Záverečná správa vyšetrovateľa o postupe vo veci COMP/38.121 – Tvarovky

(podľa článkov 15 a 16 rozhodnutia Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vyšetrovateľov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže – Ú. v. ES L 162, 19.6.2001, s. 21)

(2007/C 255/13)

V januári 2001 podala spoločnosť Mueller Industries Inc. žiadosť o zhovievavosť v súlade s oznámením Komisie z roku 1996 o neukladaní pokút alebo znížení pokút v prípadoch kartelu. Ďalší žiadatelia o zhovievavosť boli spoločnosti: IMI v septembri 2003, Delta v marci 2004, Frabo v júli 2004 a Oystertec v máji 2005.

Dňa 22. a 23. marca 2001 Komisia vykonala kontroly, ktoré sa týkali medených rúr a tvaroviek. Po kontrolách sa však rozhodla rozdeliť túto vec na medené inštalačné rúry (38.069), priemyselné rúry (38.240) a tvarovky (38.121). Dňa 24. a 25. apríla 2001 boli vykonané kontroly, ktoré sa týkali iba tvaroviek v priestoroch spoločnosti Delta group. Od februára – marca 2002 Komisia adresovala všetkým dotknutým stranám niekoľko žiadostí o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 17 a neskôr podľa článku 18 nariadenia č. 1/2003.

Tento návrh rozhodnutia sa týka iba poslednej z troch menovaných vecí, keďže prvé dve už boli predmetom rozhodnutí Komisie.

Oznámenie o výhradách a prístup k spisu

Dňa 22. septembra 2005 Komisia vydala oznámenie o výhradách (ďalej len „OV“), ktoré bolo zaslané 30 spoločnostiam a jednému združeniu, v ktorom opísala jediné a pokračujúce porušovanie práva v celoeurópskom meradle počas obdobia 13 rokov. Všetky strany odpovedali včas, s výnimkou jednej spoločnosti, Supergrif SL, ktorú spoločnosť Delta predala v októbri 2002 manažmentu Supergrif, a ktorý nereagoval na OV. Do tohto postupu neboli zahrnuté žiadne tretie strany, ako je to zvyčajné v prípade kartelu.

Listom z 22. decembra 2005 požiadala spoločnosť Aalberts o prístup k odpovediam na OV ostatných strán. Spoločnosť IMI tak urobila listom z 23. decembra 2005. Útvary Komisie zamietli tieto žiadosti, pretože dôsledná prax Komisie dovoľuje udeliť prístup ku spisu len na žiadosť a za bežných okolností iba pri jednej príležitosti, a to po oznámení výhrad Komisie dotknutým stranám.

Ako všeobecné pravidlo preto platí, že prístup k odpovediam iných strán na námietky Komisie nie je povolený. Ďalej, podľa ustálenej judikatúry (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000 v spojených prípadoch T-25/95 a iní, Cimenteries, body 380 a nasl.) Komisia nie je povinná oznámiť všetkým stranám odpovede na OV.

Ústne vypočutie

Na ústnom vypočutí, ktoré sa konalo 26. – 27. januára 2006 som však súhlasil, že je nevyhnutné pre dodržanie práva na obhajobu pre spoločnosti Tomkins a Pegler, aby si vymenili svoje odpovede na OV. Po zvážení stanoviska Komisie, že podnik Tomkins je zodpovedný za svoju dcérsku spoločnosť Pegler, ktorej odpoveď na OV by podnik Tomkins využil na podporu tohto stanoviska, a že spoločnosti Pegler by následne malo byť umožnené dozvedieť sa, na akých dôkazoch sa zakladali tvrdenia podniku Tomkins, odsúhlasilo sa, že obe spoločnosti by mali mať prístup k odpovedi druhej spoločnosti, čo viedlo k živej diskusii medzi oboma spoločnosťami.

Na vypočutí boli prítomní všetci príjemcovia OV okrem spoločností Comap, Flowflex a Supergrif.

Návrh konečného rozhodnutia

Výhrady týkajúce sa spoločnosti FNAS, ktoré obsahovalo oznámenie o výhradách, sú vypustené z návrhu rozhodnutia. Na základe vysvetlení predložených v písomnom vyjadrení k OV spoločnosti FNAS a v rámci ústneho vypočutia, sa rozhodlo, že konanie proti spoločnosti FNAS nebude ďalej pokračovať, pretože sa nepodieľala na porušovaní práva.

Návrh rozhodnutia predložený Komisii obsahuje iba výhrady, ku ktorým dostali strany možnosť vyjadriť sa. Právo zúčastnených strán na vypočutie považujem za dodržané.