30.4.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/60

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zdravotná bezpečnosť dovážaných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov“

2009/C 100/10

Francúzske predsedníctvo Rady Európskej únie sa listom z 3. júla 2008 rozhodlo podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tému

„Zdravotná bezpečnosť dovážaných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov“ (prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. októbra 2008. Spravodajcom bol pán BROS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 448. plenárnom zasadnutí 21. – 23. októbra 2008 (schôdza z 22. októbra 2008) prijal 92 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   Po závažných udalostiach súvisiacich so zdravotnou bezpečnosťou potravín zaviedla Európska únia dôkladne premyslený systém v oblasti zdravotnej bezpečnosti, aby tak zabezpečila vysokú úroveň ochrany zdravia spotrebiteľa, ako i zdravia zvierat a rastlín. V kontexte nárastu medzinárodného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa zdravotné riziká zvyšujú a v EÚ ešte stále dochádza k vážnym situáciám v súvislosti s dovážanými výrobkami, ktoré ohrozujú zdravie človeka, zvierat a rastlín a pre samosprávy znamenajú značné výdavky.

1.2.   EHSV víta memorandum s názvom „Dovoz potravín, krmiva, zvierat a rastlín: bezpečnosť a súlad s predpismi Spoločenstva“ (1), ktoré na zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo v júni 2008 podporilo 15 členských štátov. Výbor chce prostredníctvom tohto stanoviska prispieť k diskusii o možnostiach zlepšenia nástrojov EÚ v oblasti zdravotnej bezpečnosti. Svetová obchodná organizácia (WTO) poskytuje nevyhnutný právny rámec, ktorého cieľom je chrániť pred neodôvodnenými obchodnými bariérami. EHSV považuje za dôležité dodržiavať tieto pravidlá a zároveň navrhuje určité úpravy.

1.3.   EHSV sa domnieva, že rozdielne postupy členských štátov pri kontrole dovozu pôsobia veľmi negatívne, a preto odporúča, aby sa pokračovalo v harmonizácii týchto postupov a aby sa tieto začali urýchlene uplatňovať.

1.4.   EHSV konštatuje, že mnohé účinné opatrenia týkajúce sa zdravotnej bezpečnosti dovážaných výrobkov sa vzťahujú výlučne na výrobky živočíšneho pôvodu a domnieva sa, že niektoré z nich by sa mali rozšíriť na výrobky rastlinného pôvodu. Umožnilo by to lepšie kontrolovať riziko výskytu zvyškov pesticídov, kontaminácie jedovatými látkami alebo choroby rastlín. EHSV predovšetkým odporúča, aby sa zvýšil počet kontrol rastlinných výrobkov a aby za ich dovoz boli zodpovedné schválené subjekty. Zároveň odporúča, aby ich dovoz podliehal systematickým kontrolám na hraničných priechodoch.

1.5.   EHSV sa domnieva, že rozhodnutia o dovozných opatreniach musia v čo možno najväčšej miere vychádzať z objektívnych údajov. Výbor si preto želá, aby sa zásady analýzy rizika systematicky uplatňovali a aby sa lepšie definovala primeraná úroveň ochrany, ktorú predpokladá Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení.

1.6.   Socio-ekonomické faktory, ako napríklad ekonomický dosah určitého rozhodnutia alebo jeho spoločenská akceptovateľnosť, by sa mali nezávisle a dôkladne vyhodnotiť, podobne ako je to v prípade vyhodnotenia zdravotného rizika. V niektorých krajinách ako napríklad v Kanade a vo Veľkej Británii majú úrady zodpovedné za zdravotnú bezpečnosť už teraz oddelenia zložené z odborníkov na socio-ekonomické otázky. EHSV navrhuje, aby Európska komisia posúdila možnosť zriadiť nezávislý úrad zodpovedný za socio-ekonomickú analýzu.

1.7.   EHSV sa domnieva, že systém vysledovateľnosti, ktorý je základom európskeho modelu zdravotnej bezpečnosti a ktorý umožňuje získať o danom výrobku všetky informácie od výrobcu až k spotrebiteľovi, by malo byť možné uplatňovať aj na výrobky pochádzajúce z tretích krajín. Táto téma by mala byť v centre bilaterálnych rokovaní, ako i programov technickej pomoci v najmenej vyspelých krajinách.

1.8.   EHSV poukazuje na ťažkosti, s ktorými sa pri uplatňovaní európskych noriem v oblasti zdravotnej bezpečnosti stretávajú výrobcovia z najmenej vyspelých krajín. Odporúča, aby sa v týchto krajinách rozvíjala technická pomoc obchodu, prenos technológií a podpora pri zavádzaní systémov vysledovateľnosti a rýchleho varovania.

1.9.   Požiadavky na vysledovateľnosť, dobré životné podmienky zvierat alebo v širšom zmysle požiadavky na environmentálne normy, ktoré sa uplatňujú pri dovoze poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, sú menšie ako požiadavky, ktoré sa kladú na výrobky pochádzajúce z krajín Spoločenstva. Vzhľadom na to, že pravidlá medzinárodného obchodu v súčasnosti dostatočne neumožňujú odvolať sa na uvedené kritéria, ktoré sú pre EÚ dôležité, EHSV nalieha na Komisiu, aby navrhla stratégiu na obranu týchto spoločných európskych priorít. Podľa EHSV by mala EÚ zaujať popredné miesto pri presadzovaní ďalších opodstatnených faktorov v medzinárodnom obchode. Mala by preto prevziať zodpovednosť za svoje spoločné priority, obhajovať „ďalšie opodstatnené faktory“ pred medzinárodnými organizáciami a opäť otvoriť diskusiu o vzťahu medzi dohodami WTO a inými medzinárodnými dohodami.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.   Krízové situácie v oblasti zdravotnej bezpečnosti potravín, ktoré postihli EÚ, viedli k tomu, že Európska komisia začala rozsiahlu úpravu legislatívy v oblasti potravín. Zaviedol sa dôkladne premyslený nový inštitucionálny a legislatívny rámec, ktorý predstavuje skutočný pokrok.

2.2.   V nariadení (ES) č. 178/2002 sa uvádza, že „spoločenstvo [sa] rozhodlo uplatniť vysokú úroveň ochrany zdravia“ a že legislatíva sa uplatňuje „nediskriminačným spôsobom, či už sa s potravinami alebo krmivami obchoduje na vnútornom trhu alebo medzinárodne“ (2).

2.3.   Základom európskeho modelu je niekoľko pevných zásad:

—	vysledovateľnosť od výrobcu po spotrebiteľa: „znamená schopnosť nájsť a sledovať potraviny (...) vo všetkých etapách výroby, spracúvania a distribúcie“ (3),

—	rozlišovanie medzi vyhodnotením rizika a riadením rizika,

—	zákonná zodpovednosť všetkých subjektov potravinového reťazca,

—	účinný systém varovania.

2.4.   Napriek tomu ešte aj dnes často dochádza k závažným udalostiam súvisiacim so zdravotnou bezpečnosťou dovážaných výrobkov. V posledných rokoch došlo v EÚ k prípadom, kedy sa zistila napríklad prítomnosť zvyškov pesticídov v dovezenom ovocí, aflatoxínov v škrupinovom ovocí a v kukurici, zvyškov veterinárnych liekov vo výrobkoch živočíšneho pôvodu, a k prípadom slintačky a krívačky. V roku 2007 sa v rámci systému rýchleho varovania spustilo 314 poplachov v súvislosti s výrobkami pochádzajúcimi z tretích krajín (4), čo predstavovalo 32 % z celkového množstva. Tieto opakujúce sa problémy poukazujú na niektoré nedostatky, ktoré treba napraviť.

2.5.   Závažné udalosti súvisiace so zdravotnou bezpečnosťou dovážaných výrobkov ohrozujú bezpečnosť európskeho spotrebiteľa a zároveň znamenajú vysoké náklady pre samosprávy. V prípade poplachu spôsobuje podnikom povinnosť stiahnuť výrobok z obehu veľké ťažkosti. Taktiež sanitárne opatrenia na likvidáciu choroby zvierat alebo rastlín z určitej zóny, ako napríklad povinné očkovanie stád alebo povinné používanie insekticídov v celej oblasti, majú závažný dosah, ktorý môže byť trvalého charakteru.

3.   Lepšie predvídať zdravotné riziká

3.1.   Počet závažných udalostí súvisiacich so zdravotnou bezpečnosťou možno znížiť lepším predvídaním zdravotných rizík.

3.2.   V súčasnosti prebieha harmonizácia postupov kontroly dovozu, ktorá musí byť prioritou. Rozdielne postupy členských štátov pri kontrole dovozu majú veľmi nepriaznivé dôsledky. Je neakceptovateľné, aby obchodné subjekty mohli rozhodnúť o tom, že svoje výrobky dostanú na vnútorný trh cez krajiny, o ktorých vedia, že robia menej prísne kontroly. Zistilo sa napríklad, že dovozcovia citrusového ovocia sa skôr vyhýbajú španielskym prístavom, v ktorých sa nachádzajú vysoko špecializované laboratória na zistenie chorôb tohto druhu ovocia alebo zvyškov škodlivých látok.

3.3.   Mnoho opatrení týkajúcich sa zdravotnej bezpečnosti dovážaných výrobkov sa v súčasnosti uplatňuje iba na živé zvieratá a výrobky živočíšneho pôvodu. Mali by sa lepšie sledovať niektoré riziká, ako napríklad riziko výskytu zvyškov pesticídov, fyzikálnych alebo chemických kontaminantov obsahujúcich karcinogénne alebo toxické látky (ťažké kovy, biotoxíny, farbivá atď.) alebo chorôb rastlín. Účinné opatrenia by sa teda mali rozšíriť aj na výrobky rastlinného pôvodu.

3.4.   V prvom rade by sa mal zvýšiť počet kontrol niektorých kategórií rastlinných výrobkov. V programe Potravinového a veterinárneho úradu na rok 2008 sa rastlinných výrobkov týka iba každá tretia kontrola.

3.5.   Ďalej by sa mal vypracovať zoznam schválených krajín a subjektov zodpovedných za dovoz výrobkov rastlinného pôvodu, ako je to v prípade približne pätnástich kategórií výrobkov živočíšneho pôvodu.

3.6.   Dovoz rastlinných výrobkov by mal tiež podliehať systematickým kontrolám už od prvého hraničného priechodu, čo v súčasnosti neplatí. V prípade výrobkov živočíšneho pôvodu sa hraničné kontroly ukázali ako účinné. Treba zlepšiť aj spoluprácu medzi štátnym dozorom a súkromnými kontrolami dovozcov, ktorí čoraz častejšie nechávajú urobiť analýzy už v mieste výroby. Úrady na kontrolu potravín by mali mať k týmto výsledkom prístup.

3.7.   Napokon databáza TRACES, ktorá umožňuje zaznamenávať a vymieňať si informácie v súvislosti s obchodom a dovozom živých zvierat a výrobkov živočíšneho pôvodu, by sa mohla rozšíriť aj na fytosanitárnu oblasť a prepojiť so systémom EUROPHYT.

4.   Lepšie uplatňovať zásady analýzy rizika

4.1.   Medzinárodné organizácie definujú zásady analýzy rizika, ktoré WTO považuje za proces zložený z troch etáp: vyhodnotenie rizika, riadenie rizík a informovanie o rizikách. Reforma európskej legislatívy v oblasti potravín predstavovala prvý krok smerom k uplatňovaniu analýzy rizika. Vytvorenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín umožnilo oddeliť vyhodnotenie rizika od riadenia rizika, čo je rozhodujúce. Vyhodnotenie rizika, ktoré uskutočňuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, vychádza z dostupných vedeckých dôkazov a vykonáva sa „nezávisle, objektívne a transparentne“ (5) a Komisii alebo členským štátom, ktorí toto riziko riadia, umožňuje prijať rozhodnutia o nevyhnutných opatreniach.

4.2.   Dovozné opatrenia, o ktorých rozhoduje Komisia – či už ide o pozastavenie dovozu alebo jeho udržanie – sa niekedy nesprávne chápu tak v rámci EÚ, ako i v tretích krajinách. Aktuálnymi príkladmi sú živé diskusie o dovoze amerického chlórovaného kurčaťa alebo brazílskeho hovädzieho. V niektorých prípadoch sa kladie Komisii za vinu to, že uprednostňuje obchodné záujmy na úkor spotrebiteľa. EHSV sa domnieva, že rozhodnutia o dovozných opatreniach by mali vo väčšej miere vychádzať z objektívnych údajov.

4.3.   Často však dochádza k nezlučiteľnosti cieľov, ktoré treba zvážiť. Pri rozhodovaní medzi rôznymi cieľmi treba s ohľadom na spotrebiteľa zabezpečiť transparentnosť tohto procesu.

4.4.   EHSV vyzýva Komisiu, aby systematickejšie uplatňovala zásady analýzy rizika a aby Európskej agentúre pre bezpečnosť potravín poskytla prostriedky potrebné na vytvorenie metodiky v tejto oblasti.

4.5.   Článok 5 ods. 7 Dohody o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení umožňuje prijať dočasné opatrenia, ak sú vedecké dôkazy o neškodnosti určitého výrobku alebo postupu nedostatočné. Medzinárodné pravidlá teda uznávajú zásadu opatrnosti, ako ju vymedzuje právo Spoločenstva. Uvedená dohoda umožňuje tiež uplatňovať prísnejšie normy než sú medzinárodné normy pod podmienkou, že sa definuje „primeraná úroveň ochrany“. EÚ by sa mala usilovať o lepšiu definíciu svojej vlastnej primeranej úrovne ochrany, aby na ňu mohla odkazovať v analýze rizika.

4.6.   Na druhej strane, ako sa uvádza v nariadení, „vedecké vyhodnotenie rizika samo o sebe v niektorých prípadoch nemôže poskytnúť všetky informácie, na ktorých by malo byť založené rozhodnutie o riadení rizika a do úvahy by sa oprávnene mali vziať iné faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti“ (6). Tieto faktory, ktoré uznáva aj Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, sa môžu týkať ekonomického dosahu, spoločenskej akceptovateľnosti alebo pomeru nákladov a prínosu určitého rozhodnutia. Dnes sa tieto faktory vyhodnocujú v posúdeniach dosahu Komisie alebo prostredníctvom konzultácií.

4.7.   Socio-ekonomické faktory sa však tiež musia vyhodnocovať objektívne, nezávisle a s rovnakou vedeckou presnosťou ako je to v prípade vyhodnotenia zdravotného rizika, a to v spolupráci s ekonómami, sociológmi a právnikmi. V niektorých krajinách ako napríklad v Kanade a vo Veľkej Británii majú úrady zodpovedné za zdravotnú bezpečnosť už teraz oddelenia zložené z odborníkov na socio-ekonomické otázky (7). EHSV navrhuje, aby Európska komisia posúdila možnosť zriadiť nezávislý úrad zodpovedný za socio-ekonomickú analýzu.

5.   Rôzne požiadavky na dovážané výrobky

5.1.   Požiadavky, ktoré sa uplatňujú na dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, sú vo viacerých oblastiach menšie ako požiadavky, ktoré sa kladú na výrobky pochádzajúce z krajín Spoločenstva. Neplatí to pre súkromné normy, ktoré sa v odvetví uplatňujú na všetkých dodávateľov, ale platí to v prípade niektorých regulačných požiadaviek. Napríklad povinnosť sledovať zvieratá od narodenia, dodržiavať podmienky, ktoré zaručujú dobré životné podmienky zvierat alebo zákaz používať niektoré pesticídy sa neuplatňujú na výrobky pochádzajúce z tretích krajín.

5.2.   Právne predpisy EÚ, ako napríklad predpisy v oblasti zdravotnej bezpečnosti, či už sa považujú za odôvodnené alebo nie, sú odrazom spoločných priorít EÚ. Inštitucionálny proces, ktorým sa dospelo k týmto právnym predpisom a ktorý zahŕňal debaty v Európskom parlamente, Rade a diskusie s občianskou spoločnosťou, možno považovať za legitímny prejav rozhodnutia európskych občanov. Opatrenia, ktoré sa ukladajú výrobcom, sú výsledkom tohto spoločného rozhodnutia a vzťahujú sa na všetkých v rámci EÚ. Ak sa však uvedené opatrenia nevzťahujú na výrobcov z tretích krajín, na vnútorný trh sa dostávajú výrobky, ktoré tieto podmienky dodržali a zároveň výrobky, ktoré ich nedodržali.

5.3.   Tento problém, ktorý existuje aj v iných oblastiach (environmentálne normy, sociálne práva atď.), nie je pre spotrebiteľa akceptovateľný. Ten môže bez toho, aby o tom vedel, kupovať výrobky, ktoré nezodpovedajú voľbe európskych občanov. Spotrebiteľ preto napríklad dnes môže na trhu legálne nájsť pomaranče, ktoré pochádzajú z tretích krajín a ktoré boli ošetrené lebaicidom, silným insekticídom, ktorého účinnou látkou je fention. Používanie tohto výrobku je však z environmentálnych dôvodov v EÚ zakázané už niekoľko rokov. Dochádza tak do istej miery k porušovaniu spoločných priorít európskych občanov a ku klamaniu spotrebiteľa.

5.4.   Európske normy, ktoré sa neuplatňujú na dovážané výrobky, tiež vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, čo postihuje európskych výrobcov. Francúzsky chovateľský ústav sa pokúsil odhadnúť niektoré z týchto dodatočných nákladov. Napríklad v súvislosti s vystopovateľnosťou sa v Európe vyvinulo značné úsilie na zavedenie identifikácie zvierat. Tieto investície predstavujú pri chove dobytka v 25-člennej EÚ 0,4 EUR/100 kg jatočného tela, čo zodpovedá asi 32 miliónom eur. Pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, predstavuje povinnosť zachovávať skupinové ustajnenie pre jatočné teľatá 4 EUR/100 kg jatočného tela, čo zodpovedá asi 31 miliónom eur.

6.   Dosah noriem EÚ na rozvojové krajiny

6.1.   EÚ je najväčším dovozcom poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov z rozvojových krajín, a to predovšetkým z dôvodu značných obchodných koncesií získaných v minulosti. Konferencia OSN pre obchod a rozvoj pravidelne varuje pred dôsledkami, ktoré majú normy EÚ v oblasti zdravotnej bezpečnosti na výrobcov a podniky z menej vyspelých krajín.

6.2.   EÚ nemôže robiť ústupky v tejto oblasti. EHSV si však uvedomuje význam tejto otázky a nabáda k technickej pomoci, dialógu a spolupráci s najzraniteľnejšími obchodnými partnermi. Vyzýva tiež Komisiu, aby pokračovala vo svojej iniciatíve, ktorá má podporiť zavádzanie systémov vysledovateľnosti a systémov rýchleho varovania v rozvojových krajinách.

7.   Zásada rovnocennosti a vysledovateľnosti

7.1.   Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení a Dohoda o technických prekážkach obchodu poskytujú členom WTO nevyhnutný právny rámec, ktorý má chrániť pred neodôvodnenými obmedzeniami v dovoze a umožniť väčšiu transparentnosť podmienok prístupu na trh.

7.2.   Podľa práva Spoločenstva musia byť dovážané výrobky v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti potravín alebo musia rešpektovať „podmienky, ktoré Spoločenstvo uznalo za rovnocenné“ (8). EHSV chce upozorniť na riziko v prípade, že EÚ bude zásadu rovnocennosti, uznanú v medzinárodných predpisoch, vykladať príliš široko.

7.3.   V Európe je vysledovateľnosť základom modelu zdravotnej bezpečnosti. Uplatňuje sa od „prvovýroby potravín po a vrátane (...) predaja alebo dodávky ku konečnému spotrebiteľovi“ (od výrobcu k spotrebiteľovi), pretože „každý prvok môže mať potenciálny dopad na bezpečnosť potravín“ (9). Pre väčšinu dovážaných výrobkov sa však vysledovateľnosť vyžaduje až od vývozcu. Napriek úlohe, ktorú môže zohrávať súkromný sektor, EHSV vyjadruje pochybnosti o tom, či postupy v niektorých tretích krajinách možno z hľadiska bezpečnosti považovať za „rovnocenné“. EHSV obhajuje v otázke vysledovateľnosti ofenzívny prístup a domnieva sa, že v bilaterálnych rokovaniach a pri technickej pomoci menej vyspelým krajinám by sa mala tejto otázke venovať prvoradá pozornosť.

8.   Iné opodstatnené faktory a vývoj medzinárodného práva

8.1.   Všeobecná dohoda o clách a obchode a rôzne dohody v rámci WTO obsahujú ustanovenia, ktoré v oblasti regulácie medzinárodného obchodu zohľadňujú okrem faktorov týkajúcich sa zdravotnej bezpečnosti aj iné opodstatnené faktory. Vývoj medzinárodného práva v tejto oblasti bol však oveľa pomalší. Rozhodnutia EÚ nie sú totiž výlučne z hľadiska zdravotnej bezpečnosti vždy odôvodnené. V prípade chlorácie kurčiat sa Komisii ťažko dokazuje, že dekontaminačný kúpeľ hydiny v chlórovej vode, ktorý sa používa v Spojených štátoch, môže byť pre zdravie európskeho spotrebiteľa škodlivý. Skutočnosťou je, že pokiaľ ide o vnímanie kvality potravín, tieto dva kontinenty sa od seba odlišujú. Ani rozhodnutie zakázať dovoz tuleních koží sa neopiera o dôvody súvisiace so zdravotnou bezpečnosťou ale s dobrými životnými podmienkami zvierat. O zlučiteľnosti týchto opatrení s pravidlami WTO sa vo svete vedie živá diskusia.

8.2.   Judikatúra orgánu WTO na urovnávanie sporov však naznačuje pozitívne smerovanie. Napríklad v prípade týkajúcom sa korytnačiek a kreviet, v ktorom stáli proti sebe Spojené štáty a Malajzia, tento orgán rozhodol v prospech Spojených štátov, pretože usúdil, že zákaz dovozu kreviet bol odôvodnený vzhľadom na medzinárodný dohovor o ochrane biodiverzity. Malajzijskí rybári boli preto nútení zmeniť svoje metódy rybolovu, aby sa tak vyhli lovu korytnačiek, ktoré uvedený dohovor chráni. O objasnení vzťahu medzi pravidlami WTO a inými medzinárodnými dohodami sa tiež v súčasnosti diskutuje.

8.3.   EÚ by sa mala postaviť na čelo diskusií o uvedených témach. Mala by preto prevziať zodpovednosť za svoje spoločné priority, obhajovať „ďalšie opodstatnené faktory“ pred medzinárodnými organizáciami a opäť otvoriť diskusiu o vzťahu medzi dohodami WTO a inými medzinárodnými dohodami. Okrem tohto sa musí presadzovať hľadanie metód objektivizácie spoločných záujmov a opodstatnených faktorov, aby sa mohli uznať na medzinárodnej úrovni.

9.   Informácie pre spotrebiteľa

9.1.   Európsky spotrebiteľ chce byť vo väčšej miere informovaný o podmienkach, v ktorých sa vyrábajú jeho potraviny. Súkromný sektor vyvíja mnoho iniciatív, aby vyhovel požiadavkám spotrebiteľa. V súčasnosti sa tiež diskutuje o rôznych myšlienkach, ako je napríklad značka EÚ alebo označenie, ktoré by svedčilo o dobrých životných podmienkach zvierat. Mohlo by sa navrhnúť, aby medzinárodná organizácia poskytla spotrebiteľom nezávislé informácie týkajúce sa výrobných metód v jednotlivých krajinách. Úlohou tohto nezávislého poskytovateľa informácií by bolo tiež sprístupňovať informácie v celosvetovom systéme včasného varovania, ktorý však ešte stále nebol vytvorený.

9.2.   Informovanie spotrebiteľa však nemôže byť jedinou odpoveďou na otázky, ktoré nastoľuje táto správa. V prípade spracovaných výrobkov, ktoré sú čoraz viac základom výživy, sa označovanie pôvodu stáva zložitým tak pre výrobcu, ako i pre spotrebiteľa. Preto je úlohou verejných orgánov, aby zaručili, že všetky výrobky na vnútornom trhu zodpovedajú rozhodnutiam európskych občanov. Spotrebiteľ očakáva, že tieto rozhodnutia nepadnú za obeť politickým procesom (ako príklad uveďme transatlantický dialóg), ktorých cieľom je len upútať pozornosť alebo udržať priateľské vzťahy s jednotlivými obchodnými partnermi.

---

(1)  Dokument Rady 10698/08.

(2)  Nariadenie (ES) č. 178/2002, odôvodnenie 8.

(3)  Nariadenie (ES) č. 178/2002, článok 3.

(4)  Výročná správa RASFF z roku 2007.

(5)  Nariadenie (ES) č. 178/2002, článok 6.

(6)  Nariadenie (ES) č. 178/2002, odôvodnenie 19.

(7)  OCDE, 2003, „Zohľadnenie socio-ekonomických aspektov pri bezpečnosti potravín: preskúmanie nových postupov niektorých krajín“ (Prendre en compte les aspects socio-économiques de la sécurité des aliments : un examen des démarches novatrices de certains pays).

(8)  Nariadenie (ES) č. 178/2002, článok 11.

(9)  Nariadenie (ES) č. 178/2002, článok 3.16 a odôvodnenie 12.

---