8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/52

1.1

Zelená kniha o obstarávaní pre rezort obrany (KOM(2004) 608 v konečnom znení) je jedným z opatrení, ktoré sú predpokladané v oznámení „K politike Európskej únie ohľadom vybavenia vojenským materiálom“, ktoré bolo schválené v marci 2003 a ktoré Výbor komentoval v septembri 2003 (1).

1.2

„Európsky trh s vojenským materiálom (European Defence Equipment Market – EDEM)“, je v skutočnosti iba časťou vnútorného trhu pokrývajúceho určitý sektor. Zelená kniha sa snaží prispieť k postupnému vytvoreniu vnútorného trhu EÚ s vojenským materiálom, ktorý bude otvorený a transparentný, pričom sa bude rešpektovať špecifická povaha sektora. Toto by malo viesť k silnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu obrannému priemyslu, zvýšenej efektívnosti nákladov a podpore rozvoja vojenského potenciálu EÚ v oblasti Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (European Security and Defence Policy – ESDP) v rámci kontextu Spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky (Common Security and Foreign Policy – CSFP).

1.3

12. júla 2004 Rada odsúhlasila zriadenie Európskej obrannej agentúry (European Defence Agency – EDA), ktorá je určená „na podporu členských štátov v ich úsilí o zlepšenie európskeho obranného potenciálu v oblasti krízového manažmentu a o udržanie ESDP v takom stave ako je teraz, a s možnosťou vývoja do budúcna“. Táto agentúra už začala fungovať. Všetky funkcie EDA (2) sa týkajú zlepšenia výkonnosti európskej obrany, pretože podporujú súdržnosť namiesto súčasnej fragmentácie.

1.4

„Výkonnosť obrany“ znamená zabezpečenie dostupnosti potenciálu potrebného pre splnenie plánovaných úloh, a doktríny, ktorá nariaďuje tieto úlohy, to všetko pri efektívnosti nákladov. Toto si bude vyžadovať zabezpečenie maximálnej možnej interoperability. V súčasnosti vynakladá 25 členských štátov na obranu spolu asi 160 miliárd EUR, pričom asi 20 % z toho sa používa v procese obstarávania materiálu pre rezort obrany (vrátane výskumu a vývoja, akvizície a podpory) (3).

2.1

Záležitosti uvedené v Zelenej knihe sa týkajú spôsobu, akým možno v systéme obstarávania vojenského materiálu pre obranu dosiahnuť zlepšenia. Významný pokrok však bude možný iba vtedy, keď budú jasné iné prvky „výkonnosti obrany“ (viď odsek 1.4 vyššie) (4). Priemysel má zvláštny záujem o potrebu veľmi jasného riadenia, zladených požiadaviek a kontinuity. Výbor túto iniciatívu víta, pretože ju možno považovať ako samostatnú súčasť procesu začatia zriaďovania lepšie uskutočniteľnej ESDP pri transparentnom a konkurencieschopnom trhu.

2.2

Výbor víta vedúcu úlohu pripisovanú Európskej obrannej agentúre. Bude potrebné jasnejšie sa dohodnúť na príslušných úlohách EDA a iných agentúr zapojených v súčasnosti do zabezpečenia obrany (5) a EHSV očakáva v priebehu času zredukovanie ich oddelených úloh. Pred uskutočnením zmien je však potrebné preštudovať a vziať si ponaučenie zo skúseností s OCCAR (ktorá sa zaoberá súčasným projektovým manažmentom, vrátane hlavnej otázky zmluvného práva) (6).

2.3

Vítame uznanie faktu, že začiatočné body (a používané postupy) v procese obstarávania pre rezort obrany sú v každom členskom štáte veľmi odlišné a že zmeny sa pravdepodobne udejú odlišnou rýchlosťou. Súhlasíme s tým, že bude užitočné zriadiť spoločný základ pre obstarávanie v rezorte obrany a že toto možno uskutočniť pomerne rýchle za predpokladu, že s tým budú súhlasiť a spolupracovať všetky členské štáty.

2.4

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné znížiť fragmentáciu trhu s vojenským materiálom a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a transparentnosť, čo sú nevyhnutné podmienky na zachovanie a posilnenie fungujúceho obranného priemyslu EÚ a pre prispenie k lepšej efektívnosti nákladov pri obstarávaní a riadení vhodného obranného potenciálu.

2.5

Analýza špecifických čŕt trhov s vojenským materiálom v odseku 2 Zelenej knihy je dobrým základom pre prihliadanie na trh a naznačuje niekoľko aktuálnych ťažkostí.

2.6

EHSV by však rád zdôraznil, že ak berieme do úvahy realitu trhu, musí byť akákoľvek reštrukturalizácia odvetví obranného priemyslu primárne záležitosťou príslušného priemyslu (7). Dobrým dôvodom k tomu je fakt, že najvýznamnejšie spoločnosti sú nadnárodné, aj keď zákazníci sú z jednotlivého štátu. Okrem toho majú členské štáty rôzne priemyselné stratégie, z ktorých priemyselné odvetvia obrany tvoria iba časť.

2.7

Ak má priemysel (v sektore obrany, aj inde) účinne fungovať a zabezpečovať nákladovo efektívne a hospodárne výsledky, musí sa vyhnúť prílišnému množstvu regulačných postupov.

3.1

Je nevyhnutné presne objasniť, ktoré súčasti procesu obstarávania materiálu pre obranu musia spadať pod odsúhlasené predpisy. Získavanie takých zariadení, ako aj výskum a vývoj, údržba, opravy, modifikácie a školenia, ktoré sa zahrnuté v nákladoch „vlastníctvo“ budú v priebehu času omnoho nákladnejšie.

3.2.1

EHSV súhlasí s tým, že naďalej budú musieť platiť výnimky z predpisov EÚ o verejnom obstarávaní udeľované na základe článku 296 Zmluvy o EÚ, aby bola umožnená členským štátom výnimka na základe ochrany záujmov ich vlastnej základnej bezpečnosti.

3.2.2

Komisia by mala uviesť cenu zariadení, prípadne materiálu, pre ktoré bola táto výnimka používaná po dobu 5 rokov (a ukázať ju ako percento z celkovej sumy vynaloženej na obranné zariadenia v EÚ). Takto by bol získaný porovnávací štandard, ktorý pomôže pri meraní dosiahnutého pokroku.

3.2.3

Problém je v tom, že použitie takej výnimky sa pre niektoré členské štáty stalo takmer pravidlom a že je jasné, že sa to nezlučuje s princípom jednotného trhu. EHSV podporuje názor Komisie, že toto sa musí zmeniť. Dôležitou úlohou bude použiť článok 296 v súlade s rozhodnutiami v minulých prípadoch (8), pričom zachovať jeho možnosť ako výnimky zo štandardných predpisov verejného obstarávania. Členské štáty musia byť pripravené obhájiť (ak treba, aj legálne) výnimky, podľa ktorých konajú. Prínosy z väčšej konkurencieschopnosti a transparentnosti by mali byť zdôraznené v diskusii.

3.2.4

Zoznam výrobkov vyrábaných v roku 1958 podľa článku 296 ods.2, ktorý navrhuje rozsah článku 296 ods.1 nefunguje, a pravdepodobne nebude mať skutočnú hodnotu ako užitočný spôsob zaistenia vhodného použitia bezpečnostnej výnimky. Každý prípad sa musí naďalej zvažovať podľa jeho skutkovej podstaty, pretože dokonca aj základné vybavenie (9) bude v niektorých prípadoch spadať pod výnimky. Ďalej je pravdepodobné, že zoznamy nebudú držať krok s novým vývojom.

3.2.5

Preto nie je ľahké definovať, ktoré zariadenia a ktoré služby na nich sa vzťahujúce budú spadať pod článok 296. Ako prvý krok tu vzniká potreba objasniť existujúci právny rámec EÚ prostredníctvom „interpretačného oznámenia“ za účelom lepšieho pochopenia a uľahčenia jeho lepšieho a konzistentnejšieho uplatňovania.

3.2.6

Obstarávanie, rovnako ako aj iné podobné oznámenie, bude mať význam pre niekoľko ďalších aspektov. Patria k nim napríklad štátna pomoc a (možno aj) služby všeobecného záujmu.

3.2.7

Domnievame sa, že pre špecifické potreby vojenského materiálu v prípadoch, keď „otvorené“ a „obmedzené“ metódy nie sú vhodné, by mal byť zvolený „negociačný postup“ s predošlým oznámením. Tento názor však možno bude potrebné prehodnotiť po získaní skúseností s „interpretačným oznámením.“

3.2.8

Existuje názor, že oznámenie môže byť iba prechodným opatrením, dokým sa nevypracuje špecifická smernica (alebo iný špecifický právny nástroj). EHSV sa domnieva, že po vytvorení a odsúhlasení takého „interpretačného oznámenia“ bude na základe jeho účinku potrebné zvážiť nejaký legislatívny nástroj. Privítali by sme rýchle konanie pri vytvorení oznámenia.

3.2.9

Existuje ďalšia možnosť, nespomenutá v Zelenej knihe, a to je zriadiť „kódové správanie“, ktoré budú používať zúčastnené členské štáty ako iný prostriedok zriadenia EDEM. Keďže táto oblasť je jednou zo zodpovedností členského štátu, mala by sa zvažovať pravdepodobne s použitím EDA ako pomocníka. Možno bude ťažké taký kód monitorovať a uplatňovať, a malo by sa prihliadať aj na medzinárodné aspekty trhu.

3.3.1

Potreba zváženia ďalšieho systému a formátu verejných konkurzov nie je presvedčivá. Ak bude zariadenie, prípadne materiál na obranu považované len ako iná súčasť vnútorného trhu (hoci má väčšie možnosti pre výnimky), bude sa pravdepodobne vybavovať rovnakým spôsobom ako ostatné tendre. Toto bude znamenať odlišné systémy a problémy, napríklad s cudzím jazykom, ktoré možno nájsť aj inde. Podklady pre centralizovaný publikačný systém sú slabé.

3.3.2

Potenciálne problémové oblasti sú dôvernosť a kompenzácia, tieto sa vyskytnú viac pri obrannom zariadení, než pri iných zariadeniach a službách, a bezpečnosť dodávok, kde bude ťažké zmeniť dodávateľov alebo kontrahentov, ak bol raz kontrakt spustený. Toto sú všetko oblasti, kde by mali byť zodpovedné príslušné členské štáty, hoci isté všeobecné riadenie zo strany Komisie by bolo nápomocné.

3.4.1

V dnešnom priemysle je často ťažké klasifikovať podniky ako „výrobcov zariadení pre obranu.“ Veľa zariadení má teraz „dvojaké použitie“ a percento rastie. Vítame to z niekoľkých hľadísk: napríklad úspory z veľkosériovej výroby môžu viesť ku konkurenčnejšiemu stanoveniu cien a môže byť ľahšie zaručiť bezpečnosť dodávok.

3.4.2

Rovnako aj úsilia vkladané do vedy, techniky a vývoja pre také zariadenia majú hodnotu aj pre iné (civilné) účely. Je preto dôležité, aby zdroje, ktoré sa vkladajú do VTV, nepodliehali nepružnému režimu.

3.4.3

Uvedomujeme si, že zostáva ešte veľa urobiť, aby sa zmaximalizovala hodnota koordinácie a zameranie, ktoré sú potrebné v oblasti zabezpečenia obrany, ako sme to už zdôraznili v našom skoršom dokumente o zariadeniach pre rezort obrany (10).

3.5.1

Vítame zriadenie EDA a uznávame, že môže hrať vedúcu úlohu v oblasti zariadení pre obranu. Poznamenávame, že ešte iba vytvára zdroje požadované na splnenie úloh, ktoré si vytýčila.

3.5.2

Bude dôležité, aby EDA zabezpečila, aby doktrína a potenciál EÚ prebrali úlohu NATO, a to maximalizovaním interoperability a minimalizovaním prípadných rozdielov. Zatiaľ ešte nie je jasné, ako môže EDA vytvoriť pridanú hodnotu, ak sa stane priamo zainteresovaná na obstarávaní, ale jej expertíza v oblasti zariadení na obranu by ju mala predurčovať, aby navrhovala, ako čo najlepšie zladiť národné predpisy.

3.5.3

Bude cenná aj pri dosiahnutí odsúhlasenia finančných aspektov spolupráce pri zariadeniach v prípade potreby. Významnou oblasťou potenciálnych ťažkostí je delenie nákladov a prínosov VTV v oblastiach vzťahujúcich sa na obranu a v oddeľovaní obrany od všeobecných aspektov pri takom konaní.

3.5.4

EDA by mala pomáhať aj pri posune smerom k aproximácii národných systémov udeľovania licencií, keď sa budú zariadenia na obranu presúvať medzi členskými štátmi. V súčasnosti sú národné postupy rozličné a ťažkopádne. Mohla by tiež pomôcť pri získavaní súhlasu so spôsobom, akým sa riešia kompenzačné úpravy, pretože tieto zostanú črtou obstarávania v budúcnosti.

3.5.5

EDA sa možno podarí získať istý stupeň súhlasu s národnými priemyselnými politikami, čo sa týka zariadení pre rezort obrany a definovať prvky, ktoré tvoria „strategické zariadenia“, ktoré by EÚ rada dokázala zabezpečiť, čím by sa znížila jej závislosť od tretích krajín. Toto by bolo veľmi cenné.

3.5.6

EDA môže rovnako povzbudiť členské štáty, aby zvážili také inovatívne metódy akvizície a poolingu, nájmu a špecializácie, aby sa splnili nároky na potenciál.

3.5.7

ESDP bude platná iba vtedy, ak členské štáty preukážu dostatočne silnú politickú vôľu na zabezpečenie a udržanie potrebného potenciálu, ktorým splnia úlohy EÚ. EDA by mala hrať úlohu aj pri povzbudzovaní členských štátov, aby tak učinili.

4.1

Zariadenia pre obranu sú iba jednou požiadavkou pre udržateľnú „výkonnosť obrany.“ Ak v nej má hrať priemysel úplnú úlohu, bude potrebovať jasné riadenie, zladené požiadavky a kontinuitu. Musí mať aj primárnu zodpovednosť za potrebnú reštrukturalizáciu. Priemysel sa musí vyhnúť ťažkopádnym regulačným postupom.

4.2

Musí byť vyjadrené veľmi jasne, ktoré časti procesu obstarávania zariadení pre obranu budú spadať pod dohodnuté predpisy.

4.3

Naďalej sa bude požadovať dodržiavanie článku 296 Zmluvy. Ak sa ale nemá používať pričasto, Komisia potrebuje zaviesť porovnávací štandard. Prakticky nie je možné zostaviť zoznam zariadení a postupov, na ktoré sa bude vzťahovať článok 296.

4.4

Komisia by mala ako prvý krok vytvoriť čo najskôr „interpretačné oznámenie“ o článku 296. Iba po skúsenostiach dosiahnutých s týmto oznámením bude možné rozhodnúť o tom, či sa bude vyžadovať aj právny nástroj.

4.5

Čoraz bežnejšie sú zariadenia s „dvojitým použitím“ a tento trend je vítaný, aj kvôli potenciálu pre civilné využitie výsledkov VTV konaného v oblasti vojenských zariadení.

4.6

Vítame aj dôležitú úlohu, očakávanú od Európskej obrannej agentúry (EDA). Bude potrebné objasniť, akú úlohu budú hrať všetky doterajšie agentúry.

4.7

Spomedzi dôležitých úloh pre EDA v tejto oblasti možno spomenúť nasledovné: