4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/92

1.1

Výbor víta iniciatívu Európskej komisie a domnieva sa, že je potrebné, aby sa európska azylová politika opätovne preskúmala a upravila.

1.2

Výbor sa domnieva, že zásada solidarity musí naďalej zostať základným pilierom tejto politiky, hoci v dôsledku počtu a veľkosti členských krajín, ako aj ich odlišného vystavenia tokom utečencov vznikajú rozdielne situácie v oblasti azylovej politiky. Solidarita sa nemá vnímať len ako zásada, ktorá zvyšuje účinnosť politík, ale aj ako základná hodnota, ktorá odôvodňuje a posilňuje prijaté opatrenia.

1.3

Je potrebné vyvinúť značné úsilie a zabezpečiť, aby verejná mienka, vnútroštátne, regionálne a miestne správy a politickí predstavitelia spoločne podporili hodnoty vytvárajúce azylovú politiku, ktorými sú dodržiavanie základných práv osôb, pomoc poskytovaná osobám nachádzajúcim sa v kritickej situácii, solidarita a dôvera medzi členskými štátmi.

1.4

Výbor sa domnieva, že prístup založený na stimuloch by mohol odblokovať azylovú politiku, ak sa správne určia a náležite podporia najvhodnejšie stimuly vrátane finančného hľadiska.

1.5

Pokiaľ ide o praktickú spoluprácu, výbor povzbudzuje Európsky podporný úrad pre azyl (EASO - European Asylum Support Office), aby rýchlejšie rozvíjal svoju operačnú kapacitu. Posilnenie kapacity EASO, ktoré je súrne a naliehavo potrebné, sa musí zosúladiť s plánovaním a zavedením Fondu pre migráciu a azyl.

1.6

Výbor takisto žiada, aby sa zlepšili opatrenia prijímané na integráciu utečencov. Je jasné, že európsky azylový systém, ktorý si želáme vytvoriť, je účinný, pokiaľ ide o rýchle a správne udelenie štatútu utečenca, mohol by však zlyhať v oblasti integrácie.

1.7

Je potrebné, aby sa azylová politika, popri existujúcej prierezovej štruktúre, vnímala z hľadiska kompletného azylového „cyklu“, pričom v stredobode jej záujmu musí byť osoba, ktorá sa nachádza v rizikovej situácii. Týmto spôsobom sa budú môcť zistiť problémové a nekonzistentné oblasti.

1.8

Výbor pripomína, že zásada solidarity sa neuplatňuje len medzi štátmi, ale ide o všeobecnú zásadu, ktorou sa riadi ľudská interakcia medzi osobami a skupinami. Je potrebné pestovať a povzbudzovať ducha ľudskej solidarity, ktorý musí stáť nad racionálnymi argumentmi a tlakmi migračných a azylových politík, keďže je integrálnou súčasťou hodnôt, na ktorých sa zakladá Európska únia.

1.9

Skúsenosti, ktoré nadobudli organizácie občianskej spoločnosti a výbor v tejto oblasti, môžu prispieť ku komplexnejšiemu a podrobnejšiemu hodnoteniu azylovej politiky.

2.1

V dokumente Komisie sa spresňuje, že „solidarita je jednou zo základných hodnôt Európskej únie a je hlavnou zásadou spoločnej európskej azylovej politiky (…). V súčasnosti je zakotvená v článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie“.

2.2

Ako vyplýva z dokumentu Komisie, tok žiadateľov o azyl sa pohyboval v rozpätí „od maximálneho počtu 425 000 žiadostí v 27 členských štátov EÚ v roku 2001 až po necelých 200 000 v roku 2006, pričom v roku 2011 sa očakáva výrazný nárast“.

2.3

Komisia navrhuje posilniť solidaritu v EÚ v oblasti azylu okolo štyroch osí, ktorými sú: „praktická spolupráca a technická pomoc, finančná solidarita, rozdelenie zodpovedností a zlepšenie nástrojov riadenia azylového systému“.

2.4

Cieľom oznámenia Komisie je „prispieť k finalizácii „azylového balíka“ vzhľadom na to, že niekoľko najbližších mesiacov bude mať pre dosiahnutie cieľa na rok 2012 zásadný význam. Rozmer solidarity musí pritom hrať primeranú úlohu.“

3.1

Výbor víta iniciatívu Európskej komisie a domnieva sa, že je potrebné, aby sa vykonala podrobná analýza európskej azylovej politiky, ktorá umožní uskutočniť rozsiahlu úpravu v súlade so sledovanými cieľmi.

3.2

Azylová politika je dnes v Európskej únii spochybňovaná v nadväznosti na nedávne udalosti v severnej Afrike a na Strednom a Ďalekom východe. Mnohé osoby boli nútené chrániť sa útekom do členských krajín EÚ.

3.3

Výbor sa domnieva, že zásada solidarity musí naďalej zostať základným pilierom tejto politiky, aj keď sa v dôsledku počtu a veľkosti členských krajín, ako aj ich odlišného vystavenia toku utečencov vo všeobecnosti komplikuje uplatňovanie solidarity v praxi a jej koordinácia.

3.4

Azylový systém musí byť pružný, aby mohol reagovať na meniaci sa tok utečencov, zároveň však musí byť pevný, aby inštitucionálne postupy a ďalšie opatrenia na integráciu prinášali konkrétne výsledky.

3.5

Takisto je potrebné pripomenúť, že zásada solidarity sa neuplatňuje len medzi štátmi, ale ide o všeobecnú zásadu, ktorou sa riadi ľudská interakcia medzi osobami a skupinami. Je potrebné pestovať a povzbudzovať ducha ľudskej solidarity, ktorý musí stáť nad racionálnymi argumentmi a tlakmi migračných a azylových politík, keďže je integrálnou súčasťou hodnôt, na ktorých sa zakladá Európska únia.

3.6

Výbor víta skutočnosť, že Európska komisia kladie dôraz na dôveru. Zásadu solidarity dopĺňa zásada dôvery, čo ešte zvyšuje zodpovednosť členských štátov. Úspech tejto politiky závisí od účastí a vzájomnej podpory každého členského štátu. Vzájomná závislosť úsilia na vnútroštátnej úrovni poukazuje na to, že je potrebné odvážne pokračovať v koordinácii a harmonizácii.

3.7

Napriek tomu však výbor poukazuje na to, že azylová politika zatiaľ zďaleka nie je konsolidovaná a účinná. Medzi členskými štátmi naďalej pretrvávajú rozdiely v otvorenosti a pripravenosti, pokiaľ ide o prijímanie utečencov, ako aj rozvoj európskej azylovej politiky. Je potrebné vyvinúť značné úsilie a zabezpečiť, aby verejná mienka, vnútroštátne, regionálne a miestne správy a politickí predstavitelia prijímajúci rozhodnutia spoločne podporili hodnoty vytvárajúce azylovú politiku, ktorými sú dodržiavanie základných práv osôb, pomoc poskytovaná osobám nachádzajúcim sa v kritickej situácii, solidarita a dôvera medzi členskými štátmi. Okrem toho je potrebné venovať zvýšenú pozornosť realizácii tejto politiky. Konkrétne situácie ukázali, že žiadatelia o azyl sú zraniteľní vo svojej krajine pôvodu, ako aj v prijímajúcich krajinách.

3.8

Zástupcovia organizovanej občianskej spoločnosti prostredníctvom výboru už veľakrát upozornili na nedostatky azylovej politiky týkajúce sa vízie, štruktúry a realizácie a predložili viaceré odporúčania na jej zlepšenie. Úpravy, ktoré boli doteraz vykonané v oblasti harmonizácie, financovania odborných programov alebo inštitucionálnych reforiem, zatiaľ neboli úspešné v oblasti konsolidácie spoločnej azylovej politiky. Reforma tejto politiky je potrebná a výbor potvrdzuje svoj záväzok prispieť k tomuto procesu.

3.9

Výbor sa domnieva, že nadišiel vhodný čas na to, aby sa oveľa dôraznejšie konkretizovali zásady solidarity a dôvery. Konkrétne navrhuje dve doplnkové línie. Prvá línia je zameraná na strednodobú a dlhodobú zmenu názorov a postojov týkajúcich sa azylu, a to najmä na úrovni mienkotvorných cieľových skupín, politických predstaviteľov prijímajúcich rozhodnutia a verejných funkcionárov na miestnej a vnútroštátnej úrovni.

3.10

Druhú líniu čiastočne pokrýva doterajšie úsilie. Táto línia však nie je dostatočne dobre štruktúrovaná a formulovaná. Toto smerovanie sa vzťahuje na doplnenie zásad solidarity a dôvery o inštitucionálne mechanizmy na stimulovanie a zapojenie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov. Prístup založený na stimuloch by mohol odblokovať azylovú politiku, ak sa správne určia a vhodne podporia najvhodnejšie stimuly vrátane finančného hľadiska.

3.11

Výbor takisto žiada, aby sa zlepšili opatrenia prijímané na integráciu utečencov. Viaceré dôkazy, ktoré predložili organizácie pôsobiace v tejto oblasti, svedčia o tom, že žiadatelia o azyl sú zraniteľní, pokiaľ ide o diskrimináciu, nemajú prístup k základným verejným službám, majú problémy spojené s bývaním a osobnou bezpečnosťou. Európsky azylový systém, ktorý si želáme vytvoriť, je účinný, pokiaľ ide o rýchlosť a správnosť procesu udelenia štatútu utečenca, mohol by však zlyhať v oblasti integrácie.

3.12

V tejto súvislosti výbor odporúča, aby sa azylová politika, popri existujúcej prierezovej štruktúre, preskúmala aj na základe komplexného azylového „cyklu“, ktorý sleduje pomery osôb nachádzajúcich sa v rizikovej situácii, a to od ich vstupu na územie Únie cez postupy spojené s udelením azylu vrátane integračných opatrení, ako aj strednodobých a dlhodobých vyhliadok na integráciu alebo prípadný návrat do rodnej krajiny. Sledovanie komplexného azylového „cyklu“ a zameranie sa na osobu nachádzajúcu sa v rizikovej situácii môže pri vypracovaní tejto politiky vo výraznej miere pomôcť zistiť problémové a nekonzistentné oblasti.

3.13

Skúsenosti, ktoré nazbierali organizácie občianskej spoločnosti a výbor v tejto oblasti, môžu prispieť ku komplexnejšiemu a podrobnejšiemu hodnoteniu azylovej politiky, ktorá sa oprávnene spochybňuje v dôsledku najnovších politických udalostí, ku ktorým došlo v susedných krajinách Únie. Výbor sa domnieva, že oznámenie by sa malo jasnejšie zaoberať úlohou organizácií občianskej spoločnosti.

3.14

Výbor takisto víta zapojenie Výboru regiónov a miestnych orgánov do vypracovania azylovej politiky a domnieva sa, že orgány na nižšej ako vnútroštátnej úrovni majú kľúčovú úlohu v súvislosti s úspešnou realizáciou tejto politiky, najmä pokiaľ ide o opatrenia zamerané na integráciu. Orgány na nižšej ako vnútroštátnej úrovni treba povzbudzovať aj prostredníctvom aktívneho financovania, aby boli aktívnejšie pri integrácií utečencov.

4.1

Výbor s uspokojením konštatuje, že Európska komisia kladie dôraz na aspekty spojené s praktickou spoluprácou. Praktická spolupráca umožní cielene zlepšovať rámec postupov v oblasti azylu, rovnako ako potrebné úpravy, ktoré sa majú zapracovať do legislatívneho balíka. Zlepšená praktická spolupráca by sa mala zamerať na obmedzenie byrokracie spojenej s poskytovaním azylu a na skrátenie obdobia, počas ktorého sa realizujú príslušné postupy.

4.1.1

Založenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) je potrebné privítať, pretože už v počiatočnej fáze jeho založenia sa preukázalo, že existuje mimoriadny potenciál v oblasti spolupráce medzi členskými štátmi. Prvými uskutočnenými krokmi sú aktivity EASO najmä v oblasti podpory a odbornej prípravy. Výbor povzbudzuje EASO, aby rýchlejšie rozvíjal svoju prevádzkovú kapacitu. Posilnenie kapacity EASO, ktoré je súrne a naliehavo potrebné, sa musí zosúladiť s plánovaním a zavedením Fondu pre migráciu a azyl. Táto štruktúra by sa mohla viac zviditeľniť vyslaním pracovníkov, ako aj zásahmi v súrnych prípadoch, čím by sa zvýšila aj dôvera v túto štruktúru. Plánovaná výročná správa by mohla prispieť k získaniu relevantných údajov v oblasti azylu. Výbor odporúča, aby sa pri vypracúvaní výročnej správy zohľadnili početné dôkazové materiály, ktoré môžu poskytnúť organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti.

4.1.2

Výbor povzbudzuje EASO, aby urýchlene vypracoval systém na zber informácií z krajín pôvodu migrantov. Členské štáty by mohli týmto spôsobom včas získať dôveryhodné a porovnateľné informácie, čím by sa uľahčiť postup, ktorý by sa urýchlil a prípadne by sa stal spravodlivejší. Takisto je potrebné zabezpečiť nezávislé hodnotenie týchto informácií.

4.1.3

Napriek tomu, že posilnenie EASO je vítanou iniciatívou, nemalo by to brániť v tom, aby členské štáty rozvíjali vlastné inštitúcie a schopnosti riešiť azylovú problematiku. Na základe logiky stimulovania sa posilňovanie EASO musí uskutočňovať súbežne so zavedením mechanizmov zameraných na zaručenie väčšej otvorenosti vnútroštátnych orgánov voči európskej spolupráci a na účinné riešenie výziev v oblasti azylu.

4.1.4

Krízové situácie umožňujú testovať životaschopnosť riešení inštitúcií, pričom výsledky sú v prípade politického azylu zmiešané. Európska únia a členské štáty nie sú dostatočne pripravené na to, aby mohli čeliť výraznému toku utečencov. Na základe jednoduchej analýzy je však možné tento tok predvídať, a to minimálne, pokiaľ ide o vstupné miesta. Výbor odporúča, aby sa venovala osobitná pozornosť posilňovaniu kapacít štátov, ktoré sú najviac vystavené bežnému alebo mimoriadnemu toku utečencov.

4.1.5

Výbor víta pokračujúcu a prehlbujúcu sa spoluprácu EASO s ostatnými špecializovanými agentúrami EÚ, akou je napr. FOREX. Výbor žiada, aby predsedníctvo venovalo osobitnú pozornosť problematike základných práv osôb, s ktorými prichádza priamo alebo nepriamo do styku. Spolupráca s Agentúrou Európskej únie pre základné práva je nevyhnutná v záujme dosiahnutia štrukturálnej a prevádzkovej rovnováhy medzi nástrojmi uplatňovanými v azylovej politike.

4.1.6

Výbor považuje za vhodné používať mechanizmus civilnej ochrany v prípade mimoriadneho toku migrantov. Táto možnosť však nesmie oslabiť vôľu vnútroštátnych orgánov vypracovať pevné systémy poskytovania azylu, ktoré budú uspokojivo reagovať na meniaci sa tok utečencov.

4.1.7

V záujme úspešnej realizácie obnoveného legislatívneho balíka je potrebné venovať prioritnú pozornosť financovaniu z aktuálneho rozpočtového roka. Výbor však upozorňuje na to, že je potrebné naďalej posilňovať kapacity členských štátov, ktoré sú konfrontované s tokom utečencov. Vzhľadom na to, že geopolitická situácia v oblastiach, odkiaľ pochádza tento tok, je naďalej nestabilná, nemôžeme očakávať jeho výrazný pokles. Preto je potrebné upevňovať systémy v krajinách, ktoré sú vystavené tomuto toku, a zároveň vyvíjať úsilie zamerané na harmonizáciu a uplatňovanie právnych predpisov. V súčasných projektoch, z ktorých je väčšina inovatívna, sa musí pokračovať a musí sa im poskytnúť vhodná podpora. Ak sa nedostavia výsledky, oslabí sa tým dôvera členských štátov v podporu Únie a ich vôľa angažovať sa vo väčšej miere v budúcnosti.

4.1.8

V roku 2014 budú mať členské štáty k dispozícii nový Fond pre migráciu a azyl (FAM). Výbor povzbudzuje Komisiu, aby začala konštruktívny dialóg s členskými štátmi s cieľom presne vymedziť potreby a priority na vnútroštátnej úrovni. Je veľmi dôležité, aby bol do tohto dialógu zapojený Európsky a hospodársky výbor ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti, ako aj Výbor regiónov a miestne orgány. Pri plánovaní využitia fondu sa musia jasne stanoviť potreby a priority členských štátov, ako aj zdroje a nástroje, ktoré sú im k dispozícii. Výbor sa takisto domnieva, že členské štáty budú zodpovednejšie a rozhodnejšie pristupovať k sledovaniu cieľov azylovej politiky, ak bude stanovená povinnosť vypracovať výročnú správu o využívaní finančných prostriedkov.

4.1.9

Výbor konštatuje, že organizácie občianskej spoločnosti majú sťažený prístup k financovaniu potrebnému na realizáciu projektov s veľkým miestnym dosahom. Je potrebné zjednodušiť postupy, aby sa uľahčilo zapojenie občianskej spoločnosti a žiadateľov o azyl.

4.1.10

Výbor podporuje zámer Európskej komisie prednostne použiť dostupné finančné prostriedky v tých krajinách, ktoré sú v súčasnosti vystavené toku utečencov. Týmto opatrením sa bude stimulovať angažovanosť týchto krajín a posilnia sa existujúce kapacity. Okrem toho ide o opatrenie, prostredníctvom ktorého sa uvedie do praxe kľúčová zásada azylovej politiky, ktorou je solidarita.

4.1.11

Výbor takisto bez výhrad podporuje plánované finančné stimuly, ktoré sa majú poskytnúť členským štátom a ktoré sú podobné stimulom uplatňovaným v súčasnosti na presídlenie osobitných kategórií utečencov (zraniteľné skupiny a osoby spadajúce do rámca programov regionálnej ochrany) s cieľom odškodniť tie členské štáty, ktoré súhlasia s premiestnením osôb, ktorým sa poskytuje medzinárodná ochrana, z iného členského štátu.

4.1.12

Takisto je potrebné, aby sa tieto dostupné finančné prostriedky použili ako doplnok k ostatným zdrojom financovania, akými sú Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja. Výbor odporúča, aby sa organizovaná občianska spoločnosť a miestne a regionálne orgány vo výraznejšej miere zapájali do realizácie projektov.

4.2

Výbor podporuje úsilie zamerané na reformu Dublinského nariadenia. Existuje mnoho dôkazových materiálov, ktoré zhromaždili organizácie občianskej spoločnosti, o tom, že tento systém nie je účinný, pokiaľ ide o dosahovanie cieľov. Rozhodnutia a odporúčania Európskeho súdu pre ľudské práva majú takisto zásadný význam v rámci diskusie o tejto reforme, ktorá je potrebná zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Výbor je pripravený kedykoľvek začať diskusiu a podporí všetky snahy zamerané na analýzu, hodnotenie a stanovenie najvhodnejších nariadení a intervenčných nástrojov. Mimoriadne žiaduci je odkaz na základné práva ako na prvoradé kritérium hodnotenia dublinského systému.

4.3

Pokiaľ ide o premiestňovanie žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany, výbor sa domnieva, že nie je potrebné, ak žiadatelia majú vhodné podmienky v krajinách, v ktorých požiadajú o udelenie takejto ochrany, a postup vybavovania ich žiadostí je rýchly. Je však potrebné posilniť prijímaciu kapacitu členských štátov. V opačnom prípade je možné, že výsledky prinesie dobrovoľný mechanizmus založený na stimuloch pre premiestňovanie žiadateľov.

4.3.1

Aj keď existuje relatívny konsenzus o potrebe premiestňovania žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany v praxi, spolupráca členských štátov nebola veľmi presvedčivá. V rámci pilotného projektu, ktorý podporila Európska komisia, sa nepodarilo vytvoriť účinný mechanizmus premiestňovania. Výbor povzbudzuje Komisiu, EASO a členské štáty, aby pokračovali v spolupráci na tomto projekte, a súhlasí s tým, aby sa tento projekt zmenil na stály program, ktorý sa bude realizovať na dobrovoľnom základe. Je mimoriadne dôležité, aby sa stanovili a mobilizovali stimuly, pomocou ktorých by sa členské štáty mohli intenzívnejšie zapájať do tohto stáleho programu. Rozsah stimulov a motivácia musia mať kľúčové postavenie v plánovanom hodnotení Komisie.

4.4

Zavedenie spoločného spracovania žiadostí o azyl by mohlo byť užitočným nástrojom na realizáciu azylovej politiky. Výbor so záujmom očakáva výsledky hodnotenia Európskej komisie v súvislosti s touto zložitou otázkou z právneho aj operačného hľadiska. Výbor sa domnieva, že spoločné spracovanie žiadostí by mohlo byť vhodnou reakciou na meniaci sa tok žiadateľov o azyl. Takisto by sa mohol vytvoriť štandardný postup, podľa ktorého by sa riadili členské štáty v rámci vlastných aktivít. Výbor sa domnieva, že spoločné spracovanie je potrebné podporiť súbežne s posilňovaním kapacít členských štátov, pričom sa však musí zohľadniť analýza vplyvu. Tieto kapacity zahŕňajú zložitejšie aktivity ako len jednoduché spracovanie žiadostí a členské štáty sa musia povzbudzovať, aby naďalej hrali aktívnu úlohu vo všetkých oblastiach azylovej politiky.

4.5

Výbor víta aktiváciu mechanizmov stanovených v smernici o dočasnej ochrane, ak budú splnené podmienky. Výrazný tok utečencov, ktorý je však zriedkavý, spôsobuje kritické situácie, na ktoré musia byť inštitúcie EÚ, ako aj inštitúcie členských štátov pripravené. Výbor takisto upriamuje pozornosť na postupy spojené so záchrannými misiami a opakovane poukazuje na to, že je potrebné v plnej miere rešpektovať zásadu nenavracania.

4.6

Výbor víta stupeň zrelosti a rozvoja azylovej politiky, ktorý bol dosiahnutý v prípade Grécka. Využívanie sankčných nástrojov pri porušovaní právnych predpisov EÚ sa musí doplniť o podporné opatrenia. Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a ostatné odborné agentúry, aby prijali proaktívny a preventívny prístup k štátom, ktoré potrebujú zlepšiť výkonnosť svojho vnútroštátneho azylového systému. Hoci program pomoci Grécku je dôležitým krokom vpred, je potrebné, aby sa mu naďalej poskytovali príslušné finančné prostriedky. Prípady Grécka a Malty sú skúškou azylovej politiky. Ak sa členským štátom a inštitúciám EÚ nepodarí vytvoriť skutočný solidárny vzťah s krajinami, ktoré čelia veľkému toku utečencov, spoločná azylová politika bude odsúdená na neúspech, čo bude mať závažné dôsledky pre mnohé osoby nachádzajúce sa v rizikovej situácii. Je potrebné zabezpečiť diverzifikáciu, posilnenie a koordináciu pomoci.

4.7

Výbor podporuje posilnenie dublinského systému, najmä pokiaľ ide o lepšiu kontrolu a vytvorenie mechanizmu včasného varovania. Tieto nástroje môžu členským štátom pomôcť, aby sa lepšie pripravili na riešenie problémov spojených s tokom utečencov a aby účinne koordinovali azylovú politiku. Tieto nástroje musia byť jasne vymedzené podľa potrieb členských štátov a musia rešpektovať základné práva utečencov.

4.8

Lepšie riadenie hraníc a lepšia vízová politika by mohli pomôcť pri posilňovaní azylovej politiky. Výbor víta dosiahnutý pokrok v tejto oblasti, domnieva sa však, že ochranná doložka, na základe ktorej je možné pozastaviť bezvízový pohyb štátnych príslušníkov niektorých tretích krajín, by sa mohla preukázať ako problematická, aj napriek tomu, že je potrebné poukázať na to, že existujú údaje, ktoré potvrdzujú, že v dôsledku bezvízového styku došlo k zneužitiu azylového systému.