Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62014CN0146

    Vec C-146/14: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija–grad (Bulharsko) 28. marca 2014 – Direktor na Direkcija „Migracija“ pri Ministerstvo na vătrešnite raboti, Bašir Mohamed Ali Mahdi

    Ú. v. EÚ C 175, 10.6.2014, p. 28–29 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    10.6.2014   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 175/28


    Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija–grad (Bulharsko) 28. marca 2014 – Direktor na Direkcija „Migracija“ pri Ministerstvo na vătrešnite raboti, Bašir Mohamed Ali Mahdi

    (Vec C-146/14)

    2014/C 175/35

    Jazyk konania: bulharčina

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Administrativen săd Sofija-grad

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobca: Direktor na Direkcija „Migracija“ pri Ministerstvo na vătrešnite raboti

    Žalovaný: Bašir Mohamed Ali Mahdi

    Prejudiciálne otázky

    1.

    Má sa článok 15 ods. 3 a 6 smernice 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (1), v spojení s článkami 6 a 47 Charty základných práv Európskej Únie, ako aj právom na súdne preskúmanie a účinnú súdnu ochranu vykladať tak, že:

    a)

    keď je správny orgán podľa vnútroštátneho práva členského štátu povinný raz za mesiac preskúmať zaistenie, bez toho, aby mal výslovnú povinnosť vydať správne opatrenie, a ex offo musí súdu predkladať zoznam zaistených štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú zaistení z dôvodu prekážky odsunu a ktorým uplynula doba zákonnej maximálnej dĺžky trvania prvotného zaistenia, je správny orgán povinný buď k času uplynutia v individuálnom rozhodnutí stanovenej doby prvotného zaistenia vydať výslovné opatrenie preskúmavajúce zaistenie s ohľadom na dôvody predĺženia zaistenia predpokladané právom Únie alebo dotknutú osobu prepustiť?

    b)

    keď vnútroštátne právo členského štátu priznáva súdu právomoc po uplynutí maximálne prípustnej dĺžky prvotného zaistenia určenej vnútroštátnym právom nariadiť na účely odsunu predĺženie doby zaistenia, nahradiť ho menej prísnym opatrením alebo nariadiť prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny, má súd v situácii, ako je tá v predmetnom konaní, preskúmať zákonnosť opatrenia preskúmavajúceho zaistenie, právne a faktické dôvody nevyhnutnosti predĺženia jeho doby a stanovujúceho jeho dĺžku tak, že rozhodne o trvaní zaistenia, jeho nahradení alebo prepustení dotknutej osoby?

    c)

    povoľuje súdu, pri zohľadnení dôvodov stanovených právom Únie na predĺženie doby zaistenia, preskúmať zákonnosť opatrenia preskúmavajúceho zaistenie, ktoré uvádza len dôvody, pre ktoré nie je možné vykonať rozhodnutie o odsune štátneho príslušníka tretej krajiny tak, že výlučne na základe skutočností tvrdených správnym orgánom a ním predložených dôkazov ako aj námietok a skutočností uvedených štátnym príslušníkom tretej krajiny, rozhodne o pokračovaní zaistenia, jeho nahradení alebo prepustení dotknutej osoby?

    2.

    Má sa článok 15 ods. 1 a 6 smernice 2008/115 v situácii, ako je tá v predmetnej veci, vykladať tak, že samostatný dôvod predĺženia zaistenia, a to že „dotknutá osoba… [nemá] doklady totožnosti“, stanovený vnútroštátnym právom, so zreteľom na právo Únie, je možné založiť na obidvoch dôvodoch článku 15 ods. 6 smernice, keď sa podľa vnútroštátneho práva členského štátu pre uvedené okolnosti vychádzalo z odôvodnenej domnienky, že dotknutá osoba by sa snažila obísť vykonanie rozhodnutia o odsune, čo v zmysle práva tohto členského štátu predstavuje riziko úteku?

    3.

    Má sa článok 15 ods. 1 písm. a) a b) a článok 15 ods. 6 smernice 2005/118 v spojení s odôvodneniami 2 a 13 o rešpektovaní ľudských práv a dôstojnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj použitím zásady proporcionality v situácii, ako je tá v predmetnom konaní, vykladať tak, že umožňuje dospieť k existencii odôvodneného rizika úteku na základe toho, že dotknutá osoba nemá doklady totožnosti, nezákonne prekročila hranicu a vyhlásila, že sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu napriek tomu, že predtým vyplnila vyhlásenie o dobrovoľnom návrate do svojej krajiny a poskytla správne údaje o svojej totožnosti, pričom tieto skutočnosti spadajú pod pojem „riziko úteku“ adresáta rozhodnutia o navrátení v zmysle smernice, ktorá je vo vnútroštátnom práve definovaná ako odôvodnená domnienka založená na okolnostiach, že dotknutá osoba sa pokúsi obísť výkon rozhodnutia o navrátení?

    4.

    Má sa článok 15 ods. 1 písm. a) a b) a článok 15 ods. 4 a 6 smernice 2005/118 v spojení s jej odôvodneniami 2 a 13 o rešpektovaní ľudských práv a dôstojnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj uplatnenie zásady proporcionality v situácii, ako je tá v predmetnom konaní, vykladať tak, že:

    a)

    štátny príslušník tretej krajiny nespolupracuje pri príprave výkonu rozhodnutia o jeho navrátení do krajiny pôvodu, keď úradníkovi veľvyslanectva tejto krajiny ústne uvedie, že sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu napriek tomu, že predtým vyplnil vyhlásenie o dobrovoľnom návrate a poskytol správne údaje o svojej identite, a že došlo k omeškaniu pri získavaní nevyhnutných dokladov spôsobenému tretím štátom a existuje odôvodnený predpoklad výkonu rozhodnutia o navrátení, keď za týchto okolností veľvyslanectvo takejto krajiny nevystaví doklady potrebné pre dotknutú osobu k ceste do krajiny jej pôvodu napriek tomu, že potvrdilo identitu dotknutej osoby?

    b)

    v prípade prepustenia štátneho príslušníka tretej krajiny, uskutočneného preto, že neexistuje odôvodnený predpoklad výkonu rozhodnutia o odsune, ktorý nemá žiadne doklady totožnosti, nezákonne prekročil štátnu hranicu a vyhlásil, že sa nechce vrátiť do svojej krajiny pôvodu, má sa vychádzať z toho, že členský štát je povinný vystaviť predbežný dokument o postavení dotknutej osoby, ak veľvyslanectvo krajiny pôvodu za týchto okolností nevystaví doklady potrebné pre dotknutú osobu na cestu do krajiny jej pôvodu napriek tomu, že potvrdilo jej identitu?


    (1)  Ú. v. EÚ L 348, s. 98.


    Top