8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/71

1.1

Platnosť Nariadenia Rady (ES) č. 2501/2001 z 10. decembra 2001 (1) uplatňujúceho systém všeobecných colných preferencií (VCP) sa skončí 31. decembra 2005. V júli 2004 Komisia prijala inštrukcie (2) o úlohe VCP pre nasledujúce obdobie desiatich rokov od 1. januára 2006 do 31. decembra 2015. Komisia teraz zverejnila svoje návrhy (3) o uplatňovaní tohoto nariadenia.

1.1.1

V roku 1994, predchádzajúce inštrukcie (4) pre desaťročné obdobie 1994-2005 priniesli do uplatňovania ich nariadení významný počet dôležitých zmien ako napríklad colné zaradenie podľa citlivosti výrobkov, odstupňovania a zvláštnych stimulov. V roku 2001 zvláštne dojednanie pre najmenej rozvinuté krajiny (NRK), „všetko okrem zbraní“ (VOZ) boli zavedené na obmedzenú dobu. Skúsenosti ukázali, že niektoré z týchto opatrení fungujú v praxi dobre a malo by sa v nich pokračovať, pokiaľ iné budú musieť byť podrobené zmenám na základe získaných skúseností.

1.1.2

Spoločenstvo poskytlo obchodné preferencie pre rozvojové krajiny v rámci ich VCP od 1971. Obchodná politika hrá kľúčovú úlohu vo vzťahoch EÚ a zvyškom sveta. Systém VCP je súčasťou tejto politiky, ktorá musí byť v súlade s konsolidovanými cieľmi politiky rozvoja. V tomto smere sa musia spĺňať požiadavky WTO (5) a splnomocňujúcu klauzulu z GATT z 1979. Taktiež musí byť v súlade s Agendou pre rozvoj z Doha. Kľúčovou prioritou je pomôcť rozvojovým krajinám podieľať sa na zisku z globalizácie, osobitne tým, že sa naviaže obchod a udržateľný rozvoj. V tomto zmysle sa chápe, že udržateľný rozvoj zahŕňa viaceré aspekty ako dodržiavanie ľudských a pracovných práv, správne riadenie a ochrana životného prostredia. Okrem toho boj proti drogám je zodpovednosťou všetkých krajín.

1.2

Komisia viedla rozsiahle konzultácie ohľadne jej inštrukcií pre nasledujúce desaťročné obdobie, odkedy boli tieto inštrukcie publikované po prvýkrát. Napriek tomu, že boli potrebné špeciálne štatistiky, odhad dopadu bol vykonaný interne. Komisia vykoná taktiež odhad dopadu na najvzdialenejšie regióny EÚ, keď nariadenie vstúpi do platnosti.

1.3

Nepredpokladá sa, že zmeny uvedené v návrhu, si vyžiadajú významné straty v colných príjmoch v porovnaní s terajšou situáciou.

2.1

Návrh predstavuje zjednodušenie existujúceho systému tým, že sa zníži počet dojednaní z piatich na tri. To sa dosiahlo tým, že bolo zavedené jednotné dojednanie o stimuloch namiesto troch zvláštnych stimulov, ktoré sú platné v súčasnosti pre ochranu pracovných práv, ochranu životného prostredia a boj proti výrobe a obchodovaniu s drogami. Následne navrhovaný systém pozostáva z:

2.2

Ďalšie zjednodušenie by bolo dosiahnuté odstránením zo zoznamu prijímajúcich krajín tie krajiny, ktoré v súčasnosti využívajú preferenčný prístup na komunitárny trh vďaka bilaterálnym, regionálnym dohodám alebo dohodám o voľnom obchode (FTA). Spoločenstvo zabezpečí, aby žiadna krajina neutrpela straty tým, že zlúči do relevantných FTA príjmy z iných osobitných výrobkov, ktoré predtým spadali pod zaradenie do VCP.

2.3

Preferencie budú aj naďalej odlišované podľa citlivosti výrobkov. Clo podľa spoločného colného sadzobníka (SCS) na výrobky označené ako necitlivé bude aj naďalej celkom pozastavené, okrem potravinárskych komponentov. Súčasné paušálne zníženie o 3,5 percenta pre citlivé produkty bude v platnosti aj naďalej.

2.4

Všeobecné dojednania budú otvorené pre všetky krajiny, okrem tých, ktoré boli klasifikované Svetovou bankou ako krajina s vysokými príjmami počas obdobia troch po sebe nasledujúcich rokov a kde najväčších päť exportných sektorov pokrytých systémom VCP do Spoločenstva predstavuje menej ako 75 % všetkých exportných sektorov pokrytých systémom VCP z danej krajiny do Spoločenstva. Tieto krajiny, ktoré sú v súčasnosti prijímajúcimi krajinami pod systémom VCP, budú vyňaté zo systému, keď vstúpi do platnosti navrhované nariadenie. Prijímajúce krajiny, ktoré sú prijímajúcimi krajinami pod obchodnou zmluvou so Spoločenstvom, ktorá obsahuje všetky stanovené preferencie, budú taktiež odstránené zo zoznamu oprávnených prijímajúcich krajín.

2.5

Systém zvláštnych dojednaní o stimuloch pre udržateľný rozvoj (SIA) bol zavedený pre rozvojové krajiny s najväčšími potrebami. Dodatočné preferencie budú ihneď udelené (po predložení náležitej žiadosti) rozvojovým krajinám, ktoré podpísali a účinne uplatnili šestnásť základných dohovorov o ľudských právach a pracovných právach, ktoré sú uvedené v prílohe I a aspoň sedem z dohovorov týkajúcich sa správneho riadenia a ochrany životného prostredia, ktoré sú uvedené v prílohe II. Zároveň prijímajúce krajiny budú požiadané, aby sa zaviazali k podpísaniu a účinnému uplatňovaniu medzinárodných dohovorov, ku ktorým sa zatiaľ ešte nezaviazali. Dátum 31. december 2008 bude stanovený ako doba, do ktorej je potrebné dovŕšiť tento proces.

2.5.1

Predmetné dohovory obsahujú mechanizmy, ktoré kompetentné medzinárodné organizácie môžu využívať pre pravidelné hodnotenie ich uplatňovania v praxi. Komisia bude mať na zreteli tieto hodnotenia predtým, ako rozhodne, ktoré žiadateľské krajiny budú zaradené ako prijímajúce krajiny pod systémom SIA. Na základe žiadostí rozvojových krajín Komisia predloží zoznam prijímajúcich krajín pod týmto režimom.

2.5.2

Krajiny, ktoré si želajú byť zaradené ako prijímajúce krajiny SIA, musia predložiť svoju žiadosť v tejto záležitosti v období troch nasledujúcich mesiacov po dátume uverejnenia predmetného nariadenia.

2.5.3

Ďalšou požiadavkou je to, že žiadateľské štáty musia byť klasifikované ako zraniteľné. V tomto zmysle, zraniteľná krajina je definovaná ako tá, ktorá nebola klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina s vysokými príjmami alebo jej vývoz do Spoločenstva pod systémom VCP predstavuje menej ako 1 % z celkového vývozu do Spoločenstva pod systémom VSP.

2.6

Návrh obsahuje opatrenia na zredukovanie dopadu, ktorý by na prijímajúcu krajinu malo jej odstránenie zo zoznamu rozvojových krajín zo strany Spojených národov, konkrétne, predpokladá prechodné obdobie pre postupné vyňatie štátu z režimu EBA. V súčasnosti, takáto zo zoznamu odstránená krajina by automaticky a okamžite stratila všetky výhody systému VCP, ktoré využívala ako člen skupiny rozvojových krajín. Nový mechanizmus umožňuje, aby sa tento proces uskutočnil počas prechodného obdobia.

2.7

Mechanizmus odstupňovania bol zachovaný v zjednodušenej podobe. Tak ako to je aj v súčasnosti, odstupňovanie sa uplatní pre určité skupiny výrobkov z krajín. ktoré sú už konkurencieschopné na komunitárnom trhu a už nebudú potrebovať systém VSP pre podporu ich vývozu, ale súčasné kritériá (účasť na preferenčných dovozoch, stupeň rozvoja a stupeň špecializácie vývozu) budú nahradené jedným jediným kritériom: kvóta komunitárneho trhu, vyjadrená ako kvóta pod systémom preferenčného dovozu. Skupiny výrobkov sa definujú podľa ich zaradenia do „skupín“ v spoločnej nomenklatúre. Odstupňovanie sa uplatňuje len pre krajiny, ktoré sú už konkurencieschopné so všetkými výrobkami jedného sektora. Spomínané odstupňovanie sa nebude uplatňovať v prípade malých prijímajúcich krajín, ak iba niekoľko ich výrobkov z jedného sektora dosiahlo stupeň konkurencieschopnosti.

2.7.1

Odstupňovanie bude uplatňované pre prijímajúcu krajinu v rámci jedného sektora, ak počas troch po sebe nasledujúcich rokoch priemer dovozu výrobkov do Spoločenstva patriacich do predmetného sektora pochádzajúcich z tejto krajiny prevyšuje 15 % dovozu do Spoločenstva tých istých výrobkov pochádzajúcich zo všetkých krajín. Pre určité textilné výrobky sa horná hranica znižuje na 12,5 %.

2.8

Clá majú byť pozastavené vtedy, ak z preferenčného zaobchádzania vyplynú clá ad valorem vo výške 1 % alebo menej alebo osobitné clá vo výške 2 EUR alebo menej.

2.9

Návrh obsahuje ustanovenia pre dočasné pozastavenie preferenčných dojednaní v súvislosti so všetkými alebo niektorými výrobkami s pôvodom v prijímajúcej krajine za určitých špecifických okolností. Nejde pri tom o vážnu stratu status quo. Komisia oznámila, že tieto ustanovenia sa uplatnia len za výnimočných okolností.

2.9.1

Ak výrobok pochádzajúci z prijímajúcej krajiny bude dovezený za takých podmienok, že spôsobí alebo bude môcť spôsobiť vážnu ujmu komunitárnym výrobcom podobných alebo priamo konkurencieschopných výrobkov, bežné clá podľa SCS môžu byť znova nastolené na žiadosť členského štátu alebo z iniciatívy samotnej Komisie.

2.10

Pri uplatňovaní tohto nariadenia bude Komisia asistovať výbor pre všeobecné preferencie, ktorý bude zložený z predstaviteľov členských štátov a ktorému bude predsedať reprezentant Komisie. Výbor bude dostávať správy z Komisie o fungovaní systému v praxi a bude môcť prešetrovať hociktorú záležitosť v súvislosti s predmetným systémom. Bude sa tiež zúčastňovať najmä na určovaní vhodných krajín, ktoré požiadali o prístup k systému SIA pre udržateľný rozvoj, na dočasnom pozastavení preferenčného zaobchádzania, na znovuzavedení ciel podľa SCS v prípade výskytu ťažkostí pre niektorého z komunitárnych výrobcov a stanovenie prechodných období v prípade stratenia nároku na výhody zo systému EBA pre tie krajiny, ktoré boli odstránené zo zoznamu najmenej rozvinutých krajín od OSN.

3.1

Systém VCP je dôležitou súčasťou vonkajšej obchodnej politiky EÚ a jej dopad je ďalekosiahly. Taktiež má významný vplyv na hospodársku aktivitu rozvojových krajín a na rozpočet EÚ. Vplýva na vzťahy obchodných partnerov EÚ v organizáciách ako WTO a má dôležité následky pre európske hospodárstvo, osobitne výrobný sektor. Ide o jednu z mála záležitostí, ktorá sa riadi na európskej úrovni viac federatívnym ako nefederatívnym spôsobom. Komisia má v tejto oblasti exkluzívnu kompetenciu. Globalizácia zdôraznila význam VCP. EÚ použila tento systém na pomoc rozvojovým krajinám aj v tom smere, aby im pomohla využiť proces globalizácie. Zároveň tento systém umožnil, aby EÚ mohla v praxi propagovať udržateľný rozvoj v tom smere, že ponúka preferenčné podmienky pre prístup na európsky trh tým štátom, ktoré budú rešpektovať základné princípy ľudských práv.

3.2

Keď Komisia uverejnila svoje inštrukcie (6), ktoré tvoria podklad pre súčasný návrh, EHSV vydal svoje stanovisko (7) s detailnými pripomienkami k predloženým otázkam. V predmetnom stanovisku poukázal na to, že zjednodušenie systému by malo byť primárnym cieľom. Z tohto dôvodu uspokojivo prijíma opatrenia zahrnuté v návrhu Komisie, ktorých účelom je zjednodušenie štruktúry systému. Osobitne sa nazdáva, že zníženie počtu režimov z piatich na tri podstatne zjednoduší dosiahnutie tohto cieľa.

3.3

EHSV taktiež požadoval, aby sa znížil počet zúčastnených krajín (8) a medzi iným navrhol vyňatie krajín, ktoré v súčasnosti využívajú preferenčný prístup na trhy Spoločenstva v rámci FTA so zárukou, že tie preferencie, ktoré v súčasnosti využívajú pod existujúcim systémom VCP, by mali byť začlenené do náležitej bilaterálnej zmluvy. Výbor pozitívne hodnotí prijatie jeho návrhu.

3.4

EHSV vyjadril svoje znepokojenie (7) nad tým, že väčšia časť komunitárnej pomoci smerovala do najbohatších prijímajúcich krajín a nie do tých, kde bola najviac potrebná. Preto pozitívne hodnotí fakt, že Komisia sa touto problematikou zaoberala, ale kladie si otázku, či sa návrh venuje tomuto problému v dostatočnej miere.

3.5

EHSV odporučil (7), aby bol zachovaný mechanizmus odstupňovania, ale v zjednodušenej a priehľadnejšej podobe. Schvaľuje návrh Komisie v tomto smere a nazdáva sa, že sa dosiahne značného pokroku v oboch smeroch. Osobitne, nahradenie existujúcich rozdielnych kritérií jedným jediným a jasným by umožnilo celý postup zjednodušiť a zvýšiť jeho priehľadnosť.

3.6

EHSV nástojil na tom (7), aby sa využila táto príležitosť na harmonizáciu, zjednotenie a modernizáciu všetkých noriem a postupov systému VCP. Nazdáva sa, že súčasný návrh vychádza v ústrety k dosiahnutiu tohoto cieľa.

3.7

EHSV žiada (7), aby sa s návrhom Komisie uverejnilo aj detailné zhodnotenie dopadu. Zároveň vyjadruje svoje sklamanie nad jeho absenciou a poukazuje na to, že uskutočniť prieskum dopadu na externé regióny EÚ a posteriori je nekonzistentné, ak nie je vo výhľade zmena podstaty celého systému, čo zároveň protirečí všeobecnej požiadavke, podľa ktorej by mali byť nariadenia stabilné na istý čas. Nejasný kontext by mohol znemožniť správne fungovanie systému VCP.

3.8

EHSV schvaľuje myšlienku začleniť do definície „udržateľný rozvoj“ princíp dodržiavania ľudských práv, ochranu pracovných práv, ochranu životného prostredia, správne riadenie a boj proti výrobe a obchodovaniu s drogami.

3.9

EHSV poukázal na fakt (7), že súčasné zvláštne dojednania o stimuloch boli úplne neúčinné, čo sa týka dosiahnutia vytýčených hlavných cieľov. Jedine dve krajiny spĺňali kritériá pre uplatnenie zvláštneho dojednania o stimuloch pre ochranu pracovných práv a žiadna krajina nespĺňala kritériá pre zaradenie do zvláštneho dojednania o stimuloch na ochranu životného prostredia. Na druhej strane dvanásť krajín využilo zvláštne dojednanie pre boj proti výrobe a obchodovaniu s drogami, ale bez žiadneho pozorovateľného účinku v praxi.

3.9.1

EHSV nepredpokladá, že nový návrh bude účinnejší aj napriek tomu, že zavádza opatrenia na zjednodušenie procesu. Nezvýšila sa ani výška stimulu a taktiež neexistuje žiaden iný dôvod na predpoklad, aby nové dojednania viedli vo zvýšenej miere prijímajúce krajiny, aby prijali princípy a praktiky udržateľného rozvoja. Pred požiadavkou podpísania dvadsiatich siedmich medzinárodných dohovorov, je veľmi pravdepodobné, že uprednostnia ich pôvodný stav a vzdajú sa výhod, ktoré by im tieto dojednania priniesli.

3.9.2

Keďže v kontexte neustáleho znižovania colných prekážok je ťažké ponúknuť atraktívny stimul, mohlo by sa zvážiť aj spojenie uplatňovania týchto dohovorov s udelením rozvojovej pomoci.

3.10

EHSV si všimlo, že všetky zmluvy, ktoré musia podpísať žiadateľské krajiny, obsahujú mechanizmy, ktoré „kompetentné medzinárodné organizácie“ môžu pravidelne využívať na zistenie spôsobu, akým boli v skutočnosti uplatňované. EHSV je toho názoru, že spoločenskí aktéri by sa mali zúčastniť na tomto hodnotení.

3.11

EHSV poznamenáva, že podmienky pre dočasné zrušenie preferenčných dojednaní zostávajú v porovnaní s podmienkami v predchádzajúcom režime takmer nezmenené. Vzhľadom k tomu, že boli uplatnené iba v prípade jednej krajiny (Mjanmarsko), ktorá je extrémnym príkladom porušovania medzinárodných zmlúv, je ich užitočnosť pri podporovaní udržateľného rozvoje pochybná. Sankcia, ktorá sa ukladá iba v takomto ojedinelom prípade, môže mať len malý odstrašujúci účinok. EHSV by uprednostnil širšie uplatňovanie tohto mechanizmu za účelom posilnenia zvláštnych dojednaní pre podporu udržateľného rozvoja, ktoré, ako sa EHSV obáva, sa pravdepodobne prestane využívať.

3.12

EHSV pochybuje o tom, či nový systém poskytuje účinnejšie demotivujúce prostriedky na zabránenie podvodom ako ten predchádzajúci. EHSV by uprednostnil proaktívnejší prístup k tejto otázke. Hlavne by uvítal, keby boli vytvorené mechanizmy pre užšiu spoluprácu medzi agentúrami v EÚ a náležitými orgánmi v prijímacích krajinách. Je ťažké vyhnúť sa záveru, že v tejto oblasti zvolila Komisia stratégiu „ponáhľaj sa pomaly“.

3.13

EHSV víta fakt, že Komisia pred predložením tohto návrhu, dostatočne konzultovala tak v EÚ ako aj v prijímajúcich krajinách.

3.14

EHSV berie na vedomie, že Komisii bude s riadením systému všeobecných colných preferencií aj naďalej pomáhať výbor pre všeobecné preferencie, ktorý bude vykonávať svoju činnosť v rámci postupov pre „regulačný výbor“.

4.1

EHSV podotýka, že krajiny, ktoré majú byť vyňaté zo všeobecného režimu, sa obmedzia na tie, ktoré Svetová banka klasifikovala ako krajiny s vysokými príjmami a s nedostatočne diverzifikovaným vývozom. EHSV sa nazdáva, že počet krajín spĺňajúcich tieto kritéria bude obmedzený. Výbor navrhol (7), aby nové inštrukcie vyňali okrem iných aj krajiny, ktoré rozvíjajú programy na výrobu jadrových zbraní a krajiny, ktoré sa správajú ako daňové raje. EHSV vyjadruje svoje poľutovanie nad tým, že sa mnohé z týchto krajín by mohli byť oprávnené na to, aby boli zaradené do zoznamu prijímacích krajín.

4.2

Jedným z kritérií pre zahrnutie do režimu zvláštnych dojednaní SIA pre podporu udržateľného rozvoja je to, že daná krajina by mala byť „zraniteľná“. Článok 9 odstavec 2 stanovuje, že krajina je zraniteľná vtedy, keď nebola v súlade s podmienkami stanovenými v odstavci 4.1 vylúčená zo všeobecného režimu alebo ich vývoz do Spoločenstva, na ktorý sa vzťahujú všeobecné colné preferencie, predstavuje menej ako 1 % celkového dovozu do Spoločenstva, na ktorý sa vzťahujú všeobecné colné preferencie. EHSV je toho názoru, že tento článok by mal byť prepracovaný tak, že sa slovo „alebo“ nahradí slovom „a“. Ak nie tento článok bude mať taký účinok, aký určite nebol pri jeho tvorbe cielený.

4.3

EHSV poukázal na to (7), že podľa predchádzajúceho systému je moment odstupňovania príliš vzdialený referenčného momentu. Preto EHSV víta fakt, že v budúcnosti sa odstupňovanie uskutoční v nasledujúcom roku po treťom po sebe nasledujúcom roku, čo predstavuje referenčné obdobie pre akúkoľvek krajinu a odvetvie

4.4

EHSV podporuje návrh Európskej komisie udržať regionálnu kumuláciu v zmysle nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 v prípadoch, kedy výrobok použitý pri ďalšej výrobe v krajine, ktorá je členom regionálneho združenia, pochádza z inej krajiny tohto združenia, ktorá sa však nezúčastňuje na výhodách z režimov, ktoré sa uplatňujú na konečný výrobok za podmienky, že obidve krajiny sa podieľajú na výhodách z regionálnej kumulácie pre toto združenie. EHSV poukazuje na to, že v minulosti boli tieto ustanovenia zdrojom značných podvodov.

4.5

EHSV trvá na svojom stanovisku (7), že preferenčné pravidlá o pôvode by mali byť zjednodušené a zároveň by sa mali zjednodušiť náležité postupy pre dovozcov z EÚ v tom zmysle, že by sa mali vyrovnať súčasným pravidlám o pôvode výrobkov nepreferenčného charakteru.

4.6

EHSV znovu opakuje svoju požiadavku (9) na prehĺbenie dialógu medzi EÚ a NRK, ktorého cieľom je zlepšiť podmienky uplatňovania zvláštneho režimu pre NRK v niektorých osobitných prípadoch, najmä prispôsobením prechodného obdobia.

4.7

EHSV víta návrh na odstránenie ciel tam, kde má preferenčné zaobchádzanie za následok clo ad valorem vo výške maximálne 1,0 % alebo osobitné clo vo výške maximálne 2 EUR.EHSV je toho názoru, že toto bude predstavovať citeľné zjednodušenie.

4.8

EHSV poukazuje na to, že dočasné pozastavenie zvýhodnenia je obmedzené na dobu troch mesiacov a môže byť predĺžené len jedenkrát. Komisia môže toto obdobie predĺžiť v súlade s článkami 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES tak, ako už urobila v prípade Mjanmarska. EHSV by uprednostnil ustanovenie, ktorým by uplatnené dočasné pozastavenie zvýhodnenia trvalo do doby, pokiaľ by sa krajina, ktorá sa porušenia dopustila, odstránila dôvod pre pozastavenie tým, že by napravila porušovanie medzinárodných zmlúv, ktoré k pozastaveniu pôvodne viedlo.

4.9

EHSV sa nazdáva, že požiadavka, aby krajina alebo územie, ktoré chcú využívať zvláštne dojednania pre udržateľný rozvoj, podali príslušnú žiadosť do troch mesiacov od dňa, keď nariadenie nadobudne účinnosť, je dosť zbytočná a pravdepodobne kontraproduktívna, nakoľko obmedzuje možnosť účasti na dojednaniach. Môže nastať taký prípad, kedy v danom momente niektoré krajiny nebudú spĺňať stanovené kritériá a preto budú toho názoru, že nemá zmysel predložiť žiadosť. Po uplynutí trojmesačnej lehoty, by tieto krajiny nemali žiadny stimul k podpísaniu a k účinnému uplatňovaniu medzinárodných dohôd, ktoré sú vymenované v prílohe 1 a 2. EHSV zastáva názor, že bolo lepšie ponechať otvorenú možnosť pre prijatie týchto krajín aj neskôr potom, ako splnia náležité kritériá.

4.10

EHSV poukázal na to (7), že systém všeobecných colných preferencií je dôležitou zložkou obchodnej politiky EÚ a že musí byť ako taký v súlade s ostatnými zložkami tejto politiky. V záujme dosiahnutia súdržnej obchodnej politiky je kľúčové, aby sa do tohto procesu zapojili aj ostatné generálne riaditeľstvá Komisie. Úzka, trvalá a účinná spolupráce by mala prebiehať hlavne medzi GR pre obchod a GR pre podnikanie.

4.11

EHSV odporúča, aby sa v prípade vážneho narušenia trhu pre výrobky uvedené v prílohe I Zmluvy, mohla bezpečnostná klauzula uplatňovať rovnako na žiadosť členského štátu ako aj z iniciatívy Komisie, a aby bol pri tej príležitosti konzultovaný príslušný riadiaci výbor.

4.12

Podľa návrhu Komisie sa musí do VCP vložiť zvláštne dojednanie pre najmenej rozvinuté krajiny (NRK) a iné dojednania (vrátane dojednania pre cukor) sa musia prevziať v súlade s nariadením 416/2001. Obavy NRK sú opodstatnené najmä preto, že bude omnoho viac nevýhod ako výhod vyplývajúcich z reformy EÚ pre cukor, ktorá bude sprevádzaná významným poklesom cien vychádzajúcim z navrhovaných snáh o úplné otvorenie trhu EÚ pre tieto krajiny od 1. júla 2009. Výbor v tejto súvislosti odkazuje na svoje stanovisko z 15. decembra 2004 (10) o navrhovanej reforme CMO (Spoločná organizácia trhov)/cukor. Táto vyzvala Komisiu v súlade s výslovným želaním NRK, aby prerokovala preferenčné dovozné kvóty na cukor, ktoré vstúpia do platnosti od roku s periodickým kontrolným systémom, ktorý berie v úvahu vzťah medzi reformou systému komunitárneho trhu cukru a rozvojových cieľov najmenej rozvinutých krajín (NRK). EHSV je naklonený zákazu praktiky „swap“ (trojsmerný obchod).

4.13

Všeobecne povedané, EHSV je toho názoru, že pre dané výrobky by sa malo jasne definovať uplatnenie článku 12 odsek 1 v rámci príslušných organizácií spoločného trhu.

5.1

EHSV zastáva názor, že predchádzajúci systém by mal byť zjednodušený a sprehľadnený a že by sa mala využiť možnosť harmonizácie, zjednotenia a zmodernizovania všetkých pravidiel a postupov pri všeobecných colných preferenciách. EHSV je toho názoru, že navrhovaný systém by v tomto smere predstavoval významné zlepšenie a preto návrh Komisie schvaľuje.

5.2

EHSV súhlasí s tým, aby bol znížený počet zvýhodnených krajín, avšak obáva sa, že predmetné zníženie nebude prevedené v dostačujúcom rozsahu.

5.2.1

EHSV zastáva názor, že systém VSP by mal byť vyhradený pre najmenej rozvinuté krajiny a krajiny v núdzi so zámerom, aby práve tieto krajiny využívali výhody tohto nového režimu. Z tohto dôvodu by bolo vhodné stanoviť na úroveň 10 % hranicu odstupňovania pre textilné produkty a oblečenie (11).

5.3

EHSV je toho názoru, že zvláštne dojednanie pre podporu udržateľného rozvoja bude mať len o niečo väčší dopad na správanie sa krajín ako súčasný režim.

5.4

EHSV sa obáva, že otázka podvodov v súčasnom systéme sa nezdá byť účinne vyriešená a nazdáva sa, že v tomto smere mohol byť zaznamenaný väčší posun vpred.

5.5

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že detailné hodnotenia dopadu tohto nariadenia neboli zverejnené, a ako sa v niektorých prípadoch zdá, ani neboli vôbec vykonané.