9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/62

1.1

EHSV podporuje hlavné prvky návrhu nariadenia. Zároveň však konštatuje, že plánované finančné prostriedky Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby ani zďaleka nepostačujú na dosiahnutie jeho cieľov.

1.2

Vzhľadom na to, že 24,2 % obyvateľov Európskej únie je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a že sa v tejto oblasti očakáva rastúca tendencia, EHSV vyzýva, aby sa na nový fond vyčlenil rozpočet primeraný jeho potrebám. Rozpočet nového fondu musí zodpovedať cieľu vytýčenému v rámci stratégie Európa 2020, a to znížiť do roku 2020 počet chudobných alebo sociálne vylúčených ľudí, resp. osôb, ktoré sú ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov. Výška rozpočtu by sa v žiadnom prípade nemala líšiť od objemu prostriedkov pridelených na doterajšie programy materiálnej pomoci.

1.3

EHSV sa obáva, že spolufinancovanie z prostriedkov členských štátov môže spôsobiť finančné ťažkosti pri realizácii opatrení financovaných z nového fondu, a preto sa vyslovuje za 100 % financovanie fondu z rozpočtu Európskej únie, podobne ako v prípade programov materiálnej pomoci uskutočňovaných v uplynulých rokoch.

1.4

EHSV podporuje plánované ustanovenia v návrhu nariadenia týkajúce sa zjednodušenia postupov a zníženia administratívnej záťaže pre členské štáty, a najmä partnerské organizácie. V tejto súvislosti by však chcel EHSV varovať pred možnosťou členských štátov použiť komplikované postupy prevzaté z Európskeho sociálneho fondu.

1.5

EHSV víta ustanovenie, podľa ktorého sa partnerským organizáciám zaručuje dostatočná úroveň likvidity na zabezpečenie riadnej realizácie operácií, ako aj vyčlenenie prostriedkov v rámci fondu na administratívne náklady, náklady na dopravu a skladovanie, ako aj budovanie kapacít partnerských organizácií.

1.6

EHSV podporuje vytvorenie platformy na úrovni Európskej únie na výmenu skúseností a osvedčených postupov. EHSV tiež požaduje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do kontroly a hodnotenia operačných programov nového fondu na úrovni členských štátov.

1.7

EHSV zároveň s ohľadom na rozdielnosť situácie v jednotlivých členských štátoch Európskej únie vyzýva vlády členských štátov, aby spolu s organizáciami občianskej spoločnosti vymedzili miesto a úlohu nového fondu tak, aby sa stal nástrojom, ktorý účinne dopĺňa iné opatrenia podnikané v rámci národných stratégií a plánov na odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia, vrátane opatrení podporovaných Európskym sociálnym fondom.

1.8

EHSV zdôrazňuje, že sociálna politika EÚ a jej členských štátov je založená na európskom sociálnom modeli, normách sociálnej vedy a stratégii EÚ 2020. S tým sú ako ciele spojené: právne zaistené sociálne služby, rešpektovanie rozdelenia právomocí v EÚ, cieľ spoločenskej integrácie a solidarity v rámci členských štátov a EÚ. Musia byť k dispozícii spoľahlivé štruktúry sociálneho štátu, predovšetkým dostupnosť sociálnych služieb, aby okrem iného nedochádzalo k existenčnej sociálnej núdzi. Pri všetkých druhoch pomoci je potrebné zabrániť prehlbovaniu chudoby a stigmatizácii postihnutých osôb.

1.9

Navyše, vzhľadom na odlišnosti vnútroštátnych politík na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v členských štátoch Európskej únie, ale aj z dôvodu zďaleka nepostačujúceho rozpočtu fondu, sa EHSV zasadzuje za zavedenie dobrovoľného charakteru využívania fondu v každom členskom štáte. To by však nemalo viesť k zníženiu prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu dostupných pre členské štáty, ktoré fond nevyužívajú.

2.1

Toto stanovisko EHSV sa týka nového programu podpory najodkázanejších osôb v Európskej únii: Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, ktorý sa zavádza namiesto programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Programme européen d'aide alimentaire aux plus démunis – PEAD) a programu pomoci pre najodkázanejšie osoby na roky 2012 – 2013, ktorý ho nahrádzal.

2.2

Program potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby v Únii (PEAD) existuje od roku 1987, keď boli stanovené všeobecné pravidlá pre dodávky potravín z intervenčných zásob organizáciám povereným ich rozdelením najodkázanejším osobám v Spoločenstve. Tento program prispieva k posilneniu sociálnej súdržnosti v Únii tým, že zmenšuje hospodárske a spoločenské rozdiely.

2.3

V rámci programu PEAD organizácie občianskej spoločnosti (akreditované charitatívne organizácie) poskytovali vo väčšine členských štátov Európskej únie potravinovú pomoc najodkázanejším osobám. Táto pomoc mala v mnohých prípadoch zásadný význam pre ďalšiu činnosť na ceste k sociálnemu začleneniu znevýhodnených spoločenských skupín, a tým sa zároveň stala viditeľným prejavom európskej solidarity.

2.4

Rozpočet programu sa postupom času zvýšil z 97 miliónov EUR v roku 1988 až na 500 miliónov EUR v roku 2009 (hlavne vzhľadom na postupné rozširovanie Európskej únie). Zatiaľ (do roku 2011) bolo z programu PEAD podporených takmer 19 miliónov najchudobnejších Európanov (1).

2.5

Niektoré členské štáty sa však do programu PEAD nezapojili a svoju neúčasť odôvodnili tým, že program nie je potrebný alebo je nezlučiteľný s s vnútroštátnymi politickými opatreniami na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Časť organizácií občianskej spoločnosti v týchto krajinách poukazuje na stigmatizujúci charakter priamej materiálnej pomoci a uprednostňuje poskytovanie finančnej pomoci zo strany štátu, ktorá by postačovala na uspokojenie všetkých základných potrieb. Avšak aj v týchto členských štátoch sú jednotlivci a skupiny, ku ktorým sa z rôznych dôvodov nedostane finančná pomoc v rámci verejných systémov podpory.

2.6

PEAD, odhliadnuc od jeho sociálneho rozmeru, bol nástrojom poľnohospodárskej politiky Únie, a prispel prostredníctvom intervenčných zásob k stabilizácii poľnohospodárskych trhov. Ďalšie reformy SPP viedli k významnému zníženiu intervenčných zásob, a ich úroveň už v posledných rokoch neumožňovala uspokojiť dopyt po potravinovej pomoci. Preto, o. i. aj v nadväznosti na konzultácie so zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti, bol vypracovaný návrh nariadenia s cieľom dať systému pomoci najodkázanejším osobám trvalejší charakter. Väčšina s tým súvisiacich zmien, týkajúcich sa okrem iného postupného zavádzania spolufinancovania, trojročných plánov distribúcie, stanovenia prioritných opatrení vykonávaných členskými štátmi a zvýšenia dostupného rozpočtu, nezískala potrebnú väčšinu hlasov v Rade.

2.7

Súdny dvor Európskej únie vydal 13. apríla 2011 rozsudok, podľa ktorého nákup potravín na trhoch nemôže pravidelne nahrádzať znížené intervenčné zásoby. Európsky parlament vyzval Komisiu a Radu (uznesenie zo 7. júla 2011), aby vypracovali dočasné riešenie na zostávajúce roky súčasného viacročného finančného rámca, aby sa zabránilo prudkému obmedzeniu potravinovej pomoci. 15. februára 2012 bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje dočasný program, ktorý umožňuje distribúciu potravinárskych výrobkov v roku 2012 a 2013. Platnosť tohto programu vyprší ukončením ročného plánu na rok 2013 (2).

2.8

V roku 2011 bolo 24,2 % obyvateľov Európskej únie – asi 120 miliónov ľudí – ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (v porovnaní s 23,4 % v roku 2010 a 23,5 % v roku 2008) (3). V súvislosti s prebiehajúcou hospodárskou a finančnou krízou možno očakávať narastajúci trend takmer vo všetkých členských štátoch. Chudoba a sociálne vylúčenie sú pritom veľmi komplexné javy. Zasahujú nielen nezamestnaných, ale aj ľudí, ktorí pracujú, ale za svoju prácu nedostávajú dostatočne veľký príjem, ktorý by stačil na pokrytie základných životných potrieb.

2.9

V rámci stratégie Európa 2020 si Európska únia vytýčila cieľ znížiť do roku 2020 počet chudobných alebo sociálne vylúčených ľudí, resp. osôb, ktoré sú ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov. Rok 2010 bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Aj v tejto súvislosti EHSV konštatuje, že hospodárska kríza spôsobila ďalšie prehĺbenie chudoby a sociálneho vylúčenia, čo vyvoláva obavy, pokiaľ ide o možnosti dosiahnutia tohto cieľa stratégie Európa 2020 v členských štátoch, najmä bez zodpovedajúcej finančnej podpory zo strany Európskej únie.

2.10

Otázka pomoci najodkázanejším osobám bola opakovane predmetom aktívneho záujmu a diskusií Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Len v samotnom roku 2011 EHSV prijal dve stanoviská, v ktorých poukázal na nutnosť pokračovať a ďalej rozvíjať túto pomoc (4). Vo svojich stanoviskách prijatých v roku 2012 sa EHSV zaoberal otázkou celkových cieľov sociálneho začleňovania v rámci stratégie Európa 2020, pričom zohľadnil rôzne aspekty boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, vrátane tých, ktoré sa týkajú situácie seniorov, ľudí so zdravotným postihnutím, ohrozenia duševného zdravia, rovnako ako poľnohospodárstva, sociálneho rozvoja a sociálneho bývania (5).

2.11

Podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN má každý človek „právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie a blahobyt jeho rodiny, počítajúc v to menovite výživu, ošatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia“ (6). Týmto ustanoveniam zodpovedajú ustanovenia Zmluvy o Európskej únii týkajúce sa rešpektovania ľudskej dôstojnosti, vrátane ustanovení Charty základných práv Európskej únie, týkajúce sa cieľa zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov (7). Jednou z hlavných zásad európskej spoločnosti vyplývajúcej z historickej skúsenosti nášho kontinentu je princíp solidarity (8), ktorá by sa mala tiež a predovšetkým vzťahovať na tých občanov Európskej únie, ktorí čelia extrémnej chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

3.1

Návrh nariadenia, ktorý vychádza z článku 175 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), s odkazom na článok 174 ZFEÚ, začleňuje nový Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby na rozdiel od bežných programov potravinovej pomoci do rámca politiky súdržnosti. Návrh sa opiera o konštatovanie, že cieľ tohto nariadenia, konkrétne zlepšiť sociálnu súdržnosť v Únii a prispieť k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Preto tiež môže Únia s ohľadom na zásadu proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii prijať zodpovedajúce opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa toho istého článku (9).

3.2

Cieľom Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) je prispieť k dosiahnutiu sociálnej súdržnosti v EÚ tým, že prispeje k dosiahnutiu cieľov znižovania chudoby obsiahnutých v stratégii Európa 2020. Uspokojovaním základných potrieb má navrhovaný nástroj pomôcť znížiť chudobu a sociálne vylúčenie v EÚ. Nový fond sčasti vychádza zo skúseností s PEAD, pričom zároveň vyčleňuje časť prostriedkov na poskytovanie materiálnej pomoci vo forme spotrebného tovaru iného než potraviny pre bezdomovcov, resp. deti; v kombinácii so sprievodnými opatreniami zameranými na sociálnu reintegráciu najodkázanejších osôb.

3.3

Podpora z fondu je určená ľuďom s nedostatkom potravín, bezdomovcom a deťom, ktoré trpia materiálnou depriváciou. Osobitné ustanovenia týkajúce sa cieľových skupín a formy podpory sú ponechané v právomoci členských štátov.

3.4

Organizácie, ktoré v rámci opatrení podporovaných z fondu poskytujú potraviny alebo tovar priamo, musia vykonávať činnosti dopĺňajúce poskytovanie materiálnej pomoci so zameraním sa na sociálnu integráciu najodkázanejších skupín. Členské štáty majú možnosť podporiť tento druh sprievodných opatrení z prostriedkov fondu.

3.5

Miera spolufinancovania operačných programov jednotlivých členských štátov z prostriedkov fondu bola stanovená na maximálne 85 % oprávnených výdavkov, s výnimkou členských štátov s dočasnými rozpočtovými problémami.

4.1.1

EHSV s poľutovaním konštatuje, že plánované finančné prostriedky z fondu ani zďaleka nepostačujú na dosiahnutie jeho cieľov.

4.1.2

Pri nákupe potravín treba zabezpečiť, aby sa neporušovali pravidlá hospodárskej súťaže a aby MSP, ako aj regionálni, ekologicky uvedomelí a sociálne inkluzívni dodávatelia boli v dostatočnej miere zohľadnení. Organizácie, ktoré prideľujú potraviny, nesmú sledovať žiadne súkromné záujmy zamerané na dosiahnutie zisku.

4.1.3

Ako je známe, Európska komisia vo finančnom rámci na roky 2014 – 2020 naplánovala na využívanie nového Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby rozpočet vo výške 2,5 miliardy EUR, teda asi 360 miliónov EUR ročne. Diskusia o konečnej podobe rozpočtu Európskej únie však vyvoláva obavy, že táto suma môže byť ďalej znížená. V súčasnosti už v rámci existujúceho programu na obdobie 2012 – 2013 vyčlenená ročná suma 500 miliónov EUR nezodpovedá plne potrebám členských štátov, ktoré sa odhadujú na asi 680 miliónov EUR ročne (10). Dá sa očakávať, že vzhľadom na prípadné zvýšenie počtu členských štátov využívajúcich prostriedky nového fondu (v súčasnosti ich je 20) (11) a pružnosť navrhovanej pomoci, t. j. možnosť distribuovať okrem potravín aj základný spotrebný tovar na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti, rovnako ako plánované opatrenia zamerané na sociálnu integráciu povedú k tomu, že dopyt bude podstatne prevyšovať súčasný rozpočet. Je teda zrejmé, že navrhovaný rozpočet fondu nezodpovedá potrebám, ktoré mal podľa plánov uspokojovať. Okrem toho, vzhľadom na skutočnosť, že sa rozpočet EÚ na obdobie 2014 – 2020 zachová na súčasnej úrovni, alebo len mierne zníži, sa dá len ťažko akceptovať zníženie prostriedkov na materiálnu pomoc o najmenej 28 % (v porovnaní s programom na obdobie 2012 – 2013).

4.1.4

Komisia predpokladá, že „celkový počet osôb, ktorým sa poskytne pomoc prostredníctvom fondu, spolufinancovania členských štátov a vecných príspevkov od partnerských organizácií, bude predstavovať 4 milióny“ (12). Aj za predpokladu, že tento cieľ bude plne zrealizovaný, je otázna účinnosť fondu v súvislosti s dosahovaním cieľov Európa 2020 (zníženie počtu osôb žijúcich v chudobe v Európskej únii aspoň o 20 miliónov). V tejto súvislosti EHSV vyzýva, aby sa pre nový fond na európskej úrovni stanovila príslušná vysoká priorita a vyčlenil preň rozpočet zodpovedajúci existujúcim potrebám.

4.1.5

EHSV pri tejto príležitosti pripomína stanovisko Výboru regiónov, v ktorom sa v súvislosti s programom pomoci na obdobie rokov 2012 – 2013 „odporúča Komisii, aby neustále hodnotila, či je ročný strop finančných prostriedkov vo výške 500 miliónov EUR stanovený pre programovacie obdobie dostatočný vzhľadom na to, že hospodárska kríza môže zvýšiť tlak na verejné výdavky a obmedziť ich, a že hospodárska neistota vedie v mnohých krajinách k vyššej nezamestnanosti“ (13).

4.1.6

Okrem toho sa EHSV vyslovuje za 100 % financovanie fondu z rozpočtu Európskej únie, podobne ako v prípade programov potravinovej pomoci uskutočňovaných v uplynulých rokoch. Výbor sa nazdáva, že spolufinancovanie z prostriedkov členských štátov môže spôsobiť finančné ťažkosti pri realizácii programu, a to nielen v členských krajinách s dočasnými rozpočtovými problémami (pre ktoré sa ráta s možnosťou zvýšenia platieb) (14).

4.1.7

EHSV podporuje ustanovenie nariadenia, ktoré umožňuje využívať intervenčné zásoby na vytváranie zásob potravín, hoci sa v najbližšej budúcnosti neočakáva ich zhromažďovanie v značnom objeme (15). Avšak vzhľadom na zďaleka nedostatočný rozpočet fondu sa výbor vyslovuje proti zahrnutiu hodnoty použitých intervenčných zásob do rozpočtu.

4.1.8

Nakoniec, vzhľadom na veľmi nízky rozpočet fondu a v súvislosti s postojom niektorých členských štátov, ktoré poukazujú na chýbajúci dopyt alebo nezlučiteľnosť s vnútroštátnymi politickými opatreniami na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, sa EHSV vyslovuje za zavedenie dobrovoľného charakteru (voliteľnosti) využívania fondu v každom členskom štáte, (čo by mohlo tiež prispieť k zvýšeniu finančných prostriedkov fondu pripadajúcich na členské štáty, ktoré by fond využívali).

4.2.1

Výbor konštatuje, že pri zabezpečovaní pomoci je potrebné zohľadniť všetky tri prípady uvedené v návrhu – nedostatok potravín, bezdomovstvo a materiálna deprivácia detí – ako aj skupiny a osoby spoločensky vylúčené zo špecifických dôvodov, vrátane historických. Základnou prioritou pri poskytovaní pomoci by malo byť zásobovanie potravinami. Prístup k potravinám je vôbec prvým krokom k sociálnemu začleneniu alebo opätovnému začleneniu vylúčených osôb. Vzhľadom na rozdielnu situáciu v jednotlivých členských štátoch však výbor navrhuje ponechať stanovenie druhov podpory určenej pre špecifické cieľové skupiny v právomoci členských štátov.

4.2.2

Výbor sa zároveň vyslovuje proti tomu, aby organizácie, ktoré priamo poskytujú potraviny alebo tovar, mali povinnosť realizovať opatrenia sprevádzajúce poskytovanie materiálnej podpory v situácii, keď tieto opatrenia nebudú podporované z operačného programu členského štátu v rámci fondu (16).

4.3.1

EHSV podporuje postoj Komisie vo veci zjednodušenia postupov a zníženia administratívnej záťaže pre členské štáty, a najmä partnerské organizácie (17). Skrátené a zjednodušené postupy súvisiace s realizáciou opatrení musia zodpovedať špecifickej povahe cieľov a cieľových skupín fondu. V tejto súvislosti by chcel EHSV varovať pred použitím postupov prevzatých z Európskeho sociálneho fondu (18). Tieto postupy sú totiž v niektorých členských štátoch zložité a môžu sa ukázať ako nevhodné pre partnerské organizácie.

4.3.2

EHSV víta návrh Komisie na vytvorenie platformy na úrovni EÚ, ktorej činnosť by bola financovaná v rámci technickej pomoci. Výmena skúseností a osvedčených postupov medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi, sociálnymi partnermi a ďalšími subjektmi občianskej spoločnosti bude významným prínosom tohto fondu (19).

4.3.3

EHSV víta povinnosť členských štátov vypracovať operačné programy v spolupráci so subjektmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť (20). EHSV tiež požaduje udeliť členským štátom povinnosť vymenovať monitorovacie výbory alebo iné orgány na kontrolu a hodnotenie operačných programov s účasťou organizácií občianskej spoločnosti, osôb priamo vystavených chudobe alebo ich zástupcov.

4.3.4

EHSV víta vyčlenenie prostriedkov v rámci fondu na administratívne náklady, náklady na dopravu a skladovanie potravín a spotrebného tovaru, ako aj možnosť financovať budovanie kapacít partnerských organizácií (21). To umožní efektívne zapojiť partnerské organizácie do účinného vykonávania opatrení v rámci fondu.

4.3.5

EHSV víta ustanovenie, podľa ktorého sa partnerským organizáciám zaručuje dostatočná úroveň likvidity na zabezpečenie riadnej realizácie operácií (22).