21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/59

1.1

Problém nekontrolovaných tokov odpadov všeobecne a plastového odpadu konkrétne je vážny, pretože často končia v životnom prostredí, či už na neregulovaných skládkach alebo v morskom prostredí. Hoci je plastový odpad celosvetovým problémom, riešenia majú zjavne miestny charakter s osobitným prístupom v závislosti od miestnych podmienok a kapacít.

1.2

Zelená kniha o európskej stratégii pre riešenie problematiky plastového odpadu obsahuje množstvo štatistických údajov zo zdrojov EEA a Eurostatu a tiež odkazy na ďalšie publikácie, knihy, akademické správy atď. Odporúčame uskutočniť kategorizáciu a analýzu týchto údajov, aby boli zrozumiteľnejšie a dali sa ľahšie použiť na vyvodenie záverov o vhodnom nakladaní s tokmi plastového odpadu.

1.3

Pokiaľ ide o vodné a morské prostredie, plastový odpad tvorí veľkú väčšinu viditeľných plávajúcich nečistôt. Tento problém zhoršuje rozklad plastových materiálov na neviditeľné čiastočky, ktoré sa dostávajú do potravinového reťazca. Je nevyhnutné spresniť analýzy materiálových a odpadových tokov obsahujúcich plasty vrátane analýzy vstupov tohto odpadu do morského prostredia. Porušovanie existujúcich pravidiel nesprávnym skládkovaním by sa nemalo tolerovať. Plastový odpad nie je v morskom prostredí akceptovateľný.

1.4

EHSV vysoko oceňuje iniciatívy rôznych záujmových skupín zamerané na zmiernenie tohto vážneho problému. EÚ by mohla podnietiť medzinárodnú iniciatívu, ktorej cieľom by bolo odstrániť najväčšie nahromadené množstvá plávajúceho plastového odpadu v moriach. Mala by urobiť všetko, čo je v jej silách pre to, aby sa zabránilo tomu, že sa plastový odpad z Európy dostáva do mora. Mala by tiež zvážiť využitie programov rozvojovej pomoci na propagáciu a podporu udržateľnejších postupov v odpadovom hospodárstve v rozvojových krajinách predovšetkým s tým cieľom, aby sa znížilo hromadenie plastového odpadu v moriach pochádzajúceho z týchto krajín.

1.5

V súlade s hierarchiou v nakladaní s odpadom by sa malo vyvinúť úsilie, aby sa v prvom rade produkovalo menej plastového odpadu. Ak existujú realizovateľné alternatívy s menším vplyvom na životné prostredie, mohlo by sa zakázať používanie niektorých plastov.

1.6

Výbor ďalej upozorňuje, že podmienkou úspešnej recyklácie je identifikácia a separovanie tokov odpadov pri zdroji (v mieste výskytu) aj po zbere odpadu. EHSV sa domnieva, že je potrebné získať lepší prehľad o celom procese zberu odpadu z domácností, aby sa mohli definovať a šíriť osvedčené postupy. Výbor vyzýva Komisiu, aby zvážila, či rôzne zvolené systémy pre zber odpadu nemajú rôzne vplyvy, a to najmä s ohľadom na rozptýlenie plastového odpadu v životnom prostredí.

1.7

Výbor konštatuje, že tri kľúčové právne predpisy týkajúce sa plastového odpadu (rámcová smernica o odpadoch, smernica o obaloch a odpadoch z obalov a smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení) sa v EÚ riadne nepresadzujú. EHSV sa preto sa zasadzuje za to, aby sa ich uplatňovanie zlepšilo a aby boli podľa potreby aktualizované. Na základe dôkladnej odbornej analýzy spoľahlivých a relevantných údajov a procesov sa náležite musia posúdiť neželané dôsledky a odstrániť zistené medzery v predpisoch. Snahy o efektívnejšie zhodnocovanie a recykláciu vo všeobecnosti by mali prispieť aj k vyriešeniu problémov s plastovým odpadom, ktoré sa spomínajú v zelenej knihe.

1.8

EHSV na záver upozorňuje na rastúcu úlohu, ktorú môžu zohrávať spotrebitelia, a podporuje argumenty zelenej knihy v súvislosti so zvyšovaním ich informovanosti, aby vedeli, čo kupujú: „Informovaní spotrebitelia môžu zohrať rozhodujúcu úlohu pri presadzovaní udržateľnejších výrobných modelov v prípade plastov a plastových výrobkov, ktoré tiež zvyšujú efektívnosť využívania zdrojov. Pokiaľ ide o správanie spotrebiteľov, k ich informovanosti by mohli významne prispieť jasné, jednoduché a stručné informácie o obsahu plastov a potenciálne škodlivých prídavných látok či farbív vo výrobku, […]. Nad rámec existujúcich programov by mohli poskytovať spotrebiteľom úplné informácie o druhu plastu a jeho recyklovateľnosti“.

1.9

Do agendy EÚ týkajúcej sa odpadu a plastového odpadu sa zapojili mnohé zainteresované strany. Navrhli iniciatívy na zníženie množstva plastového odpadu a zhodnocovanie týchto cenných zdrojov v najvyššej možnej miere. Ich vedomosti a odborné poznatky sú dobrým základom pre pomerne rýchly pokrok smerom k zastaveniu skládkovania plastového odpadu. Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri úsilí o dôkladné uplatňovanie predpisov a zmenu správania.

2.1

Účelom zelenej knihy je začať rozsiahlu diskusiu o možnostiach riešenia tých otázok verejnej politiky v oblasti plastového odpadu, ktorými sa v súčasnosti výslovne nezaoberajú žiadne právne predpisy EÚ o odpadoch.

2.2

Osobitná povaha plastov spôsobuje v oblasti nakladania s odpadom špecifické problémy.

2.3

Bez ohľadu na súčasné problémy môže lepšie nakladanie s plastovým odpadom priniesť aj nové príležitosti. Hoci sú termoplasty spravidla úplne recyklovateľné, v súčasnosti sa recykluje len malý zlomok ich odpadu.

2.4

Lepšia recyklácia prispeje k dosiahnutiu cieľov plánu na vytvorenie Európy efektívne využívajúcej zdroje (1), zníženiu emisií skleníkových plynov a obmedzeniu dovozu surovín a fosílnych palív. Vhodne navrhnuté opatrenia na recykláciu plastu by tiež mohli zlepšiť konkurencieschopnosť a vytvoriť nové hospodárske činnosti a pracovné miesta.

2.5

Zelená kniha, ktorá údajne vychádza z uplatňovania prístupu analýzy životného cyklu, by mala pomôcť nanovo posúdiť environmentálne a zdravotné riziká vyplývajúce z účinkov plastov obsiahnutých vo výrobkoch v okamihu, keď sa z nich stáva odpad.

2.6

Mala by tiež prispieť k dosiahnutiu pokroku v oblasti internalizácie vplyvov životného cyklu plastov, od získania suroviny až po ukončenie fázy životnosti, do nákladov na výrobky z plastu.

3.1

EHSV sa domnieva, že je potrebné získať lepší prehľad o celom procese zberu odpadu z domácností, aby sa mohli definovať skutočné osvedčené postupy a to, čo je vhodné pre rôzne úrovne HDP, rozličné klimatické podmienky, odlišnú dostupnosť pôdy atď. Tieto osvedčené postupy by sa mali prispôsobovať špecifickým podmienkam jednotlivých členských štátov a regiónov a potom šíriť.

3.2

Problém nekontrolovaných tokov odpadov všeobecne a plastového odpadu konkrétne je vážny, pretože často končia v životnom prostredí, či už na neregulovaných skládkach, v pôde (napr. z dôvodu používania plastových fólií v poľnohospodárstve) alebo v morskom prostredí. Hoci je plastový odpad celosvetovým problémom, riešenia majú zjavne miestny charakter, ale v podstate by sa mali uplatňovať v celej EÚ.

3.3

Mali by sme si uvedomiť dôležitosť plastov v našom každodennom živote. Problémom nie sú plasty ako také, ale spôsob, akým nesprávne zaobchádzame s odpadom, vrátane plastového odpadu. Prijímané opatrenia by mali v prvom rade zohľadniť túto skutočnosť, pretože predchádzanie a postupné znižovanie odpadu je základnou zásadou udržateľnosti.

3.4

V záujme lepšej zrozumiteľnosti a ľahšej použiteľnosti množstva štatistických údajov uvedených v zelenej knihe odporúčame uskutočniť ich kategorizáciu tak, aby sa tieto údaje dali porovnať a aby bolo možné zistiť trendy, ktoré by zase mohli načrtnúť možnosti riešenia daného problému.

3.5

Preto treba rozlišovať medzi termoplastami, t. j. plastmi, ktoré predstavujú predpokladané jadro problému, pretože končia v životnom prostredí napriek tomu, že sú recyklovateľné a opätovne využiteľné, a tepelne tvrdenými materiálmi (živicami), ktoré sa vyrábajú v oveľa menšom množstve, slúžia na výrobu technických výrobkov a sú v súčasnosti buď úplne nerecyklovateľné alebo je ich recyklácia veľmi zložitá.

3.6

Väčšina plastov je ako palivo ideálna, avšak spaľovanie PVC nie je najlepším riešením. Spaľovanie plastov s inými odpadmi je v mnohých prípadoch možno najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť používaniu novej ropy alebo plynu, aby sa napomohlo spaľovanie. Odpoveďou by mohlo byť posudzovanie životného cyklu, avšak v oznámení Komisie sa takáto analýza veľmi nespomína.

3.7

Zelená kniha by sa mala v prvom rade zaoberať termoplastami, najmä plastovými fóliami (technické a baliace fólie s obsahom PE, PP a PVC) a obalmi z nápojov (najmä vyrobených z PET), ktoré sa rozšírili po celom svete a do veľkej miery nahradili sklo či plechovky, pričom ich nekontrolované zneškodňovanie predstavuje najväčšie riziko pre morské prostredie.

3.8

Syntetické vlákna (PE, PP a polyamidy), ktoré pochádzajú z rôznych tkanín/textílií a netkaných priemyselných a spotrebiteľských výrobkov, a peny používané na výrobu obalov a výplňových materiálov môžu tiež končiť v životnom prostredí, keďže opotrebované textilné výrobky sa nezbierajú. O týchto zložkách odpadu sa oznámenie nezmieňuje.

3.9

Pokiaľ ide o znečistenie morského prostredia, plastový odpad tvorí veľkú väčšinu viditeľných plávajúcich nečistôt, ako aj neviditeľných častíc. To je problémom z hľadiska morskej fauny vrátane vtákov, cicavcov (delfínov, veľrýb), korytnačiek a ďalších zvierat. Malá hustota plastov však môže uľahčiť realizáciu opatrení na odstránenie znečistenia.

3.10

Výbor preto zastáva názor, že je nevyhnutné spresniť analýzy materiálových a odpadových tokov obsahujúcich plasty vrátane analýzy vstupov tohto odpadu do morského prostredia. Pozornosť by sa mala venovať aj hlavným materiálovým tokom a postupnému riešeniu tejto problematiky počnúc najvýznamnejšími tokmi.

3.11

Existujú dva hlavné zdroje odpadu v moriach, ktoré pochádzajú z pevniny:

Ďalším dôležitým zdrojom je nezodpovedné (zámerné alebo nedbanlivé) vyhadzovanie odpadov z lodí a stratené rybárske siete. Žiaľ v tejto fáze nebola predložená žiadna analýza týchto zdrojov, ktorá by umožnila spoľahlivé závery.

3.12

Výbor upozorňuje, že vzhľadom na globálny charakter tohto problému v morskom prostredí sa musia nápravné opatrenia prijať a uplatňovať tiež globálne. EHSV odporúča, aby boli prijaté opatrenia, ktoré zabezpečia, že akýkoľvek odpad z EÚ nebude jednoducho vyvezený do iných častí sveta s cieľom uloženia na skládku (pokiaľ také prípady existujú). Ak môže byť odpad opätovne použitý, potom to už nie je odpad a malo by sa s ním zaobchádzať ako s užitočným zdrojom prísunu surovín.

3.13

Výbor ďalej upozorňuje, že podmienkou úspešnej recyklácie je identifikácia a separovanie tokov odpadov pri zdroji (v mieste výskytu) aj po zbere odpadu. Mali by sa zaviesť nové technologické postupy triedenia umožňujúce separovanie kovov, plastov a celulózových vlákien napríklad z prísunu zmiešaného odpadu z domácností. Výbor tiež podotýka, že aj keď sú tieto technológie z energetického hľadiska nákladné, do ich rozvoja sa nepochybne oplatí ďalej investovať.

3.14

Do agendy EÚ týkajúcej sa odpadu a plastového odpadu sa zapojili mnohé zainteresované strany. Navrhli iniciatívy na zníženie množstva plastového odpadu a zhodnocovanie týchto cenných zdrojov v najvyššej možnej miere. Ich vedomosti a odborné poznatky sú dobrým základom pre pomerne rýchly pokrok smerom k zastaveniu ukladania plastového odpadu na skládky. Takéto iniciatívy si zasluhujú primeranú podporu.

4.1.1

Je možné vyriešiť nakladanie s plastmi zodpovedajúcim spôsobom v rámci existujúcich právnych predpisov? Súčasná rámcová smernica o odpade vyžaduje recykláciu 50 % odpadu z domácností (v hmotnostnom vyjadrení), čím implicitne vytvára infraštruktúru pre separovaný zber. Smernica o obaloch a odpadoch z obalov stanovuje právny rámec na rozšírenie zodpovednosti výrobcov rovnako ako smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) v prípade plastov v takýchto výrobkoch. Výbor konštatuje, že tieto tri právne predpisy sa v EÚ riadne nepresadzujú. EHSV sa preto sa zasadzuje za to, aby sa ich uplatňovanie zlepšilo a aby boli podľa potreby aktualizované. Na základe dôkladnej odbornej analýzy spoľahlivých a relevantných údajov a procesov sa náležite musia posúdiť neželané dôsledky a odstrániť zistené medzery v predpisoch.

4.1.2

Ako najlepšie formulovať opatrenia na podporu väčšej miery recyklácie plastov? Potrebným doplnením je len vhodné nastavenie cieľov uvedených v spomenutých smerniciach. To však zahŕňa zachovanie vyváženosti medzi cieľmi recyklácie a využívania energie, aby sa predišlo obrovským nákladom zaťažujúcim spotrebiteľov a oslabeniu environmentálnej účinnosti. Napríklad zatiaľ čo je recyklácia rozšírených plastov typu PE a PET finančne prijateľná a zároveň environmentálne účinná, recyklácia málo rozšírených plastov by si vyžadovala veľké náklady na prepravu do špecializovaných zariadení, ktorých je vzhľadom na slabý dopyt po recyklácii týchto plastov len málo. V dôsledku tejto prepravy na dlhé vzdialenosti by bola recyklácia z environmentálneho hľadiska menej logická než energetické zhodnocovanie odpadov. Problémom je zabezpečiť stály prísun so stálou kvalitou v požadovanom objeme. V tejto súvislosti by mali byť nápomocné usmernenia pre posudzovanie životného cyklu.

4.1.3

Viedlo by dôsledné a efektívne plnenie požiadaviek nakladania s odpadom v existujúcich právnych predpisoch týkajúcich sa ukladania na skládky k dostatočnému zníženiu súčasného ukladania odpadu na skládky? Osobitným problémom je rozpor medzi cieľom predchádzať vzniku odpadu z obalov v hmotnostnom vyjadrení a požiadavkou zvýšiť recykláciu. Snaha znížiť hmotnosť, no zároveň zachovať požadované bariérové vlastnosti totiž vedie k používaniu viacvrstvových obalov zložených z rôznych plastov, ktoré sú prakticky nerecyklovateľné. Namiesto snahy o obmedzenie hmotnosti (odpadu) by sa mala využívať koncepcia „navrhovania výrobkov vhodných na recykláciu“. Predpisy týkajúce sa tejto oblasti treba zmeniť a doplniť, avšak zároveň by mali byť čo najjednoduchšie.

4.1.4

Ďalším užitočným prístupom by bolo podnietiť (napríklad prostredníctvom cien alebo inej podpory) inovatívne riešenia špecifických problémov týkajúcich sa balenia – napríklad plne a úsporne recyklovateľné laminátové nádoby na mlieko alebo džúsy by jednoznačne prerazili na trhu (a dokonca by ich bolo aj dostať).

4.1.5

Aké opatrenia by boli vhodné a účinné na podporu opätovného použitia a zhodnocovania plastov namiesto ukladania na skládky? Veľmi dôležitým prvkom je dôsledné a efektívne plnenie požiadaviek nakladania s odpadom v existujúcich právnych predpisoch týkajúcich sa skládkovania: dôsledné uplatňovanie predpisov je nevyhnutným predpokladom ďalšieho zvýšenia recyklácie aj náležitej riadenej likvidácie plastového odpadu. Postupné zastavenie skládkovania plastového odpadu by zjavne mohlo zvýšiť mieru zhodnotenia a recyklácie, avšak podmienkou je vybudovanie primeranej infraštruktúry.

4.1.6

Aké ďalšie opatrenia by mohli byť vhodné, aby sa zhodnocovanie plastových odpadov posunulo v hierarchii spôsobov nakladania vyššie? Samotný zákaz skládkovania alebo prohibitívne zdaňovanie skládok bude viesť iba k masívnemu rozšíreniu energetického zhodnocovania zmiešaného odpadu vrátane odpadu obsahujúceho plasty. Postupné zastavenie skládkovania plastového odpadu musí byť starostlivo usmerňované, aby sa zabezpečilo, že jednoducho nepovedie k rozsiahlemu spaľovaniu. Spaľovanie je však vhodnejšie než ukladanie na skládky, najmä nekontrolované nepovolené ukladanie odpadu.

4.1.7

Ak má mať daň z energetického zhodnocovania želaný účinok, musí byť veľmi dobre premyslená a poňatá v širších súvislostiach, to znamená, že sa musí zvážiť dosah na alternatívne toky a napríklad na možné využitie prakticky čistej uhľovodíkovej zložky z polyolefínových plastov na výrobu kvapalných alternatívnych palív.

4.1.8

Mal by sa v Európe podporovať separovaný zber plastového odpadu zákazníkom v kombinácii s programami platby podľa množstva zvyškového odpadu? Separovanie plastov z iných materiálových tokov je žiaduce a mali by sa zaviesť sankcie s cieľom odradiť od uplatňovania nekalých praktík, nemali by sme však podceňovať niektoré úskalia. Jedným je napríklad aj skutočnosť, že základným hospodárskym aj environmentálnym problémom komplikujúcim recykláciu plastov je náročná preprava objemného (aj keď ľahkého) materiálu na veľké vzdialenosti. Nariadenie separovaného zberu pre každého pôvodcu odpadu môže rátať s výnimkou v prípade nízkeho objemu plastového odpadu a ak nad prínosmi recyklácie prevážia náklady na dopravu.

4.1.9

Sú pre zvýšenie recyklácie plastového odpadu nevyhnutné špecifické ciele pre recykláciu plastového odpadu? Hoci by bolo možné zaradiť do rámcovej smernice o odpadoch špecifický cieľ, bolo by vhodné urobiť tak po vyhodnotení účinnosti súčasnej smernice.

4.1.10

Je potrebné zaviesť opatrenia na zamedzenie subštandardnej recyklácii alebo ukladaniu recyklovateľných plastových odpadov vyvezených do tretích krajín? Plastový odpad určený na recykláciu sa stal celosvetovo obchodovanou komoditou. Skládkovanie v tretích krajinách je veľmi nepravdepodobné, pretože zahraničné subjekty nebudú kupovať plastový odpad na to, aby ho skládkovali. Náklady na dopravu v prípade plastových obalov sú veľmi vysoké, v dôsledku čoho je ich vývoz s cieľom skládkovania nepravdepodobný. Definovať „subštandardnú recykláciu“ je mimoriadne zložité, rovnako ako kontrolovať uplatňovanie príslušnej právnej úpravy, čiže opatrenia na jej zamedzenie sú viac-menej nevykonateľné a možno ich ľahko obísť.

4.1.11

Boli by ďalšie dobrovoľné iniciatívy, najmä výrobcov a maloobchodníkov, vhodným a účinným nástrojom? Dobrovoľné iniciatívy, najmä výrobcov a maloobchodníkov, by mohli byť vhodným a účinným nástrojom na dosiahnutie lepšieho využívania zdrojov v životnom cykle výrobkov z plastu, najmä v oblasti dohôd o používaní plastových obalov s vlastnosťami uľahčujúcimi recykláciu (materiálová kombinácia, farebnosť a pod.)

4.2.1

Existuje priestor pre vytváranie systémov zálohovania a spätného odberu alebo lízingu pre konkrétne kategórie plastových výrobkov? Je potrebné zamerať sa na osobné a dobrovoľné správanie spotrebiteľov a neohroziť cielenejší zber odpadu a recyklačné procesy, ktoré väčšinou závisia od dostupnosti financovania zo strany miestnych orgánov, ak nie sú pre prevádzkovateľov skutočne komerčne výhodné. Vzhľadom na to, že takmer všetky orgány verejnej správy, dokonca aj v Nemecku, v súčasnosti trpia nedostatkom finančných prostriedkov, má zmysel navrhovať riešenia, ktoré si nevyžadujú vysoké dotácie, v dôsledku čoho by ostalo viac peňazí na školstvo, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, políciu atď.

4.2.2

Priestor pre systémy vratných záloh a podobné systémy je obmedzený. Avšak takéto systémy už existujú vo vzťahoch medzi podnikmi a nevyžadujú osobitnú podporu. Jednou z oblastí možného uplatnenia by bolo zálohovanie nápojových obalov. Vyčlenenie toku vratných záloh z ostatného odpadu môže u spotrebiteľov spôsobiť určité nejasnosti tým, že sa zníži efektivita zberu nezálohovaných položiek a zhorší hospodárnosť triedenia. Zavedenie týchto systémov preto musia sprevádzať kvalitné opatrenia zamerané na poskytovanie informácií na základe spoľahlivých analýz.

4.2.3

Aký druh informácie by ste považovali za nevyhnutný, aby sa spotrebitelia pri výbere výrobku z plastu mohli priamo podieľať na efektívnom využívaní zdrojov? Priame zapojenie spotrebiteľov nie je ani zďaleka jednoduché. Na to, aby sa správanie spotrebiteľov skutočne zmenilo, je potrebné nielen zvyšovanie povedomia, ale predovšetkým tiež užívateľsky vhodné výrobky a systémy, ktoré spotrebiteľom uľahčia správne si vybrať, a to tak pri kúpe výrobku, ako aj pri zneškodnení odpadu. Veľmi relevantná je informácia, ktorá sa týka správneho nakladania s plastom pri separovanom zbere odpadu z domácností, t. j. označovanie materiálu alebo uvedenie pokynov na triedenie. Povinné informovanie o chemickom zložení recyklovaného odpadu musí byť jasné a zrozumiteľné, aby spotrebitelia mohli v tejto súvislosti urobiť kvalifikované rozhodnutie.

4.2.4

Ako dosiahnuť, aby informácie o chemickom zložení plastu boli dostupné všetkým aktérom v reťazci recyklácie odpadov? Informácie o chemickom zložení plastu alebo výrobku z plastu sú ľahko dostupné až do okamihu predaja. Hodnota takýchto informácií pre spotrebiteľa je otázna – dali by sa sprístupniť len prostredníctvom jednoducho zrozumiteľných a čitateľných systémov bez toho, aby sa pri výrobe plastov alebo iných obalových materiálov zabránilo použitiu takých látok, ktorých bezpečnosť bola overená v rámci expozičných skúšok a skúšok vplyvu (REACH).

4.2.5

Ako najlepšie riešiť problémy vyplývajúce z používania mikroplastu vo výrobkoch alebo priemyselných postupoch a nanočastíc v plastoch? Otázka mikroplastov a nanočastíc v plastoch si vyžaduje analýzu, do akej miery sa môžu tieto väčšinou inertné zložky používané v nízkych koncentráciách dostať do životného prostredia v rizikových množstvách. Ide vlastne o dve samostatné otázky: mikroplasty (respektíve úlomky plastov) a nanočastice. Vzhľadom na ich pôvod a dosah by sme sa nimi mali zaoberať jednotlivo. Napriek tomu sa o ich vplyve na životné prostredie, možných rizikách pre ľudské zdravie a dosahu na život v mori vie príliš málo. Správne nakladanie s odpadom vo všeobecnosti by pomohlo vyriešiť značnú časť tohto problému. Výskyt úlomkov plastov je pravdepodobne otázkou posledných 50 rokov a za závažný sa považuje tam, kde sa preukáže, že predstavuje alebo zvyšuje riziko pre ľudský život a životné prostredie.

4.3.1

Mala by politika navrhovania výrobkov riešiť plánované zastarávanie plastových výrobkov a zamerať sa na posilnenie opätovného použitia a stavebnicového spôsobu navrhovania, aby sa čo najviac znížilo množstvo plastového odpadu? Plastový odpad z niektorých výrobkov vzniká v dôsledku ich zastarávania v kontexte technických inovácií. V prípade ostatných výrobkov (ako sú okenné rámy, automobilové súčiastky, nábytok, výrobky pre domácnosť, zdravotnícke vybavenie, stavebné materiály, elektrická a tepelná izolácia, obuv, odev a mnohé ďalšie) je trvanlivosť veľmi dôležitá. Tieto výrobky sa nepodieľajú výraznou mierou na celkovom objeme plastového odpadu a zvyčajne nie sú súčasťou odpadu z domácností. Strategické opatrenia týkajúce sa trvanlivosti výrobkov by nemali mať zásadný vplyv na množstvo odpadu, ale mohli by oslabiť konkurencieschopnosť výrobkov z EÚ. Kritériá týkajúce sa ekodizajnu väčšinou nebudú mať dosah na túto oblasť, pretože ide v prvom rade o funkčnú a environmentálnu účinnosť základného produktu, a nie jeho plastových zložiek.

4.3.2

Mali by sa zaviesť trhové nástroje, ktoré by pomohli presnejšie odrážať environmentálne náklady počínajúc výrobou plastov a končiac ich zneškodnením? Vzhľadom na veľkú rozmanitosť výrobkov treba podrobne preskúmať internalizáciu externých faktorov pre plastové zložky výrobkov, ako aj iné suroviny, aby sa v praxi predišlo nadmernej administratívnej záťaži, oslabeniu konkurencieschopnosti a zároveň sa podporil dovoz. Potrebné analýzy životného cyklu by sa museli uplatňovať na všetky materiály, ktoré konkurujú plastom, a to isté by sa muselo účinne vyžadovať od dovozcov tovaru z tretích krajín.

4.3.3

Ako najlepšie riešiť záťaž, ktorú spôsobujú odpady z plastových výrobkov s krátkou životnosťou a na jedno použitie? Záťaž, ktorú spôsobujú odpady z plastových výrobkov s krátkou životnosťou a na jedno použitie, je najlepšie riešiť separovaným zberom podľa druhu plastu a príslušným triedením. Niektoré krajiny sú v tom úspešné, iné to vzhľadom na vysoké náklady nerobia.

4.4.1

Aké použitie biologicky rozložiteľných plastov by sa malo podporovať? V súčasnosti je ťažké určiť oblasť, v ktorej by biologicky rozložiteľné plasty mali dokázateľný úžitok bez vedľajších účinkov. Biologicky rozložiteľné plasty sú uprednostňované pri tých spôsoboch použitia, pri ktorých recyklácia neprichádza do úvahy, napríklad v prípadoch, keď je výrobok z plastu zmiešaný s potravinovými alebo inými odpadmi, ktoré sú primárne určené na kompostovanie. V každom prípade sa musí zabezpečiť, aby tieto plasty boli jasne odlíšiteľné a separovateľné tak, aby sa predišlo kontaminácii recyklačných procesov. Pred tým, než budú tieto plasty ponúkané na široké použitie, ich environmentálnu a hospodársku spoľahlivosť by mala podporiť analýza životného cyklu.

4.4.2

Bolo by vhodné posilniť existujúce právne požiadavky jasným rozlišovaním medzi prirodzene kompostovateľnými a technicky biologicky rozložiteľnými plastmi? O takýchto problémoch sa musí diskutovať na úrovni odborníkov na základe príslušných informácií a údajov. Je potrebné rozšíriť poznatky o tejto problematike.

4.4.3

Vyžadovalo by používanie plastov rozkladajúcich sa za pomoci oxidačných činidiel nejaký zásah v záujme zabezpečenia recyklačného procesu? EHSV nemá dostatok informácií na to, aby mohol podporiť alebo zamietnuť používanie plastov rozkladajúcich sa za pomoci oxidačných činidiel.

4.4.4

Ako by mali byť bioplasty posudzované vo vzťahu k nakladaniu s plastovým odpadom a zachovaniu zdrojov? Ak sa má podporiť využívanie bioplastov, malo by sa vychádzať z dôkladnej analýzy životného cyklu. Treba si uvedomiť, že „bio“ nemusí nevyhnutne označovať niečo nové (napríklad plasty založené na kazeíne sa používali aj v minulosti) a tieto historické skúsenosti sa musia veľmi kriticky posúdiť. Bioplasty nie sú biologicky rozložiteľné; biologická rozložiteľnosť je prirodzená vlastnosť materiálu závislá od molekulárnej štruktúry polyméru.

4.5.1

Aké opatrenia s výnimkou tých, ktoré sú opísané v tejto zelenej knihe, by mohli znížiť množstvo morského odpadu? Analýzy skutočnosti ako sa plastové odpady dostávajú do morského prostredia – či už v dôsledku nehôd alebo systematicky – by sa mali overiť a doplniť na medzinárodnej a európskej úrovni. Na základe toho by sa mala zvážiť možnosť úplného zákazu vypúšťania odpadu do mora, a to aj plastového odpadu. Netreba pripomínať, že je potrebné sústavne informovať a stimulovať verejnosť – napr. k čisteniu pláží a iným aktivitám – aby ľudia vo všeobecnosti zmenili svoj postoj.

4.5.2

Ako môže stanovenie kvantitatívneho cieľa pre zníženie množstva morského odpadu na úrovni EÚ prispieť k zlepšeniu opatrení, ktoré obmedzujú plastový odpad všeobecne? Stanovenie kvantitatívneho cieľa pre zníženie množstva odpadu v moriach žiadnym spôsobom neprispeje k zníženiu množstva plastového odpadu, pretože v skutočnosti ide o odpadky, ktoré nikdy neboli odhodené do odpadu a z právneho hľadiska neboli nikdy považované za odpad. Tento cieľ by sa mal stanoviť ako cieľ obmedziť nevhodné správanie ľudí, ktorí vyhadzujú odpad tam, kam nepatrí. Ide skutočne o motivovanie verejnosti na úrovni štátu a predovšetkým na miestnej úrovni, aj v čase, keď sú kdekoľvek na dovolenke. „Spoluúčasť“ a zodpovednosť idú ruka v ruke. Osvedčené skúsenosti a postupy by sa mali šíriť ďalej.

4.5.3

Ako môže EÚ účinnejšie podporiť medzinárodné opatrenia na zlepšenie nakladania s plastovým odpadom v celosvetovom meradle? Pri navrhovaní možných medzinárodných opatrení na ochranu morského prostredia a pobrežných oblastí musíme začať so štúdiami na hodnotenie situácie tam, kde sa doteraz neuskutočnili, a navrhnúť riešenia problémov zistených pri dvojstranných a mnohostranných rokovaniach s tretími krajinami a regiónmi.

4.5.4

EHSV vysoko oceňuje iniciatívy rôznych záujmových skupín zamerané na zmiernenie tohto vážneho problému. EÚ by mohla podnietiť medzinárodnú iniciatívu, ktorej cieľom by bolo odstrániť najväčšie nahromadené množstvá plávajúceho plastového odpadu v moriach. Mala by urobiť všetko, čo je v jej silách pre to, aby sa zabránilo tomu, že sa plastový odpad z Európy dostáva do mora. Mala by tiež zvážiť využitie programov rozvojovej pomoci na propagáciu a podporu udržateľnejších postupov v odpadovom hospodárstve v rozvojových krajinách predovšetkým s tým cieľom, aby sa znížilo hromadenie plastového odpadu v moriach pochádzajúceho z týchto krajín.