11.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/23

1.1

EHSV víta iniciatívu belgického predsedníctva Rady EÚ zameranú na využitie horizontálnej sociálnej doložky a posilnenej otvorenej metódy koordinácie (OMK), pretože tým zdôrazňuje skutočnosť, že sociálna súdržnosť nemôže zaostávať za posilnenou koordináciou hospodárskej politiky, ak má dosiahnuť všetky ciele stanovené v rámci stratégie Európa 2020.

1.2

Skutočné zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti vo všetkých fázach a na všetkých úrovniach je nevyhnutné na zabezpečenie efektívneho využívania horizontálnej doložky a OMK. EHSV navrhuje, aby Komisia každoročne vypracovala „správu o riadení“ takéhoto zapojenia. EHSV môže pri vykonávaní tejto úlohy pomôcť a navrhuje tiež, aby boli pilotné projekty zapojenia financované z programu PROGRESS. Výbor ďalej navrhuje kódex osvedčených postupov pre participatívne riadenie OMK.

1.3

EHSV vyzdvihuje naliehavú potrebu koordinačného procesu, v rámci ktorého by boli všetky ciele a všetky politiky vzájomne prepojené. Tým by sa mala vo všeobecnosti riadiť implementácia sociálnej doložky a OMK. Komisia by mala túto koordináciu viesť, pričom by jej pomáhal Výbor pre sociálnu ochranu a Výbor pre zamestnanosť. Oba výbory by mali byť prístupné zástupcom z vonkajších zainteresovaných strán.

1.4

Implementácia horizontálnej sociálnej doložky musí byť účinná. Posúdenie sociálneho vplyvu by malo pokrývať všetkých desať integrovaných usmernení pre zamestnanosť a hospodársku politiku, malo by byť uverejnené a začlenené do procesu OMK. Pozornosť by sa mala zamerať na vplyv na zamestnanosť, počet ľudí žijúcich v chudobe a sociálne riziká.

1.5

EHSV podporuje posilnenú OMK, aby sa nezamestnanosť, sociálna ochrana a sociálne začlenenie v súčasnej kríze nezatláčali do úzadia. OMK by sa mala viac zamerať na miestnu úroveň, čím by sa tiež pričlenila k cieleným opatreniam vykonávaným pod záštitou Európskeho sociálneho fondu. Vzájomné hodnotenia založené na vzájomnom vzdelávaní by mali viesť k vytvoreniu národných plánov sociálnej súdržnosti. Ukazovatele by sa mali zamerať aj na kvalitatívne kritériá dobrých životných podmienok. EHSV podporuje Európsku platformu na boj proti chudobe, nazdáva sa však, že OMK a horizontálna doložka môžu tiež prispieť k rozvoju ostatných modelových iniciatív.

2.1

Belgické predsedníctvo Rady EÚ požiadalo EHSV, aby vypracoval prieskumné stanovisko na túto tému: Ako môže byť dosiahnutá európska sociálna súdržnosť prostredníctvom stratégie Európa 2020 a posilnením otvorenej metódy koordinácie, akú praktickú úlohu môže zohrávať horizontálna sociálna doložka v sociálnom rozmere európskych politík a ako by mala byť implementovaná?

2.2

Stanovisko bude podkladom na konferenciu belgického predsedníctva na tému „Koordinácia EÚ v sociálnej oblasti v kontexte stratégie Európa 2020“, ktorá sa uskutoční 14. a 15. septembra 2010.

2.3

Európska komisia vo svojom oznámení o stratégii Európa 2020 zdôraznila potrebu zapojiť sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach. Uviedla, že do tohto procesu by mal byť užšie zapojený aj Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov.

2.4

S cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 schválila Európska rada na svojom zasadnutí 17. júna päť hlavných cieľov (zamestnanosť, výskum a vývoj, emisie skleníkových plynov, vzdelávanie a sociálne začlenenie) a uviedla, že tieto ciele sú prepojené a vzájomne sa podporujú. Boli položené základy pre „omnoho silnejšiu správu ekonomických záležitostí“ tým, že sa medzi priority zaradilo „posilnenie koordinácie hospodárskych politík“. Účinné monitorovacie mechanizmy sú kľúčovými faktormi úspešnej implementácie týchto cieľov. Rada schválila cieľ vyňať 20 miliónov ľudí z ohrozenia chudobou, pričom členské štáty si môžu stanoviť svoje vnútroštátne ciele na základe aspoň jedného z troch ukazovateľov: riziko chudoby, hmotná núdza a domácnosť nezamestnaných osôb.

2.5

Stratégia Európa 2020 je kombináciou opatrení na európskej a vnútroštátnej úrovni zameraných na dosiahnutie „inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“. Desať integrovaných usmernení pre hospodárske politiky a politiky zamestnanosti je podkladom pre päť hlavných cieľov. Plánuje sa spustenie siedmich modelových iniciatív. Členské štáty stanovia vnútroštátne ciele a implementačné ustanovenia, ktoré zohľadnia vnútroštátne podmienky, a tiež vypracujú národné programy reforiem (NPR).

2.6

Horizontálna „sociálna doložka“ (článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) bola začlenená do Lisabonskej zmluvy a uvádza, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“.

2.7

Nadväzuje tak na iné horizontálne doložky v Zmluve (články 8, 10, 11 a 12 ZFEÚ): rovnosť medzi mužmi a ženami, životné prostredie a ochrana spotrebiteľa, ktoré zaviedla Amsterdamská zmluva, a boj proti diskriminácii, ktorý je súčasťou Lisabonskej zmluvy.

2.8

Otvorená metóda koordinácie bola v roku 2000 definovaná ako nástroj Lisabonskej stratégie. Stručne zhrnuté, Rada stanovuje ciele, ktoré sa premietnu do národných akčných plánov a programov reforiem, pričom pokrok sa meria pomocou porovnávania, ukazovateľov, vzájomných hodnotení a výmeny osvedčených postupov. Model OMK má pre určité oblasti politiky právny základ aj v Lisabonskej zmluve (články 149, 153, 156, 168, 173 a 181 ZFEÚ).

3.1

S cieľom prekonať súčasnú hlbokú hospodársku a sociálnu krízu sa Európa posúva smerom k posilnenej koordinácii hospodárskych politík. EHSV zdôrazňuje, že ak majú byť splnené všetky ciele stratégie Európa 2020, sociálny pokrok nesmie zaostávať za ekonomickými reformami. Preto je nevyhnutné vzájomne prepojiť ekonomický, sociálny a environmentálny rozmer tejto stratégie. Integrované politiky, ktoré sa vzájomne posilňujú, si budú vyžadovať využívanie všetkých nástrojov, ich koordináciu a posilnenie.

3.2

V tejto súvislosti EHSV víta skutočnosť, že belgické predsedníctvo sa zameriava na riadenie a sociálnu súdržnosť tým, že zdôrazňuje horizontálnu sociálnu doložku a posilnenie OMK. Tento prístup by sa mal zachovať dlhodobo. Výbor dôrazne vyzýva maďarskú vládu, aby túto otázku zaradila medzi priority svojho budúceho predsedníctva.

3.3

Výbor však chce tiež zdôrazniť, že pri posilňovaní nástrojov zameraných na dosiahnutie sociálneho pokroku by sa mali vziať do úvahy ustanovenia Charty základných práv.

3.4

EHSV neustále zdôrazňuje, že skutočné zapojenie občanov a organizovanej občianskej spoločnosti do všetkých fáz a na všetkých úrovniach tohto procesu je neoddeliteľnou súčasťou riadenia. Pokiaľ ide o hospodársku a sociálnu reformu, treba dosiahnuť konsenzus so sociálnymi partnermi a inými relevantnými zainteresovanými stranami, pretože tým sa zvýši šanca na splnenie hlavných cieľov.

3.5

EHSV zdôrazňuje, že sociálni partneri a zástupcovia občianskej spoločnosti musia byť úzko zapojení do stanovovania vnútroštátnych cieľov a vytvárania NPR, ako aj do posilňovania OMK a implementácie horizontálnej sociálnej doložky. Komisia a Rada by mali pri schvaľovaní cieľov a hodnotení pokroku vziať do úvahy aj názory organizovanej občianskej spoločnosti.

3.6

Stratégia Európa 2020 sa musí implementovať na všetkých územných úrovniach. Pri formovaní a implementácii sociálnych politík EÚ by mal prístup „zdola nahor“ vzájomne pôsobiť s iniciatívami EÚ nasmerovanými „zhora nadol“. Organizovaná občianska spoločnosť preto musí vytvárať skutočné a účinné partnerstvá s regionálnymi a miestnymi parlamentmi resp. orgánmi s cieľom stanoviť regionálne ciele a definovať vhodné politické opatrenia. Na to nadväzuje účinná implementácia zásady partnerstva, ktorou by sa malo riadiť využívanie a prideľovanie štrukturálnych fondov EÚ v budúcnosti, pričom by sa využili synergie medzi stratégiou Európa 2020 a Európskym sociálnym fondom (ESF) (1).

3.7

EHSV tiež presadzuje aktívne zapojenie národných hospodárskych a sociálnych rád a podobných organizácií.

3.8

EHSV navrhuje, aby Komisia zároveň s každoročnými správami o pokroku NPR v členských štátoch vypracovala „správu o riadení“, ktorá by bola založená na participatívnom riadení OMK a horizontálnej sociálnej doložke, pričom pri vypracovaní tejto správy by mala konzultovať Európsky parlament, EHSV a VR. Výbor by mohol pri monitorovaní zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti využiť svoju sieť národných HSR a podobných organizácií. EHSV by dokonca mohol vypracovať svoju vlastnú správu.

3.9

Nevyhnutne treba vytvoriť koordinačný proces, do ktorého by boli začlenené vzájomné interakcie medzi hlavnými cieľmi, integrovanými usmerneniami a modelovými iniciatívami. Komisia zohráva strategicky významnú vedúcu úlohu pri „koordinácii koordinácie“. Integrované usmernenia by mali byť „integrované“ v pravom zmysle slova, teda všetky politiky by mali navzájom súvisieť a mali by byť zamerané na všetky ciele. Takáto integrácia by mala všeobecne usmerňovať zavádzanie mechanizmov implementácie horizontálnej sociálnej doložky a posilňovanie OMK. Výsledky implementácie horizontálnej sociálnej doložky by sa mali uplatniť v procese OMK, aby sa posilnilo prepojenie medzi týmito dvoma nástrojmi.

3.10

EHSV preto dôrazne podporuje návrhy predložené 21. mája 2010 v rámci príspevku Výboru pre sociálnu ochranu k novej európskej stratégii (2). Tento výbor chce, aby bola horizontálna sociálna doložka začlenená do preambuly usmernení pre hospodársku politiku. Ďalej uvádza, že tematické hodnotenie a vypracovávanie správ o pokroku súvisiace s jej sociálnym rozmerom je dôležitou črtou integrovanej vízie stratégie Európa 2020.

3.11

EHSV oceňuje prácu Výboru pre sociálnu ochranu a Výboru pre zamestnanosť a nazdáva sa, že ich úloha by sa mala rozšíriť, keď sa budú posilňovať nástroje zamerané na dosiahnutie sociálneho rozmeru. Výbor navrhuje, aby neboli vo výboroch zastúpené len vlády, ale aj sociálny partneri a iné relevantné organizácie občianskej spoločnosti. EHSV navrhuje, aby sa výbory schádzali pravidelnejšie so zástupcami týchto zainteresovaných strán na európskej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov. Úlohou vládnych predstaviteľov vo Výbore pre sociálnu ochranu a Výbore pre zamestnanosť je tak organizácia konzultácií so sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti v ich krajinách, ako aj účasť na týchto konzultáciách.

3.12

EHSV podporuje návrh Komisie na vytvorenie komunikačných nástrojov zameraných na zapojenie občanov, pracovníkov, podnikov a ich zastupiteľských organizácií. Iniciatíva Komisie týkajúca sa hodnotenia skutočnej situácie v spoločnosti môže slúžiť ako vzor a môže byť postavená na trvalejšom základe, pričom bude mať dosah aj na miestnu úroveň. Samotní sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti však musia byť proaktívni v otázke spôsobu využívania horizontálnej sociálnej doložky a OMK. EHSV preto navrhuje pilotné projekty zamerané na tento účel, ktoré budú financované z programu PROGRESS.

4.1

Vplyv horizontálnej sociálnej doložky na životné prostredie, rovnosť medzi mužmi a ženami a ochranu spotrebiteľa, ktoré pred viac ako 10 rokmi zaviedla zmluva, je hlavne neformálny.

4.2

EHSV zdôrazňuje, že posúdenie sociálneho vplyvu je nevyhnutnou súčasťou monitorovania stratégie Európa 2020. Toto posúdenie by malo poskytnúť efektívne mechanizmy na hodnotenie sociálnych rizík a malo by byť uverejnené a sprístupnené na verejnú diskusiu. Výbor by chcel zdôrazniť, že pozornosť by sa mala zamerať najmä na vplyv na zamestnanosť a počet ľudí ohrozených chudobou.

4.3

Komisia by mala spolu s Výborom pre sociálnu ochranu a Výborom pre zamestnanosť prevziať zodpovednosť. Európski sociálni partneri a iné významné zainteresované strany by mali byť aktívne zapojení. Ich názory by sa mali uverejňovať spolu s takýmito posúdeniami (v prílohe). V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia už vytvorila mechanizmy na posúdenie sociálneho vplyvu prostredníctvom integrovaného posúdenia vplyvu, ale povedomie o týchto mechanizmoch a ich využitie nie sú veľmi dobre rozvinuté.

4.4

Podľa názoru EHSV treba zabezpečiť, aby hospodárska politika a konsolidácia verejných financií viedli k vyššej zamestnanosti, k zníženiu počtu ľudí žijúcich v chudobe a zlepšeniu sociálnych práv. Posúdenie sociálneho vplyvu by preto malo pokrývať všetkých desať integrovaných usmernení pre zamestnanosť a hospodárske politiky. V prípade potreby by mali byť zhodnotené aj iné opatrenia podniknuté na dosiahnutie piatich hlavných cieľov.

4.5

Posúdenie sociálneho vplyvu by sa malo vykonať aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

4.6

Počiatočná správa by mala byť hotová do decembra 2010, aby mohla byť začlenená do prvého každoročného prieskumu stratégie Európa 2020.

5.1

EHSV často kritizoval OMK za to, že nepriniesla očakávané výsledky. Na vnútroštátnej úrovni je táto metóda neefektívna a neznáma. Nedostatočne zapája sociálnych partnerov a iné organizácie občianskej spoločnosti.

5.2

Boli však zaznamenané aj určité zlepšenia, najmä v oblasti sociálneho začlenenia, a EHSV už vo viacerých stanoviskách výrazne podporil zavedenie OMK do nových oblastí politiky (napríklad v oblasti zdravia, politiky mládeže, demografických problémov a prisťahovalectva a azylu).

5.3

EHSV dôrazne vyjadruje názor, že v súčasnej kríze by sa mala OMK posilniť s cieľom zabezpečiť, aby sa neobchádzali politiky v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia.

5.4

EHSV v plnej miere podporuje vytvorenie Európskej platformy na boj proti chudobe, ktorá by bola nástrojom na posilnenie angažovanosti podnikov, pracovníkov a širokej verejnosti za zníženie sociálneho vylúčenia prostredníctvom praktických opatrení. Táto platforma sa bude s OMK navzájom dopĺňať. EHSV sa však nazdáva, že OMK môže tiež pomôcť pri rozvoji iných modelových iniciatív, najmä aj bude podložená posúdením sociálneho vplyvu horizontálnej doložky.

5.5

EHSV navrhuje, že OMK by mala byť posilnená stanovením záväzných cieľov na úrovni členských štátov v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020. Tento názor EHSV zdôrazňuje vo viacerých stanoviskách, ako napríklad v nedávnom stanovisku o usmerneniach pre politiky zamestnanosti (3), ktoré žiadalo o ambicióznejšie a merateľnejšie ciele v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia založené na lepšej politickej koordinácii. Výbor tiež dôrazne podporuje požiadavku predloženú na konferencii vo Florencii, ktorá sa koná každé dva roky, aby boli do stratégie Európa 2020 začlenené špecifické ukazovatele na meranie vplyvu vzdelávania v rannom veku na zníženie sociálneho vylúčenia v neskoršom období.

5.6

EHSV však zdôrazňuje, že keď majú členské štáty možnosť zvoliť si najvhodnejšie ukazovatele (pozri vyššie bod 2.4), OMK by mala prostredníctvom porovnávania monitorovať všetky relevantné ukazovatele. Členské štáty by nemali mať možnosť vyhnúť sa plneniu hlavných cieľov EÚ. Výbor je tohto názoru, že počet ľudí ohrozených chudobou, ktorý sa meria pomocou ukazovateľa relatívneho príjmu (4), je relevantný pre všetky členské štáty. Dôležité je tiež, aby boli vnútroštátne ciele stanovené na základe skutočného participatívneho dialógu so zainteresovanými stranami.

5.7

EHSV sa nazdáva, že členské štáty by mali byť lepšie motivované, aby si plnili svoje záväzky, napríklad prostredníctvom jasného podmieňovania pridelenia prostriedkov z ESF. Tento prístup sa posilní, ak sa operačné programy ESF ešte viac zamerajú na sociálne začlenenie, pričom sa budú opierať o účinné partnerstvo so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti.

5.8

OMK by sa mala viac orientovať na miestnu úroveň, pričom by v spolupráci s miestnymi orgánmi a organizáciami vytvárala miestne a regionálne akčné plány, čím by odrážala participatívny prístup zdola nahor a koordináciu partnerov a politík, tiež s podporou štrukturálnych fondov. Decentralizácia metódy týmto spôsobom zvýši význam integrácie politík, ktorá je veľmi potrebná.

5.9

EHSV dôrazne vyjadruje názor, že by sa malo vykonávať porovnávanie participatívneho riadenia OMK – najmä pokiaľ ide o zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti – založený na ukazovateľoch, vzájomných hodnoteniach, vzájomnom vzdelávaní a výmene osvedčených postupov. EHSV navrhuje, aby Komisia a Výbor pre sociálnu ochranu v spolupráci s hlavnými európskymi zainteresovanými stranami vypracovali takéto porovnávanie ako kódex osvedčených postupov. Mohol by byť založený na týchto kritériách (5):

5.10

Malo by sa vytvoriť jasné prepojenie medzi návrhmi založenými na „všeobecných zásadách“ a OMC. Všeobecné zásady sú odporúčania členským štátom a boli využité napríklad pri politikách EÚ zameraných na tematické stratégie flexiistoty, aktívneho začlenenia a aktívneho starnutia.

5.11

Výsledok OMK by mohol napokon viesť k návrhom na využívanie iných nástrojov, ako je „posilnená spolupráca“ medzi členskými štátmi, uplatnenie metódy Spoločenstva a iné.

5.12

EHSV zdôrazňuje, že ukazovatele by sa nemali obmedzovať len na hospodársky výkon, ale mali by sa určiť aj ukazovatele sociálnych podmienok, ako to navrhuje Stiglitzova komisia (6). Výbor už určil kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele sociálnej politiky, napríklad pre rovnosť medzi mužmi a ženami, zamestnanosť mladých ľudí, „chudobných pracujúcich“, ľudí so zdravotným postihnutím, kvalitné pracovné miesta, chudobu detí a mladých ľudí, rozdelenie príjmu, systémy minimálnej mzdy resp. minimálneho príjmu a prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. Navrhnutý bol aj prakticky využiteľný ukazovateľ kvality života, ktorý pokrýva šesť rôznych oblastí (7). Boli navrhnuté aj kvalitatívne ukazovatele, ktoré merajú dostupnosť a kvalitu v súvislosti s očakávaniami ľudí, zapojenie užívateľov a optimálnosť pre užívateľa.

5.13

Ukazovatele sa musia vytvoriť na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni a EHSV zdôrazňuje, že zainteresované strany by mali byť prizvané k vytváraniu a hodnoteniu týchto ukazovateľov.

5.14

EHSV sa nazdáva, že je dôležité, aby členské štáty informovali o tom, ako pokročili smerom k uplatneniu porovnateľných a pritom flexibilných európskych ukazovateľov pre všetky ciele, a to s cieľom zostaviť tabuľku s poradím jednotlivých krajín, ako to navrhuje Kokova správa (8), a tiež na to, aby ich vnútroštátni a miestni aktéri využili ako diagnostický nástroj na zlepšenie a vlastnú nápravu.

5.15

Do účinných systémov na vzájomné vzdelávanie, prenos osvedčených postupov a preskúmanie nelegislatívnych opatrení musia byť zapojení zákonodarcovia na všetkých úrovniach. Keďže sociálni partneri a ostatné zainteresované strany občianskej spoločnosti majú špecifické znalosti a rozsiahle skúsenosti so sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti, musia byť zapojení do určovania a hodnotenia možností na šírenie overených postupov, najmä inovatívnych opatrení.

5.16

Vzájomné hodnotenia členských štátov by mali byť posilnené zapojením sociálnych partnerov a iných relevantných zainteresovaných strán. Hodnotenia založené na vzájomnom vzdelávaní a osvedčených postupoch by mali byť základom pre verejné odporúčania členským štátom, ktoré navrhnú plán sociálnej súdržnosti.