23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/26

—

priame a doplňujúce opatrenia na vytvorenie vnútorného trhu so službami pre podniky a najmä na odstránenie prekážok bezproblémového fungovania tohto odvetvia (prekážky obmedzujúce integráciu trhu, mobilitu práce a hospodársky rast),

—

bezodkladné uznanie služieb pre podniky ako neoddeliteľnej súčasti priemyselnej politiky. Európska komisia by to mala zobrať na vedomie a prijať opatrenia na rozšírenie rámca európskej priemyselnej politiky prostredníctvom zahrnutia služieb pre podniky,

—

vytvorenie európskeho centra na monitorovanie služieb pre podniky s cieľom zbierať informácie, podporovať výskum, stimulovať diskusiu a monitorovať realizáciu politických odporúčaní,

—

posilnenie sociálneho dialógu na monitorovanie a vyhodnotenie zmien pracovných podmienok a pracovných príležitostí vyplývajúcich zo štrukturálnych zmien, ktoré sú tiež východiskom novej oblasti ekonomiky – služieb pre podniky.

—

podpora služieb pre podniky ako prostriedku na zlepšovanie výkonnosti a produktivity a na dosiahnutie konkurenčných výhod oproti krajinám s nízkymi mzdami a iným krajinám na globálnom trhu,

—

podpora rozsiahlejšieho a efektívnejšieho využívania služieb pre podniky malými a strednými podnikmi,

—

podpora zamestnanosti a rozvojom pracovných podmienok v službách pre podniky ako prostriedku na zlepšenie produktivity, kvality služieb a životných podmienok,

—

cielené školiace a rekvalifikačné programy na posilnenie adaptability a zlepšenie možnosti zamestnania pracovníkov postihnutých štrukturálnymi zmenami.

—

Programy zamerané na výskum a vývoj financované z verejných zdrojov a realizované na národnej a európskej úrovni, by mali venovať osobitnú pozornosť opatreniam a projektom zameraným na zvýšenie výroby a využívanie inovatívnych služieb pre podniky.

—

Je potrebné venovať pozornosť špecifickým projektom v oblasti služieb vo výrobe intenzívne využívajúcich vedomosti, čo povedie k inováciám a perspektíve vysokej produktivity a rastu (napr. informačné a komunikačné technológie a služby v oblasti výskumu a vývoja).

—

Služby pre podniky sú v znalostnej ekonomike zdrojom inovácií. Je potrebné podporovať výskum s cieľom ďalej rozvíjať „vedu o službách“, predovšetkým metodologické know-how, ktoré sa má realizovať v hospodárskych procesoch.

—

Je potrebné posilniť aj práva duševného vlastníctva a iné ochranné mechanizmy prostredníctvom prijatia legislatívy v oblasti patentových konaní a motivovať tak firmy, aby viac investovali do výskumu, vývoja a inovácií.

—

Je potrebné uznať úlohu informačných a komunikačných technológií a podporiť ju cieľmi, ako napr. zabezpečenie dodávok služieb, predovšetkým pre MSP prostredníctvom vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia na internet v celej Európe, a zároveň sa snažiť riešiť problémy bezpečnosti a ochrany súkromia súvisiace s digitálnymi sieťami pri elektronickej komunikácii. Iniciatíva Európskej komisie nazvaná „i2010“ zohráva v tejto súvislosti dôležitú úlohu.

—

Vývoj služieb (service engineering) je novou disciplínou, ktorú možno využiť ako základ na zlepšenie výslednej kvality služieb pre podniky pomocou zlepšeného systematického plánovania. Tento inovatívny postup by sa mal ďalej rozvíjať ako samostatný výskumný a študijný odbor na univerzitách, ekonomických školách a v iných vzdelávacích inštitúciách.

—

Normy môžu zohrávať užitočnú úlohu pre vyššiu kvalitu služieb a lepšiu integráciu trhov EÚ. Na tento účel je potrebné stimulovať podporu dobrovoľnej tvorby noriem v oblasti služieb vo všeobecnosti, najmä však v oblasti služieb pre podniky.

—

Hľadať riešenia na posilnenie ľudského kapitálu v EÚ a na zvrátenie procesu rastúceho úniku mozgov z výskumných aktivít EÚ.

—

Zavedenie nových stimulov pre súkromný sektor, aby zvýšil svoj podiel na aktivitách v oblasti výskumu a vývoja v súlade s Lisabonskou stratégiou.

—

Zlepšiť údaje a informácie o službách pre podniky a o službách, ktoré poskytujú priemyselné podniky.

—

Zlepšiť transparentnosť trhov dodávateľov služieb pre podniky.

—

Poskytnutie väčšieho objemu zdrojov na skvalitnenie rôznych vzdelávacích aktivít, elektronického vzdelávania (e-learning) a jazykových znalostí s cieľom podporiť rozvoj cezhraničných služieb pre podniky.

1.1

Toto stanovisko skúma dopady služieb pre podniky na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a produktivitu európskych výrobných odvetví a ako možno túto oblasť ďalej rozvíjať v súlade s Lisabonskou stratégiou. Pozornosť sa venuje aj rozvíjaniu novej disciplíny – vývoju služieb a dôsledkom externalizácie/nákupu služieb pre podniky.

1.2

Existujú obavy týkajúce sa perspektívy európskeho hospodárstva a toho, ako sa vysporiada s realitou silnej konkurencie zo strany ekonomík s nízkymi mzdami. Vo výrobnej sfére i v službách prišlo v Európe k zániku veľkého množstva pracovných miest v prospech iných krajín s komparatívnou výhodou v oblasti nákladov a zručností (napr. Čína vo výrobnej oblasti a India v oblasti služieb pre podniky). Napriek tomuto vývoju zohráva výroba naďalej kľúčovú úlohu v ekonomike Európy. Podľa najnovších dostupných štatistík za rok 2004 vedie EÚ ako najväčší vývozca obchodného tovaru a služieb s hodnotou vyše 1 200 miliárd USD (1).

1.3

Vychádza sa zároveň z predpokladu, že výrobný priemysel zostal hlavným zdrojom technologických zmien a inovácií v EÚ, ale treba zároveň konštatovať, že za uplynulé desaťročie neuspel pri rozširovaní svojich aktivít v oblasti špičkových technológií a odvetviach s vyššou pridanou hodnotou. Rast súvisiaci so službami pre podniky, predovšetkým prostredníctvom využívania služieb intenzívne využívajúcich vedomosti, je dodatočným kanálom na rozvoj nových technológií, nových pracovných príležitostí a získanie nových konkurenčných výhod. Služby pre podniky poskytujú zároveň zdroj netechnologických inovácií (napr. organizačných), čo zlepšuje nehmotný majetok firiem a know-how pracovníkov.

1.4

Pozoruhodný posun v spotrebe smerom k službám vo vysoko rozvinutých ekonomikách nenaznačuje trend smerujúci k deindustrializácii, ako sa to niekedy predpokladá. Tieto trendy možno vnímať ako štatistický odraz prehĺbenia deľby práce v rámci rozvinutých ekonomík a rozkladu predtým celistvých vertikálne usporiadaných reťazcov tvorby hodnôt. Špecializovaní poskytovatelia služieb teraz ponúkajú také služby, ktoré si predtým výrobné podniky zabezpečovali vlastnými silami. Vznikli nové podniky v oblasti služieb a tie podporujú úsilie európskeho priemyslu zvýšiť efektivitu a absorbovať nové technológie, čo povedie k vytvoreniu nových produktov s vyššou pridanou hodnotou.

1.5

Súčasný výskum naznačuje, že typ ekonomiky, ktorý sa teraz rozvíja, predstavuje model, v ktorom sú služby a výroba už svojou podstatou integrované a navzájom sa dopĺňajú. Dopyt po službách existuje v prostredí so silným priemyslom a rozvíja sa ako jeho dôsledok. Tieto dve zložky nepredstavujú navzájom sa vylučujúce alternatívy (2).

1.6

Toto stanovisko nepresadzuje osobitnú podporu služieb na úkor priemyslu, ale zdôrazňuje vzájomné prepojenie medzi výrobou a sférou služieb (3) a pozitívny potenciál na zlepšenie a expanziu služieb pre podniky. EHSV zdôrazňuje pozitívny prínos služieb pre podniky k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti európskeho výrobného priemyslu. Odvetvie služieb pre podniky zároveň zlepšuje svoju vlastnú produktivitu prostredníctvom inovácií, vrátane rýchleho zavádzania nových technológií tým, že priťahuje vysokokvalifikovaných pracovníkov a zlepšuje pracovné podmienky (4).

1.7

Externalizácia/nákup služieb od špecializovaných poskytovateľov služieb, ktorí sú schopní využiť racionalizačné účinky a neustály proces inovácií, má pozitívny účinok na náklady a produktivitu. Napriek tomu sa zdá, že MSP nevyužívajú inovatívne a znalostné služby v dostatočnom rozsahu. Je tiež potrebné podporiť schopnosť pracovníkov prechádzať z výrobnej sféry do sféry služieb pre podniky, a to prostredníctvom príslušných vzdelávacích programov.

1.8

V súčasnosti poskytujú väčšinu služieb určených pre podniky domáci dodávatelia. Neexistuje však záruka, že tak bude aj v budúcnosti. Mnohé služby pre podniky možno dodávať zo zahraničia na širšej európskej úrovni, vrátane nových členských štátov a kandidátskych krajín, alebo dokonca aj v globálnom meradle, podľa nákladov a príležitostí (tzv. „near-shoring“ a „offshore outsourcing“). Najaktuálnejšie údaje dokazujú, že EÚ 25 mala v roku 2004 pri službách kladnú obchodnú bilanciu vo výške 42,8 miliardy EUR (nárast o 5,8 mld. EUR v porovnaní s rokom 2003 (5).).

1.9

Je potrebné neustále a dôkladne analyzovať podnikové štruktúry a procesy s cieľom identifikovať tie funkcie, ktoré možno nakúpiť u špecializovaných dodávateľov služieb pre podniky alebo sietí podnikov (spoločné služby), ktorí dokážu takéto funkcie vykonávať efektívnejšie tým, že fungujú v širšom meradle a koncentrujú svoje odborné zameranie. Hoci táto skutočnosť by mohla ovplyvniť zamestnanosť vo výrobných odvetviach, niekedy môže napomôcť aj pri kompenzácii prípadných negatívnych dôsledkov procesu tzv. „offshore outsourcing“, zachovať výrobné odvetvia v Európe a zvýšiť dopyt po zamestnancoch v oblasti služieb pre podniky. Posilnenie kvalifikovaných pracovných miest s charakterom služieb v podnikoch poskytuje novú konkurenčnú výhodu.

2.1

Všetky odvetvia európskeho hospodárstva pociťujú dôsledky globalizácie a potrebu zmeny, aby sa dokázali prispôsobiť novým podmienkam. Priemyselná politika môže v tejto súvislosti zohrávať pozitívnu úlohu. Európska komisia konštatovala vo svojom oznámení Podpora štrukturálnych zmien: priemyselná politika pre rozšírenú Európu  (6), že jej cieľom je vyvinúť primeranú priemyselnú politiku, ktorá by reagovala na zmeny v priemysle:

2.2

Európska komisia zverejnila prednedávnom oznámenie na tému Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ – smerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike  (7). V tomto rámci pre priemyselnú politiku Komisia identifikovala sedem hlavných medziodvetvových iniciatív:

Veľkým nedostatkom tohto oznámenia je ignorovanie služieb vo všeobecnosti, osobitne však služieb pre podniky. EHSV zastáva názor, že služby pre podniky tvoria neoddeliteľnú časť priemyselnej politiky a vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila záber budúcej priemyselnej politiky a integrovala do nej aj služby pre podniky. Efektívna priemyselná politika bude musieť zohľadniť aj sociálne implikácie a otázky zamestnanosti súvisiace s priemyselnými zmenami. To znamená väčší dôraz na celoživotné vzdelávanie a podporu väčšej mobility pracovníkov.

2.3

Európa si musí vo väčšej miere a intenzívnejšie osvojiť informačné a komunikačné technológie (IKT). Intenzifikácia IKT a ich integrácia do priemyslu je rovnako dôležitá, ako aj ich integrácia do služieb pre podniky. Čo sa týka informačných technológií (IT), zaostáva Európa za hlavnými konkurentmi. Výdavky na IT v roku 2004 na osobu predstavovali v západnej Európe 732 EUR, v USA to bolo 1 161 EUR a v Japonsku 1 012 EUR. Výdavky na IT vyjadrené v percentách HDP predstavovali v západnej Európe 3,08 %, v USA to bolo 4,55 % a v Japonsku 3,59 % (8). Odborná pracovná skupina pre IKT, ktorú vytvorila Európska komisia, zohráva v tejto súvislosti dôležitú úlohu.

2.4

Deficit európskych výrobcov v oblasti produktivity sa často pripisuje nedostatočnému nasadeniu technológií a nedostatočnému využívaniu potenciálu IKT, predovšetkým zo strany MSP. Zdá sa, že tento problém nie je spôsobený nákladmi na hardvér, ale nedostatkom znalostí MSP v oblasti IKT, čo zhoršuje schopnosť MSP zareagovať na rýchle zmeny a rastúcu komplexnosť IKT. Existuje teda „digitálna priepasť“, ktorá oddeľuje malé a stredné podniky a ktorej dôsledkom je nedostatočné využitie plného potenciálu IKT a modelov elektronického obchodovania (9). Úloha služieb pre podniky je dôležitá pri zvyšovaní efektivity IKT a tým aj dosiahnutí trvalého rastu produktivity.

2.5

Jednotný trh služieb vo všeobecnosti a služieb pre podniky osobitne nie je ešte vytvorený a existuje množstvo prekážok, ktoré bránia efektivite, konkurencieschopnosti a vytvoreniu nových pracovných príležitostí. Množstvo prekážok identifikovala správa „Stav jednotného trhu služieb“ (10), ale implementáciou Lisabonskej stratégie sa dosiahol určitý pokrok. Okrem aspektu regulácie trhov vzhľadom na služby pre podniky sú potrebné doplňujúce opatrenia, ako napr. tie, ktoré sú uvedené v tomto dokumente, aby sa zabezpečila potrebná konkurencieschopnosť EÚ na globálnom trhu ako aj spoločenský a hospodársky pokrok.

3.2

Služby pre podniky sú skupinou veľmi rôznorodých aktivít siahajúcich od odborných služieb (inžinierske služby, účtovníctvo, právne služby), až po služby s vysokou pridanou hodnotou (napr. služby v oblasti IKT, konzultácie týkajúce sa riadenia), personálne služby (výber personálu, externalizácia, dočasné práce) a služby umožňujúce činnosť podniku či už s nízkou pridanou hodnotou (napr. upratovanie, bezpečnosť, stravovanie) alebo s rastúcou pridanou hodnotou (správa energie, zásobovanie a úprava vôd a ďalších kvapalín, spracovanie vzduchu a odpadu). V týchto skupinách aktivít si zaslúžia osobitnú pozornosť pracovné a sociálne podmienky.

Tabuľka 1.   Hlavné služby potrebné na fungovanie podnikov (funkčný prístup) (12)

3.4

V súčasnosti stále viac výrobných podnikov podniká aj v oblasti služieb. Podniky neponúkajú len zákaznícky servis, ale v čoraz väčšej miere objavujú pridanú hodnotu vo forme predaja odborných znalostí, ktoré nadobudli v oblasti výroby, dizajnu alebo inovácie procesov iným podnikom, a rozšírili si tak predmet podnikania. Vytvára sa tak nový model hybridného podniku, ktorý vyvíja výrobné aktivity a zároveň ponúka služby. Zákazníci stále vo väčšej miere hľadajú celkové riešenia, nielen jednoduché produkty, a často je to práve schopnosť poskytnúť dodatočné služby, ktorá zabezpečí výrobnému podniku konkurenčnú výhodu.

3.5

Nedostatok štatistických údajov o službách pre podniky  (14). Existuje nedostatok štatistických informácií o dopyte po službách. Vzájomné vzťahy medzi rôznymi odvetviami nie sú dostatočne zdokumentované. Informácie o aktivitách sféry služieb a jej prínose do národných hospodárstiev jednotlivých členských štátov by sa zrejme mali zlepšiť na základe revízie klasifikačného systému NACE, ktorá sa má uskutočniť v roku 2007. Revidovaná klasifikácia poskytne lepší pohľad na štruktúru a vývoj odvetvia služieb (15). Chýbajú aj informácie o rozsahu, v akom priemyselné podniky poskytujú rôzne služby.

3.6

Informácie a analýzy týkajúce sa služieb podnikom sú len čiastkové a zriedkavé. EHSV zastáva názor, že je potrebné vytvoriť európske centrum monitorovania služieb pre podniky s cieľom zozbierať informácie, podporiť výskum, stimulovať diskusiu a monitorovať realizáciu politických odporúčaní. Monitorovacie centrum alebo podobné opatrenie by viedlo k lepšiemu porozumeniu rýchleho vývoja odvetvia a poslúžilo by ako fórum pre tvorcov politík a zainteresované strany.

3.7

Štandardizácia služieb Ďalšie urýchlenie dobrovoľného vytvárania noriem služieb na základe potrieb trhu a jasných požiadaviek zahŕňa stanovenie základných bezpečnostných, kvalitatívnych a realizačných noriem ako aj podporu hospodárskej súťaže a inovácie pri poskytovaní služieb. Na túto výzvu musia zareagovať CEN, ISO a národné orgány pre normalizáciu. Vývoj dobrovoľných noriem vo sfére služieb by isto stimuloval cezhraničné obchodovanie so službami a pomohol by posilniť vnútorný trh so službami.

4.1

Služby pre podniky majú pre MSP veľký význam, aby si uvedomili svoj potenciálny prínos pre inovácie a rast. Existuje množstvo dôkazov toho, že najdynamickejšie MSP vo veľkej miere využívajú služby pre podniky. Vzhľadom na tlak internacionalizácie je potrebné podporiť väčšie využívanie týchto služieb väčším počtom MSP.

4.2

Na schopnosť krajiny produkovať nové myšlienky a dlhodobo na trhu umiestňovať inovatívne technológie má vplyv viacero faktorov (17):

4.3

V EÚ sa 85 % výskumu sústreďuje na výrobné odvetvia (v USA je to 66 %), no neexistujú spoľahlivé údaje uvádzajúce podiel výskumu a vývoja v rámci sféry služieb. Z celého výskumu a vývoja, ktorý realizujú výrobné odvetvia, sa 87,5 % sústreďuje do ôsmych špecifických oblastí (chemikálie, strojárstvo, kancelárska technika, elektrotechnika, polovodiče, výroba nástrojov, motorové vozidlá a letecký priemysel, resp. vesmírne lety).

4.4

Čo sa týka absolútnych výdavkov, nebola EÚ schopná eliminovať zaostávanie za USA, naopak: jej zaostávanie sa počas posledného desaťročia ešte prehĺbilo.

4.5

Väčšie zameranie na financovanie výskumu a vývoja na špičkové technológie a služby intenzívne využívajúce znalosti (veľké rozpätie zisku) má rozhodujúci význam pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. „Cieľ 3 %“ (18) by sa dal dosiahnuť ľahšie, ak by vlády zvýšili svoje finančné záväzky a ak by bol súkromný sektor motivovaný viac investovať do tejto oblasti, vrátane služieb pre podniky.

4.6

Európsky technologický inštitút, ako ho navrhla Európska komisia v jednom z nedávnych oznámení (19), je užitočný, no technológie musia byť sprevádzane efektívnymi obchodnými a organizačnými stratégiami.

4.7

Účinky inovatívnych funkcií služieb pre podniky sú uvedené v tabuľke:

Tabuľka 2.   Inovatívne funkcie služieb pre podniky (20)

4.8

Niektoré z najinovatívnejších európskych spoločností možno nájsť v oblasti služieb pre podniky, no celková úroveň výskumu a vývoja v oblasti služieb je príliš nízka a nedostatočne štruktúrovaná. Nové modely služieb a obchodovania vznikajú často z nákladných a časovo náročných pokusov a neúspechov jednotlivých podnikov. Je potrebné, aby EÚ podporovala výskum vo vybraných oblastiach s cieľom zmodernizovať know-how podnikov v rozhodujúcich globálnych špičkových technológiách.

4.9

Je dôležité nájsť spôsoby, ako zlepšiť prístup MSP k výsledkom výskumu a podporiť ich pri krátkodobom vývoji produktov.

4.10

Ak majú podniky investovať viac do inovácií a výskumu a vývoja, musí Európska komisia zabezpečiť primeranú ochranu práv duševného vlastníctva a je tiež potrebné prijať opatrenia na realizáciu predloženého návrhu na patentovanie vynálezov zabudovaných do počítačov.

4.11

Nevyhnutné sú lepšie právne predpisy a úpravy.

5.1

Je potrebné radikálne prepracovať systém nadobúdania vedomostí v EÚ. To zahŕňa:

6.1

Inovácie v oblasti služieb sú najmä v Nemecku od polovice deväťdesiatych rokov predmetom intenzívnych diskusií. Vývoj služieb vygeneroval väčšinu dynamiky pre teoretickú i praktickú prácu v tejto oblasti. Vyvinul sa tak do technickej disciplíny, ktorý sa zaoberá systematickým vývojom a tvorbou služieb pomocou využívania vhodných modelov, metód a nástrojov. Hoci vývoj služieb zahŕňa aj aspekty riadenia služieb, hlavným zameraním je predsa vývoj nových produktov v oblasti služieb. Vývoj služieb sa súčasne zaoberá rozvíjaním vývojových systémov, t. j. otázkami všeobecného manažmentu výskumu a vývoja a inovácií, súvisiaceho so službami.

6.2

Základný výskum zameraný na vývoj nových modelov, metód a nástrojov podnikania poskytne tejto oblasti vývoja služieb významný impulz. Komplexný prístup k spoločnému technickému plánovaniu tovarov, programového vybavenia a služieb sa stane bežným javom. Čoraz väčšia harmonizácia noriem v oblasti služieb napokon podporí špecifikáciu a efektívny vývoj nových služieb (21).

6.3

Vývoj služieb je jednou z mála oblastí vo sfére služieb, ktoré podstatne spoluvytváral európsky výskum. Užšia integrácia do medzinárodných sietí a systematický vývoj nezávislého vedeckého spoločenstva v oblasti vývoja služieb sú nevyhnutné pre zachovanie vedúcej úlohy v tejto oblasti aj do budúcnosti (22).

7.1

Trend smerujúci k nárastu poskytovania služieb cez internet. Existuje čoraz väčší záujem o rast a účinky obstarávania služieb v oblasti IKT a podnikových procesov v medzinárodnom meradle prostredníctvom samotných IKT. Uplatňovaním IKT a trendom smerujúcim k intenzívnejšiemu využívaniu internetu pri poskytovaní služieb prichádza k zmene orientácie služieb pre podniky a podnikateľov. Dôraz sa kladie na dodávky v elektronickej forme v oblastiach ako napr. softvérové služby, služby v oblasti výskumu a vývoja a technického testovania, poradenské služby a ďalšie vzdelávanie zamestnancov a sprostredkovanie pracovných síl. Tieto činnosti riadi prevažne trh, a to na základe:

7.2

Identifikácia potenciálnych výhod offshoringu pre hospodárstvo EÚ. Nové globálne výzvy sa zostrujú tým, že externalizované služby (nákup služieb) možno v čoraz väčšej miere zabezpečovať takpovediac z ktoréhokoľvek miesta na svete. Európa by preto mala byť pripravená poskytovať a exportovať vysokokvalitné služby do celého sveta. Dodávky v digitálnej forme a podpora elektronického podnikania, ktorá s tým súvisí, budú narastať. Medzinárodný offshoring služieb súvisiacich s podnikaním sa v súčasnosti zameriava na podporné funkcie (napr. služby IT, finančné a účtovné služby, volacie centrá). V oblasti služieb s vyššou pridanou hodnotou, ako napr. IT, výskum a analýzy, EÚ zachováva svoje pozície. No technologický rozvoj, dostupnosť zručností a s nimi súvisiacich nákladov na globálnom trhu ovplyvnia v čoraz väčšej miere budúce rozhodnutia európskych spoločností. Európsky trh práce stojí pred výzvou poskytovať viac vysokokvalifikovaných pracovných príležitostí a zabrániť nezamestnanosti (23).

7.3

Prekážky všeobecného digitálneho poskytovania služieb. Existujú prekážky brániace rozvoju digitálnych dodávok, ktoré treba dôkladne preskúmať a nájsť riešenia, aby európske firmy v oblasti služieb pre podniky a podnikateľov mohli postupovať ofenzívnejšie a expandovať aj za hranice EÚ. Medzi tieto prekážky patria chýbajúce normy a chýbajúca interoperabilita, dôvera a bezpečnosť pri elektronickom obchodovaní, nedostatok investícií do pevnej i mobilnej širokopásmovej infraštruktúry a tiež príliš nízke využívanie IKT zo strany MSP.

8.1

Zamestnanosť v oblasti služieb pre podniky za posledné desaťročia významne narástla. Ročná miera rastu v období od r. 1979 do r. 2002 predstavovala okolo 4,5 %, čo bolo výrazne nad mierou rastu v iných odvetviach hospodárstva. Podiel zamestnanosti v oblasti služieb podnikom na celkovej zamestnanosti predstavoval v roku 2003 9 % v EÚ 15 a 8,6 % v EÚ 25. Odvetvie služieb vo všeobecnosti a služby pre podniky osobitne bude zohrávať kľúčovú úlohu pri poskytovaní nových pracovných príležitostí v budúcnosti a kompenzovať klesajúcu zamestnanosť vo výrobných odvetviach.

8.2

Tabuľka 3 uvedená nižšie ukazuje nárast zamestnanosti v službách pre podniky do roku 2002 v porovnaní s celým hospodárstvom.

Tabuľka 3:   Ročná miera rastu zamestnanosti v oblasti služieb podnikom, 1979 – 2002 (24)

8.3

Dynamický nárast zamestnanosti v oblasti služieb vo všeobecnosti, predovšetkým však služieb náročných na vedomosti a určených pre podniky, je charakteristickým znakom moderných ekonomík. Hoci úroveň zamestnanosti v službách pre podniky, ako aj miery rastu sú v jednotlivých európskych krajinách rôzne, možno konštatovať, že neexistuje chudobná krajina s rozvinutým odvetvím služieb pre podniky a neexistuje ani bohatá krajina, v ktorej by bolo málo pracovných miest v oblasti služieb pre podniky (25).

8.4

Možno očakávať, že rast zamestnanosti v oblasti služieb, predovšetkým však v službách intenzívne využívajúcich vedomosti, bude pokračovať, hoci aj nižším tempom. Napriek tomu bude tento nárast – podľa tabuľky 4 – výraznejší než rast v iných odvetviach hospodárstva. Očakáva sa, že miery rastu budú podstatne vyššie v nových členských štátov, kde sa rozvoj služieb začína na výrazne nižších absolútnych úrovniach.

Tabuľka 4.   Trendy zamestnanosti v odvetviach západnej Európy

Pozn.: Západná Európa je definovaná ako EÚ 15 + Nórsko + Švajčiarsko.

Zdroj: Tlačová správa Cambridge Econometrics: What has happened to the Lisbon agenda? [Čo sa stalo s lisabonským programom?], november 2005.

8.5

Osobitným znakom zamestnanosti v oblasti služieb pre podniky je vysoká úroveň dosiahnutého vzdelania. Ako preukázal prieskum pracovných síl v EÚ, podiel „vysokokvalifikovaných“ pracovných miest na celkovej zamestnanosti stúpol z 38 % v r. 1998 na 41 % v r. 2003. Podiel nízkokvalifikovanej práce poklesol v tom istom období z 25 % na 17 %. Skutočnosť, že väčšina pracovných miest v oblasti služieb pre podniky si vyžaduje vysokú alebo „strednú“ kvalifikáciu predstavuje tiež výzvu pre vzdelávacie systémy v Európe (a predovšetkým v oblasti politiky celoživotného vzdelávania), pretože štrukturálne zmeny európskych odvetví si budú vyžadovať, aby sa viac ľudí prešlo z iných sfér zamestnanosti do služieb pre podniky. Prísne uplatňovanie lisabonského programu 2010 pre vzdelávanie bude mať v tejto súvislosti rozhodujúci význam. Tabuľka 5 ukazuje dôležitosť dosiahnutej úrovne vzdelania v rôznych odvetviach.

Tabuľka 5.   Úroveň dosiahnutého vzdelania vo významných hospodárskych odvetviach a v oblasti služieb podnikom, EÚ 15, 2003 (26)