11.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/12

—

konštatovať, že Helénska republika si tým, že neprijala všetky opatrenia na vykonanie rozsudku, ktorý 25. októbra 2007 vyhlásil Súdny dvor vo veci C-440/06, Komisia/Helénska republika, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ,

—

uložiť Helénskej republike povinnosť zaplatiť Komisii navrhované penále vo výške 47  462,40 eur za každý deň omeškania s vykonaním rozsudku vo veci C-440/06 odo dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci až do dňa vykonania rozsudku vyhláseného vo veci C-440/06,

—

uložiť Helénskej republike povinnosť zaplatiť Komisii dennú paušálnu sumu vo výške 5  191,20 eur odo dňa vyhlásenia rozsudku vo veci C-440/06 až do dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci alebo do dňa vykonania rozsudku vyhláseného vo veci C-440/06, pokiaľ by k jeho vykonaniu došlo skôr,

—

zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

A –

Dôležitosť právnych predpisov Únie, ktoré sú predmetom porušenia, akými sú články 3 a 4 smernice 91/271/EHS (1) z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá sa týka zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd a čistenia a vypúšťania odpadovej vody z určitých priemyselných odvetví. Cieľom tejto smernice je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi vyššie uvedeného vypúšťania odpadovej vody.

Komisia tvrdí, že vypúšťanie odpadovej vody, ktorá nebola čistená (teda ktorá nebola nijako spracovaná z dôvodu nedostatkov v integrovanom zbernom systéme a/alebo v čističkách), do povrchových vôd spôsobuje znečistenie, ktoré charakterizuje nerovnováha kyslíka, zatiaľ čo prísun živín (najmä zlúčenín dusíka a fosforu) výrazne zasahuje do kvality týchto vôd a priľahlých ekosystémov (čím ohrozujú napríklad populácie rýb).

Okrem toho, pokiaľ ide o komunálne odpadové vody, ktoré neboli dostatočne očistené (spracovanie, ktoré neobsahuje sekundárne čistenie alebo obsahuje sekundárne čistenie, ktoré nie je v súlade so smernicou), samotný odkaz na primárne čistenie nie je dostatočný na zabránenie akéhokoľvek rizika znečistenia a zníženia kvality vody a susediacich ekosystémov. Rozsiahle vypúšťanie živín (zlúčenín dusíka a fosforu) do povrchových vôd je totiž základný činiteľ zvyšovania tzv. eutrofizácie (rozmnoženia rias a vodných rastlín), ktorá zvyšuje riziko nerovnováhy kyslíka vo vode, vymiznutia populácií rýb a iných vodných organizmov a ujmy, ktorú môžu utrpieť susediace pozemné ekosystémy. To je aj dôvod, pre ktorý článok 4 smernice 91/271/EHS stanovuje, že všetky komunálne odpadové vody z aglomerácií s p. k. viac ako 15  000 prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením.

Komisia tvrdí, že s ohľadom na uvedené zber a čistenie všetkej komunálnej odpadovej vody pochádzajúcej z gréckych aglomerácií s p. k. viac ako 15  000 má primárnu dôležitosť pri ochrane a zlepšení kvality povrchových vôd, vodných ekosystémov a pozemných ekosystémov, ktoré sú priamo závislé od dotknutých vôd, ale aj na zabezpečenie celkového a správneho uplatnenia iných smerníc Európskej únie.

Napriek vynaloženému úsiliu a opatreniam prijatým gréckymi orgánmi je však k dnešnému dňu jasné, že šesť aglomerácií s p. k. viac ako 15  000 z celkového počtu 23 aglomerácií, ktorých sa týka rozsudok z 25. októbra 2007 (z toho päť z východného regiónu Attiky, ktorý je jedným z regiónov z najväčšou demografickou hustotou v Grécku), nie je v súlade s článkami 3 a 4 smernice 91/271/EHS. V týchto aglomeráciách žije 1 24  000 obyvateľov (16  000 v Lefkimmi, 25  000 v Nea Makri, 17  000 v Markopoulose, 20  000 v Koropi, 18  000 v Rafine a 28  000 v Artemide).

B –

Následky porušenia na záujmy všeobecnej povahy a najmä následky vyplývajúce z nedostatočného vykonania rozsudku Súdneho dvora predstavujú významné riziká pre znečistenie životného prostredia a majú následky pre ľudské zdravie. Ako už bolo totiž uvedené, nedostatočné vykonanie rozsudku Súdneho dvora C-440/06 vedie k eutrofizácii povrchových vôd, ktorá môže ohroziť medzi iným priaznivý ekologický a chemický stav a ochranu vodných a pozemných ekosystémov. Komisia následne tvrdí, že nedostatočné vykonanie rozsudku môže mať vplyv aj na vykonanie iných smerníc EÚ, akými sú smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (2) z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES (3) z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, a smernica Rady 92/43/EHS (4) z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Komisia okrem toho uvádza, že nedostatočné vykonanie rozsudku Súdneho dvora zasahuje do možnosti občanov ťažiť z dostatočne čistých povrchových vôd, aby mohli uskutočňovať rekreačné činnosti (rybolov, kúpanie, plachtenie, chôdza a pod.). Rovnako je pravdepodobné, že nedostatočné vykonanie rozsudku ovplyvňuje ako kvalitu vôd určených na ľudskú spotrebu, tak aj samotné ľudské zdravie.