8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/134

1.1

Po dlhoročných skúmaniach, prípravných prácach a konzultáciách (1) predložila Komisia svoj návrh na „Integrovaný akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania“.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor je spokojný s vývojom v danej záležitosti a upozornil na to, že myšlienky vyjadrené v stanovisku sú zamerané na to, aby sa návrh Európskej komisie vytváral čo najfunkčnejšie a najefektívnejšie.

1.3

Vo svetle predchádzajúcich pripomienok hrajú v náhľade Výboru na návrh Komisie úlohu najmä jeho znalosti a skúsenosti s ohľadom na:

zaostávanie v približovaní sa lisabonským cieľom,

zaostávanie vo vyhovení vzdelávaniu/výcviku a produktivite (2),

demografická situácia v Európe a

problémy, ktoré sa pri hľadaní spôsobov riešenia uvedených problémov znova vyskytujú na európskej a národnej úrovni (3).

2.1

Návrh Komisie (KOM(2004) 474 v konečnom znení) predpokladá novú štruktúru existujúcich programov v oblasti vzdelávania. Podľa návrhu Komisie iniciovali tuto reštrukturalizáciu v podstate nasledujúce štyri faktory:

2.2

Návrh Komisie je založený na prebiehajúcich programoch Sokrates a Leonardo da Vinci, na programe eLearning (program elektronického vzdelávania), na iniciatívach Europass, ako aj na rôznych činnostiach, ktoré sú v súčasnej dobe financované v rámci „Akčného programu Spoločenstva na podporu inštitúcií pôsobiacich na európskej úrovni a na pomoc postupným činnostiam v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania“.

2.3

Návrh ďalej vychádza z nasledujúceho zistenia: „Zo spojenia všetkých opatrení v Spoločenstve na podporu medzinárodnej spolupráce a mobility v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania do jediného programu vyplývajú jasné výhody. Okrem iného môžu byť lepšie využité synergie medzi rôznymi akčnými oblasťami, k dispozícii sú väčšie kapacity na podporu rozvoja celoživotného vzdelávania a modality administratívy sa dajú usporiadať koherentnejšie, pevnejšie a efektívnejšie.“ (4)

2.4

Preto by mal byť podľa návrhu Komisie „vytvorený integrovaný program, ktorý za pomoci celoživotného vzdelávania prispeje k tomu, že Európska únia sa vyvinie ako pokroková znalá spoločnosť – spoločnosť s trvalým rastom ekonomiky, s viacerými a lepšími pracovnými miestami a silnejšou sociálnou súdržnosťou“ (5).

2.5

„S ohľadom na zvláštnosti jednotlivých oblastí školstva – školské vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie, odborné vzdelanie a vzdelávanie dospelých – a z toho vyplývajúcej nutnosti zvlášť zladiť ciele, akčné formy a organizačné štruktúry činností Spoločenstva s týmito oblasťami, je účelné začleniť integrovaný program do jednotlivých programov, ktoré sú už pre tieto štyri oblasti pripravené a súčasne sa snažiť o čo najväčšiu koherenciu a súlad týchto programov“ (6).

2.6

„Integrovaný program“ zahŕňa nasledujúce kategórie programov:

2.7

Hlavným prvkom návrhu Komisie je prepracovanie kvantitatívnych cieľových úloh s ohľadom na príspevky navrhnuté v podrobnej finančnej prognóze 2007-2013. Nové úlohy znejú takto:

2.7.1

S týmito ctižiadostivými úlohami je nový program podľa názoru Komisie vhodným nástrojom pre realizáciu cieľa urobiť z EÚ do roku 2010 konkurencieschopný a dynamický hospodársky priestor sveta založený na znalostiach.

2.7.2

Komisia navrhuje za tým účelom smernú čiastku vo výške 13,620 miliárd EUR pre sedemročné trvanie programu.

3.1

Konštruktívny prístup k návrhu Komisie, o ktorom sa tu hovorí, je určite komplexným podujatím. Predpokladá všeobecnú a konkrétnu znalosť cieľov, nástrojov a ťažkostí pri vytváraní európskej vzdelávacej politiky. Implikuje ďalej možnosť rozsiahleho prepojenia politicko-vzdelávacích nastavení výhybiek s veľkými cieľmi Únie pre 21. storočie (7) a najmä s veľkými cieľmi pre súčasné desaťročie (8). A konečne je predpokladom zodpovedajúcej predvídavosti pre správnosť nastavenia výhybiek, ktoré sa dnes uskutočňuje pre budúcnosť.

3.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor zastáva rozhodné stanovisko k postupnosti ústredných cieľov Únie z dnešného hľadiska a má konkrétnu predstavu ohľadne spojenia celoživotného vzdelávania s týmito cieľmi. Názory Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k tejto problematike sú podchytené v sondážnom stanovisku k téme „Vzdelanie a produktivita“ (9), ktoré Európsky hospodársky a sociálny výbor nedávno spracoval na žiadosť holandského predsedníctva Rady. V tejto súvislosti sa bude Európsky hospodársky a sociálny výbor zaoberať uvedeným návrhom Komisie pod vplyvom týchto náhľadov a postojov.

3.3

V spôsoboch uvažovania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ostatne zohrávajú svoju úlohu tiež jeho skúsenosti týkajúce sa výsledkov doterajšej realizácie politík a k ním patriacich programov Únie v oblasti kultúry, všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania, mládeže a športu.

3.3.1

Tieto skúsenosti poskytujú – nehľadiac na jednotlivé výhrady – všeobecne celkový kladný obraz, podľa ktorého tieto programy:

3.3.1.1

Treba poukázať na to, že doterajšie európske vzdelávacie programy patria k niekoľkým málo oblastiam činnosti Únie, ktoré sú zamerané priamo na európskych občanov. Cieľom nového programu preto musí byť podpora demokracie založenej na spoluúčasti aktívnch občanov, rovnako ako aj podpora zamestnanosti a pružný trh práce. Tento program by mal prispieť k osobnému a odbornému zdokonaľovaniu európskych občanov, kvôli čomu sa musia vytvoriť zodpovedajúce možnosti, aby sa mohol ich potenciál rozvíjať a aby bol využitý. Pre perspektívu Únie a jej vzťah k svojím občanom je dôležité, aby sa rozvíjal integrovaný program orientovaný na rôzne vekové skupiny, na jednotlivých občanov, svet práce, malé a stredné podniky a na sociálnych partnerov.

3.4

Predlohu „integrovaného akčného programu v oblasti celoživotného vzdelávania“ navrhnutú Komisiou hodnotí Európsky hospodársky a sociálny výbor kladne. Návrhy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktoré sa toho týkajú, sú zamerané výlučne na zlepšenie tohto programu.

3.4.1

V tejto súvislosti nachádza Európsky hospodársky a sociálny výbor v dokumente Komisie jedno zásadné slabé miesto týkajúce sa toho, čo sa má rozumieť pod celoživotným vzdelávaním.

3.4.1.1

Presnejšie povedané, Európsky hospodársky a sociálny výbor je toho názoru, že je potrebný všestranný spôsob náhľadu (10) na politiku v oblasti vzdelania, odborného vzdelania a mládeže, pretože podľa jeho hodnotenia je celoživotné vzdelávanie uzatvoreným procesom, ktorý siaha od predškolského veku až do dôchodku (11). Okrem toho nastal čas, aby sa zrušili vekové hranice vzdelávania, ktorými doteraz európske systémy všeobecného a odborného vzdelania zaťažovali európskeho občana. Z toho dôvodu očakával EHSV od tohto programu viac, najmä čo sa týka formy celoživotného vzdelávania. Hlavným problémom je dodať tomuto spoločnému horizontálnemu konceptu „celoživotného vzdelávania“ materiálny a právny základ nad rámec prístupových práv k špecifickým programom. Integrovaný program by mal byť jasným stimulom pre členské štáty Európskej únie, aby zaviedli pozitívne právo zaručujúce všetkým občanom neobmedzený prístup k programom všeobecného a odborného vzdelávania bez ohľadu na ich vek a životné podmienky. Tento právny princíp by potom bolo možné hájiť ako základné právo na Európskom súdnom dvore.

3.4.1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor si je vedomý toho, že perspektíva celoživotného vzdelávania sa v podstate uskutoční na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Ďalej je mu jasné, že na európskej úrovni existujú prekážky, kvôli ktorým vlastne navrhnutý program nemôže byť de facto skutočne integrovaný. Zasadzuje sa však za príslušné ustanovenia v sektorových programoch s cieľom odstrániť veľké prekážky (vo vzťahu k vekovým skupinám a obsahu vyučovania), ktoré existujúce systémy navzájom postavili do cesty všeobecnému a odbornému vzdelaniu a tiež študujúcim. Okrem toho sa prihovára za aktívnu súhru pri vypracovaní integrovaného programu a programov týkajúcich sa kultúry a mladých ľudí (s ohľadom na predpokladanú ratifikáciu Ústavy pre Európu) snáď aj programov pre šport. Toto konštatovanie je preto veľmi dôležité, pretože vyššie uvedená neformálna ponuka vzdelávania hlavne pre mladých ľudí vyzdvihuje zásady, ktoré sú potrebné pre schopnosť občanov zamestnať sa a pre ich aktívny sociálny postoj.

3.4.2

Ale slabé stránky sa musia aj v horizontálnej komunikácii a vzájomnej previazanosti sektorových programov prediskutovať.

3.4.2.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor je toho názoru, že problémy v dosahovaní veľkých cieľov Únie sú viacvrstvové. Preto je pre riešenie týchto problémov nutné odstrániť prekážky všetkého druhu týkajúce sa foriem mobility, ktoré by sa mohli rozvíjať v rámci podsystémov vzdelávacieho systému jednej krajiny a na medzinárodnom poli. Toto odstránenie prekážok a obmedzení je však tiež predpokladom pre to, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo uvedomelým učením, ktoré sa oplatí.

3.4.2.2

Zdôvodnenie návrhu Komisie obsahuje dôležitú pripomienku, ktorá bola pôvodne citovaná v oznámení pod názvom „Nová generácia programov v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania po roku 2006“ (12). Uvádza sa v ňom, že „... systémy všeobecného a odborného vzdelávania budú čím ďalej tým pevnejšie spojené s kontextom celoživotného vzdelávania, aby sa lepšie zvládli výzvy uvedomelej spoločnosti a demografických zmien (13)“. Žiaľ, tento náhľad nie je v predloženom návrhu vyjadrený v konkrétnej forme. Návrh Komisie sa totiž v podstate zameriava na existujúce štruktúry vzdelávacích systémov, zatiaľ čo spolupráca medzi rôznymi vzdelávacími úrovňami je len málo vyzdvihnutá. Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru by nový program bol pružnejší a viacej inovačný, ak by prístup k špecifickým programom platil tiež pre prednostné cieľové skupiny, ale bez toho, že by sa vylúčili prípadné iné záujmové skupiny kvôli školskej kvalifikácii alebo veku.

3.4.2.3

Z týchto dôvodov sa navrhuje zvýšenie vybavenia prostriedkami a rozšírenie spektra pôsobenia transverzálnych programov. Cieľ tohto zvýšenia musí spočívať v tom, aby sa rozvíjali formy spolupráce a akcie s cieľom vytvoriť vhodné predpoklady pre sformovanie skutočného európskeho priestoru celoživotného vzdelávania, ktoré so sebou prinesú výraznú európsku pridanú hodnotu a podstatný príspevok k dosiahnutiu cieľov z Lisabonu, ako aj trvalý rozvoj. Je jasné, že u týchto foriem spolupráce a akcií by mali všetky zložky podsystému školstva (14), sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti všeobecne, ako aj orgány štátnej správy a samosprávy – predovšetkým na regionálnej a miestnej úrovni – pôsobiť vo vzájomnej súčinnosti.

3.4.3

Existuje tu tretí avšak podstatný nedostatok vo väzbe medzi integrovaným programom a cieľmi lisabonskej stratégie.

3.4.3.1

Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je už teraz možné zaznamenať enormné oneskorenie v uskutočňovaní lisabonských cieľov. Okrem toho rok 2010 už nie je tak ďaleko a bude teda závisieť od občanov, ktorí sú teraz zaradení do pracovného procesu, či ciele z Lisabonu budú dosiahnuté alebo nie. A konečne pre pochopenie cieľov z Lisabonu musia byť v súčinnosti so sociálnymi partnermi prijaté trvalé a rozsiahle opatrenia týkajúce sa horeuvedeného spektra európskych občanov. Znamená to, že – okrem rozsiahlej podpory celoživotného vzdelávania ako koncepcie na všetkých úrovniach – musí ísť predovšetkým o to, aby títo občania pochopili stratégie a ciele z Lisabonu a aby sa spoločne usilovali o ich úspešné zladenie s úlohami trvalého rozvoja a ekonomiky založenej na znalostiach.

3.4.3.2

Za týmto účelom Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhuje vytvorenie programov v oblasti celoživotného vzdelávania zameraných na občanov, ktorí sú teraz v pracovnom procese a súčasne orientovaných na trvalý rozvoj a vytvorenie ekonomiky založenej na znalostiach. To znamená, že na základe konkrétnych požiadaviek širších programov pre trvalý rozvoj a uskutočnenia cieľov z Lisabonu (15) by sa mali v dohode so sociálnymi partnermi koncipovať špecifické malé a veľké programy v oblasti celoživotného vzdelávania.

3.4.3.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor pripisuje mimoriadny význam možnosti prístupu malých a stredných podnikov k tomuto programu. Poukazuje na to, že podľa jeho príslušných znalostí malé a stredné podniky „potrebujú radu a podporu sociálneho a ekonomického prostredia, v ktorom pôsobia, pretože je pre ne veľmi ťažké, aby sami od seba vyvíjali rozsiahle aktivity ďalšieho vzdelávania (16)“. Z tohto hľadiska navrhuje Európsky hospodársky a sociálny výbor špecifický prístup riešenia problému malých a stredných podnikov, pri ktorom sa príslušné postupy zjednodušia tak, aby bola účasť malých a stredných podnikov na tomto programe možná a efektívna.

3.4.3.4

Tieto odporúčania EHSV by sa mohli financovať v rozsahu navrhovaného rozpočtu programu, pokiaľ sa na obdobie až do roku 2010 pomer medzi mobilitou a rozvojom nastaví v prospech rozvoja. Okrem toho môže byť finančná požiadavka návrhu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru splnená zabezpečením rozsiahlejšej a silnejšej koherencie a komplementárnosti iných príslušných politík Únie (článok 14 návrhu Komisie). V tomto kontexte by európska politika v oblasti vzdelávania a výskumu, politiky v oblasti sociálnych, ale aj štrukturálnych fondov, musela obsahovať tiež zložky celoživotného vzdelávania. Okrem toho by uvedené politiky museli do roku 2010 získať čo najväčšiu kompatibilitu s cieľmi programu v oblasti celoživotného vzdelávania, o ktorom je tu reč.

3.5

Ďalší nedostatok sa týka zmätku spôsobeného rozdelením kompetencií medzi európskymi úrovňami, úrovňami jednotlivých štátov a regionálnymi a miestnymi úrovňami, ktorý však všeobecne vzniká tiež rozdelením kompetencií medzi orgánmi štátnej správy a samosprávy a sociálnymi partnermi, prípadne organizovanou občianskou spoločnosťou.

3.5.1

Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru má jasné a funkčné rozdelenie úloh a kompetencií všetkých aktérov zúčastnených na koncipovaní „integrovaného akčného programu“ a faktorov podieľajúcich sa na ňom zásadný význam. Pri spoločnom podchytení tohto veľkého usporiadania a pri zameraní na víziu Európy založenej na znalostiach je sporné púšťať sa do rozdeľovania na aktívnych tvorcov politiky a pasívnych adresátov.

3.5.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor žiada, aby sa do celého spektra procesov a aktivít v súvislosti s „integrovaným akčným programom v oblasti celoživotného vzdelávania“ zapojili sociálni partneri, ale tiež regionálne a miestne orgány štátnej správy a samosprávy. Všetky sociálne a občianske organizácie by mohli na vlastnú žiadosť využiť európske označenie spoluúčasti na integrovanom programe, a to za podmienky, že sa sami zapoja do akcií nadväzujúcich na tento program. Označenie by im mohlo otvárať vstup do európskeho združenia ľudového vzdelávania a delegovať jedného alebo viac zástupcov do jeho „pomocného výboru“. Takáto aktívna súčinnosť by urobila systém sociálne únosným a dodala by mu príslušnú dynamiku pre efektívne fungovanie.

3.5.3

Týmto spôsobom sa vytvoria predpoklady pre prepojenie programu s praktickými každodennými sociálnymi potrebami, ale aj s požiadavkami trhu. To okrem iného znamená zvýšenie možnosti vytvorenia lepšej vyváženosti medzi potrebami trhu – a to najmä pracovného trhu – a sociálnymi potrebami.

3.5.3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor dôrazne poukazuje na to, že návrh Komisie neberie na zreteľ priority, ktoré sociálni partneri vymedzili v marci 2002, čo sa týka rámca snáh o celoživotný ďalší rozvoj odborných schopností a kvalifikácie.

3.6

Ďalším dôležitým komplexom problémov je mobilita prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre tento účel a ich rozdelenie na rôzne sektorové programy.

3.6.1

Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je mobilita pozitívnou zložkou, keď sa spojí s kvalitatívnymi prvkami programov. Preto musí cieľ strojnásobenia programov mobility zahŕňať príslušné kvalitatívne znaky. V čase zostávajúcom do roku 2010 teda musí mobilita občanov, ktorí sú v súčasnej dobe v aktívnom veku, vykazovať uvedené kvalitatívne znaky a výrazne posunúť dopredu uskutočňovanie cieľov z Lisabonu.

3.6.2

Z tohto dôvodu požaduje Európsky hospodársky a sociálny výbor vyvážené rozdelenie prostriedkov vyčlenených na mobilitu v prospech tejto kategórie občanov.

3.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor je toho názoru, že komunikatívne zložky sú závažným problémom pre kladné prijatie „integrovaného akčného programu“ zo strany európskych občanov.

3.7.1

Okrem iného je toho názoru, že označenie „integrovaný program“ veľmi nepomáha programu prezentovať ho v pozitívnom svetle.

3.7.2

Preto navrhuje nahradiť označenie „integrovaný akčný program“ iným pomenovaním, ktoré by bolo zrozumiteľné a príznačné. Takýmto označením by podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru bol asi názov „Aténa“ – meno bohyne vedomostí a múdrosti.

4.1

V súvislosti so všeobecnými pripomienkami majú byť v doleuvedených zvláštnych pripomienkach vysvetlené výhrady a námietky Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k jednotlivým článkom návrhu Komisie. Ak nie je uvedené inak, Európsky hospodársky a sociálny výbor v zásade súhlasí s jednotlivými článkami návrhu Komisie.

4.2.1

Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru by sa mali články 1 až 8 upraviť v súlade s návrhom, aby sa sociálni partneri, občianska spoločnosť všeobecne a miestne a regionálne orgány aktívnejšie zapojili do príslušných procesov a opatrení (bod 3.5.2) a v súlade s jeho návrhom týkajúcim sa pomenovania programu (bod 3.7.2 znenia stanoviska).

4.2.2

Pokiaľ ide o sektorové programy, Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svetle svojich všeobecných pripomienok navrhuje vytvoriť príslušné inštitucionálne rámcové podmienky pre stanovenie spoločných – prípadne dlhodobých – opatrení predovšetkým v tých odvetviach, ktoré budú podporovať koncepciu celoživotného vzdelávania a adaptáciu občanov na výzvy našej doby.

4.3.1

Článok 11, ktorý sa týka zastúpenia a súčinnosti sociálnych partnerov vo Výbore, je podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru formulovaný neúplne.

4.3.1.1

Predovšetkým existuje podstatný problém týkajúci sa formy súčinnosti sociálnych partnerov v tomto Výbore. Štatút zástupcov sociálnych partnerov ako pozorovateľov, dokonca aj keď je ich stanovisko zachytené v protokole zo zasadnutia, sa nezlučuje s koncepciou participujúcej demokracie, ktorú Únia vo svojej ústavnej zmluve pripravenej na ratifikáciu obhajuje. Okrem toho v súčasnej situácii záleží predovšetkým na tom, aby boli vytvorené príslušné predpoklady pre kultúru sociálnej spoluzodpovednosti pri koncipovaní a úprave európskej vzdelávacej politiky. Podstatná súčinnosť sociálnych partnerov v tomto Výbore (hlasovacie právo) by vytvorila predpoklady pre sociálnu spoluzodpovednosť (spolurozhodovanie) a tým by ich úloha nadobudla rozhodujúci význam v koncipovaní a úprave konkrétnej politiky vzdelávania. Okrem zodpovednosti verejnej moci v rozhodovaní o záležitostiach v oblasti vzdelávania existuje tiež zodpovednosť sociálnych partnerov. Ide o zodpovednosť, ktorá súvisí so vzdelávaním v priebehu celého profesijného života a ktorá je vyjadrená alebo by mala byť vyjadrená na inštitucionálnej úrovni prostredníctvom kolektívneho vyjednávania.

4.3.1.2

Okrem toho táto forma obmedzenej súčinnosti sociálnych partnerov vytvára v uvedenom Výbore zámienku pre porovnateľné rozhodnutia na úrovni jednotlivých štátov a na regionálnej a miestnej úrovni, čo však nemôže stačiť, pretože sociálni partneri hrajú už prinajmenšom v niektorých členských štátoch rozhodujúcu úlohu pri koncipovaní uvedených politík.

4.3.1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor je toho názoru, že o zložení Výboru by sa mal uskutočniť zvláštny dialóg, na základe ktorého by sa stal funkčným a efektívnym. Všeobecne musia byť v tomto Výbore – v zmysle konštruktívnej vyváženosti – zastúpení všetci aktéri, ktorí majú niečo do činenia s celoživotným vzdelávaním, prípadne ktorých sa celoživotné vzdelávanie dotýka a ktorí disponujú príslušnými všeobecnými a konkrétnymi znalosťami. Inými slovami to znamená, že zloženie uvedeného Výboru musí byť zostavené tak, aby v ňom boli zastúpené nielen úrovne jednotlivých štátov, ale aj produktívne a sociálne sily (sociálni partneri, občianska spoločnosť všeobecne) a veda (akademické kruhy).

4.3.1.4

A nakoniec Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje za chybu obmedziť súčinnosť sociálnych partnerov na otázky, ktoré súvisia výlučne s odborným vzdelávaním. Spôsob činnosti Výboru by mal byť začlenený do procesu vytvárania Európy založenej na znalostiach. To znamená, že tento Výbor môže byť príkladom dobrej praxe pre politickú koncepciu a plánovanie na základe autentických znalostí. A to všeobecných, ako aj odborných znalostí ako súčasti celkových vedomostí. Preto je tiež veľmi dôležité, aby všetci aktéri zastúpení v tomto Výbore spolupôsobili vo všetkých procesoch tohto Výboru, v ktorých ide o to, čo, ako a prečo sa má urobiť, spôsobom tak funkčným ako aj angažovaným.

4.3.1.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor požaduje aktívnejší prístup k špecifickým potrebám vzdelávania handicapovaných ľudí. Preto žiada, aby bol článok 12 odsek b) preformulovaný takto:

Článok 12 odsek b) „zohľadnenie študujúcich so špecifickými potrebami a aktívny prístup k špecifickým potrebám vzdelávania handicapovaných ľudí a to najmä za pomoci opatrení na podporu ich začlenenia do procesov bežného vzdelávania a do procesov odborného vzdelávania“.

4.4.1

Vo svojich všeobecných pripomienkach Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhuje (v bode 3.4.2) rozšírenie spektra konania a zvýšenie prostriedkov na transverzálne programy a zodpovedajúce zníženie prostriedkov vyčlenených na sektorové programy.

4.4.1.1

Dôvod tohto návrhu nie je ťažké uhádnuť. Vytvorenie transverzálnych programov a ich obsahu uvádza do chodu procesy na modernizáciu európskych vzdelávacích systémov. V podstate to znamená, že investície vložené do transverzálnych programov prevažne vo forme súčasnej konkrétnej pridanej hodnoty sú na prospech európskych vzdelávacích systémov. Preto investície, ktoré sa majú vložiť do transverzálnych programov, sú v praxi najproduktívnejšie a najefektívnejšie.

4.4.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhuje skvalitnený transverzálny program v oblasti celoživotného vzdelávania bezprostredne spojiť s cieľmi z Lisabonu, s trvalým rozvojom a európskymi občanmi, ktorí budú v období do roku 2010 v aktívnom živote (bod 3.4.3.2).

4.4.2.1

Toto prepojenie v praxi znamená uzavretú koncepciu pre našu celkovú stratégiu celoživotného vzdelávania na základe problémov, ktoré nám k tejto koncepcii dali podnet, cieľov, ktoré sme si vytýčili pre prekonanie týchto ťažkostí, ako aj prostriedkov a spôsobov, ktoré máme k dispozícii pre uskutočnenie týchto cieľov: Toto spojenie zahrnuje:

4.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor je toho názoru, že navrhnutý program je opatrením najvyššieho významu pre budúcnosť Európskej únie. Preto je veľmi dôležité, aby sa pri realizácii programu dali uskutočniť dodatočné úpravy a aby bol priebeh programu na najvyššej úrovni monitorovaný. V tejto súvislosti Európsky hospodársky a sociálny výbor konštatuje, že by mal byť ustanovený jediný medziinštitucionálny Výbor obsadený na vysokej úrovni, ktorý by sledoval realizáciu programu pomocou metódy otvorenej koordinácie. Hlavnou úlohou tohto grémia by bolo s podporou Komisie sledovať realizáciu programu a pravidelne informovať Európsku radu, aby v prípade potreby bolo možné urobiť korektúry.