Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006AE1174

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 KOM(2006) 92, konečné znenie

    Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, p. 173–179 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    23.12.2006   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 318/173


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov“ 2006 – 2010

    KOM(2006) 92, konečné znenie

    (2006/C 318/29)

    Komisia sa 1. marca 2006 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.

    Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 13. júla 2006. Spravodajkyňou bola Grace Attard.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 429. plenárnom zasadnutí 13. a 14. septembra 2006 (schôdza z 13. septembra 2006) 175 hlasmi za, 11 hlasmi proti, pričom 9 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    1.   Závery a odporúčania

    1.1

    EHSV víta politickú vôľu Komisie zachovať významné postavenie rovnosti pohlaví vo svojom programe na roky 2006 – 2010. Oceňuje osobný príspevok predsedu Barrosa k jeho prijatiu a súhlasí s významom zapojenia všetkých zúčastnených strán do uplatňovania jeho priorít.

    1.2   EHSV

    uznáva, že na zvýšenie miery zapojenia žien sú pri koordinácii politiky zamestnanosti potrebné spoločné priority;

    zastáva názor, že národné vlády, národné orgány zodpovedné za rovnosť a sociálni partneri všetkých členských štátov majú jasnú povinnosť zabezpečiť, aby zavádzané sústavy odmeňovania neviedli k diskriminácii v odmeňovaní žien a mužov;

    odporúča, aby v súvislosti s podnikateľkami bolo cieľom stratégií zlepšenie dostupnosti bankových úverov a bankových služieb pre ženy;

    odporúča, aby sa na stredoškolskej a vysokoškolskej úrovni do národných učebných osnov začlenila výchova, najmä ženskej populácie, k podnikaniu a aby sa urobili opatrenia na to, aby väčší počet žien ukončil vzdelanie vo vedeckých resp. technických disciplínach s cieľom riešiť rozdiely v zamestnanosti žien a mužov, ktoré existujú v technických oblastiach, napríklad strojárstve a službách týkajúcich sa informačných a komunikačných technológií;

    navrhuje zlepšiť stratégie týkajúce sa rovnosti pohlaví v sociálnej ochrane a boji proti chudobe s cieľom zabezpečiť, aby zdaňovanie a sústavy sociálneho zabezpečenia zohľadňovali potreby žien ohrozených chudobou, zvlášť osamelých matiek; mali by taktiež existovať konkrétne politické návrhy zamerané na povzbudenie osamelých rodičov k rozvoju odborných znalostí žiadaných na trhu práce a uľahčenie ich prístupu k zamestnanosti;

    sa domnieva, že národné stratégie v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti by mali obsahovať ucelenú politiku zaoberajúcu sa normami ochrany zdravia žien pri práci;

    žiada lepšie zohľadnenie, preskúmanie a analyzovanie dosahu požiadaviek starostlivosti o iné osoby a z toho vyplývajúce vyčerpávanie telesného a duševného zdravia žien;

    navrhuje, aby sa otvorená metóda koordinácie uplatňovala v oblasti zdravotnej starostlivosti a aby obsahovala ciele týkajúce sa rovnosti pohlaví;

    uznáva fenomén zvyšovania podielu žien na migrácii a odporúča, aby sa v politike a opatreniach EÚ plne presadzovala rovnosť pohlaví v každej fáze migračného procesu;

    uznáva význam rozvoja opatrení na zabezpečenie starostlivosti o deti, ako aj o závislé staršie a invalidné osoby, vrátane stanovenia presných cieľov a ukazovateľov;

    odporúča zavedenie cieľov a termínov na zvýšenie účasti žien na všetkých formách rozhodovacieho procesu;

    odporúča vypracovanie európskeho akčného plánu proti násiliu páchanému na ženách;

    vyzýva členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie opatrení zameraných na poskytovanie väčších práv a podpory obetiam obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania;

    odporúča vypracovanie celoeurópskych informačných opatrení o nulovej tolerancii pre sexistické urážky a ponižujúce obrazy žien v médiách;

    zastáva názor, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby audiovizuálna komerčná komunikácia neobsahovala žiadnu diskrimináciu na základe rasy, pohlavia alebo národnosti, ako sa to odporúča v návrhu smernice Komisie o koordinácii určitých ustanovení týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (1).

    odporúča zavedenie školiacich modulov k rovnosti pohlaví vo vzdelávacích inštitúciách pre média a zároveň silných mechanizmov zameraných na rovnováhu pohlaví na všetkých úrovniach rozhodovania v médiách;

    odporúča, aby v rámci rozvojovej politiky EÚ bola pre ženy dostatočne dostupná finančná pomoc EÚ, ktorá sa poskytuje predovšetkým prostredníctvom národných projektov, ktorých nositeľmi sú ženské organizácie.

    vyzýva na to, aby prioritou politiky humanitárnej pomoci Európskej komisie (ECHO) bola pomoc a finančná podpora ženám vystaveným násiliu založenému na pohlavnej príslušnosti spáchanému počas konfliktov;

    sa domnieva, že pre úspech plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov má kľúčový význam zlepšenie riadenia so zreteľom na rovnosť pohlaví. odporúča posilnenie mechanizmov dialógu a konzultácií s organizovanou občianskou spoločnosťou, najmä so ženskými organizáciami v členských štátoch;

    žiada zriadiť v rámci generálneho riaditeľstva pre rozpočet pracovnú skupinu pre rozpočtovanie zohľadňujúce rovnosť pohlaví a každoročne vykonávať samostatné hodnotenie vplyvu rozpočtu EÚ na oblasť rovnosti pohlaví.

    2.   Zdôvodnenie

    2.1   Zhrnutie návrhu Komisie

    2.1.1

    EÚ zaznamenala vďaka právnym predpisom v oblasti rovnakého zaobchádzania, presadzovaniu rovnosti pohlaví, osobitným opatreniam zameraným na zlepšenie kariérneho napredovania žien, akčným programom, sociálnemu dialógu a dialógu s občianskou spoločnosťou významný pokrok v dosahovaní rovnosti pohlaví. Napriek tomu však nerovnosti pretrvávajú a rozdiely sa môžu prehĺbiť, keďže globálna hospodárska súťaž vyžaduje pružnejšiu a mobilnejšiu pracovnú silu. To môže ovplyvniť viac ženy, ktoré si často musia vybrať medzi materstvom a kariérou z dôvodu neexistujúcich flexibilných pracovných podmienok a opatrovateľských služieb, pretrvávania pohlavných stereotypov a nerovného rozdelenia úloh žien a mužov v domácnosti.

    2.1.2

    V tomto pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov je pre činnosť EÚ v oblasti rovnosti pohlaví na roky 2006 – 2010 načrtnutých šesť prioritných oblastí:

    rovnaká ekonomická nezávislosť žien a mužov;

    zosúladenie súkromného a pracovného života;

    rovnocenné zastúpenie v rozhodovacom procese;

    odstránenie všetkých foriem násilia založeného na pohlavnej príslušnosti;

    odstránenie pohlavných stereotypov;

    podporovanie rovnosti pohlaví vo vonkajšej a rozvojovej politike.

    V pláne sú pre každú oblasť identifikované ciele a činnosti. Komisia nedokáže sama dosiahnuť tieto ciele, keďže mnohé oblasti spadajú do kompetencie členských štátov. Preto tento plán predstavuje záväzok Komisie ďalej presadzovať program rovnosti pohlaví a zintenzívniť partnerstvo s členskými štátmi a s inými stranami.

    2.1.3

    Komisia prijíma tiež množstvo kľúčových opatrení na zlepšenie riadenia s ohľadom na rovnosť pohlaví a zaväzuje sa pozorne sledovať pokrok v tejto oblasti.

    2.2   Všeobecné pripomienky

    2.2.1

    EHSV víta politickú vôľu Komisie zachovať významné postavenie rovnosti pohlaví vo svojom programe na roky 2006 – 2010. Oceňuje osobný príspevok predsedu Barrosa k jeho prijatiu a súhlasí s významom zapojenia všetkých zúčastnených strán do realizácie jeho priorít.

    2.2.2

    Rovnosť pohlaví je základným právom, hodnotou spoločnou pre EÚ a jej členské štáty a nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, ktoré sú aj hlavnými oporami lisabonského programu. EHSV podporuje stratégiu plánu založenú na dvojitom prístupe presadzovania rovnosti pohlaví a osobitných opatrení.

    2.2.3

    Pokrok, ktorý ženy dosiahli aj v takých kľúčových oblastiach ako vzdelávanie a výskum sa v plnej miere neodráža v postavení žien na trhu práce. EÚ si jednoducho nemôže dovoliť, aby svoj ľudský kapitál nezvýšila čo najviac. Demografické zmeny spôsobujúce nízku pôrodnosť a ubúdanie pracovných síl sú zároveň výzvami, ktoré ohrozujú politickú a hospodársku rolu EÚ.

    2.2.4

    EHSV tiež víta cieľ Komisie riešiť a odstrániť násilie založené na pohlavnej príslušnosti a obchodovanie s ľuďmi. Sú to prekážky dosiahnutia rovnosti pohlaví a je to aj porušovanie ľudských práv žien.

    2.2.5

    EHSV taktiež podporuje záväzok Komisie zaoberať sa globálnymi výzvami a chrániť ľudské práva žien a začleniť tieto práva do všetkých príslušných vonkajších politík, opatrení a programov EÚ.

    2.3   Konkrétne pripomienky k prvej časti: Prioritné oblasti činnosti zameranej na rodovú rovnosť

    2.3.1

    Úspech pri riešení prioritných oblastí určených v pláne si vyžaduje zjednotené stratégie a tiež zabezpečenie jasného riešenia a začlenenia rovnosti pohlaví do každej politiky primerane na úrovni EÚ alebo členských štátov. Mechanizmy a zdroje EÚ je potrebné posilniť, aby sa zabezpečilo účinné presadzovanie rovnosti pohlaví v členských štátoch tak, ako to stanovuje dohoda o rovnosti pohlaví schválená počas zasadnutia Rady na jar roku 2006.

    2.3.2

    Konkrétne sledovanie plánu musí prebiehať v spolupráci s členskými štátmi. Aj keď ukazovatele sledovania pokroku už existujú, je dôležité vypracovať porovnateľné údaje na úrovni EÚ.

    2.3.3   Dosiahnutie rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov

    2.3.3.1   Dosiahnutie lisabonských cieľov zamestnanosti

    2.3.3.1.1

    Podľa lisabonských cieľov zamestnanosti by miera zamestnanosti žien mala do roku 2010 dosiahnuť 60 %. Napriek záväzkom, ktoré členské štáty prijali vzhľadom na lisabonskú stratégiu, program rastu a zamestnanosti a existenciu záväzného súboru predpisov EÚ týkajúcich sa rovnosti pohlaví v zamestnaní, vážne rozdiely stále pretrvávajú. Miera zamestnanosti žien je nižšia (55,7 % v porovnaní so 70 % mierou zamestnanosti mužov) a v prípade starších žien vo veku 55 až 64 rokov je oveľa nižšia (31,7 %). Miera nezamestnanosti je tiež vyššia u žien ako u mužov (9,7 % v porovnaní so 7,8 %). Lisabonská stratégia zamestnanosti a rastu sa preto musí posilniť v oblasti rovnosti pohlaví.

    2.3.3.1.2

    Komisia sa sústreďuje na dodržiavanie právnych predpisov v oblasti rovnakého zaobchádzania, účinné využívanie nových štrukturálnych fondov a správne odmeňovanie najmä prostredníctvom individualizácie práv spojených so sústavou daní a dávok. EHSV víta zriadenie Európskeho inštitútu pre rovnosť pohlaví, na jeho účinné fungovanie sú však potrebné primerané ľudské a finančné zdroje (2).

    2.3.3.1.3

    Výbor uznáva, že na zvýšenie miery zapojenia žien sú potrebné spoločné priority pri koordinácii politík zamestnanosti. Pri posudzovaní národných reformných programov musí Komisia zabezpečiť, aby sa dosiahnutie rovnosti pohlaví považovalo za prioritu a aby sa prijali potrebné opatrenia.

    2.3.3.1.4

    EHSV zastáva názor, že národné vlády, národné orgány zodpovedné za rovnosť a sociálni partneri všetkých členských štátov majú jasnú povinnosť zabezpečiť, aby zavádzané sústavy odmeňovania neviedli k diskriminácii v odmeňovaní žien a mužov;

    2.3.3.1.5

    Výbor sa obáva, že určitá nová forma organizácie práce môže viesť k vykorisťovaniu zamestnancov a k vzniku neistých pracovných miest, na ktorých sú často ženy, a pevne verí, že pružnosť a istota pracovného miesta by mali byť vo vyváženom vzťahu.

    EHSV sa domnieva, že na začlenenie zdravotne postihnutých žien do trhu práce majú kľúčový význam spoľahlivé a porovnateľné údaje týkajúce sa prekážok zamestnanosti týchto žien.

    2.3.3.2   Odstránenie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien

    2.3.3.2.1

    Napriek právnym predpisom EÚ o rovnakom odmeňovaní ženy zarábajú v priemere EÚ o 15 % menej ako muži (3) a tento rozdiel sa zmenšuje oveľa nižším tempom ako rozdiely v zamestnanosti žien a mužov. Pretrvávanie tohto rozdielu je zapríčinené priamou a nepriamou diskrimináciou žien a štrukturálnymi nerovnosťami, akými sú segregácia v odvetviach, profesiách a v pracovných postupoch, prerušenia zamestnania kvôli starostlivosti o dieťa a iných rodinných príslušníkov, dostupnosť vzdelania a odbornej prípravy, zaujatosť v hodnotení a sústavách odmeňovania a stereotypy. Technické, ľudské a finančné zdroje nie sú nevyhnutne dostupné vo všetkých členských štátoch.

    2.3.3.2.2

    Vo svojom ďalšom oznámení na tému rozdielov v odmeňovaní podľa pohlaví a zapájania sociálnych partnerov by Komisia mala zabezpečiť, aby bola v členských štátoch väčšia dôslednosť v zákonných ustanoveniach o rovnoprávnosti a aby boli ľahšie dostupné prostriedky na nápravu.

    2.3.3.3   Podnikateľky

    2.3.3.3.1

    Ženy predstavujú v priemere 30 % podnikateľov v EÚ. V porovnaní s mužmi sa často stretávajú s väčšími ťažkosťami pri začínaní podnikania, v oblasti získavaní financií a dostupnosti odbornej prípravy. Akčný plán EÚ na podporu podnikania sa musí viac uplatňovať a viac sústrediť na rovnosť pohlaví. Nevyhnutná je podpora podnikania, informovanosti a počiatočnej pomoci s cieľom uľahčiť vytvorenie a rozvoj nových podnikov využitím rôznych metód vrátane lepšej dostupnosti finančných zdrojov v počiatočnej fáze podnikania. Stratégie by mali zlepšiť dostupnosť bankových úverov a bankových služieb pre ženy. Podnikateľky by tiež mali mať možnosť spájať sa s peňažnými ústavmi s cieľom vytvárať prispôsobené podporné balíky najmä v súvislosti s mikrofinancovaním.

    2.3.3.3.2

    Do národných učebných osnov na stredoškolskej a vysokoškolskej úrovni by sa mala začleniť výchova k podnikaniu s cieľom podporiť najmä medzi ženami kultúru účasti žien pri presadzovaní inovatívnych nápadov v tejto oblasti. Avšak nie všetky ženy chcú byť samostatne zárobkovo činné. Národné učebné osnovy by preto mali študentov informovať aj o ich právach týkajúcich sa zamestnanosti a povzbudzovať ich k zamestnávaniu sa v „netradičných“ odvetviach.

    2.3.3.3.3

    Osobitná, zároveň však integrovaná politika podpory podnikania žien by slúžila najmä na riešenie rozdielov v zamestnanosti žien a mužov, ktoré existujú v technických oblastiach, napríklad strojárstve, službách týkajúcich sa informačných a komunikačných technológií a kvalifikovanej práci.

    2.3.3.4   Rovnosť pohlaví v oblasti sociálnej ochrany a boj proti chudobe

    2.3.3.4.1

    Systémy sociálnej ochrany by mali odstrániť všetky prekážky, ktoré ženám i mužom bránia vstúpiť na trh práce a udržať sa na ňom, a umožniť im akumulovať individuálne dôchodkové nároky. Ženy by mali mať možnosť získať nárok na dôchodok a mali by sa nájsť alternatívne modely na zaručenie nárokov pre ženy. U žien je naďalej pravdepodobnejšie, že ich zamestnanie bude trvať kratšie alebo sa preruší, a preto budú mať nižší nárok než muži. Zvyšuje sa tým riziko chudoby, a to najmä v prípade osamelých rodičov, starších žien alebo žien, ktoré sú zamestnané v rodinných podnikoch, napr. v poľnohospodárstve alebo v rybnom hospodárstve, v maloobchode alebo výrobných odvetviach. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť ochranu migrujúcich žien pred vykorisťovaním v týchto odvetviach.

    2.3.3.4.2

    Mali by sa zlepšiť stratégie, ktoré zabezpečia, že ženy ohrozené chudobou, bez ohľadu nato, či sú zapojené do trhu práce alebo nie, získajú odborné znalosti žiadané na trhu práce, ktoré zaručia ich budúcu finančnú nezávislosť (4).

    2.3.3.4.3

    EHSV navrhuje zlepšiť stratégie týkajúce sa rovnosti pohlaví v sociálnej ochrane a boji proti chudobe s cieľom zabezpečiť, aby zdaňovanie a sústavy sociálneho zabezpečenia zohľadňovali potreby žien ohrozených chudobou, zvlášť osamelých matiek; Mali by taktiež existovať konkrétne politické návrhy zamerané na povzbudenie osamelých rodičov k rozvoju odborných znalostí žiadaných na trhu práce a uľahčenie ich prístupu k zamestnanosti; V niektorých členských štátoch sa výraznejšie pociťuje najmä potreba riešiť súčasné malé rozdiely medzi podporou v nezamestnanosti spolu s dávkami pre závislé osoby a minimálnou mzdou.

    2.3.3.4.4

    Zvýšenie príťažlivosti práce by sa v praxi nemalo obmedziť len na odmeňovanie, ale malo by sa zamerať aj na iné nepeňažné stimuly, napríklad na pohyblivý pracovný čas a možnosti odborného vzdelávania pre nízko kvalifikovaných zamestnancov. Zabezpečiť by sa mali napríklad aj primerane dotované zariadenia starostlivosti o deti pre rodiny ohrozené chudobou, ktoré majú dve a viac detí, či už ide o rodiny s jedným rodičom alebo s dvomi rodičmi.

    2.3.3.4.5

    Riziko chudoby je najvyššie v domácnostiach osamelých rodičov (35 % priemeru EÚ), z ktorých 85 % vedú ženy. Hrozba chudoby je vysoká aj u žien vo veku nad 65 rokov. Nízko kvalifikovaným ženám hrozí, že budú nútené odísť zo zamestnania pred dosiahnutím dôchodkového veku.

    2.3.3.5   Uznanie rovnosti pohlaví v oblasti zdravotníctva

    2.3.3.5.1

    Ženy a muži sú vystavení špecifickým zdravotným rizikám, chorobám, problémom a praktikám, ktoré majú vplyv na ich zdravie. Patria k nim aj ekologické problémy, napríklad používanie chemikálií, ktorými sa zaoberá návrh REACH a pesticídov, ktoré sa často prenášajú dojčením. Súčasný zdravotnícky výskum a normy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa vo väčšej miere vzťahujú na pracovné oblasti, v ktorých majú dominantné postavenie muži. Poznatky a výskum v tejto oblasti a štatistické údaje a ukazovatele by sa mali ďalej rozpracovať aj z pohľadu žien.

    2.3.3.5.2

    V súvislosti s opatreniami na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v oblastiach, v ktorých prevažujú ženy, by národné stratégie v oblasti zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti mali obsahovať ucelenú politiku zaoberajúcu sa normami ochrany zdravia žien pracujúcich v poľnohospodárstve a žien v roľníckych rodinách všeobecne, ako aj opakovaným stresom v priemysle. Malo by to zahŕňať aj informácie a vzdelávanie na posilnenie ich postavenia.

    2.3.3.5.3

    EHSV ďalej žiada lepšie zohľadnenie, preskúmanie a analyzovanie dosahu požiadaviek starostlivosti o iné osoby a z toho vyplývajúce vyčerpávanie telesného a duševného zdravia žien.

    2.3.3.5.4

    EHSV súhlasí s cieľmi EÚ týkajúcimi sa rovnosti pohlaví a navrhuje, aby sa otvorená metóda koordinácie uplatňovala v oblasti zdravotnej starostlivosti a aby obsahovala ciele týkajúce sa rovnosti pohlaví, vrátane posilnenia preventívnych programov. Je tiež potrebné zintenzívniť iniciatívy týkajúce sa rovnosti pohlaví, ktoré sa zaoberajú chorobami prenosnými pohlavným stykom (vrátane HIV/AIDS) a otázkami pohlavného a reprodukčného zdravia.

    2.3.3.6   Boj proti viacnásobnej diskriminácii, najmä prisťahovalkýň a príslušníčok etnických menšín.

    2.3.3.6.1

    Členky znevýhodnených skupín sú často v horšej situácii ako ich mužské náprotivky. Často sa stávajú terčom viacnásobnej diskriminácie. Na zabezpečenie práv a občianskej účasti žien, plné využitie ich pracovného potenciálu a zlepšenie dostupnosti vzdelávania a odbornej prípravy pre ne je potrebné podporovať rovnosť pohlaví v migračnej a integračnej politike.

    2.3.3.6.2

    EHSV ľutuje, že haagske ciele, ktoré prijala Európska rada a ktoré sa majú uplatňovať v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v rokoch 2005 – 2010, sa nezaoberajú osobitnou situáciou migrantiek. Uznáva fenomén zvyšovania podielu žien na migrácii a odporúča, aby sa v politike a opatreniach EÚ plne presadzovala rovnosť pohlaví v každej fáze migračného procesu, najmä vo fáze prijímania a začleňovania do hostiteľskej spoločnosti.

    2.3.3.6.3

    Transpozícia a implementácia súčasných azylových nástrojov, najmä podmienok dočasnej ochrany a minimálnych podmienok na prijatie, je v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov o ľudských právach a ženevského dohovoru z roku 1951. Azylové politiky by tiež mali zohľadňovať povahu prenasledovania u žien, ktoré zo svojej krajiny utiekli z dôvodu prenasledovania na základe pohlavia.

    2.3.3.7   Kľúčové činnosti, ktoré Komisia stanovila v tejto oblasti

    2.3.3.7.1

    EHSV súhlasí s kľúčovými činnosťami stanovenými Komisiou, najmä v prípadoch, keď sa za prioritu považuje sledovanie a posilnenie presadzovania rovnosti pohlaví. Súhlasí s iniciatívami na zjednodušenie otvorenej metódy koordinácie, ktorá sa týka medziiným dôchodkov, sociálneho začlenenia, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, pričom v stredobode pozornosti musí byť podporovanie rovnoprávneho postavenie mužov a žien (5).

    2.3.4   Zlepšenie zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života

    2.3.4.1

    EHSV uznáva význam rozvoja opatrení, vrátane stanovenia presných cieľov a ukazovateľov, na zabezpečenie poskytovania zariadení starostlivosti o deti od narodenia po vek povinnej školskej dochádzky a dostupných a cenovo prístupných opatrovateľských služieb pre iné závislé osoby, pretože to priamo vplýva na platené zamestnávanie žien. Zaviesť by sa mali tiež služby pre deti po skončení vyučovania, zosúladené s pracovným časom rodičov.

    2.3.4.2

    EHSV súhlasí, že je dôležité dosiahnuť rovnováhu medzi osobným a pracovným životom a uznáva, že prínos pružných pracovných podmienok sa stále nevyužíva tak, ako by sa mal. Výbor sa obáva, že určitá nová forma organizácie práce môže viesť k vykorisťovaniu zamestnancov a k vzniku neistých pracovných miest, na ktorých sú často ženy, a pevne verí, že pružnosť a istota pracovného miesta by mali byť vo vyváženom vzťahu.

    2.3.4.3

    EU uznáva dôležitosť dosiahnutia rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom žien a mužov (6). Deľba domácich prác a opatrovateľských úloh v domácnosti podľa pohlavia sa musí zmeniť, aby sa dosiahlo ich rovnomerné rozdelenie medzi mužov a ženy. Úloha mužov v rámci domácnosti sa musí zväčšiť. Okrem toho je v rámci prebiehajúcej diskusie o preskúmaní smernice o pracovnom čase potrebné vytvoriť také rozvrhnutie pracovného času, ktoré je spoločensky v súlade s rodinnými povinnosťami.

    EHSV uznáva význam rozvoja opatrení na zabezpečenie starostlivosti o deti, ako aj o závislé staršie a invalidné osoby, vrátane stanovenia presných cieľov a ukazovateľov.

    2.3.5   Podporovanie rovnocennej účasti žien a mužov na rozhodovacom procese

    2.3.5.1

    Stále sa účinne nerieši nedostatočné zastúpenie žien v politike, hospodárskom rozhodovaní a vo vede a technike. Cieľom navrhovaných kľúčových činnosti Komisie je zaoberať sa touto nedemokratickou situáciou. Záväzok členských štátov prijať potrebné opatrenia je však stále veľmi slabý. Segregácia je viditeľná vo verejnom i súkromnom sektore. Ženy sú nedostatočne zastúpené na najvyššej úrovni a v rozhodovacích pozíciách vo verejnom aj súkromnom sektore.

    2.3.5.2

    Výbor preto odporúča zavedenie cieľov a termínov na dosiahnutie rovnosti s cieľom zvýšiť účasť žien na všetkých formách rozhodovacieho procesu, keďže sa domnieva, že by mohli účinne podporiť zastúpenie žien na vedúcich miestach v politike, hospodárskom rozhodovaní, vo vede a technike.

    2.3.5.3

    Všetky európske inštitúcie by tiež mali účinne uplatňovať podporné opatrenia na všetkých úrovniach, kde majú ženy nedostatočné zastúpenie v rozhodovacom procese, v súlade s článkom 1d (77) 96 Služobného poriadku zamestnancov Európskych spoločenstiev z 1.5.2004 (7). Výsledky takýchto kladných opatrení by sa mali pravidelne sledovať a zverejňovať.

    2.3.6   Odstránenie násilia založeného na pohlavnej príslušnosti a obchodovania s ľuďmi

    2.3.6.1

    Komisia sa zaviazala bojovať proti všetkým formám násilia. Ženy sú najčastejšími obeťami násilia založeného na pohlavnej príslušnosti. EHSV sa nedávno zaoberal touto otázkou v stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému domáceho násilia páchanom na ženách (8). Domáce násilie páchané na ženách bráni pri zapájaní žien do spoločnosti a zvlášť na trhu práce, z čoho vyplýva vylúčenie, chudoba a finančná a materiálna závislosť. Je potrebné vypracovať európsky akčný plán proti násiliu páchanému na ženách.

    2.3.6.2

    Obchodovaním s ľuďmi sa nemožno zaoberať samostatne. Je to neoddeliteľná súčasť organizovaného zločinu a vyžaduje si spoluprácu všetkých členských štátov pri vypracovaní dôslednejšej bezpečnostnej politiky a spoločného právneho rámca na účinnú činnosť v tejto oblasti. Ciele EÚ v tejto oblasti sú definované Haagskym programom (9) a Dohovorom OSN o nadnárodnom organizovanom zločine (10). EHSV prijal stanovisko, ktoré zdôrazňuje význam účinnej bezpečnostnej ochrany občanov v slobodnej a otvorenej spoločnosti v rámci spravodlivosti a právneho poriadku (11).

    2.3.6.3

    Ženy, ktoré sa stali obeťou obchodovania s ľuďmi by nemali byť proti svojej vôli vykázané, pretože keď sú donútené vrátiť sa do domovskej krajiny, môže im hroziť nebezpečenstvo zo strany tamojších obchodníkov s ľuďmi. Namiesto toho by sa im malo poskytnúť právo na pobyt v krajine, do ktorej boli dovlečené, pričom by sa zaviedla dostatočná ochrana proti možnému zneužitiu takéhoto práva.

    2.3.6.4

    Výbor vyzýva členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie opatrení zameraných na poskytovanie väčších práv a podpory ženám, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi na účely pohlavného zneužívania. Jestvuje potreba zaoberať sa obmedzením dopytu sexuálnych služieb intenzívnejšou informačnou kampaňou zameranou najmä na klientov. Malo by to byť súčasťou širšej vzdelávacej iniciatívy na rozšírenie dostupnosti alternatívneho zamestnania a alternatívnych zdrojov príjmov.

    2.3.6.5

    Členské štáty by mali uvažovať o kriminalizovaní nákupu sexuálnych služieb alebo aspoň o zvýšenej ochrane osôb, ktoré sa stali obeťou obchodu s ľuďmi alebo iným spôsobom nechcene účastníkmi sexuálneho obchodovania.

    2.3.7   Odstránenie pohlavných stereotypov v spoločnosti

    2.3.7.1

    EHSV súhlasí s Komisiou, že médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní postojov a správania. Navrhované činnosti na odstránenie pohlavných stereotypov vo vzdelávaní, na trhu práce a v médiách sa zaoberajú týmito otázkami a sú pre členské štáty usmernením.

    2.3.7.2

    Uznávajúc, že v prípade žien je ich prístup k médiám a predovšetkým na miesta s rozhodovacou právomocou v médiách stále nedostatočný, EHSV súhlasí, že politiku je potrebné formulovať vo vzťahu k rovnosti pohlaví a médiám. EHSV preto odporúča:

    (a)

    vypracovať celoeurópske informačné opatrenia o nulovej tolerancii pre sexistické urážky a ponižujúce obrazy žien v médiách;

    (b)

    členským štátom zabezpečiť, aby audiovizuálna komerčná komunikácia neobsahovala žiadnu diskrimináciu na základe rasy, pohlavia alebo národnosti (12), ako sa to odporúča v návrhu smernice Komisie o koordinácii určitých ustanovení týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania

    (c)

    podporiť zavedenie školiacich modulov v oblasti rovnosti pohlaví vo vzdelávacích inštitúciách pre média a zároveň vypracovať silné mechanizmy zamerané na rovnováhu pohlaví na všetkých úrovniach rozhodovania v médiách;

    (d)

    rozvíjať verejné vysielanie ako nezávislý mediálny nástroj s poslaním slúžiť verejnosti na ochranu ľudských práv a rovnosti pohlaví.

    2.3.7.3

    EHSV súhlasí s navrhovaným opatrením na zvýšenie informovanosti prostredníctvom plánu Komisie s názvom „Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu“ (13) a s činnosťami s ním spojenými, ktoré organizujú jednotlivé zastúpenia Komisie v členských štátoch.

    2.3.8   Podporovanie rovnosti pohlaví mimo EÚ

    2.3.8.1

    EHSV podporuje úlohu Komisie pri presadzovaní práv žien v medzinárodnom rámci.

    2.3.8.2

    Vonkajšia a rozvojová politika EÚ musí zachovať skutočnosť, že ženy zohrávajú kľúčovú úlohu pri odstraňovaní chudoby a že posilnenie ich postavenia v hospodárskej, vzdelávacej, politickej a sexuálnej oblasti má vplyv nielen na ne, ale aj na ich rodiny a spoločenstvo.

    2.3.8.3

    EÚ musí tiež zaručiť presadzovanie a sledovanie potrieb a názorov žien na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ a zabezpečiť primeraný prístup žien k finančnej pomoci EÚ v rámci politiky rozvojovej pomoci EÚ.

    2.3.8.4

    V prípadoch krízovej intervencie je v Európskej bezpečnostnej a obrannej politike potrebné presadzovať rovnosť pohlaví v súlade s uznesením OSN č. 1325 (14) a európskym uznesením o účasti žien na mierovom riešení konfliktov z novembra 2000.

    2.3.8.5

    Politika humanitárnej pomoci Európskej komisie (ECHO) by mala za prioritu považovať pomoc a finančnú podporu ženám vystaveným násiliu založenému na pohlavnej príslušnosti spáchanému v období konfliktov a snahu o odškodnenie prostredníctvom mechanizmov medzinárodného práva po ukončení ozbrojeného konfliktu.

    2.4   Časť II: Zlepšenie riadenia so zreteľom na rodovú rovnosť

    2.4.1

    Rovnosť pohlaví je možné dosiahnuť len v prípade, že sa k nej jednoznačne zaviažu najvyššie politické úrovne. Komisia podporuje rovnosť pohlaví vo svojej vlastnej administratíve (15) a podporuje množstvo štruktúr, ktoré sa zaoberajú problematikou rovnosti pohlaví, čo viedlo k výraznému pokroku. V mnohých kľúčových oblastiach určených v tomto pláne je však potrebné dosiahnuť výrazný pokrok, čo si vyžaduje lepšie riadenie na všetkých stupňoch: v inštitúciách EÚ, členských štátoch, parlamentoch, u sociálnych partnerov a v občianskej spoločnosti. Na národnej úrovni je nevyhnutná podpora ministrov zodpovedných za rovnosť pohlaví.

    2.4.2

    EHSV odporúča posilnenie súčasných štruktúr Komisie s cieľom podporiť rovnosť pohlaví prostredníctvom väčšej dôslednosti a lepšími systémami spolupráce a posilnenie mechanizmov dialógu a konzultácií s organizovanou občianskou spoločnosťou. Mali by sa viacej podporovať a uznávať ženské organizácie v členských štátoch a mala by sa pozdvihovať spolupráca založená na zásade participatívnej demokracie.

    2.4.3

    EHSV ďalej obhajuje zavedenie povinnej odbornej prípravy v rámci inštitucionálnej štruktúry EÚ v oblasti presadzovania rovnosti pohlaví a zodpovedajúceho informovania.

    2.4.4

    EHSV tiež odporúča zriadiť v rámci GR pre rozpočet pracovnú skupinu pre rozpočtovanie zohľadňujúce rovnosť pohlaví a každoročne vykonávať samostatné hodnotenie vplyvu rozpočtu EÚ na oblasť rovnosti pohlaví.

    2.4.5

    EHSV je presvedčený, že na dosiahnutie cieľov stanovených v pláne má kľúčový význam sledovanie pokrokov v uplatňovaní. Priebežné preskúmanie plánu, ktoré sa má uskutočniť v roku 2008 by malo slúžiť aj na vypracovanie ďalších vhodných opatrení, v prípade potreby aj v iných politických oblastiach, ktoré by sa použili do roku 2010 a následne po skončení tohto plánu.

    V Bruseli 13. septembra 2006

    Predsedníčka

    Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Anne-Marie SIGMUND


    (1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, KOM(2005) 646, konečné znenie.

    URL: http://ec.europa.eu/comm/avpolicy/docs/reg/modernisation/proposal_2005/com2005-646-final-en.pdf.

    (2)  Stanovisko EHSV z 28.9.2005 na tému „Zriadenie Európskeho inštitútu pre rovnosť pohlaví“, spravodajkyňa: pani Štechová (Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, s. 29 – 33).

    URL: http://eur-lex.europa.eu/JOHtml.do?textfield2=24&year=2006&Submit=Search&serie=C.

    (3)  Neupravený rozdiel.

    (4)  Stanovisko EHSV z 29.9.2005 na tému „Chudoba žien v Európe“, spravodajkyňa: pani King (Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, s. 95 – 101).

    URL: http://eur-lex.europa.eu/JOHtml.do?textfield2=24&year=2006&Submit=Search&serie=C.

    (5)  Pozri bod 5.2.2 stanoviska EHSV z 20. apríla 2006 na tému „Stratégia pre otvorenú koordináciu sociálnej ochrany“, spravodajca: pán Olsson (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 87).

    URL: http://eur-lex.europa.eu/JOIndex.do?year=2006&serie=C&textfield2=185&Submit=Search.

    (6)  Rozhodnutie Rady a ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí z 29. júna 2000 o vyváženej účasti žien a mužov na rodinnom živote a v zamestnaní (2000/C 218/02) [neoficiálny preklad].

    URL: http://europa.eu.int/eur-lex/pri/en/oj/dat/2000/c_218/c_21820000731en00050007.pdf.

    (7)  Pozri: http://www.europa.eu.int/comm/dgs/personnel_administration/statut/tocen100.pdf.

    (8)  Stanovisko EHSV zo 16.3.2006 na tému „Domáce násilie páchané na ženách“, spravodajkyňa: pani Heinisch (Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 89).

    URL: http://eur-lex.europa.eu/JOHtml.do?textfield2=110&year=2006&Submit=Search&serie=C.

    (9)  Pozri http://ec.europa.eu/justice_home/news/information_dossiers/the_hague_priorities/index_en.htm.

    (10)  Pozri http://www.unodc.org/unodc/crime_cicp_convention.html.

    (11)  Stanovisko EHSV z 15.12.2005 na tému: Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Haagsky program: Desať priorít na nasledujúcich päť rokov – Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, KOM(2005) 184, konečné znenie, spravodajca: pán Pariza Castańos ( Ú. v. EU, C 65, 17.3.2006, s. 120 – 130).

    URL: http://eur-lex.europa.eu/JOIndex.do?year=2006&serie=C&textfield2=65&Submit=Search.

    (12)  KOM(2005) 646, konečné znenie Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

    (13)  Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Príspevok Komisie k obdobiu hodnotenia a po ňom: Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu, KOM(2005) 494, konečné znenie.

    URL: http://europa.eu.int/eur-lex/lex/LexUriServ/site/en/com/2005/com2005_0494en01.pdf.

    (14)  Pozri http://www.peacewomen.org/un/sc/1325.html (prijaté 31. októbra 2000).

    (15)  Príloha III k oznámeniu.


    Top