primerané opatrenia na kontrolu pohybu zbraní, výbušnín a osôb podozrivých z terorizmu;

15.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli štruktúrovanú výmenu informácií a operačnú spoluprácu medzi riadením hraníc, políciou a ďalšími orgánmi presadzovania práva, ako aj výmenu spravodajských informácií prostredníctvom prepojenia národných databáz a plného využívania existujúcich rámcov, ako je platforma Europolu pre zabezpečenú výmenu informácií a spravodajstvo (SIENA), ako aj maximalizáciou využívania ďalších platforiem a služieb Europolu;

16.

trvá na komplexnom prístupe k deradikalizácii vrátane úsilia na národnej úrovni zameraného na mladých ľudí, na predchádzaní násilnému extrémizmu a boji proti terorizmu, ktorý sa zameriava na posilňovanie sociálnej súdržnosti, predchádzanie trestnej činnosti, cielenú policajnú a bezpečnostnú činnosť založenú na individuálnom podozrení alebo konkrétnej hrozbe určenej ľuďmi, a nie strojmi; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné sprísniť pravidlá pre nadobúdanie a držanie zbraní, pravidlá vývozu a zdôrazňuje boj proti nelegálnemu obchodovaniu so zbraňami;

17.

požaduje vytvorenie spoločnej zahraničnej politiky EÚ o budúcnosti Sýrie a širšieho regiónu Blízkeho východu v spolupráci so všetkými príslušnými aktérmi; domnieva sa, že táto politika by sa mohla stať neoddeliteľnou súčasťou budúcej globálnej stratégie EÚ;

18.

domnieva sa, že aktivácia doložky o vzájomnej pomoci je jedinečnou príležitosťou vytvoriť základy pre silnú a udržateľnú Európsku obrannú úniu; zastáva názor, že len so samostatnou bezpečnostnou a obrannou spôsobilosťou bude EÚ vybavená a pripravená čeliť obrovským hrozbám a výzvam v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti;

19.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Európskej komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, generálnemu tajomníkovi OSN, prezidentovi Spojených štátov amerických a ministrovi obrany USA.