23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/12

1.1

Európska rada sa na svojom summite v marci 2006 rozhodla v otázke obnovenia Lisabonskej stratégie klásť dôraz jednak na hospodársky rast a zamestnanosť, a vzhľadom na novú výzvu globalizácie aj na nový integrovaný prístup pri tvorbe politiky.

1.2

EÚ sa musí usilovať zabezpečiť pre svojich občanov inovatívny, konkurencieschopný a trvalo udržateľný rozvoja vytváraním a podporou nových podnikov, nových profilov povolaní a väčšieho počtu pracovných miest, ktoré majú zároveň vyššiu kvalitu, a zároveň sa musí usilovať dosiahnuť silnejšiu hospodársku a sociálnu súdržnosť v celej EÚ. Súčasne sa musí zachovať európsky spoločenský model a dosiahnuť zameranie na hospodárstvo založené na vedomostiach.

1.2.1

Výbor je pevne presvedčený o tom, že bez „nového cyklu riadenia založeného na partnerstve a zodpovednosti“ (1) by sa všetky snahy o dodanie nových impulzov oblasti konkurencieschopnosti a zamestnanosti minuli účinkom, a preto sú potrebné nové modely tvorby politiky, ktoré musia byť uplatňované rýchlo a vo všetkých oblastiach.

1.2.2

Výbor sa však domnieva, že tak 7. rámcový program pre VTR, ako aj nový program pre konkurencieschopnosť a inováciu sú založené príliš na prístupe „zhora nadol“. Preto ešte neumožňujú v rámci spoluzodpovednosti skutočné zapojenie a skutočnú aktívnu účasť verejných a súkromných aktérov rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, čo by odporúčania hodné a potrebné. Pritom by bolo potrebné využiť optimálnym spôsobom práve dôležitú funkciu sociálnych partnerov pri vytváraní predpokladov pre trvalo udržateľný a stály rast.

1.3

Európska únia by mala – okrem iného práve prostredníctvom dvoch už uvedených nástrojov – podporovať rozvoj novej formy partnerstva na miestnej úrovni za spoluúčasti úradov, hospodárskych aktérov a najmä sociálnych partnerov a podporovať novú generáciu „miestnych a regionálnych zväzov pre rozvoj s ohľadom na globalizáciu“ (2).

1.4

EHSV je presvedčený, že neexistuje univerzálny recept pre tvorbu politiky. Každá regionálna/miestna úroveň musí nájsť sama pre seba tie koncepty, ktoré najlepšie vyhovujú miestnym podmienkam a danostiam, a ktoré zároveň zodpovedajú národným, európskym a medzinárodným rámcovým podmienkam.

1.5

Pre takéto koncepty je však podľa názoru EHSV potrebné stanoviť niekoľko spoločných kritérií:

1.5.1

V rámci takejto integrovanej regionálnej a miestnej politiky je okrem iného nenahraditeľný štruktúrovaný sociálny dialóg, o. i. o posilnení úlohy existujúcich miestnych hospodárskych a sociálnych rád, o zapojení sociálnych partnerov a zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti, ako aj o vytvorení účinnej formy hospodárskeho a sociálneho partnerstva (3).

1.5.2

V tejto súvislosti je potrebné pokračovať cestou, ktorú ukázal EHSV, a pri ktorej sú hospodárske a sociálne rady a podobné inštitúcie členských krajín EÚ zapájané do štruktúrovaného dialógu s EHSV.

1.6

Stupeň úspechu novej tvorby politiky bude v každom prípade závisieť od schopnosti určiť najvhodnejšiu občanom blízku úroveň pre manažment problémov a riešení – a to zároveň v súlade s princípom subsidiarity, pričom je potrebné zachovať súdržnosť a dodržať koncepty, ktoré sú spoločné pre viaceré intervenčné úrovne (4).

1.7

Výbor je presvedčený, že skúmaním strednodobých a dlhodobých možností postupov, akcií a intervencií vo forme participatívneho skúmania budúcnosti (foresight) je možné poskytnúť cenný, zo základu vychádzajúci prínos k ďalšiemu spoločenskému rozvoju a rozšíreniu možností politických a administratívnych rozhodujúcich činiteľov, ako aj predovšetkým k vytváraniu a posilňovaniu vzájomných vzťahov medzi technologickými, hospodárskymi, sociálnymi, politickými a kultúrnymi oblasťami, ktoré sú podstatné pre realizáciu trvalo udržateľného a konkurencieschopného rozvoja.

1.8

Toto si vyžaduje predovšetkým účasť sociálnych partnerov a zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti, aby sme si vytvorili jasný obraz o silných stránkach a slabinách a mohli zisťovať nové možnosti na domácom aj medzinárodnom trhu.

1.9

Globalizácia síce spôsobuje konkurenčný tlak na modernizáciu, inováciu a zlepšenie reťazca využívania hodnôt a umožňuje efektívnejšiu a hospodárnejšiu výrobu a marketing tovarov a služieb, skrýva však v sebe aj, pokiaľ nedôjde k včasnej intervencii, nebezpečenstvo opätovnej segmentácie a fragmentácie hospodárskeho a sociálneho súkolia najmä na regionálnej a miestnej úrovni.

1.9.1

Z toho podľa názoru výboru vyplýva potreba čo najskôr vytvoriť nové kompetencie, aby mohli byť občania pripravení na nutné zmeny. Je potrebné zorganizovať spoločné opatrenia v oblasti ďalšieho vzdelávania pre manažérov klastrov, riaditeľov podnikov a zodpovedných pracovníkov finančných a úverových inštitúcií, ktoré musia byť uskutočnené v spolupráci s rozhodujúcimi politickými činiteľmi, zodpovednými pracovníkmi vo verejnom sektore a vedúcimi pracovníkmi miestnych a regionálnych územných celkov.

1.10

Výbor zastáva názor, že premeniť vedomosti získané pomocou investícií do výskumu a vývoja, inovácií a vzdelávania na inovačný potenciál a výhody v hospodárskej súťaži, a tým prilákať pracovné sily a kapitál je možné len integrovaným a participatívnym prístupom.

1.10.1

Na tomto základe je teda nevyhnutne nutné hľadať nové možnosti zatraktívnenia lokalít pre pracovné sily, o. i. zlepšením zlučiteľnosti povolania a rodiny, ako aj vytvorením podnetov, najmä pre vedcov a vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ako napríklad vedúcich pracovníkov, výskumníkov, odborných pracovníkov v priemysle, ktoré by záujemcom umožnili využívať výhody dostatočne atraktívneho pracovného života.

1.11

Nový rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu 2007 – 2013 nemôže byť, podľa EHSV, braný do úvahy samostatne, bez prepojenia s inými oblasťami politiky a programami Spoločenstva pre intervencie na regionálnej a miestnej úrovni. Výbor sa preto vyslovuje za to, aby sa tieto problémy riešili prostredníctvom troch intervenčných osí: Programu pre podnikanie a inováciu, programu pre podporu politiky IKT a programu Inteligentná energia.

1.12

Z tohto uhla pohľadu výbor uprednostňuje úzku koordináciu rámcového programu s opatreniami v oblasti regionálnej politiky a kohéznej politiky a cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce, ako aj so 7. rámcovým programom VTR, v rámci ktorého je čiastkový program „Kapacity“ venovaný výskumu v prospech MSP, „regiónom zameraným na vedomosti“, podpore inovácie a inovatívnych podnikových služieb, ako aj potrebným vzťahom medzi školstvom a podnikmi.

1.13

Výbor si myslí, že takéto iniciatívy si vyžadujú nielen vysoký stupeň koordinácie, aby mohli vytvárať synergie a zabraňovať vzájomnému prelínaniu alebo protichodným snahám, ale musia byť aj na mieste členené podľa príslušných priorít a prispôsobené spoločným základným bodom pre rozvojové partnerstvo.

1.14

Výbor zároveň zdôrazňuje svoj postoj, ktorý zastával v rôznych nedávnych stanoviskách k modernej priemyselnej politike, že bolo zanedbaná možnosť vytvorenia zreteľných prepojení medzi opatreniami na úrovni EÚ a nutným zapojením vlád, priemyslu a zástupcov rôznych záujmov na národnej a regionálnej úrovni.

2.1

Tvorba politiky (governance): V príslušnej odbornej literatúre sa rozlišujú tri druhy governance  (5). V prípade tvorby politiky „od základu“ prebieha koordinácia všetkých aktérov na miestnej úrovni a je výslovne orientovaná na činnosti týkajúce sa technológie akéhokoľvek druhu. Tvorba politiky „v sieťach“ sa vo veľkej miere zakladá na zosúladení a vzájomnom prepojení všetkých aktérov a najmä podnikov, výskumných ústavov a finančných ustanovizní.„Dirigistická“ tvorba politiky je založená na silnej koordinácii a centrálnej správe početných, zvlášť dôležitých aspektov, ako napríklad v oblasti financovania a zodpovednosti v oblasti výskumu.

—

zakomponovať sociálne a ekologické požiadavky do hospodárskych rozhodnutí,

—

založiť rozhodovací proces na spoločnom modeli hodnôt a na participatívnom postupe,

—

podporovať príkladné postupy a sústavný dialóg v zmysle väčšej inovácie a konkurencieschopnosti medzi nostieľmi jednotlivých záujmov.

—

určiť, aké obyvateľstvo žije v príslušnej oblasti a

—

ktoré hlavné hodnoty sú preň najdôležitejšie.

—

Inštitucionálny kapitál: do tejto oblasti spdajú schopnosti oficiálnych inštitúcií daného územia na cielené riešenie bezprostredných problémov, ako aj ich schopnosť konať, rýchlosť rozhodovacieho procesu, úroveň informovanosti organizácií a ich pružnosť, ako aj druh vzťahov medzi rôznymi organizáciami.

—

Kultúrny kapitál: Zahŕňa tradície územia, vládnuce hodnoty a presvedčenia, jeho jazykové bohatstvo, ako aj sociálne vzťahy a vzorce správania (7).

—

Symbolický kapitál: sa prejavuje v schopnosti územia zmobilizovať energiu potrebnú pre vlastný rozvoj a pôsobiť ako referencia pre podniky, ktoré tu pôsobia.

—

Psychosociálny kapitál: tento druh kapitálu je založený predovšetkým na koncepte dôvery, na presvedčení, že existuje spoločný základ, ktorý má potenciál sa rozvíjať, ako aj na vedomí, že je možné vybudovať spoluprácu s jednotlivými skupinami a zväzmi.

—

Kognitívny kapitál: Tu ise o kolektívne vedomosti, ktoré nsemú byť zamieňané s vedomosťami jednotlivca. Odráža sa v organizáciách, ktoré tvoria vedomostnú infraštruktúru, t. j. vysokých školách, výskumných centrách, kultúrnych organizáciách a záujmových zväzoch, ako aj v podnikoch a organizáciách zodpovedných za rozvoj sociálneho dialógu (8).

2.4.1

Na podporu hlavných princípov stanovených Európskou radou v Lisabone, Komisia vytvorila predpoklady pre realizáciu európskeho výskumného priestoru (10). Potrebné finančné prostriedky boli začlenené do 6. rámcového programu, pričom sa zvláštna pozornosť venovala regionálnemu skúmaniu budúcnosti  (11). Následne vytvorila Komisia oddelenie pre vedecké a technologické skúmanie budúcnosti a vzťahy s IPTS (12), aby ďalej šírila foresight ako inovatívny model.

2.5.1

V posledných rokoch bol potvrdzovaný nielen princíp subsidiarity, ale aj otázka blízkosti občanom nadobúdala na význame. Táto sa vyvinula na kultúrny postoj, prostredníctvom ktorého občania vyjadrujú svoje prianie byť priamo zapojení do procesu vytvárania dôležitých rozhodnutí. Vďaka novým technológiám sa vedomosti šíria takou rýchlosťou a v takom rozsahu, ako to predtým bolo nemysliteľné.

3.1

Na začiatku tretieho tisícročia sa EÚ ocitáva zoči-voči hlbokosiahlym štrukturálnym zmenám, ktoré zmenili v priebehu niekoľko málo rokov globálne prostredie, v ktorom európske podniky operujú a zapájajú sa do hospodárskej súťaže, na nepoznanie. Medzi tieto zmeny patria predovšetkým:

3.2

V Ahoovej správe (13) sa zdôrazňuje, že je nutná zmena modelov v tvorbe politiky, aby Európa bola konkurencieschopná a aby si uvedomovala výzvy podmienené štrukturálnymi zmenami.

3.2.1

Táto zmena modelov si vyžaduje:

3.3

Výskum a vývoj, dizajn, výroba, logistika (16), marketing a služby pre zákazníkov sú stále viac integrované a tvoria jeden celok, ktorý spája zákazníkov s vývojármi, ktorí pripravujú nové produkty.

3.4

Nová podniková štruktúra je stále menej ovplyvňovaná vlastníctvom hmotného zariadenia a stále viac vlastníctvom nehmotného tovaru. Toto si vyžaduje lokalitu dobre vybavenú vhodnými štruktúrami tvorby regionálnej politiky potrebnými na podporu výrobných a odbytových kapacít pre tovary a služby a na zabezpečenie najlepších možných služieb pre zákazníkov.

3.5

Vytvorenie jednoznačnej regionálnej a miestnej identity, ktorá sa prejavuje vo forme sociálneho kapitálu, je jedným z rozhodujúcich faktorov, a to nielen na zmiernenie nebezpečenstva relokácií podnikov, ale aj preto, že nové umiestňovanie podnikov si vyžaduje špeciálne prispôsobené a kvalitné služby na mieste. Takúto vysokú úroveň je možné dosiahnuť len so zodpovedajúco vyškolenými a senzibilizovanými pracovnými silami.

3.6

Uvedomovanie si regionálnej/miestnej identity u občanov, rozhodujúcich činiteľov v oblasti politiky a u sociálnych partnerov umožňuje integrovaný prístup k ekologickej a sociálnej trvalej udržateľnosti, ktorý by mohol ešte zvýšiť atraktivitu danej lokality.

3.7

Objavenie regionálnej a miestnej identity je založené na zmesi podpory, uznania a emaptie pre súhrn spoločných hodnôt v rámci spoločnej vízie do budúcnosti. K podpore regionálnej a miestnej identity prispievajú:

4.1.1

Aby mohli byť ľudské zdroje určitého územia efektívne využité, musia b yť zohľadnené tieto aspekty:

4.2.1

Integrovaný územný prístup môže byť podnetom a podporovať zakladanie a rozširovanie podnikov, najmä MSP, a to prostredníctvom vytvárania týchto vhodných podmienok:

4.3.1

Európska rada v marci 2006 stanovila priority, ktoré je potrebné sledovať v rámci prepracovaného partnerstva pre rast a zamestnanosť:

4.4

Najmä program pre konkurencieschopnosť a inováciu zjednocuje v koherentnom rámci početné aktivity, ktoré sú zamerané na riešenie dôležitých problémov v oblasti konkurencieschopnosti a inovácie hospodárskeho a sociálneho súkolia Európskej únie a na vytváranie inovatívnych a produktívnych ekologických aktivít, pri ktorých sú sociálne zlučiteľné zdroje využívané efektívne.

4.5

Spomínaný špecifický program „Kapacity“ v siedmom rámcovom programe je zameraný na posilnenie výskumnej a inovačnej schopnosti, najmä prostredníctvom

4.5.1

Zapojenie MSP do výskumných a inovačných aktivít je však potrebné optimalizovať aj v rámci ostatných programov 7. rámcového programu („Spolupráca“, „Myšlienky“, „Ľudia“).

4.5.2

Ďalším dôležitým znakom všetkýchb programov je záväzok k podpore valorizácie výsledkov výskumu, čo je do veľkej miery v oblasti zodpovednosti miestnych a regionálnych orgánov. Na základe týchto konštatovaní považuje EHSV za nevyhnutnú vysokú úroveň koordinácie, koherencie a synergie s opatreniami Spoločenstva v oblasti regionálnej politiky a súdržnosti a s inými nástrojmi Spoločenstva na podporu územnej súdržnosti, ako aj so všeobecným a odborným vzdelávaním.

4.5.3

Okrem toho je nutné skoordinovať už spomínané aktivity s reginálnou politikou v kontexte reformovaných európskych štrukturálnych fondov.

4.6

Aby mohli byť takéto iniciatívy realizované priamo na mieste, vyžadujú si vysokú úroveň koordinácie na zabezpečenie synergie a zabránenie prekrývaniu a vzájomným konfliktom, a najmä aj

4.6.1

Výbor sa však domnieva, že tak 7. rámcový program pre VTR, ako aj nový program pre konkurencieschopnosť a inováciu, ku ktorým sa už výbor vyjadroval, sú založené príliš na prístupe „zhora nadol“, a preto v súčasnosti ešte neumožňujú v rámci spoluzodpovednosti odporúčané zapojenie a skutočnú aktívnu účasť verejných a súkromných aktérov rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni. Pri takomto prístupe v podstate nie je zohľadnená úloha miestnych aktérov ako spoluzodpovedných činiteľov tvorby európskej politiky.

4.6.2

Európsky únia by mala – o. i. prostredníctvom oboch už uvedených nástrojov – podporovať novú formu partnerstva na miestnej úrovni za účasti úradov, hospodárskych aktérov a najmä sociálnych partnerov a novú generáciu „miestnych a regionálnych zväzov pre rozvoj v globalizácii“ (23). Na tom by sa mali podieľať všetci zainteresovaní do zmien v oblasti hospodárstva a politiky zamestnanosti, aby dokázali primerane reagovať na výzvy vyplývajúce z trhov a hospodárskej súťaže, pričom je potrebné myslieť v širších súvislostiach než len na miestnej úrovni, keďže táto sa stáva vzhľadom na ostatné vzájomne prepojené hospodárske priestory nebezpečnou hranicou.

4.7.1

Významná súčasť opatrení v prospech trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti spadá do kompetencie miestnej a regionálnej úrovne. Pre túto úroveň sú mimoriadne dôležité systémy tvorby politiky a spolupráca medzi rôznymi miestnymi a regionálnymi územnými celkami, rôznymi úradmi a inštitúciami, sociálnymi partnermi, podnikmi a hospodárskymi a sociálnymi aktérmi občianskej spoločnosti, ktorí sú aktívni na mieste.

4.7.2

V otázke tvorby politiky poukazuje výbor na jedno zo svojich už prijatých stanovísk: „Súkromné zainteresované subjekty by mali konať a prevziať zodpovednosť prostredníctvom hmatateľných príspevkov a činov. Sociálny a občiansky dialóg je dôležitým nástrojom […]“ (24).

4.7.3

V otázke rozširovania sociálneho dialógu poukazujeme na to, že „.výbor súhlasí s názorom Komisie, že sociálni partneri môžu na základe svojich poznatkov ... plniť zvláštnu alarmujúcu funkciu.“

4.7.4

Výbor je tohto názoru, že je potrebné zaviesť do praxe nekomplikované, proaltívne a reaktívne sociálne a rozhodovacie systémy založené na účasti, v rámci ktorých je zaručené vysoké, kvalitné zapojenie politickej, hospodárskej a sociálnej demokracie a nie je komplikovaný ani spomaľovaný rozvoj opatrení a iniciatív.

4.7.5

Zvlášť dôležitý je rozvoj spoločného strednodobého a dlhodobého konceptu, stanovenie a rozdelenie kompetencií s ohľadom na spoločné priebežné ciele, ako aj využitie pokrokových a na regionálnej úrovni overených nástrojov, ako napríklad skúmanie budúcnosti (foresight) .

4.8

Integrovaný územný prístup a stratégia tvorby politiky v prospech sociálne zodpovedného rozvoja regiónov.

4.8.1

V našom prostredí, ktoré je otvorené celosvetovej hospodárskej súťaži je potrebné v rámci stratégie tvorby politiky v prospech sociálne zodpovedného rozvoja regiónov zaručiť trvalú dynamiku rozvoja s vysokou sociálnou kvalitou. Takáto stratégia musí preto zahŕňať najmä tieto aspekty: