4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/1

—

EHSV vyzýva európske inštitúcie a vlády členských štátov, aby obnovili svoj politický záväzok spolupracovať na stratégii Európa 2020 so všetkými relevantnými partnermi (Európsky parlamentom, Výborom regiónov, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, parlamentmi členských štátov, regionálnymi a miestnymi orgánmi, sociálnymi partnermi, organizovanou občianskou spoločnosťou, národnými hospodárskymi a sociálnymi radami alebo podobnými orgánmi, mestami a všetkými ďalšími formami miestnych orgánov).

—

EHSV sa zaväzuje nadviazať na spoluprácu s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými orgánmi a predstaviteľmi organizovanej občianskej spoločnosti tým, že sa stane európskym kontaktným bodom a poskytne im samostatnú platformu na rozvoj ich vlastnej činnosti na stratégii Európa 2020.

—

EHSV sa domnieva, že z dlhodobého hľadiska by Európska únia mala rozvíjať dlhoročnú víziu konečného cieľa, ktorým je zapojenie zainteresovaných strán, a mala by pracovať na jeho postupnom rozvoji.

—

EHSV sa domnieva, že z krátkodobého hľadiska by niekoľko malých zmien malo významný dosah na pokrok. Členské štáty a Európska komisia by mali najmä naliehavo zvážiť načasovanie procesov a ich jednotlivé kroky s cieľom umožniť skutočné zapojenie a spoločnú zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán.

2.1

Dňa 18. apríla 2012 požiadalo budúce cyperské predsedníctvo Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby pripravil stanovisko k posilneniu participatívnych procesov a zapojeniu miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov do vykonávania stratégie Európa 2020 vzhľadom na svoj zámer urobiť z tejto otázky prioritu predsedníctva a neformálnej schôdze Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO), ktorá sa uskutoční v júli 2012.

V treťom roku európskeho semestra nastal vhodný čas na preskúmanie participatívnych procesov v rámci stratégie Európa 2020 a možností ich rozvoja.

2.2

Riadiaci výbor EHSV pre stratégiu Európa 2020 je odhodlaný dohliadať na túto činnosť a poskytnúť národným hospodárskym a sociálnym radám a podobným orgánom možnosť vymeniť si skúsenosti o možnostiach zlepšenia participatívnych procesov v rámci stratégie Európa 2020.

2.3

Úloha EHSV pri vykonávaní stratégie Európa 2020 (1) je dnes v plnej miere uznaná a výbor sa chce podeliť o svoje odporúčania týkajúce sa možností na zlepšenie participatívnych procesov v rámci stratégie Európa 2020 a európskeho semestra.

3.1

Európska únia a jej obyvateľstvo čelí ťažkej hospodárskej a finančnej kríze, ktorá má vážny dosah na celú Európsku úniu a jej občanov. Mnoho členských štátov sa nachádza v mimoriadne napätej situácii a vysoká miera nezamestnanosti vyvoláva znepokojenie. EHSV sa preto domnieva, že stratégia Európa 2020 je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým, keďže ponúka komplexný program reforiem zameraný na zabezpečenie udržateľného rastu a budovanie odolnejšej Európskej únie, pričom tento názor za posledné tri roky vyjadril v množstve svojich stanovísk.

3.2

Stratégia Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast je skutočnou stratégiou rastu, ktorá stanovuje ciele v kľúčových oblastiach politík na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov. Má veľmi široký rozsah pôsobnosti a jej celkovým cieľom je podpora inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podpora krokov v oblasti inovácií a výskumu a vývoja, zmeny klímy, energetiky, nezamestnanosti, priemyselnej politiky a sociálnej a územnej súdržnosti, boja proti chudobe, politiky súdržnosti a mnohých ďalších.

3.3

Cieľom riadenia stratégie Európa 2020 je spojiť európske, národné a spoločné právomoci do viacúrovňového systému, a tým pomôcť posilniť legitímnosť prehlbovania európskej integrácie. V porovnaní s Lisabonskou stratégiou má stratégia Európa 2020 vzájomne prepojené hlavné iniciatívy, ktoré sústreďujú pozornosť a podporu na dôležité tematické oblasti, priority a hlavné ciele, a má tiež rozšírený a prísny systém dohľadu s možnosťou kritického posúdenia vývoja (alebo jeho nedostatočnosti) na úrovni členských štátov.

3.4

V porovnaní s Lisabonskou stratégiou ide o iný mechanizmus predkladania správ, ktorý nie je len intenzívnejší, ale zároveň je v súlade s procesmi v rámci novej a zlepšenej správy ekonomických záležitostí, takže napríklad programy stability a konvergenčné programy a národné programy reforiem sa predkladajú Európskej komisii spoločne, čím umožňujú ucelenejší pohľad na súčasnú situáciu členských štátov a zamýšľaný cieľ.

3.5

Zmena procesu sa prvýkrát zdôraznila v samotnom dokumente stratégie Európa 2020, v ktorom sa jasne uvádzalo, že „potrebujeme dosiahnuť väčšiu mieru zodpovednosti“ a že v tejto súvislosti je tiež „potrebné prehĺbiť účasť zainteresovaných strán a sociálnych partnerov na úrovni jednotlivých štátov a regiónov“. Prijal sa osobitný záväzok o užšom zapojení EHSV aj Výboru regiónov. Táto potreba participatívnych procesov bola pri viacerých príležitostiach zopakovaná, a to najmä v záveroch zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo v marci 2010, a v Usmerneniach na vypracovanie, vykonávanie a monitorovanie národných programov reforiem v rámci stratégie Európa 2020, ktoré vydala Európska komisia a v ktorých sa potvrdzuje, že dôležité bude dôsledné zapojenie parlamentov členských štátov, sociálnych partnerov, regiónov a ďalších zainteresovaných strán do prípravy národných programov reforiem s cieľom zvýšiť zodpovednosť za túto stratégiu.

4.1

Po troch rokoch vykonávania stratégie Európa 2020 je jasné, že mnohé členské štáty sú odhodlané zapojiť sociálnych partnerov a organizovanú občiansku spoločnosť do európskeho semestra a že zapojili týchto partnerov do svojich vnútroštátnych procesov. Uplatňovanie tohto záväzku je však útržkovité s rôznou mierou odhodlania, a ak sa tento záväzok aj dodržiava, miera skutočného zapojenia partnerov do tohto procesu je rôzna. Hoci mnoho členských štátov svojich partnerov informuje a konzultuje s nimi, tento proces je často nesústredený a tí, ktorí sa na ňom zúčastňujú, môžu mať pocit, že je nespojitý a že mu chýba celková stratégia. EHSV a ďalší partneri namietali najmä voči veľmi krátkym lehotám, ktoré často neposkytujú prakticky žiadny čas na skutočnú diskusiu so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti či regionálnymi samosprávami a parlamentmi členských štátov. Tieto námietky neexistujú len na úrovni členských štátov. Mnoho organizácií na európskej úrovni prednieslo otázku, či by bolo možné zlepšiť proces a riadenie európskeho semestra, ako aj monitorovanie v rámci stratégie Európa 2020. Európsky parlament predložil politické odporúčania na lepšie vymedzenie jeho vlastnej úlohy a príspevku, ktorý by mohol zabezpečiť (2), a Výbor regiónov pripravuje vydanie vlastných usmernení.

4.2

V rámci EHSV sa vytvorením riadiaceho výboru pre stratégiu Európa 2020 zabezpečilo nevyhnutné zameranie našej činnosti, keďže EHSV má k dispozícii jednu skupinu, ktorá dohliada na všetko, čo sa týka stratégie Európa 2020, a na návrhy, ktoré sú s ňou spojené, a nevníma ju len po častiach. Zástupcovia Komisie a ďalší aktéri sa pravidelne zúčastňujú na schôdzach riadiaceho výboru. Riadiaci výbor pravidelne pozýva počas dôležitých etáp európskeho semestra národné hospodárske a sociálne rady a podobné orgány, aby posilnil prepojenie s národnou a miestnou úrovňou, a organizuje v spolupráci s vnútroštátnymi aktérmi občianskej spoločnosti podujatia na miestnej úrovni súvisiace so stratégiou Európa 2020. Táto práca by mala byť zintenzívnená a rozšírená.

4.3

Ukázalo sa, že úloha, ktorú EHSV zohráva pri spájaní národných hospodárskych a sociálnych rád a podobných orgánov, aj keď nie výlučne so zameraním na európsky semester a stratégiu Európa 2020, je užitočná aj z hľadiska rozvoja našich a ich analýz a z hľadiska pochopenia situácie v rámci Európskej únie a posilnenia návrhov, ktoré predkladá EHSV a národné hospodárske a sociálne rady.

5.1

Je jasné, že z hľadiska optimalizácie dosahu európskeho semestra by samotnej stratégii Európa 2020 a v konečnom dôsledku aj blahobytu občanov prospelo zlepšenie a zvýšenie participatívnych procesov v rámci tejto stratégie.

5.2

Európska únia a jej členské štáty často poukazujú na užitočnosť participatívnych procesov a zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti. Sociálni partneri a široká verejnosť majú v skutočnosti k dispozícii množstvo rôznych procesov a systémov. Dobré je vysvetliť, prečo je to vlastne také dôležité a čo sa dá potenciálne získať vďaka riadne fungujúcemu systému, ktorý zabezpečuje väčšiu účasť. Aktívnym zapojením sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti sa môže dosiahnuť:

6.1

Pri pohľade na procesy, ktoré sa doposiaľ využívali na európskej úrovni a na úrovni členských štátov, sa EHSV domnieva, že treba vykonať mnoho a že tieto procesy je možné rozvinúť do systému, ktorý skutočne zabezpečí pevné partnerstvo medzi európskymi inštitúciami, vládami členských štátov, sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti, parlamentmi členských štátov, regionálnymi samosprávami a ďalšími zainteresovanými stranami. Mnohé z toho si bude vyžadovať sústredené a spoločné úsilie a nedosiahne sa to ľahko. EHSV sa však domnieva, že takéto systémy by sa mali rozvíjať postupným budovaním strategického a komplexného procesu mnohovrstvového partnerstva, pričom by sa zároveň mali rýchlo vykonávať jednoduché opatrenia, ktoré by mohli zabezpečiť zlepšenie v krátkodobom časovom horizonte.

6.2

Ako najdôležitejší bod EHSV vyzýva všetky európske inštitúcie a vlády členských štátov, aby obnovili svoj politický záväzok pravidelnejšie a systematickejšie zapájať sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti, parlamenty členských štátov, regionálne a miestne orgány a všetky ďalšie zainteresované strany a zabezpečili, aby sa to realizovalo čo najúplnejšie prostredníctvom pevných, uskutočniteľných a udržateľných participatívnych procesov v rámci stratégie Európa 2020. Lisabonská zmluva zdôrazňuje, že v rozhodovacích procesoch sú potrebné konzultácie s občianskou spoločnosťou na európskej úrovni. Ak si majú členské štáty zabezpečiť väčšiu zodpovednosť a zapojenie v stratégii Európa 2020 a v európskom procese, mali by uplatňovať rovnakú disciplínu a konzultovať s hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými orgánmi čo najčastejšie.

7.1

V súvislosti so svojou vlastnou úlohou sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné, aby sa naďalej sústreďoval na všetky súčasti stratégie Európa 2020 a na ich strategické zapojenie, aby si zachoval schopnosť rozpoznať možnú súčinnosť, ktorú vytvára stratégia a jej jednotlivé časti.

7.2

EHSV sa domnieva, že činnosť jeho riadiaceho výboru pre stratégiu Európa 2020 by mala pokračovať a rozvíjať sa. Riadiaci výbor sa musí naďalej sústreďovať na stratégiu a jej dôsledky pre širokú verejnosť a mal by rozvíjať vnútornú komunikáciu s tými členmi, ktorí nie sú zapojení do činnosti riadiaceho výboru, aby sa výhody prehľadov a náhľadu riadiaceho výboru zabezpečili pre všetkých.

7.3

EHSV sa domnieva, že výsledky, ktoré postupne dosahuje pri koordinácii spojení medzi národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a ich činnosťou tam, kde takéto rady existujú, majú veľmi priaznivý dosah, ale mohli by sa zlepšiť. V rámci stratégie Európa 2020 zohrávajú mnohé z týchto organizácií úlohu aj na úrovni členských štátov, podobne ako mnohí ich členovia. Pokiaľ ide o lepšie zapojenie v rámci stratégie Európa 2020, EHSV sa domnieva, že je to oblasť, kde by rýchle a jednoduché opatrenie mohlo priniesť významný úžitok. EHSV sa domnieva, že má ideálne postavenie na to, aby sa stal európskym kontaktným bodom pre národné hospodárske a sociálne rady a podobné orgány, najmä pokiaľ ide o pomoc pri ich vlastnej činnosti v rámci stratégie Európa 2020. EHSV je ochotný prijať tento záväzok k ďalšiemu rozvoju kontaktov a spolupráce a začať tento proces tým, že pri najbližšej príležitosti zapojí národné hospodárske a sociálne rady a podobné orgány do podujatia zameraného na stratégiu Európa 2020.

8.1

EHSV dôrazne podporuje zámer cyperského predsedníctva sústrediť sa na posilnenie participatívnych procesov v rámci procesu stratégie Európa 2020 a venovať tejto činnosti časť neformálnej schôdze Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO), ktorá sa uskutoční v júli 2012. EHSV to plne podporuje ako dôrazný začiatok, ktorý členským štátom a Európskej komisii umožní v plnej miere zvážiť, ako môžu zlepšiť to, čo robia.

8.2

EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni vysvetlili, ktorá štátna agentúra zodpovedá za ktoré opatrenia v rámci stratégie Európa 2020, a aby objasnili vzťah medzi agentúrami zodpovednými za koordináciu alebo monitorovanie národných programov reforiem a agentúrami zodpovednými za samotné vykonávanie. Dokonca aj jednoduché vysvetlenie v tomto smere by v každom členskom štáte umožnilo, aby sa subjekty v záujme vyššej účinnosti obracali na správne orgány.

8.3

EHSV sa domnieva, že úplná transparentnosť, pokiaľ ide o formy účasti používané v jednotlivých členských štátoch a opis procesov a nástrojov, ktoré majú vlády v úmysle použiť, zabezpečí, aby každý jasne pochopil, čo sa deje, prečo a ako.

8.4

EHSV sa domnieva, že Európska komisia a členské štáty by mali naliehavo preskúmať načasovanie rôznych opatrení v rámci európskeho semestra. Najtrvalejším problémom, na ktorý poukazujú takmer všetky zainteresované strany v súčasných štruktúrach, je nedostatok času na prípravu akejkoľvek uváženej reakcie či na riadnu diskusiu. Členské štáty by mali naliehavo zvážiť lehoty, ktoré v súčasnosti používajú, a mali by uvažovať o tom, ako zabezpečiť ich primeranosť.

8.5

EHSV dôrazne nabáda regionálne a miestne orgány, aby sa viac angažovali v procesoch spojených so stratégiou Európa 2020 v rámci ich členského štátu i priamo na úrovni EÚ. Platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020, ktorú zriadil Výbor regiónov, je vynikajúcim krokom smerom k dosiahnutiu tohto cieľa. EHSV sa domnieva, že toto intenzívnejšie zapojenie by mali vlády členských štátov podporovať. Prehľad miestnych a regionálnych orgánov o vývoji na miestnej úrovni a možných uplatneniach je kľúčovou súčasťou opatrení, vďaka ktorým by stratégia Európa 2020 mohla splniť svoju úlohu v celom rozsahu.

9.1

EHSV sa domnieva, že na vytvorenie pevných štruktúr trvalého dialógu už existujú veľmi užitočné modely. EHSV sa domnieva, že Kódex dobrej praxe občianskej participácie v rozhodovacích procesoch, ktorý zaviedla Rada Európy (3), poskytuje pre túto činnosť vynikajúci rámec a súbor zásad, ktoré sa môžu uplatňovať v stratégii Európa 2020. Využitie tohto súboru zásad umožní Európskej únii a členským štátom, aby postupne smerovali diskusiu pozdĺž celého spektra foriem zapojenia od pomerne nízkej úrovne, kde sa zapojenie sústreďuje najmä na poskytovanie informácií, cez otvorené konzultácie a rozvoj dialógu medzi účastníkmi, až po rozvoj skutočného partnerstva, pričom ide o štyri hlavné kroky spektra participatívnych procesov, ktoré opisuje kódex. EHSV sa domnieva, že procesy v rámci stratégie Európa 2020 by sa mali začať postupne pohybovať pozdĺž tohto spektra zapojenia. V kódexe sa zároveň ustanovuje množstvo veľmi užitočných nástrojov, ktoré by sa mohli uplatňovať v procesoch stratégie Európa 2020.

9.2

Organizovaná občianska spoločnosť v členských štátoch by mala byť zapojená prostredníctvom európskeho semestra. Jedným z kľúčových procesov v oblasti prípravy je vypracovanie národných programov reforiem. Proces vypracovania v členských štátoch by mal nadväzovať na širší dialóg a spoluprácu so sociálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou. Tieto subjekty nielenže poskytujú odborné poznatky pri určovaní cieľov a príprave programov a stratégií v takých oblastiach ako zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie, ale sú aj základnými subjektmi pri vykonávaní týchto stratégií.

9.3

Ďalším kľúčovým krokom európskeho semestra je uverejnenie a revízia odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Európski sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti musia byť informovaní a konzultovaní, pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé členské štáty. V tejto súvislosti je rozhodujúce načasovanie, aby sa umožnilo zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti už na začiatku pri formulácii budúcich vyhliadok pre nasledujúce cykly.

9.4

EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách navrhol, aby sa na meranie pokroku v oblasti vykonávania stratégie Európa 2020 použilo referenčné porovnávanie. Národná hospodárska a sociálna rada alebo podobná organizácia v takom prípade analyzuje a stanovuje vlastné prioritné kritériá s použitím štatistík, ktoré sú voľne dostupné na stránke Eurostatu. Niektoré hospodárske a sociálne rady už tento postup využívajú a ďalšie by sa mali podporiť v zapojení do tohto procesu. Týmto referenčným porovnávaním zainteresované strany sústavne monitorujú vykonávanie reforiem. Vytvára sa tak hodnotný vstup v súvislosti s revíziou národných programov reforiem.

9.5

Mali by sa prijať kroky na oživenie diskusie o vykonávaní stratégie Európa 2020 v členských štátoch a vlády by mali vypracovať účinnejšie procesy spätnej väzby vo vzťahu k dosahu väčšieho občianskeho a sociálneho dialógu na túto stratégiu. Osobitnú hodnotu tu môže mať úloha občianskej spoločnosti v následných aktivitách. Užitočné by boli pravidelné konferencie v členských štátoch za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán, ale aj otvorené vypočutia v parlamentoch, v ktorých sa predstavujú národné programy reforiem.

9.6

Medzi zvyšujúcou sa informovanosťou európskych inštitúcií o potrebe konzultácií s organizovanou občianskou spoločnosťou a problémami, ktorým v súčasnosti čelí väčšina národných hospodárskych a sociálnych rád a podobných orgánov, existuje rozpor. Tieto organizácie sú často financované najmä z verejných rozpočtov. V mnohých členských štátoch sa ich rozpočty znížili. To vedie národné hospodárske a sociálne rady alebo podobné orgány k tomu, aby sa sústredili výlučne na vnútroštátne priority a obmedzili svoju účasť na európskej úrovni. Európske inštitúcie by mali zvážiť, ako môžu týmto organizáciám poskytnúť podporu a pomoc, aspoň pokiaľ ide o ich príspevok k európskemu semestru.

9.7

Keďže vytvorenie hlavného kontaktného bodu pre následné aktivity s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými orgánmi môže mať osobitnú hodnotu, Európska komisia by mohla zvážiť, či dá Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru zodpovednosť a podporu na to, aby aspoň raz ročne usporiadal konferenciu za účasti všetkých národných hospodárskych a sociálnych rád či podobných orgánov a inštitúcií, ktorá bude starostlivo načasovaná tak, aby sa prispôsobila európskemu semestru, s cieľom diskutovať o európskom semestri, stratégii Európa 2020 a ich príspevku a osvedčených postupoch v tejto oblasti.

10.1

EHSV sa domnieva, že svoje zapojenie v procesoch v rámci stratégie Európa 2020 by mohli obnoviť aj samotné zainteresované strany. Výbor sa síce domnieva, že hlavná zodpovednosť prináleží členským štátom, ktoré musia revidovať procesy na zapojenie partnerov, zainteresované strany by sa však mohli viac učiť od seba navzájom a mohli by mať viac sebadôvery na zapojenie sa priamo s európskymi inštitúciami, ako aj vládami členských štátov. Napriek tomu, že vlády musia naliehavo prehodnotiť procesy načasovania, zainteresované strany by sa mali tiež snažiť lepšie predvídať etapy európskeho semestra.

11.1

Vo svojej žiadosti cyperské predsedníctvo Rady EÚ kládlo osobitný dôraz na príspevok týkajúci sa lepšieho zapojenia občianskej spoločnosti do uplatňovania a následných krokov v spoločensko-politických oblastiach ako chudoba a vylúčenie. EHSV zastáva názor, že zapojenie príslušných aktérov do štruktúrovaného a pravidelného dialógu na európskej a vnútroštátnej úrovni má rozhodujúci vplyv na možnosti nájsť účinné riešenie týchto problémov.

11.2

Je dôležité rozvíjať partnerskú spoluprácu (angl. stakeholder approach) a štruktúrovaný dialóg s aktérmi občianskej spoločnosti pri tvorbe politiky, jej realizácii a ďalších krokoch v rámci práce platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. V oblastiach ako chudoba a vylúčenie sú to často práve aktéri občianskej spoločnosti, ktorí sledujú trendy a spoločenský vývoj priamo na mieste a upozorňujú naň verejnosť. Ich cieľavedomá činnosť zameraná na zdôraznenie perspektívy užívateľov a prevenciu, ale aj vývoj a poskytovanie novátorských služieb pre tieto cieľové skupiny, poskytujú dôležité poznatky a skúsenosti, na ktorých je založené úsilie v boji proti chudobe a vylúčeniu. Na tomto mieste EHSV zdôrazňuje význam úlohy sociálneho hospodárstva a mimovládnych organizácií, ktoré sa zameriavajú na znižovanie chudoby, podporu vytvárania nových pracovných miest a vývoj služieb, ktoré kreatívnym spôsobom napĺňajú potreby spoločnosti.

11.3

V rámci týchto oblastí politiky treba spomenúť aj národné sociálne správy, ktoré dopĺňajú národné reformné programy a ktoré predkladá výbor pre sociálnu ochranu. V týchto správach, ktoré sú založené na otvorenej metóde koordinácie, sa hodnotí sociálny rozmer stratégie Európa 2020. Na základe ročných stratégií rastu poukazujú na najpodstatnejšie potreby reforiem a obsahujú návrhy konkrétnych opatrení. Je naozaj nevyhnutné vytvoriť postup, ktorý by umožnil lepšie zapojiť príslušných aktérov do príprav národných sociálnych správ, pretože to sa nedeje v dostatočnom rozsahu. Okrem toho treba dosiahnuť lepšie prepojenie s národným reformným programom. Veľký význam má aj posilnenie metódy otvorenej koordinácie v oblasti sociálnej ochrany, pričom východiskom by mali byť integrované národné stratégie, aby sa tak dosiahlo silnejšie prepojenie s európskou platformou proti chudobe.

11.4

Na výročné podujatie proti chudobe a vylúčeniu na úrovni EÚ by mala nadväzovať príslušná verejná diskusia na vnútroštátnej úrovni, v spolupráci s verejnými orgánmi, osobami postihnutými chudobou, mimovládnymi organizáciami, organizáciami z oblasti sociálneho hospodárstva, sociálnymi partnermi a ďalšími aktérmi občianskej spoločnosti. Cieľom je spoločne vyzdvihnúť pokroky a poukázať na nedostatky v tejto oblasti politiky a analyzovať ich a predostrieť návrhy reforiem. Z časového hľadiska by malo byť toto podujatie zosúladené s vypracúvaním národných reformných programov.

11.5

Aj usporadúvanie pravidelných stretnutí pre dialóg a konzultáciu k špecifickým témam by malo byť plánované s dostatočným predstihom, aby zainteresované strany mohli vyjadriť svoj záujem. V rámci partnerskej spolupráce by sa mali prehodnotiť aj sociálne vplyvy ročného prieskumu rastu a dosiahnutý pokrok.

11.6

Národné reformné programy a stanovenie vnútroštátnych cieľov, to sú kľúčové prvky úsilia i uplatňovanie stratégie Európa 2020 a politických stratégií na boj proti chudobe. Dôležité je mať stanovené primerané ciele v oblasti chudoby, aby sa zahrnuli aj také skupiny, ktorým hrozí chudoba a sú postihnuté viacnásobným vylúčením, s cieľom účinne prispôsobiť stratégie a reformy práve týmto skupinám. Práve tu je rozhodujúce zapojenie aktérov občianskej spoločnosti a partnerstvo s nimi, keďže práve oni sú často už v ranom štádiu schopní zachytiť nové rizikové skupiny alebo zvýšené riziko u vylúčených skupín.