13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/85

Spravodajca:

Philip VON BROCKDORFF

Pomocná spravodajkyňa:

Christa SCHWENG

1.1.

EHSV sa domnieva, že návrh nového nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia by mal byť zameraný na uľahčovanie pohybu osôb, ktoré si hľadajú zamestnanie, a pracovníkov, a nie jeho obmedzovanie. Dôvodom je, že lepšia koordinácia sociálneho zabezpečenia uľahčuje voľný pohyb pracovníkov tým, že poskytuje výhody im (rozvoj zručností a zvýšená prispôsobivosť), ako aj zamestnávateľom (motivovaní pracovníci s technickým know-how). Takisto pomáha hospodárstvu ako celku tým, že rieši rozdiely v nezamestnanosti medzi členskými štátmi EÚ a podporuje účinnejšie prideľovania ľudských zdrojov, ako aj tým, že prispieva k rastu a konkurencieschopnosti EÚ.

1.2.

Pravidlá, ktoré dobre fungujú a sú prijateľné pre tých, ktorí sú mobilní, ale aj pre tých nemobilných, sú dôležitými faktormi pre politickú akceptáciu mobility. EHSV sa domnieva, že účelom tohto postupu by malo byť dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi cieľovými krajinami a domovskými krajinami.

1.3.

Pokiaľ ide o podmienky uplatniteľné na občanov, ktorí majú nárok na „export“ dávok dlhodobej starostlivosti, keď sa presťahujú do zahraničia, EHSV sa domnieva, že nové predpisy poskytujú občanom lepšiu ochranu v cezhraničných situáciách. EHSV však poukazuje na to, že nové pravidlá nestanovujú nový nárok na dlhodobú starostlivosť v každom členskom štáte, keďže to závisí od toho, či takéto služby v hostiteľskej krajine existujú.

1.4.

EHSV konštatuje, že návrh na revíziu nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a smernica o vysielaní pracovníkov sú dôležité pre pracovnú mobilitu. Avšak vzhľadom na to, že tieto dva nástroje sa zaoberajú odlišnými otázkami, EHSV sa obáva, že odkaz na definície navrhovanej revidovanej smernice o vysielaní pracovníkov v nariadení o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vlastne v praxi spôsobí menšiu právnu zrozumiteľnosť.

1.5.

EHSV berie na vedomie, že navrhovaná požiadavka odpracovať najmenej 3 mesiace v hostiteľskom členskom štáte pred tým, ako môže pracovník nadobudnúť nárok na dávky v nezamestnanosti, oddiali „sčítanie dôb“, ktoré zakladajú právo na dávky. Aj keď to môže umožniť spravodlivejšie pravidlá pre cieľové krajiny, môže to takisto negatívne ovplyvniť motiváciu na mobilitu.

1.6.

EHSV nepovažuje za jasné, ako môže návrh na predĺženie obdobia na „exportovanie“ dávok v nezamestnanosti zo súčasných 3 na minimálne 6 mesiacov účinne zabezpečiť možnosti zamestnania pre uchádzačov o zamestnanie, pretože tie budú závisieť od situácie na trhu práce, ktorá sa v jednotlivých krajinách líši.

1.7.

EHSV sa domnieva, že väčšia konvergencia v oblasti dávok, zlučovania a aktivácie by pomohla zlepšiť a uľahčiť koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Verejné služby zamestnanosti (VSZ) by mali byť účinnejšie pri pomoci mobilným uchádzačom o zamestnanie nájsť si vhodnú prácu.

1.8.

EHSV vyzýva na pevnejší záväzok zo strany členských štátov s cieľom mobilným občanom, ktorí sú ekonomicky neaktívni, umožniť prispievať primeraným spôsobom a podľa zásady rovnosti zaobchádzania do režimu zdravotného a nemocenského poistenia v hostiteľskom členskom štáte. Členské štáty by mali tiež zvážiť výhody prijímania mobilných občanov vo všeobecnosti, a to dokonca aj tých, ktorí sú neaktívni, ale ktorí určitým spôsobom predsa len prispievajú k hospodárstvu (a kultúrnej rozmanitosti) hostiteľskej krajiny.

1.9.

EHSV nakoniec zastáva názor, že v navrhovaných nových predpisoch by nič nemalo obmedziť základné práva uznané v Charte základných práv Európskej únie.

2.1.

Keďže cezhraničný trh práce sa neustále vyvíja a vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia sa menia, je zjavne potrebné aktualizovať alebo upravovať existujúce pravidlá. Okrem potreby jednoduchších a ľahších metód presadzovania je práve toto dôvodom navrhovaných zmien, ktoré navrhla Európska komisia vo svojom oznámení z 13. decembra 2016.

2.2.

Cieľom tohto návrhu je zaistiť, aby boli pravidlá jasné, spravodlivé a vykonateľné s cieľom uľahčiť mobilitu pracovnej sily. Voľný pohyb pracovníkov zostáva jedným z kľúčových pilierov vnútorného trhu. Vnútroštátne orgány sú však zároveň nabádané, aby bojovali proti zneužívaniu alebo podvodom v oblasti dávok.

2.3.

Hlavné navrhované zmeny zahŕňajú:

3.1.

Systémy sociálneho zabezpečenia zvyčajne pokrývajú oblasti, ako sú nemocenské dávky, dávky pri materskej/otcovskej dovolenke, rodinné dávky, starobné dávky, dávky v nezamestnanosti a iné podobné dávky a sú vo výlučnej právomoci vnútroštátnych orgánov. Znamená to, že každý štát je zodpovedný za stanovenie vlastného systému sociálneho zabezpečenia. Z tohto dôvodu sa dávky sociálneho zabezpečenia poberané občanmi v celej EÚ do veľkej miery líšia, pokiaľ ide o skutočné výhody a spôsob, akým sú systémy organizované.

3.2.

Podľa EHSV sú problémom vyvolávajúcim vážne obavy veľké rozdiely vo výkonnosti medzi systémami sociálneho zabezpečenia v rôznych krajinách EÚ: najlepšie systémy pomáhajú znižovať riziko chudoby o 60 %, najmenej efektívne o menej ako 15 %, pričom priemer EÚ je 35 % (1). Tieto rozdiely sú čiastočne príčinou odlišných sociálnych podmienok, ktorým čelia občania v celej EÚ. O to dôležitejšie je, aby sa členské štáty EÚ dohodli na zásadách efektívnych a spoľahlivých systémov sociálneho zabezpečenia tak, ako to žiadal EHSV vo svojich stanoviskách na tému Zásady efektívnych a spoľahlivých systémov sociálnych dávok  (2) a na tému Európsky pilier sociálnych práv  (3). Spoločné európske hodnoty a hospodársky rozvoj si vyžadujú, aby bol v každom členskom štáte zaručený minimálny príjem, základná zdravotná starostlivosť, poskytovanie vhodných sociálnych služieb a sociálna spoluúčasť. To môže pomôcť posilniť solidaritu členských štátov a tiež znížiť makroekonomickú nerovnováhu.

3.3.

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo štyroch základných slobôd pohybu v Európskej únii. EHSV sa domnieva, že voľný pohyb pracovníkov by sa mal v jeho rôznych rozmeroch účinnejšie presadzovať a viac rešpektovať, keďže v praxi nie je tento pohyb možný bez toho, aby sa rešpektovali sociálne práva mobilných občanov a pracovníkov na základe zásady rovnakého zaobchádzania, ako sa ďalej uvádza. Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je jedným z týchto rozmerov. Všeobecne je toto uplatňovanie úspešné. V priebehu posledných desaťročí prispelo k tomu, že mnoho miliónov pracovníkov, ktorí využili jeho výhody, sa stali najlepšími „vyslancami“ voľného pohybu pracovníkov.

3.4.

Na uľahčenie voľného pohybu pracovníkov a občanov je potrebná lepšia koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia, ktorá má pomôcť dosiahnuť lepšiu jasnosť a istotu v súvislosti s dávkami, na ktoré majú nárok. Na tento účel Európska únia zaviedla pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia. Tieto stanovujú, pod ktorý systém sociálneho zabezpečenia, teda pod ktorý členský štát, daný občan alebo pracovník spadá. Úlohou týchto pravidiel je taktiež predísť dvojitému poberaniu dávok v cezhraničných situáciách, a zároveň poskytnúť záruky pre osoby, ktoré pracujú v inej krajine alebo si hľadajú zamestnanie hocikde v EÚ.

3.5.

Je potrebné zdôrazniť, že súčasné pravidlá sa týkajú koordinácie, nie harmonizácie systémov sociálneho zabezpečenia. Pravidlá sú uvedené v nariadeniach (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009. Pravidlá EÚ sú založené na štyroch zásadách:

3.6.

Ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 sa vzťahujú na každého, kto sa sťahuje do iného členského štátu, aby sa v ňom trvalo usadil, alebo dočasne kvôli práci alebo štúdiu. Patria sem osoby, ktoré prekračujú hranice za prácou. Okrem toho osoby, ktoré hľadajú prácu v inom členskom štáte, môžu od svojho členského štátu poberať dávky v nezamestnanosti po určitú dobu, počas ktorej si hľadajú prácu.

4.1.

V roku 2015 malo asi 11,3 milióna občanov EÚ-28 v produktívnom veku (20 – 64 rokov) pobyt v inom členskom štáte EÚ, z čoho 8,5 milióna tam bolo zamestnaných alebo si hľadalo zamestnanie (čísla o oboch uvedených aspektoch sú v jednotlivých členských štátoch odlišné). Toto predstavuje 3,7 % celkového obyvateľstva EÚ v pracovnom veku. V EÚ bolo 1,3 milióna cezhraničných pracovníkov (ktorí pracujú v inom členskom štáte EÚ ako v štáte, v ktorom žijú). Počet vyslaných pracovníkov bol približne 1,92 milióna. To predstavovalo 0,7 % celkového počtu zamestnaných v EÚ s priemernou dĺžkou vyslania štyri mesiace.

4.2.

Koordinácia sociálneho zabezpečenia napomáha voľný pohyb pracovníkov poskytovaním dávok pracovníkom a nepriamo výhod zamestnávateľom, ako aj hospodárstvo ako celok a prispieva k rastu a konkurencieschopnosti. Prevažná väčšina občanov, ktorí využívajú mobilitu v EÚ, si chce zlepšiť svoje životné podmienky a pracovné vyhliadky.

4.3.

Z hľadiska pracovníkov poskytuje právo pracovať v inom členskom štáte nielen pracovné príležitosti, ale taktiež umožňuje rozvoj nových zručností, zvyšuje prispôsobivosť pracovníkov a obohacuje ich prostredníctvom nových pracovných skúseností. Pohyb pracovníkov pomáha taktiež riešiť nedostatok pracovnej sily a kvalifikácií. Má tiež tendenciu prispievať k financovaniu verejných služieb v hostiteľskom členskom štáte a môže pomôcť zmierniť niektoré nové daňové zaťaženie a kompenzovať pokles odvodov od starnúceho obyvateľstva.

4.4.

Z makroekonomického hľadiska pracovná mobilita pomáha pri odstraňovaní rozdielov v nezamestnanosti medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a prispieva k efektívnejšiemu prideľovaniu ľudských zdrojov. Výskum tiež naznačuje, že mobilita v rámci EÚ má zohrávať významnú úlohu v oblasti predchádzania ďalšej nestabilite v dôsledku finančnej krízy a hospodárskej recesie.

4.5.

Ak sa mobilita pracovnej sily uskutočňuje za spravodlivých podmienok, môže byť pre pracovníkov, podniky a celú spoločnosť prínosom. Môže byť pre občanov a pracovníkov jedinečnou príležitosťou na osobný, hospodársky a sociálny rozvoj, a preto ju treba napomáhať. Pravidlá, ktoré dobre fungujú a sú prijateľné pre tých, ktorí sú mobilní, ale aj pre tých nemobilných, sú dôležitými faktormi pre politickú akceptáciu mobility. Cieľom tohto všetkého by malo byť dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi cieľovými krajinami a domovskými krajinami.

4.6.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa EHSV domnieva, že akékoľvek navrhované zmeny by mali byť zamerané na uľahčenie pohybu osôb, ktoré si hľadajú zamestnanie, a pracovníkov, a nie jeho obmedzovanie. EHSV je tiež toho názoru, že pravidlá koordinácie sociálneho zabezpečenia by mali uľahčiť prístup k pracovným miestam pre ľudí s rôznymi zručnosťami. Rovnosť zaobchádzania medzi pracovníkmi EÚ a vnútroštátnymi pracovníkmi, pokiaľ ide o aktívne opatrenia na trhu práce, sú kľúčom na prekonanie sociálnych rozdielov.

5.1.

Pokiaľ ide o koordinačný systém pre cezhraničných pracovníkov, EHSV berie na vedomie návrh presunúť zodpovednosť za vyplácanie dávok v nezamestnanosti z členského štátu poslednej pracovnej činnosti, ale domnieva sa, že požiadavka mať odpracovaných v tomto členskom štáte najmenej 12 mesiacov môže obmedziť pozitívne účinky vyplývajúce z tejto zmeny. EHSV však uznáva, že návrh tiež predstavuje výzvu pre členské štáty, na ktoré prejde zodpovednosť za vyplácanie dávok.

5.2.

Pokiaľ ide o podmienky uplatniteľné na občanov, ktorí majú nárok na „export“ dávok dlhodobej starostlivosti, keď sa presťahujú do zahraničia, EHSV sa domnieva, že nové predpisy poskytujú občanom lepšiu ochranu v cezhraničných situáciách. Nové pravidlá sú zvlášť dôležité vzhľadom na starnutie obyvateľstva a podporu väčšej nezávislosti a mobility osôb so zdravotným postihnutím, pri rastúcom počte občanov, ktorí sa sťahujú z jedného členského štátu do druhého a potrebujú dávky dlhodobej starostlivosti. EHSV však poukazuje na to, že nové pravidlá nestanovujú nový nárok na dlhodobú starostlivosť v každom členskom štáte, keďže to závisí od toho, či takéto služby v hostiteľskej krajine existujú.

5.3.

EHSV sa domnieva, že nové pravidlá zjednodušia postup vymáhania neoprávnene vyplatených dávok sociálneho zabezpečenia. Členské štáty budú môcť využívať výhody jednotného nástroja na vynucovanie pohľadávok za neoprávnene vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia a jasnejších postupov pre vzájomnú cezhraničnú pomoc.

5.4.

EHSV konštatuje, že návrh na revíziu nariadenia EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a smernica o vysielaní pracovníkov sú dôležité pre pracovnú mobilitu. Avšak tieto dva nástroje sa zaoberajú odlišnými otázkami. Kým smernica o vysielaní pracovníkov upravuje pracovné podmienky (vrátane odmeňovania) vyslaných pracovníkov, účelom nariadenia o koordinácii sociálneho zabezpečenia je určiť, ktorý systém sociálneho zabezpečenia sa na nich vzťahuje. V novom návrhu sa nemení rozsah pravidiel EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ani smernica o vysielaní pracovníkov. EHSV sa preto obáva, že odkaz na definície z navrhovanej revidovanej smernice o vysielaní pracovníkov v nariadení o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktorý má uľahčiť ich uplatňovanie, vlastne v praxi spôsobí menšiu právnu zrozumiteľnosť. Odvolávať sa v nariadení (ktoré je záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch) na smernicu (záväznú pre členské štáty, len pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť) vyvoláva právne pochybnosti.

5.5.

EHSV upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania osobitných pravidiel o koordinácii sociálneho zabezpečenia v súvislosti s vyslanými pracovníkmi. Toto zahŕňa určenie situácií, v ktorých sa budú vydávať formuláre A1, prvky, ktoré sa majú overiť pred ich vydaním, a ich stiahnutie v prípade napadnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto aspekty môžu byť kľúčové pre praktické uplatňovanie článkov 12 a 13 nariadenia (ES) č. 883/2004, EHSV je znepokojený nad tým, že EK sú priznané tak nejasne vymedzené právomoci. EHSV by privítal spätnú väzbu o vykonávaní tejto prenesenej právomoci a následne o vplyve nových postupov, pretože vysielanie pracovníkov je veľmi citlivou otázkou. EHSV tiež vyjadruje znepokojenie nad kumulatívnym účinkom nových pravidiel o vysielaní pracovníkov, prebiehajúcimi technickými zmenami právnej úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia a zvyšujúcim sa počtom vnútroštátnych iniciatív na kontrolu pracovníkov z iných krajín EÚ. Narastajúca komplexnosť spôsobená kombináciou týchto rôznych nariadení pravdepodobne obmedzí nadnárodnú mobilitu a preto by mala byť dôsledne monitorovaná na európskej úrovni. Okrem toho je tiež potrebné dodržiavať pravidlá sociálneho zabezpečenia vzťahujúce sa na vyslaných pracovníkov.

5.6.

Podľa nových pravidiel musí mobilný pracovník EÚ v hostiteľskom členskom štáte pracovať aspoň 3 mesiace, aby mu vznikol nárok na dávky v nezamestnanosti. EHSV sa domnieva, že tento návrh stanovuje obmedzenia pre prístup k dávkam v nezamestnanosti pre mobilných pracovníkov v hostiteľskej krajine, v porovnaní so súčasnými podmienkami (podľa ktorých na tento nárok stačí len jeden deň). Zaujatím tohto postoja návrh v skutočnosti odďaľuje „sčítavanie dôb“ (bez ohľadu na posledné miesto bydliska), ktoré vytvárajú nárok na dávky. Na jednej strane by to mohlo negatívne ovplyvniť motiváciu na mobilitu, ale na druhej strane to môže vytvoriť spravodlivejšie pravidlá pre cieľové krajiny.

5.7.

Podľa navrhovaných nových pravidiel sa minimálne obdobie, počas ktorého uchádzači o zamestnanie môžu exportovať dávky v nezamestnanosti získané v jednom členskom štáte do iného členského štátu, predĺži zo súčasných 3 na najmenej 6 mesiacov, zatiaľ čo súčasné nariadenie ponecháva rozhodnutie – 3 alebo 6 mesiacov – na členský štát exportujúci dávky. EHSV sa domnieva, že táto zmena znamená, že Komisia uznáva, že je ťažké rýchlo si nájsť zamestnanie v inom členskom štáte. EHSV však nepovažuje za jasné, ako môže návrh na predĺženie času na „exportovanie“ dávok v nezamestnanosti účinne zabezpečiť možnosti zamestnania pre uchádzačov o zamestnanie, pretože tie budú závisieť od situácie na trhu práce, ktorá sa v jednotlivých krajinách líši. EHSV tiež vyjadruje pochybnosti o užitočnosti tohto návrhu v čase, keď nezamestnanosť, a to najmä nezamestnanosť mládeže, zostáva vysoká vo viacerých členských štátoch EÚ.

5.8.

EHSV sa domnieva, že navrhované nové pravidlá nebudú riešiť existujúce nedostatky koordinovaného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý bol pôvodne navrhnutý pre členské štáty s relatívne podobnou úrovňou parity kúpnej sily a systémov sociálneho zabezpečenia. Preto sú potrebné účinnejšie opatrenia na dosiahnutie zblíženia, pokiaľ ide o trvanie poskytovania dávok v nezamestnanosti, výšku dávok a sčítacie obdobie na aktiváciu dávok v nezamestnanosti. Toto zblíženie by pomohlo zlepšiť a uľahčiť koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Otázku, ako toto zblíženie dosiahnuť, treba posudzovať oddelene od tohto stanoviska. Navrhované nové pravidlá týkajúce sa „exportu“ dávok v nezamestnanosti aspoň principiálne umožňujú intenzívnejšiu spoluprácu medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ) na všetkých úrovniach. Revízia objasní záväzky služby zamestnanosti v hostiteľskom členskom štáte týkajúce sa podpory uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania a monitorovania svojej činnosti a podávania správ o nej do členského štátu zodpovedného za vyplácanie dávok v nezamestnanosti. EHSV sa však domnieva, že VSZ by mali robiť viac, aby mobilným uchádzačom o zamestnanie pomohli nájsť si stabilné zamestnanie, najmä vzhľadom na obmedzený čas na nájdenie zamestnania, a tým prispievať k dosahovaniu väčšej konvergencie, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku.

5.9.

EHSV berie na vedomie skutočnosť, že v prípade mobilných občanov EÚ, ktorí sa presťahovali z jedného členského štátu do iného členského štátu (hostiteľský členský štát) a ktorí nepracujú, ani si aktívne nehľadajú prácu, navrhnuté nové pravidlá môžu podmieniť prístup k osobitným dávkam sociálneho zabezpečenia tým, že príslušná osoba preukáže, že má zákonné právo na pobyt podľa práva EÚ, ktoré je podmienené dostatočnými prostriedkami na živobytie a komplexným zdravotným poistením. Inými slovami, členské štáty musia dodržať podmienky stanovené v smernici o voľnom pohybe (smernica 2004/38/ES). Členské štáty by mali tiež zvážiť výhody prijímania mobilných občanov vo všeobecnosti, a to dokonca aj tých, ktorí sú neaktívni a neplatia do systémov sociálneho zabezpečenia, ale ktorí určitým spôsobom predsa len prispievajú k hospodárstvu (a kultúrnej rozmanitosti) hostiteľskej krajiny.

5.10.

Je to vlastne stanovené v odôvodnení 5b návrhu EK, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa ekonomicky neaktívnym občanom EÚ využívajúcim právo na voľný pohyb nebránilo v tom, aby boli v hostiteľskom členskom štáte pokrytí komplexným zdravotným poistením. To tiež znamená, že občania by mali mať možnosť prispieť primeraným spôsobom do systému zdravotného poistenia v hostiteľskom členskom štáte. EHSV vyzýva na pevnejší záväzok zo strany členských štátov s cieľom uľahčiť túto možnosť.

5.11.

EHSV zastáva názor, že v navrhovaných nových predpisoch by nič nemalo obmedziť základné práva uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ľudskú dôstojnosť (článok 1), právo na sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc (článok 34), právo na zdravotnú starostlivosť (článok 35).

5.12.

Aj keď na záver EHSV uznáva, že nemožno ignorovať potrebu rovnováhy medzi prijímajúcim a vysielajúcim členským štátom, pokiaľ ide o hľadanie zamestnania, dochádza však k záveru, že navrhované nové pravidlá nutne nepovedú k uľahčeniu voľného pohybu uchádzačov o zamestnanie. Najzraniteľnejšie a slabšie vrstvy európskej spoločnosti však zostanú aj naďalej rovnako zraniteľné ako dnes, a nezmenené zostanú aj sociálno-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a v rámci členských štátov EÚ.