15.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 189/15

(1)

Kvalifikácie slúžia na viaceré účely. Zamestnávateľom naznačujú, aké vedomosti uchádzač alebo pracovník v zásade má a čo vie robiť („výsledky vzdelávania“). Môžu byť predpokladom prístupu k niektorým regulovaným povolaniam. Pomáhajú orgánom a poskytovateľom v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy určiť úroveň a obsah naučených poznatkov, ktoré daná osoba nadobudla. Pre danú osobu majú význam aj tým, že sú vyjadrením jej osobného úspechu. Kvalifikácie preto zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti, uľahčovaní mobility a prístupu k ďalšiemu vzdelávaniu.

(2)

Kvalifikácie sú formálnym výsledkom procesu hodnotenia a potvrdenia príslušným orgánom a obyčajne majú podobu dokumentov, ako sú napríklad osvedčenia alebo diplomy. Sú dôkazom toho, že daná osoba dosiahla výsledky vzdelávania podľa stanovených noriem. Tieto výsledky vzdelávania je možné dosiahnuť rôznymi vzdelávacími dráhami vo formálnom, neformálnom alebo informálnom kontexte, a to vo vnútroštátnom alebo v medzinárodnom prostredí. Informácie o výsledkoch vzdelávania by mali byť ľahko dostupné a transparentné.

(3)

Odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (1) sa vytvoril spoločný referenčný rámec pozostávajúci z ôsmich úrovní kvalifikácií vyjadrených vo forme výsledkov vzdelávania so zvyšujúcimi sa úrovňami odbornej spôsobilosti. Tieto úrovne slúžia ako prostriedok na vysvetlenie rozdielnych kvalifikačných systémov a ich úrovní. Účelom európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) je zvýšiť transparentnosť, porovnateľnosť a prenosnosť kvalifikácií občanov.

(4)

Širším cieľom tohto odporúčania je prispieť k modernizácii systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj zvýšiť zamestnateľnosť, mobilitu a sociálnu integráciu pracovníkov a vzdelávajúcich sa osôb. Zameriava sa aj na zlepšenie prepojenia formálneho, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a na podporu potvrdzovania výsledkov vzdelávania za rôznych okolností.

(5)

Členské štáty vypracovali alebo vypracúvajú národné kvalifikačné rámce založené na výsledkoch vzdelávania a dávajú ich do vzťahu s EKR prostredníctvom „priraďovacieho“ procesu. Prostredníctvom úrovní EKR a deskriptorov výsledkov vzdelávania sa prispieva k vyššej transparentnosti a lepšej porovnateľnosti kvalifikácií rôznych vnútroštátnych systémov. Prispieva sa nimi aj k všeobecnej zmene orientácie vzdelávania a odbornej prípravy na výsledky vzdelávania. Priraďovanie k EKR by sa malo uskutočňovať prostredníctvom národných kvalifikačných rámcov alebo, ak tieto neexistujú, národných kvalifikačných systémov (ďalej len „národné kvalifikačné rámce alebo systémy“).

(6)

Kvalifikácie sú transparentnejšie a porovnateľnejšie, ak sú uvedené v dokumentoch, ktoré obsahujú priradenie k uplatniteľnej úrovni EKR, ako aj opis dosiahnutých výsledkov vzdelávania.

(7)

Do vykonávania EKR na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnych úrovniach by sa malo zapojiť široké spektrum zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť jeho širokú podporu. Medzi kľúčové zainteresované strany patria všetky vzdelávajúce sa osoby, všetci poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, orgány zodpovedné za kvalifikácie, orgány zabezpečujúce kvalitu, zamestnávatelia, odborové zväzy, priemyselné, obchodné a remeselné komory, subjekty zapojené do uznávania akademických a odborných kvalifikácií, služby zamestnanosti a služby zodpovedné za integráciu migrantov.

(8)

Vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade z 19. decembra 2013 o hodnotení EKR dospela Komisia k záveru, že EKR je všeobecne uznávaný ako referenčný bod pre vývoj národných kvalifikačných rámcov, uplatňovanie prístupu zameraného na výsledky vzdelávania a zvyšovanie transparentnosti a uznávania zručností a kompetencií. Zdôraznilo sa v nej, že Únia by mala vzdelávajúcim sa osobám a pracovníkom umožniť, aby vo väčšej miere zviditeľnili svoje zručnosti a kompetencie bez ohľadu na to, kde ich nadobudli.

(9)

V uvedenej správe Komisia dospela tiež k záveru, že poradná skupina pre EKR poskytuje účinné usmernenia pre vnútroštátne priraďovacie procesy a vybudovala dôveru a dosiahla porozumenie medzi zúčastnenými krajinami. Takisto dospela k záveru, že účinnosť národných koordinačných miest EKR vo veľkej miere závisí od toho, ako úzko sú spojené s vnútroštátnym riadením priraďovacieho procesu.

(10)

Vzhľadom na pozitívne hodnotenie uvedenej skupiny je pokračovanie v práci poradnej skupiny pre EKR rozhodujúce, pokiaľ ide o konzistentné, koherentné, transparentné a koordinované vykonávanie tohto odporúčania.

(11)

Transparentnosť a uznávanie zručností a kvalifikácií sú jednou z nových priorít v rámci spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020). V uvedenej správe sa zdôrazňuje, že EKR by sa mal ďalej rozvíjať s cieľom zvýšiť transparentnosť a zlepšiť porovnateľnosť kvalifikácií. Pokiaľ ide o nových migrantov, tiež sa v nej zdôrazňuje, že existujúce nástroje transparentnosti by mohli pomôcť lepšie pochopiť zahraničné kvalifikácie v Únii a naopak.

(12)

Prostredníctvom EKR a národných kvalifikačných rámcov alebo systémov, ktoré sa k nemu priraďujú, sa môžu podporovať zavedené postupy uznávania, a to vďaka ich prínosu, pokiaľ ide o posilnenú dôveru v kvalifikácie, ich lepšie pochopenie a porovnateľnosť. Tým sa môže zjednodušiť proces uznávania na účely vzdelávania a zamestnania. Všeobecné kvalifikačné rámce, ako je napríklad EKR, by mohli slúžiť ako informačné nástroje pre postupy uznávania, ako sa uvádza v odporúčaní týkajúcom sa využívania kvalifikačných rámcov na uznávanie zahraničných kvalifikácií, ktoré sa prijalo podľa Európskeho dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne.

(13)

Národné kvalifikačné rámce a systémy sa časom menia, preto by sa ich priradenie k EKR malo vždy, keď je to potrebné, preskúmať a aktualizovať.

(14)

Dôvera v kvalitu a úroveň kvalifikácií, ktoré sú súčasťou národných kvalifikačných rámcov alebo systémov priraďovaných k EKR (ďalej len „kvalifikácie zodpovedajúce úrovni EKR“) má z hľadiska podpory mobility vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov v rámci sektorov a zemepisných hraníc, ako aj medzi nimi rozhodujúci význam. Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie obsahovalo spoločné zásady zabezpečovania kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní a odbornom vzdelávaní a príprave. Nimi sa v súlade so zásadou subsidiarity rešpektovala zodpovednosť členských štátov za opatrenia na zabezpečovanie kvality uplatňované na kvalifikácie na vnútroštátnej úrovni. Normy a usmernenia pre zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania a európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy sú základom takýchto spoločných zásad.

(15)

Mohla by sa preskúmať možnosť vytvorenia registra mimo oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorý by slúžil orgánom monitorujúcim systémy zabezpečovania kvality kvalifikácií.

(16)

Kreditové systémy môžu jednotlivcom pomôcť v napredovaní vo vzdelávaní uľahčovaním flexibilných vzdelávacích dráh a prechodu medzi rôznymi úrovňami a druhmi vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj medzi štátnymi hranicami, čím sa vzdelávajúcim sa osobám umožní získavať a prenášať rôzne výsledky vzdelávania dosiahnuté v rôznych vzdelávacích prostrediach vrátane online, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Prístupom zameraným na výsledky vzdelávania sa môže uľahčovať aj navrhovanie, poskytovanie a hodnotenie úplných kvalifikácií alebo ich zložiek.

(17)

Kreditové systémy na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni fungujú v inštitucionálnych kontextoch, ako sú vysokoškolské alebo odborné vzdelávanie a odborná príprava. Na európskej úrovni bol v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania vyvinutý Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov pre potreby vysokoškolského vzdelávania. Pre odborné vzdelávanie a odbornú prípravu sa v súlade s odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) (2) vytvára Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu. V prípade potreby by sa mohli podporovať prepojenia medzi národnými kvalifikačnými rámcami a kreditovými systémami.

(18)

Aj napriek tomu, že v acquis Únie sa v súvislosti s legálnou migráciou a azylom stanovuje rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o uznávanie kvalifikácií, a dokonca sa v ňom uvádzajú aj opatrenia na uľahčenie situácie osôb, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (3) poskytuje medzinárodná ochrana, aj naďalej pretrváva vysoká miera príliš vysokej kvalifikácie a nedostatočnej zamestnanosti štátnych príslušníkov tretích krajín s terciárnym vzdelaním. Spoluprácou medzi Úniou a tretími krajinami, pokiaľ ide o transparentnosť kvalifikácií, sa môže podporiť integrácia migrantov do trhov práce v Únii. V dôsledku rastúcich migračných tokov do Únie a z nej je potrebné lepšie pochopenie a spravodlivé uznávanie kvalifikácií udelených mimo Únie.

(19)

Hlavné charakteristiky EKR, najmä jeho prístup zameraný na výsledky vzdelávania, vymedzenie deskriptorov úrovní a stanovenie kritérií priraďovania, ktoré vypracovala poradná skupina pre EKR, sú zdrojom inšpirácie pri vypracúvaní národných a regionálnych kvalifikačných rámcov na celom svete. Čoraz väčší počet tretích krajín a regiónov sa snaží o vytvorenie užších prepojení medzi ich kvalifikačnými rámcami a EKR.

(20)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (4) sa pre regulované povolania stanovuje možnosť zaviesť prostredníctvom delegovaného aktu Komisie spoločné rámce pre odbornú prípravu ako spoločný súbor vedomostí, zručností a kompetencií. Spoločné rámce pre odbornú prípravu sa majú zakladať na úrovniach EKR. Ak sa odborné kvalifikácie uznali v súlade so smernicou 36/2005/ES, priradením k úrovniam EKR, ktoré sa týkajú kvalifikácií, nemá byť dotknutý prístup na trh práce.

(21)

V kvalifikačnom rámci pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania sa uvádza deskriptor krátkeho cyklu (ktorý môže byť s prvým cyklom prepojený alebo môže byť jeho súčasťou), ako aj deskriptory prvého, druhého a tretieho cyklu vysokoškolského vzdelávania. Každý deskriptor cyklu poskytuje opis výsledkov a schopností súvisiacich s kvalifikáciami priznanými na konci daného cyklu. EKR je kompatibilný s kvalifikačným rámcom pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, ako aj s deskriptormi jeho cyklov. Krátky cyklus (ktorý môže byť s prvým cyklom prepojený alebo môže byť jeho súčasťou), prvý, druhý a tretí cyklus kvalifikačného rámca pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania zodpovedajú úrovniam EKR 5 až 8.

(22)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES (5) sa ľuďom umožňuje lepšie prezentovať svoje zručnosti, kompetencie a kvalifikácie.

(23)

Komisia vyvíja Európsku klasifikáciu zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO). Uvedenou klasifikáciou používanou na dobrovoľnom základe sa môže podporiť lepšie prepojenie medzi vzdelávaním a zamestnaním. Údaje, ktoré vypracovali členské štáty v súvislosti s EKR, by pre túto klasifikáciu mohli slúžiť ako podklad.

(24)

Informácie o procese priraďovania národných kvalifikačných rámcov alebo systémov k EKR a o kvalifikáciách zodpovedajúcich úrovni EKR by mali byť ľahko prístupné verejnosti. Dosiahnutiu tohto cieľa by pomohlo používanie spoločnej štruktúry údajov a formátov. To by zároveň uľahčilo pochopenie a využívanie uverejnených informácií o kvalifikáciách.

(25)

Medzi vykonávaním EKR, národných kvalifikačných rámcov alebo systémov a nástrojov transparentnosti a uznávania zručností, kompetencií a kvalifikácií vrátane nástrojov na zabezpečovanie kvality, zhromažďovanie a prenos kreditov, ako aj nástrojov transparentnosti a uznávania zručností, kompetencií a kvalifikácií, ktoré sa vytvorili v kontexte európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, by mali na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie existovať koherentnosť, komplementárnosť a synergie.

(26)

Vývoj EKR by mal byť v plnom rozsahu v súlade s existujúcou európskou spoluprácou v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy podľa strategického rámca ET 2020 a budúcich európskych strategických rámcov ET.

(27)

Týmto odporúčaním sa nenahrádzajú ani nevymedzujú národné kvalifikačné rámce alebo systémy. EKR neopisuje špecifické kvalifikácie alebo kompetencie jednotlivca a ku konkrétnej kvalifikácii by sa mal uviesť odkaz na príslušnú úroveň EKR prostredníctvom príslušných národných kvalifikačných systémov.

(28)

Týmto odporúčaním sa konsoliduje EKR ako spoločný referenčný rámec ôsmich úrovní vyjadrených ako výsledky vzdelávania, ktorý je nástrojom na porovnanie rozdielnych kvalifikačných rámcov alebo systémov a ich úrovní.

(29)

Toto odporúčanie je vzhľadom na svoj nezáväzný charakter v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality, keďže sa ním podporujú a dopĺňajú činnosti členských štátov uľahčovaním ich ďalšej vzájomnej spolupráce s cieľom zvýšiť transparentnosť, porovnateľnosť a prenosnosť kvalifikácií občanov. Malo by sa vykonávať v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi,

1.

používali EKR na priraďovanie národných kvalifikačných rámcov alebo systémov, ako aj na porovnávanie všetkých druhov a úrovní kvalifikácií v Únii, ktoré sú súčasťou národných kvalifikačných rámcov alebo systémov, predovšetkým priraďovaním svojich úrovní kvalifikácií k úrovniam EKR uvedeným v prílohe II a používaním kritérií uvedených v prílohe III;

2.

v prípade potreby preskúmali a aktualizovali priradenie úrovní národných kvalifikačných rámcov alebo systémov k úrovniam EKR uvedeným v prílohe II použitím kritérií uvedených v prílohe III, a to pri náležitom zohľadnení vnútroštátnych okolností;

3.

zabezpečili, aby kvalifikácie zodpovedajúce úrovni EKR boli v súlade so spoločnými zásadami zabezpečovania kvality stanovenými v prílohe IV bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zásady zabezpečovania kvality, ktoré platia pre kvalifikácie na vnútroštátnej úrovni;

4.

v prípade potreby podporovali prepojenia medzi kreditovými systémami a národnými kvalifikačnými rámcami alebo systémami, a to pri zohľadnení spoločných zásad vzťahujúcich sa na kreditové systémy uvedené v prílohe V bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne rozhodnutia i) o používaní kreditových systémov a ii) o ich uvádzaní do súvislosti s národnými kvalifikačnými rámcami alebo systémami. Tieto spoločné zásady nebudú mať za následok automatické uznávanie kvalifikácií;

5.

v prípade potreby prijali opatrenia na to, aby všetky nové dokumenty týkajúce sa kvalifikácií, ktoré vydali príslušné orgány, (napr. osvedčenia, diplomy, dodatky k osvedčeniam, dodatky k diplomom), a/alebo registre kvalifikácií obsahovali jasné priradenie k zodpovedajúcej úrovni EKR;

6.

výsledky priraďovacieho procesu sprístupňovali verejnosti na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie a podľa možnosti zabezpečovali, aby informácie o kvalifikáciách a výsledkoch vzdelávania, ktoré s nimi súvisia, boli dostupné a uverejnené použitím dátových polí v súlade s prílohou VI;

7.

podnecovali sociálnych partnerov, verejné služby zamestnanosti, poskytovateľov vzdelávania, orgány zabezpečujúce kvalitu a verejné orgány, aby využívali EKR s cieľom podporiť porovnávanie kvalifikácií a transparentnosť výsledkov vzdelávania;

8.

zabezpečili pokračovanie vykonávania a koordináciu úloh vykonávaných národnými koordinačnými miestami EKR (NKM EKR). Hlavnou úlohou NKM EKR je podporovať vnútroštátne orgány pri priraďovaní národných kvalifikačných rámcov alebo systémov k EKR a zabezpečovať pre jednotlivcov a organizácie lepšiu dostupnosť k EKR.

9.

podporovala konzistentnosť ďalšieho vykonávania EKR vo všetkých členských štátoch prostredníctvom porovnávania metodík, ktoré sa používajú na dosiahnutie súladu medzi kvalifikáciami v národných kvalifikačných rámcoch alebo systémoch, a diskusií o takých metodikách, a to pri náležitom zohľadnení vnútroštátnych okolností;

10.

pri náležitom zohľadnení vnútroštátnych okolností podporovala rozvoj metodík na opis, využívanie a uplatňovanie výsledkov vzdelávania s cieľom zvýšiť transparentnosť, pochopenie a porovnateľnosť kvalifikácií;

11.

podporovala zavedenie dobrovoľných postupov na dosahovanie súladu medzi medzinárodnými kvalifikáciami prostredníctvom národných kvalifikačných rámcov alebo systémov, ako aj výmenu informácií a konzultácie medzi členskými štátmi o takých postupoch s cieľom zabezpečiť konzistentnosť;

12.

vypracovala usmernenia pre komunikáciu EKR, najmä spôsobu uvádzania úrovní EKR na nových osvedčeniach, diplomoch a dodatkoch a/alebo registrov kvalifikácií v súlade s vnútroštátnymi systémami a právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na osvedčenia a diplomy;

13.

preskúmala možnosti rozvoja a uplatňovania kritérií a postupov s cieľom umožniť v súlade s medzinárodnými dohodami porovnania národných a regionálnych kvalifikačných rámcov tretích krajín s EKR;

14.

zaviedla partnerské učenie a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a v prípade potreby uľahčovala partnerské poradenstvo na žiadosť členských štátov;

15.

zabezpečila, aby sa vykonávanie tohto odporúčania podporovalo prostredníctvom činností financovaných v rámci príslušných programov Únie.

16.

zabezpečila účinné riadenie vykonávania EKR prostredníctvom zachovania a plnej podpory poradnej skupiny pre EKR zriadenej v roku 2009, ktorá sa podľa potreby skladá zo zástupcov členských štátov a ďalších zúčastnených krajín, sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán. Poradná skupina pre EKR by mala zabezpečovať celkovú koherentnosť a podporovať transparentnosť procesu priraďovania národných kvalifikačných rámcov alebo systémov k EKR, ako aj posilňovať dôveru v tento proces;

17.

informovala o pokroku dosahovanom po prijatí tohto odporúčania, v prípade potreby aj v kontexte príslušných politických rámcov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti;

18.

v spolupráci s členskými štátmi a po konzultáciách s dotknutými zainteresovanými stranami posúdila a vyhodnotila opatrenia prijaté v nadväznosti na toto odporúčanie a do roku 2022 podala Rade správu o nadobudnutých skúsenostiach a vplyvoch do budúcnosti vrátane prípadného preskúmania a revízie tohto odporúčania.