23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/163

1.1

Formálne začlenenie práv európskeho občianstva do nedávnych zmlúv nedokázalo zabrániť nárastu euroskepticizmu vo verejnosti. Európa podľa názoru jej občanov trpí mnohými nedostatkami: na čele dlhého zoznamu nedostatkov je nedostatočná viditeľnosť, stotožnenie sa s Európou, informovanosť, dialóg a efektívnosť. Vo všeobecnosti možno povedať, že sa rozšírila nedôvera. Doplatil na ňu aj proces ratifikovania ústavnej zmluvy a hrozí, že samo toto zablokovanie bude ďalej živiť euroskepticizmus.

1.2

Je preto naliehavo potrebné konať. Prioritou musí byť v súčasnosti ani nie tak príprava nových deklarácií práv, ale skôr konkrétnych činov, ktoré umožnia európskemu občianstvu, aby sa mohlo v plnej miere realizovať. Bude si to vyžadovať angažovaný „zocelený“ záväzok Komisie, kódex lepšieho spravovania inštitúcií, rozhodné zastavenie rastúceho rozdielu medzi ambíciami, s ktorými sa spája Európa, a nízkym množstvom prostriedkov, posilnenú spoluprácu medzi štátmi, ktoré sú pripravené postupovať spoločne, viac tlaku a podnetov od aktérov občianskej spoločnosti.

1.3

EHSV v prvom rade navrhuje odstrániť zvlášť neodôvodnené medzery na európskej úrovni, to znamená:

1.4

EHSV ďalej navrhuje rozvíjať také spravovanie Únie, ktoré by kládlo väčší dôraz na kontakt s občianmi, to znamená:

1.5

EHSV napokon navrhuje podporovať spoločné iniciatívy, ktoré sú výrazným nositeľom identity, ako napríklad:

1.6

EHSV je vcelku presvedčený, že tieto podnety by Európanom umožnili hlbšie precítiť ich európske občianstvo, účinnejšie realizovať slobody, ktoré im toto občianstvo ponúka a opätovne poskytnúť Európe identitu, dynamiku, konkurencieschopnosť a súdržnosť, ktoré jej v súčasnosti štáty nedokážu zabezpečiť.

1.7

Na zabezpečenie tohto cieľa považuje EHSV za vhodné vytvoriť stálu skupinu pre „Aktívne európske občianstvo“ a zorganizovať v najbližšom čase sympózium na túto tému.

2.1

Odhliadnuc od ťažoby euroskepticizmu, Európania si hlboko cenia základné výdobytky budovania Európy, ktoré sú pre nich rovnako prirodzené ako nezvratné:

2.2

Európania majú takisto vysoké nároky na toto budovanie Európy. Očakávajú od nej skutočnú pridanú hodnotu, najmä:

2.3

Podľa mnohých Európanov nie sú vzhľadom na ich každodennýživot a na budúcnosť tieto očakávania v súčasnosti zďaleka naplnené. Dvojité odmietnutie návrhu ústavnej zmluvy francúzskymi a holandskými voličmi zvlášť jasne poukázalo na túto nespokojnosť a na otázky, ktoré vo verejnosti pretrvávajú, hoci úlohu tu zohrali aj iné dôvody ako európske.

2.4

Nedávno prijaté zmluvy (Amsterdam, Nice), Charta základných práv a Zmluva o Ústave predložená na schválenie občanmi (poskytovala právnu silu hlavne charte, ktorá je jej súčasťou), predstavovali skutočný pokrok v oblasti práv európskeho občianstva, odvíjajúci sa od Maastrichtskej zmluvy. Konvent pripravujúci ústavnú zmluvu, ktorý bol skutočnou novinkou, keďže zahŕňal aj poslancov a bol otvorený občianskej spoločnosti, sa zameral hlavne na posilnenie týchto práv na politickej, občianskej, hospodárskej a sociálnej úrovni. Európsky hospodársky a sociálny výbor sa okrem účasti na prácach Konventu v priebehu posledných rokov neprestajne angažoval v prospech úplného uznania práv európskych občanov a zohľadňovania ich záujmov. Treba však pripustiť, že formálne začlenenie týchto práv do zmlúv nedokázalo zabrániť nárastu euroskepticizmu. Výrok Jeana Monneta, že „nevytvárame koalície štátov, ale zjednocujeme ľudí“ je dnes sotva pociťovaný ako výraz prevládajúcej reality fungovania Únie.

2.5

V súčasnosti jestvuje riziko, že toto zameranie verejnej mienky bude ešte väčšmi narastať:

2.5.1

Neratifikovanie ústavnej zmluvy vystaví fungovanie rozšírenej Únie ťažkej skúške: ťažkosti a zložitosti zmluvy z Nice, ktoré mala nová zmluva vyriešiť, sa rýchlo prejavia a povedú k negatívnym dôsledkom;

2.5.2

Narastá rozdiel medzi ambíciami, ktoré sa proklamujú v súvislosti s Európou a nedostatkom prostriedkov na jej spravovanie, či už politických (problematickosť prijímania rozhodnutí v rámci 27 členov), alebo rozpočtových (skromné zdroje na roky 2007–2013);

2.5.3

Nebude možné uzákoniť nové práva európskych občanov zakotvené v Zmluve o Ústave, ktorá zahŕňa Chartu základných práv,;

2.5.4

Tento nie veľmi priaznivý kontext môže výrazne zabrániť zlepšeniu situácie a posilniť nevďačnú úlohu Európy ako obetného baránka, ktorú jej prisudzuje už priveľké množstvo jej občanov.

2.6

Ako EHSV zdôraznil vo svojom príspevku k zasadnutiu Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 15. a 16. júna 2006 (1), prestávka určená na reflexiu, vytvorená v dôsledku súčasného zablokovania ústavnej zmluvy, by nemala byť zámienkou na vyčkávanie lepšieho spojenia európskych občanov. Naopak, zdá sa byť naliehavé upevniť vnímanie Európy medzi občanmi, inak sa môže naštartovať špirála nedôvery, odmietania a zablokovaní, ktorých dôsledky by boli nevyčísliteľné. Bolo by klamlivé, ak by niekto chcel tým či oným spôsobom napraviť súčasný neúspech ratifikovania ústavnej zmluvy bez toho, aby sa usiloval vzbudiť silnejší pocit stotožnenia sa samotných Európanov s Európou. Takýto zámer zahŕňa potrebu analýzy toho, v čom a prečo nie je Európa dostatočne viditeľná a atraktívna v očiach mnohých Európanov.

3.1

Prv, než sa o občianstve hovorí jazykom práv a povinností, je pociťované intuitívne, ba emocionálne. Samo európske občianstvo by malo byť vnímané ako pridaná hodnota, ktorá národné občianstvo obohacuje a pritom ho nepotláča a ako „nová hranica“, ktorá otvára priestor väčších práv, slobôd a zodpovednosti. Vo všetkých týchto oblastiach platí, že napriek skutočnému pokroku pri obchodovaní, sa európske občianstvo ani zďaleka neosvedčilo. Zavše máme dojem, že bolo urobené takmer všetko na jeho oslabenie. Pozrime sa na niekoľko jednoduchých skutočností. Všetci Európania, najmä bežní ľudia,, vnímajú v súvislosti s Európou štyri základné nedostatky:

3.1.1

nedostatočná viditeľnosť a čitateľnosť: ciele a obrysy budovania Európy sú, a to aj v geopolitickom zmysle (kde sú hranice Európy?), dnes nejasné kvôli množstvu politických rozporov týkajúcich sa cieľov integrácie, ako aj pre neexistenciu jasných kritérií neprestajného procesu rozširovania;

3.1.2

nedostatočné stotožnenie sa so zjednotenou Európou a jej „cudzosť“: napriek nadobudnutým slobodám a právam sa Európa javí väčšmi ako záležitosť politických, diplomatických a odborných kruhov s druhotnou a obmedzenou účasťou občanov; aj v rámci národnej a miestnej správy je prítomný tento pocit cudzosti Európy, ktorá je ešte veľmi často vnímaná ako vonkajší prvok;

3.1.3

nedostatočná informovanosť a dialóg: Európania iba slabo poznajú svoje práva, slobody a podmienky fungovania jednotného trhu. Aj ich otázky o Európe sú často vnímané zle, nevhodne sa spracúvajú a nie sú dostatočne zodpovedané. Vlády sa zasa usilujú prezentovať z Európy to, čo im vyhovuje a zakrývať to, čo im prekáža, hoci hrozí, že sa takto budú nebezpečne zahrávať s jej dôveryhodnosťou. Silné médiá (televízia, rozhlas), ktoré sú väčšinou vnútroštátne, vzbudzujú dojem, že sa iba málo orientujú v týchto otázkach, ktoré sami novinári z dôvodu nedostatočnej informovanosti v tejto oblasti považujú za priveľmi zložité. Šíria v tomto smere iba málo informácií a ak, tak len čiastkové, často veľmi všeobecné a neraz nepresné – neexistencia „európskej“ mienky, ktorá by nebola len nešikovným zhlukom národných mienok, takisto neuľahčuje rozvoj európskych médií, a naopak;

3.1.4

nedostatočne účinné hospodárske a sociálne pôsobenie: zoči-voči globalizácii mnoho ľudí nepociťuje Európu pre jej nedostatočné výsledky čo do hospodárskeho rastu a zamestnanosti, vrátane kvalitatívnych výsledkov, ako tvorivú hybnú silu, ani ako účinný štít proti rastúcej vonkajšej konkurencii, ktorú často pociťujú ako prehnanú, ba nepoctivú, a presídľovaniu podnikov (napätie je ešte oživované nezvyčajným rastom rozdielov v nákladoch na výrobu aj v rámci rozšírenej Únie).

3.2

Európania, ktorí sú vďaka svojim kontaktom, povolaniu či cestovaniu lepšie oboznámení s fungovaním Európy, takisto pociťujú uvedené štyri nedostatky, ba poznajú aj ďalšie, ktoré sú rovnako zreteľné:

3.2.1

nedostatočná súdržnosť, ktorá sa nevyhnutne prehĺbila s rozšírením: výrazne zosilneli administratívne, kultúrne a sociálne rozdiely, rozdiely v stupni rozvoja sa niekedy až strojnásobili; k tomu sa pridávajú rozdiely v hospodárskej a menovej integrácii – členmi eurozóny je v súčasnosti len dvanásť štátov;

3.2.2

jednotný trh trpí nedostatočným zavŕšením jeho budovania – pretrváva v ňom výrazné členenie a uzavretosť v súvislosti so službami (2/3 HDP), verejným obstarávaním (16 % HDP) a daňovou oblasťou, ako aj v súvislosti s voľným pohybom občanov nových členských štátov, na ktorých sa vzťahujú prechodné obmedzenia. V najlepšom prípade možno povedať, že jednotný trh funguje na polovicu;

3.2.3

nedostatočné zjednodušenie je zreteľné pre všetkých európskych občanov ako používateľov predpisov: smernice a ostatné ustanovenia Spoločenstva, ktoré majú zjednodušovať život, sa príliš často prekrývajú s národnými predpismi, ktorých je takisto stále viac;

3.2.4

všetkým pozorovateľom je takisto zrejmý nedostatok prostriedkov, spojený s nedostatkom verejného záujmu a verejnej európskej moci: v oblasti financií sa rozpočet Spoločenstva, ktorý je obmedzený na približne 1 % HDP (oproti 20 % HDP v Spojených štátoch, hoci ide o rozdielny kontext) a ktorý bol pri vytváraní posledného plánu na roky 2007–2013 predmetom náročných a zároveň konfliktných rokovaní, sotva javí ako zodpovedajúci nárastu úloh, pridelených Európe; čo sa týka inštitucionálnej úrovne, prijímanie rozhodnutí je pre veľké množstvo partnerov, ktorí sú do neho zahrnutí, a v mnohých prípadoch aj pre pretrvávajúce nároky, alebo použitie postupov aj naďalej požadujúcich jednomyseľný súhlas členských štátov, pomerne ťažké;

3.2.5

nedostatok nadnárodných infraštruktúr (doprava, energia, telekomunikácie) ide ruka v ruke s nedostatočnými rozpočtovými prostriedkami: dohoda z decembra 2005 v rámci Európskej rady dokonca o polovicu znížila (sotva 2 % namiesto takmer 4 %) objem prostriedkov, navrhovaný Komisiou na roky 2007–2013, hoci neskoršie rokovania s Európskym parlamentom umožnili trochu zmierniť tieto reštrikcie;

3.2.6

v správach Komisie (prijímanie smerníc, postupy proti nerešpektovaniu práva Spoločenstva) sa zreteľne objavuje aj nedostatok disciplíny mnohých členských štátov s ohľadom na pravidlá Spoločenstva;

3.2.7

nedostatočná komunikácia a zavádzanie Lisabonskej stratégie dopĺňajú celý zoznam: táto stratégia zďaleka nepriniesla oživenie európskych investícií do výskumu, inovácií, jednotných sietí infraštruktúry a vzdelávania, ale zaostáva za požadovanou aktivizáciou a stanovenými cieľmi (rozpočtový plán na roky 2007–2013, ktorý je reštriktívny vo všetkých oblastiach, je v tomto smere príznačný).

3.3

Mnoho občanov má v dôsledku tohto pôsobivého nahromadenia nedostatkov vo fungovaní Európy logický pocit nedostatočnej dôvery. Na jeho odstránenie treba rozhodne vystúpiť proti konštatovaným závadám. V súčasnosti nie je vhodný čas na zmeny a dopĺňanie európskeho zoznamu práv, ktorý je síce pôsobivý, no zároveň nedostatočne známy a uplatňovaný. V súčasnosti je potrebné objasňovať a zjednodušovať prístup Európanov k Európe a poskytnúť im prostriedky k viditeľnejšiemu a efektívnejšiemu jednotnému občianstvu.

3.4

Ak hlavní aktéri Európy neposkytnú silnejšiu podporu tomuto prístupu, nepodarí sa nám dosiahnuť výraznejší pokrok. Bude si to žiadať:

3.4.1

angažovaný a „zocelený“, teda odvážnejší a pevnejší záväzok Európskej komisie v súvislosti s uvedenými nárokmi, hlavne prostredníctvom jej právomoci predkladať návrhy a jej konzultačných metód;

3.4.2

lepšie fungovanie európskych inštitúcií prostredníctvom skutočnej služby občanom, napríklad prostredníctvom kódexu lepšej správy a priznaním väčšej zodpovednosti samotným Európanom vo veciach, ktoré sa ich priamo týkajú;

3.4.3

politickí činitelia by mali používať jazyk, ktorý bude prikladať väčšiu hodnotu Európe, mali by prestať s prezentovaním vízie Európy, ktorá si žiada zbytočne veľa obetí alebo je príliš technokratická a vyhradzovať si pre seba jednostranne lepšiu rolu – vyžadovalo by si to väčší pedagogický postoj zo strany médií;

3.4.4

politickí predstavitelia by mali mať zodpovedný postoj a Európe, ktorú spoločne budujú, by mali priznať prostriedky (čo sa týka prijímania rozhodnutí, rozpočtových prostriedkov a pravidiel), ktoré budú konečne zodpovedať ambíciám, s akými sa Európa spája;

3.4.5

mala by sa využívať „posilnená spolupráca“ medzi štátmi, pripravenými na spoločný postup s cieľom nájdenia riešenia – za podmienok, že sa nespochybní primát metódy Spoločenstva – vtedy, ak požiadavka je jednomyseľného súhlasu priveľkou prekážkou pokroku, považovaného Európanmi za podstatný;

3.4.6

sociálni partneri a ostatní aktéri občianskej spoločnosti by mali vyvíjať silnejší tlak a väčšiu iniciatívu: bez ich aktívneho a neprestajného prispenia by bolo zbytočné uvažovať o rozvoji viditeľného a efektívneho európskeho občianstva.

3.5

Ako EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku na tému „Akčný program aktívneho občianstva“  (2), program „Občania pre Európu“ (2007–2013), predložený Komisiou, je znevýhodnený kvôli príliš úzkej oblasti, na ktorú sa vzťahuje a nízkemu rozpočtu (235 miliónov EUR, pričom suma bola ešte znížená na 190 miliónov EUR, čo je menej než pol eura na obyvateľa za toto obdobie). Napriek chvályhodným zámerom pri tomto programe neexistuje možnosť, aby v rámci budovania Európy dosiahol svoj cieľ, t.j. je zabezpečenie „ústredného miesta občanom“. Jeho rola môže byť prinajlepšom sprievodná.

3.6

Dnes by sme sa mali menej sústrediť na vypracovávanie nových deklarácií práv alebo prideľovanie subvencií niekoľkým projektom – prioritou musí byť prijatie rozhodných krokov, umožňujúcich, aby sa európske občianstvo naplno rozvinulo. Aby bolo možné napredovať na tejto ceste, Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhuje rozvinúť tri iniciatívy v troch oblastiach:

4.1

Európski občania môžu byť oprávnene prekvapení z toho, že neexistujú jednotné nástroje a európske slobody v kľúčových oblastiach, ktoré by, naopak, mali ilustrovať ich príslušnosť k Únii. Ide hlavne o zvlášť neodôvodniteľné medzery v súvislosti s európskym štatútom združení, ako aj vzájomných poisťovní a malých podnikov, s patentom Spoločenstva, ako aj európskou daňovou ochranou pred akýmkoľvek dvojitým zdanením, vrátane sociálnych dávok a dôchodkových režimov. O týchto nedostatkoch sa hovorí ďalej v tomto dokumente.

4.2

Je paradoxné, že polstoročie po vytvorení jednotného trhu sa tisícky združení, vytvorených na obranu európskych záujmov svojich členov, nemôžu riadiť právnym štatútom podľa európskeho práva a sú nútené vybrať si národné právo v závislosti od svojho sídla, pričom najčastejšie ide o belgické právo.

4.2.1

Návrh tohto európskeho štatútu Komisia stiahla v októbri 2005 spolu so šesťdesiatimi ďalšími návrhmi z dôvodu zjednodušovania predpisov, alebo preto, že nebola nádej na ich schválenie. Tým, že Komisia stiahla návrh štatútu bez toho, aby toto rozhodnutie konzultovala s tými, ktorých sa týka, zahodila veľmi užitočný nástroj.

4.2.2

Prvým gestom na posilnenie európskeho občianstva by bolo, keby Komisia náležitým spôsobom pozmenila svoj návrh a opätovne ho predložila. Samozrejme, Parlament a Rada by sa mali pokúsiť schváliť ho čím skôr po tom, ako vysvetlia či ospravedlnia dôvody zablokovania, ku ktorému došlo.

4.3

Podobný postup by sa mal uplatniť aj v súvislosti s európskym štatútom vzájomných poisťovní, ktorého návrh Európska komisia takisto nevhodne stiahla. Tento štatút by prispel k podpore nových európskych podnetov a posilnil by uznanie pluralizmu podnikania v Európe.

4.4

Ďalším paradoxom je nejestvovanie jednotného a zjednodušeného európskeho právneho štatútu, ktorý by uľahčil situáciu pre malé a stredné podniky, hoci existujú viacročné programy, vyhlásenia a aj Charta MSP, ktoré však neviedli k žiadnym viditeľným zmenám pre podnikateľov.

4.4.1

Výbor bez akýchkoľvek vnútorných výhrad predložil v roku 2002 konkrétne odporúčania k tomuto štatútu (3). Komisia na ne dodnes nenadviazala žiadnym návrhom. Táto situácia je deň za dňom neospravedlniteľnejšia, keďže sa na seba vŕšia vyhlásenia, vyzývajúce k podnikavejšej a konkurencieschopnejšej Európe.

4.4.2

Výbor preto opakuje svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby v čo najkratšej lehote predložila návrh nariadenia, týkajúci sa tohto štatútu.

4.5

Vzorovým príkladom neúspechu je príklad patentu Spoločenstva, ktorý bol podpísaný v roku 1975, no členské štáty ho doteraz neratifikovali.

4.5.1

Opakované výzvy Európskej rady členským štátom, teda samým sebe, aby konečne prijali riešenie, zostali bez odozvy. Európski vynálezcovia i naďalej v snahách o účinnú ochranu svojich práv podliehajú zložitému a nákladnému systému. Ilustruje to poľutovaniahodnú bezmocnosť Európskej únie, ktorá si stanovila za cieľ, aby sa do roku 2010 stala najdynamickejšou a najkonkurencieschopnejšou znalostnou ekonomikou sveta.

4.5.2

V prípade, že by sa jednomyseľná dohoda ukázala ako nedosiahnuteľná, výbor navrhuje, aby bol patent Spoločenstva medzi členskými štátmi, ktoré ho ratifikovali, zavedený skôr, a to účinným, jednoduchým a konkurencieschopným spôsobom.

4.6

Odstránenie dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi sa aj naďalej riadi zložitým a zároveň neúplným systémom stoviek bilaterálnych zmlúv medzi štátmi, pričom občania sú ponechaní na ľubovôľu daňových úradov, ktoré sú často veľmi slabo informované o platných ustanoveniach.

4.6.1

V dôsledku skutočnosti, že sa nepodarilo dosiahnuť jednomyseľnú dohodu medzi členskými štátmi, nebol prijatý návrh jednotného a zjednodušeného nariadenia Komisie, ktoré malo riešiť tento problém.

4.6.2

Bolo by pokrokom, ak by tieto ustanovenia už teraz prijali a zavádzali tie členské štáty, ktoré sú na to pripravené. Obzvlášť logické by bolo, ak by ich dokázali prijať členské štáty eurozóny.

4.6.3

EHSV takisto zdôrazňuje potrebu zabezpečiť v rámci vnútornej mobility Spoločenstva skutočnú prenosnosť sociálnych dávok bez daňovej diskriminácie. EHSV zvlášť pripomína svoje nedávne stanovisko na tému „Prenosnosť nároku na doplnkový dôchodok“  (4), ktoré žiadalo zosúladenie daňových predpisov týkajúcich sa doplnkového poistenia, o ktorých sa v návrhu smernice nehovorí. Rozdielne daňové politky v jednotlivých členských štátoch sú vážnou prekážkou mobility, keďže pracovníci môžu podliehať dvojitému zdaneniu zárobku a dávok.

5.1

Budovanie Európy je aj naďalej príliš často vnímané ako záležitosť štátov, kde je občanom vyhradená iba druhotná úloha. Aby sme odstránili takéto vnímanie, je potrebné väčšmi rozvinúť spravovanie Únie s väčšou účasťou občanov, t.j. spôsob práce Únie, ktorý by bol zreteľnejšie zameraný na službu občanom: väčšmi podporovať európsky prístup médií, lepšie analyzovať dopad projektov na občanov, lepšie využívať postupy vedenia dialógu a konzultácií, uviesť dôvody zablokovaní alebo stiahnutí návrhov, väčšmi podporovať samoregulačné a koregulačné prístupy, posmeliť rozvoj cezhraničného kolektívneho vyjednávania sociálnych partnerov, zaviesť pojem verejnej služby na podporu jednotného trhu s vonkajším colným poriadkom Spoločenstva, rozvíjať interaktívnejšiu európsku informovanosť, zapájať sociálnych partnerov a ďalších reprezentatívnych aktérov občianskej spoločnosti do zavádzania programov podporovaných Spoločenstvom. Tieto rôzne požiadavky sú rozvedené nižšie.

5.2

Hoci sa dnes médiá považujú za „štvrtú moc“ – popri zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, je pozoruhodné, že európsky rozmer ich na rozdiel od ďalších troch mocí takmer nepoznačil, hoci sú viditeľnejšie a bližšie všetkým. Nejestvujú veľké rozhlasové alebo televízne stanice s európskym dosahom a viacjazyčnosť zostáva chudobným príbuzným médií. V porovnaní s ostatnými typmi relácií je veľmi málo politických diskusií a programov európskeho charakteru. S výnimkou epizodických udalostí ako summity, krízy a krajiny vstupujúce do Únie, sa veľmi málo hovorí o živote európskych inštitúcií, ktorý takto zostáva skrytým. Ako príklad možno uviesť, že z nedávneho prieskumu Eurobarometra vyplýva, že sotva 30 % osôb uviedlo, že sa zaujímajú o európske záležitosti (teda ešte menej z celkového množstva občanov) a dokázalo by správne odpovedať na tri základné otázky (počet členských štátov, či sú európski poslanci volení alebo menovaní, či sú v Komisii zastúpené všetky štáty). Bolo by preto potrebné prijať opatrenia na riešenie tohto chronického šírenia skreslených informácií, napríklad:

5.2.1

súťaž národných médií o európskych otázkach s výzvou, aby venovali viac priestoru informovaniu o politickom živote Únie,

5.2.2

podpora a koordinovanie týchto iniciatív v médiách, ktoré by mohli byť podporované Európskou audiovizuálnou agentúrou, postupujúcou spoločne s podobnými orgánmi, ktoré by mohli pôsobiť v členských štátoch.

5.3

Čo sa týka fungovania európskych inštitúcií, posledné zmluvy sa vo väčšej miere zaoberali postupmi spolurozhodovania, pričom oprávnene dávali väčšiu moc Európskemu parlamentu a menej sa venovali postupom konzultácie, kde by bolo potrebné urobiť mnoho zlepšení.

5.3.1

V praxi, hlavne v dôsledku Bielej knihy Komisie o lepšom európskom riadení, predloženej v roku 2002, bol uskutočnený prvý pokrok: častejšie využívanie Zelených kníh, verejné diskusie prostredníctvom internetu (hoci ich praktický dosah je stále obmedzený), žiadosti o prieskumné stanoviská adresované EHSV v skoršom štádiu.

5.3.2

Čo sa týka oblastí, kde je ešte čo zlepšovať, môžeme uviesť systematickejšie využívanie predbežných analýz dopadu návrhov Komisie, ktoré by sa mali v prvom rade zaoberať prínosom a skutočným zjednodušením pre občanov a užívateľov, ako aj realizovateľnosťou prístupov, ktoré predstavujú alternatívu klasických predpisov. Tieto predbežné analýzy vplyvu by mali byť doplnkom každého návrhu. Zvlášť to platí o účinnom zjednodušení predpisov, ku ktorému nemožno dospieť bez predbežného zapojenia zástupcov užívateľov a bez paralelného programu zjednodušovania na národných úrovniach.

5.3.3

Takisto by bolo potrebné dbať na zlepšenie kvality konzultácií: Komisia by mala hlavne vysvetliť, ako využíva závery určitých diskusií a mala by poskytovať dôvody, pre ktoré bola niektorým rozhodnutiam a argumentom daná prednosť pred inými. Fáza konzultovania by mala byť v každom prípade odlíšená od fázy rozhodovania alebo spolurozhodovania, čo sa však často nedeje. Okrem fázy už uvedených prieskumných stanovísk je Európsky hospodársky a sociálny výbor často znevýhodnený čo do účinnosti, keďže paralelne a nejasne sú žiadané o konzultácie aj orgány, ktoré prijímajú dané rozhodnutia.

5.3.4

Európska rada v marci 2006 dôrazne žiadala, aby sociálni partneri a ostatní aktéri občianskej spoločnosti, ktorých sa priamo dotýka Lisabonská stratégia, mali väčší podiel na kontrole tohto procesu. Európsky hospodársky a sociálny výbor víta skutočnosť, že Európska rada obnovila jeho mandát a že môže aj naďalej spolu s Výborom regiónov prispievať k hodnoteniu a podpore zavádzania tejto stratégie. Siete výmeny informácií, ktoré EHSV za týmto účelom vybudoval spoločne s hospodárskymi a sociálnymi radami a s podobnými reprezentatívnymi orgánmi v členských štátoch, takisto užitočne prispievajú k spravovaniu Únie s väčšou mierou účasti občanov.

5.3.5

Čo sa týka národnej úrovne, bolo by potrebné, aby sa vlády a parlamenty systematicky obracali na sociálnych partnerov pred jarným a jesenným zasadnutím Európskej rady, aby boli oboznámení s hlavnými smerovaniami hospodárskej politiky, so základnými líniami týkajúcimi sa zamestnanosti a zavádzania Lisabonskej stratégie. Národné správy členských štátov by sa mali výslovne opierať o uvedené konzultácie.

5.4

Európske inštitúcie by sa nemali iba cítiť zodpovedné za adekvátne konzultovanie s občanmi a ich reprezentatívnymi organizáciami pred schvaľovaním návrhov alebo smerovaní, ktoré sa ich týkajú. Takisto by mali postupovať v prípadoch pretrvávajúceho zablokovania, alebo v prípadoch stiahnutia návrhu, aby bolo možné:

5.5

Významným krokom smerom k viditeľnému a účinnému európskemu občianstvu by takisto bola silnejšia podpora koregulačných a samoregulačných prístupov, v rámci ktorých sú do vytvárania hospodárskych a sociálnych pravidiel, ktoré sa ich priamo týkajú, zapojení – a nie len v poradnej funkcii – aj sami socioprofesionálni aktéri.

5.5.1

Na to, aby bol oficiálne uznaný zmluvný charakter európskych sociálnych partnerov v rámci samostatného dialógu na medziodborovej, ako aj sektorovej úrovni, bolo potrebné čakať na Maastrichtskú zmluvu z roku 1992. Ďalších desať rokov bolo potrebných na to, aby európska medziinštitucionálna dohoda, uzavretá v roku 2003 medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, priznala plné právo samoregulačným a koregulačným prístupom aktérov občianskej spoločnosti v ďalších oblastiach a aby spresnila ich definície a spôsoby.

5.5.2

Tieto postupy sa už významne rozvinuli, pričom okrem sociálneho dialógu sa týkajú technických noriem, profesijných pravidiel, služieb, spotrebiteľov, šetrenia energiami, životného prostredia (5). Zďaleka však neboli natoľko rozvinuté, ako by si zaslúžili, hoci sa už tým či oným spôsobom týkajú všetkých európskych občanov.

5.5.3

Pri podpore lepšieho uskutočňovania európskeho občianstva v pohraničných oblastiach by bolo zvlášť účinné podporovať rozvoj kolektívnych cezhraničných rokovaní, ako o tom Komisia uvažovala vo svojom oznámení o sociálnej agende z roku 2005.

5.5.4

Rozvoj samoregulácie a koregulácie by v súčinnosti s pôsobením zákonodarcu a v prípade potreby pod jeho kontrolou, mal znamenať napredovanie v rozvoji európskej dimenzie a občianskych práv Európanov v mnohých oblastiach, ako napríklad:

5.5.5

EHSV si osvojil prístup systematického evidovania a podpory alternatívnych postupov v oblasti predpisov, ako aj urovnávania sporov, najmä prostredníctvom diskusných fór a zmodernizovanej databázy PRISM 2, ktorá je hlavným zdrojom informácií o stave samoregulácie v Európe.

5.6

Tradičné európske predpisy (smernice, nariadenia), ako aj koregulácia a samoregulácia by mali prispieť k podpore jednotného trhu a zlepšeniu jeho fungovania. Európski občania by mali mať možnosť osvojiť si jednotný trh ako prirodzený rozmer svojich podnetov a činnosti.

5.6.1

Jednotný trh, ktorý je prirodzeným rámcom súťaže a konkurencie hospodárskych aktérov, by nemal byť jednoznačne a systematicky kladený do protikladu k pojmom verejných služieb a všeobecného záujmu, ktorým treba takisto priznať ich hodnotu na európskej úrovni. Rôzne európske agentúry, ktoré boli v niektorých členských štátoch vytvorené na podporu viacerých aspektov fungovania jednotného trhu, by si mali pri výkone svojich funkcií stanoviť „skutočné európske úlohy v oblasti verejných služieb“. Tieto smerovania by mohli zohrať užitočnú úlohu v diskusii o otvorenosti verejných služieb v rámci Európy. Prispeli by k prekročeniu obmedzujúceho protikladu medzi tými, ktorí chápu verejné služby iba v národnom rámci a tými, ktorí spájajú európsku otvorenosť verejných služieb s rozvojom privatizácií.

5.6.2

Podobne aj vonkajšie hranice Únie by si zaslúžili byť spravované skôr colnou administratívou Spoločenstva s jedným vizuálnym symbolom než národnými administratívami. Prvým krokom by mohlo byť vytvorenie – v spolupráci s európskou agentúrou ochrany hraníc – zboru inšpektorov a strážcov európskych hraníc, pričom všetci colníci by prešli rovnakým školením a rozvíjali by sa vzájomné výmeny, ktoré sú dnes iba ojedinelé. Takisto by bolo potrebné zosúladenie postihov a sankcií, ktoré by išlo ruka v ruke s uznávaním a vykonávaním súdnych a administratívno-právnych rozhodnutí medzi členskými štátmi.

5.6.3

Európa by si takisto mala vytvoriť spoločný, mobilný a výkonný systém civilnej ochrany, ktorý by dokázal rýchlo a účinne pomáhať členským štátom a ich obyvateľom v prípade prírodných katastrof alebo teroristických útokov.

5.6.4

Čo sa týka informovania občanov o ich právach a možnostiach v rámci jednotného trhu, vo všetkých členských štátoch by bolo potrebné väčšmi informovať o dnes takmer neznámych centrách Solvit a ostatných kontaktných bodoch v Európe, ktoré boli vytvorené vo všetkých členských štátoch na pomoc občanom pri riešení problémov, s ktorými by sa mohli stretnúť pri obchodovaní. Vyššie uvedené európske agentúry ešte stále nie sú dostatočne známe medzi občanmi. Mohli by to vyriešiť informačné kampane.

5.6.5

Informovanie o fungovaní Európy a jednotného trhu, ako aj o právach a slobodách občanov na európskej úrovni by malo byť takisto prispôsobené očakávaniam a jazyku tých, ktorým sú určené. Často je potrebné vychádzať práve z otázok a ambícií občanov, zvlášť čo sa týka mladých ľudí, a nie paušálne poskytovať vopred pripravené odpovede. Rozvoj kontaktných a informačných bodov o Európe by takisto mal byť spojený so schopnosťou prispôsobiť sa v plnej miere jazyku, prístupu a hľadisku tých, na ktorých sa obraciame, prostredníctvom interaktívneho dialógu, ktorý umožní lepšie osvojenie si európskych informácií na základe vlastností ich prijímateľov. S týmito úlohami súvisí aj používanie internetu, ktorý by mal byť európskymi inštitúciami, ako aj združeniami občianskej spoločnosti v plnej miere využívaný na to, aby sa európske občianstvo stalo skutočne efektívnejším.

5.7

Čo sa týka zaangažovanosti európskych občanov do pomoci zo štrukturálnych fondov, je potrebné ešte veľa urobiť. Zatiaľ čo ustanovenia týkajúce sa pomoci Spoločenstva africkým, karibským a tichomorským krajinám výslovne predpisujú úzke zapojenie občianskej spoločnosti (pozri dohodu z Cotonou), nič také, paradoxne, nejestvuje v súvislosti s účasťou sociálnych partnerov a ďalších reprezentatívnych aktérov organizovanej európskej občianskej spoločnosti na kohéznej politike Únie.

5.7.1

Strategické smerovania na roky 2007–2013, ktoré predložila Komisia, sa iba neformálne zmieňujú o tejto konzultácii a zaangažovanosti, pričom nehovoria o výslovných ustanoveniach v predkladaných textoch, či už ide o smerovania, alebo o nariadenia o štrukturálnych fondoch.

5.7.2

Túto situáciu by bolo potrebné napraviť a dosiahnuť, aby uvedené texty stanovili povinnosť takéhoto zapájania a aby obsahovali ustanovenia, ktoré budú musieť priamo uplatňovať inštitúcie Spoločenstva a členské štáty.

6.1

Európski občania, ktorí od Európy očakávajú prínos k ich národnej, regionálnej a miestnej identite, príliš často zisťujú, že toto zhodnotenie je iba skromné, ak nie povrchné. Iste, európske vlády sa postupne rozhodli vykonať v tomto smere významné kroky, ktorého význam neustále narastá: európska hymna a vlajka, európsky pas, vzájomná pomoc veľvyslanectiev a konzulátov a, samozrejme, jednotná mena euro, ktorú používa už dvanásť členských štátov.

6.1.1

K týmto pokrokom sa však dospelo iba veľmi pomaly a v súčasnosti jestvujú súčasne s výraznými oneskoreniami týkajúcimi sa spoločnej identity v ostatných, často príbuzných oblastiach. Ak to chceme napraviť, je potrebné používať pojem subsidiarity nie v systematicky zostupnom význame, ale vo význame, ktorý bude prispôsobený konkrétnym prípadom a ktorý si môže žiadať zásah z európskej úrovne.

6.1.2

V tomto duchu by bolo potrebné podporovať podnety, ktoré sú výrazným nositeľom identity, napríklad: považovať za prioritu financovanie veľkých európskych projektov, investovať do ambicióznych európskych projektov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zahŕňajúcich európsku dobrovoľnú pracovnú službu mladých ľudí, presvedčiť slávne osobnosti, aby dávali najavo svoju identitu „Európanov“, investovať takisto do ambicióznych európskych projektov v oblasti kultúry a médií, zamerať sa na jednotný štatút nadácií a sponzorstva, usilovať sa o pokrok v hospodárskej a sociálnej integrácii na úrovni eurozóny. Rovnako by bolo potrebné prijať významné politické rozhodnutia, ako napríklad usporadúvať voľby do Európskeho parlamentu v jeden deň, slávnostne oslavovať Deň Európy, uplatňovať európske právo na občiansku iniciatívu. Tieto odporúčania sú podrobnejšie rozvedené ďalej.

6.2

Skromné prostriedky európskeho rozpočtu by mali ďalším dôvodom na to, aby sa väčšia časť z nich využila na financovanie skutočných európskych projektov.

6.2.1

Toto poskytovanie financií by malo pomôcť hlavne pohraničným regiónom, ktoré sú „švami Európy“ a ktoré sú väčšmi než iné regióny vo svojej súdržnosti zasiahnuté nedostatkami harmonizácie medzi členskými štátmi. Socioprofesným aktérom v týchto cezhraničných regiónoch by mala byť priznaná ústredná úloha v koncepcii a pri oživení týchto cezhraničných programov. Z rozpočtu Spoločenstva by im mal byť priznaný narastajúci podiel prostriedkov. Zvlášť by bolo vhodné zvýšiť rozpočtovú dotáciu programu EURES a preniesť jeho činnosť do publikácií, rozhlasu a regionálnych televízií.

6.2.2

Uvedené financovanie zo strany Spoločenstva, spolu s podporou účinných partnerstiev verejného a súkromného sektora, by malo takisto podporiť rozvoj transeurópskych sietí (doprava, energetika, telekomunikácie) podporujúcich výkonnejšiu a lepšie vzájomne prepojenú Európu. Súčasná tendencia je však skôr opačná, ako to ilustruje aj rozhodnutie Európskej rady z decembra 2005 znížiť o polovicu sumu, ktorú pre tieto siete pôvodne navrhla Komisia na roky 2007–2013. Toto zníženie bolo na základe neskoršej dohody s Európskym parlamentom iba málo zmiernené.

6.2.3

Takisto by bolo potrebné väčšmi rozvíjať veľké európske priemyselné a technologické projekty prostredníctvom rozpočtu Spoločenstva, alebo na základe zvláštnych príspevkov členských štátov, ktoré by sa na nich chceli zúčastniť. Úspechy v oblasti vesmírnych letov a výskumu ukazujú cestu, ktorú treba nasledovať. Tieto úspechy vo vedomí verejnosti výrazne podporujú imidž Európy a pocit spolupatričnosti a zároveň posilňujú konkurencieschopnosť. V sektore obrany a bezpečnosti treba urobiť prvé kroky v rozsiahlej oblasti priemyselnej a technologickej spolupráce a integrácie.

6.3

Takisto by bolo treba realizovať ambiciózne podnety na posilnenie európskeho občianstva prostredníctvom výučby a vzdelávania, a to aj čo sa týka Európy.

6.3.1

Jednotné vzdelávanie o základoch Európy by malo byť zabezpečené na všetkých stupňoch vzdelávania, t.j. na základných aj stredných školách a univerzitách. Treba výrazne podporiť výučbu jazykov, pričom sa treba opierať o jednotný rámec úrovní (porovnaj zovšeobecnenie iniciatívy Rady Európy, ktorá vytvára európske „portfólio“ jazykov). Otvorenosť voči Európe by mala byť zabezpečená ani tak nie v rámci hlavnej výuky, ako skôr výmenami, stážami a praktickými pobytmi. Prednostne by mali byť podporené partnerstvá a školské a univerzitné projekty a výmeny. Školy vzdelávajúce budúcich novinárov by mali takisto nemali opomínať podstatné európske informácie.

6.3.2

Mladí ľudia by mali mať možnosť zapojiť sa do atraktívnej a prínosnej európskej dobrovoľnej služby v širšom meradle, než to zatiaľ umožnili doterajšie skúsenosti, ktoré sa do dnešného dňa týkajú iba niekoľkých tisícok mladých ľudí. Táto možnosť by užitočne dopĺňala študentské výmeny v rámci programov Erasmus a Leonardo, ktoré sa stretli s veľkým úspechom a na ktorých sa zúčastnilo už niekoľko miliónov osôb.

6.3.3

Za účelom podpory pocitu stotožnenia sa občanov s Európou by sa slávne osobnosti zo sveta kultúry alebo športu mohli v propagačných kampaniach prezentovať ako skutoční „Európania“, aby tak prostredníctvom svojej osobnosti posilnili tento pocit a vyjadrenie identity.

6.4

V tomto duchu by sme takisto mali podporovať ambiciózne podnety na zhodnotenie európskej kultúry a na podporu jej šírenia v médiách.

6.4.1

Bolo by vhodné lepšie využiť európske kultúrne bohatstvo, t.j. jednak vyzdvihnúť životaschopnosť jej spoločného základu, ako aj rozmanitosť jej výrazových prostriedkov. To značí podporovať uvádzanie filmov v pôvodnom znení s titulkami, ako aj diel a relácií z iných členských štátov, čo by Európanom uľahčilo získavanie a udržiavanie znalostí cudzích jazykov.

6.4.2

Európska únia by mala podporovať vytvorenie európskej filmovej školy a podľa vzoru udeľovania Oscarov by mala takisto vytvoriť vlastné ocenenia, napríklad „Hviezdy“ či „Svetielka“ pre svojich najlepších tvorcov a umelcov.

6.4.3

Úspechu ambiciózneho európskeho kultúrneho programu s mnohorakými hospodárskymi a sociálnymi vplyvmi by v mnohom pomohla jednotná podpora nadácií a sponzorstva. Vypracovanie zaujímavého európskeho štatútu pre tieto oblasti by priamo prispelo k zintenzívneniu takejto spolupráce.

6.5

Euro by si zaslúžilo, aby sa okolo neho rozvinula osobitná reflexia. V súčasnosti to vyzerá, akoby štáty, ktoré prijali euro, z neho robili väčšmi cieľ než východisko. Občania eurozóny si oprávnene môžu klásť otázky ohľadom takéhoto postoja.

6.5.1

Čo v skutočnosti tieto štáty očakávajú na hospodárskej úrovni, aby prehĺbili svoju integráciu, zintenzívnili finančnú výmenu a dospeli k väčšiemu daňovému zosúladeniu? Prečo je Euroskupina, ktorá dnes zoskupuje dvanástich ministrov financií, ešte stále veľmi vzdialená od toho, aby vytvorila zárodok hospodárskej vlády eurozóny oproti Európskej centrálnej banke, ktorá je už federálna? Prečo sa neuvažuje o jednotnom hospodárskom a finančnom zastúpení štátov eurozóny (MMF, G7, atď.), aby sa dokázali lepšie presadiť voči doláru? Prečo štáty eurozóny ešte nezačali so vzájomnou úzkou spoluprácou týkajúcou sa svojich jednotlivých rozpočtov?

6.5.2

Prečo Euroskupina v čase, keď rastú nároky na účinnejšie a konvergentnejšie zavádzanie Lisabonskej stratégie, zahŕňa iba ministrov hospodárstva a financií a nevytvorila si obdobu medzi ministrami sociálnych vecí? Nemohla by vari Euroskupina vo svojich dvoch formáciách – hospodársko–finančnej a sociálnej, ku ktorým by sa mohli pripojiť aj ministri priemyslu, rozvinúť účinnejšie prístupy týkajúce sa hospodárskych a sociálnych reforiem, byť príkladom pri podpore výskumu a zavádzania patentu Spoločenstva a predkladať okrem národných správ aj spoločnú správu o zavádzaní Lisabonskej stratégie ?

6.5.3

S občanmi štátov eurozóny by mali prebiehať úzke konzultácie, zvlášť prostredníctvom reprezentatívnych združení a ich názory mali by byť zohľadnené pri rozhodnutiach. Takisto by mali byť nabádaní rozvíjať vlastné podnety v rámci eurozóny. Takto by sa eurozóna, najvyspelejšie hospodárske a sociálne laboratórium, stala aj laboratóriom vytvárania upevneného európskeho občianstva.

6.5.4

Samozrejme, zároveň by bolo potrebné dbať na to, aby sa nepoškodila súdržnosť Únie ako celku: štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, by mali byť takisto náležite informované o vývoji, mali by s nimi prebiehať konzultácie a v čo najväčšej miere by mali byť súčasťou tejto posilnenej spolupráce, ktorú budú v plnej miere realizovať, keď sa stanú súčasťou eurozóny.

6.6

Na čisto politickej úrovni by určité opatrenia prispeli k zreteľnému pokroku týkajúceho sa viditeľnejšieho a efektívnejšieho európskeho občianstva. Uvedieme napríklad:

6.6.1

výber spoločného dňa na konanie volieb do Európskeho parlamentu: skutočný povolebný európsky večer by dodal nový rozmer diskusiám, vystúpeniam a komentárom; politické ciele by sa ocitli v rámci skutočného európskeho kontextu namiesto ich súčasného nesprávneho alebo aj zámerného obmedzovania len na národný rozmer;

6.6.2

honosné oslavy 9. mája, dňa Európy, ktorý by sa v Európe mal stať dňom pracovného pokoja – členské štáty by ním mohli podľa vlastného rozhodnutia nahradiť niektorý iný sviatok. Oslavovať by sa malo so slávnosťami a programom, hlavne kultúrnym, zameraným na Európu;

6.6.3

zavedenie európskeho práva občianskej iniciatívy, anticipujúceho ustanovenia Zmluvy o Ústave (milión podpisov vo viacerých členských štátoch). Európska komisia by sa takto mohla už v súčasnosti pustiť do skúmania návrhu a v prípade potreby by sa mohla zaoberať iniciatívami občanov, ktoré prekročia tento prah. Takisto by sa zaviazala verejne prezentovať presné dôvody, pre ktoré by sa prípadne rozhodla nepodporiť túto iniciatívu.

7.1

Ak všetko dobre zvážime, treba povedať, že – odhliadnuc od všetkých vyhlásení a chárt – viditeľnejšie a efektívnejšie európske občianstvo nie je záležitosťou vyhlásení. Treba si ho zaslúžiť a realizovať ho. Vyvíja sa a predstavuje impulz. Upevní sa až vtedy, keď bude neustále potvrdzované. A iba prostredníctvom „horizontálnej“ dimenzie účasti na budovaní Európy toto občianstvo zabezpečí úplnú akceptáciu a pretrvanie „vertikálnej“ dimenzie tohto budovania.

7.2

Aktívne európske občianstvo dnes potrebuje nástroje, ktoré mu až dodnes veľmi chýbali, a nie iba na úrovni vyhlásení, ale skutočných činov. V súčasnosti je potrebné poskytnúť Európanom tieto nástroje, na ktoré čakajú a ktoré budú vedieť využiť. Niet pochýb, že sa im podarí dať Európe nový impulz, čo sa týka identity, dynamiky, konkurencieschopnosti a súdržnosti, ktorý jej samotné štáty sotva dokážu zabezpečiť.

7.3

Pre dohľad nad plnením týchto odporúčaní a ako príspevok k podpore skutočného pokroku v prospech európskych občanov navrhuje Európsky hospodársky a sociálny výbor vytvoriť stálu skupinu pre „Aktívne európske občianstvo“. Úlohou tejto skupiny by bolo najmä:

7.4

Na určenie smeru pri tomto postupe zorganizuje Európsky hospodársky a sociálny výbor sympózium o európskom občianstve, podľa návrhu zo svojho predchádzajúceho stanoviska o „Akčnom programe aktívneho občianstva“  (6).