17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/120

1.1

Európska rada prijala na svojom zasadnutí 4. a 5. novembra 2004 druhý viacročný program na vytvorenie spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii – Haagsky program (1). Program určuje všeobecnú a konkrétnu orientáciu opatrení v oblastiach politiky, ktoré pomáhajú vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS), a to na obdobie nasledujúcich piatich rokov (2005 – 2009).

1.2

Európska rada vyzvala Európsku komisiu na vypracovanie akčného plánu, ktorý by pretransformoval usmernenia určené Haagskym programom na konkrétne akcie. Európska komisia uverejnila 10. mája 2005 oznámenie s názvom Haagsky program: Desať priorít na nasledujúcich päť rokov – Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti  (2), ktoré stanovuje strategické ciele na nasledujúcich päť rokov a obsahuje časový rozvrh pre prijatie balíka opatrení a legislatívnych návrhov v týchto oblastiach.

2.1

Päť rokov po zasadnutí v Tampere sa ešte stále nepodarilo dosiahnuť ciele, ktoré boli počas neho stanovené. EÚ ešte stále nie je spoločným priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Haagsky program je síce menej ambiciózny, ale jeho ciele sú veľmi dôležité.

2.2

Súčasťou vytvorenia spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti musí byť správna rovnováha týchto troch rozmerov. Haagsky program to nerobí v dostatočnom rozsahu. Opatrenia prijaté v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti musia hodnoty slobody a spravodlivosti ochraňovať. EHSV je presvedčený, že základ týchto politík by mala tvoriť ochrana základných slobôd a práv zaručených Európskym dohovorom o ľudských právach a Chartou základných práv EÚ.

2.3

EHSV si praje efektívnu politiku bezpečnosti, ktorá by chránila občanov v slobodnej a otvorenej spoločnosti v rámci spravodlivosti a zákonnosti. V deň schválenia neprimeranej legislatívy, ktorou v mene boja proti terorizmu obetujeme ľudské práva v prospech bezpečnosti, darujeme teroristom ich prvé víťazstvo. Európska občianska spoločnosť by mala v tomto hrať kľúčovú a aktívnu úlohu.

2.4

EHSV si želá rozvoj občianstva Európskej únie, a to aktívneho občianstva. Navrhujeme otvorenejšie, rovnoprávne a širšie občianstvo vyššej kvality bez diskriminácie.

2.5

Dôležité je, aby Európska únia vypracovala spoločné azylové konanie a jednotný štatút, založený na Ženevskej konvencii.

2.6

EÚ musí mať spoločnú prisťahovaleckú politiku s harmonizovaným právom nielen na prevenciu nelegálneho prisťahovalectva a boj proti zločineckým sieťam obchodujúcim s ľuďmi, ale aj na prijímanie nových prisťahovalcov prostredníctvom transparentných a flexibilných právnych konaní.

2.7

Prisťahovalci a žiadatelia o azyl by mali mať zaručené spravodlivé zaobchádzanie v súlade s ľudskými právami, Chartou základných práv a antidiskriminačným právom. Musia sa rozvíjať opatrenia v oblasti prijímania a integrácie prisťahovalcov.

2.8

Haagsky program by mal posilňovať slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť a upevňovať efektívnosť, legitímnosť, vzájomnú dôveru, rovnosť a proporcionalitu. Preto je potrebné využívať právne predpisy Spoločenstva a všetky dostupné inštitucionálne nástroje.

2.9

Dôležité je riešiť súčasnú právnu a inštitucionálnu zložitosť týchto oblastí politiky. Skutočnosť, že mnohé z týchto otázok sa riešia na medzivládnej úrovni (tretí pilier) obmedzuje efektívnosť a rozsah metódy Spoločenstva. Návrh Zmluvy o Ústave pre Európu obsahuje súvislú a efektívnu odpoveď na mnohé z problémov, ktoré sa vyskytujú v oblasti spolupráce v otázkach slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2.10

Hoci návrh Zmluvy o Ústave pre Európu obsahuje nové právne základy pre rozvoj týchto oblastí politiky, v súčasnej dobe platné zmluvy však tiež obsahujú užitočné nástroje, ktoré je potrebné využiť.

2.11

Európsky priestor spravodlivosti by mal byť založený na dôvere a vzájomnom uznávaní súdnych rozhodnutí. Okrem toho je potrebné vytvoriť nové právne nástroje.

2.12

Všetky legislatívne opatrenia týkajúce sa bezpečnosti by mali byť podrobené pravidelnému rozsiahlemu prehodnoteniu, ako aj demokratickej kontrole zo strany Európskeho parlamentu a Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Iba týmto spôsobom je možné vytvoriť skutočný spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2.13

Žiadny z cieľov stanovených v Haagskom programe a akčnom pláne nie je možné dosiahnuť bez dostatočného financovania. Európska komisia predložila návrhy troch rámcových programov (apríl 2005), ku ktorým EHSV vypracováva stanoviská (3).

3.1

Potom, ako bola nadobudnutím platnosti Amsterdamskej zmluvy do systému Spoločenstva zahrnutá oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí, Európska rada v Tampere (15. a 16. októbra 1999) prijala prvý viacročný program týkajúci sa týchto oblastí politiky – Program z Tampere.

3.2

Za päť rokov sa podľa Rady podarilo dosiahnuť významný pokrok smerom k vytvoreniu spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. „Boli položené základy spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky, pripravené zosúladenie hraničných kontrol, zlepšená policajná spolupráca a dosiahol sa výrazný pokrok pri vytváraní základov justičnej spolupráce na základe princípu vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí a rozsudkov  (4)“.

3.3

Najnovšia zo správ, ktoré Európska komisia uverejňuje dvakrát do roka („ukazovateľ pokroku“), hodnotiaca pokrok dosiahnutý v prvej polovici roka 2004 (5) však naznačuje, že dosiahnutá úroveň priblíženia medzi jednotlivými oblasťami politiky bola nižšia, ako sa očakávalo.

3.4

Je potrebné vziať do úvahy, že je veľmi zložité dosiahnuť harmonizáciu noriem a spoločné opatrenia v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, keďže právne systémy jednotlivých štátov, ich politické smerovanie a sčasti aj záujmy jednotlivých štátov sú veľmi rozdielne. Skúsenosti európskej integrácie v iných oblastiach politiky Spoločenstva však ukazujú, že je možné prekonať tieto prekážky pevnou politickou vôľou členských štátov a za jasného vedenia Komisiou.

3.5

EHSV sa domnieva, že z celkového hľadiska bol dosiahnutý príliš malý pokrok. Nedosiahli sa mnohé z konkrétnych cieľov dohodnutých v Tampere a veľa prijatých opatrení nedosiahlo očakávaný účinok.

3.6

Haagsky program má teraz zložitú úlohu pokračovať ďalej a podporovať vytvorenie spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Problémy v tejto oblasti sú však početné a veľmi komplexné (6).

3.7

Na rozdiel od programu z Tampere nepredkladá Haagsky program žiadnu novú politiku. Nenáročný rozsah programu je založený na potrebe efektívnejšej implementácie a posúdenia existujúcej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

3.8

Okrem toho neposkytuje ani nástroje potrebné na úspešné odstránenie prekážok, ktoré doteraz bránia väčšiemu priblíženiu politiky jednotlivých členských štátov. EHSV je presvedčený, že z dôvodu nedostatočných ambícií Haagskeho programu nebude možné zostaviť ucelený, vysokokvalitný, široký a efektívny legislatívny rámec, ktorý by zabezpečil správnu rovnováhu slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

3.9

Tieto prekážky sa nepretržite vynárajú z politík členských štátov, ktorým chýba efektívnosť, solidarita, transparentnosť, vzájomná dôvera, proporcionalita a rovnováha slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

3.10

EHSV víta fakt, že Európska komisia za prvú z desiatich priorít na nasledujúcich päť rokov stanovených v akčnom pláne rozvoja priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti určila obranu a rešpektovanie základných práv a občianstva.

3.11

Navyše je potrebné vyzdvihnúť, že popri prijatí Haagskeho programu bolo prijaté rozhodnutie používať proces spolurozhodovania a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pre všetky opatrenia hlavy IV, čo aspoň umožňuje odstrániť doteraz jednu z najvýznamnejších prekážok. Je však škoda, že z tohto opatrenia bola vylúčená oblasť neregulovaného prisťahovalectva.

3.12

V oblasti konkrétnych usmernení mieša Haagsky program aspekty týkajúce sa „bezpečnosti“ a aspekty týkajúce sa „slobody“, čo nie je veľmi vhodné. Oblasti politiky, týkajúce sa priamo bezpečnosti majú nepochybne prednosť a zasahujú do aspektov týkajúcich sa slobody a spravodlivosti. To je napríklad prípad iniciatív založených na zavedení biometrických systémov a nových technológií, vzájomnej spolupráci databáz, väčšej kontrole vnútorných a vonkajších hraníc a efektívnejšom boji proti neregulovanej migrácii, ktoré sú paradoxne uvedené v časti „Posilňovanie slobody“.

3.13

Komplexné posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti musí prísne rešpektovať potrebu spravodlivého vyváženia všetkých troch rozmerov, aby nedošlo k zasahovaniu do základných hodnôt (ľudských práv a občianskych slobôd) a demokratických princípov (zákonnosti) zdieľaných v Únii. Sloboda nesmie byť obmedzovaná kvôli bezpečnosti. Niektoré politické návrhy iba opakujú chybu minulosti: obetovanie časti slobody v prospech zvýšenia bezpečnosti. História dokázala, že najefektívnejšie bránia bezpečnosť otvorené a slobodné spoločnosti. Ochrana základných ľudských práv je centrom hodnôt, ktoré sú nám Európanom v súčasnosti spoločné. V deň prijatia neprimeranej legislatívy, ktorou v mene boja proti terorizmu obetujeme ľudské práva v prospech bezpečnosti, darujeme teroristom ich prvé víťazstvo. Sú to práve hodnoty slobody, ktoré nám dávajú silu čeliť teroristom. Európska politika musí efektívne zabezpečovať a chrániť základné ľudské práva a slobodu.

3.14

Táto nerovnováha medzi jednotlivými oblasťami politiky Spoločenstva je zrejmá aj vo finančných výhľadoch, keďže väčšina rozpočtu ide na opatrenia týkajúce sa bezpečnosti (7).

3.15

Haagsky program by mal podporovať, posilňovať a zjednocovať efektivitu, legitímnosť, vzájomnú dôveru, rovnosť a proporcionalitu a vytvárať správnu rovnováhu slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Dôležité je prekonať súčasnú justičnú a inštitucionálnu zložitosť a spoľahlivo zaručiť, aby bezpečnostné opatrenia podliehali primeranej demokratickej kontrole Európskeho parlamentu a justičnému dohľadu Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu.

3.16

Podpora a prísna ochrana slobody je najúčinnejším spôsobom, ako čeliť problémom, pred ktorými stojí Európska únia v 21. storočí, vrátane hrozby terorizmu.

3.17

Organizácie pre ľudské práva a všetky organizácie občianskej spoločnosti hrajú veľmi dôležitú úlohu pri rozvoji politík vyplývajúcich z Haagskeho programu. EHSV naďalej podporuje politiku spolupráce so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť, aby rozvoj Haagskeho programu vytvoril primeranú rovnováhu v Európskej únii.

3.18

EHSV bude aj naďalej nabádať k politike spolupráce so sociálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou, aby v rámci rozvoja Haagskeho programu zabezpečil primeranú rovnováhu v EÚ, pretože sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú súčasťou všeobecného záujmu spoločnosti, ktorý sledujú aj podniky, sociálni partneri a mimovládne organizácie.

3.19

Obdobie neistoty po referendách vo Francúzsku a Holandsku je novou výzvou na vytváranie prisťahovaleckej a azylovej politiky ako aj v oblasti ďalších otázok, ktoré rieši akčný plán implementujúci Haagsky program. Návrh Zmluvy o Ústave pre Európu síce obsahuje nový právny základ pre vytváranie politiky v týchto oblastiach, avšak aj v súčasnosti platné zmluvy obsahujú užitočné nástroje pre túto oblasť, ktoré je nutné využiť.

4.1.1

Rešpektovanie základných práv a občianskych slobôd je jedným z pilierov Európskej integrácie a hlavným cieľom Únie. Vytvorenie spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vyžaduje úplné rešpektovanie celého rozmeru slobody, ktorý sa, okrem ďalších kľúčových nástrojov, skladá z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Charty základných práv Európskej únie a Ženevskej konvencie týkajúcej sa právneho postavenia utečencov.

4.1.2

Haagsky program uvádza, že Európska rada privítala rozšírenie mandátu Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie o Agentúru pre základné práva s cieľom chrániť a podporovať základné práva. Na konci júna 2005 predložila Európska komisia návrh nariadenia (8), ktorým sa táto agentúra zriaďuje. Agentúra bude hrať kľúčovú úlohu v otázkach rešpektovania slobody tým, že bude inštitúciám Spoločenstva a členským štátom poskytovať prostriedky na zabezpečenie rešpektovania základných práv vypracovávaním a implementáciou politík Spoločenstva. Navyše bude agentúra predstavovať výborné spojivo s občianskou spoločnosťou.

4.1.3.1

Na vytvorenie lepšieho a aktívnejšieho, otvorenejšieho, širšieho a rovnoprávneho európskeho občianstva je nutné odstrániť pretrvávajúce prekážky uplatňovania už stanovených práv a zároveň tieto práva v určitých ohľadoch rozšíriť.

4.1.3.2

Stále je zložité uplatňovať niektoré práva spojené s európskym občianstvom, ako je napríklad právo voľného pohybu v rámci EÚ alebo právo voliť alebo byť volený v miestnych a európskych voľbách. Je nutné pripraviť opatrenia na odstránenie týchto ťažkostí. Navyše neboli antidiskriminačné smernice primerane integrované do niektorých národných legislatív.

4.1.3.3

Občanom nových členských štátov by mali byť bez meškania udelené všetky platné práva vyplývajúce z občianstva Únie. Dočasné obmedzenie ich práv je nepríjemnou skutočnosťou, ktorá by sa mala čo najskôr odstrániť. Tieto obmedzenia im spôsobujú veľa sociálnych problémov a problémov so zamestnaním a predstavujú neprijateľnú diskrimináciu, keďže sa s týmito ľuďmi zaobchádza ako s „druhotriednymi občanmi“.

4.1.3.4

EHSV navrhol (9), aby sa občianstvo Únie udeľovalo na základe nových kritérií: aby sa udeľovalo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí trvalo a dlhodobo žijú v Európskej únii. Občianske práva, najmä politické práva v komunálnych voľbách, sú základom integrácie prisťahovalcov.

4.1.3.5

Integrácia prisťahovalcov je veľmi dôležitá pre sociálnu súdržnosť v rámci jednotlivých členských štátov. V opačnom prípade sa totiž zvyšuje riziko sociálneho vylúčenia a odcudzenia týchto prisťahovalcov a ich detí a vnúčat, ktoré sa už narodili a boli vychované v EÚ.

4.1.4.1

Európska únia si dala ďalších päť rokov na dosiahnutie cieľa, ktorý bol stanovený už pred piatimi rokmi: zaviesť spoločné azylové konanie a jednotné postavenie pre tých, ktorým bol poskytnutý azyl alebo doplnková ochrana. Zdá sa, že v priebehu novej päťročnej lehoty bude možné dosiahnuť tento cieľ, ale je zrejmé, že na to, aby sa mohli prijať potrebné kroky, sa musí prekonať ešte určitý odpor. Okrem toho, hoci je dôležité bez meškania dosiahnuť pokrok, je rovnako dôležité, aby tento pokrok bol založený na podmienkach, ktoré sú v súlade so základnými právami týkajúcimi sa azylu. Vďaka rozhodovaniu prostredníctvom kvalifikovanej väčšiny v Rade a spolurozhodovaniu s Európskym parlamentom bude možné dosiahnuť vyššiu kvalitu prijímaných právnych predpisov.

4.1.4.2

Akčný plán zabezpečuje posúdenie uplatňovania a implementácie existujúcich nástrojov týkajúcich sa azylu v roku 2007. Takéto posúdenie sa nepochybne stáva rozhodujúcim vzhľadom na nerovnosti, ktoré sa v súčasnosti objavujú pri uplatňovaní a implementácii platných smerníc (dočasná ochrana, minimálne štandardy pre podmienky prijatia, Dublin II atď.). Posúdenie by sa malo zamerať na zabezpečenie toho, že implementácia aktuálnych nástrojov bude v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov o ľudských právach a Ženevskou konvenciou z roku 1951.

4.1.4.3

Čo sa týka nových navrhovaných nástrojov, EHSV je presvedčený, že predstavujú pozitívne kroky smerom ku koordinácii azylových konaní medzi členskými štátmi, k rozvoju postavenia osoby s dlhodobým pobytom pre utečencov, posúdeniu implementácie Európskeho fondu pre utečencov atď.

4.1.4.4

Nemôžeme však očakávať, že sa žiadosti o azyl budú prejednávať mimo EÚ. EHSV súhlasí, že EÚ by mala podporovať zlepšenie štandardov humanitárnej ochrany v tretích krajinách, ale nemalo by sa obmedziť ani sťažiť medzinárodne uznávané právo ľudí, ktorí potrebujú ochranu na vstup do EÚ a na podanie žiadosti o azyl.

4.1.5.1

Od zasadnutia Európskej rady v Tampere už uplynulo päť rokov, ale stále sa nepodarilo dosiahnuť vytýčený cieľ – spoločnú prisťahovaleckú politiku v Európskej únii. Dosiahol sa určitý pokrok (Komisia vypracovala koncept mnohých politických a legislatívnych návrhov a Európsky parlament prijal veľa uznesení a iniciatív), ale neboli primerane prerokované v Rade. EHSV aktívne spolupracoval s Komisiou a Európskym parlamentom a vypracoval mnoho stanovísk s cieľom prispieť ku skutočnej spoločnej politike a harmonizovanej legislatíve.

4.1.5.2

Spoločná prisťahovalecká politika Európskej únie musí priniesť prospech všetkým zúčastneným:

4.1.5.3

V nasledujúcich rokoch budú Európania potrebovať nových ekonomických migrantov, ktorí by prispeli k sociálnemu a ekonomickému rozvoju (11). Demografická situácia naznačuje, že ak nezmeníme prisťahovaleckú politiku, Lisabonská stratégia sa môže rozpadnúť. Potrebujeme aktívne opatrenia pre prijímanie pracovníkov s vysokou aj nízkou kvalifikáciou. Hoci každý členský štát má vlastné potreby a charakteristiky, všetkým chýbajú politické a legislatívne nástroje umožňujúce legálny vstup nových prisťahovalcov udržujúcich rovnováhu pracovných trhov.

4.1.5.4

Je nepochopiteľné, že v Rade Európskej únie niektoré vlády vetovali legislatívne návrhy Komisie a naďalej zachovávajú staré reštriktívne opatrenia. Zatiaľ rastie čierna ekonomika a nelegálna práca, čo skutočne priťahuje migrantov bez platných dokladov. Členské štáty pri absencii spoločnej európskej legislatívy prijímajú nové zákony s veľmi rozdielnymi politickými programami, čo stavia ďalšie prekážky harmonizácii. Tieto rozdielne politické programy a legislatívne odlišnosti spôsobujú medzi občanmi zmätok a neistotu.

4.1.5.5

Rada Európskej únie by sa mala vzdať požiadavky jednomyseľnosti a prijímať svoje rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovaním s Európskym parlamentom. To je jediný spôsob, ako navrhnúť dobré zákony. Táto zmena sa musí uskutočniť teraz, pred diskusiou o nových legislatívnych návrhov. Prijatá legislatíva by mala mať vysoký stupeň harmonizácie. Európska legislatíva s minimalistickým prístupom, ktorá ponecháva kľúčové aspekty v kompetencii národných legislatív, bude napomáhať udržaniu súčasných problémov.

4.1.5.6

Pre novú prístupovú legislatívu je vhodnejší celkový horizontálny legislatívny rámec ako sektorová legislatíva (12). Návrh smernice o vstupe, ktorý vypracovala Komisia a EHSV ho podporil, je s niekoľkými zmenami (13) stále dobrým legislatívnym návrhom. Navyše by sa mohli vypracovať špeciálne pravidlá pre sektorové otázky a určité situácie. Ak by si Rada Európskej únie vybrala sektorový prístup smerujúci iba k prijímaniu vysokokvalifikovaných migrantov, netýkal by sa väčšiny migrantov a bol by diskriminačný. Táto možnosť je možno pre Radu jednoduchšia, ale nezodpovedá potrebám Európy.

4.1.5.7

Návrh Zmluvy o Ústave pre Európu stanovuje limity spoločnej legislatívy, vrátane práva členských štátov „určiť objemy pre prijímanie“ migrantov do svojej krajiny. Tento limit nebráni dosiahnutiu vysokého stupňa harmonizácie legislatívy. Je to skôr podnet na používanie transparentných konaní v rámci národného riadenia ekonomickej migrácie. Právo na vydávanie pracovných povolení a povolení na pobyt by prislúchalo úradom v členských štátoch v rámci legislatívy Spoločenstva. Takto by každý členský štát mohol v spolupráci so sociálnymi partnermi rozhodovať, akých migrantov potrebuje: s vysokou alebo nižšou kvalifikáciou, pre priemyselný sektor, poľnohospodárstvo, výstavbu, služby alebo pre všetky sektory.

4.1.5.8

Hospodárska migrácia úzko súvisí s trhmi práce a preto je žiaduce, aby boli sociálni partneri primerane zapojení do vytvárania a riadenia týchto opatrení.

4.1.5.9

Zlepšenie spolupráce medzi všetkými členskými štátmi pri riadení migračných vĺn a transparentnejších konaniach bude možné iba vtedy, keď bude mať Európska únia spoločnú legislatívu pre prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín z pracovných dôvodov.

4.1.5.10

Prijímacie konania by sa mali vyznačovať dvojakým prístupom: testovaním ekonomických potrieb a dočasným povolením na hľadanie práce na dobu šiestich mesiacov až jedného roka, ktoré si bude riadiť každý členský štát v spolupráci so sociálnymi partnermi.

4.1.5.11

Tí, ktorí prichádzajú do Európy, majú právo na spravodlivé zaobchádzanie. Prijímacia legislatíva Spoločenstva by mala zahŕňať práva prisťahovalcov. Legislatíva v oblasti prisťahovalectva by mala byť v súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, štandardmi Medzinárodnej organizácie práce a Chartou základných práv EÚ. Podľa antidiskriminačných smerníc by migrujúci pracovníci mali mať rovnaké ekonomické, pracovné a sociálne práva (vrátane sociálneho zabezpečenia) ako pracovníci v EÚ.

4.1.5.12

Smernica o štatúte osôb s dlhodobým pobytom obsahuje širší rozsah práv týkajúcich sa bezpečnosti štatútu a mobility v rámci EÚ. EHSV navrhol, aby títo ľudia mali aj občianske práva. Výbor vypracoval stanovisko z vlastnej iniciatívy adresované konventu s návrhom, aby sa občianstvo EÚ udeľovalo štátnym príslušníkom tretích krajín trvalo žijúcim v EÚ alebo tým, ktorí majú štatút osoby s dlhodobým pobytom.

4.1.5.13

Je veľmi dôležité posilniť spoluprácu s krajinami pôvodu, a to nie iba preto, aby sa zabránilo ilegálnej migrácii, ale aj preto, aby sa migrácia stala faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja týchto krajín. EHSV súhlasí s tým, čo povedal na pôde Európskeho parlamentu minulý rok generálny tajomník OSN Kofi Annan, ktorý navrhol, aby medzinárodné spoločenstvo riešilo otázku migrácie multilaterálnym prístupom.

4.1.5.14

EHSV vypracoval stanovisko z vlastnej iniciatívy (14) s návrhom, aby členské štáty podpísali Medzinárodný dohovor o migrujúcich pracovníkoch a ich rodinách. Tento dohovor prijalo generálne zhromaždenie OSN v roku 1990 a do platnosti vstúpil v roku 2003, ale ešte stále ho neratifikovali členské štáty EÚ.

4.1.5.15

Spoločná prisťahovalecká politika, ktorá je želaním EHSV, predstavuje viac ako prijímaciu legislatívu. Je potrebné implementovať metódy koordinácie Spoločenstva na zlepšenie:

4.1.5.16

Je chybou myslieť si, že migrujúci pracovníci zostanú v Európe ako dočasní hostia. Niektorí sa dobrovoľne vrátia do svojich domovských krajín, ale ostatní si zariadia dlhodobý alebo trvalý pobyt. V roku 2002 EHSV zorganizoval konferenciu s cieľom spraviť z integrácie základný aspekt novej európskej prisťahovaleckej politiky. Na konferencii sa zúčastnilo množstvo expertov, sociálnych partnerov a najväčšie mimovládne organizácie z 25 členských štátov. V závere konferencie odznel návrh, aby Európska komisia zostavila integračný program.

4.1.5.17

EHSV teší, že Európska komisia navrhla Európsky rámec pre integráciu a že ciele integrácie sú zahrnuté v Haagskom programe. Podporuje tiež zahrnutie veľkej rozpočtovej položky pre integračné opatrenia do finančného výhľadu na roky 2007 – 2013.

4.1.5.18

Integrácia (15) je dvojsmerný proces medzi hostiteľskou spoločnosťou a prisťahovalcami. Politické a rozpočtové nástroje však majú vlády, miestne a regionálne úrady a Európska únia.

4.1.5.19

Integračný program by okrem iného mal obsahovať:

4.1.5.20

Prijaté antidiskriminačné smernice tvoria výborný právny nástroj, ale neriešia všetky problémy. Občianska spoločnosť musí prijať aktívne opatrenia a nové záväzky s cieľom podporiť sociálne postoje, ktoré podporujú integráciu. EHSV bude naďalej podporovať dialóg medzi organizáciami občianskej spoločnosti. Preto v nasledujúcich mesiacoch vypracuje stanovisko z vlastnej iniciatívy podporujúce nové integračné záväzky miestnych a regionálnych úradov.

4.1.6.1

Haagsky program rieši boj proti neregulovanému prisťahovalectvu v časti týkajúcej sa hraničných kontrol. EHSV vyjadril podporu zriadeniu Agentúry pre operatívnu spoluprácu na vonkajších hraniciach EÚ (16), strednodobému vytvoreniu európskeho systému ochrany hraníc a zlepšeniu koordinácie národných hraničných orgánov. Cieľ musí byť dvojaký: vyššia efektivita v boji proti zločineckým sieťam obchodujúcim s ľuďmi a zabezpečenie spravodlivého, ľudského zaobchádzania s prisťahovalcami.

4.1.6.2

EHSV podporuje nástroje, ktoré Európska únia vypracovala na boj proti obchodu s ľuďmi a zabezpečenie ľudského zaobchádzania. Okrem iného poukazujeme v tejto súvislosti na smernicu o definícii pomoci pri nepovolenom vstupe a prechode a nepovolenému pobytu (17), rámcové rozhodnutie o boji proti obchodu s ľuďmi (18) a smernicu o udelení povolenia na pobyt príslušníkom tretích krajín, ktorí spolupracujú s príslušnými orgánmi (19). Hoci EHSV nesúhlasí úplne so všetkými aspektmi uvedených nástrojov, podporuje ich všeobecné zameranie.

4.1.6.3

Na zabránenie neregulovanému prisťahovalectvu sú však potrebné akcie v iných oblastiach. Dôležité je, aby sa migrantom ponúkli legálne, transparentné a flexibilné prijímacie konania. Musíme tiež bojovať proti čiernej ekonomike a nelegálnej práci a zastaviť vykorisťovateľské pracovné podmienky, v ktorých trpia mnohí neregulovaní prisťahovalci.

4.1.6.4

Na zabránenie neregulovanému prisťahovalectvu a boj proti obchodu s ľuďmi je tiež potrebné zlepšenie spolupráce so susednými a tranzitnými krajinami.

4.2.1

Haagsky program uvádza, že „bezpečnosť Európskej únie a jej členských štátov získala na naliehavosti“ vo svetle útokov v USA (11. septembra 2001) a Španielsku (11. marca 2004). Program navrhuje koordinovanú akciu, ktorá je efektívnejšia pri riešení spoločných cezhraničných problémov, najmä v oblasti bezpečnosti.

4.2.2

Európska bezpečnostná stratégia z 12. decembra 2003 (20), ktorá určila úlohu a zodpovednosť EÚ v rámci novej globálnej bezpečnostnej situácie, označila terorizmus za jednu z hlavných hrozieb v tomto storočí. Táto stratégia tiež zdôraznila trvalé prepojenie medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi bezpečnosti v Európe, ktorá má spoločné vonkajšie hranice a žiadne vnútorné hranice, ktoré by obmedzovali voľný pohyb ľudí.

4.2.3

Terorizmus útočí na základné piliere demokracie a zákonnosti: ľudské práva a základné slobody občanov – vrátane práva na život. Spoločná konanie EÚ je skutočne nutné. Aby EÚ zaistila plné uplatňovanie slobôd a práv, mala by zaručovať vysokú úroveň bezpečnosti. Podľa článku 29 Zmluvy o EÚ by Únia mala „poskytovať občanom vysokú úroveň bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“. Žiadny členský štát nemôže bojovať s fenoménom terorizmu sám. Európska spolupráca a koordinácia proti zločinu a cezhraničnému organizovanému zločinu sa musí posilniť vytvorením spoločnej stratégie.

4.2.4

Útoky v Londýne z júla 2005 znova zdôraznili jeden z najväčších problémov našich čias: ako terorizmu zabrániť a efektívne proti nemu bojovať a pritom plne rešpektovať základné práva a občianske slobody a posilňovať demokraciu a zákonnosť.

4.2.5

Na mimoriadnom zasadnutí 13. júla 2005 prijala Rada Európskej únie Deklaráciu odpovede Európskej únie na bombové útoky v Londýne, v ktorej zdôraznila potrebu urýchliť implementáciu akčného plánu EÚ pre boj proti terorizmu prijatého 21. septembra 2001. Európsky parlament, mimovládne organizácie a občianska spoločnosť kritizovali mnoho legislatívnych iniciatív navrhnutých v tejto deklarácii. Táto kritika vyplýva z pochybností o jej súlade s princípmi legitimity, proporcionality a efektívnosti (21).

4.2.6

K neefektívnosti spoločnej Európskej bezpečnostnej stratégie prispieva veľa faktorov: neúspešný justičný rámec, ktorý je základom rozvoja týchto politík, vylúčenie Európskeho parlamentu a Európskeho súdneho dvora, zložitosť koreňov, príčin a modi operandi medzinárodného terorizmu a organizovaného zločinu, neochota niektorých členských štátov uznať a skúmať špecifiká, absencia spoločnej európskej alebo medzinárodnej definície toho, čo je vlastne podstatou terorizmu, nedostatok vzájomnej dôvery medzi justičnými a policajnými orgánmi členských štátov.

4.2.7

Implementácia bezpečnostných politík, ktoré nezachovávajú potrebnú rovnováhu vo vzťahu k rešpektovaniu ľudských práv, je chybou, ktorá oslabuje účinnosť boja proti terorizmu.

4.2.8

Jednou z najväčších slabostí európskej spolupráce na poli bezpečnosti je fakt, že tieto opatrenia zostávajú mimo rámca Spoločenstva a zostavujú sa hlavne podľa medzivládnych metód (tretí pilier EÚ). Úloha Európskej únie je preto veľmi obmedzená. To má nepriaznivé následky v podobe nedostatku efektivity (hlavne v dôsledku požiadavky jednomyseľnosti) a transparentnosti v rozhodovacom procese a vylúčenia Európskeho parlamentu a Európskeho súdneho dvora. Vzhľadom na právomoc Súdneho dvora v treťom pilieri by členské štáty museli prijať toto rozhodnutie v príslušnej deklarácii (22).

4.2.9

Jasným príkladom skutočnosti, že rozmery „slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ sa rozvíjajú iba v rámci vládnej sféry, je Prümská zmluva (Schengen III) z 27. mája 2005 o urýchlení cezhraničnej spolupráce, najmä v oblasti boja proti terorizmu, cezhraničnému zločinu a nelegálnemu prisťahovalectvu. Túto zmluvu vyjednalo a prijalo výlučne sedem členských štátov (23). Napriek významu riešených opatrení a tém (24) nebol rozhodovací proces transparentný.

4.2.10

Tento typ výlučne medzivládnej spolupráce oslabuje európsky projekt a celý spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, čo vedie k „menej Európy“. Je potrebné podporovať a zaisťovať „viac Európy“ v týchto oblastiach politiky vyžívaním metódy Spoločenstva a príslušného inštitucionálneho rámca. Štruktúra Spoločenstva poskytuje ucelenejší, efektívnejší, komplexnejší a súvislejší prístup a systém určený na riešenie súčasných problémov.

4.2.11

Zahrnutie Európskeho parlamentu do rozhodovacieho procesu a poskytnutie všeobecnej právomoci Európskemu súdnemu dvoru v týchto politikách je dôležité pre rešpektovanie demokratických hodnôt a zákonnosti. Je potrebné parlamentne a súdne kontrolovať všetky legislatívne kroky týkajúce sa bezpečnosti a prijaté a navrhnuté v rámci tretieho piliera EÚ, ako aj aktivity a operácie európskych agentúr (Europol, Eurojust, Európska policajná akadémia – CEPOL, Európska operačná jednotka náčelníkov polície, Európska hraničná agentúra atď.).

4.2.12

Bezpečnosť je hlavným záujmom Haagskeho programu a predstavuje hlavný strategický cieľ v PSBS na nasledujúcich päť rokov. Bezpečnosť bola zapracovaná do častí programu týkajúcich sa slobody a spravodlivosti. Nasledujúci text bol preto chybne uvedený v časti „Posilňovanie slobody“: boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, biometrické a informačné systémy (rozvoj a súčinnosť databáz), politika repatriácie a readmisie, zlepšená kontrola hraníc, vízová politika atď.

4.2.13

Haagsky program navyše uprednostňuje potrebu efektívnejšej a primeranejšej implementácie a posúdenia existujúcich opatrení týkajúcich sa slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (25). Pred zostavením a podporením akejkoľvek politiky týkajúcej sa niektorej z týchto troch oblastí by sa mala vypracovať štúdia efektívnosti, proporcionality a legitimity týchto opatrení, keďže sú potrebné právne predpisy vysokej kvality.

4.2.14

Na dostatočnú ochranu osobných informácií a súdne a parlamentné monitorovanie je potrebný jasný a súvislý legislatívny rámec. Veľmi pozitívny je návrh Európskej komisie, aby jej oddelenia mohli systematicky, pravidelne a podrobne (hodnotením dopadu) kontrolovať súlad jej legislatívnych návrhov s Chartou základných práv (26). Malo by sa to však vykonať aj pre konečné verzie opatrení prijatých Radou. Vo všetkých štádiách rozhodovania a praktického uplatňovania by mala byť zachovaná rovnováha medzi rešpektovaním práva na súkromie, ochranu informácií (sloboda) – napríklad článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a smernica 95/46/ES (27) – a bezpečnosťou pri zdieľaní informácií medzi orgánmi uplatňovania práva a ďalšími bezpečnostnými službami.

4.2.15

Rozšírenie postavenia Agentúry základných práv Európskej únie tak, aby obsahovala tretí pilier EÚ (hlava VI Zmluvy o EÚ), by bolo kľúčovým prvkom pre zachovanie správnej rovnováhy medzi slobodou, bezpečnosťou a spravodlivosťou v opatreniach pripravených Úniou (28).

4.2.16

Haagsky program dáva veľký význam sérii opatrení týkajúcich sa terorizmu, zameraných najmä na posilnenie výmeny informácií medzi spravodajskými a bezpečnostnými službami členských štátov o hrozbách pre vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť, boj proti financovaniu terorizmu, strategickú analýzu hrozby terorizmu spravodajskými a bezpečnostnými službami a Europolom, ochranu kľúčových infraštruktúr a odstraňovanie následkov.

4.2.17

Jedným z najinovačnejších návrhov Haagskeho programu je v časti „Posilnenie bezpečnosti“ princíp dostupnosti informácií. Tento princíp znamená nový prístup na zlepšenie cezhraničnej výmeny informácií dôležitých pre uplatňovanie zákonov v EÚ založený na tom, že pracovník vyšetrovacieho orgánu v jednom členskom štáte môže získať z iného členského štátu všetky informácie, ktoré potrebuje pre vyšetrovanie (29). Presný obsah, skutočný dosah, rozsah a podmienky využívania tohto revolučného princípu ešte nie sú vyjasnené. Aby fungoval, bude potrebné dosiahnuť vysokú mieru dôvery medzi policajnými orgánmi v príslušných členských štátoch. Nedostatok takejto dôvery bol doteraz jednou z najväčších prekážok európskej spolupráce. Je potrebné posilniť spoluprácu medzi európskymi agentúrami, orgánmi a inštitúciami, ktoré sa zaoberajú otázkou slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Navyše by sa malo zabezpečiť súdna kontrola operácií a aktivít vyplývajúcich z princípu dostupnosti. EHSV podporuje návrh Európskej komisie týkajúci sa ochrany osobných údajov, ktoré sú spracovávané v rámci policajnej a súdnej spolupráce pri vyšetrovaní trestných činov (30).

4.2.18

EHSV vyjadruje prianie, aby európske agentúry pôsobiace v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti spolu primerane kooperovali. Haagsky program vyzýva na silnejšiu praktickú spoluprácu a koordináciu na národných úrovniach medzi policajnými orgánmi, justičnými a colnými orgánmi, ako aj medzi týmito orgánmi a Europolom. Členské štáty by mali podporovať Europol ako európsku agentúru a umožniť jej spolu s Eurojustom hrať rozhodujúcu úlohu v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu. Je neprijateľné, že niektoré členské štáty ešte stále neratifikovali protokoly, ktoré menia a dopĺňajú Dohovor o Europole. Je to zvlášť naliehavé, ak má Europol získať podporu a prostriedky potrebné na jeho efektívne fungovanie ako základného kameňa európskej spolupráce pri uplatňovaní práva. Pred novým určením postavenia Europolu musia byť členské štáty presvedčené o jeho výhodách a potrebe plnej spolupráce s ním. Program navyše naznačuje, že od 1. januára 2006 Europol nahradí svoje výročné správy o trestnej činnosti v Európskej únii „posúdeniami hrozieb“ týkajúcimi sa závažných foriem organizovaného zločinu. Toto zvýšenie praktického významu úlohy Europolu by malo sprevádzať podrobné demokratické posúdenie jeho aktivít. Európsky parlament a národné parlamenty spolu s Európskym súdnym dvorom by mali zohrať ústrednú úlohu v demokratickom dohľade a súdnom monitorovaní jeho aktivít.

4.2.19

Ďalšie otázky, ktoré v rámci politického programu získali jasnú prioritu, sa týkajú biometrických a informačných systémov. Nesúlad väčšiny týchto opatrení s princípmi legitimity, proporcionality a efektivity pravidelne kritizuje Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (31) a organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami. Tieto spory ešte posilňuje nedostatok primeraných garancií a efektívnych prostriedkov právnej kompenzácie. Napriek kritike týchto nástrojov Deklarácia o odpovedi Európskej únie na bombové útoky v Londýne, prijatá 13. júla 2005 na mimoriadnom zasadnutí Rady, zdôraznila potrebu ich urýchleného prijatia (32).

4.2.20

Haagsky program vytyčuje ako jasnú prioritu stanovenie opatrení na posúdenie existujúcich opatrení. Pred prijatím týchto iniciatív je potrebné vypracovať podrobnú a nezávislú štúdiu ich efektívnosti, prínosu, proporcionality a legitimity (súlad s ľudskými právami a občianskymi slobodami). Boj proti terorizmu neoprávňuje navrhnúť opatrenie, ktorá by spôsobilo nenapraviteľnú škodu v oblasti ochrany slobody a demokracie a následne viedlo ku všeobecnému zníženiu úrovne bezpečnosti.

4.2.21

Čo sa týka boja proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí zločineckých organizácií, je potrebný konkrétnejší prístup a prevzatie právnych aktov, ktoré uľahčia efektívnejšie monitorovanie podozrivých finančných tokov, ktoré by mohli financovať zločinecké aktivity, najmä ako súčasť boja proti praniu špinavých peňazí (33).

4.2.22

Európska komisia nedávno navrhla kódex osvedčených postupov s cieľom zabrániť využívaniu mimovládnych organizácií (NGO) na financovanie zločineckých organizácií. EHSV víta zavedenie procesu konzultácií s občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami na túto tému, ale je znepokojený nesprávnym prepojením, ktoré Komisia vytvorila medzi NGO a terorizmom, pretože spôsobuje zmätok a vedie k nespravodlivým predsudkom. NGO a organizovaná občianska spoločnosť zohrávajú ústrednú úlohu v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu (34).

4.2.23

V súlade s Európskou bezpečnostnou stratégiou, a ako jej dôležitý doplnok, a v súlade so stanovenou prioritou, ktorou je rozvoj súvislého vonkajšieho rozmeru bezpečnostnej politiky, stanovuje Haagsky program rozvoj integrovaných a koordinovaných opatrení krízového manažmentu EÚ pre krízy s cezhraničným dopadom, ktorý sa má implementovať do 1. júla 2006. Tieto opatrenia by mali obsahovať posúdenie schopností členských štátov, zhromažďovanie zásob, školenie, spoločné cvičenia a operačné plány civilného krízového riadenia. Do konca roka 2005 predloží Európska komisia rozhodnutie, ktorým sa vytvorí všeobecný bezpečnostný systém včasného varovania (ARGUS) a krízové centrum Komisie, ktoré koordinuje existujúce systémy včasného varovania, ako aj návrh na vytvorenie výstražnej informačnej siete kritickej infraštruktúry.

4.2.24

EHSV je presvedčený, že EÚ potrebuje nový, účinný, efektívny, legitímny a proporcionálny prístup k spoločnej bezpečnostnej stratégii. Rôzne formy terorizmu vyžadujú rôzne riešenia a nástroje prispôsobené povahe zločinu.

4.2.25

Navyše potrebujeme preštudovať rôzne korene násilnej radikalizácie ohrozených skupín a spôsoby náboru teroristov s cieľom zabrániť ich šíreniu. To by malo ísť ruka v ruke s podporou a politickým záväzkom smerom k nepretržitému a otvorenému dialógu medzi náboženstvami a kultúrami, bojom s netoleranciou, rasizmom, xenofóbiou a násilným extrémizmom.

4.2.26

Komisia by mala preštudovať možnosti zahrnutia terorizmu medzi tie zločiny, ktoré spadajú do právomoci Medzinárodného trestného tribunálu.

4.3.1

V súlade s filozofiou predloženou v záveroch Európskej rady z Tampere v roku 1999 dáva Haagsky program prioritu vytvoreniu spoločného európskeho priestoru spravodlivosti založeného na princípe vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí a prístupe k spravodlivosti.

4.3.2

V mnohých oblastiach (35) sa ukázalo, že je potrebný rozvoj vzájomnej dôvery medzi rôznymi justičnými orgánmi a systémami. Je to jeden z hlavných predpokladov ďalekosiahlejšej justičnej spolupráce v trestných a občianskych záležitostiach. Justičné orgány a všetky subjekty zainteresované v právnych konaniach by mali považovať rozhodnutia orgánov ostatných členských štátov za rovnocenné s vlastnými. Kompetencia a kvalita justičných orgánov, ani právo na spravodlivý proces by nemali byť sporné. Nedostatok dôvery, rozdiely medzi právnymi systémami jednotlivých členských štátov v trestných aj občianskych záležitostiach ako aj nedostatok rozsiahlych a vzájomných poznatkov jednotlivých systémov však stále bráni rozvoju cezhraničného prístupu v týchto politikách a posilňovaniu justičnej spolupráce na európskej úrovni.

4.3.3

Haagsky program navrhuje vytvoriť „európsku súdnu kultúru“ založenú na prirodzenej rôznorodosti národných právnych systémov a tradícií. Ďalej program vyzýva na zvýšenie úsilia s cieľom uľahčiť prístup k spravodlivosti a justičnú spoluprácu. Navyše, vzájomná dôvera (36) by mala byť založená na istote, že všetci európski občania majú prístup k vysokokvalitnému súdnemu systému (37).

4.3.4

Duch Haagskeho programu je vo všeobecnosti menej ambiciózny ako viacročný program stanovený v Tampere. Namiesto ponúkania mnohých nových opatrení a právnych návrhov sa v prvom rade zameriava na zriadenie systému objektívneho a nezaujatého posúdenia a implementáciu existujúcich opatrení na poli spravodlivosti pri súčasnom rešpektovaní nezávislosti súdnictva.

4.3.5

Okrem nedostatku vzájomnej dôvery medzi justičnými orgánmi členských štátov je ďalšou z najvýznamnejších prekážok justičnej spolupráce v trestných záležitostiach fakt, že táto oblasť patrí do tretieho piliera EÚ a tým stojí mimo súdnej právomoci Spoločenstva (metóda Spoločenstva). Preto je úloha EÚ trochu obmedzená. To má za následok viacero negatívnych javov, ako je napríklad nedostatok efektivity a transparentnosti a vylúčenie Európskeho parlamentu z legislatívneho procesu. Navyše Európsky súdny dvor nemá úplnú právomoc. V rámci tretieho piliera musia členské štáty akceptovať právomoc Súdneho dvora, ktorý vydáva rozhodnutie o interpretácii a platnosti vytvorených politík prostredníctvom príslušnej deklarácie.

4.3.6

Čo sa týka justičnej spolupráce v trestných otázkach, priorita bola jasne udelená opatreniam zameraným na podporu tohto princípu (bezpečnosť) na úkor akejkoľvek ochrany minimálnych procesných práv na európskej úrovni (sloboda). Dobrým príkladom tejto nerovnováhy medzi slobodou a bezpečnosťou je európsky zatykač, ktorý predstavuje prvý krok v rámci trestného práva smerom k rozvoju princípu vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí (38). Napriek priamemu dopadu „eurozatykača“ neexistuje ani po troch rokoch od jeho prijatia žiadny súbežný legislatívny rámec na ochranu procedurálnych práv podozrivých a obžalovaných v trestných konaniach v EÚ.

4.3.7

Vzhľadom na existenciu tohto legislatívneho nedostatku predložila Európska komisia v apríli 2004 návrh rámcového rozhodnutia Rady o určitých procedurálnych právach v trestnom konaní v Európskej únii (KOM(2004) 328). Toto rozhodnutie poskytuje základné minimálne štandardy týkajúce sa procedurálnych práv, ktoré platia pre všetky konania v celej EÚ s cieľom určiť vinu alebo nevinu osoby podozrivej zo spáchania trestného činu alebo rozhodnúť o výsledku nasledujúcom po priznaní viny v súvislosti s obvinením z trestného činu. Týka sa to aj všetkých odvolaní vyplývajúcich z týchto konaní (39). Hoci je možné vysloviť mnoho kritiky vzhľadom na obmedzenia, ktoré toto rozhodnutie zavádza v procedurálnych právach, jeho prijatie by posilnilo vzájomnú dôveru a ochranu základných práv občanov, vrátane ich práva na spravodlivý proces. Ukazuje sa, že prekážky brániace dosiahnutiu politickej dohody v rámci Rady sú nesmierne. Je neprijateľné, že predstavitelia členských štátov sa doteraz nedohodli na tejto iniciatíve (40). Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať tomu, aby sa naliehavá potreba dosiahnutia dohody nepovažovala za oprávnenie ešte viac obmedziť úroveň ochrany poskytovanej podozrivým a obžalovaným v právnych konaniach v trestných záležitostiach ako súčasť balíka práv uvedených v návrhu.

4.3.8

Európsky zatykač je tiež dobrým príkladom často prevládajúceho nedostatku vzájomnej dôvery a právnej komplexity v rámci EÚ v otázkach justičnej spolupráce v trestných a občianskych záležitostiach. Zatiaľ čo rámcové rozhodnutie prechádza vo väčšine členských štátov náročným procesom preberania, zákony preberajúce eurozatykač do národného práva boli v Nemecku a Poľsku napadnuté na ústavnom súde z dôvodu ich údajného nesúladu s príslušnými ústavnými ustanoveniami. Ústavný súd Nemeckej spolkovej republiky (Bundesverfassungsgericht) nakoniec vo svojom rozsudku z 18. júla 2005 (41) vyhlásil, že zákon preberajúci eurozatykač do nemeckého právneho systému je neplatný, pretože porušuje nemecké ústavné záruky, keďže neexistuje možnosť napadnúť súdne rozhodnutie o vydaní osoby.

4.3.9

Návrh Európskej komisie na rámcové rozhodnutie Rady o európskom zadržaní dôkazov tiež tvorí súčasť zložitej skladačky, ktorá predstavuje systém justičnej spolupráce v EÚ (42). Cieľom tohto rozhodnutia má byť nahradenie súčasných plánov vzájomnej pomoci princípom vzájomného uznávania. Iniciatíva poskytuje možnosť vydania „európskeho súdneho príkazu“ s cieľom získať predmety, dokumenty a údaje potrebné na použitie v súdnych konaniach v trestných záležitostiach. Tento návrh bol otvorene kritizovaný a označený za predčasný z dôvodu absencie súbežného legislatívneho rámca ponúkajúceho efektívnu právnu ochranu základných práv.

4.3.10

Nedostatok ambícií, ktorý preukázal Haagsky program vzhľadom na rozmer spravodlivosti, by sa dal napraviť uznaním všeobecnej právomoci Európskeho súdneho dvora nad týmito politickými oblasťami, ktoré predstavujú pre členské štáty také citlivé otázky. Súdny dvor vo všeobecnosti zastáva inovatívnu a proaktívnu pozíciu vo vzťahu k interpretácii a rozvoju európskych politík. Najmä vzhľadom na uplatňovanie práva a justičnú spoluprácu v trestných záležitostiach by sme mali poukázať na jedno z najnovších a najdôležitejších rozhodnutí – prípad Pupino C-105/03 zo 16. júna 2005 (43).

4.3.11

Čo sa týka justičnej spolupráce v občianskych záležitostiach, Haagsky program znova zdôrazňuje, že hranice medzi krajinami už nepredstavujú prekážku zmierenia občianskoprávnych záležitostí alebo začatia súdnych konaní a uplatňovania rozhodnutí v občianskych záležitostiach. Na zaistenie ochrany a uplatňovania práv občanov je potrebné eliminovať právne a justičné prekážky v súdnych sporoch v občianskych a rodinných záležitostiach s cezhraničnými dôsledkami. Program podporuje pokračovanie v práci na kolízii zákonov týkajúcich sa nezmluvných záväzkov (Rím II) a zmluvných záväzkov (Rím I), európskeho platobného príkazu a nástrojov týkajúcich sa alternatívneho riešenia sporov a drobných nárokov.

4.3.12

Posilňovanie a podpora spolupráce vzájomným uznávaním procedurálnych práv a rodinného a dedičského práva tiež predstavujú priority na nasledujúcich päť rokov. Toto je však oblasť, v ktorej rôznorodosť právnych tradícií a kultúr bráni skutočnému a spoľahlivému pokroku smerom k spoločnému priestoru spravodlivosti. Preto je zvlášť dôležité podrobne preštudovať rôzne opatrenia, ktoré by mohli podporiť vzájomnú dôveru a myšlienku spoločnej právnej kultúry v EÚ (44).

4.3.13

Haagsky program uvádza, že „efektívny boj proti cezhraničnému organizovanému a inému závažnému zločinu a terorizmu vyžaduje spoluprácu a koordináciu vyšetrovania a, ak je to možné, sústredené stíhanie Eurojustom v spolupráci s Europolom“. Vzhľadom na všetky úlohy, ktoré sa vzťahujú na Eurojust, by Rada mala prijať Európsky zákon o Eurojuste. Mal by sa tiež vyjasniť vzťah (spolupráca) medzi Eurojustom a Europolom.