8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/108

1.1

V oznámení Komisie pre Radu a Európsky Parlament na tému „Financovanie Natura 2000“, ktoré toto stanovisko hodnotí, sa:

1.2

Komisia v oznámení opisuje súčasnú prax pri spolufinancovaní zo strany EÚ, vyplývajúcu z článku 8 smernice FFH (Fauna-Flóra-Habitat) (1), ktorá sa doposiaľ neosvedčila ako vhodná na vyriešenie problémov.

1.3

Vyhodnocuje sa objem finančných prostriedkov, potrebných na zavedenie, presadzovanie a zachovanie siete NATURA 2000. Komisia však poukazuje najmä na to, že v súčasnej dobe ešte nie je predložená presná, definitívna kalkulácia. Odhad, ktorý Komisia t.č. označila ako „najspoľahlivejší“, sú uvedené ročné náklady 6,1 miliárd € (pre EÚ-25) (2). Zdôrazňuje sa, že tento odhad „bude a mal by byť upresnený“. V tejto súvislosti boli vyzvané najmä tie členské štáty, do ktorých kompetencie spadá aj predkladanie žiadostí o spolufinancovanie.

1.4

Z dokumentu Komisie je zrejmé, že v rámci Európskej únie sa už nebude viesť diskusia na tému, či sa budú investovať spoločné prostriedky do vybudovania a zachovania siete NATURA 2000, ale iba ako to čo najlepšie zrealizovať.

1.5

Diskutuje sa pritom o troch možnostiach:

1.6

Komisia po úvahe a konzultácii s príslušnými členskými štátmi prichádza k záveru, že si zvolí prvú možnosť, to znamená že využije existujúce fondy EÚ.

1.7

Komisia však poukazuje aj na obmedzenia, ktoré pri tejto možnosti vznikajú a ktoré treba vyriešiť. O. i. poznamenáva, že jedna časť z týchto existujúcich fondov sa nebude môcť využiť celoplošne, to znamená, že určité regióny, v ktorých sa môžu nachádzať oblasti NATURA 2000, budú prakticky vylúčené z okruhu potenciálnych žiadateľov o podporu. Ako je napríklad známe, ERDF nepokrýva všetky oblasti a aj peniaze z Kohézneho fondu môžu využiť iba niektoré členské štáty. Komisia sľubuje, že sa novým usporiadaním štrukturálnych fondov tieto nedostatky odstránia.

2.1

EHSV víta predloženie oznámenia Komisie, ktoré vcelku predstavuje vynikajúci základ pre ďalšie rokovania. Diskusia na túto tému je už dávno potrebná, pretože napriek rôznym politickým vyjadreniam sa súčasná, sčasti dramatická situácia v oblasti ochrany prírody v minulých rokoch rozhodujúcim spôsobom nezmenila. Komisia a členské štáty opakovane poukazujú na stále sa zhoršujúcu situáciu v oblasti ochrany prírody. Pri zohľadnení hrubého domáceho produktu sa európska spoločnosť nikdy nemala materiálne tak dobre ako v súčasnosti a ochrana prírody zároveň nebola nikdy taká zlá ako teraz.

2.2

EHSV poukazuje v tejto súvislosti na stanovisko z vlastnej iniciatívy „Stav prírody a ochrany prírody v Európe“ z roku 2001 (3) ako aj na materiál „Vyhodnotenie environmentálnej politiky 2003“  (4), ktorý vypracovala Komisia. Výbor víta veľkú zhodu medzi Komisiou a EHSV pri hodnotení situácie.

2.3

Sieť NATURA 2000 je založená najmä na schválenej smernici FFH z roku 1992. Prijatím tejto smernice sa členské štáty, ako i Komisia EÚ zaviazali splniť dva záväzky:

2.4

Ani jeden zo sľubov však zatiaľ nebol splnený. Komisia ako aj členské štáty sú preto týmto vyzvané, aby neprijímali iba dobre znejúce uznesenia, ale aby ich aj dôsledne presadzovali.

2.5

Sieť NATURA 2000 má rozhodujúci význam pre zabezpečenie biodiverzity v Európe. Hlavy štátov a vlád sa často verejne zaviazali, že zastavia jej dramatický pokles. EHSV pripomína aj záväzky, ktoré na seba prebrali EÚ a členské štáty v rámci dohody o biodiverzite. Príroda a ochrana ohrozených druhov zvierat a rastlín je veľmi potrebná, aby sa zabezpečili dôležité genetické a biotické zdroje.

2.6

Je jednoznačné, že v súvislosti s otázkou financovania siete NATURA 2000 sa rozhodne nielen o ochrane prírody samotnej, ale aj o spoločenskej akceptácii ochrany prírody a o hodnovernosti environmentálnej politiky Komisie a členských štátov.

2.7

EHSV konštatuje, že pri stanovovaní oblastí siete NATURA 2000 prišlo k extrémnym časovým oneskoreniam: sieť nie je etablovaná ani 12 rokov po schválení smernice FFH. Vlastníci a užívatelia pozemkov často doposiaľ vnímajú ako nevýhodu, že pozemky, ktoré vlastnia, resp. na ktorých hospodária, sa nachádzajú v oblastiach NATURA 2000. Súvisí to o. i. s tým, že nie sú definitívne objasnené finančné dôsledky.

2.8

EHSV viackrát poukázal na to, že v záujme zachovania jedinečného európskeho prírodného dedičstva bude potrebné rozvíjať skutočné partnerstvo medzi ochranou prírody a poľnohospodárstvom a že je potrebné, aby poľnohospodári, ktorí rešpektujú a uplatňujú príslušné predpisy týkajúce sa ochrany prírody, boli zo strany úradov a ochranárov považovaní za skutočných partnerov. Objasnenie finančných otázok má pri tom rozhodujúcu úlohu.

2.9

Predloženie oznámenia Komisie bolo už dávno potrebné. Európskemu hospodárskemu a sociálneho výboru neuniklo, že v Komisii vznikli pri vypracovaní oznámenia závažné problémy pri zosúlaďovaní, ktoré opakovane viedli k oneskoreniu jeho predloženia.

2.10

V stanovisku z vlastnej iniciatívy poukázal EHSV na dva hlavné body, ktoré medzitým predstavila aj Komisia ako obzvlášť významné:

2.11

EHSV víta, že Komisia vo svojom oznámení znova nadviazala práve na hospodársky aspekt. A zároveň jednoznačne podporuje vyhlásenie Komisie, že ochrana biologickej rozmanitosti nie je „jednou z alternatív, ale rozhodujúcou zložkou trvalo udržateľného rozvoja“.

2.12

Je však potrebné uvedomiť si, že význam pre regionálne hospodárstvo opísaný o.i. v bode 2.2.3 oznámenia a hospodárske i spoločenské výhody, ktoré z neho vyplynú, sa v diskusii o ochrane prírody a sieti NATURA 2000 iba zriedkavo oceňujú, resp. zohľadňujú.

2.13

Ochrana prírody (a náležité vyznačenie oblastí siete NATURA 2000) sa často neoprávnene vníma ako nákladový faktor, ako bremeno, ako znevýhodnenie alebo ohrozenie, čo je rozhodujúcim dôvodom pre vznik častých protestov a pre neustále extrémne problémy pri presadzovaní často vzorovej legislatívy o ochrane prírody.

2.14

EHSV už venoval tejto dôležitej veci veľkú pozornosť v stanovisku, ktoré už bolo spomenuté, Konštatuje, že za posledné roky sa v tejto veci zmenilo len veľmi málo. Žiada Komisiu, aby spolu s inštitúciami EÚ, ale aj so všetkými ostatnými „akcionármi“ na úrovni EÚ a členských štátov, zahájila v tejto súvislosti širokú osvetovú kampaň.

2.15

Podľa vyjadrenia Komisie sa musí podariť najmä to, aby si všetci uvedomili, že – „oblasť NATURA 2000 môže byť motorom trvalo udržateľného miestneho rozvoja hospodárstva a tým prispieť k zachovaniu miestnych územných spoločenstiev. Aktívne zahrnutie týchto otázok do dialógu so všetkými relevantnými účastníkmi procesu má pre úspešné vybudovanie siete Natura 2000 a jej zaradenie do širšieho socioekonomického kontextu rozšírenej Európskej únie rozhodujúci význam“. EHSV zastáva názor, že toto formovanie spoločenského vedomia v prospech úspešnej ochrany prírody v Európe má rovnako veľký význam ako nadchádzajúce nevyhnutné doriešenie otázky financovania.

2.16

Doteraz sa iba v ojedinelých prípadoch podarilo upriamiť všeobecnú pozornosť verejnosti na hospodársku hodnotu oblastí s vysokou biodiverzitou pre regionálny rozvoj (cestovný ruch, regionálne výrobky, atď.), ale aj všeobecnú hodnotu chránených prírodných oblastí, napr. pre ochranu klímy (6) alebo ochranu pred povodňami. Na tom veľa nezmenia ani vedecké štúdie, ako napr. štúdia uvedená v prílohe 1 dokumentu Komisie, ktoré poukazujú na skutočnosť, že „čisto finančný úžitok zachovania biologickej rozmanitosti ... výrazne prevyšuje jeho náklady“.

2.17

V tejto súvislosti môže EHSV iba s údivom konštatovať, že je zrejme omnoho jednoduchšie poskytnúť prostriedky EÚ na odstránenie prírodných katastrôf, ktoré čiastočne vyplývajú z nadmerného využívania prírody a krajiny – a tým aj zo zanedbania ochrany prírody – než na predchádzanie a ochranu pred týmito katastrofami, čo by v konečnom dôsledku bolo lacnejšie.

2.18

EHSV pripomína, že do článku III-284 návrhu Ústavy bola prijatá zásada, že „Únia…(podporuje) spoluprácu medzi členskými štátmi, aby dosiahla, že systémy prevencie prírodných katastrôf alebo katastrôf spôsobených človekom a systémy ochrany pred takýmito katastrofami by boli účinnejšie“. Oblasti NATURA 2000 sú v mnohých ohľadoch schopné prevziať takúto funkciu.

2.19

Na jednej strane bol napríklad po ničivých povodniach na Labe v roku 2002 veľmi rýchlo vytvorený fond EÚ na odstránenie následkov pohromy, no na druhej strane je extrémne ťažké presadiť a financovať napríklad opatrenia na integrovanú ekologickú protipovodňovú ochranu na riekach a nivách, pričom takéto opatrenia môžu preukázateľne znížiť nebezpečenstvo povodní na dolných tokoch riek (7) a tak odvrátiť potenciálne škody. Podobne to vyzerá aj pri prevencii pred lesnými požiarmi, najmä v južnej Európe. Toto sa musí zmeniť. Motto politiky EÚ musí znieť: prevencia namiesto následnej pomoci po katastrofe. Ochrana prírody dokáže v tejto súvislosti prispieť rozhodujúcim podielom.

2.20

Dôvod pre túto situáciu určite spočíva v tom, že náklady, ktoré ochrana prírody priamo alebo nepriamo spôsobuje, sa vo veľkej miere týkajú súkromných majiteľov a užívateľov pôdy, zatiaľ čo hospodársky pozitívne účinky sú „zaúčtované“ takpovediac iba ako „externé výnosy“ (na rozdiel od „externých nákladov“) a pozitívne sa nepremietajú napríklad do výpočtu hrubého sociálneho produktu. Nová úprava financovania musí osobitne zohľadniť túto okolnosť.

3.1

EHSV víta, že v Komisii sa už nebude viesť diskusia o otázke, či sa má podieľať na financovaní opatrení EÚ pre oblasti siete NATURA 2000, ale že sa bude hovoriť „iba“ o otázke, akými nástrojmi sa to dá dosiahnuť.

3.2

EHSV chápe dôvody pre zvolený spôsob financovania, tzn. ďalší rozvoj existujúcich podporných nástrojov a ich adekvátne využívanie. Sieť NATURA 2000 sa musí plánovať, koordinovať a finančne realizovať tam, kde existujú problémy a pozitívny potenciál na rozvoj, najmä priamo v členských štátoch. Prispôsobením a využitím existujúcich finančných fondov pre účely ochrany prírody, ako napr. ERDF, ESF, Kohézny fond, EAGGF a novovytvoreným Fondom rozvoja vidieka (ELER), atď., získajú oprávnené úrady v členských štátoch flexibilné nástroje.

3.3

Je tiež správne, že Komisia poukazuje na tento spôsob, ktorým sa pravdepodobne bude dať najlepšie zabezpečiť to, „že správa oblastí NATURA 2000 je súčasťou rozsiahlej politiky územného usporiadania EÚ“.

3.4

Pre EHSV je však dôležité poukázať na to, že Komisia a ďalšie zodpovedné úrady budú musieť vynaložiť ešte veľa úsilia, aby zabezpečili, že v budúcnosti sa z prostriedkov EÚ nebudú spolufinancovať zámery, ktoré by škodili ochrane prírody a ktoré by viedli k tomu, že škody, ktoré takéto zámery spôsobia na prírode a životnom prostredí, by museli byť vykompenzované opäť z prostriedkov EÚ.

3.5

Diskusia o financovaní oblastí NATURA 2000 sa bude musieť viesť pred začatím hroziaceho sporu o výške celkového rozpočtu EÚ a o rozdelení finančných prostriedkov (8). Je jasné, že príde k prudkej hádke o peniaze:

3.6

Diskusiu o hornej hranici treba vnímať v súvislosti s tým, že suma vo výške minimálne 6,1 miliardy eur ročne, ktorú Komisia vyhradila na ochranu prírody, sa priráta k úlohám druhého piliera, pričom vo finančných výhľadoch na to doteraz neboli naplánované prostriedky v dostatočnej výške. Je potrebné počítať s rozpútaním búrlivej diskusie o financiách, a to medzi regiónmi a tiež medzi rôznymi politickými oblasťami pôsobnosti. Takéto rozpory nie sú ani zďaleka nové, v minulosti však ochrana prírody ťahala veľmi často za kratší koniec.

3.7

Preto sa musí zabezpečiť, že ochrana prírody sa bude správne chápať ako súčasť spoločnej politiky, že pri financovaní zo strany členských štátov sa nebude podriaďovať iným úlohám a že nebude ignorovaná. EHSV znova zdôrazňuje: ochrana prírody v Európe nie je žiaden luxus, ktorý si v dobrých finančných časoch môžeme „dovoliť“ a ktorého sa vzdáme, keď si myslíme, že nemáme peniaze. Ochrana prírody je – ako zdôraznili hlavy štátov – spoločná celospoločenská úloha, politická povinnosť, ktorej financovanie je nevyhnutné.

3.8

Aby sme zohľadnili zásady úsporného hospodárenia, je potrebné objasniť, ktoré z oblastí úloh siete NATURA 2000, stanovené Komisiou, sú absolútne bezpodmienečné, príp. ktoré možno brať takpovediac ako „alternatívnu voľbu“. V prípade úloh, ktoré sú nevyhnutné (napr. kompenzačné platby, príp. stimuly pre majiteľov alebo užívateľov pozemkov), je potrebné jednoznačne určiť ich viazanie na definovaný účel. V opačnom prípade EHSV nechápe zásadu integrácie financovania siete NATURA 2000 do existujúcich fondov a musel by – podobne, ako viacerí „akcionári“, ktorí sú zapojení do prípravného štádia – trvať na vytvorení osobitného podporného fondu.

3.9

Tabuľka 2 v prílohe oznámenia Komisie rozpisuje oblasti siete NATURA 2000 podľa využívania krajiny. Staré pasienky, neobrábané plochy, húštiny a trávnaté oblasti predstavujú 26,3 % plôch NATURA 2000, lesy (primárne nevyužívané, resp. len extenzívne využívané) dokonca 28,9 %, močiare a slatiny, príp. vnútrozemské vodstvo takmer 13 %, staré ovocné plantáže, príp. druhovo bohaté, rozsiahle španielske alebo portugalské „dehesas“, (spolu takmer 800 000 ha) okolo 2 %. Iba 5,6 % pôdy je zaradených do kategórie „poľnohospodárska plocha“ (10).

3.10

Komisia podrobne opisuje opatrenia potrebné na realizáciu siete NATURA 2000 (časť 3 prílohy) a vypočítava výdavky (dnes 6,1 mld. €). Pritom možno zhruba rozlišovať medzi nákladmi na správu a plánovanie, investičnými nákladmi (napríklad nákup pôdy, ale aj investície) a bežnými výdavkami, o. i. kompenzačnými platbami pre majiteľov pozemkov, príp. udržiavacie opatrenia.

3.10.1

EHSV považuje za bezpodmienečne nutné, aby sa čo najrýchlejšie predložili presné kalkulácie výdavkov. Výbor napríklad pochybuje o tom, že suma uvedená pre nové členské štáty vo výške 0,3 mld. € (pre EÚ (15): 5,8 mld. €) bude dostatočná. Je jednoznačné, že niektoré krajiny (napr. Poľsko) majú určite ešte veľa oblastí, ktoré dodatočne nahlásia, čo si nakoniec bude vyžadovať potrebu ďalších finančných prostriedkov.

3.11

Komisia podľa názoru EHSV právom konštatuje, že pri ochrane prírody ide často o to, aby sa zásadne zabezpečilo pokračovanie tradičných metód obhospodarovania, ktoré sú nevyhnutné pre vznik a zachovanie životného prostredia. Práve toto sú často spôsoby hospodárenia, ktoré sa pre prevádzkovateľa dnes ukazujú ako nerentabilné, ale udržiavanie ktorých je zo spoločenského hľadiska a z hľadiska politiky ochrany prírody potrebné. Príklad: len zriedkakedy zodpovedá využitie pôdy zásade trvalej udržateľnosti lepšie, než v prípade tradičného extenzívneho systému pasienkárstva na tzv. „dehesas“ na Pyrenejskom polostrove, vrátane chovu dobytka (Transhumanz) na jar na letných lúkach v horských oblastiach cez tzv. „canadas“, ktoré sa po celé desaťročia mohli vyvíjať ako hodnotné prírodné areály.

3.12

Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru je však po prečítaní dokumentu Komisie nejasné, či je vo všetkých vymenovaných oblastiach naozaj nevyhnutná realizácia alebo plánovanie spolufinancovania zo strany EÚ, resp. v prípadoch, kde možno v rámci uplatnenia práva EÚ očakávať financovanie výlučne zo strany členských štátov. Tento bod je ešte potrebné doriešiť.

3.13

Keďže konflikty v mnohých prípadoch vyplývajú z toho, že doterajším užívateľom pôdy neboli poskytnuté dostatočné kompenzačné platby, resp. stimuly, je potrebné venovať tejto oblasti osobitnú pozornosť. Nemožno hovoriť o spoločenskej alebo dokonca celohospodárskej hodnote ochrany prírody a presunúť pritom zodpovednosť za „náklady“ na užívateľov, resp. majiteľov pozemkov. Budúca úprava financovania musí zabezpečiť, aby súkromní majitelia, resp. užívatelia pôdy dostali prinajmenšom garanciu finančnej kompenzácie, alebo ešte lepšie stimul na realizáciu iniciatív v súlade so zásadami ochrany prírody. Žiť alebo hospodáriť v oblastiach NATURA 2000 by sa v budúcnosti malo považovať za „zisk“, a nie za nevýhodu.

3.14

Aby sa zabezpečil tento zámer, je potrebné presne zistiť, aký vysoký by bol v každom jednotlivom prípade nárok na finančnú kompenzáciu. Stanovenie všeobecnej hornej hranice ako i časového obmedzenia kompenzačných platieb v súčasnej forme by celej myšlienke uškodilo.

3.14.1

Na vyplatenie príslušných kompenzačných platieb by bolo možné – keď nebude zriadená vlastná rozpočtová línia – v prvom rade uvažovať o 2. pilieri poľnohospodárskej politiky, kým na investície by sa radšej mali využívať klasické štrukturálne fondy. EHSV poukazuje s veľkou obavou na to, že nové úlohy, resp. platby, ktoré sa musia popri súčasnom plnení z 2. piliera (budúceho „rozvoja vidieka“) splniť, nebudú môcť byť financované z tohto programu, pokiaľ sa nezredukujú iné úlohy alebo sa nedajú k dispozícii ďalšie finančné prostriedky.

3.14.2

To konkrétne znamená, že ak chceme dosiahnuť kvalitu rozvoja vidieka a zároveň prispieť k financovaniu siete NATURA 2000 prostredníctvom 2. piliera, sú samozrejme potrebné dodatočné účelovo viazané finančné prostriedky. EHSV však konštatuje, že vo finančnom výhľade, ktorý predložila Komisia a ktorého výšku nebudú čistí platcovia akceptovať, takéto zvýšenie nie je plánované a vzniká extrémne vysoké nebezpečenstvo, že sa úspory budú musieť zabezpečiť práve v 2. pilieri. EHSV to vníma nielen ako rozhodujúce slabé miesto a vysoký potenciál pre budúce konflikty, ale aj ako celkové ohrozenie európskych snáh o ochranu prírody.

3.14.3

EHSV môže odsúhlasiť plánovanú úpravu iba vtedy, keď to nebude na úkor iných opatrení na rozvoj vidieka. Bez dodatočných finančných prostriedkov nebude môcť ani Komisia, ani členské štáty splniť stanovené ciele a dodržať svoje sľuby, že budú podporovať rozvoj vidieka i realizovať sieť NATURA 2000. Politici, ktorí chcú takto vytvoriť Európu, by preto mali mať aspoň odvahu vysvetliť spoločnosti stručne a jasne, že určité úlohy (ako napr. ochrana prírody) už nie sú politickými cieľmi.

3.15

Pre EHSV to neznamená, že sa aj pri ochrane prírody nemusí úsporne zachádzať s prostriedkami. Prvotne vytýčený cieľ nariadení o ochrane prírody EÚ a tým aj o sieti NATURA 2000 je zachovanie biodiverzity. To je takpovediac „záväzný program“, do ktorého sa EÚ musí zapojiť prinajmenšom v oblastiach európskeho významu.

3.16

Opačný záver tiež znie: Nie každé komunálne opatrenie na ochranu prírody je opatrením európskeho významu a musí byť spolufinancované z EÚ. Členské štáty, regióny, obce atď. sa nesmú zbaviť jasnej, politickej ako i finančnej zodpovednosti podľa motta: Ak neexistujú peniaze EÚ, neexistuje ochrana prírody. Ani EÚ nesmie zaujať stanovisko: „Vytvoríme potenciálne možnosť financovať opatrenia z existujúcich fondov. Ak tak neurobia členské štáty, pretože majú stanovené iné priority, je to ich vlastná vina.“

3.17

Na druhej strane je síce žiadúce odkryť prezentovaný hospodársky potenciál rozvoja oblastí NATURA 2000 (pretože bude zrejmé, že ochrana prírody môže mať skutočne aj hospodárske dôsledky), pre zachovanie živočíšnych a rastlinných druhov však nemá rozhodujúci význam.

3.18

Pre EHSV to znamená, že určité opatrenia na financovanie v rámci realizácie siete NATURA 2000 sú bezpodmienečne nutné a že peniaze by pre tento účel mali byť technicky jasne viazané (earmarked). EHSV žiada členské štáty a Komisiu, aby naďalej rozvíjali adekvátne koncepty.