This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52006AE1157
Opinion of the European Economic and Social Committee on the Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council amending Council Directive 91/477/EEC on control of the acquisition and possession of weapons COM(2006) 93 final — 2006/0031 (COD)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní KOM(2006) 93, konečné znenie 2006/0031 (COD)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní KOM(2006) 93, konečné znenie 2006/0031 (COD)
Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, p. 83–85
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
23.12.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 318/83 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní“
KOM(2006) 93, konečné znenie 2006/0031 (COD)
(2006/C 318/14)
Rada sa dňa 7. júla 2006 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.
Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola poverená prípravou prác výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 26. júla 2006. (Spravodajcom bol pán J. PEGADO LIZ).
Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 429. plenárnom zasadnutí 13. a 14. septembra 2006 (schôdza z 13. septembra) 186 hlasmi za, 7 hlasmi proti, pričom 12 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:
1. Zhrnutie návrhu Komisie
1.1 |
Zámerom tohto návrhu je podporiť aktualizáciu smernice č. 91/477/EHS z 18. júna 1991 (1), v ktorej sa po zasadnutí Európskej rady vo Fontainebleu v roku 1984 po prvýkrát uvažuje o potrebe efektívnej regulácie, ktorá by umožnila kontrolu získavania a vlastnenia strelných zbraní v rámci členských štátov a ich prenos do iného členského štátu [neoficiálny preklad] na základe kritérií stanovených v dodatkovom protokole k dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý bola Komisia oprávnená podpísať v mene Európskeho spoločenstva (2). |
1.2 |
Zámerom návrhu je teda zabezpečiť právnu uplatniteľnosť spomínaného dodatkového protokolu k medzinárodnému dohovoru, ku ktorému Komisia v mene Únie pristúpila. Inak povedané, týmto modus operandi Únia sama rieši danú problematiku prostredníctvom priamej záväznosti, čiže prekonáva prekážku dobrovoľného pristúpenia členských štátov k spomínanému protokolu alebo k akýmkoľvek odporúčaniam Spoločenstva, keďže je začlenená do hlavy V Zmluvy (3). |
1.3 |
Za hlavné ciele sú stanovené nasledujúce potreby:
|
1.4 |
Skúmaný návrh teda zavádza a posúva dopredu kompromisné mechanizmy medzi členskými štátmi, ktoré by chceli zlepšiť efektívnosť smernice z roku 1991, čím by sa mechanizmy a ciele stali koherentnejšími a ľahšie uskutočniteľnými. |
1.5 |
Konkrétne, návrh smernice:
|
2. Politický a spoločenský rámec opatrenia v súčasnom medzinárodnom kontexte
2.1 |
Nadnárodný a vysoko organizovaný zločin je realitou v moderných rizikových spoločnostiach založených na globalizácii poznatkov, komunikácie a informácií. |
2.1.1 |
Predstavuje tiež jednu z najvážnejších hrozieb integrity štátov a vo všeobecnej podobe ohrozuje aj demokratickú podstatu, ktorá ich charakterizuje. V najkrajnejšom prípade môže dokonca vytvoriť alternatívne a nelegitímne formy kontroly spoločnosti. |
2.2 |
Pri tomto druhu trestnej činnosti a následkom mnohodimenzionálnej a rôznorodej podoby tohto rizika sa vzájomne prepájajú a podporujú rôzne kriminálne prejavy. Terorizmus a vysoko organizovaný zločin sú si veľmi blízko a s nimi úzko súvisí pašovanie zbraní a munície (4). |
2.3 |
Odhady preukazujú, že vo svete sú v obehu stovky miliónov ľahkých zbraní, ktoré ročne spôsobia stovky tisícok úmrtí. Z tohto počtu obetí viac ako polovica pripadá na vnútorné konflikty v rôznych krajinách Ázie a Afriky. Tento obchod je zjavne materiálne výnosný, hoci z humánneho pohľadu značne zničujúci. |
2.4 |
Všetky členské štáty Únie by mali na túto nadnárodnú realitu reagovať adekvátnym a koherentným spôsobom. Z tohto dôvodu je nevyhnutná harmonizácia normatívnych riešení, preventívnych ako aj represívnych, ktoré by viedli k vytvoreniu integrovaných a spoločných politík. |
2.5 |
Téma tohto návrhu prepája pravidlá trhu s príslušnými otázkami bezpečnosti v rámci Spoločenstva, ktorá je pretrvávajúcou hodnotou v každej demokratickej spoločnosti a Únia v tomto prípade nie je, ani nemôže byť výnimkou. Bezpečnosť je v skutočnosti základnou podmienkou pre uplatnenie všetkých slobôd. |
2.6 |
Súčasne skúmaná problematika nie je ničím iným ako problematikou vytvorenia predpokladov pre vznik želaného európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre všetkých občanov, ktorý napĺňa tretí pilier európskej integrácie. Pašovanie zbraní ohrozuje integritu jednotlivých členských štátov, avšak je aj vážnym rizikovým faktorom v oblasti vnútorných záležitostí Únie. |
2.7 |
Spoločenstvo už pociťovalo potrebu zvnútra reagovať na túto hrozbu prostredníctvom prijatia smernice Rady č. 91/477/EHS z 18. júna 1991. Neskôr dokument o spoločnej činnosti Európskej únie zo 17. decembra 1998 (5) v jednotlivých členských štátoch podporil vytváranie opatrení určených na úpravu a prípravu lepšej kontroly zbraní a munície. Jej súčasťou sú aj rôzne výročné správy, ktoré boli medzi tým publikované (6). |
2.8 |
V poslednej dobe tejto problematike venovala veľkú pozornosť aj Organizácia spojených národov, ktorá v tejto oblasti podnietila aj prijatie určitých krokov. Na základe toho bol vytvorený osobitný výbor (7), ktorý mal za úlohu vypracovať medzinárodný dohovor proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Tento dokument bol schválený o dva roky neskôr v Palerme (8). V tomto kontexte rýchlo došlo k pochopeniu závažnosti obchodovania so strelnými zbraňami. |
2.9 |
Následne, po vyvrcholení viedenského procesu, vznikol dodatkový protokol k spomínanému dohovoru, ktorý sa týka výroby a ilegálneho obchodovania so strelnými zbraňami, ich časťami, komponentmi a muníciou. Od 1. septembra k nemu mohli pristúpiť všetky krajiny, ktoré majú záujem, avšak na úrovni členských štátov Európskej únie je jeho podpísanie a ratifikácia značne oneskorené. |
3. Všeobecné pripomienky
3.1 Právny základ
3.1.1 |
Pre začlenenie tohto protokolu do právnych predpisov Spoločenstva je čl. 95 Zmluvy o ES v súčasnosti dostatočným základom, keďže ide o opatrenie začlenené do rámca fungovania vnútorného trhu a vzťahuje sa naň postup stanovený v čl. 251. |
3.1.2 |
Forma smernice je správna, dokonca aj vzhľadom na princíp hierarchie noriem, najmä pokiaľ ide o právny akt, ktorý sa má zmeniť. |
3.1.3 |
Výbor teda podporuje iniciatívu Komisie a jej právny základ. Podľa jeho názoru sa zhoduje s cieľmi, ktoré sa snaží dosiahnuť (9). |
3.2 Obsah návrhu
3.2.1 |
Pri vypracovávaní svojho dodatkového protokolu k dohovoru Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu sa Komisia správne inšpirovala základnými princípmi. Tieto princípy sú zakotvené v samotnom protokole vzhľadom na potrebu bojovať proti výrobe a ilegálnemu obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich časťami, komponentmi a muníciou, predchádzať im a úplne ich vykoreniť, pretože predstavujú hrozbu pokojnému životu občanov a ich právu žiť v mieri. |
3.2.2 |
Výbor víta takýto záujem a plne podporuje iniciatívu Komisie. |
3.2.3 |
Výbor pripomína, že táto problematika bola viackrát predmetom hlasovania zo strany Európskeho parlamentu a viacerých písomných otázok adresovaných Komisii (10). |
3.2.4 |
Na druhej strane, Rada bola vo svojich vonkajších vzťahoch obzvlášť pozorná voči potrebe pomáhať tretím krajinám pri vypracovaní adekvátnych právnych predpisov a úprav týkajúcich sa vlastnenia, držania, používania, predaja a prenosu zbraní a munície. Je to jedna z foriem, ako zaručiť mier a bezpečnosť a prispieť k udržateľnému rozvoju (11). |
3.2.5 |
Zjavne však tiež existuje úzka súvislosť medzi touto problematikou a obavami týkajúcimi sa boja proti terorizmu (12), prania špinavých peňazí, identifikácie, držania, zmrazenia, zadržania a straty nástrojov a produktov trestných činov (13), kontroly výbušnín na civilné použitie (14) a vo všeobecnosti všetkých opatrení v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu. |
3.2.6 |
V tomto zmysle, výbor nielen že prijíma so zvláštnym potešením, ale aj víta iniciatívu Komisie, ktorá, ako očakáva, uľahčí jej prijatie v Európskom parlamente a Rade. |
4. Konkrétne pripomienky
4.1 |
Článok 1 predkladaného návrhu upravuje nasledujúce články smernice 91/477/EHS:
|
4.1.1 |
Ktorákoľvek z navrhnutých zmien má podporu výboru, ak bude adekvátne začlenená do ustanovení protokolu, ku ktorému sa vzťahuje. |
4.2 |
Článok 2 stanovuje režim záväznosti pre členské štáty, ktorý vyplýva zo schválenia navrhovanej smernice, pričom lehota na transpozíciu ostáva otvorená aj napriek jej okamžitému vstupu do platnosti (pozri čl. 3). |
4.2.1 |
Z tohto pohľadu sa nepovažuje za potrebné stanoviť príliš dlhú lehotu pre transpozíciu smernice, keď už bola schválená. V skutočnosti sa dopad tejto smernice u cieľovej skupiny prejaví hlavne na úrovni legislatívneho procesu, najmä trestného, alebo na tom, ako sa ekonomickí operátori prispôsobia novým pravidlám, tak v prístupe k ozbrojenej činnosti, ako aj pri zostavovaní registrov obchodných tokov. Na tento účel je lehota 12 až 18 mesiacov dostatočná. |
4.3 |
Pokiaľ ide o typifikáciu ilegálnej činnosti v súčasnosti, porovnávacie právo v členských štátoch (15) môže byť výnimočné nápomocné pri totus comunitatae, pretože umožní, aby bol trestný rámec konkrétne prediskutovaný pred zasadnutím Európskej rady. |
4.4 |
Prípadne by sa mohlo pouvažovať aj o potrebe upresniť, že termín „ilegálny obchod“ uvádzaný v návrhu by sa mal brať do úvahy v kontexte boja proti nadnárodnému organizovanému zločinu prostredníctvom obmedzeného uplatnenia trestných sankcií v situáciách, ktoré sa výlučne vzťahujú k špecifickému predmetu spomínaného protokolu Spojených národov. |
4.5 |
Pokiaľ ide o ustanovenie vyplývajúce z bodu 3, písm. c) prílohy I smernice týkajúce sa definície starožitných zbraní alebo replík starožitných zbraní, EHSV nalieha na Komisiu, aby pristúpila ku koordinácii na úrovni Spoločenstva. |
4.6 |
Poznámka na záver, bolo by možno vhodné stanoviť pravidlá pre používanie zbraní pre poľovačky, pri športových a zberateľských aktivitách, keďže primárne záujmy bezpečnosti by sa mali dodržiavať aj v týchto oblastiach, vzhľadom na problematiku, či lepšie povedané vzhľadom na smrtiace účinky daných predmetov. V skutočnosti, štandardizácia vzťahujúca sa na vlastnenie zbraní sa v konečnom dôsledku redukuje na otázku čisto voliteľnú a môžu ju ovplyvniť odchýlky a zneužívanie, ktorým je potrebné predchádzať v maximálnej možnej miere. V tomto kontexte sa odporúča, v zmysle predkladaného návrhu, uložiť jednotlivým štátom povinnosť deklarovať, udeľovať licenciu alebo iným administratívnym postupom povoliť používanie a nosenie zbrane, a to za účasti vnútorných bezpečnostných orgánov, ktoré majú právomoc vykonávať inšpekciu a kontrolu. |
V Bruseli 13. septembra 2006
Predsedníčka
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Anne-Marie SIGMUND
(1) Smernica Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51). EHSV prostredníctvom svojej vtedajšej odbornej sekcie pre rodinné záležitosti, vzdelávanie a kultúru predložil stanovisko 17.12.1987 (Ú. v. ES C 35 z 8.2.1988, s. 5), spravodajcom bol pán Van Dam. V tomto stanovisku vyjadril kritiku voči príliš prísnym schváleným opatreniam pre kontrolu prenosu zbraní z jedného členského štátu do druhého.
(2) Rozhodnutie Rady zo 16. októbra 2001 (Ú. v. ES L 280, 24.10.2001).
(3) Čiže spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
(4) Otázka vystopovateľnosti munície, ktorá nespadá do špecifickej oblasti pôsobnosti návrhu Komisie, bola už čiastočne spracovaná, a to v súvislosti s uvádzaním výbušnín na trh a ich kontrolou pre civilné použitie v smernici 93/15/EHS z 5. apríla 1993 (Ú. v. ES L 121, 15.5.1993, s.20, stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 313, 30.11.1992, s.13), pozmenenej nariadením (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. ES L 284, 31.10.2003, s.1, stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 241, 7.10.2002, s. 128) a smernicou 2004/57/ES z 23. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s.73), ako aj v uznesení Komisie 2004/388/ES z 15. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 120, 24.4.2004, s.43) a v programe, ktorý sa nachádza v oznámení Komisie z 15. júla 2005 o opatreniach na zlepšenie bezpečnosti v oblasti výbušnín, rozbušiek a strelných zbraní.
(5) Začlenená do rámca programu EÚ o ilegálnom obchode s konvenčnými zbraňami z júna 1997.
(6) Pozri Ú. v. roky 2001 až 2003, ES C 216, 1.8.2001, s.1, ES C 330, 31.12.2002, s. 1 a EÚ C 312, 22.12.2003, s. 1.
(7) Prostredníctvom uznesenia č. 53/111 z 9. decembra 1998 valného zhromaždenia OSN.
(8) Uznesenie č. 55/25, 15. novembra 2000.
(9) Avšak, bolo by vhodné hĺbkovo sa zamyslieť nad rámcom, v ktorom sa Komisia považuje za oprávnenú upravovať problematiku trestnej povahy v pozmeňovacom návrhu k čl. 16 smernice č. 91/477/EHS.
(10) Okrem iného písomné otázky P-4193/97, členky EP Marie Berger (Ú. v. ES C/223/70, 17.7.98), E- 1135/01, člena EP Christophera Huhne (Ú. v. ES C 350 E/78, 11.12.2001) a E-1359/02 člena EP Gerharda Schmida (Ú. v. ES C 229 E/209, 26.9.2002).
(11) Cf. Rozhodnutie Rady z 15. novembra 1999 (Ú. v. ES L 294, 16.11.1999, s. 5).
(12) Rámcové rozhodnutie týkajúce sa boja proti terorizmu (Dok. KOM(2001) 521, konečné znenie z 19.9.2001) a stanovisko EHSV 1171/2006.
(13) Rámcové rozhodnutie z 6. júla 2001, Ú. v. ES L 182, 5.7.2001.
(14) Smernica 93/15/EHS z 5. apríla 1993, Ú. v. ES L 121, 15.5.1993, upravená nariadením ES 1882/2003 z 29.9.2003, Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003.
(15) Napríklad v Portugalsku, nedávny zákon č. 5/2006 z 23. februára, už obsahuje všetky teraz navrhované opatrenia.