30.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 352/9

—

zrušil rozsudok a napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek,

—

zaviazal Radu na náhradu trov, ktoré vznikli odvolateľkám v konaní pred Všeobecným súdom a v spojení s týmto konaním.

1.

Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 (1) (ďalej len „základné nariadenie“) (ďalej len „článok 9 ods. 1“), keď dospel k záveru, že Rada je oprávnená uplatniť článok 9 ods. 1 a fortiori na situácie, ktoré nespadajú do pôsobnosti tohto ustanovenia (t. j., keď nedôjde k stiahnutiu podnetu, ale zníži sa iba podpora podnetu). Ani znenie, ani štruktúra ustanovení základného nariadenia nepodporujú široký výklad článku 9 ods. 1 podaný Všeobecným súdom. Je tiež v rozpore s praxou inštitúcií za posledných 25 rokov, kedy stiahnutie podnetu na základe článku 9 ods. 1 vždy viedlo k ukončeniu príslušného zisťovania.

2.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne vyložil, a tým aj nesprávne uplatnil, článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 4 základného nariadenia („článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 4“) pri definovaní „výrobného odvetvia Spoločenstva“. To viedlo k nesprávnemu záveru, že „podstatná časť“ celkovej výroby Spoločenstva sa musí určiť uplatnením iba jedného z dvoch stanovených minimálnych prahov požadovaných článkom 5 ods. 4, teda iba minimálnym prahom 25 %. Nesprávna definícia „výrobného odvetvia Spoločenstva“ ovplyvnila analýzu inštitúcií týkajúcu sa ujmy, ktorá namiesto toho, aby bola určená na základe účinkov dumpingových dovozov na „výrobné odvetvie Spoločenstva“, ako je stanovené v článku 3 ods. 1 základného nariadenia (ďalej len „článok 3 ods. 1“) a definované v článku 5 ods. 4, bola posúdená na základe situácie „spoločnosti podporujúcej žiadosť“ alebo „najväčšieho výrobcu“. Žiaden z týchto pojmov nie je použitý v základnom nariadení na účely určenia „ujmy“.