10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 73/20

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že prijalo a ponechalo v platnosti ustanovenia obsiahnuté v článku 46 písm. c) konsolidovaného znenia Ley de Regulación de los Planes y Fondos de Pensiones (zákon o úprave dôchodkových systémov a fondov), v článku 86 Real Decreto Legislativo 6/2004, de 29 de octubre, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley de ordenación y supervisión de los seguros privados (legislatívny kráľovský dekrét 6/2004 z 29. októbra, ktorým sa schvaľuje konsolidované znenie zákona o organizácii a kontrole súkromných poisťovní), v článku 10 Real Decreto Legislativo 5/2004 por el que se aprueba el texto refundido de la ley del Impuesto sobre la renta de los no residentes (legislatívny kráľovský dekrét 5/2004, ktorým sa schvaľuje konsolidované znenie zákona o zdaňovaní príjmov rezidentov), a v článku 47 Ley 58/2003, de 17 de diciembre, General Tributaria (zákon 58/2003 zo 17. decembra o daniach), podľa ktorých sú zahraničné dôchodkové fondy sídliace v iných členských štátoch, ktoré ponúkajú dôchodkové systémy zamestnaneckého poistenia v Španielsku a poisťovne, ktoré pôsobia v Španielsku v rámci voľného poskytovania služieb, okrem iného povinné si určiť daňového zástupcu s bydliskom alebo sídlom v Španielsku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 ZFEÚ (predtým článok 40 ES) a z článku 36 Dohody o EHP,

—

zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

1.

Uvedené ustanovenia španielskeho daňového práva ukladajú daňovníkom nerezidentom povinnosť určiť si daňového zástupcu s bydliskom alebo sídlom v Španielsku. Uvedená povinnosť je konkrétne uložená zahraničným dôchodkovým fondom sídliacim v iných členských štátoch, ktoré ponúkajú dôchodkové systémy zamestnaneckého poistenia v Španielsku a poisťovniam, ktoré pôsobia v Španielsku v rámci voľného poskytovania služieb.

2.

Komisia sa domnieva, že povinnosť určiť si daňového zástupcu s bydlisko alebo sídlom v Španielsku v uvedených prípadoch predstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb, keďže ukladá dodatočnú záťaž uvedeným subjektom a fyzickým osobám, ktoré musia povinne využiť služby zástupcu. Navyše takisto predstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb pre osoby a podniky usadené v inom členských štátoch ako je Španielsko, ktoré chcú poskytovať služby daňového zastupovania subjektom a fyzickým osobám pôsobiacim v Španielsku.

3.

Uvedená právna úprava je v rozpore s článkom 56 ZFEÚ (predtým článok 49 ES) a s článkom 36 Dohody o EHP.